Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou A. B., v trestnej veci obžalovanej C. D., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre dňa 12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
C. D. E. F. E. G. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX v K. L.,

trvale bytom X. XXXX XX, K. L.

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :
od 30.03.2023 do 12.06.2024 si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona
o rodine na svoje maloleté deti G. D., nar. XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sú na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/42/2023 zo dňa 29.03.2023 s nadobudnutou
právoplatnosťou dňa 30.03.2023 zverené do ústavnej starostlivosti Centra pre rodiny a deti v N., C. XXX,

kde uvedený rozsudok stanovil aj výšku vyživovacej povinnosti matke na sumu 30 percent zo sumy
životného minima mesačne na každé dieťa osobitne, ktoré je matka maloletých detí povinná platiť vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre rodiny a deti v Nitre, Dlhá 179 od právoplatnosti
rozsudku, čím takto dlhuje za toto obdobie na obe maloleté deti sumu vo výške 986,40 €,
t e d a :
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l a:
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože trest, ktorý bol
obžalovanej uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/79/2024 zo dňa 17.04.2024,
právoplatným dňa 17.04.2024, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 556/23/4403 podanej na Okresný

súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 09.04.2024 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej C. D., pričom
na hlavnom pojednávaní realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného
konania, výsluchom svedkyne L. O. A., ako i prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov
z vyšetrovacieho spisu a pripojeného súdneho spisu.
Obžalovaná C. D. (ďalej len „obžalovaná“) na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať
a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania.

Takto zistil, že obžalovaná pred vyšetrovateľom uviedla, že si je vedomá vyživovacej povinnosti voči
svojim dvom synom M. a G., ktorí sú umiestnení v CDR Nitra a že má platiť 30 % zo sumy životného
minima mesačne. Výživné neplatila, lebo bola nezamestnaná a brala hmotnú núdzu vo výške 68,- Eur.V čase výsluchu brala materskú iba 5 mesiacov vo výške 400,- Eur. S malou dcérou chodí stále do
Nitry na pľúcne a starostlivosť o ňu vyžaduje veľa peňazí. Za synmi chodí do centra, mesiac pred
výsluchom s nimi mala videohovor. Keď nedostávala materskú žila z hmotnej núdze a Pecekova matka

im pomáhala.
Svedkyňa L. O. A., zástupkyňa CDR Nitra, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v CDR Nitra je
zamestnaná ako sociálny pracovník. Deti D. do CDR prišli 12.10.2021 na základe neodkladného
opatrenia. Zároveň v danej veci bolo aj neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie, kde súd uložil
obžalovanej, aby do 6 mesiacov upravila pomery v domácnosti, avšak toto sa minulo účinkom. Jedná

sa o konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: 11P/170/2021 a 35P/74/2021. Aktuálne
je nad deťmi nariadená ústavná starostlivosť, na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn.:
11P/42/2023, právoplatného dňa 30.03.2023. Matke bola stanovená vyživovacia povinnosť, na každé
z detí 30 % zo životného minima, avšak centru doposiaľ nebola doručená žiadna úhrada. Až dnes
sa dozvedela, že matka mala nejakú čiastku uhradiť. Deti sú spolu v profesionálnej náhradnej rodina
u zamestnanca G., do domácnosti sa začlenili, sú zadaptované, obe deti navštevujú materskú školu.

StaršiemusaaktuálnevybavujezákladnáškolavTopoľčiankach.Detisúzdravé,prekonalibežnéinfekty,
sú sledované u pediatra, majú všetky základné potreby zabezpečené. Matka deti telefonicky kontaktuje
v priemere každé dva mesiace, v januári 2024 mali videohovor. Naposledy ich osobne navštívila dňa
28.08.2023. Pri osobných návštevách matka deťom prinesie sladkosti a hračky.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na

vec a na osobu obžalovanej sa vzťahujúce listinné dôkazy, tiež súd oboznámil podstatný obsah súdom
vyžiadaných a pripojených spisov.
Z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 11P/42/2023 a rodných listov maloletých M. D. a G.
D. vyplynulo, že obžalovanej ako matke maloletých súd určil prispievať na ich výživu počnúc
právoplatnosťou rozsudku mesačne výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každého maloletého. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.03.2023. Z potvrdenia o zaplatení zo dňa 14.05.2024
a zo správy CDR Nitra zo dňa 06.06.2024 vyplynulo, že obžalovaná dňa 14.05.2024 zaplatila za mesiac
máj 2024 úhradu zameškaného výživného v sume 10,- Eur na každé dieťa (spolu 20,- Eur).
ZosprávySociálnejpoisťovnesúdzistil,žeobžalovanájeregistrovanávinformačnomsystémeSociálnej

poisťovne, pobočka Nitra ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov od 15.08.2022. Ďalej bolo zistené,
že obžalovaná bola v roku 2014 zamestnaná v období od 21.03.2014 do 23.04.2014, od 02.10.2014
do 13.10.2014, v roku 2017 od 25.01.2017 o 17.05.2017, v roku 2018 od 09.04.2018 do 10.04.2018 a
v roku 2022 od 08.08.2022 do 15.08.2022. obžalovaná nie je evidovaná ako poberateľ dávky v hmotnej
núdzi, poberateľ nemocenských dávok, úrazových dávok, dávok garančného poistenia alebo ako

poberateľ dôchodku. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplynulo, že obžalovaná je
poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa P. D. od 09/2023 v sume 345,20- Eur a prídavku na dieťa
od 09/2023 v sume 60,- Eur. Obžalovaná bola naposledy evidovaná v evidencii v období od 06.06.2022
do 18.07.2022, pričom bola vyradená z dôvodu nespolupráce s úradom. Zo správy Okresného úradu
Nitra, odbor živnostenského podnikania bolo zistené, že o obžalovanej nie je v živnostenskom registri

vykonaný zápis. Zo správy Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor vyplynulo, že obžalovaná
nie je evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti. Zo správy Centrálneho depozitára cenných papierov SR
súd zistil, že obžalovaná nie je v evidencii majiteľov účtov cenných papierov.
Zo správ o povesti Mesta Zlaté Moravce vyplynulo, že podľa informácii mesta je obžalovaná rozvedená
má 8 detí, nebola riešená Mestskou políciou v Zlatých Moravciach, neboli zaznamenané sťažnosti

od ostatných obyvateľov mesta a nebola riešená mestským zastupiteľstvom. Zo správy Obvodného
oddelenia Policajného zboru Nitra vyplynulo, že obžalovaná nie je v súčasnosti trestne stíhaná, na
základeprevierkyopovestiobžalovanejbolozistené,žeobžalovanámádobrýzdravotnýstav,jetehotná,
v mieste bydliska je problémová, nakoľko vo vyššej miere požíva alkohol, stretáva sa so záujmovými
osobami. Obžalovaná spáchala majetkový trestný čin a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaná má evidované 2 záznamy; odsúdenie Okresného
súdu Bratislava IV. sp. zn. 3T/89/2018 zo dňa 05.09.2019 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona, v uvedenom prípade sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená a odsúdenie Okresného súdu Nitra
sp. zn. 0T/79/2024 zo dňa 17.04.2024 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona. Z lustrácie z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaná má evidované 3 priestupky; dva priestupky proti majetku,
za ktoré jej boli uložené pokuty v rozsahu 20,- až 50,- Eur a jeden priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, za ktorý bola vybavená napomenutím.Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/79/2024 súd zistil, že trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn.: 0T/79/2024 zo dňa 17.04.2024, doručeným obžalovanej dňa 17.04.2024
a právoplatným dňa 17.04.2024, bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiace
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Predmetný skutok obžalovaná spáchala dňa
15.04.2024 a Uznesenie o vznesení obvinenia jej bolo doručené dňa 15.04.2024.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku).
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal, avšak nie tak, ako
bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, a preto nevyhnutne upravil skutkovú vetu vo vzťahu k výške
dlhu na výživnom a časového obdobia páchania trestného činu.
Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona
o rodine. Ustanovenie o trestnosti zanedbania povinnej výživy sa vzťahuje len na povinnosť vyživovať

alebo zaopatrovať iného, ktorá vyplýva priamo zo zákona (R 7/1953). Objektívna stránka spočíva v
konaní páchateľa, ktorý najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti,
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (odsek 1), alebo v konaní páchateľa, ktorý sa
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať alebo zaopatrovať iného (odsek 2).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov (od 30.03.2023 do 12.06.2024) neplnila
svojuzákonnúpovinnosťvyživovaťiného(svojichsynovM.Q.G.),tedaoprávnenýmosobámneposkytla
všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti.

Súd konanie obžalovanej vyhodnotil z hľadiska zavinenia ako konanie úmyselné, keď obžalovaná
jednoznačne a celkom vedela, že svojim konaním (neuhrádzaním výživného) môže takého ohrozenie
alebo porušenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Konala tak v nepriamom
úmysle (§ 15 písmeno b) Trestného zákona), čo priamo vyplynulo z výpovede obžalovanej, kedy uviedla,
že si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti.

V tejto súvislosti považoval súd za potrebné konštatovať, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť,
musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to,
či obžalovanej aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo
pri určení vyživovacej povinnosti. Okrem toho, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nedosiahnu plnoletosť, alebo kým nie sú schopné

samé sa živiť.
Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku priamo a jednoznačne vyjadrila, keď vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní uviedla, že si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým synom.
ZvýpovedesvedkyneL.O.A.malsúdzapreukázané,žeobžalovanáod30.03.2023neplatilavýživnéna
svojich dvoch maloletých synov M. a G. s výnimkou 20,- Eur, ktoré zaplatila dňa 14.05.2024. Obžalovaná

svoje maloleté deti kontaktuje sporadicky a naposledy ich navštívila v auguste 2023.
Z výpovede samotnej obžalovanej vyplynulo, že bezpečne vedela o svojej zákonnej vyživovacej
povinnosti voči svojim deťom, túto si neplnila z dôvodu, že nepracovala.
V tejto súvislosti považoval súd za potrebné opakovane zdôrazniť, že obžalovanej vznikla povinnosť
vyživovať iného, teda svojich synov M. a G., zo zákona, a to konkrétne zo Zákona o rodine č. 36/2005

Z. z. v znení neskorších predpisov, kedy plnenie jeho vyživovacej povinnosti ako rodiča voči deťom
bude trvať až do času, kým deti nebudú schopné samé sa živiť, alebo kým nedovŕšia plnoletosť. Obaja
rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov,pričomdetimajúprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičovakaždýrodičbezohľadunasvoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť či už v sume

podľa osobitného zákona alebo v sume stanovenej súdom.
V danom prípade bola potrebné výšku vyživovacej povinnosti určovať v nadväznosti na zákon č.
601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa mení
výška životného minima s účinnosťou vždy od 01.07. príslušného kalendárneho roku a tak v období od
01.07.2022 do 30.06.2023 predstavovalo 30 % zo životného minima sumu 32,11- Eur a v období od

01.07.2023 do 30.06.2024 predstavovalo 30 % zo životného minima sumu 36,80- Eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom M. a
G. od 30.03.2023 do 12.06.2024 tak, že:- za obdobie 30.03.2023 do júna 2023, kedy mal platiť 32,11- Eur na každé dieťa mesačne a celkovo
neplatila výživné 3 mesiace, čo zodpovedalo sume 196,80- Eur, a
za obdobie od júla 2023 do 12.06.2024, kedy mal platiť 36,80- Eur na každé dieťa mesačne a celkovo

neplatil výživné 11 mesiacov, čo zodpovedalo sume 809,60,- Eur,
pričom za celé toto obdobie (po čiastočnej úhrade zameškaného výživného vo výške 20,- Eur)
predstavuje jej dlh na výživnom sumu 986,40- Eur.
Skutočnosť, že obžalovaná bola bez zamestnania v čase, keď výživné neuhrádzala, nemala sama
o sebe vplyv na existenciu jej vyživovacej povinnosti a táto skutočnosť ju nemohla zbaviť trestnej

zodpovednosti za tento trestný čin. Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo
spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je
bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho,
či ide o prečin aj v intenciách § 10 odsek 2 Trestného zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané
naplnenie materiálneho korektívu spôsobom vykonania činu, nakoľko obžalovaná, tak neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť viac ako 14 mesiacov voči svojim dvom maloletým synom.
Súd zároveň skúmal, či sú u obžalovanej splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu.
Uložiť súhrnný trest možno iba v prípade spáchania viacerých trestných činov, z ktorých sa všetky

stali skôr, než bol za ktorýkoľvek z nich vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom
súdu prvého stupňa sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin. Rovnakú povahu ako
odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa ma i trestný rozkaz. Účinky odsudzujúceho rozsudku v
zmysle tohto ustanovenia však nastávajú až doručením trestného rozkazu. Uvedený rozsudok musí byť
právoplatný.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/79/2024 bolo zistené, že trestným rozkazom zo dňa
17.04.2024, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 17.04.2024, právoplatným toho istého dňa, bola
obžalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol
jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
2 roky. Uvedený trestný čin obžalovaná spáchala dňa 15.04.2024 a Uznesenie o vznesení obvinenia jej

bolo doručené dňa 15.04.2024.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona je dokonaný naplnením
jehozákonnýchznakov,t.j.okamihom,keďpáchateľnajmenejdvamesiacevobdobídvochrokovplnení,
čo aj z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Pokiaľ tak koná aj
nad rámec dvoch mesiacov už len udržuje tento protiprávny stav, inak povedané, v každom časovom

momentepokračujevpáchanítejtotrestnejčinnostiaždojejdokončenia.Páchanímtejtotrestnejčinnosti
sa preto rozumie celá doba jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až
vyhlásením rozsudku prvého stupňa, čo však už nie je rozhodujúce z hľadiska naplnenia zákonných
znakov uvedených v § 207 odsek 1 Trestného zákona. Dokončenie páchania skutku v uvedenom zmysle
je rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne páchať nový skutok.

V trestnej veci vedenej pod sp. zn. 33T/28/2024 obžalovaná naplnila skutkovú podstatu trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona dňa 16.05.2023, teda dňom, kedy
druhý mesiac v období dvoch rokov neplnila, čo aj z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku obžalovaná spáchala

(16.05.2023) skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, a to Trestný rozkaz
Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 0T/79/2024, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 17.04.2024.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne súd uviedol, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach,
najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred
trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní
trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery
túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne,

t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na
zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach
o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v
ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná
vinnou a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v prípade prečinu v zmysle § 207 odsek 1

Trestného zákona v rozpätí 0 až 2 roky. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).
Z miesta bydliska súd nič bližšie k povahovým vlastnostiam, či osobným pomerom obžalovanej nezistil
a neprihliadol u neho žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona súd nezistil, nakoľko sa obžalovaná ku skutku v rámci výsluchu
v prípravnom konaní uviedla, že si je svoje vyživovacej povinnosti vedomá, avšak skutok ako taký
neoľutovala) a zároveň zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovanej, ktorá
vykonalo čiastočnú úhradu zameškaného výživného, jej postoj k spáchanému trestnému činu, ktorý
svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, pomery a možnosti jej

nápravy, súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej a na ochranu spoločnosti postačí vo vzťahu
k skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku podmienečný trest odňatia slobody uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/79/2024 zo dňa 17.04.2024, preto je dôvodné
upustenie od uloženia ďalšieho trestu. Doteraz uložený trest je možno považovať na zabezpečenie účelu
trestu za dostatočné.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.