Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cb/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PaedDr. Andrea Kontárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4324201414.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: BK DOM s.r.o., so sídlom: Mestský majer 2, 934 01 Levice,
IČO: 47 673 087, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Kpt.
Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom: C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobcasanávrhom nanariadeniezabezpečovaciehoopatreniadoručenýmnaOkresnýsúdNitradňa
11.04.2024domáhal,abysúdzriadilzáložnéprávovprospechžalobcunanehnuteľnostiachvovýlučnom
vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapásaných na LV č. XX H. I. F., katastrálny odbor,

a to:
- pozemok- parc. reg. „C“- záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 514 m2,
- pozemok- parc. reg. „C“- záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 1 009 m2,
- pozemok- parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 284 m2,
- pozemok- parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 93 m2,
- pozemok- parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 158 m2,

- pozemok- parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie s parc. č. XXX o výmere 1 271 m2,
- stavba- rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie
s parc. č. XXX o výmere 158 m2,
- stavba- rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie
s parc. č. XXX o výmere 93 m2,
- stavba- rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“- zast. plocha a nádvorie

s parc. č. XXX o výmere 1 271 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému
v celkovej výške 21.698,87 eura s príslušenstvom.

2/ Žalobca v návrhu uviedol, že spoločnosti CZECH, s.r.o. dodal objednaný tovar, za ktorý vystavil faktúry
v celkovej výške 24.551,81 eura, z ktorých dlžník uhradil len 2.852,94 eura. Žalobca uzatvoril s dlžníkom
a so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku č. 21322023. Dlžník ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili,

a preto podal dňa 14.11.2023 žalobca žalobu o zaplatenie dlžnej sumy príslušnému rozhodcovi. Dňa
27.11.2023 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 236/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
01.12.2023 a vykonateľnosť dňa 05.12.2023. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku je vedené
exekučnékonaniepodsp.zn.381Ex4/24,ktorébolozačatédňa02.01.2024.Žalobcaadlžníkpodalidňa
23.01.2024 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
8Rk/2990/2023 z 18.03.2024 zamietnutý. Žalovaný a dlžník v podanom návrhu na zastavenie exekúcie

uviedli, že proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným titulom, podali žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.3/ Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na priebeh exekúcie, majetkové pomery a konanie žalovaného
má obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený a uspokojenie jeho pohľadávky nebude možné. Žalobca

predpokladá, že žalovaný a dlžník podajú sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie
exekúcie a v nadväznosti na podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže dôjsť k vydaniu
uznesenia exekučným súdom o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku,
v dôsledku čoho by došlo k prerušeniu exekučného konania. Za predpokladu uvedeného priebehu
konania by došlo k odkladu exekúcie bez blokácie majetku žalovaného, v zmysle čoho by žalovaný

mohol voľne disponovať svojím majetkom a tento scudzovať, prípadne skryť. S prihliadnutím na konanie
a záväzky žalovaného mal žalobca za to, že je možné predpokladať prerušenie exekučného konania,
vedeného v prospech žalobcu a následné disponovanie žalovaného s jeho majetkom, v dôsledku čoho
by došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. K skutočnostiam odôvodňujúcim
potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný
má ďalších veriteľov.

4/ Žalobca záverom podotkol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná nedôvodne,
nakoľko žalovaný ako aj dlžník boli v rozhodcovskom konaní pasívni a v zmysle §40 ods. 4 zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanísúdneprihliadnenadôvodyzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,
ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom. Žalobca mal za to, že nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, a to vzhľadom na výšku jeho
záväzkov a s prihliadnutím na jeho konanie.

5/ Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s
obsahom listín predložených žalobcom: Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 21322023, faktúra

č. 21010963, faktúra č. 22010565, faktúra č. 22010685, faktúra č. 22010686, faktúra č. 22010874,
faktúra č. 22010930, faktúra č. 23010224, rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 236/2023 z 27.11.2023,
Upovedomenie o začatí exekúcie z 03.01.2024, návrh povinných na zastavenie exekúcie, CRE Detail
exekúcie z 04.04.2024, Výpis z listu vlastníctva č. XX, Doručenka k uzneseniu o zamietnutí návrhu
povinných, informácia o listinnom doručovaní k uzneseniu, Informácia k doručeniu listinnej zásielky

uznesenia.

6/ Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

7/ Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8/ Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12/ Podľa 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

13/ Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.14/ Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15/ Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16/ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú:

a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17/ Podaním žalobcovho návrhu bola splnená prvá podmienka na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Žalobca v návrhu preukázal aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného
práva. Z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je
spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo

vlastníctve žalovaného.

18/ Vychádzajúc z uvedeného sa súd v ďalšom rade zaoberal tým, či je medzi žalobcom a žalovaným
osvedčená existencia právneho vzťahu, z ktorého by žalobcovi vyplývala peňažná pohľadávka, ktorá
by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná a ktorej ochrany sa domáha návrhom na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19/ Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana
v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil možnú
existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa

javí ako pravdepodobné, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 21.698,87 eura s príslušenstvom.
Uvedená pohľadávka bola priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 236/2023 z 27.11.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2023 a vykonateľnosť dňa 05.12.2023. Žalovaný podal žalobu
o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Či bola táto žaloba podaná dôvodne bude predmetom
dokazovanianapríslušnomsúde.Naúčelynariadeniazabezpečovaciehoopatreniavšakmožnodospieť

k záveru, že žalobca pravdepodobnosť svojho nároku osvedčil.

20/Keďžeustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacieopatrenie,aj
prenariadenietohtoinštitútujepotrebné,abynavrhovateľosvedčilpotrebuneodkladnejúpravypomerov.
Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola

náležiteosvedčenáobava,žeexekúciabudeohrozená.Priskúmaníobavybudúcehozmareniaexekúcie
súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie
nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie
(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 147/2011). Z hľadiska
osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

21/ Keďže zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť v civilnom spore len na návrh (§ 344 CSP
v spojení s 324 ods. 1 CSP), je aj konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ovládané
dispozičným princípom, znamenajúcim, že súd pri posudzovaní dôvodov nariadenia zabezpečovaciehoopatrenia môže vychádzať len z tých dôvodov, z ktorých sa jeho nariadenia v návrhu domáha
navrhovateľ.

22/ Pretože súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez
nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu

návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich. Procesnú zodpovednosť
za to, či tvrdené skutočnosti sú aspoň osvedčené, t. j. či sa javia aspoň pravdepodobnými, nesie
navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie žalobca môže preto úspešne
navrhovať a súd ho môže nariadiť jedine z dôvodu aspoň osvedčenej existencie obavy z budúceho
zmarenia exekúcie.

23/ Žalobca mal obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený z dôvodu, že žalovaný môže podať
sťažnosť voči uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie a zároveň
podal proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným titulom, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, v dôsledku čoho môže dôjsť k vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého
rozhodcovského rozsudku a následne k prerušeniu exekučného konania. Aj v prípade, že by došlo

k odkladu exekúcie bez blokácie majetku, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a ani
so žalobcom doložených listín nemal súd za osvedčené konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo
tomu, že žalovaný uskutočňuje kroky smerom k scudzeniu nehnuteľností v jeho vlastníctve, prípadne
realizoval úkon, z ktorého by bolo možné takúto vôľu alebo úmysel žalovaného predpokladať. Žalobca
nepreukázal ani iné konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaný realizuje úkony

nazmenšeniesvojhomajetku.Súdmalzato,žežalobcaneosvedčilexistenciureálnejobavyzohrozenia
exekúcie, ktorá je jednou z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

24/ Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť
aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na

zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie
vzniknúť celkom zjavný nepomer. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia
tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej
strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením
zriaďuje záložné právo.

25/ V podanom návrhu žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného. Žalobca v návrhu označil svoju pohľadávku ako pohľadávku vo výške 21.698,87 eura
s príslušenstvom. Výška príslušenstva ku dňu 30.04.2024 bola vo výške 30.538,25 eura. Žalobca žiadal
zriadiť záložné právo k viacerým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, pričom neuviedol ani

približnú hodnotu týchto nehnuteľností. Keďže sa jednalo o viaceré pozemky a tri stavby evidované
ako rodinné domy, ich hodnota môže neprimerane prevýšiť pohľadávku žalobcu, ktorá bola ku dňu
vydania tohto uznesenia v celkovej výške 52.237,12 eura. Na základe uvedeného nemal súd osvedčený
predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

26/ V danom prípade, súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a predloženými dôkazmi dospel
k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú
splnené predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca pre účely konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, avšak nepreukázal skutočnosti, na základe
ktorých by súd vyhodnotil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery v dôsledku hrozby zmarenia

exekúcie. Žalobca neuviedol konkrétne kroky, ktoré žalovaný urobil v úmysle zmariť uspokojenie
žalobcovej pohľadávky. Len samotné tvrdenie, že žalovaný má ďalších veriteľov a že by mohlo dôjsť
k prerušeniu exekučného konania bez blokácie majetku žalovaného, nepostačuje.

27/ Žalobca nepreukázal ani hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie.

Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý možno aplikovať len za splnenia prísnych
zákonných podmienok, vážiac nielen práva a oprávnené záujmy navrhovateľa tohto opatrenia, ale aj
druhej strany. Nakoľko súd nemal preukázané, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku
je adekvátna k pohľadávke žalobcu, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.28/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31/ Vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspech
v konaní prináleží žalovanému. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného, čím žalovanému
žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§357 písm. d/ CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).