Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 7, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011536
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320011536.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného X. D., pre

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. Ó. I. C. X. J. D. F. K. Á. Č. , X. Z. D., E.. XX.XX.XXXX K. M., I. A. Č.. XXXX/XX, M.,
F.. M., S. X., G. J. Z. K.C. M., F.. M., S. X.,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase v období od mesiaca júl roku 2019 až august roku 2019 v meste M., E. Q.. A.
Č.. XXXX/XX, v byte, vykonal pohlavný styk s maloletou P. N., nar. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že mal
vedomosť o veku uvedenej maloletej, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

teda

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

čím spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.04.2021 sp. zn. 0T/96/2021, právoplatný dňa
23.04.2021,
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.01.2022 sp. zn. 27T/18/2021, právoplatný dňa
17.02.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na §
37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd dňa 22.12.2020 obžalobu č. 1 Pv
139/20/2202-31, datovanú 15.12.2020 (ďalej len ,,obžaloba“), na obžalovaného pre zločin sexuálne

zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v
prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd vo
veci rozhodol trestným rozkazom (č. l. 104; doručený obžalovanému dňa 26.04.2021), proti ktorému
podala prokuratúra odpor (č. l. 106). Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal
a rozhodol vec na hlavnom pojednávaní.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Obžalovaný pred súdom svoju vinu poprel (uviedol, že nie je svätý,
ale toto nespáchal). Uviedol (zostručnené), že maloletú poškodenú pozná, flákali sa spolu, pozná ju cez
jej sestru P., maloletá poškodená bola do neho nešťastne zaľúbená, bola aj drogovo závislá (tak ako
jej sestra či mama, ktoré vykonávali aj prostitúciu). Danej rodine pomáhal finančne i s prespávaním.
Nevedel, koľko má maloletá poškodená rokov (vravela mu, že má 17, ale jej sestra P., ktorá ich

zoznámila, mu povedala, že 14, i keď vyzerala aj na 25). Maloletá poškodená bývala so 40-ročným
narkomanom (mohlo to byť leto 2019), prišla o poctivosť v 11 rokoch, oni celá rodina tak fungovali, že
do práce nechodila ani jej mama, ani jej sestra, zvykli mať u seba muža, ktorého volali dedo, a finančne
ho vyciciavali, pričom v súčasnosti takto maloletá poškodená funguje v 2-izbovom byte, kde býva. Keď
prespávali u obžalovaného, mal dvojmiestnu posteľ a gauč a nejako sa podelili (aj jej mama bola u neho

na návšteve, pričom nemala námietky, vyzeralo to u neho lepšie ako u nich). Nebol nikdy liečený na
pohlavnú chorobu.

Súd na hlavnom pojednávaní [skrze § 270 ods. 2 Trestného poriadku, s poukazom na § 134 ods. 4
Trestného poriadku a zároveň status maloletej poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej obete podľa § 2

ods. 1 písm. c) bod 1 (dieťa), bod 4 (obeť trestného činu proti ľudskej dôstojnosti) zákona o obetiach
(z. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom
znení, ďalej len ,,zákon o obetiach“)] prehral audiovizuálny záznam o výsluchu maloletej poškodenej z
prípravného konania (výsluch vykonaný pred vznesením obvinenia obžalovanému - nemohlo tak ísť o
jediný či rozhodujúci dôkaz k vine obžalovaného). Vyplynulo z neho najmä to (zostručnené), že v lete

2019 (počas prázdnin) sa maloletá poškodená zoznámila s obžalovaným a raz sa s ním dobrovoľne
vyspala u neho doma, pričom mu o svojom veku povedala, pred pohlavným stykom obžalovaný o jej
veku vedel.

Súd na hlavnom pojednávaní vyslúchol znalkyňu Z.. Y. I., ktorá prečítala závery svojho znaleckého

posudku č. 73/2020 (č. l. 65 - 78; ohľadne maloletej poškodenej), podľa ktorých (zostručnené)
-jemožnékonštatovaťprítomnosťpozitívnychznakovvšeobecnejašpecifickejvierohodnostiumaloletej
poškodenej;
- intelektové schopnosti maloletej poškodenej sú v rámci populačnej normy na hornej hranici pásma
mentálnej subnormy pri vyváženosti vo verbálnej a praktickej zložke a pri disproporcionálnom výkone

v rámci jednotlivých psychických funkcií; má nízku citlivosť voči hraniciam a tendencie prekračovať ich
aj v bežnom živote; k zaužívaným hraniciam sa správa benevolentne, nezamýšľa sa a nerieši dôsledky
svojho správania, robí tak neuvedomene a má rôzne prehrešky z nedbanlivosti, pretože uvoľnenosť a
nedbanlivosť sú súčasťou jej ľahkovážneho životného štýlu;
- jej výpoveď zo psychologického hľadiska možno považovať za vierohodnú; nebola zistená patológia

v oblasti vnímania či zapamätávania, neboli zistené v jej myslení fabulácie, konfabulácie ani iné
patologickéobsahy,zčohomožnousudzovať,žejeschopnáprežitýdejreprodukovaťtak,akohoprežila,
s minimálnymi diskrepanciami, ktoré sú ovplyvnené časovým odstupom od skutku;
- nebolo zistené, že by maloletá poškodená mala sklony vnímané udalosti/skutočnosti skresľovať, či
pamäťové medzery dopĺňať neskutočnými vymyslenými prvkami (v jej myslení neboli zistené sklony

fabulatórne spracovávať prežité udalosti); nie je sugestibilná ani ovplyvniteľná, vo vzťahu k druhému
pohlaviu sa u nej formujú submisívne postoje, nie je manipulovateľná;
- na psychickom zdraví maloletej poškodenej neboli zistené žiadne negatívne stopy súvisiace s
prejednávanou trestnou vecou, neboli u nej zistené známky sexuálneho zneužívania či prežitia iného
sexuálneho násilia;

- skúmanie duševného stavu maloletej poškodenej nie je dôvodné/opodstatnené.Na doplnenie znalkyňa pred súdom uviedla, že maloletá poškodená vzhľadom na svoj intelekt v podstate
nie je schopná vymýšľať si nejaké nové príbehy a účelovo vkladať do deja udalosti, ktoré by ju urobili
krajšou. V rámci znaleckého skúmania znalkyňa porovnávala dve výpovede maloletej poškodenej,

pričomsúvpodstateidentické,avzhľadomnaintelektmaloletejpoškodenejznalkyňanepredpokladá,že
by si maloletá poškodená mohla niečo také vymyslieť, ani skresľovať výpoveď (fabulácie nie je schopná).
Pre úplné spresnenie už povedaného znalkyňa uviedla, že človek intelektu maloletej poškodenej nie je
schopný ani dvakrát zopakovať výpoveď, ktorá je vyslovene naučená, niekým podsúvaná, teda to, čo
neprežila.

K výpovedi znalkyne sa obžalovaný vyjadril, že ide o hrubé klamstvo, že maloletá poškodená nevie
fabulovať a vypovedať o tom, čo nezažila (podľa obžalovaného to, čo povedala maloletá poškodená
na pred súdom prehranom audiovizuálnom zázname, by zopakovala aj opica, ona len prikyvovala,
žmurkala; tiež nie je pravda, že by sa zoznamovali cez sociálne siete, ale zoznámila ich jej staršia sestra
P. a možno až potom komunikovali cez sociálne siete, v tom čase sa poznal aj s jej mamou, bol s celou
jej rodinou už vtedy v kontakte).

Súd na hlavnom pojednávaní vyslúchol svedkyňu (matku maloletej poškodenej) Z. I. (skrze jej status
rodinného príslušníka/matky maloletej poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej obete, postupom podľa §
262a Trestného poriadku v spojení s § 262 Trestného poriadku, so zachovaním práva obžalovaného
sa s jej výpoveďou oboznámiť a klásť otázky/vyjadriť sa k danej výpovedi). Z jej výpovede vyplynulo

(zostručnené), že obžalovaný sa s maloletou poškodenou stretávali tajne, ona sa to dozvedela až po
predvolaní na políciu - maloletá poškodená (jej dcéra) sa jej vtedy priznala, že s obžalovaným mali spolu
vzťah, že sa stretávali vonku, a že mali spolu aj pohlavný styk (vraj to bolo dobrovoľné, a že boli spolu 2
alebo 3 krát; svedkyňa presný čas, kedy sa daný pohlavný styk mal udiať, si už nepamätala, ale mohlo
to byť v lete). Maloletá poškodená mala vtedy 14 rokov (išlo jej na 15. rok). Svedkyňa nevedela uviesť, či

obžalovaný vedel, koľko mala maloletá poškodená rokov. Pokiaľ ide o zdravotné komplikácie, maloletá
poškodená mala nejaké baktérie, z toho sa liečila, boli s tým aj u lekára, no nebolo to nič závažné.
Svedkyňa nevedela uviesť, ako sa zoznámili, či cez internet, ale jej staršia dcéra obžalovaného poznala,
tak asi cez ňu sa spoznali. Keď toto všetko vyšlo najavo, maloletá poškodená sa svedkyni priznala tiež
s tým, že to nebol jej prvý pohlavný styk, vraj mala predtým frajera. Obžalovaného svedkyňa pozná,

nakoľko jej staršia dcéra P. ho ako kamaráta vodila k nim domov. S maloletou poškodenou vtedy a ani
teraz neboli žiadne problémy. P. a maloletá poškodená majú ako sestry dobrý vzťah, komunikujú spolu. S
P. sa o tom svedkyňa nerozprávala (jej ako matke to nepovedia, tajili to). Po podaní trestného oznámenia
už spolu maloletá poškodená a obžalovaný neboli v kontakte, podľa vedomosti svedkyne sa už spolu
nestretávali. Po prečítaní svedkyni jej výpovede z prípravného konania (na návrh prokurátorky podľa §

264 ods. 1 Trestného poriadku; išlo o zápisnicu o výsluchu svedkyne z času spred vznesenia obvinenia
obžalovanému - k danému viď nižšie v odôvodnení tohto rozsudku), tá uviedla, že maloletá poškodená
sa spočiatku ako dieťa bála, keď to prezradila, že čo jej môže obžalovaný spraviť, no následne zistila,
že strach mať nemusí a už sa nebála (bola v pohode). Vtedy svedkyni ozaj povedala, že to bol prvý
sex, ale o niečo neskôr sa svedkyni priznala, že to tak nebolo. Tiež svedkyni vtedy povedala, že mali

s obžalovaným pohlavný styk len raz, no neskôr sa svedkyni doznala, že to bolo tak 2-3 krát. Bolo to
v čase, keď jej ťahalo na 15 rokov.
K výpovedi svedkyne sa obžalovaný vyjadril, že čo by to bolo za matku, keby teraz potopila svoje dieťa
(podľa neho je samozrejmé, že teraz vypovedala tak ako ona).
Pre úplnosť súd uvádza, z dôvodu výhrad obhajoby v danom smere (prezentovaných v záverečnej reči

obhajcu, viď nižšie), že prečítanie svedkyni (postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku) zápisnice
o jej skoršom výsluchu z prípravného konania z času spred vznesenia obvinenia (z č. l. 54 - išlo o prepis
výsluchu zaznamenaného na technické zariadenie; prečítané na návrh prokurátorky podľa § 264 ods. 1
Trestného poriadku) nebolo podľa názoru súdu postupom nezákonným (i keď išlo o zápisnicu z výsluchu
spred vznesenia obvinenia - resp. o prepis z výsluchu), nakoľko

- obhajoba mala zachované v plnosti právo konfrontovať svedkyňu s jej tvrdeniami v konaní pred súdom
(na hlavnom pojednávaní), no i v prípravnom konaní [o následnom výsluchu svedkyne vykonanom v
čase po vznesení obvinenia obžalovanému dňa 26.11.2020 o 08:30 hod. (č. l. 56 a nasl.) bol obžalovaný
upovedomený (dňa 10.11.2020, č. l. 92), no zrejme jedine z vlastného rozhodnutia sa ho nezúčastnil
a nepodrobil dovtedajšie tvrdenia svedkyne skúške vierohodnosti]. Pritom obžalovaný sa v prípravnom

konaní sám navyše vyjadril v zmysle takom, že o aktívnu obhajobu (kontradiktórne vykonávanie
výsluchov/procesných úkonov) vo svojej veci záujem nemá (pri svojom výsluchu v procesnom postavení
obvineného dňa 07.10.2020, č. l. 23, uviedol, že nechce byť vyrozumený ani prítomný na procesných
úkonoch, pričom nemá žiadne otázky na nikoho, ani na maloletú poškodenú);- súd k takým informáciám získaným z prečítaného pristupoval opatrne/obozretne (také informácie by
nemohli byť jediným ani rozhodujúcim dôkazom viny obžalovaného), pričom vo výsledku ani neboli (ako
vyplýva z tohto rozsudku);

- procesné špecifické okolnosti prípadu predstavujú (i) status maloletej poškodenej ako obzvlášť
zraniteľnej obete v zmysle zákona o obetiach a (ii) status svedkyne/matky maloletej poškodenej ako
rodinného príslušníka obzvlášť zraniteľnej obete, kedy podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku či § 135
ods. 1 Trestného poriadku (pri neplnoletej osobe), kedy sa procesne preferuje neopakovanie výsluchu
v ďalšom konaní (obžalovanému bolo však umožnené svedkyňu konfrontovať tak v prípravnom konaní

ako i v konaní pred súdom - čo koniec koncov nevyužil, ani v konaní pred súdom na svedkyňu otázky
nemal).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov:
- na č. l. 63 až 64 - uznesenie o pribratí znalkyne (znalecké skúmanie maloletej poškodenej; znalkyňa
bola pred podaním znaleckého posudku náležite poučená);

- na č. l. 79 - lekárska správa ohľadne maloletej (gynekologické vyšetrenie v 11/2019, okrem iného
zistené, že hymen porušený);
- na č. l. 80 - správa z mikrobiológie (vyšetrenie maloletej v 11/2019);
- na č. l. 81 až 82 - vytlačené stránky z internetu ohľadne pohlavných chorôb bez konkrétneho autora;
- na č. l. 83 - zbavenie mlčanlivosti lekárky obžalovaného;

- na č. l. 84 - e-mailová správa od lekárky obžalovaného (nebol liečený na pohlavne prenosné ochorenie,
nebol vystavený výmenný list pre podozrenie na pohlavne prenosné choroby);
- na č. l. 85 - správa zo zdravotnej poisťovne obžalovaného (v relevantnom období nebola liečba na
pohlavné choroby);
- na č. l. 86 - staršia správa o povesti z mesta M. ohľadne obžalovaného (stručné všeobecné informácie);

- na č. l. 87 až 88 - starší odpis registra trestov obžalovaného (5 záznamov, 2 zahladené, výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody za drogový trestný čin s podmienečným odsúdením, kde sa
osvedčil);
- na č. l. 89 až 90 - starší výpis z evidencie priestupkov obžalovaného (6 záznamov, priestupková činnosť
rôzneho druhu - proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu, v cestnej premávke, proti

majetku, porušenie predpisov ohľadne podmienok držania psov);
- na č. l. 95 - údaje o obžalovanom z registra obyvateľov (adresa trvalého pobytu - je súčasťou popisu
skutku);
- aktuálna lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne (za posledné 2 roky bol obžalovaný viackrát
pracovne činný, zväčša krátkodobo);

- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného (6 záznamov, v porovnaní so starším odpisom odbudlo
zahraničné odsúdenie, pribudli však dve slovenské odsúdenia; z celkového počtu 6 záznamov sa pri
dvoch na obžalovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, cca 2 roky pred spáchaním tu žalovaného skutku
bol vo VTOS za úmyselný drogový trestný čin; záznamy č. 5 a 6. súd vyhodnotil ako zbiehajúcu sa
trestnú činnosť s tu žalovaným skutkom);

- aktuálny výpis ohľadne obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (10
záznamov, priestupková činnosť rôzneho druhu, ako je už uvedené vyššie, tiež záznam na úseku civilnej
ochrany obyvateľstva - pravdepodobne súvisiace s pandémiou);
- podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 0T/96/2021 (najmä v rozsahu právoplatného odsúdenia
obžalovaného v danej trestnej veci skrze trestný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 23.04.2021, právoplatný

toho dňa, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného za skutok zo dňa 21.04.2021 právne kvalifikovaný
akoúmyselný prečin porušovanie domovejslobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom poškodzovanie
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky a uložením povinnosti na náhradu

škody); uvedený trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 23.04.2021 (v ten deň aj nadobudol
právoplatnosť), pričom trestný rozkaz v tejto prejednávanej veci sp. zn. 2T/119/2020 bol obžalovanému
doručený až následne dňa 26.04.2021 (č. l. 105; doručenka) - v prípade skutkov prejednávaných pred
tunajším súdom pod sp. zn. 0T/96/2021, 2T/119/2020 a tiež 27T/18/2021 (viď odrážky nižšie) ide podľa
názoru súdu o zbiehajúcu sa trestnú činnosť (súbeh trestnej činnosti - všetky skutky boli spáchané po

odsúdení uvedenom pod bodom 4. odpisu registra trestov obžalovaného a pred doručením trestného
rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/96/2021);
- zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.04.2023 vo veci tunajšieho súdu sp. zn.: 27T/18/2021
(vytlačená z registra tunajšieho súdu), kde je vec toho času už právoplatne skončená vočiobžalovanému, avšak nateraz spis k dispozícii nie je, nakoľko vec ešte nie je právoplatne skončená
vo vzťahu k tam druhému obžalovanému - dané však súd nepovažoval za prekážku vyhlásenia tohto
rozsudku(najmäspoukazomnapovinnosťsúduvecprejednaťvprimeranejlehote-§2ods.7Trestného

poriadku), nakoľko z daného spisu zabezpečil rovnopisy listín potrebných pre vyhlásenie tohto rozsudku
(viď odrážku nižšie) a teda z pohľadu súdu nebolo potrebné vyčkávať na právoplatné skončenie trestnej
veci tunajšieho súdu sp. zn. 27T/18/2021 (vedené už len voči inému obžalovanému), ktorá trestná vec
je už od 02/2022 voči obžalovanému právoplatne skončená a skrze stále aktuálne prejednávanie danej
veci voči tam druhému obžalovanému nevedno, kedy by bol daný spis ako celok k dispozícii pre súd v

tejto trestnej veci (vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 2T/119/2020);
- na č. l. 199 až 205 - rovnopis obžaloby podanej (aj) na obžalovaného vo veci tunajšieho súdu sp. zn.:
27T/18/2021, rovnopis právoplatného trestného rozkazu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 27T/18/2021,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného za skutok zo dňa 13.10.2019 právne kvalifikovaný ako
úmyselné ublíženie na zdraví spáchané v spolupáchateľstve (§ 156 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na § 20 Trestného zákona), kedy výrokom o treste tohto trestného rozkazu bol zrušený

výrok o treste v trestnom rozkaze tunajšieho súdu sp. zn. 0T/96/2021 a obžalovanému bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky a 6 mesiacov za uloženia zákazu
užívania drog (a narábania s nimi; tiež mu bola výrokom o náhrade škody uložená povinnosť na náhradu
škody); uznesenie právoplatného uznesenia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 27T/18/2021 o započítaní

skúšobnej doby s ohľadom na odsúdenie obžalovaného skrze trestný rozkaz tunajšieho súdu pod sp.
zn. 0T/96/2021;

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to
- výsluch P. I. (sestra maloletej poškodenej), ktorá podľa názoru obhajoby, keďže mala s maloletou

poškodenou dobrý vzťah, môže podať informácie k veci;
- opätovný výsluch znalkyne Z.. Y. I., ktorá znalecky uviedla, že maloletá poškodená nemá sklony
ku klamstvu, či fabuláciám, no podľa názoru obhajoby výsluch svedkyne/matky maloletej poškodenej
potvrdil, že maloletá poškodená o skutku klamala,
nakoľko okolnosti dôležité pre rozhodnutie bolo podľa názoru súdu možno zistiť už zo skôr v danom

čase vykonaných dôkazov (najmä výpoveď maloletej poškodenej, výpoveď svedkyne/matky maloletej
poškodenej pred súdom, tiež znalkyne, no samozrejme i vykonaných listinných dôkazov). Obžaloba bola
podaná pre uskutočnený jeden pohlavný styk (dané z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo).
Znalecky bolo potvrdené, že maloletá poškodená by nebola schopná (zjednodušene povedané) si
skutok vymyslieť (podľa vyjadrenia znalkyne, vzhľadom na intelekt maloletej poškodenej, nemožno

predpokladať, že by si maloletá poškodená mohla niečo také vymyslieť, ani skresľovať výpoveď, nakoľko
fabulácie nie je schopná; človek intelektu maloletej poškodenej nie je schopný ani dvakrát zopakovať
výpoveď, ktorá je vyslovene naučená, niekým podsúvaná, teda to, čo neprežila). Je síce pravdou,
že zrejme neskôr (v rozpore s jej skoršími tvrdeniami) uviedla maloletá poškodená svojej matke (ako
vplynulo z výpovede svedkyne/matky maloletej poškodenej), že pohlavných stykov bolo s obžalovaným

možno aj viacej (2 až 3) a že obžalovaný ani nebol jej prvým sexuálnym partnerom, no dané podľa
názoru súdu nič nemení na konštatovaní toho, že z vykonaného dokazovania plynie jednoznačný
záver o spáchaní žalovaného skutku obžalovaným v žalovanom období (ako je konštatované nižšie v
odôvodnení tohto rozsudku v časti ,,k vine“). Maloletá poškodená nebola (skrze svoj intelekt) schopná
si skutok vymyslieť, pričom je podľa názoru súdu rozdiel v tom, či niekto klame o celej veci, alebo pre

prípadný stud/ostych pred vlastnou matkou jej nepovie sprvoti všetky informácie (čo bol podľa názoru
súdu skôr tento prípad; za každých okolností totiž ostáva z dokazovania plynúci nepochybne záver o
jednompohlavnomstykumedziobžalovanýmamaloletoupoškodenouvlete2019,čojeskutokžalovaný
skrze obžalobu v tejto trestnej veci; i keď obžaloba časové rozpätie skutku uviedla dlhšie). Návrhy na
doplnenie dokazovania predostreté obhajobou preto z pohľadu súdu boli v danom čase (po vykonaní

ostatného navrhovaného dokazovania) už nadbytočné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo
veci.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného
práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným

súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného
hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci
umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu
vedú. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.02.2021 sp. zn. 6To/126/2020 vtrestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie

určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získanézákonnýmspôsobompodľasvojhovnútornéhopresvedčeniazloženéhonastarostlivomuvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v

trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania)

je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých
vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a
ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri
určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.
Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2

ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015). Pre úplnosť súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa
ktorého proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z

hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických
úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada

vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom
presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá
vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah

dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom
kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán.

Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov
odmietnuť.

Konečné návrhy procesných strán. Prokurátorka právom záverečnej reči uviedla, že s poukazom na
vykonané dokazovanie možno hovoriť o dôvodnosti obžaloby. Skutkovú vetu obžaloby prokurátorka
zároveňmodifikovalatak,žeobžalovanýskutokvykonalnapriektomu,žemalvedomosťovekumaloletej
poškodenej (sám to potvrdil pri výsluchu pred súdom). Z výsluchu maloletej i jej matky vyplynulo, že jej

pohlavný styk bol dobrovoľný. Dôkazná situácia bola podporená aj výsluchom znalkyne, ktorá uviedla,
že maloletá vzhľadom na intelekt nemá tendenciu fabulovať. Prokurátorka preto navrhla obžalovaného
uznať za vinného podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, a za použitia § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona mu uložiť súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, so zaradením na

výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň prokurátorka navrhla zrušiť výroky o treste v
rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. 0T/96/2021 a sp. zn. 27T/18/2021.

Obhajca právom záverečnej reči uviedol, že navrhujú obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v celom
rozsahu. Nebolo totiž preukázane, že obžalovaný spáchal skutok, skutkový stav nebol zistený bez

dôvodných pochybností (súd tak má aplikovať zásadu in dubio pro reo). Výpoveď maloletej poškodenej
je nedôveryhodná, čo vyplynulo z výpovede jej matky (maloletá klamala v tom, či išlo o prvý pohlavný
styk, a tiež o počte stykov); v rozpore zo závermi znalkyne maloletá má tendenciu klamať. Matke
sa maloletá nezdôverovala, ale svojej sestre, ktorú však súd odmietol vypočuť a skutkový stav taknezistil v dostatočnom rozsahu. Rozpory vo výpovedi matky boli odstraňované skrze výpoveď spred
vznesenia obvinenia, čo je postup nezákonný. Obžaloba neobsahuje presný čas ani miesto skutku, je
nekonkrétna, neobsahuje zákonné náležitosti. Z daného dôvodu obhajoba žiada obžalovaného spod

obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný právom záverečnej reči i posledného slova nič viacej nedodal, pridržal sa vyjadrení svojho
obhajcu.

K vine. Súd posúdil informácie plynúce z vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich vzájomnom
súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal (obžalovaný vykonal súlož s
poškodenou maloletou, o ktorej veku v relevantnom čase vedel), má znaky žalovaného zločinu a spáchal
ho práve obžalovaný, nesúci plnú trestnú zodpovednosť.

Z priamych dôkazov ide o výsluch maloletej poškodenej, ktorý však nebol v trestnom konaní vykonaný

kontradiktórne (bol vykonaný pred vznesením obvinenia obžalovanému), preto nemohol byť jediným
či rozhodujúcim dôkazom pre založenie výrokovej časti tohto rozsudku ohľadne viny obžalovaného.
Každopádne, ako dôkaz bol zákonným spôsobom vykonaný skrze prehratie audiovizuálneho záznamu
z daného výsluchu na hlavnom pojednávaní [§ 270 ods. 2 Trestného poriadku, a to súd dopĺňa, že s
poukazom na § 134 ods. 4 Trestného poriadku a zároveň status maloletej poškodenej ako obzvlášť

zraniteľnej obete podľa § 2 ods. 1 písm. c) bod 1 (dieťa), bod 4 (obeť trestného činu proti ľudskej
dôstojnosti)zákonaoobetiach];vyplynuloznehojednoznačne,ževlete(počasprázdnin,t.j.júl-august)
2019 sa maloletá poškodená zoznámila s obžalovaným a raz sa s ním dobrovoľne vyspala u neho doma,
pričom mu o svojom veku povedala, pred pohlavným stykom obžalovaný o jej veku vedel.

Uvedený jediný priamy dôkaz bol však podporený nepriamymi dôkazmi v podobe (i) kontradiktórne (k
tomu viď už uvedené vyššie) vykonaného výsluchu svedkyne - matky maloletej poškodenej (výsluch
vykonaný na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 262a Trestného poriadku v spojení s § 262
Trestného poriadku skrze status danej svedkyne ako rodinného príslušníka obzvlášť zraniteľnej obete),
z ktorého vyplynulo, že svojej matke maloletá poškodená potvrdila pohlavný styk s obžalovaným v

lete 2019 (z prečítanej výpovede svedkyne spred vznesenia obvinenia podľa názoru súdu neodzneli
informácie, ktoré by neodzneli už z výpovede svedkyne pred súdom, a pokiaľ z výsluchu pred súdom
vyvstala otázka o možných viacerých pohlavných stykoch medzi obžalovaným a maloletou poškodenou,
teda viac než len jeden, dané súd posudzoval ako skutkovú neistotu v prospech obžalovaného - t. j.
za jednoznačne preukázaný mal súd len jeden pohlavný styk), ďalej (ii) znaleckého skúmania ohľadne

osoby maloletej poškodenej (z ktorej možno usudzovať, že ňou popisovaný skutok si nevymyslela, k
pohlavnému styku medzi ňou a obžalovaným v čase letných prázdnin 2019 došlo), a tiež (iii) zvyšnými,
listinnými dôkazmi [napr. správa z gynekologického vyšetrenia ohľadne porušenia hymenu u maloletej
poškodenej, i keď váha daného dôkazu by sama o sebe bola relatívne nízka, nakoľko (i) nedá sa vylúčiť
porušenie aj inak, a tiež (ii) ako vyplynulo z výpovede svedkyne - matky maloletej poškodenej, pohlavný

styk s obžalovaným zrejme nebol maloletej poškodenej prvý; tento dôkaz však svojím spôsobom dopĺňal
dôkaznú mozaiku, pokiaľ ide o možnú sexuálnu aktivitu maloletej poškodenej v relevantnom období].

Je síce pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplynula otázka, či medzi obžalovaným a maloletou
poškodenou došlo len k jednej súloži alebo dvom či trom (ako neskôr povedala svedkyni/svojej matke

maloletá poškodená), no vykonanie súlože (aspoň jedenkrát v čase letných prázdnin 2019) bolo bez
pochýb podľa názoru súdu preukázané vykonaným dokazovaním - obžaloba definovala skutok skrze
jednu vykonanú súlož v relevantnom žalovanom období. Z vykonaného dokazovania (výpoveď maloletej
poškodenej a jej matky) vyplynulo, že ku skutku došlo v období leta (prázdnin) 2019 resp. teda
mesiacov júl až august 2019 - preto súd v tomto ohľade modifikoval skutkovú vetu pôvodne podanej

obžaloby. Jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynula vedomosť obžalovaného o veku maloletej
poškodenej v čase žalovaného skutku (uviedla to maloletá poškodená, v podstate to priznal aj sám
obžalovaný pri svojom výsluchu pred súdom, že mu to povedala sestra maloletej poškodenej), preto si
súd osvojil aj modifikáciu skutkovej vety obžaloby vykonanú prokurátorkou v záverečnej reči pred súdom
v rozsahu, že obžalovaný o veku maloletej poškodenej v čase skutku vedel.

Akbyvšakvbudúcnosti(zanezmenenejdôkaznejsituácie)saviedlovočiobžalovanémutrestnéstíhanie
pre vykonanie ďalších súloží s maloletou poškodenou v období júl 2019 - august 2019 (nakoľko mala
maloletá poškodená svojej matke neskôr povedať, že tých súloží bolo v počte 2 až 3), úspešnosť takéhotrestného stíhania by podľa názoru súdu veľmi otázna - pri uvažovaní nad viac než jedným pohlavným
stykom v období júl - august 2019 by z dôvodu skutkových pochybností, ktoré viedli súd aj v tomto konaní
k ustáleniu len jedného pohlavného styku v období júl 2019 - august 2019, by bolo potrebné vychádzať

nie len zo zásady in dubio pro reo, ale tiež zo skutočnosti, že dôkazná situácia neumožňovala presne
určiť dátum a čas skutku (skutok nebol vymedzený z dôvodu limít informačnej výťažnosti vykonaných
dôkazov časovo detailnejšie, deň, hodina), než len obdobím niekoľkých mesiacov, súdom ustálených
dvoch letných mesiacov roku 2019); dané síce nebolo podľa názoru súdu prekážkou pre výrokovú
časť tohto rozsudku ohľadne viny obžalovaného, no bolo by zrejme v inom, eventuálnom budúcom

trestnom stíhaní obžalovaného za iné, ďalšie také skutky pohlavného styku s maloletou poškodenou v
danom období, nakoľko by totiž nebolo možné určiť, či novo žalované skutky nezahŕňajú už aj ten, pre
ktorý znie výroková časť tohto rozsudku (zásada ne bis in idem). Zjednodušene povedané, obžaloba
po vykonanom dokazovaní pred súdom bola podľa názoru súdu dostatočne určitá v opise skutku, aby
bolo možné po ustálení viny obžalovaného súdom pristúpiť k odsudzujúcemu rozsudku za vykonanú
jednu súlož s maloletou poškodenou, no skutkové diskrepancie ohľadne počtu pohlavných stykov (či aj

viacej ako jeden, a to 2 alebo 3) v relevantnom (súdom po vykonanom dokazovaní ustálenom) období
nemôžu ísť na ťarchu obžalovaného ani v tomto a zrejme ani v prípadnom inom trestnom konaní (ktorého
prejednávaným predmetom by bolo vykonanie súlože obžalovaným na maloletej poškodenej v období
júl 2019 až august 2019).

Pokiaľ ide o formu zavinenia, z vykonaného dokazovania jednoznačne plynie záver o priamom úmysle
na strane obžalovaného [§ 15 psím. a) Trestného zákona] - obžalovaný chcel vykonať súlož s osobou
mladšou ako pätnásť rokov (tu poškodenou maloletou, o ktorej veku vedel), a aj ju vykonal.

K trestu. Súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody (trest odňatia slobody

súd musel ukladať skrze § 34 ods. 6, druhá veta, Trestného zákona, aj skrze § 42 ods. 2, druhá
veta, Trestného zákona, kedy ukladaný súhrnný trest nesmel byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom - tu trestným rozkazom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 27T/18/2021, kde bol obžalovanému
uložený pomerne prísny podmienečný trest odňatia slobody v skúšobnej dobe pod probačným
dohľadom). Pre úplnosť však súd dodáva, že vzhľadom na mnohosť (súbeh) trestnej činnosti, povahu

trestného činu (zločin proti ľudskej dôstojnosti spáchaný na maloletej poškodenej), ako i skutočnosť,
že k náprave obžalovaného dosiaľ neviedol ani výkon trestu odňatia slobody (viď odpis registra trestov
obžalovaného), pre alternatívny trest (ak by ho aj zákon pripúšťal) v tomto prípade nebol priestor.

V základnej sadzbe žalovaného zločinu mohol súd ukladať trest v rozmedzí 3 roky až 10 rokov. S

ohľadom na súdom zistenú prevahu priťažujúcich okolností na strane obžalovaného (súd zistil dve
priťažujúce okolnosti; trestná minulosť obžalovaného - viď záznamy č. 3 a 4 v odpise registra trestov
obžalovaného, a tiež, že obžalovaný spáchal viacej trestných činov, za ktoré mu bol tu ukladaný súhrnný
trest - viď záznamy č. 5 a 6 v odpise registra trestov obžalovaného), pri absencii poľahčujúcich okolností,
došlo v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona k zvýšeniu uvedenej dolnej hranice zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu na hodnotu 5 rokov a 4 mesiace. Nakoľko však súd tu ukladal súhrnný
trest, v tomto prípade za kombináciu viacerými resp. troma skutkami spáchaných 3 úmyselných prečinov
(odsúdenia vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 0T/96/2021 a sp. zn. 27T/18/2021) a jedného zločinu
(tu žalovaný skutok), bolo potrebné upraviť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného (t. j. tu žalovaného zločinu) o jednu tretinu na hodnotu 13 rokov a

4 mesiace (§ 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods.1, ods. 2 Trestného zákona; pre úplnosť súd dodáva,
že súčasné použitie § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona je možné - k
tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.02.2022 sp. zn. 1Tdo/36/2021). Výsledná,
do úvahy v tomto prípade prichádzajúca výmera trestu odňatia slobody, bola tak v rozmedzí 5 rokov
a 4 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. Súd napokon zvolil samotnú spodnú hranicu takto upravenej

trestnej sadzby - 5 rokov a 4 mesiace, ktorú považuje za dostatočnú pre naplnenie účelu trestu podľa
§ 34 Trestného zákona (berúc do úvahy aj zásady ukladania trestu). Totiž, napriek evidentnému sklonu
obžalovaného k protiprávnemu správaniu (ako dokladuje tak jeho odpis registra trestov, no napr. i jeho
priestupkové záznamy), obžalovaný sa v minulosti vedel dopracovať k zahladeniu dvoch predošlých
odsúdení,tiežsadokázalosvedčiťpopodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody-podľa

názoru súdu tak k jeho náprave postačí aj takto zvolená (a to rozhodne nie nízka) výmera tu ukladaného
nepodmienečného trestu odňatia slobody.Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to tak
z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu

individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti
dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí
až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním tu žalovaného skutku vo výkone

trestu odňatia slobody pre úmyselný (drogový) trestný čin (viď záznam č. 4 odpisu registra trestov
obžalovaného), zaradil ho súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

K náhrade škody. V čase vyhlásenia tohto rozsudku žiaden nárok na náhradu škody uplatnený nebol,
preto súd v tomto ohľade nerozhodoval.

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v

neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného

poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).