Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200920
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623200920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO:
30 794 536 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: D. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, XXX XX F. A. - G., zastúpená plnomocneným zástupcom: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom
Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XXX, XXX XX E. F., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Gráčik,

advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/25/2023-189 zo dňa 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e.

Vo výroku III. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 30.03.2023
do 30.11.2023 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur a na maloletého C. B., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne na

každé dieťa, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť
celého dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
20P/25/2023-189 zo dňa 21.11.2023 rozhodol:
I.MenísarozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa05.03.2015,č.k.37P/136/2015-254vspojenís

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2015, č. k. 20CoP/34/2015-279 v časti o výživnom
tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 320,- eur mesačne a na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,-
eur mesačne, vždy do každého 5. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 30.03.2023.
II. Súd zrušuje povinnosť otca prispievať výživným určeným na tvorbu úspor
na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne

a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 30.03.2023.
III. Zameškané výživné za obdobie od 30.03.2023 do 30.11.2023 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 800,- eur a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur, t. j. celkovo vo výške1.600,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným,
počnúc od doručenia rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2023 domáhala
zvýšenia výživného na maloletého A. na sumu 350,- eur mesačne a na maloletého C. na sumu 300,-
eur mesačne.

1.2 Súd vec právne posudzoval podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“.
Mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
37P/136/2015 boli maloleté deti zverene´ do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný
prispievať na maloletého A. výživným vo výške 220,- eur mesacˇne a malolete´ho C. výživným vo vy
´sˇke 150,- eur mesacˇne, a to do 5. dnˇa v mesiaci vopred ako i platitˇ sporiacu cˇiastku výživného na

malolete´ho A. vo vy´sˇke 100,- eur mesacˇne a na malolete´ho C. vo vy´sˇke 100,- eur mesacˇne, a to do
5. dnˇa v mesiaci vopred) nastala relevantná zmena pomerov tak na strane matky a otca ako aj najmä na
strane maloletých detí. Súd naposledy o výživnom rozhodoval v marci 2015 odkedy uplynula doba viac
ako 8,5 roka. V čase posledného rozhodnutia mal maloletý A. 8 rokov a maloletý C. 5 rokov, v súčasnosti
má maloletý A. 17 rokov a maloletý C. 14 rokov a už samotné uplynutie takejto doby predstavuje zmenu

pomerov na strane maloletých detí. Skorším rozsudkom upravená výška výživného už nie je podľa
súdu spôsobilá reflektovať na prirodzený vývin maloletých detí, ich zvýšené požiadavky na stravné,
ošatenie, obuv, školskú či mimoškolskú aktivitu. Významným spoločenským faktorom pre posúdenie
výšky výživného je nepochybne aj vývoj životných nákladov, ktorý je v poslednej dobe markantný, najmä
s ohľadom na infláciu a podstatný rast cien základných tovarov a služieb. Odkedy súd rozhodoval

naposledy, sú maloleté deti staršie, obaja vo fáze dospievania, všeobecne sprevádzanej akceleráciou
rastu, čoho dôsledkom je príjem väčšieho množstva potravy, častá obmena oblečenia a obuvi. Navyše
majú maloleté deti veľa voľnočasových aktivít a maloletý A. navštevuje súkromnú strednú školu mimo
svojho bydliska s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd mal na základe vyššie uvedeného preukázanú
podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Mesačné náklady na maloletého A. ustálil vo

výške 620,- eur a na maloletého C. vo výške 397,- eur (mimo výdavku na bývanie vo výške 34,- eur).
Od posledného rozhodovania súdu sa matke zvýšil príjem o sumu 118,- eur (600,- eur – 482,- eur).
Vykonáva prácu na základe živnostenského oprávnenia ako fyzická osoba pod obchodným menom D.
A. A.. Za zdaňovacie obdobie 2022 dosiahla príjem 7.184,- eur pri výdavkoch vo výške 5.259,25 eur.
Poberá rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 120,- eur mesačne a výživné od otca vo výške 370,-

eur. Otec sa od posledného rozhodovania súdu zamestnal v obchodnej spoločnosti Mark2 Corporation
Slovakia s.r.o., IČO: 31 703 208 kde dosahuje príjem priemerne mesačne vo výške 569,46 eur. Okrem
toho je aktuálne jediným konateľom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o., so sídlom Záhradná
1618/102,DunajskáLužná,IČO:50183087.Otectvrdil,ženemáinýpríjemokremtoho,ktorýuvádzalzo
zamestnaneckého pomeru. Toto tvrdenie však nie je súladné s výškou výdavkov, ktoré súdu prezentoval.

Nijako nevysvetlil akým spôsobom uhrádza mesačné výdavky, ktoré bez výdavku na stravu, ošatenie,
hygienu a pohonné hmoty predstavujú sumu 971,21 eur, čo je rozdiel oproti ním deklarovanému príjmu
o sumu 401,75 eur (971,21 eur - 569,46 eur). Životna´ u´rovenˇ otca nezodpoveda´ ním uvádzanému pri
´jmu, kedˇ ním deklarovane´ mesacˇne´ vy´davky dˇaleko prevysˇuju´ ni´m tvrdeny´ mesacˇny´ pri´jem.
Su´d bol na´zoru, zˇe otec svoj skutocˇny´ (iny´, dˇalsˇi´) pri´jem zatajuje, nakolˇko jeho vy´davky su´

násobne vysˇsˇie ako tvrdeny´ pri´jem. Otec uviedol, že z funkcie konateľa spoločnosti 3 SOUND spol.
s r.o. mu neprináleží žiadna odmena a že v tejto spoločnosti iba pomáha otcovi G. B., ktorý je jej jediným
spoločníkom a ktorému vzhľadom na jeho vysoký vek zabezpečuje prebranie pošty, komunikáciu so
zákazníkmi a pod. Z uvedeného dôvodu táto spoločnosť v marci 2023 zmenila sídlo z G. do E. F..
Podľa tvrdení otca 95 % príjmov spoločnosti priviedol do spoločnosti jeho otec elektrikárskou činnosťou.

Otec predložil súdu dve faktúry vystavené na sumu 215,16 eur (výmena svietidiel) a na sumu 110,40
eur (výmena vypínačov). Súd nespochybnil, že určitú časť príjmov uvednej spoločnosti môže vytvárať
aj G. B., neuniklo však pozornosti súdu, že predmetom podnikania spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o.
je okrem elektrikárskej činnosti aj ozvučovanie a osvetľovanie kultúrno-spoločenských a športových
podujatí. Otec na pojednávaní dňa 14.06.2023 tvrdil, že DJ-skú činnosť nevykonáva (uviedol, že by sa

k tejto činnosti rád vrátil), následne vykonávanie tejto činnosti pripustil ale na opakované otázky súdu
uviedol, že jeho príjem z DJ-skej činnosti je nulový a zisky sa ani len nepribližujú prevádzke živnosti.
Ďalej nešpecifikoval čo znamená prevádzka živnosti, ktorá má byť tak finančne náročná, že ju nie je
možné pokryť príjmami z DJ-skej činnosti. Na otázku, aký mal otec príjem v mesiaci máj 2023 uviedol, žesa vyjadrí písomne (po pojednávaní dňa 14.06.2023), čo však neurobil ani písomne, ani ústne na ďalšom
pojednávaní. Významnou skutočnosťou v kontexte posudzovania príjmu otca je aj to, že v čase, kedy
súd rozhodoval o výživnom naposledy (v rámci konania o rozvod manželstva) bol otec spoločníkom a

konateľom obchodnej spoločnosti s obdobným obchodným menom 3 SOUND spol s r.o., so sídlom v E.
F., pričom v tom čase otec v rámci tejto spoločnosti vykonával DJ-skú a zvukársku činnosť a predmetom
činnosti tejto spoločnosti bola aj elektrikárska činnosť. V tom čase ako príčinu narušených vzťahov medzi
rodičmimaloletýchdetíakomanželmimatkauvádzalaprácuotcaakozvukovéhotechnikaDJponociach
a cez víkendy aj vo vzdialených mestách, čo spôsobilo, že sa odcudzili. V tejto spoločnosti bol otec jediný

spoločník a konateľ od 28.03.2007 do 08.09.2015. Následne v roku 2016 založil otec otca maloletých
detí G. B., obchodnú spoločnosť s obchodným menom 3 SOUND spol. s r.o. s rovnakým predmetom
činnosti ako mala obchodná spoločnosť 3 SOUND spol. s r.o. (aktuálne Sabrosa, s.r.o.). V spoločnosti
otec síce spoločníkom nie je, ale je jediným konateľom tejto spoločnosti. Z uvedených skutočností je
zrejmé, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v danom predmete podnikania (zvukárska a DJ-ská
činnosť) už viac ako 15 rokov. V medziobdobí došlo iba k takej zmene, že obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. otec previedol na iné osoby a vzápätí založil so svojím otcom novú
obchodnú spoločnosť, v ktorej vystupuje ako jediný konateľ. Súd pripustil, že počas Corona krízy bola aj
tátopodnikateľskáoblasťpríjmovooslabená,avšakzaobdobieposlednéhokalendárnehorokanemožno
už Corana krízu datovať, keďže kultúrne podujatia a eventy prebiehajú minimálne už od roku 2022 bez
obmedzení. Poukázal tiež na to, že otec napriek tomu, že tvrdí jediný príjem ani nie na úrovni minimálnej

mzdy a doposiaľ je zaviazaný povinnosťou uhrádzať výživné vo výške celkovo 570,- eur, za celý čas
od rozvodu manželstva doposiaľ nepožiadal o zníženie výživného s výnimkou návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v roku 2020, ktorý súd zamietol a otec voči rozhodnutiu opravný prostriedok
nepodal. Podľa súdu je teda evidentné, že otec dosahuje iné príjmy, než tie ktoré deklaruje. Skutočnosť,
ževykonávaDJ-skúčinnosťpodmenomobchodnejspoločnsoti3SOUNDspol.sr.o.nepriamodokazuje

aj skutočnosť, že komunikuje prostredníctvom e-mailu: B., pričom pod obchodným menom spoločnosti
sa zobrazuje meno D. B. E., I. & F. J. K.. Otec má aktívnu internetovú stránku L.. vytvorenú v roku 2023,
kde prezentuje svoju činnosť a má založené účty na Instagrame a Facebooku pod uvedeným menom.
Jedna z fotografií na Instagrame (zo dňa 30.05.2023) zobrazuje otca v spoločnosti verejne známych
osôb. Je len ťažko predstaviteľné, aby si verejne známe osobnosti pozývali na eventy, večierky a rôzne

iné akcie na zabezpečenie ozvučenia a DJ-skej činnosti osobu, ktorá nie je v danej oblasti známa, resp.
nemá významné pracovné skúsenosti v danej oblasti. Otec pri výsluchu uviedol, že na prepravu používa
motorové vozidlo živnosti jeho otca, ktoré nadobudol v marci 2023. Z výpisu z evidencie vozidiel bolo
preukázané, že ide osobné motorové vozidlo s EČ:E., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnsoť 3
SOUNDspolsr.o.Trhovácenatakéhotovozdilajepribližne50.000,-eur.Naotázkusúdu,čiuvedenéEČ

vozidla koreršponduje s otcom prezentovanou elektrikárskou činnostiou obchodnej spločnosti 3 SOUND
spol. s r.o. otec uviedol, že DJ IVAN je obchodná značka a aj v prípade, ak s činnosťou prestane, bude
túto obchodnú značku používať. Z uvedeného bolo zrejmé, že otec DJ-skú činnosť vykonáva a má z tejto
činnosti také výnosy, ktoré mu umožnili nadobudnúť do majetku spoločnosti motorové vozdilo nemalej
hodnoty. Hoci jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. je G. B., otec otca detí.

Zo všetkých vyššie popísaných skutočností vyplýva, že pokiaľ otec vykonáva DJ-skú činnosť vykonáva
ju jedine pod menom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. Podľa daňového priznania tejto
spoločnosti za rok 2022 predstavoval základ dane znížený o odpočet daňovej straty sumu 14.191,48 eur
a súčet z výnosov hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti sumu 51.055,05 eur. Podľa súdu všetky
uvedené okolnosti svedčia o životnej úrovni otca, na ktorej majú právo sa podieľať jeho deti. Dôkazom

o príjmoch otca v inej výške než ako prezentuje je aj to, že prispieva deťom nad rámec výživného
zasielaním rôznych súm na ich účty založené v I. I., M.. Z týchto výpisov ako aj výpovede svedka bolo
tiež preukázané, že otec zakupuje deťom aj elektornické zariadenia (iPad, mobilné telefóny) väčšej
hodnoty. Zadováženie hodnotných elektronických zariadení, či poskytovanie finačných prostriedkov na
účet maloletých detí nie je objektívne možné, s ohľadom na bežné mesačné výdavky otca, realizovať

z jeho príjmu na úrovni 569,46 eur.
1.3 Z uvedených dôvodov súd na účely určenia vyživovacej povinnosti otca – povinného nevychádzal
z ním deklarovanej výšky mzdy. Nemožno uveriť tvrdeniam otca, že jeho príjem je nižší ako minimálna
mzda v národnom hospodárstve, keď len jeho výdavky začínajú na úrovni viac ako 900,- eur bez
započítania nákladov na stravu, ošatenie, hygienu a podobne. Mal za to, že účtovne deklarovaný

príjem otca nie je jeho reálnym príjmom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Ustálil
preto, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať na výživu maloletého A. sumu 320,- eur
mesačne a maloletého C. sumu 250,- eur mesačne. Súd pri takto určenom (zvýšenom) výživnom
reálne ani nemenil výšku výživného, keď doposiaľ právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu bolotec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí celkovo sumu 570,- eur (370,- eur
bežné výživné a 200,- eur výživné na tvorbu úspor). Týmto rozsudkom zrušil povinnosť otca prispievať
maloletým deťom výživným na tvorbu úspor, pretože od posledného rozhodovania súdu o výživnom

enormne vzrástli náklady na maloleté deti a bolo potrebné zvýšiť bežné výživné, ktoré na úrovni 320,-
eur a 250,- eur pokrýva približne polovicu nákladov na maloleté deti. Pokiaľ aj otec prispieva deťom
nad rámec výživného, robí tak poskytovaním finančných prostiedkov priamo deťom na ich bankové
účty, pričom matka na tieto finančné prostriedky dosah nemá a bolo preukázané, že bežné mesačné
výdavky maloletých detí uhrádza matka. Otec priamo neuhrádza žiadnu z položiek, ktoré matka uviedla

v mesačnom prehľade výdavkov na maloleté deti. Súd zároveň uviedol, že pokiaľ ide o výšku výživného,
cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby
rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje
v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je poviný korigovať svoje potreby tak, aby
mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom
rozsahu.

1.4 K zvy´sˇeniu bežného vy´zˇivne´ho došlo o sumu 100,- eur mesacˇne na jedno dieťa, t. j. celkovo
o sumu 200,- eur. Kedˇzˇe su´d zvy´sˇil vy´zˇivne´ o 200,- eur na obe deti, otcovi vzniklo zamesˇkane´
výživné. Zameškané výživné od 30.03.2023 (podanie návrhu) do 30.11.2023 vo vy´sˇke celkovo 1.600,-
eur (8 mesiacov x 200,- eur) su´d povolil otcovi spla´catˇ v spla´tkach po 50,- eur spolu s bezˇny
´m vy´zˇivny´m pocˇnu´c od dorucˇenia rozsudku pod podmienkou straty vy´hody spla´tok. Splátky

zameškaného výživného určil tak, aby bolo zameškané výživné splatené čo možno najskôr, pričom pri
splátke 50,- eur mesačne je to doba 32 mesiacov. Vo zvysˇnej cˇasti su´d na´vrh matky na zvýšenie
výživného zamietol.
1.5 Pokiaľ mala byť výsluchom maloletých detí spochybnená vierohodnosť svedka M. A., súd poukázal
na to, že pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy, že otec prispieva nad rámec výživného deťom

tak, že im zasiela finančné prostriedky na ich účty, zohľadnil teda tieto skutočnosti. To, či otec dáva
prostriedky deťom na bankový účet alebo v hotovosti a deti si následne tieto prostriedky odkladajú, napr.
aj u starého otca, nemá vplyv pre rozhodnutie súdu.
1.6Súdonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§52zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok,
ďalej len „CMP“ a žiadnemu z u´cˇastni´kov konania nepriznal na´rok na na´hradu trov konania, nakolˇko

v mimosporovy´ch konaniach je v za´sade vylu´cˇeny´ na´rok na na´hradu trov konania, pricˇom su´d
nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek upraveny´ch v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu
zo dňa 25.12.2023 a to proti výrokom I. a III. za uplatnenia odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení

§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
2.1 V rámci bodu 2. označeného ako „Odôvodnenie odvolania“ otec detí uviedol, že pokiaľ súd v bode
28. odôvodnenia konštatoval, že nevychádzal z ním deklarovaných príjmov, nie je zrejmé, z čoho súd
pri určovaní výšky výživného vychádzal. Podľa neho rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich

majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu
zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. On si túto povinnosť splnil, súdu predložil
účtovné doklady, z ktorých vyplývajú jeho príjmy, z ktorých ako preukázaných mal súd vychádzať
pri určovaní výšky výživného. Pokiaľ mal súd pochybnosti o ním predložených dokladoch, mal tieto
pochybnosti uviesť v rámci predbežného právneho názoru tak, aby mohli byť v rámci dokazovania tieto

pochybnosti odstránené. Súd uvedeným postupom znevierohodnil všetky otcom predložené účtovné
doklady, nepovažoval ich za relevantné a skutočnosti tam uvedené považoval de facto za klamlivé.
Nijakým bližším spôsobom však neuviedol z akého dôvodu považuje tieto dôkazy za nerelevantné,
keď z nich následne nevychádzal, nesnažil sa o odstránenie rozporov, a teda nedal mu ani reálnu
možnosť navrhnúť dokazovanie za účelom preukázania (už podľa jeho názoru preukázaných) tvrdení

o jeho príjmoch, čím nepochybne došlo k nesprávnemu procesnému postupu, kedy súd znemožnil
strane otca, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Pokiaľ by aj bolo možné pripustiť postup súdu v tom, že neprihliadol na predložené
dôkazy o príjmoch otca, mal súd len jedinú zákonnú možnosť ako za danej situácie postupovať a to
tak, že by sa predpokladalo, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 10-násobok

sumy životného minima. Tu však zdôraznil, že pre aplikáciu tejto zákonnej fikcie plynúcej z § 63 ods.
1 Zákona o rodine musí byť minimálne splnená podmienka v podobe jednoznačného preukázania, že
otec dané príjmy skutočne má, len sa v dôsledku jeho nesúčinnosti nedá zistiť ich výška, pričom však
k takémuto jednoznačnému preukázaniu danej skutočnosti v konaní určite neprišlo (nebol v konaníprodukovaný žiadny dôkaz, ktorý by nepochybne preukazoval, že otec takéto opakované príjmy má,
všetko ostáva len pri nepodložených dohadoch zo strany súdu) a z tohto dôvodu tento zákonný postup
súdanineaplikoval.Takžeaniztejtozákonomformulovanejfikciesúdnevychádzalatedazodôvodnenia

napádaného rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, z čoho súd vychádzal pri určovaní výšky výživného
na maloleté deti, v dôsledku čoho je napádané rozhodnutie zjavne zmätočné a nepresvedčivé. Súd
odignoroval relevantné otcom predložené dôkazy a priklonil sa k ničím nepodloženým tvrdeniam matky
o podnikaní otca s poukazom na akési uverejnené fotografie či internetovú stránku, čo samo o sebe ako
dôkaz o príjme otca nemôže obstáť.

2.2 Ďalej otec detí uviedol, že skutočnosti uvedené v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia sú ničím
nepodložené fabulácie súdu, ktoré nepreukazujú súdom nešpecifikované jeho údajné príjmy. On na
pojednávaní uviedol, že by sa rád k DJ-skej činnosti vrátil, preto je logické, že má v súčasnosti aktívnu
internetovú stránku. Fotografie zo spoločnosti verejne známych osôb takisto nie sú dôkazom súdom
nešpecifikovaných príjmov. Súdom uvádzané skutočnosti nie sú schopné preukázať nešpecifikované
príjmy otca, z ktorej neuvedenej výšky mal vychádzať. Jediným relevantným dôkazom o jeho príjmoch

sú len ním predložené účtovné doklady. Určovanie výživného z nešpecifikovanej výšky príjmu na
základe existencie internetovej stránky, emailovej adresy a akýchsi fotografií je absolútne neprípustné
a nezákonné. Podľa otca súd neustále v odôvodnení operuje spoločnosťou 3 SOUND spol. s r.o.,
pričom opomína podstatnú skutočnosť a síce, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je G. B., teda
osoba odlišná od otca detí. Hoci je otec detí konateľom predmetnej spoločnosti vo vzťahu k jeho funkcii

uviedol, že mu neprináleží žiadna odmena a jeho funkcia bolo založená za účelom pomoci jeho otcovi
s administratívou firmy. V bode 27. súd uvádza aj ďalšie ničím nepodložené tvrdenia pričom opätovne
nijakým spôsobom neuviedol, o aké „výnosy“ sa má jednať (v akej hodnote) a z čoho vlastne plynie
istota súdu, že práve otec nadobudol do majetku spoločnosti motorové vozidlo a predovšetkým, že má
príjmy z DJ-skej činnosti. Súd tak odôvodňuje predmetné rozhodnutie ničím nepodloženými tvrdeniami,

ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.
2.3 V bode 28. odôvodnenia opätovne absentuje akékoľvek relevantné zdôvodnenie takéhoto tvrdenia
súdu, keď neustále vychádza z akejsi neznámej hodnoty príjmu, z ktorej určuje výšku výživného, ktorý
postup je neprípustný a nepreskúmateľný.
2.4 Podľa otca je rozhodnutie súdu zároveň i vnútorné rozporné, keď na jednej strane odôvodňuje

zvýšenie výživného skutočnosťou, že on prispieva maloletým deťom nad rámec už stanoveného
výživného, teda z tejto činnosti odôvodňuje nešpecifikované vysoké príjmy otca, na ktorého životnej
úrovni sa majú maloleté deti právo podieľať a zároveň v bode 29. napádaného rozhodnutia uvádza,
že tá samá skutočnosť nemá na rozhodnutie súdu žiaden vplyv. Zároveň poukázal na irelevantnosť
argumentácie súdu v súvislosti so spoločnosťou 3 SOUND spol. s r.o., aktuálne Sabrosa, s.r.o., v ktorej

otec detí nemá žiadnu majetkovú ani inú účasť.
2.5 Podľa otca detí odôvodnenie napádaného rozhodnutia nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keď
súd vychádza z príjmov otca, ktoré nijak nešpecifikoval. Rozhodol teda mimo zákonných medzí a na
základe svojvôle zvýšil výživné na základe len akýchsi dohadov, a teda vec nesprávne právne posúdil,
čoho dôsledkom je nesprávne a nezákonné rozhodnutie.

2.6 Navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený v zmysle § 376 CSP, prípadne aby odvolací súd
rozhodol vo veci postupom podľa § 390 CSP.

3. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 10.01.2024 k odvolaniu otca zotrval na svojom vyjadrení
a návrhu prednesom na pojednávaní dňa 06.11.2023, že sa zruší povinnosť otca prispievať výživným

určeným na tvorbu úspor a o túto sumu sa následne zvýši výživné na maloleté deti.

4. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024 navrhla, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Namietala odvolanie otca majúc za
to, že nie je odôvodnené v zmysle § 365 CSP, resp. na jeho podanie nie sú dané dôvody. Rovnako

tak odvolanie považovala za účelné (zrejme správne účelové – poznámka odvolacieho súdu) s cieľom
vyhnúť sa plateniu zvýšeného výživného na maloleté deti. Mala za to, že otec detí už počas konania na
súde prvého stupňa svojím manipulatívnym a účelovým správaním si spôsobil, že v konečnom dôsledku
nedokázal dôveryhodným spôsobom konajúcemu súdu vysvetliť zdroj svojich príjmov, výdavkov. Otec
na súde vystupoval ako osoba, ktorá nemá síce žiadne povinnosti voči konajúcemu súdu, ale má

množstvo práv, ktoré sú podľa jeho slov porušované. Opak je pravdou, počas konania na súde bolo
jasne preukázané, že otec účelovo vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojho otca. Bolo
preukázané, že otec špekulatívnym spôsobom koná tak, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného.
Otec už počas konania tvrdil, že v súčasnej dobe nevykonáva činnosť DJ a zvukára. Toto tvrdenie nieje pravdivé, stáva sa, že volá staršieho syna A., aby mu išiel pomôcť na akciu. Počas roku 2023 sa to
stalo niekoľkokrát. Synovi potom dal značnú finančnú odmenu za pomáhanie. Takto mu pomáhal aj na
jar 2023. Matka detí dala tiež do pozornosti, že od 24.05.2023 mala spoločnosť 3 SOUND spol. s r.o.

vydanú aj koncesiu na taxi službu, pričom uvedená lokalita E. F. je miesto trvalého pobytu otca a aj
sídla spoločnosti. Otec detí na otázku konajúceho súdu, z čoho sú vygenerované tržby v spoločnosti
3 SOUND spol. s r.o. tvrdil, že prevažnú časť tvoria tržby za elektroinštalačné práce, ktoré vykonáva
jeho otec G. B.. Tento je však narodený XX.XX.XXXX, to znamená, že má 76 rokov a v minulom
roku mal značné zdravotné problémy, bol na náročnej operácii srdca a bol dlhodobo práceneschopný.

Rovnako mal už zdravotné problémy aj v minulosti. Nie je preto pravdivé, že by 90 – 95 % tržieb
firmy vytvárala činnosť jeho otca. Rovnako G. B. býva v G. a pravdepodobne nerobí taxikára v E. F.
a okolí. Ďalej matka detí uviedla, že otec chodí každý rok na vianočnú lyžovačku, na niekoľkodňový
pobyt do Nassfeldu v Rakúsku. Posledné 2 roky s ním bol na lyžovačke len maloletý A., predtým aj
maloletý C.. V lete 2023 bol s A. na dovolenke na týždeň v Chorvátsku, kde bývali v hoteli, chodili na
masáže, A. sa z dovolenky vrátil s množstvom nakúpených vecí. Deťom otec kupuje veci, ktoré nepatria

k nevyhnutným. Kupuje im drahé darčeky, predovšetkým elektroniku. Otec detí tvrdí, že jeho príjmy
sú nižšie ako životné minimum. Napriek tomu na podnet svojho otca už niekoľko rokov maloletý A.
navštevuje drahého barbiera v Bratislave a zobral k nemu aj maloletého C.. Ďalej otec chodí na nákupy
aj do Rakúska. Matka detí poznamenala, že otec detí ani v minulosti (r. 2015 a 2016) jej neplatil výživné
v plnej výške 370,- eur spolu na obidve deti, ale len sumu 270,- eur až do času, kedy ho písomne vyzvala,

aby uvedené doplatil, rovnako ako čiastku na sporiace účty maloletých detí.

5. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka detí zo dňa 12.02.2024 k vyjadreniu matky je obsahovo zhodné ako
vyjadrenie zo dňa 10.01.2024 (viď bod 3. odôvodnenia).

6. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike doručenej dňa 04.03.2024 uviedol,
že jednotlivé skutočnosti zakladajúce nezákonnosť a nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia riadne
uviedol a subsumoval pod zákonné odvolacieho dôvody. Argumentáciu protistrany v tom, že podané
odvolanie nie je riadne odôvodnené v zmysle § 365 CSP, považuje preto za bezpredmetnú. Nie je
mu známe, z čoho protistrana vychádza, keď tvrdí, že bolo v konaní preukázané, že on účelovo

vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojho otca a že špekulatívnym spôsobom koná
tak, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného. V tejto súvislosti uviedol, že on si splnil svoju
povinnosť predložiť súdu relevantné podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov ako i ďalšie
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu. Opätovne uviedol, že pokiaľ mal súd pochybnosti o ním
predložených dokladoch, mal tieto pochybnosti uviesť v rámci svojho predbežného právneho názoru

tak, aby mohli byť v rámci dokazovania tieto pochybnosti odstránené. Takisto i protistrana mala právo
namietať ním predložené doklady a navrhnúť dokazovanie, ktorým by preukázala opodstatnenosť
svojich námietok. Dôkazy, ktoré boli protistranou produkované, nepovažuje za spôsobilé preukázať
tvrdenia protistrany a na základe týchto dôkazov ani súd nemôže vydať zákonné rozhodnutie. Ďalej
otec detí uviedol, že predmetom odvolania nebolo spochybňovanie skutočností, či na strane detí došlo

k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Predmetom odvolania bolo namietanie
postupu súdu, na základe ktorého rozhodol o zvýšení výživného bez toho, aby boli splnené zákonné
podmienky.Súdvrámciodôvodneniasvojhorozhodnutianijakoneuviedol,zčohovychádzalpriurčovaní
výšky výživného, keď z nepochopiteľného dôvodu považoval otcom predložené doklady za irelevantné.
Uviedol tiež, že skutočnosti, ktoré matka uviedla vo vzťahu k staršiemu synovi A., nie sú pravdivé

a hlavne nie sú ničím podložené. Považoval za pravdivé, že synovi A. dal finančné prostriedky, avšak nie
v súvislosti s údajným pomáhaním na nejakej jeho protistranou nešpecifikovanej akcii ale ako finančnú
podporu nad rámec stanoveného výživného. Táto skutočnosť bola preukázaná dôkazmi doloženými do
spisu (dôkaz „231114 Prispievanie na deti mimo výživného Doplnenie do spisu4“ ako aj ďalšie bankové
výpisy). Vo vzťahu k vydanej koncesii na taxi službu uviedol, že samotné vydanie koncesie nie je samo

o sebe spôsobilé preukázať akékoľvek skutočnosti týkajúce sa nejakého jeho príjmu. Pokiaľ protistrana
chce operovať v konaní tým, že on má príjmy z prevádzkovania taxi služby, mala tak učiniť v rámci
prvostupňového konania a podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Za pravdivé považoval, že bol
s maloletým A. na lyžovačke a tento sa vrátil s istými nakúpenými vecami. Kupovanie rôznych vecí opäť
len neguje tvrdenia protistrany o tom, že sa vyhýba plateniu výživného na maloleté deti. Je rozdiel, ak

otec pošle matke detí výživné, ktoré nevie do čoho sa investuje, ako keď uhradí deťom niečo, čo chcú
ačojeprenepotrebné.Onsvojímsprávanímopakovanepreukazujesnahuzabezpečiťsvojedetidopriať
im to, čo potrebujú alebo chcú či už v rámci nevyhnutnosti alebo aj v rámci zvýšeného komfortu. Uviedol
tiež, že kým bol on s maloletým A. na vianočnej lyžovačke, maloletý C. pracoval (za odmenu) v penziónev Jasnej, do čoho ho má „nútiť“ matka. Súhrnne ku všetkým skutočnostiam uvádzaným protistranou mal
za to, že protistrana sa nijak vecne nevyjadrila k odvolacím dôvodom a svoje vyjadrenie zúžila len na
ničím nepodložené tvrdenia matky, ktoré (ak bol úmysel ich zohľadniť pri rozhodovaní) mala uviesť súdu

v rámci dokazovania na prvom stupni.

7. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 14.03.2024 k vyjadreniu otca doručeného dňa 04.03.2024
je obsahovo zhodné ako vyjadrenie zo dňa 10.01.2024 (bod 3. odôvodnenia).

8. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení došlom dňa 04.04.2023
k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nakoľko tento zotrváva na svojom vyjadrení a návrhu
prednesenom na pojednávaní zo dňa 06.11.2023, v rámci vyjadrenia k nemu odkazuje na svoje podané
odvolanie, v ktorom odôvodňuje a reaguje aj na návrh kolízneho opatrovníka.

9. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 12.04.2024 zotrvala na

všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach v tejto veci.
Pokiaľ otec detí opakovane tvrdí, že v súčasnej dobe nevykonáva podnikateľskú činnosť DJ a zvukára,
tak uvádza, že je už so synom A. dohodnutý, že pokiaľ tento bude môcť, pôjde mu pomôcť na akciu
18.05. a 25.05.2024. Maloletý bol s otcom opakovane pri plnení jeho pracovných povinností (na akciách,
rozumej športové podujatia, kultúrne podujatie, oslava a podobne), za čo dostal od neho finančnú

odmenu, voči čomu ona nemá námietky. Námietky má len v tom, že tieto akcie sú počas celého večera,
resp. noci do skorých ranných hodín, v dôsledku čoho maloletý nie je vyspatý a v škole unavený.
Odmieta tvrdenia otca, že nevie na čo ona míňa prostriedky z výživného. Súdu predložila vyčíslené
náklady na školné, stravu, školskú a mimoškolskú činnosť chlapcov ako aj ostatné výdavky čo sa týka
oblečenia a celkovo výdavkov domácnosti. Otca vždy riadne informovala o skutočnostiach podstatných

a týkajúcich sa maloletých detí. Potvrdila, že s oneskorením oznámila otcovi čísla sporiacich účtov detí,
na ktoré mal otec prispievať sporiacou čiastkou po 100,- eur mesačne na každé dieťa. Rovnako však
je pravdou aj to, že napriek uvedenému otec k rukám matky neprispieval v uvedenom čase výživné vo
výške, ktorú mu určil súdu – teda 370,- eur mesačne spolu na obidve deti ale prispieval sumou 270,-
eur mesačne. Predpokladá, že chýbajúce čísla sporiacich účtov neboli prekážkou platenia plnej výšky

výživného. Matka tiež uviedla, že jej neprekáža, že keď otec chce deťom niečo kúpiť, nech kúpi a ktoré
ona nemôže kúpiť napr. pre zaplatenie ošetrenia u lekára. Matka potvrdila, že syn C. jej chodí pomáhať
(dobrovoľne) a za to dostáva finančnú odmenu.

10.Krajskýsúdakosúdodvolací(§2ods.1CMP,§34ods.1CSP,§3ods.5písm.a/CMP)pozistení,že

odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady
konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania súdu (§ 385 a contrario CSP), postupom podľa § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 3 CSP

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku III. zmenil
(§ 388 CSP).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď
napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.03.2015 č. k.

37P/136/2015-254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2015 č. k.
20CoP/34/2015-279 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na maloletého A. výživným vo
výške 320,- eur mesačne a maloletého C. výživným vo výške 250,- eur mesačne, vždy do každého 5.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 30.03.2023 pričom zrušuje povinnosť
otca prispievať výživným určeným na tvorbu úspor na maloletého A. vo výške 100,- eur mesačne a na

maloletého C. vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 30.03.2023.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd mal po porovnaní okolností v čase
posledného rozhodovania o výživnom (r. 2015) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe preukázanú
zásadnú zmenu pomerov na strane detí v dôsledku ich veku a navštevovania strednej školy u maloletého

A. a základnej školy (II. stupeň) u maloletého C. ako i na strane otca detí nakoľko jeho zárobkové pomery
predstavuje nielen pracovný príjem ale aj činnosť v spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. ako i s prihliadnutím
na majetkové pomery.13. Otec v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v podstate nenamietal zmenu pomerov od
posledného rozhodnutia o výživnom. Výhrady mal k tomu, že súd neprihliadal na ním deklarované
pracovné príjmy a nie je preto podľa neho zrejmé z čoho pri určovaní výšky výživného vychádzal. Pokiaľ

mal súd pochybnosti mal tieto uviesť v rámci predbežného právneho názoru. Ak by aj pripustil postup
súdu, mal tento možnosť postupovať len zo zákonom formulovanej fikcie plynúcej z § 63 ods. 1 Zákona
o rodine kedy ani minimálna podmienka v podobe jednoznačného preukázania, že otec dané príjmy
skutočne má, len sa v dôsledku jeho nesúčinnosti nedá zistiť ich výška, nebola splnená. Z toho dôvodu
považoval napádané rozhodnutie za zjavne zmätočné a nepresvedčivé.

14. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak
na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených
potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností,
ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo

dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona
o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.

15. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič
bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd
rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je
určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť
a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať
podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými

potrebami oprávneného.

16.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajkonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo
aoboznámenímsasodvolanímotcadospelkzáveru,žesúdprvejinštancieporovnalpomeryúčastníkov
v čase rozhodovania o výške výživného pri poslednej úprave so súčasným obdobím v rámci ktorého

zistil skutočný stav veci. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o zvýšení bežného
výživného na maloleté deti zrušiac pritom tvorbu úspor. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia

o výživnom v r. 2015 s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, došlo v danom prípade
u maloletých detí v dôsledku zmeny životných nákladov súvisiacich s vekom a rastom a prechodom
na vyšší stupeň vzdelávania k zmene, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného
výživného, ktoré predstavovalo bežné výživné a tvorbu úspor. Nemal teda pochybnosti o dôvodnosti
zvýšenia výživného na maloleté deti.

18. Podľa odvolacieho súdu pri hodnotení pomerov na strane otca detí a s tým súvisiacou výškou
zvýšeného výživného nebolo možné prihliadnuť len na to, že tento je zamestnaný a dosahuje mesačný
príjem v sume 569,46 eur. Už len výdavky otcom detí špecifikované na pojednávaní prevyšujú ním
tvrdený príjem. Aj keď je otec aj konateľom spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o., z ktorej činnosti nemá

podľa jeho udania odmenu, zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že činnosť v tejto spoločnosti fakticky
vykonáva a získava z nej príjmy. Nebolo preto rozhodné, že spoločníkom spoločnosti je jeho otec G. B..
Matka detí v tejto súvislosti namietala, že menovaný pre svoj pokročilý vek a zdravotný stav ani nemôže
činnosť v spoločnosti vykonávať. Uvedené je uveriteľné aj pre zmenu dovtedajšieho sídla spoločnosti
v G., ktoré je bydliskom G. B. na sídlo v E. F., ktoré je bydliskom otca detí, ku ktorej došlo dňa 17.02.2023.

Na záver o činnosti otca v spoločnosti poukazuje aj to, že činnosti, ktoré sú predmetom spoločnosti tento
v minulosti vykonával (ozvučovanie a osvetľovanie kultúrno-spoločenských a športových podujatí) a to
v spoločnosti rovnakého názvu, ktorú previedol na iné osoby. Vykonávanie činnosti pripustil v konaní
napokon aj samotný otec. Preto prvotné tvrdenia otca, že len pomáha svojmu otcovi s preberaním pošty,komunikáciou so zákazníkmi bolo vyvrátené. Na tvrdenia o nulových príjmoch z tejto činnosti v priebehu
konania pred okresným súdom nepredložil dôkazy V odvolacom konaní napokon otec ani nepoprel, že
na akciách organizovaných touto spoločnosťou sa zúčastňoval aj so synom A., ktorý podľa tvrdenia

matky za pomoc dostal finančnú odmenu.

19. Pokiaľ v odvolaní poukazuje otec detí na to, že mu súd nedal ani reálnu možnosť navrhnúť
dokazovanie za účelom preukázania tvrdení o jeho príjmoch odvolací súd poukazuje na to, že na
pojednávaní dňa 14.06.2023 uviedol, že sa vyjadrí písomne čo však neučinil. Okrem toho konkrétne

skutočnosti neuviedol a dôkazy neoznačil ani v samotnom odvolaní. Podľa odvolacieho súdu okresný
súd nemohol pri rozhodovaní postupovať podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ak má
rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a súdu ich nepreukáže, nepredloží
podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a neozrejmí súdu všetky skutočnosti potrebné na
rozhodnutie, tak priemerný mesačný príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (§ 2
písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z.). Dôvodom je, že predmetná povinnosť sa vzťahuje len na rodiča,

ktorý je evidovaný ako živnostník či spoločník.

20. Vzhľadom na uvedené sa aj odvolaciemu súdu javí príjem otca ako nepravdivý a preto bolo
povinnosťou okresného súdu prihliadať na jeho celkové pomery. Pri rozhodovaní o výživnom má
výpovednú hodnotu zistenie potencionálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem

majetkových pomerov aj finančnými nárokmi povinného rodiča na zabezpečenie uspokojenia vlastných
potrieb.

21.Preskúmajúctakrozhodujúcenámietky,ktorébolivodvolaníotcomdetívznesenénebolitakvkonaní
preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd sa tak identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne
podmienky za zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v rozsahu, aký ustálil
súd prvej inštancie, ktoré výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako
aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Pokiaľ ide o určenie začiatku

poskytovania zvýšeného výživného, súd vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine správne priznal
výživné od dátumu podania návrhu. Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom
určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a teda aj rozhodnutia o trovách konania založenom na ust.
§ 52 CMP.

23. Pokiaľ výrok III. rozsudku okresného súdu týkajúci sa zameškaného výživného za obdobie od
30.03.2023 do 30.11.2023 odvolací súd zmenil tak dôvodom bolo, že okresný súd pochybil v tom, keď
výšku mesačnej splátky určil na obe deti celkovou sumou 50,- eur. Bežné výživné ako aj zameškané
výživné a to vrátane povolenej splátky sa určuje pre každé dieťa samostatne. Vyplýva to z toho, že

súdom uložená povinnosť tomu ktorému dieťaťu z titulu výživného je samostatným exekučným titulom.

24. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom
na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde

prvej inštancie. Podľa § 52, § 58 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania nevidiac dôvod na použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o

peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie
je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 430 CSP).