Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoEk/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8815207223.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. D. X, XXX XX, C. D., o vymoženie 595,58 eur s príslušenstvom, súdnym
exekútorom JUDr. Michal Brožina, Exekútorský úrad Svidník, o sťažnosti súdneho exekútora proti

výroku II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp.zn. 3Er/761/2015-33 zo dňa 26.11.2019, o odvolaní
súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Er/761/2015 – 45 zo dňa
05.01.2022, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„I. Sťažnosť súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp.zn.
3Er/761/2015-33 zo dňa 26.11.2019 zamieta ako nedôvodnú.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 248, § 249, § 250 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“), podľa ust. § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, 2, § 44 ods. 4, § 47 ods. 3, § 196, §

200, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku., podľa § 30 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti, podľa § 2, § 3, § 14 a § 22 ods. 1,
2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade je podstatná skutočnosť, že k vydaniu poverenia

ešte nedošlo. Začalo sa len exekučné konanie, ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 26.11.2019.
Exekúcia sa nezačala. To znamená, že exekútor nemohol reálne začať vykonávať úkony exekúcie tak.
ako ich vykonáva po vydaní poverenia, teda po začatí exekúcie. Exekučný poriadok v § 196 a nasl.
upravuje odmenu exekútora po vydaní poverenia, čo nie je daný prípad. Aj ustanovenie § 14 ods. 1
vyhláškyč.288/1995Z.z.,podľaktorejsiexekútoruplatnilnajnižšiuodmenu33,19eur,hovoríoodmene,
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví. V danej exekučnej

veci však nedošlo k zastaveniu exekúcie, ani k vylúčeniu exekútora, ale došlo k zastaveniu exekučného
konania, preto nie je možné priznať exekútori odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky. Zastavené bolo
exekučné konanie.

4. Obdobne je to upravené aj v § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, kde je uvedené, že
do doručenia poverenia má exekútor len nárok na odmenu za spísanie návrhu a náhradu účelne

vynaložených výdavkov.5. Súdny exekútor si žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za exekučnú činnosť vo výške 3,30 eur,
pričom tieto hotové výdavky pozostávajú z poštovného 2 x v sume 1,15 eur + DPH, teda 2,76 eur za
žiadosť o udelenie poverenia a návrh exekútora na priznanie trov a nákladov za spotrebu kanc. materiálu

v sume 1,00 euro + DPH. teda 1,20 eur. Tieto výdavky musel súdny exekútor vynaložiť. Súd priznal
v rámci týchto hotových výdavkov aj náklady za kancelársky materiál, nakoľko odmena za exekučnú
činnosť exekútorovi nebola priznaná a teda v rámci odmeny neboli zahrnuté tieto náklady. Dôvodnosť
priznania týchto nákladov vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorej exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, kde

výpočet týchto výdavkov je len demonštratívny.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal
exekučný súd za to, že vyšší súdny úradník vyvodil správny právny záver, ktorý riadnym spôsobom
odôvodnil. Keďže sa na skutkových ani právnych zisteniach nič nezmenilo, sudca sa stotožnil s dôvodmi
uvedenými v napadnutom rozhodnutí, a preto musel sťažnosť súdneho exekútora ako nedôvodnú

zamietnuť /obdobne rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. Zn. 14 CoE/47/2013 zo dňa
12.03,2013/.

7. Exekučný súd zároveň v poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

8. Proti tomuto uzneseniu napriek poučeniu podal odvolanie súdny exekútor E. F. G.. Právne odôvodnil
svoje odvolanie podľa ust. § 243h, § 9a ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z., účinného do 31.05.2017,
podľa § 355 ods. 2, § 357 písm. m/, § 362 ods. 1, 2 CSP, a § 203 ods. 1, § 47 ods. 3 Exekučného
poriadku. Konštatoval, že pre priznanie trov exekúcie v tomto konkrétnom prípade, t.j. ak súd súdnemu
exekútori neudelil poverenie na vykonanie exekúcie, a následne súd rozhoduje o zastavenie exekúcie,

je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd môže uložiť oprávnenému
nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Poukázal na Nálezy ÚS SR, napríklad PL.ÚS 21/2000, PL.ÚS
49/2003, a uznesenie ÚS SR, napríklad sp.zn. I.ÚS 5/2000, z ktorého citoval. Ďalej konštatoval, že ako
vyplýva zo znenia § 4 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekučná činnosť súdneho exekútora prakticky
jediným povoleným zdrojom príjmu súdneho exekútora. Preto mu zákon priznáva nárok na odmenu.

Z tejto odmeny súdny exekútor platí celý chod exekútorského úradu, t.j. nájmy priestorov, energie, mzdy
pracovníkov, odvody do fondov, výpočtovú techniku a jej prevádzku, prevádzku archívu, a podobne. Ak
súdny exekútor nebude schopný financovať činnosť exekútorského úradu, bude to mať za následok aj
ohrozenie základného ústavného práva pre oprávnených zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR.
Následne citoval ust. § 44, § 36 Exekučného poriadku, a konštatoval, že v súvislosti s povinnosťou

oprávneného zaplatiť trovy exekúcie, možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS
278/2014 zo dňa 13.05.2014, podľa ktorého oprávnený zavinil zastavenie exekúcie preto, lebo exekučný
titul nebol vykonateľný, a aj keď na exekučnom titule bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.
Zároveň pre úplnosť uviedol, že odmena exekútora nie je viazaná na udelenie poverenia, respektíve
neexistuje žiadne také ustanovenia exekučného poriadku, ktoré by pojednávalo o tom, že odmena

exekútora je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena patrí za výkon exekučnej
činnosti. Taktiež v exekučnom poriadku nie je ustanovenie, ktoré pojednáva o tom, že exekútor nemá vo
vzťahu k oprávnenému nárok na odmenu, ale iba na hotové výdavky. Pojem exekučná činnosť definoval
NSSRvrozhodnutísp.zn.7MCdo/7/2011,zktoréhocitoval.Napokonkonštatoval,ževminulostiviackrát
zdôraznil ÚS SR, že je povinnosťou orgánov verejnej moci vykladať právne normy ústavno-konformne

a nie formalisticky. Preto navrhol napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 CSP zmeniť a priznať súdnemu
exekútorovi trovy exekučného konania tak, ako ich uplatnil.

9. Odvolanie bolo zaslané na vedomie tak oprávnenému ako aj povinnej.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ust. § 379 CSP, a nasledujúcich, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP, a contrario a dospel k záveru, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť nakoľko
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

11. S účinnosťou od 1. júla 2016 bola zákonom zúžená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu
prvej inštancie, keďže v súlade s ustanovením § 355 ods. 2 CSP, je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné iba, ak to zákon pripúšťa.12.Podľa§357CSPjeodvolanieprípustnéprotiuzneseniusúduprvejinštancieo:a)zastavení'konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo

zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní, počítaní
a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, 1) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)

prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 a o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. Tak, ako to vyplýva z ust. § 357 CSP, voči uzneseniu o zamietnutí sťažnosti súdneho exekútora
odvolanie ako prípustné uvedené nebolo.

14. Z obsahu spisu i odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený podal dňa
30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 595,58
eur spolu s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 27.07.2010, sp.zn. WHB0110146, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.09.2010 a vykonateľnosť dňa 01.10.2010. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Dňa 30.07.2015 bola uznesením exekučného súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2016.

16. Dňa 09.03.2016 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie, v ktorom súdu oznámil, že
keďže bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá a súd exekúciu zastaví ex offo, žiada priznať trovy
exekúcie a na ich náhradu zaviazať oprávneného, keďže ten zavinil zastavenie exekúcie, lebo žiadal

vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil
vo výške 43,79 eur: odmena 33,19 eur, hotové výdavky 3,30 eur (spotreba kancelárskeho materiálu 1,00
eur, poštovné - udelenie poverenia 1,15 eur, poštovné - návrh exekútora na priznanie trov 1,15 eur) +
daň z pridanej hodnoty 7,30 eur) podľa § 196, § 197 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku a vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

17. O zastavení a o trovách exekúcie rozhodol exekučný súd uznesením č.k. 3Er/761/2015- 33 zo dňa
26.11.2019. Vo výroku I. súd rozhodol o zastavení exekučného konania, a to s poukazom na ustanovenie
§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku a vo výroku II. rozhodol o tom, že oprávnený je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 3,96 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1
vyhlášky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia, súdny exekútor v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu nezačal vykonávať,

preto mu nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky (spotreba
kancelárskeho materiálu vo výške 1,00 eur, poštovné - udelenie poverenia vo výške 1,15 eur, poštovné
- návrh exekútora na priznanie trov 1,15 eur + DPH vo výške 0,66 eur), nakoľko mal za preukázané, že
mu tieto hotové výdavky aj reálne vznikli. Toto rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník.

18. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola súdu doručená
dňa 24.11.2020. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdny exekútor napadol výrok II. uznesenia vyššieho
súdneho úradníka, pričom namietal, že súd nesprávne rozhodol o výške náhrady trov exekúcie.
Odvolával sa na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého do doručenia poverenia súdu na

vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie
a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uviedol, že odmena exekútora nie je
viazaná na udelenie poverenia, resp. nejestvuje žiadne také ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré
by pojednávalo o tom, že odmena exekútora je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Odmena patrí za výkon exekučnej činnosti. Tiež uviedol, že v exekučnom poriadku nie je ustanovenie,
ktoré pojednáva o tom, že exekútor nemá vo vzťahu k oprávnenému nárok na odmenu, ale iba na
hotovévýdavky.Spoukazomnatietoskutočnostisúdnyexekútorvsťažnostinavrhol,abysúdnapadnuté

uznesenie zmenil a priznal mu náhradu trov exekúcie tak, ako si ich uplatnil v podaní zo dňa 07.03.2016.

19. Exekučný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal podľa § 239 ods. 1 CSP, podľa ktorého, proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.

20. Dôvody, pre ktoré bola sťažnosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietnutá popísal odvolací
súd bližšie v bodoch 1 až 6 tohto odôvodnenia.

21. Z ust. § 357 CSP (citovaného v bode 12. odôvodnenia) vyplýva, že odvolanie súdneho exekútora
bolo podané proti rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Preto odvolací súd v zmysle ust.
§ 386 písm. c/ CSP, odvolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu proti ktorému nie je odvolanie prípustné

odmietol. Vzhľadom na odmietnutie odvolania sa odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou
odvolaním napadnutého uznesenia.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).