Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201225
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kataríny Slováčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
X.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
Staničná 5, Galanta, dieťa matky C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej spoločnosťou
AK GG, s. r. o., Agátová 2513/15, Galanta, a otca E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX/XX, E. -

H. I., zastúpeného spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava
– Staré Mesto a Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe
CS LLP, Bottova 2A, Bratislava, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
21P/52/2022-740 zo dňa 11.9.2023, o návrhu otca na pribratie komisára pre deti do konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Okresný súd Galanta na návrh matky maloletej rozsudkom zo dňa 11.9.2023 zveril maloletú A. do
osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 280 eur mesačne od
17.3.2022 a povinnosť uhradiť výživné zročné do 31.8.2023, upravil styk otca s maloletou dcérou, zrušil

svoje uznesenia č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 1.7.2022 a č. k. 21P/216/2022-41 zo dňa 2.12.2022,
rozhodol o vrátení častí preddavkov zložených na znalecké dokazovanie obom rodičom maloletej,
zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa okrem iného, konštatoval, že zo záverov znaleckého
posudku,odktorýchsúdnemaldôvodsaodkloniť,keďžezáveryvporadenskejpsychológiisúpostavené
najmä na záveroch psychického prežívania detí a vychádzajú najmä z prežívania maloletého dieťaťa,
pozorovania jeho správania, opisov správania jeho rodičmi v súlade s vývinovou psychológiou a
teóriou vzťahovej väzby a bezpečného pripútania sa, vyplývalo že zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa aktuálnej nejaví ako vhodné riešenie úpravy práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to práve vzhľadom na to, že hoci obaja rodičia sú pre
maloletédieťaprimárnevzťahovéosoby,matkamaloletéhodieťaťajepredieťaprimárnouemocionálnou
vzťahovou osobou, stará sa o dieťa nepretržite od narodenia a dieťaťu poskytuje nielen potrebnú
starostlivosť, bezpečie a istotu, ale aj významnú podporu v oblasti emočnej saturácie. Pre maloleté dieťa
je emocionálnym, sociálnym aj regulačným zdrojom rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorá sýti jeho potreby od
malička. Tomuto záveru plne zodpovedá aj skutočnosť, že maloleté dieťa vo verbálnych i neverbálnych

prejavoch prejavuje voči svojim rodičom, matke aj otcovi, pozitívne prežívanie, avšak počas znaleckého
vyšetrenia maloletého dieťaťa zvlášť s matkou a zvlášť s otcom, bola pri znaleckom vyšetrení s otcomna dieťati pozorovaná potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky, pričom išlo o
prenos emocionálnej osoby do symbolu. Súd prihliadol aj na to, že dieťa počas znaleckého vyšetrenia
s matkou zvolilo hru, počas ktorej samé objavovalo hračky, teda situáciu nepotrebovala mať pod

kontrolou, zatiaľ, čo pri vyšetrení so svojím otcom, situáciu už dieťa nemalo emocionálne pod kontrolou
nevedome a vtedy dieťa zvolilo hru, ktorá má pravidlá, lebo im dodáva istotu. Znaleckým dokazovaním
mal súd za preukázané, že rodičia k maloletému dieťaťu pristupujú vzhľadom na svoje osobnostné
charakteristiky odlišne, pričom prejavy správania otca je pre dieťa náročnejšie spracovávať v prežívaní,
najmäzpohľadunepredvídanostiemocionalityaprejavovrodiča,resp.skratovéreakciesemocionálnym

nábojom. Do role a prejavov otca sa mu premietajú aj osobnostné vlastnosti s prevahou egocentrického
zamerania (na vlastnú osobu zamerané vnímanie a potreby a pod.), s rozhodným niekedy až ráznym
konaním, ktoré sa vo vzťahu k dieťaťu premietajú najmä do foriem autoritatívnejších foriem výchovného
pôsobenia. Pokojné emocionálne prejavy a prístup bol pozorovaný v kontakte vo vzťahu matky k dieťaťu,
keďže matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, je vnútorne
psychicky vyrovnaná s primeranou situačnou vzrušivosťou, čo jej umožňuje kontrolovanejšie správania

a tým väčšiu predvídateľnosť reakcii pre svoje dieťa. V spoločnej domácnosti rodičov sa odlišnosti vo
výchovnom pôsobení rodičov väčšinou vzájomne dopĺňajú. Z pohľadu dieťaťa to má možnosť vlastného
rozhodnutia,ktorýrodičbudesanovaťjehoaktuálnepotrebyavyhľadáho.Vrozdelenýchdomácnostiach
toto nie je pre dieťa možné, a preto saturáciu niektorých potrieb musí odložiť, resp. dlhodobejšie
odkladať.

Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj ďalšiu relevantnú skutočnosť brániacu zvereniu maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a síce, že vzťah medzi rodičmi maloletého
dieťaťa je negatívny a vážne narušený, matka maloletého dieťaťa nie je aktuálne emocionálne ešte
schopná priamej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa (čo sa prejavovalo aj tým, že počas dyadickej
konzultácie rodičov u psychológa v rámci prvého výchovného opatrenia mala matka maloletého dieťaťa

slzy v očiach a bola uzavretá), ani prejavov dôvery a otvorenosti v otázkach spoločnej výchovy a otec
maloletého dieťaťa vníma odchod matky zo spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom za okolnosť,
ktorá mu zväčšila vzdialenosť k maloletému dieťaťu a ako reakciu na to žiada zveriť maloleté dieťa
do svojej starostlivosti (prípadne striedavej osobnej starostlivosti) a tým obmedziť styk maloletého
dieťaťa s jeho matkou, jeho primárnou emocionálnou osobou. Negatívny vzťah rodičov maloletého

dieťaťa je dôsledkom nevyriešeného vážneho vzájomného partnerského konfliktu, čo sa prejavuje aj
podávaním vzájomných trestných oznámení, žalôb a spochybňovaním rodičovskej kompetencie matky
maloletého dieťaťa zo strany otca maloletého dieťaťa. Obaja rodičia maloletého dieťaťa popisovali
spolužitie v spoločnej domácnosti ako nestabilné, konfliktné sprevádzané búrlivými výbuchmi emócií
a následnými hádkami, pričom matka maloletého dieťaťa hodnotila toto spolužitie ako neuspokojivé,

konanie otca maloletého dieťaťa pociťovala negatívne (popisovala fyzické a psychické násilie zo strany
otca maloletého dieťaťa, s ktorým sa bála niekomu zdôveriť, keďže sa otca maloletého dieťaťa bála) a
vyvolávalo u nej stres a táto záťaž ponechala na jej psychike následky v podobe miernej reakcie na stres.
AjznalecJ.E.I.D.,K.,ktorývykonalpsychologicképosúdeniematkymaloletéhodieťaťaakopoškodenej
v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, konštatoval, že u poškodenej sa neprejavujú

tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu, prípadne k nadmernej fantázii,
ako prevažný spôsob spracovania reality. Obaja rodičia sa snažia byť pred maloletým dieťaťom a pre
maloleté dieťa vo vzájomnom vzťahu neutrálni a zameraní hlavne na podporu vlastných pozitívnych
vzťahov maloletého dieťaťa. Ich vedomé a nevedomé reakcie vo vzťahu k druhému rodičovi môžu mať
vplyv najmä na emocionálne prežívanie maloletého dieťaťa. To sa prejavilo aj počas zisťovania názoru,

resp. realizácie pohovoru s maloletým dieťaťom, ktoré sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrilo, že by
chcelo byť s rodinou, avšak na otázku, kto by mal tvoriť rodinu, koho má na mysli uviedlo, že zabudlo.
Následne dieťa oznámilo, že už chce ísť za matkou, čo mu bolo umožnené a dieťa sa rozbehlo za
matkou na chodbu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že je len veľmi
málo pravdepodobné, že by striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa mohla prispieť k zlepšeniu,

ozdraveniu vážne narušeného vzťahu medzi rodičmi. Takýto vzťah medzi rodičmi nedáva ani dostatočnú
záruku na to, aby striedavá osobná starostlivosť fungovala uspokojivo.

3.
V priebehu konania o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvého stupňa otec maloletej podal návrh na

vstup komisára pre deti do konania, ktorý súd vyhodnotil ako procesný návrh na vydanie rozhodnutia
podľa § 12 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o pribratí uvádzaného subjektu do konania.

4.Návrh pomerne stručne odôvodnil tým, že konaním matky je závažným spôsobom ohrozená integrita
a zdravý vývoj maloletého dieťaťa a preto je podľa neho žiadúce, aby do konania vstúpil tretí subjekt,
ktorý bude svoje práva a povinnosti v civilnom procese vykonávať v záujme maloletej A.. Možno iba

usudzovať, na základe obsahu odvolania otca proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, že
týmto konaním matky by podľa neho mala byť snaha matky obmedzovať ho na rodičovských právach
a jeho styk s maloletou dcérou.

5.

Podľa § 12 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. CSP)
(1) Súd môže uznesením pribrať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže do konania
voveciachpodľaprvejhlavydruhejčastiapodľaštvrtejčastitohtozákona,akideovecsmedzinárodným
prvkom.

(2) Súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

(3) Subjekt podľa odsekov 1 a 2 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník,
ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

6.

Procesný predpis bližšie nestanovuje podmienky, resp. dôvody, ktoré môžu viesť ku vzniku potreby súdu
pribrať do konania tretí subjekt odlišný od účastníkov konania, vzhľadom na všeobecný účel konania vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých je však nepochybné, že takýmto dôvodom by mala byť ochrana
záujmov maloletého dieťaťa, presadzovanie ktorých je v súvislosti s určitými okolnosťami konkrétneho
prípadu ohrozené alebo sťažené.

7.
V danom prípade odvolací súd takéto dôvody v okolnostiach prejednávanej veci nenachádza, nejde
o nijak neštandardné konanie, v ktorom by bolo dôvodné považovať zohľadňovanie a presadzovanie
práv a záujmov maloletej bez účasti komisára pre deti za ohrozené či sťažené.

Práva maloletej tu, okrem samotného súdu, ktorého primárnou úlohou je postupovať vo veci
a rozhodovať v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany
detí, voči plneniu úloh ktorého v konaní nemožno mať výhrady, pričom naplnenie najlepších záujmov
dieťaťa by malo byť aj záujmom oboch jej rodičov, v konaní zastúpených profesionálnymi právnymi
zástupcami, hoci v konaní presadzujú svoje navzájom odlišné predstavy o najvhodnejšej forme

rodičovskej starostlivosti o maloletú.

8.
Odvolací súd preto procesný návrh otca na pribratie komisára pre deti do konania ako nedôvodný
zamietol, čo však nie je prekážkou toho, aby sa otec maloletej obrátil na komisára pre deti s vlastnou

žiadosťou tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 176/2015 Z.z..

9.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.