Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201007
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4324201007.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v konaní o prípustnosti prevzatia umiestneného: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou D. E. F., súdnou
tajomníčkouOkresnéhosúduLevice,dozdravotníckehozariadenia:PsychiatrickánemocnicaHronovce,
oodvolaníumiestnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLevicez15.marca2024,č.k.6Pu/3/2024-21,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súd prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol, že k prevzatiu A. B., nar. XX.X.XXXX
do ústavu zdravotnej starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice Hronovce došlo zo zákonných dôvodov.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 253 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CMP
a § 6 ods. 9 písm. d) a § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď na základe vykonaného dokazovania,
a to z prijímacej správy PN Hronovce a lekárskych záznamov, ako aj z výpovede ošetrujúceho lekára
a umiestneného mal súd preukázané, že ide o pacienta, ktorý je dlhoročne v psychiatrickej ambulantnej
a ústavnej liečbe pre bludové poruchy s opakovanými hospitalizáciami v PN Veľké Zálužie (najskôr pre

somatizačnú poruchu, neskôr organická porucha). V rokoch 2005-2006 a 2021-2013 mal nariadenú aj
ochrannú ústavnú liečbu v PN Hronovce pre poruchu s bludmi, pričom posledná jeho hospitalizácia bola
v roku 2015. Pacient je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti u D. B.. Aktuálne bol pacient prijatý
do PN Hronovce po dohode s p. riaditeľom D. G. v sprievode príslušníkov polície z cely predbežného
zadržania, nakoľko bodol nožom opravára do nohy. Bol prijatý dňa 03.02.2024 za účelom liečby, v
klinickom obraze pri prijatí emulačné bludné obsahy v myslení s následným patologicky motivovaným

konaním, kedy súhlasil s hospitalizáciou a liečbou v PN Hronovce. Dňa 12.03.2024 poobede pacient
ušiel z areálu nemocnice (kde mal vychádzku) domov, kde sa vyhrážal, že si ublíži (držal si nôž pri
bruchu), následne bol RZP privezený späť do PN Hronovce a odvtedy žiada o prepustenie zo zariadenia.
Momentálne pacient síce udáva, že sa chce liečiť, avšak nie v PN Hronovce, chce ísť do PN Veľké
Zálužie. Lieky bez problémov užíva, ale podľa názoru lekára si jeho aktuálny psychický stav vyžaduje
ústavnú liečbu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že ide o pacienta, ktorý je dlhodobo v psychiatrickej

starostlivosti pre poruchu s bludmi, pričom bludná symptomatika u neho pretrváva. Do nemocnice bol
privezený z cely predbežného zadržania po tom, čo mal ublížiť na zdraví inej osobe. Po súhlase s
liečbou a hospitalizáciou z nemocnice ušiel a následne sa vyhrážal ublížením sebe, mal opakovane
suicidálne proklamácie. Vzhľadom na aktuálny psychický stav pacienta by mohol byť nebezpečný pre
seba a svoje okolie, bol súd toho názoru, že jeho aktuálna hospitalizácia je tohto času nevyhnutná a
momentálne prepustenie pacienta by mohlo viesť k vážnemu zhoršeniu jeho zdravotného a psychického

stavu s následnými poruchami správania, ktorými by mohol ohroziť seba alebo svoje okolie. Prevzatie
pacienta tak bolo v súlade so zákonom. Je zrejmé, že menovaný sa liečiť chce, ale nie v danejkonkrétnej nemocnici. Avšak rozhodnúť o preložení do inej nemocnice nie je v kompetencii súdu v tomto
konaní. Napriek tomuto rozhodnutiu však Psychiatrická nemocnica Hronovce môže pacienta z ústavnej
starostlivosti prepustiť a pacient má možnosť kedykoľvek podpísať opätovne dohodu o liečbe.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, ktorý uviedol,
že podpísal liečbu a hospitalizáciu v PN Hronovce. Ďalej sa chce liečiť, ale žiada o preloženie do inej
liečebne, a to do Veľkého Zálužia, a to pokiaľ možno v najkratšom čase.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 a § 255 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.2CSPvspojenís§59ods.1CMP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré

ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia je
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce vyslovenie
prípustnosti prevzatia odvolateľa do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu.

6. Súd prvej inštancie začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia

odvolateľa na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktoré bolo súdu prvej inštancie
zaslané dňa 13.3.2024. Z podania vyplýva, že pacient bol prijatý dňa 03.02.2024 za účelom liečby, v
klinickom obraze pri prijatí emulačné bludné obsahy v myslení s následným patologicky motivovaným
konaním, kedy súhlasil s hospitalizáciou a liečbou v PN Hronovce. Dňa 12.03.2024 poobede pacient
ušiel z areálu nemocnice (kde mal vychádzku) domov, kde sa vyhrážal, že si ublíži (držal si nôž pri

bruchu), následne bol RZP privezený späť do PN Hronovce a odvtedy žiada o prepustenie zo zariadenia.
Súd prvej inštancie uznesením z 15. marca 2024 č. k. 6Pu/3/2024-15 začal vo veci konanie a zároveň
ustanovilumiestnenémuprocesnéhoopatrovníkanaochranujehozáujmovvtomtokonaní.Napadnutým
uznesením vyslovil, že k prevzatiu A. B. do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov.

7. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené ust. §
252 a nasl. CMP.

8. V zmysle § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín

prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

9. Podľa § 254 ods. 2 CMP súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho

zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

10. Podľa § 262 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením
bez nariadenia pojednávania (ods. 1). Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného (ods. 2). Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24

hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody (ods. 3).

11. Článok 8 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd určuje, v ktorých prípadoch môže byť osoba
prevzatá alebo držaná v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Takéto opatrenie musí byť
do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní. Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR

a § 262 ods. 2 CMP je táto lehota dokonca 5-dňová. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v § 6 ods. 9 písm. d) výslovne určuje, kedy možno chorého bez jeho
informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, t.j. ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnejchoroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

12. Z výkladu právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania je výlučne
ochrana jedného zo základných ľudských práv, osobnej slobody. Každý človek je slobodný, a nie je
povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie
záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym výkonom,
a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto zásadu potom vyjadruje §

4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len so súhlasom. Táto nedotknuteľnosť integrity
osobnosti ako základný ústavný princíp, a z toho vyplývajúca zásada slobodného rozhodovania v
otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je v žiadnej spoločnosti absolútna a neobmedzená.
Preto aj citované ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti v ods. 4 odkazuje na zákonnú úpravu

(§ 6 ods. 9), podľa ktorej môže byť zdravotná starostlivosť poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta).
Mohlo by ísť napr. o stav, kedy osoba javiaca známky duševnej choroby alebo intoxikácie ohrozuje seba,
alebo svoje okolie, prípadne kedy sa jedná o výkon potrebný na záchranu života, či zdravia (pozri nález
Ústavného súdu ČR z 18. mája 2001 sp . zn. IV. ÚS 639/2000).

13. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdne
preskúmanie, či k tomuto prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (tu predvídaných v § 6 ods. 9 písm.
d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), alebo nie. Preskúmanie či boli naplnené zákonom predvídané
dôvody na obmedzenie osobnej slobody daného jedinca (umiestneného) sa pritom viaže výhradne k
dobe, keď došlo k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia. V tomto prvom štádiu detenčného

(zadržiavacieho) konania na zistenie skutočného stavu veci nemožno od súdu požadovať vykonanie aj
iných úkonov, než tých výslovne uvedených v § 260 a § 261 CMP.

14. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd zhodne s
prvoinštančným dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky počas

rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového
poriadku, ako i Zákona o zdravotnej starostlivosti, aby súd vyslovil zákonnosť prevzatia odvolateľa do
zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu, a to z nasledujúcich dôvodov.

15. V danej veci súd prvej inštancie dňa 15.3.2024 prostredníctvom telemostu – videokonferencie

vypočul ošetrujúceho lekára umiestneného D. F. D., ktorý popísal zdravotný stav a správanie sa
umiestneného, ako i umiestneného, pričom z ich vyjadrení vyplýva ten skutkový stav, ktorý súd prvej
inštancie uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

16.Priskúmanísprávnostivyhodnoteniaprvoinštančnýmsúdom,žekprevzatiuumiestnenéhodoústavu

zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu došlo zo zákonných dôvodov, odvolací súd vzhliadol v
danom prípade prepojenosť prejavov príznakov duševnej poruchy/choroby odvolateľa podľa ich popisu
jeho ošetrujúcim lekárom a nebezpečenstvom ohrozenia nielen seba a okolia (ako to konštatuje lekár),
ale i vážneho zhoršenia zdravotného stavu.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť (§ 52 až § 58 CMP), keďže po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd pokračuje v konaní

o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).