Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201329
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324201329.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Miroslava Vandáková, advokátka, Šúrska 136, Modra, a otca:

G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, I., občan Chorvátskej republiky, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 32P/47/2024-38 zo dňa
24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorým upravil styk otca s maloletou m e n í a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky do právoplatného
skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného pod sp. zn.
32P/47/2024. Zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý pondelok v kalendárnom roku od
17,00 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti matky a každý štvrtok v kalendárnom roku od 17,00 hod. do
18,00 hod. v prítomnosti matky (I. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj ,,CSP“), § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ,,CMP“),
§ 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“). Konštatoval nevyhnutnosť v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré posudzuje vždy z

hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Mal za to, že je nepochybne v záujme maloletého
dieťaťa stabilizovať výchovné prostredie do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež za
dostatočne osvedčené, že sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia najmä z dôvodu, že rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli
upravené žiadnym rozhodnutím. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorá mu
poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v

starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky, preto považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav,
ktorá úprava je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa
fakticky o maloleté dieťa osobne stará matka. Nakoľko sa maloleté dieťa v starostlivosti matky fakticky aj
nachádza, rozhodol o jeho ponechaní v jej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým mal taktiež dostatočne osvedčené, že sú dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a pri

snahe dohodnúť si termíny a časy stretnutí ako aj počas samotných stretnutí otca s maloletým dieťaťom
dochádza ku konfliktným situáciám medzi rodičmi maloletého dieťaťa, pričom zohľadnil aj skutočnosť,že maloleté dieťa je nízkeho veku a je matkou naďalej dojčené, preto rozhodol, že otec je dočasne
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň kalendárneho roka v pondelok od 17,00
hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 17,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že stretávanie bude prebiehať za

prítomnosti matky, nakoľko zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a tiež zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok vyplýva, že otec sa s maloletým dieťaťom aktuálne
stretáva dvakrát do týždňa. Nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie
potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne proti časti
I. výroku o úprave styku a žiadal, aby jeho styk s maloletou bol upravený každý párny týždeň vo štvrtok
od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 17,00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok
od 9,00 hod. do 17,00 hod. a v nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. v neprítomnosti matky s tým, že si
maloletú prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska.

4. Súhlasil s dočasným zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky z dôvodu útleho veku dieťaťa,
avšak nesúhlasil s úpravou styku, ktorú považoval za mimoriadne úzku, len v rozsahu 8 hodín mesačne,
čo je celkovo 1/3 jedného dňa mesačne, a to aj pri útlom veku dieťaťa je za hranicou jeho zákonom
priznaných rodičovských práv. Tvrdeniu matky o jeho snahe uniesť maloletú popieral, keďže nikdy

neprejavil záujem, ani len verbálne vrátiť sa do Chorvátska, na Slovensku žije od roku 2015, má tu prácu
a podniká a vlastné bývanie zabezpečené cestou hypotekárneho úveru, pričom s matkou maloletej boli
4 roky. Poukázal na značný vplyv matky svojimi príbuznými, o ktorých rozprávala, keďže jej otec sa
často vyhrážal únosom detí a týraj jej matku, bol alkoholik a aktuálne je vo väzení, čo môže byť príčina
pocitu matky, že má taktiež záujem dieťa uniesť, hoci v Chorvátsku nemá okrem rodiny žiadne zázemie.

Jeho rodičia sú rozvedení a vzájomne sa navštevovali, naposledy boli v Chorvátsku 4 dni v januári 2024.
K občianstvu dieťaťa uviedol, že sa na slovenskom štátnom občianstve s matkou dohodli ešte počas
tehotenstva, avšak následne po zistení možnosti dvojitého štátneho občianstva, požiadal svoju matku
o zistenie potrebných listín, avšak matka dieťaťa s dvojitým občianstvom nesúhlasila z dôvodu obáv zo
svojho detstva, preto danú záležitosť ďalej neriešili. Nechoval sa zvláštne, ale normálne a štandardne,

ale zrejme matka nebola spokojná, v dôsledku čoho sa rozišli. Deň pred pôrodom odišiel do Chorvátska,
keďže matka mala plánovaný pôrod až o 2 týždne, ale po oznámení o začiatku pôrodu sa vrátil
na Slovensko a celý pôrod absolvovali v Ružinovskej nemocnici spoločne. Od začiatku známosti sa
staral o spokojnosť partnerky, túto zabezpečoval aj po narodení dieťaťa, ktoré prebaľoval, kŕmil, kúpal,
nakupoval potraviny, a keď prišiel z práce, matka dieťaťa nebola doma, keďže často chodievala k svojej

matke, preto vykonal domáce práce. Od jeho odchodu k podaniu návrhu matkou uplynuli len 2 týždne,
preto aj dané tvrdenie matky o nepomáhaní v domácnosti nepovažoval za pravdivé, ale za účelové.
Taktiež za nepravdivé je tvrdenie matky o jej ponižovaní, čoho dôkazom je žiadosť matky o realizáciu
styku len v jej prítomnosti, pričom má pocit, že matka pri týchto krátkych stretnutiach môže vymyslieť
ďalšie nepravdy, preto na styk prichádza s kolegom, ktorého nedávno požiadal o vyhotovenie fotografie

s jeho mobilom, čo matka hneď namietala a komentovala. Na jednej strane matka deklaruje snahu mu
umožniť styk s dieťaťom, avšak rozsah ňou navrhnutý predstavuje obmedzenie jeho styku a zákonných
práv. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CoP/188/2018 ohľadne záujmu dieťaťa na
udržiavaní rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, pričom prvoinštančný súd jeho styk upravil veľmi
úzko a len za prítomnosti matky, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil, preto je rozhodnutie

nepreskúmateľné a nemá možnosť sa k nemu vyjadriť, nesúhlasí s ním. Maloletá je vo veku 1 roka
a je matkou kojená asi raz denne, keďže prijíma už riadnu stravu, ktorú vie pripraviť. Uviedol, že si plní
vyživovaciupovinnosťodmarca2024vovýške100,-euraž150,-eurmesačneaposkytujeajinéplnenia.
Nenamietal starostlivosť zo strany matky, jediná jeho nespokojnosť spočívala v upätosti partnerky na
svoju matku, s ktorou všetko riešila a jej názor bol pre ňu rozhodujúci, pričom stará matka z matkinej

strany podstatne zasahovala do ich vzťahu.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s ním požadovaným rozsahom styku, a to z dôvodu
nevyhovujúcich podmienok na styk s maloletou v danom rozsahu, pričom nesúhlas nevyplýva z toho,
že by chcela otcovi brániť v styku. Poukázala na neobjektívnu a nepravdivú správu zo šetrenia pomerov

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok u otca, podľa ktorej otec býva na adrese trvalého
bydliska, kde má mať s maloletou spoločnú izbu, v nej detskú postieľku, a teda vytvorený priestor na
hru aj odpočinok. Mala podozrenie o uvedenia pracovníčky úradu práce otcom do omylu, následne
čoho ju kontaktovala a zistila, že informácie v správe nie sú pravdivé, keďže otec sa v byte nezdržiava,bývajú tam dvaja cudzí ľudia, o čom pracovníčka úradu práce vedela, ale otec býva v priestore nad
pizzériou, v ktorej pracuje a súčasťou jeho ubytovania nie je kuchyňa, pričom išli do bytu na H. X E. I..
Z uvedeného vyplýva okolnosť, že nie je zrejmé, kde by sa otec s maloletou, za predpokladu vyhovenia

jeho odvolacieho návrhu, zdržiaval, čo by isto nebolo v byte na H. X E. I., pričom počas styku, otcom
navrhnutým, by mala mať maloletá minimálne jedno uvarené jedlo, jeden až dva spánky a bolo by
potrebné ju prebaliť. Poukázala na prehlásenie majiteľov bytu na H. X E. I., z ktorého vyplýva, že otec
v byte nebýva a neplatí žiadne nájomné, preto nie je možné vykonávať styk otca s maloletou v mieste
jeho trvalého bydliska, kde bolo vykonané šetrenie. Zároveň podala sťažnosť na príslušný úrad práce,

ktorý svojou činnosťou vystavil maloleté dieťa ohrozeniu života a zdravia.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na

rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku ohľadne styku otca s maloletou je potrebné
zmeniť podľa ust. § 388 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia,
odvolacie argumenty otca, vyjadrenie matky k odvolaniu otca, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením rozhodnúť o úprave

styku otca s maloletým.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu matky na úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúceho z mimomanželského vzťahu, ktorého rodičia
aktuálne spolu nežijú. Spolu s návrhom vo veci samej podala matka návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že s prihliadnutím na záujmy dieťaťa a predchádzanie konfliktným
situáciám je daná potreba požadovaného rozhodnutia, keďže má obavu zo správania otca, ktorý sa jej
neustále vyhráža, okrem iného, že vezme dieťa a tiež ju pred maloletou ponižuje. Matka v návrhu vo veci
samej uviedla, že otcovi umožňuje stretávanie sa s maloletým dieťaťom výlučne v jej prítomnosti, avšak
každéstretnutiejeplnéponižovaniaavyhrážok,čojepreňuamaloletédieťavyčerpávajúceastresujúce.

Vzhľadom na uvedené mala matka za to, že je preukázaný naliehavý právny záujem na bezodkladnej
úprave zverenia maloletého dieťaťa a styk otca s maloletým dieťaťom bude jasne stanovený bez potreby
ďalšej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak.

11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu

nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená

zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času

ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej,
a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla
dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka
domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo

veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k
predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí
nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo

vzájomných vzťahoch účastníkov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia
sa matka domáhala počas konania spolu s návrhom vo veci samej.

19. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy
styku otca s dieťaťom, z odvolania otca a vyjadrenia matky, odvolací súd nemal za osvedčené, že je
daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

20. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiada matka v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola ani
hrozba ujmy na právach maloletého, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia. Tvrdené a zároveň nepreukázané nevhodné správanie sa otca voči matke a
potreba predchádzania konfliktným situáciám samé osebe nemôžu byť dôvodom na úpravu styku otca
s maloletou formou neodkladného opatrenia, navyše keď zo zhodných tvrdení rodičov dieťaťa vyplýva,

že styk otca sa realizuje.

21.Zdoposiaľzistenéhostavuvyplývazáver,ženiejepreukázaná,aniosvedčenápotrebabezodkladnej
úpravy pomerov ohľadne styku otca s maloletou, pretože i keď rodičia dieťa spolu nežijú, ale ako bolo
uvedené, styk sa realizuje, preto odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov.

22. Odvolací súd tiež dodáva, že eliminácia prípadných konfliktných situácií medzi rodičmi sa neodstráni
rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení a požadovaným návrhom si matka zároveň protirečí, keď na
jednej strane ju má otec ponižovať pri stretávaní, no na strane druhej žiadala dočasnú úpravu styku zo
svojej prítomnosti, čím sa ňou tvrdená situácia nezmení.

23. Súd prvej inštancie síce citoval zákonné ustanovenia ohľadne neodkladných opatrení, ale neujasnil
si predpoklady pre jeho nariadenie, a tiež že ide dočasné rozhodnutie čomu mal zodpovedať aj výrok
o úprave styku, ale časové ohraničenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku neuviedol.

24. Ďalšou výhradou je tiež absencia riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia ohľadne úpravy
styku otca s dieťaťom v prítomnosti matky, ale uvedené zistenie nebolo dôvodom pre zmenu rozhodnutia
prvoinštančného súdu.25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti napadnutému
uzneseniu v časti I. výroku o styku za čiastočne dôvodné a napriek skutočnosti, že otec nepopieral
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žiadal styk upraviť častejšie a bez prítomnosti matky,

odvolací súd nezistil potrebu vydania predmetného rozhodnutia pre absenciu jeho zákonných
predpokladov.

26.ZohľadňujúcvyššieuvedenéodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievI.výroku,ktorýmupravil
styk otca s maloletou podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie,

ani pre jeho zrušenie.

27. Odvolací súd však dodáva, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Je nesporne v prvoradom záujme dieťaťa, obzvlášť v
tak útlom veku, aby pociťovalo starostlivosť a záujem oboch rodičov a niet momentálne dôvodu vylúčiť
otca zo styku s maloletou a odopierať tak otcovi práva i povinnosti, ktoré mu ako rodičovi vo vzťahu k

dieťaťu prináležia, keď zo strany otca je prezentovaná snaha a vôľa udržať a naďalej pestovať blízky
citový vzťah s maloletou.

28. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie o správnosti napadnutého
uznesenia už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

29. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).

30. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/47/2024 o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení

má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný
pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie
musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade

nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie
až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s §
396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).