Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6722204321.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
trvale C. D. XXX/X, XXX XX E. D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Gabriela Trnková,

advokátka so sídlom Nám. SNP 75/6, 960 01 Zvolen a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
XXX XX E. D., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/128/2022-129 zo dňa 20. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a V. z r u š u j e a v rozsahu týchto zrušených výrokov vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

N e d o t k n u t é zostávajú výroky I., II. IV. rozsudku okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
10P/128/2022-129 zo dňa 20.03.2023 rozhodol tak, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do
osobnej starostlivosti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,
v bežných veciach (výrok I.). Ďalej rozhodol, že otec F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na

výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX od 12.10.2022 sumou 250,- eur mesačne, a to tak, že výživné
splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa mesiaca, k rukám matky
maloletej (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 12.10.2022 do 18.12.2022 vo výške 556,28 eur
a zameškané výživné za obdobie od 19.12.2022 do 31.03.2023 vo výške 170,93 eur, spolu zameškané
výživné 727,21 eur, je otec maloletej povinný platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,-
eur, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas

sa stane splatným celé zameškané výživné (výrok III.). Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje
(výrok IV.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že návrh matky maloletej je v celom rozsahu dôvodný. Mal
preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletej. Títo nežijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide
o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, otec sa k návrhu nevyjadril, ani sa nezúčastnil

pojednávania bez ospravedlnenia, pričom aj kolízny opatrovník maloletej ju navrhol zveriť do osobnej
starostlivosť matky. Súd teda v tejto časti návrhu vyhovel, keďže v priebehu konania neboli zistené
akékoľvek nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Pri určení výšky výživného prihliadol na potreby
maloletej, keď vzhľadom na jej vek a matkou špecifikované výdavky považoval výživné v navrhovanej
výške v sume 250,- eur mesačne za dostatočné. S poukazom na výšku príjmu otca z priemeru
mesačne v sume takmer 1.500,- eur mal tiež za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť

si vyživovaciu povinnosť v tejto výške. Počiatok výživného určil od podania návrhu t.j. 12.10.2022.
Pokiaľ ide o zameškané výživné, súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej určilod podania návrhu s tým, že v čase vyhlásenia rozsudku už bolo splatné výživné aj za mesiac
marec 2023, avšak musel prihliadnuť aj k už súdom predtým vydanému neodkladnému opatreniu,
ktoré nadobudlo vykonateľnosť vo vzťahu k výroku týkajúceho sa vyživovacej povinnosti otca voči

maloletej dňa 19.12.2022, ktorým bola vyživovacia povinnosť určená na sumu 200,- eur mesačne.
Zvlášť preto rozpočítal zameškané výživné od podania návrhu do dňa, ktorý predchádzal nadobudnutiu
vykonateľnosti tohto súdneho rozhodnutia, keď za mesiac október a december prepočítal pomernú časť
výživného podľa počtu dní (1 deň – suma 8,06 eur), za mesiac november sa jednalo o celý kalendárny
mesiac, teda konkrétne sa jedná o čiastky 161,20 eur za pomernú časť mesiaca október, 250,- eur

za celý mesiac november a 145,08 eur za pomernú časť mesiaca december, spolu 556,28 eur. Od
vykonateľnosti predmetného neodkladného opatrenia tiež zvlášť vypočítal zameškané výživné, ktoré už
ale predstavuje iba rozdiel medzi výživným určeným predmetným neodkladným opatrením a výživným
určeným rozsudkom (t.j. rozdiel predstavuje mesačne 50,- eur za celé kalendárne mesiace, t.j. za
mesiace január, február a marec 2023 a pomernú časť za mesiac december 2022 vo výške 20,93 eur
s tým, že rozdiel za 1 deň predstavuje čiastku 1,61 eur), spolu 170,93 eur. Celkové zameškané výživné

predstavuje sumu 727,71 eur, ktoré súd umožnil otcovi maloletej splácať v pravidelných mesačných
splátkach, splatných spolu s bežným výživným vo výške 60,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok riadne a včas vzhľadom na nepreukázanie, že by otec bol
schopný zaplatiť ho naraz, s prihliadnutím na fakt, že pokiaľ nedochádza k riadnemu plneniu vyživovacej
povinnosti v zmysle súdneho rozhodnutia, môže to napĺňať znaky trestného činu zanedbania povinnej

výživy. Styk otca s maloletou súd neupravoval, keďže ani matka nenavrhla styk upraviť a ani otec sa
v priebehu konania nevyjadril tým spôsobom, že by žiadal upraviť styk s maloletou. V rovine právnej
posúdil vec z pohľadu ustanovení § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2,
4 veta prvá, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 57, § 58 a § 52

zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok, ďalej len „CMP“ tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

3. Matka dieťaťa podala odvolanie proti výroku III. rozsudku okresného súdu dňa 13.04.2024. Vytýkala
okresnému súdu, že nesprávne vykonal výpočet zameškaného výživného za obdobie od 19.12.2022

do 31.03.2023 len ako rozdiel medzi výživným určeným neodkladným opatrením (uznesenie Okresného
súdu Zvolen č. k. 10P/128/2022-129 zo dňa 19.10.2022) a výživným určeným rozsudkom. Uviedla, že
výživné nariadené neodkladným opatrením nebolo uhradené a zároveň ani vymožené v exekučnom
konaní. V exekučnom konaní bola vymožená len časť výživného a to vo výške 400,- eur. K dátumu
odvolania bolo zameškané výživné v sume 1.011,20 eur. Z výroku IV. uznesenia o neodkladnom opatrení

č. k. 10P/128/2022-129 zo dňa 19.10.2022 pritom vyplýva, že trvá len do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, t. j. do právoplatnosti napadnutého rozsudku okresného súdu. Právoplatnosťou
zanikne neodkladné opatrenia ako exekučný titul aj nároky z neho vyplývajúce, čo má za následok
jeho nevymáhateľnosť. Matka dieťaťa žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej
inštancie tak, že zameškané výživné určí bez ohľadu na neodkladné opatrenie, resp. len so zohľadnením

zameškaného výživného, ktoré bolo reálne ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zaplatené.

4. K doručenému odvolaniu matky sa ostatní účastníci konania – otec a kolízny opatrovník nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,

účastníkom konania (§ 362 CSP, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP)
a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku III. ako aj naň nadväzujúci výrok

V. (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Výrokov rozsudku odvolaním nenapadnutých ( I., II., a IV.) sa nedotýkal.

6. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolanie matky dieťaťa je

preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške zameškaného výživného za
obdobie od 19.12.2022 do 31.03.2023, obdobie za ktoré pri výpočte tohto výživného súd prvej inštancie
prihliadal na už súdom predtým vydané neodkladné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť vovzťahu k výroku týkajúceho sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dňa 19.12.2022 a ktorým bola
vyživovacia povinnosť určená sumou 200,- eur mesačne.

7. Matka v odvolaní namietala výpočet zameškaného výživného poukazujúc na nesplnenie si povinnosti
otca uhrádzať výživné určené neodkladným opatrením č. k. 10P/128/2022-22 zo dňa 19.10.2022,
vykonateľné vo výroku I., II. dňa 19.12.2022. Zároveň uviedla, že prostredníctvom exekúcie časť
výživného v sume 400,- eur vymohla do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

8. V súdenej veci rodičia neuzavreli dohodu o výške vyživovacej povinnosti otca na dieťa. Autoritatívna
úprava určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa počnúc podaním návrhu matkou - t. j. odo
dňa 12.10.2022 bola v súdenej veci na mieste.

9. Podľa odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku III. rozsudku súd prvej inštancie v bode 6. odôvodnenia
uviedol, ako dospel k výpočtu zameškaného výživného od 12.10.2022 do 31.03.2023. Od vykonateľnosti

predmetného neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. 10P/128/2022-22 zo dňa 19.10.2022) zvlášť
vypočítal zameškané výživné, ktoré už ale predstavuje iba rozdiel medzi výživným určeným predmetným
neodkladným opatrením (200,- eur) a výživným určeným rozsudkom (250,- eur), t. j. rozdiel predstavuje
mesačne 50,- eur za celé kalendárne mesiace, t. j. za mesiace január, február a marec 2023 a pomernú
časť za mesiac december 2022 vo výške 20,93 eur, s tým, že rozdiel za 1 deň predstavuje čiastku 1,61

eur, teda za toto obdobie zameškané výživné predstavuje spolu čiastku 170,93 eur. Na pojednávaní
konanom dňa 20.03.2023 matka uvádzala skutočnosti ohľadom neplnenia povinnosti otca: „otec
neuhradil od podania návrhu žiadnu sumu, teda výživné v žiadnej výške a z toho dôvodu podávala
návrh na exekúciu, resp. trestné oznámenie“. V podanom odvolaní matka uviedla, že medzičasom
prostredníctvom exekúcie časť výživného otec zaplatil.

10. Okresný súd sa dopustil nedôslednosti, keď nevyčíslil zameškané výživné na maloleté
dieťa za obdobie od 19.12.2022 do 31.03.2023 určené neodkladným opatrením. Uznesením č. k.
10P/128/2022-22 zo dňa 19.10.2022 súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol o povinnosti prispievať na
výživu maloletého dieťaťa A. B. výživným vo výške 200,- eur mesačne vopred vždy do 15-dňa v mesiaci

k rukám matky C. D.. Zároveň výrokom IV. rozhodol o dĺžke trvania neodkladného opatrenia tak, že
neodkladné opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 10P/128/2022. Okresnému súdu tak unikla skutočnosť, že otec si vyživovaciu
povinnosť podľa nariadeného neodkladného opatrenia neplnil. Otec na základe neodkladného opatrenia
neuhrádzal výživné riadne, napriek tomu, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je

samostatným exekučným titulom, ktoré plnenia sú vymožiteľné v exekučnom konaní avšak len počas
trvania neodkladného opatrenia. Matka dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 20.03.2023 uviedla, že
otec maloletej neuhradil od podania návrhu žiadnu sumu, teda výživné v žiadnej výške, a teda z toho
dôvodu podávala aj návrh na exekúciu. Oprávnený rodič nemôže doplácať na to, že povinný rodič
dlhší čas neplatí výživné, preto je potrebné uložiť povinnému rodičovi zaplatiť zameškané výživné

jednorazovo. V súdenej veci je potrebné prihliadnuť na časové obmedzenie, na ktoré bolo neodkladné
opatrenie obmedzené a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Právoplatnosťou
napadnutého rozsudku vo výroku o zameškanom výživnom neodkladné opatrenie ako exekučný titul
zanikne, ako aj nároky z neho vyplývajúce. Po takomto výpočte následne súd prvej inštancie opomenul
rozhodnúť o povinnosti otca uhradiť nedoplatok na určenom výživnom (dlhu na výživnom) určeným

neodkladným opatrením, ktoré trvá len do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.
11. Vzhľadom na uvedené okresný súd nesprávne právne posúdil nezaplatené výživné v kontexte
platnosti neodkladného opatrenia podľa § 333 CSP a v dôsledku toho nevykonal ďalšie dokazovanie
za účelom zistenia skutočne zameškaného výživného. V Civilnom mimosporovom konaní musí súd
vychádzať z dostatočne vykonaného dokazovania a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že

okresný súd je povinný v súlade s § 35 CMP zistiť skutočný stav veci, a za tým účelom v súlade
s § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, čo prvostupňový súd nevykonal.
Zisťovanie aktuálne zameškaného výživného vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania presahujúceho
rámec odvolacieho konania a preto odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku III. v súlade
s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c/ CSP za jeho aplikácie podľa § 2 ods. 1 CMP. Nadväzne zrušenie

rozsudku v tomto meritórnom výroku bezprostredne založilo zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku
V. o náhrade trov prvoinštančného konania – a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v uvádzanom
zrušenom rozsahu vec bola vrátená súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a rozhodnutie.12. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dôsledné prešetrenie a zistí aktuálnu výšku zameškaného
výživného vykonaním výsluchu matky, otca, príp. na základe písomných dôkazných prostriedkov od
súdneho exekútora, ktorý vykonával exekúciu voči otcovi na základe neodkladného opatrenia. Pri

určovaní zameškaného výživného bude úlohou okresného súdu zistiť v akej výške otec uhradil ku dňu
rozhodovania výživné a zohľadniť to pri určovaní jeho aktuálnej a správnej výšky. Zistené skutočnosti
bude posudzovať aj v kontexte s námietkami a argumentáciou produkovanými matkou v jej podaní
v rámci odvolacieho konania. Po objasnení osvedčených skutočností v potrebnom rozsahu okresný súd
opätovne vec právne posúdi v zmysle vyššie uvedeného a vo veci nanovo rozhodne s tým, že v ďalšom

konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1
CMP). V odôvodnení rozsudku uvedie na základe akých skutočností a akých dôkazov dospel k svojím
záverom.

13. O trovách konania vrátane odvolacieho konania bude rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 3 CSP
v novom rozhodnutí okresného súdu.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa

odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch

s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodaniažalobynasúdeprvejinštancie(§422ods.1
a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).