Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5117224614.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: 1/
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
XXXXX D., 3/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXXXX, všetci zastúpení splnomocneným
zástupcom: E. B., bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so

sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, 2/ Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Rozhodcovská a mediačná v likvidácii, so sídlom Dunajská 15, 81108 Bratislava, IČO: 45 744 581,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 2Csr/2/2017-154 zo dňa 28. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e.

Vzastavenejčastižiadenzúčastníkovnemá právonanáhradutrovprvoinštančnéhoaniodvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Výrokom II.
priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcom 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.
Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania (spisu Stáleho
rozhodcovskéhosúduč.PM-N/0915/0082,ktoréhorozhodcovskýrozsudokžalobcoviapodanoužalobou
napadli - ďalej aj len „spis“) zistil, že Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Rozhodcovská a mediačná
so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, vydal dňa 27.01.2017 rozhodcovský rozsudok,
sp. zn. PM-N/0915/0082. Predmetným rozsudkom boli žalovaní 1/ - 3/ (v konaní pred tunajším súdom

v postavení žalobcov 1/ - 3/) zaviazaní výrokom I. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (v konaní
pred tunajším súdom v postavení žalovaného 1/) istinu vo výške 10.610,92 eur, úrok vo výške 10,90
% ročne zo sumy 10.610,92 eur od 01.08.2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 10.610,92 eur od 01.08.2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov
a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.08.2015 vo výške 2 522,99 eur, a to do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Výrokom II. boli žalovaní 1/ - 3/ zaviazaní spoločne a

nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od
právoplatnostirozsudku.Predmetnýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa03.07.2017avykonateľnýmsa stal dňa 07.07.2017 (č. l. 139 - 148 rub spisu). Z doručeniek nachádzajúcich sa na č.l. 150 spisu,
ktoré doručenky boli súčasťou pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu, č. PM-N/0915/0082 súd
zistil, že žalobca 1/ prevzal rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a túto skutočnosť potvrdil svojim

podpisom na doručenke dňa 07.03.2017, žalobkyňa 2/ prevzala rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu a túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom na doručenke dňa 07.03.2017 a žalobca 3/ prevzal
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom na doručenke
dňa 06.03.2017. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná,
keď žalobcovia nenamietali svoje podpisy na doručenke. Žalovaný 1/ v konaní okrem iného namietal

preklúziu práva žalobcov uplatniť žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku na súde.
Súd prvej inštancie pred pristúpením k prejednávaniu merita veci skúmal, či bola splnená zákonná lehota
pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde, ktorú žalobu je možné v súlade s
citovaným § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplatniť na súde v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa § 46 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní ani nemôže rozhodcovský rozsudok nadobudnúť právoplatnosť. Súd prvej inštancie uviedol,
že v konaní mal dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca 1/, ktorý podal žalobu na súde dňa
07.08.2017 podal žalobu po uplynutí 5 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keď
rozhodcovský rozsudok mu bol nesporne doručený dňa 07.03.2017. Lehota na podanie žaloby na súde
pritom uplynula po troch mesiacoch odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keď začala plynúť

dňa 08.03.2017 a 2Csr/2/2017 posledným dňom na podanie žaloby v prekluzívnej lehote teda bol deň
08.06.2017. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ súd uvádza, že prekluzívna lehota na podanie žaloby jej uplynula
rovnakým dňom ako žalobcovi 1/, keď žalobkyni 2/ bol rozhodcovský rozsudok rovnako doručený dňa
07.03.2017. Žalobcovi 3/ bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 06.03.2017, tzn. ešte predo dňom
doručenia žalobcovi 1/. Súd prvej inštancie uzavrel, že prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula a

z uvedeného dôvodu súd ďalej v konaní nevykonával dokazovanie a návrhy na doplnenie dokazovania
zo strany žalobcov zamietol, keď akýkoľvek výsledok ďalšieho dokazovania nemohol zvrátiť výsledok
sporu vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na súd. Ďalej uviedol, že žalobu voči
žalovanému 2/ zamietol aj pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Rozhodnutie právne odôvodnil
§ 45, § 46 ods. 1,2 zákona č. 335/2014 Z.z. a § 122 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. O trovách

rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. tak, že ich náhradu priznal žalovaným, ako
úspešným účastníkom konania.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj len „odvolatelia“).
Odvolanie odôvodnil tým, že splnomocnený zástupca žalobcov v rade 1/, 2/, 3/ sa z dôvodu

nepredvídateľnej okolnosti počas trvania práceneschopnosti nemohol dostaviť na súdne pojednávanie,
nakoľko na ceste na súdne pojednávanie došlo k zablokovaniu chrbtice a zmeraveniu pravej hornej
a dolnej končatiny. Ďalej v odvolaní namietal, že rozhodcovský rozsudok žalovaného 2/ nebol riadne
doručený žalobcom 1/ a 2/. Podľa odvolateľov doručenky v spise preukazujú, že žalobca v rade 1/ a
2/ nikdy neprevzal žiadnu písomnosť od žalovaného v rade 2/, nakoľko podpisy na doručenkách nie sú

podpismi žalobcov 1/ a 2/. Žalobca 3/ prehlásil, že zásielky pre žalobcov 1/ a 2/ preberala za nich jeho
matka E. H. a to bez riadnej plnej moci na takéto úkony. Odvolatelia uviedli, že tieto skutočnosti chceli
uviesť priamo na pojednávaní vzhľadom na to, že svedkyňa E. H. – I. prispôsobovala výpoveď svojím
aktuálnym potrebám. K odvolaniu pripojil notársku zápisnicu č. N225/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorá
obsahuje výpoveď žalobcov 1/ a 2/ a ďalších osôb, ako si počínal žalobca 3/ s jeho matkou. Záverom

poukázali odvolatelia na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neprevzali žiadnu zásielku z rozhodcovského súdu,
a preto nemohla uplynúť prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Rozsudok súdu prvej inštancie žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.

K odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Rozsudok žiadal ako vecne správny
potvrdiť. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými
skutkovými tvrdeniami a argumentmi strán sporu, v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako
ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého

je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Podľa názoru žalovaného 1/ súd prvej inštancie v ods. 15 –
17 riadne zistil skutkový stav, ktorý aj správne posúdil a vyhodnotil. Poukázal na to, že žalobcovia
až v ich odvolaní namietali postup žalovaného 2/ pri doručovaní Rozhodcovského rozsudku, ktorý
sa podľa ich tvrdenia dopustil „.....pokútnej formy doručovania písomností žalovaného v rade 2/ napodklade nepoctivej žaloby zo strany žalovaného v rade 1/“. Uvedené tvrdenie žalobcov žalovaný 1/
v celom rozsahu poprel, pričom uvedené tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobcovia
v odvolaní len spochybňujú regulárnosť doručovania Rozhodcovského rozsudku (na tomto jedinom ich

tvrdení postavili celé odvolanie), kedy bol údajne Rozhodcovský rozsudok prevzatý inými osobami a
do ich dispozície sa v dátumoch vyznačených na poštových doručenkách nedostal. Poukázal na to,
že žalobcovia však v priebehu konania a ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku vôbec neuviedli,
kedy bol žalobcovi 1/ doručený Rozhodcovský rozsudok tak, aby podaním jeho žaloby bola dodržaná
trojmesačná prekluzívna lehota a jeho žaloba by bola podaná na súde včas (žalovaný 1) poznamenáva,

že pristúpenie žalobcov 2/ a 3/ bolo pripustené až uznesením súdu zo dňa 07.11.2022). Námietku
márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby uplatnil žalovaný 1) už v jeho vyjadrení zo
dňa 04.10.2018 k žalobe, teda žalobcovia mali dostatok času aby na uplatnenú námietku reagovali
v priebehu konania na súde prvej inštancie a ich tvrdenia uvedené v odvolaní uplatnili pred súdom
prvej inštancie a prípadne v naznačenom smere navrhli vykonanie dokazovania. Podľa žalovaného
1/ žalobcovia sa v žiadnom z ich písomných podaní doručených v tejto veci súdu a ani osobne na

pojednávaní na súde nevyjadrili k otázke márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby resp.
k otázke údajných vád doručovania Rozhodcovského rozsudku, námietku týkajúcu sa údajných vád
doručovania Rozhodcovského rozsudku a z nich vyplývajúce dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby v tomto konaní uplatňujú až v odvolacom konaní, takýto postup žalobcov považuje žalovaný 1/
za účelový, zároveň rozporný s ustanovením § 154 CSP a tiež žalobcami tvrdené skutočnosti použité

až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného 1/ možné považovať za
novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré v tomto prípade nie sú prípustné.
5.
Odvolatelia v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ sa v celom rozsahu pridržiavali odvolania.
Opätovne poukázali na to, že zásielky boli vydávané nesprávnej osobe. Vyjadrili ten právny názor, že

rozhodcovskésúdynebolinestranné,pričomrozhodcovskýsúddoručovalzásielkyvrozporesozmluvou
o pôžičke.

6.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.
Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

8.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/,

c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému 1/. Konanie voči žalovanému 2/ odvolací súd
podľa § 64 v spojení s § 378 CSP zastavil, nakoľko tento ako subjekt práva zanikol dňa 22.05.2024.
9.
Okresný súd uvádza, že skutkový stav ustálil na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného
dokazovania, keď žalobcovia nenamietali podpisy na doručenkách a z rozhodcovského spisu mal

preukázané doručenie rozsudku odvolateľom. Následne dospel k záveru, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorenie – po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
10.
Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Z
podania žalobcov zo dňa 14.11.2018 jednoznačne plynie, že títo namietali neumožnenie sa zúčastniť

rozhodcovského konania a že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s predpismi upravujúcimi
rozhodcovské konanie (viď rub č.l. 32). Z obsahu spisu ďalej plynie, že žalobcovia 1/ až 3/ a aj ich
zástupca sú osoby bez právneho vzdelania, ktorí argumentujú v rámci svojich možností a schopností.

11.

Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12.Podľa § 292 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o:

a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie

jeho práv.

13.
Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14.

Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
15.
Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
16.
Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.
17
Podľa článku 6 ods. 2 CSP súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného
stavu a sociálneho postavenia.
18.

Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.
19.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca 1/ v konaní dostal všeobecné poučenie nie poučenie spotrebiteľa
(viď č.l. 15). Žalobcovia 2/ a 3/ a následne zástupca žalobcov neboli poučení vôbec. Odvolací súd má

za to, že v zmysle článku 6 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 292 ods. 2 CSP bola poučovacia povinnosť
súdu prvej inštancie splnená nedostatočne. Je potrebné si uvedomiť tak, ako to bolo konštatované už
v ods. 10 tohto odôvodnenia, že žalobcovia 1/ až 3/ a aj ich zástupca sú osoby bez právneho vzdelania,
ktorí argumentujú v rámci svojich možností a schopností, pričom ide o spotrebiteľov. Pri žalobcoch 1/
a 2/ ide o súčasne o osoby vyššieho veku (žalobca 1/ mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

viac ako 89,5 roka a žalobkyňa 2/ 85 rokov). Samotné uvedené skutočnosti vyžadujú osobitný prístup
k takýmto žalobcom, a to aj prostredníctvom buď ich vypočutia za účelom doplnenia rozhodujúcich
skutočností, alebo minimálne písomnej výzvy zo strany súdu na zistenie, čo mienili tým, keď uviedli, že
rozhodcovský súd im neumožnil sa zúčastniť na konaní. Ďalej z obsahu pripojeného rozhodcovského
spisu (napr. č.l. 116) je na prvý pohľad zrejmé, že pri podpise na doručenkách žalobcu 1/ a 2/ ide

o zhodné podpisy. Ďalej pri doručenke č.l. 126 je identický podpis s poznámkou splnomocnenie. Pri
doručenkách č.l. 150 ide opätovne o podpis s poznámkou spln. pri žalobcovi 1/ a pri žalobkyni 2/ ide
o veľmi podobný podpis s predchádzajúcim podpisom. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
si túto podobnosť všimol, a preto v rozsudku uvedené skutočnosti označil za nesporné. Tento postup
však nebol správny. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie bol povinný si predvolať samotných

žalobcov 1/ a 2/ za účelom doplnenia skutkových tvrdení, ohľadne ich skutkových tvrdení, prípadne ich
zástupcu, alebo zaslať aspoň písomnú výzvu, keď z obsahu predloženého rozhodcovského spisu je
zrejmé, že na 6 doručenkách sú prakticky identické podpisy. Je tiež dôležité si uvedomiť, že žalobcovia
1/ a 2/ od počiatku namietajú aj svoju spôsobilosť na podpis úverovej zmluvy z rozhodcovskou doložkou.
Ak súd prvej inštancie nepostupoval tak, že sa nevysporiadal s uvedenými okolnosťami (resp. ich

neskúmal) tak nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý následne aj nesprávne právne posúdil, súčasne
nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd k námietke
žalovaného 1/ o novotách uvedených v odvolacom konaní konštatuje, že táto je vzhľadom na vyššie
uvedené nedôvodná.20.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že sú dané dôvody na zrušenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, nakoľko súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom s ohľadom na potrebný rozsah dokazovania. Konanie voči

žalovanému 2/ bolo pre jeho zánik bez právneho nástupcu zastavené.
21.
Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vec prejednať a rozhodnúť podľa štandardných pravidiel
prejednávania (sporových - spotrebiteľských) meritórnych vecí. Uvedené zahŕňa náležité vykonanie
dokazovania, v tomto prípade vypočutie žalobcov 1/ a 2/, prípadných svedkov ohľadne doručovania, ako
aj ďalších okolností, ktoré vyvstanú v konaní. Následne si súd prvej inštancie ustáli, či došlo k riadnemu

doručeniu rozhodcovského rozsudku žalobcom 1/ a 2/, a ak áno, tak kedy (na doručenku). Odvolací
súd uvádza, že v tomto ohľade musia doplniť skutkové tvrdenia aj žalobcovia 1/ a 2/. Následne súd
prvej inštancie sa bude zaoberať aj platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorú riadne vyhodnotí v súlade
s ustálenou judikatúrou. Po zistení rozhodujúcich skutočností vo veci rozhodne.
22.

Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený tiež výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd
i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania. O náhrade trov konania v zastavenej časti
(voči žalovanému 2/) rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

23.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).