Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238270
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5123238270.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy
Strhárskej, v právnej veci žalobcu ORAVINGstavebniny, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1833,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 033 656, právne zastúpeného Advokátska kancelária Kováčik Legal
s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému

SOPREMA CZ s.r.o., so sídlom Prusíkova 2577/16, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO:
247 00 835, právne zastúpenému JUDr. Petrou Nedvídkovou, LL.M., advokátkou so sídlom UEPA
advokáti s.r.o., so sídlom Voctářova 5/2449, 180 00 Praha 8 - Libeň, Česká republika, o zaplatenie
85.071,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Cb/162/2023-135 zo dňa 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/162/2023-135 zo dňa 20. marca 2024 p o t v r d z u j e .

II. Návrh žalovaného na zrušenie vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu Okresného súdu Žilina
sp. zn. 18Cb/162/2023-115 zo dňa 10.01.2024 z a m i e t a .

III. O návrhu žalovaného na preskúmanie európskeho platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp.

zn. 18Cb/162/2023-115 zo dňa 10.01.2024 podľa článku 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze,
rozhodne súd prvej inštancie.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou odmietol odpor žalovaného
doručený súdu dňa 05.03.2024 proti európskemu platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č. k.
18Cb/162/2023 - 115 zo dňa 10.01.2024 ako odpor podaný oneskorene a druhou výrokovou vetou
žalobcovi nárok na náhradu trov konania o odpore žalovaného nepriznal.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vydal dňa 10.01.2024

európsky platobný rozkaz, ktorým v súlade s čl. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie č.
1896/2006“), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114.778,59 Eur. Platobný rozkaz
bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 29.01.2024. Následne bolo dňa 05.03.2024 súdu prvej
inštancie doručené podanie žalovaného na vzorovom tlačive „F“ Nariadenia č. 1896/2006 označené ako
„Odpor proti európskemu platobnému rozkazu“, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 01.03.2024.3. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenia § 266 ods. 1, 267 ods. 2 písm. a), § 272 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj čl.
12 ods. 5, čl. 13, čl. 14 ods. 1, 2, 3, čl. 15, čl. 16 ods. 1, 2, čl. 18 a čl. 26 Nariadenia č. 1896/2006

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že citované Nariadenie č. 1896/2006 stanovuje
lehotu na podanie odporu 30 dní odo dňa doručenia európskeho platobného rozkazu žalovanému. Do
plynutia tejto lehoty sa v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty, t. j. deň doručenia európskeho platobného rozkazu žalovanému s tým, že ak
koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. To platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

4. Súd prvej inštancie mal zo spisového materiálu zistené, že žalovanému bol podľa doručenky
nachádzajúcej sa na č. l. 122 spisu doručený európsky platobný rozkaz dňa 29.01.2024. Lehota na

podanie odporu začala žalovanému plynúť dňa 30.01.2024, posledný deň lehoty na podanie odporu
bol 28.02.2024. Odpor žalovaného bol podaný na pošte dňa 01.03.2024, t. j. po uplynutí nariadením
stanovenej lehoty na podanie odporu.

5. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že odpor žalovaného proti

európskemu platobnému rozkazu bol podaný oneskorene, preto súd prvej inštancie pri aplikácii vyššie
citovaných zákonných ustanovení, ako aj pri aplikácii Nariadenia č. 1896/2006, odpor žalovaného
odmietol.

6. O náhrade trov konania o odpore žalovaného súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa

ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že v konaní o odpore
žalovaného nesie procesné zavinenie na odmietnutí odporu žalovaný, nakoľko podal odpor oneskorene.
Z uvedených dôvodov svedčí nárok na náhradu trov konania o odpore žalobcovi. Nakoľko však súd prvej
inštancie o trovách konania, ktoré žalobcovi v konaní vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva, rozhodol v európskom platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím

lehoty na podanie odporu, žalobcovi nárok na náhradu trov konania o odpore žalovaného nepriznal,
pretože na strane žalobcu nebol preukázaný v konaní po vydaní európskeho platobného rozkazu vznik
ďalších trov konania.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol

uznesenie v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d) CSP s tým, že konanie
má vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v podanom odvolaní
nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že európsky platobný rozkaz bol doručený žalovanému
do vlastných rúk dňa 29.01.2024. Poukázal na čl. 12 ods. 5 Nariadenia č. 1896/2006, v zmysle ktorého
„súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý

spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14, a 15.“ Z doručenky nachádzajúcej sa
v súdnom spise nie je zrejmé, ktorá osoba písomnosť prevzala. V kolónke určenej na vyplnenie mena
adresáta je uvedené meno „A. B.“. Táto osoba nie je štatutárnym orgánom, splnomocnenou osobou ani
zamestnancom žalovaného, teda nie je osobou oprávnenou na prijatie písomnosti v súlade s právnou
úpravou platnou na území Českej republiky, a to s ustanovením § 21 zákona č. 99/1963 Sb., Občanský

soudní řád, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.ř.“) a s § 50a O.s.ř. Podľa žalovaného sa môže
jednať o meno poštovej doručovateľky. Na doručenke sa ďalej nachádza nečitateľný podpis, z ktorého
nie je možné identifikovať osobu podpísanú na doručenke, ani či ide o osobu preberajúcu zásielku za
žalovaného alebo o podpis doručovateľa, či inej osoby. Podľa názoru žalovaného z dôvodu absencie
riadneho doručenia európskeho platobného rozkazu žalovanému nemohla ani lehota na podanie odporu

začať plynúť. Žalovaný majúc za to, že v danom prípade bol naplnení odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. d) CSP, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Zároveň vzhľadom na to, že v dôsledku odmietnutia podaného odporu bol súdom prvej inštancie vydaný
aj formulár „G“ uvedený v prílohe VII. Nariadenie č. 1896/2006 bez toho, aby boli splnené podmienky
pre nadobudnutie vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, žalovaný žiadal, aby súd rozhodol

o zrušení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu vrátane zrušenia vyhlásenia o vykonateľnosti
(formulár „G“).8. Žalovaný v ďalšej časti svojho písomného podania uviedol skutkové okolnosti týkajúce sa samotnej
pohľadávky uplatnenej zo strany žalobcu návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu s
tvrdením, že žalobcom uplatnená pohľadávka vôbec nevznikla. Žalovaný poukázal na čl. 4 Nariadenia

č. 1896/2006, v zmysle ktorého „Európske konanie o platobnom rozkaze sa zavádza na účely
uspokojovania peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na
vydanie európskeho platobného rozkazu.“ Vzhľadom na to, že podľa žalovaného pohľadávka, ktorá je
predmetom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, nebola a ani nemohla byť v dobe jeho
vydania splatná, nakoľko ešte neexistovala, domáhal sa žalovaný preskúmania európskeho platobného

rozkazu podľa čl. 20 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006 s odôvodnením, že európsky platobný rozkaz bol
zjavne vydaný chybne a nemal byť vôbec ani vydaný.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 03.06.2024
s tým, že odvolanie považuje za nedôvodné. Mal za to, že európsky platobný rozkaz bol žalovanému
riadne doručený v súlade s Nariadením č. 1896/2006 a odpor podaný žalovaným bol podaný

oneskorene. Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) O.s.ř., v zmysle ktorého za právnickú
osobu koná aj jej zamestnanec (člen), ktorý bol štatutárnym orgánom poverený. Žalobca mal za
to, že preberaním pošty spoločnosti žalovaného bola pravdepodobne poverená zamestnankyňa
zákazníckeho servisu C. D., ktorá bola oprávnená preberať poštu v mene spoločnosti. Pravdepodobne
menovanáprevzalazažalovanéhozásielkuapodpísaladoručenkutýkajúcusadoručovaniaeurópskeho

platobného rozkazu žalovanému, nakoľko podpis, ktorý sa nachádza na doručenke v druhom riadku
zdola, sa žalobcovi javí ako podpis „Skramoušská“. Taktiež sa žalobca domnieva, že kolónka, v ktorej
malo byť uvedené meno adresáta, je nesprávne vyplnená zamestnankyňou pošty, pravdepodobne
poštovou doručovateľkou A. B.. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby súd vyžiadal informácie z
Pošty Praha 5, či v ich spoločnosti pracuje zamestnankyňa A. B. a ak áno, na akej pracovnej pozícií, či

táto osoba doručovala predmetnú zásielku a či evidujú poverenie na preberanie pošty splnomocnenou
osobou žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 ods. 2 písm. a) CSP, prejednal odvolanie

v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorý postupom podľa § 267 ods. 2 písm. a) CSP odmietol odpor proti európskemu platobnému
rozkazu vydanému v súlade s Nariadením č. 1986/2006 ako podaný oneskorene a o nároku na náhradu
trov konania o odpore žalovaného rozhodol tak, že tento nárok žalobcovi nepriznal.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu žalobcu bol súdom prvej inštancie vydaný

európsky platobný rozkaz sp. zn. 18Cb/162/2023 - 115 zo dňa 10.01.2024, ktorý bol žalovanému
doručovaný prostredníctvom pošty na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri –
SOPREMA CZ s.r.o., Prusíkova 2577/16, 155 00 Praha 5, Česká republika. V súdnom spise na č. l.
122 sa nachádza doručenka používaná pri medzištátnom poštovom styku, z ktorej vyplýva, že európsky
platobnýrozkazbolžalovanémudoručovanýformoudoporučenejzásielky.Vľavejdolnejčastidoručenky

je krížikom označené, že vyššie uvedená zásielka bola riadne „dodaná“, na doručenke je uvedený dátum
29.01.2024 a nečitateľný podpis nachádzajúci sa v kolónke určenej pre podpis adresáta alebo iného
zástupcu. Zároveň je na doručenke vytlačené meno „A. B.“, pri ktorom je uvedený ďalší podpis, ktorý
sa už na prvý pohľad nezhoduje s podpisom adresáta, resp. iného zástupcu. Doručenka je zároveň
opatrená dvomi odtlačkami pečiatky pošty Prahy 5 s dátumom 29.01.2024.

13. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že súdu prvej inštancie bol dňa 05.03.2024 doručený odpor
proti európskemu platobnému rozkazu na vzorovom tlačive „F“ Nariadenia č. 1896/2006, ktoré bolo
podané na poštovú prepravu dňa 01.03.2024.

14. Podľa čl. 12 ods. 5 Nariadenia č. 1896/2006, súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v
súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch
13, 14 a 15.15. Podľa čl. 13 Nariadenia č. 1896/2006, európsky platobný rozkaz sa môže doručovať odporcovi v
súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia, a to niektorým z týchto spôsobov:
a) doručenie do vlastných rúk doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca

podpísal,
b) doručenie do vlastných rúk doložené dokladom podpísaným príslušnou osobou, ktorá uskutočnila
doručenie, v ktorom sa uvádza, že odporca prijal dokument alebo ho bezdôvodne odoprel prijať a dátum
doručenia,
c) doručenie poštou doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal

a odoslal naspäť,
d) doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú telefax alebo e-mail, doložené potvrdením o prijatí s
uvedením dátumu prijatia, ktoré odporca podpísal a odoslal naspäť.

16. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia č. 1896/2006, európsky platobný rozkaz sa odporcovi môže doručovať
v súlade s vnútroštátnym právom štátu doručenia aj niektorým z týchto spôsobov:

b) v prípade, ak odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou alebo právnickou osobou, doručenie
do vlastných rúk do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva.

17. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006, odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu
odporcovi.

18. Podľa čl. 20 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006, po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2
je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde
členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na
požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

19. Podľa čl. 26 Nariadenia č. 1896/2006, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v
tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

20. Podľa čl. 29 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 1896/2006, do 12. júna 2008 členské štáty oznámia Komisii

prieskumné konanie a príslušné súdy na účely uplatňovania článku 20,

21. Podľa čl. 29 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006, komisia uverejní informácie oznámené v súlade s
odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.

22. Podľa § 46b O.s.ř., ak neuvedie adresát vo svojom podaní alebo úkone urobenom voči súdu adresu
miesta v Českej republike, na ktorú mu majú alebo môžu byť doručované písomnosti, je adresou pre
doručovanie písomnosti doručovanej prostredníctvom doručujúceho orgánu, účastníka konania alebo
jeho zástupcu
e)uprávnickejosobyadresasídlazapísanávpríslušnomregistrialeboadresazástupcupredoručovanie

uvedená v zmluve, v spore z tejto zmluvy; ak má právnická osoba organizačnú zložku, i adresa sídla
organizačnej zložky.

23. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) O.s.ř., doručujúcimi orgánmi sú prevádzkovatelia poštových služieb.

24. Podľa § 50a ods. 2 O.s.ř., za osoby uvedené v § 46b písm. e), k), m) a n) sú oprávnené písomnosť
prijať osoby uvedené v § 21 až 21b, prípadne iné osoby, ktoré tým boli poverené, ktoré k tomu boli
splnomocnené alebo u ktorých je to vzhľadom k ich pracovnému alebo inému obdobnému vzťahu k
adresátovi obvyklé.

25. Podľa § 50f ods. 3 O.s.ř, ak súd doručuje písomnosť pri úkone, o ktorom sa nezabezpečuje
protokol, alebo prostredníctvom doručujúceho orgánu, vyznačí sa doručenie písomnosti na doručenke.
Doručenka je verejnou listinou. Ak nie je preukázaný opak, považujú sa údaje uvedené na doručenke
za pravdivé.

26. Podľa § 174b O.s.ř., európsky platobný rozkaz je potrebné doručiť žalovanému do vlastných rúk,
náhradné doručenie je vylúčené.

27. Podľa § 269 CSP, európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz podľa osobitného predpisu.28. Podľa § 272 CSP, ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

29. Podľa § 267 ods. 2 písm. a) CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

31. Základná odvolacia námietka žalovaného spočívala v tvrdení, že súdom prvej inštancie vydaný
európsky platobný rozkaz nebol žalovanému riadne doručený, v dôsledku čoho lehota na podanie
odporu voči platobnému rozkazu určená v čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006 nezačala plynúť a súd
prvej inštancie postupoval nesprávne, keď odpor podaný žalovaným na pošte dňa 01.03.2024 odmietol
ako podaný oneskorene.

32. Odvolací súd sa s uvedeným tvrdením žalovaného nestotožnil. Z doručenky nachádzajúcej sa na
č. l. 122 súdneho spisu vyplýva, že zásielka obsahujúca európsky platobný rozkaz bola doručovaná
v súlade s § 46b písm. e) O.s.ř. na adresu sídla spoločnosti žalovaného, ktorú má žalovaný zapísanú
v obchodnom registri, pričom z tejto doručenky zároveň vyplýva, že zásielka bola riadne dodaná

a prevzatie bolo potvrdené podpisom preberajúcej osoby. Ak by aj odvolací súd pripustil pravdivosť
tvrdenia žalovaného, že na doručenke nie je podpis štatutára žalovaného, je nutné zdôrazniť, že na
strane žalovaného vystupujúci subjekt je právnickou osobou a v takom prípade článok 14 ods. 1 písm. b)
Nariadenia č. 1896/2006 pripúšťa i doručenie európskeho platobného rozkazu do vlastných rúk osobám,
ktoré odporca zamestnáva. Vychádzajúc tiež z ustanovenia § 50a ods. 2 O.s.ř. v spojení s § 46b písm.

e) a § 21 O.s.ř. odvolací súd konštatoval, že prevzatie písomnosti povereným zamestnancom, prípadne
inou osobou, ktorá tým bola poverená, ktorá na to bola splnomocnená alebo u ktorej je to obvyklé
vzhľadom na jej pracovný alebo iný obdobný vzťah k adresátovi, t. j. k žalovanému, nie je v rozpore
s vnútroštátnym právom Českej republiky (štátu doručenia). Odvolací súd preto dospel k záveru, že
argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že zásielku neprevzal štatutár žalovaného sama o sebe

nepostačuje pre prijatie záveru, že zásielka nebola žalovanému doručená.

33. Žalovaný v rámci svojho odvolania namietal aj skutočnosť, že z nečitateľného podpisu preberajúcej
osoby nie je možné zistiť, kto zásielku za žalovaného prevzal a či išlo o osobu žalovaným poverenú
na preberanie zásielok určených žalovanému. Odvolací súd je toho názoru, že ani z tejto skutočnosti

nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že zásielka nebola žalovanému doručená dňa 29.01.2024, keď
z predmetnej doručenky je zrejmé, že zásielka bola riadne dodaná, táto bola doručovaná na adresu jeho
sídla zapísanú v obchodnom registri a na doručenke je uvedený aj dátum jej doručenia, t. j. 29.01.2024.
Odvolací súd zastáva názor, že bez tvrdenia ďalších skutočností a navrhnutých dôkazov neobstojí len
samotné spochybnenie údajov o doručení európskeho platobného rozkazu žalovanému na adrese jeho

sídla v deň uvedený na doručenke.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na pomerne konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR
(uznesenie NS SR č. k. 10Sžd/20/2011, č. k. 4Cdo/240/2010, uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 507/2012),
podľa ktorých doručenka je verejnou listinou. Status doručenky je pomerne jasne deklarovaný v § 111

ods. 1 CSP, ktorému svojím obsahom a významom zodpovedá ustanovenie § 50f ods. 3 O.s.ř., podľa
ktorých údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Uvedené
zákonné normy platné tak na území Slovenskej republiky, ako aj na území štátu doručenia (t. j. Českej
republiky) priznávajú doručenke právny režim verejnej listiny. Verejná listina je definovaná ako listina,
pri ktorej a uplatňuje vyvrátiteľná domnienka o jej správnosti (pravdivosti tvrdení v nej uvádzaných).

V prípade doručenky sa prezumuje pravdivosť postupu v nej uvedenom. Ak strana sporu pravdivosť
na doručenke uvedených informácií popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny
nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda
podanie takého dôkazu, na základe ktorého a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky
vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo prebehli skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny.

Nestačí teda spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný jednoznačný
dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé. Ak niekto popiera
pravdivosť toho, čo sa vo verejnej listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje tvrdenie preukázať,t. j. musí v tomto smere ponúknuť aj dôkazy, teda má dôkazné bremeno (porovnaj napr. uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 70/2021 zo dňa 23. 02. 2021).

35. Argumentácia žalovaného, že lehota na podanie odvolania v danom prípade nezačala plynúť je
založená na spochybnení doručenia platobného rozkazu žalovanému. Napriek uvedenému žalovaný
na predmetný platobný rozkaz zareagoval a podal voči nemu na vzorovom tlačive „“F“ odpor. Žalovaný
však žiadnym spôsobom v odvolaní nevysvetlil, na základe čoho sa európsky platobný rozkaz dostal
do jeho dispozície a kedy sa o jeho vydaní, ako aj o obsahu samotného návrhu na vydanie platobného

rozkazu, dozvedel. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že platobný rozkaz
sa mal dostať do jeho dispozícii v iný (neskorší) deň, než je deň doručenia zásielky uvedený na
predmetnej doručenke. Neposkytol odvolaciemu súdu žiadne informácie o tom, kto a kedy ho o vydaní
platobného rozkazu oboznámil. Odvolací súd preto konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom
nevyvrátil na doručenke uvedený údaj o doručení zásielky obsahujúcej európsky platobný rozkaz na
adresu sídla žalovaného dňa 29.01.2024. Žalovaný zároveň neuniesol bremeno dôkazu o tom, že obsah

doručenkyakoverejnejlistinynezodpovedáskutočnosti,resp.jevuvedenomdátumedoručeniazásielky
žalovanému nepravdivý, na základe ktorého by odvolací súd mohol ustáliť, že platobný rozkaz bol
žalovanému doručený v neskorší deň.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade možno konštatovať, že platobný rozkaz bol

žalovanému doručený dňa 29.01.2024 tak, ako správne ustálil aj súd prvej inštancie, keďže žalovanému
sa v rámci odvolacieho konania nepodarilo vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predloženej doručenky.
Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď odpor proti platobnému rozkazu podaný zo strany
žalovaného na pošte dňa 01.03.2024, teda až po uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie odporu proti
európskemu platobnému rozkazu, upravenej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006 postupom podľa

čl. 26 Nariadenia č. 1896/2006 v spojení s § 272 CSP a § 267 písm. a) CSP odmietol.

37. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým súd prvej inštancie odpor proti
európskemu platobnému rozkazu odmietol, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania o odpore

žalovaného, vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38.Odvolacísúdzároveňnevzhliadoldôvodnazrušenievykonateľnostieurópskehoplatobnéhorozkazu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/162/2023-115 zo dňa 10.01.2024, o ktorej súd prvej inštancie vydal
dňa 14.03.2024 potvrdenie v zmysle Nariadenie č. 1896/2006 na vzorovom tlačive „G“ označenom ako

„Vyhlásenie vykonateľnosti“ (č. l. 131 súdneho spisu). Odvolací súd preto návrh žalovaného na zrušenie
vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/162/2023-115 zo
dňa 10.01.2024 zamietol.

39. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v rámci podaného odvolania domáhal i preskúmania európskeho

platobného rozkazu podľa § 20 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006, pričom v zmysle čl. 29 ods. 1 písm. b)
nariadenia Slovenská republika oznámila Komisii, že tento mimoriadny opravný prostriedok je možné
podať na príslušný okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, odvolací súd zároveň rozhodol, že
o návrhu žalovaného na preskúmanie európskeho platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Cb/162/2023-115 zo dňa 10.01.2024 podľa článku 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 1896/2006, rozhodne súd prvej inštancie.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).