Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, July 3, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200813
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3817200813.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., Sídl. Jas 932/1, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 36 865 281, so sídlom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovaným: v 1. rade: DomBau, s.r.o. v likvidácii,
IČO: 44 530 994, so sídlom v D. XXX, v 2. rade: LK-PARTNER s.r.o., IČO: 44 479 654, so sídlom
v Dolnom Kubíne, Lucenkova 1222/14, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,
IČO: 36 858 501, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, za účasti intervenienta na strane
žalovaného v 2. rade: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so
sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v

Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Súd konanie o zaplatenie jednorazového vyrovnania v sume 6.039,51 eur s príslušenstvom a v časti o
úhradu mesačnej renty prevyšujúcej sumu 161,91 eur splatnej počnúc dňom nasledujúcim po doručení
zmeny žaloby z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade a intervenientovi na strane žalovaného v 2. rade voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Súd žalobcovi voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia bolestného v

sume 15.238,08 eur s príslušenstvom, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.979,40 eur s
príslušenstvom, náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 3.728,50 eur s
príslušenstvom, náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v sume 4.831,56 eur,
mesačnej renty v sume 402,63 eur mesačne, jednorazového vyrovnania v sume 6.039,51 eur s
príslušenstvom, nemajetkovej ujmy v sume 45.000,- eur. V priebehu konania žalobca vzal žalobu
v časti o zaplatenie jednorazového vyrovnania a v časti prevyšujúcej sumu mesačnej renty 161,91
eur späť a nárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti rozšíril

na sumu 9.762,51 eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako fyzická osoba –
živnostník vykonával na základe zmluvy o dielo so žalovaným v 1. rade stavebné práce na určených
stavebných objektoch „ÚČOV Vrakuňa“ v areáli čističky odpadových vôd na E. F. G. H. a dňa 25.11.2014
o 7.55 hod. počas realizácie prác došlo k jeho zavinenému pádu z rebríka a jeho zavaleniu oceľovouarmatúrou uvoľnenou z debnenia na stene č. 31, pričom utrpel viaceré zranenia – najmä pomliaždenia
tváre, mozgu, zlomeniny viacerých rebier, poúrazový pneumotorax, roztrhnutie pľúc, zlomeninu lopatky,
zlomeninu priečneho výbežku stavca Th2, zlomeninu lonovej kosti so zakrvácaním do svalov, roztrhnutie

a pomliaždenie pečene, poranenie sleziny a obličky, tržné rany rúk, vykĺbenie bez poškodenia miechy
alebo miechovej koreňovej bedrovej chrbtice s poškodením platničiek na úrovniach L3-L4 a L4-L5.
Žalobca v žalobe uviedol, že uvoľnené debnenie nebolo fixované radlovacím drôtom, ale kĺbovou
maticou, čo opretím rebríka spôsobilo pohyb armatúry a jej následný pád na žalobcu. Podľa názoru
žalobcu pri uzatváraní debnenia na stene č. 31 nebol žalovanými v 1. a 2. rade dodržaný správny

postup v súlade s projektovou dokumentáciou a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Uviedol, že žalovaný v 1. rade mal pred začatím prác zabezpečiť kontrolu oceľového armovania na
stene č. 31 proti jej pádu. K úrazu na zdraví žalobcu došlo pri plnení pokynov udelených žalovaným
v 1. rade, ktorý určil predmet činnosti, jej rozsah, miesto a spôsob výkonu a prostriedky, ktorými sa
činnosť bude vykonávať a nezabezpečil riadne podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochranu zdravia
pri stavebných prácach. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že vyhotovenú armatúru steny č. 31 pred začatím

prípravných prác betonáže neprevzala zodpovedná osoba žalovaného v 1. rade a žalobcovi bolo
uložené realizovať tieto práce bez predchádzajúceho uistenia sa o bezpečnosti realizovania práce
žalovaným v 2. rade a bez toho, aby bol vypracovaný technologický postup týchto prác. Poukázal
na zistenia znalca, že stavebné práce a ich koordinácia sa uskutočňovali v rozpore s projektovou
dokumentáciou a žalovaní tak svojim konaním porušili právne povinnosti, ktoré im vyplývali z právnych

predpisov, čo bolo príčinou pádu armatúry steny č. 31 na žalobcu. V žalobe žalobca uviedol, že ujma na
zdraví si u neho vyžiadala práceneschopnosť od 25.11.2014 do 31.12.2015, v súvislosti s úrazom mu
bol vystavený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Utrpený úraz zanechal na jeho
zdravotnom stave trvalé následky spočívajúce v obmedzení hybnosti ramena nad 135° a poúrazovom
obmedzení hybnosti – iradiácii do stehna, bolesti s obmedzením hybnosti intermitentne. Žalobca uviedol,

že porušením povinností žalovaných došlo aj k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv,
najmä do práva na súkromný a rodinný život. V žalobe sa uvádza, že žalobca sa dlhodobo vo voľnom
čase venoval cestovaniu a turistike, ale pre poškodenie zdravia prišiel do budúcnosti o všetky tieto
zážitky, už navždy bude ochudobnený o ľudské vzťahy, ku ktorých vzniku a rozvíjaniu pri týchto aktivitách
dochádzalo. Žalobca uviedol, že pre nepretržité bolesti je u neho výrazne oslabená až vylúčená

schopnosť samostatne vykonávať bežné práce v záhrade u svokrovcov, ktoré pre neho predstavovali
formu relaxu. V dôsledku úrazu žalobca prišiel definitívne o možnosť uplatňovať sa ďalej v oblasti
stavebníctva, v ktorej pracoval viac ako 30 rokov.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca je skromným podnikateľom

– živnostníkom a nikdy s ním nebol v pracovnoprávnom vzťahu. Uviedol tiež, že žalobca podľa
zmluvy o dielo sa zaviazal vykonávať betonárske, železiarske a tesárske práce, pričom podľa výpisu
zo živnostenského registra nemal na žiadnu z týchto činností živnostenské oprávnenie. Vo svojom
vyjadrení k žalobe uviedol, že svoju prevenčnú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi si splnil tým, že vopred
vykonal úvodnú inštruktáž a praktický zácvik žalobcu na pracovisku, preveril si zdravotnú spôsobilosť

žalobcu na výkon zmluvne dohodnutých prác na stavbe a zabezpečil vykonanie školenia žalobcu pre
práce vo výškach nad voľnou hĺbkou. Poukázal na to, že on sám vykonával práce pre objednávateľa
ZIPP Bratislava spol. s r.o. a ARKO TECHOLOGY, a.s., Brno na základe zmluvy o dielo zo dňa
13.6.2014. Uviedol, že z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej prílohou nebola projektová dokumentácia
vykonania tzv. armovacích prác, ktoré zhotovoval žalovaný v 2. rade. Uviedol, že podľa tejto zmluvy

hlavným stavbyvedúcim bol I. J. D., výkonom stavebného dozoru bol poverený I. J. D. a I. K. L.,
a to počas celej doby výstavby a pre styk so stavebným dozorom objednávateľa žalovaný v 1. rade
poveril svojho pracovníka J. H.. Žalovaný v 1. rade uviedol, že v Kontrolnom a skúšobnom pláne, ktorý
bol prílohou zmluvy o dielo s objednávateľom, je uvedené, kto a ako často má vykonávať kontrolu
realizácie armovacích prác, ktoré zhotovil žalovaný v 2. rade. Vzhľadom k tomu jeho zástupca p.

H. nemal povinnosť kontrolovať, či armovacie práce vykonané žalovaným v 2. rade, boli vykonané
v súlade s projektovou dokumentáciou alebo nie. Žalovaný v 1. rade uviedol, že mal vedomosť o tom, že
stavebný dozor investora stavby priebežne vykonával kontrolu kvality prác a dodržiavanie projektovej
dokumentácie. Okrem toho poukázal na to, že jeho zástupca p. H. už pri prácach na prvej linke zistil
nedostatky fixovania, na tieto upozornil predáka aj koordinátora prác na strane žalovaného v 2. rade

a tieto nedostatky žalovaný v 2. rade aj odstránil. Z toho dôvodu p. H. už následne nemal pochybnosti
o tom, že rovnaká vada fixovania sa môže vyskytnúť znova na tzv. druhej linke. Žalovaný v 1. rade vo
svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ žalobcovi vznikla škoda na zdraví, táto vznikla aj
zavinenímsamotnéhožalobcu.Namietaluplatnenýnároknatzv.jednorazovévyrovnanieprenesplneniepredpokladov pre jeho priznanie podľa § 90 zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s nárokmi žalobcu
nanáhraduškodynazdraví,žiadalžalovanýv1.rade,abysúdvočinemužalobuzamietol.Nesúhlasilani
s nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keďže sa voči žalobcovi nedopustil žiadneho protiprávneho

zásahu a okrem toho poukázal na to, že žalobca aj naďalej vykonáva činnosť živnostníka v nezmenenom
predmete podnikania, činnosti vykonáva aj pre žalovaného v 1. rade – prevažne práce v sklade a pri
obnoveaopraváchbetónovýchplôch.Uviedol,že onžalobcovizadávazákazkyvtakomrozsahu,abysa
žalobca mohol aj naďalej realizovať pri prácach v stavebníctve a aby zabezpečil príjem pre svoju rodinu.

3. Žalovaný v 2. rade žalobu voči jeho osobe nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že žalobca je
samostatným právnym subjektom – SZČO, a preto za dodržiavanie predpisov BOZP, technických
noriem a technologických postupov zodpovedá v plnom rozsahu práve žalobca. Žalovaný v 2. rade pri
vykonávaní prác na stene č. 31, na stavbe „ÚČOV Vrakuňa“, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným v 1. rade ako objednávateľom neporušil nijaký technologický
postup, armatúra na stene č. 31 bola zaistená na viacerých miestach radlovacím (viazacím) drôtom.

Podľa žalovaného v 2. rade technologický postup kladenia debnenia pri výkone prác na stene č. 31
porušil samotný žalobca, čo spôsobilo jeho zranenia. Žalovaný v 2. rade zároveň pri vykonávaní prác
na stene č. 31 neporušil ani nijakú povinnosť vyplývajúcu pre neho zo všeobecne záväzných právnych
predpisov, ani povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani technologický postup
alebo technické normy, či projektovú dokumentáciu týkajúcu sa armovania. Poukázal na to, že so

žalobcom nie je v nijakom zmluvnom vzťahu, a preto nemohol porušiť ani nijakú povinnosť voči žalobcovi
vyplývajúcu mu zo zmluvy. Uviedol, že žalovaný v 2. rade neporušil ani svoju prevenčnú povinnosť
v zmysle občianskeho zákonníka, nakoľko zabezpečil stenu č. 31 proti pádu jednak šrobovacími
(závitovými) tyčami s maticami, čo bolo preukázané aj svedkami, a tiež radlovacím drôtom, čo potvrdil
aj znalec Ing. M. a znalec Ing. N.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca bol opakovane v tesnej

blízkosti vrchnej časti steny č. 31, a teda musel vidieť, že na stene bol radlovací drôt, inak by na
stenu 31 nešiel. Žalovaný zastával názor, že prevenčnú povinnosť vzniku škody vo forme kontroly
mal tiež žalovaný v 1. rade, čo potvrdil znalec M. v znaleckom posudku. Znalec tiež uviedol, že
pokiaľ by zodpovedná osoba žalovaného v 1. rade informovala osoby vykonávajúce stavebné práce
o bezpečných pracovných postupoch a nebezpečenstvách a ohrozeniach na začiatku pracovnej zmeny,

s veľkou pravdepodobnosťou by sa posudzovaný úraz nestal. Podľa názoru žalovaného v 2. rade svoju
prevenčnú povinnosť zanedbal aj žalobca. V čase vstupu žalobcu na stenu 31 neboli armovacie práce
dokončené, neboli inštalované zabezpečovacie spony - tzv. účka a preväzy viazacím drôtom. Žalobca
svojou činnosťou na ešte nie dokončenej stene 31 oslaboval zabezpečenie armovanej steny proti pádu
tým, že pred pádom steny demontoval okrem iného aj všetky inštalované závitové tyče s maticami.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že znalec Ing. Sabo sa mylne domnieval, že zabezpečovacie spony slúžia
na zabezpečenie armovanej steny proti pádu a v posudku v tejto súvislosti uvádzal nedostatočné
zabezpečenie armovania. Zabezpečovacie spony však neslúžia ako prvok na zabezpečenie proti pádu,
ale ako dištančný prvok, aby sa zvislé tyče armovania neposunuli smerom ku sebe. Táto skutočnosť
bola potvrdená odborným stanoviskom statika Ing. O. P.. Vzhľadom k tomu, že na stene 31 neboli

osadené zabezpečovacie spony, účka a ani preväzy viazacím drôtom, žalobca musel vedieť, že stena
nie je dokončená. O dokončení steny svedčí aj chýbajúci zápis o prevzatí armovacích prác ku dňu
úrazu v hlavnom stavebnom denníku. Na základe uvedeného žalovaný v 2. rade zastával názor, že
jeho zodpovednosť za vznik úrazu žalobcu nie je daná, a preto ani nezodpovedá za škodu, ktorá
žalobcovi v dôsledku úrazu vznikla. Žalovaný v 2. rade z rovnakých dôvodov namietal tiež nárok žalobcu

na náhradu nemajetkovej ujmy. Okrem toho poukázal na to, že žalobca vykonával aj po úraze pre
žalovaného v 1. rade práce rovnakého druhu ako pred úrazom a v konaní boli predložené faktúry
žalobcu, ktoré po úraze vystavil žalovanému v 1. rade za výkon tesárskych a betonárskych prác.
Poukázal tiež na to, že žalobca ukončil živnosť až v apríli 2021, avšak nie pre následky zranenia z roku
2014, ale pre onkologický nález na krku žalobcu. Žalovaný v 2. rade v konaní vzniesol voči všetkým

uplatneným nárokom žalobcu v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 8.2.2023 námietku premlčania z dôvodu
oneskoreného uplatnenia týchto nárokov. Okrem toho poukázal na to, že nároky na stratu na zárobku si
žalobca uplatnil v rozpore so zákonom, pretože tieto si uplatnil podľa predpisov účinných do 1.12.2019,
avšak podľa § 879w Občianskeho zákonníka si ich bolo potrebné uplatniť podľa novej právnej úpravy
účinnej po 1.12.2019.

4. Intervenient na strane žalovaného v 2. rade žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa jeho názoru
žalobcu neuniesol dôkazné bremeno tvrdení čo i len o čiastočnej zodpovednosti žalovaného v 2. rade za
spôsobenú škodu žalobcovi. Znaleckými posudkami, z trestného konania, ako aj príslušnými stavebnýmidenníkmi bolo podľa neho preukázané, že žalobca bol zo strany žalovaného v 1. rade vyslaný na
práce na stene, ktorá nebola riadne dokončená a stavebne odovzdaná zo strany žalovaného v 2. rade,
že žalovaný v 1. rade nemal žalobcu na túto stenu vyslať a žalobca na nej nemal ani žiadne práce

vykonávať. Zastával názor, že žalovaný v 1. rade za spoločného spolupôsobenia okolností aj na strane
žalobcu ako SZČO za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu nesú civilnoprávnu zodpovednosť. V celom
rozsahu sa pripojil k záverečnému stanovisku žalovaného v 2. rade.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov M. C., G. B., K. J., J. B., J. H., výpisov

z obchodného registra žalovaných v 1. a 2. rade, výpisu zo živnostenského registra žalobcu, zmluvy
o dielo č. Z013/ČOV-VRAKUŇA/2014, prílohy č. 1 k zmluve, znaleckého posudku Ing. J. M., PhD.
č. 8/2015, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu, rozhodnutia o priznaní
invalidného dôchodku žalobcovi, daňového priznania žalobcu za rok 2013, výzvy na náhradu škody zo
dňa 11.4.2016, vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 30.5.2016 k výzve žalobcu, odborného posudku
oinvaliditežalobcu,faktúržalobcuvystavenýchžalovanémuv1.radezajúlaaugust2017,výpisovzúčtu

žalobcu, vyjadrení žalovaného v 1. rade zo dňa 23.11.2017, 23.1.2020, zmluvy o dielo č. Z036/CA/2014,
kontrolného a skúšobného plánu Združenia ČOV Vrakuňa, záznamu z úvodnej inštruktáže a praktického
zácviku na pracovisku zo dňa 3.6.2014, úvodného poučenia a osnovy vstupného školenia zamestnanca
z oblasti dodržiavania BOZP zo dňa 3.6.2014, potvrdenia žalobcu o spôsobilosti pracovať vo výškach,
preukazu žalobcu o školení práce vo výškach nad voľnou hĺbkou, faktúr vystavených žalobcom

žalovanému v 1. rade za obdobie roku 2016, vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 28.11.2017,
15.6.2018, vyjadrení žalobcu zo dňa 21.12.2017, 18.1.2020, 17.1.2023, fotodokumentácie miesta úrazu
žalobcu, zápisníc o výsluchu žalobcu, M. C., I. J. H. a J. H. v trestnom konaní, správy o úraze žalobcu zo
dňa 26.11.2014, záznamu z inštruktáže pri nástupe na jednotlivé práce na stavenisku zo dňa 3.7.2014,
prehlásenia o oboznámení so základnými zásadami BOZP a správania sa na pracovisku vrátane

prezenčnej listiny, správy z vykonania previerky plnenia opatrení organizácie v oblasti BOZP a OŽP zo
dňa 31.5.2014 a 31.8.2015, záznamov o vykonaní odbornej poradenskej a kontrolnej činnosti v oblasti
BOZP, požiarnej ochrany a OŽP zo dňa 22.9.2014 a 10.6.2015, protokolu o odovzdaní a prevzatí
staveniska zo dňa 18.6.2014, časti stavebného denníka, technologického postupu žalovaného v 1.
rade, výkresu o zabezpečení výstuže stien, oznámenia o vstupe intervenienta na strane žalovaného

v 2. rade do konania, poistnej zmluvy o zodpovednosti za škodu právnických osôb zo dňa 13.11.2014,
bodu 11.5 z ČSN P ENV 13670-1, kapitoly 6 z STN 13670-1, stanoviska I. O. P. zo dňa 9.5.2018,
znaleckého posudku Ing. H. N. č. 08/2019 a doplnenia znaleckej doložky k posudku zo dňa 10.5.2021,
rozhodnutia Sociálnej poisťovne – Ústredie zo dňa 4.3.2019, odborného posudku o invalidite žalobcu
zo dňa 20.2.2019, technologického postupu žalovaného v 2. rade, uznesenia OR PZ Bratislava II ČVS:

ORP-3457/VK-B2-2014 zo dňa 30.6.2016, uznesenia OP Bratislava II č. 4 Pv 1062/14/1102-10 zo dňa
25.7.2016, fotodokumentácie žalobcu o jednotlivých spôsoboch zafixovania debnenia, zmluvy o dielo
Z001/ČOV-VRAKUŇA/2014, dokladov o výške dôchodkových dávok žalobcu v období od augusta 2015
dooktóbra2022,zmenyžalobyžalobcuzodňa8.2.2023,dokladuovýškeinvalidnéhodôchodkužalobcu
od1.1.2023,oznámeniaostrateprocesnejsubjektivityžalovanéhov1.rade,kópiehlavnéhostavebného

denníka za mesiac november 2014, oznámenia spoločnosti STRABAG Pozemné staviteľstvo s.r.o. zo
dňa 27.3.2023, vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného v 2. rade doručeného súdu dňa 26.5.2023
a podania doručeného dňa 29.6.2023, záverečného stanoviska žalovaného v 2. rade zo dňa 14.6.2023,
záverečného stanoviska žalobcu zo dňa 13.6.2023, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný v 1. rade uzavrel dňa 13.6.2014 ako zhotoviteľ zmluvu o dielo č. Z036/CA/2014
s objednávateľmi ZIPP Bratislava spol. s r.o. a ARKO TECHNOLOGY, a.s., ktorí vystupovali pod
spoločným názvom „Združenie ČOV Vrakuňa“. Žalovaný v 1. rade sa v zmluve zaviazal vykonať pre
objednávateľa na stavbe „Odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského regiónu, Intenzifikácia

a modernizácia ÚČOV Vrakuňa“ na stavebných objektoch SO 10, SO 11, SO 12 betonárske, železiarske
a tesárske práce na základe realizačného projektu, ktorý tvoril prílohu č. 3 zmluvy. Podľa zmluvy bol
výkonom stavebného dozoru zo strany objednávateľa poverený I. J. D. a I. K. L., ktorí boli hlavnými
stavbyvedúcimi. Žalovaný v 1. rade v zmluve poveril pre styk so stavebným dozorom objednávateľa
svojho pracovníka J. H.. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska došlo k prevzatiu staveniska

žalovaným v 1. rade dňa 18.6.2014.

7. Žalovaný v 1. rade uzatvoril ako objednávateľ zmluvu o dielo č. Z013/ČOV-VRAKUŇA/2014 so
žalobcom (ako SZČO) ako zhotoviteľom na stavbe „Odkanalizovanie podunajskej časti bratislavskéhoregiónu,IntenzifikáciaamodernizáciaÚČOVVrakuňa“.Zmluvabolauzavretávroku2014,presnýdátum
jej uzavretia uvedený nie je. Žalobca sa zaviazal pre žalovaného v 1. rade vykonať na stavebných
objektoch SO 10, SO 12 betonárske, železiarske a tesárske práce. Podľa výpisu zo živnostenského

registra mal žalobca živnostenské oprávnenie od roku 2004 v oblasti murárskych prác, maliarskych
a natieračských prác, obkladania stien a kladenia dlážkových krytín a v oblasti montáže sadrokartónu.
Živnostenské oprávnenie žalobcovi zaniklo dňa 24.4.2021 (č.l. 684 spisu). V čl. II bode 3 zmluvy žalobca
vyhlásil, že je oprávnený a odborne spôsobilý vykonávať dielo podľa zmluvy. Dielo malo byť protokolárne
odovzdané dňa 8.4.2015. Podľa čl. V bod 3 zmluvy bol žalobca povinný pred zahájením prác dohodnúť

so zodpovedným stavbyvedúcim objednávateľa J. H. postup vykonávania prác. Podľa čl. V bod 7 zmluvy
bolžalobcaakozhotoviteľvplnomrozsahuzodpovednýzapožiarnuochranudielaabezpečnosťpripráci
a bezpečnosť technických zariadení pri realizácii stavebných prác v súlade s ustanoveniami vyhlášky
MPSVR SR č. 147/2013 Z.z. V zmluve v čl. V bod 10 žalovaný v 1. rade poveril výkonom stavebného
dozoru v plnom rozsahu J. H.. V čl. V bod 21 zmluvy sa žalobca zaviazal dodržiavať všetky pokyny
žalovaného v 1. rade a konať presne a dôsledne podľa jeho pokynov.

8. Žalovaný v 1. rade uzatvoril ako objednávateľ tiež zmluvu o dielo č. Z001/ČOV-VRAKUŇA/2014 so
žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom na stavbe „Odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského
regiónu, Intenzifikácia a modernizácia ÚČOV Vrakuňa“. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal pre žalovaného
v 1. rade vykonať na stavebných objektoch SO 10, SO 12 betonárske, železiarske a tesárske práce.

Rovnako ako aj v prípade žalobcu, aj žalovaný v 2. rade bol ako zhotoviteľ v plnom rozsahu zodpovedný
za požiarnu ochranu diela a bezpečnosť pri práci a bezpečnosť technických zariadení pri realizácii
stavebných prác v súlade s ustanoveniami vyhlášky MPSVR SR č. 147/2013 Z.z. (čl. V bod 7 zmluvy). Aj
v tomto prípade žalovaný v 1. rade poveril v plnom rozsahu výkonom stavebného dozoru J. H. (čl. V bod
10 zmluvy) a žalovaný v 2. rade sa zaviazal dodržiavať všetky pokyny žalovaného v 1. rade a konať

presne a dôsledne podľa jeho pokynov (čl. V bod 21 zmluvy).

9. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že dňa 25.11.2014 po nástupe do práce bol pridelený na stenu č. 31,
ktorú mal zavrieť pred betónovaním spolu so M. C. a N. C.. Jeho úlohou bolo dať na stene plastové
chráničky na závitové tyče. Žalobca vykonával prácu na rebríku, pričom ho istil N. C.. Tento však potom

išiel na WC, ale žalobca naďalej pokračoval v práci. V rámci trestného konania žalobca do zápisnice
dňa 4.12.2014 uviedol, že pracoval vo výške asi 3 – 4 metrov asi v strede steny. Potom z rebríka
zostúpil, posunul ho cca o meter doprava a začal vychádzať hore po rebríku. Keď bol vo výške asi 3
– 4 metre a stúpal ďalej hore, zrazu uvidel, že zo steny začala zhora na neho padať kovová výstuž
a jej váha ho odtláča od steny. Snažil sa z rebríka odskočiť, ale nestihol to, spadol na betónovú podlahu,

na ktorej sa nachádzala ešte jedna armatúra. Vedľa neho spadli rebríky a na neho celá armatúra. Na
pojednávaní dňa 25.4.2022 žalovaný uviedol, že k odtrhnutiu konštrukcie na ľavej strane došlo vtedy,
keď išiel dať poslednú chráničku na závitovú tyč. Žalobca uviedol, že si všimol, že závitové tyče aj
s maticami na stene namontované boli, podľa jeho názoru však nemali byť použité závitové tyče v
súvislosti so železiarskymi prácami, pretože tieto používajú tesári. Namiesto závitových tyčí tam podľa

neho mali byť tzv. rozdeľováky, teda spony, ktoré tam však neboli. Vo výpovedi žalobca uviedol, že so M.
C. a jeho synom boli zohratá partia, vedeli ako majú robiť zatváranie stien, preto svoj pracovný postup
po zadelení práce už s p. H. nekonzultovali. Uviedol, že takých stien ako stena č. 31 bolo na stavbe
viacero a on rovnaké práce, ako mal robiť na tejto stene, robil predtým na iných. Vo výpovedi uviedol,
že železiari predtým na stenách navrchu uťahovali druhú časť roxorov smerom k šalungu, na stene č.

31 to asi nebolo urobené, inak by sa to neodtrhlo. To, či je konštrukcia priviazaná drôtmi na vrchnej
strane, zospodu vidieť nebolo, pretože steny boli vysoké do výšky asi druhého poschodia. Chráničky sa
na závitové tyče osádzali po celej stene, tieto sa nachádzali naspodu asi pod pol metra a posledná bola
necelý meter od vrchu. Navrchu videl možno 4 – 5 osadených závitových tyčí aj s maticami. Z výpovede
žalobcu vyplynulo, že jeho úlohou nebolo kontrolovať vykonanú prácu železiarov, tieto práce preberal

stavebný dozor.

10.Žalobcavkonaníuviedol,ževsúvislostisúrazombolpráceneschopnýod25.11.2014do31.12.2015,
potom nastúpil pracovať u žalovaného v 1. rade do skladu ako živnostník, kde robil do marca 2021
vrátane, kedy ukončil živnosť pre zhoršenie zdravotného stavu. V roku 2021 už nepracoval, lebo

musel byť operovaný, nakoľko sa mu tvorila na krku hrča, pričom toto ochorenie nesúviselo s úrazom.
V súčasnosti si len privyrába popri dôchodku na základe dohody. Následky úrazu sa u neho prejavujú
tak, že nemôže robiť prácu, ktorú robil do úrazu, má problémy s pľúcami, dýchaním, s chrbticou. Uviedol,
že po úraze má problém aj v partnerskom živote v oblasti intímneho styku. Po úraze musel obmedziťnapr. bicyklovanie. Pred úrazom chodieval aspoň 2-krát ročne na dovolenku do zahraničia, kde má
rodinu, po úraze na dovolenke nebol, iba na rehabilitáciách v kúpeľoch, často chodí na rôzne vyšetrenia
a kontroly. Pred úrazom chodieval po návrate z práce ešte robiť inde, robil prerábky domov a pod. Teraz

môže robiť iba menej namáhavú prácu, ako napr. servis náradia a do mesiaca takto odpracuje cca 80
hodín. Predtým bežne robil obklady, omietky, chodil po lešeniach, teraz sa na lešení necíti isto.Za mladi
dosť pochodil po horách, teraz sa ide prejsť s manželkou cez víkend alebo na zmrzlinu, na turistiku
ísť nevládze. Má problémy aj so srdcom, lekári sa ho boja uspať, preto má 3 roky odloženú operáciu
chrbtice.Úrazmuvzalkusživota,cítisaako70-ročný,poberáčiastočnýinvalidnýdôchodok. Spomienok

na úraz sa nevie zbaviť, niekedy sa kvôli tomu v noci budí. Jeho rodina ho drží, stojí pri ňom a aj kamaráti
mu psychicky pomáhajú.

11. Svedok M. C., spolupracovník a kamarát žalobcu, v konaní uviedol, že v čase úrazu žalobcu
vykonával aj on ako živnostník rovnaké práce ako žalobca na základe zmluvy o dielo so žalovaným v 1.
rade. V deň úrazu prebehlo ráno rozdelenie prác zo strany p. H.. On s 2 pracovníkmi šli robiť prípravu na

zatvoreniestenyažalobcasosynomsvedka–N.C.–dávalichráničkynadruhejvedľajšejstene.Svedok
uviedol, že pri vykonávaní práce si všimol, že vrch železnej armatúry sa začal oddeľovať od steny, jeho
syn tam vtedy nebol a celá konštrukcia potom spadla. Podľa svedka v tom čase žalobca pripravoval
vrchnú závitovú tyč a bol takmer na vrchu rebríka. Pri páde konštrukcie to žalobcu zhodilo z rebríka
a zavalilo. Svedok uviedol, že železiari používali ich tyče na spájanie dielcov, na kotvenie armatúry

spolu s maticami. On opakovane žiadal, aby kotvili armatúru na vrchu steny a toto aj robili. V prípade
predmetnej steny ich takto upozornil deň predtým. Podľa názoru svedka na tejto stene to urobené
nebolo, keďže konštrukcia spadla. Zospodu nie je vidieť, či tam tieto drôty sú alebo nie. Kvalitu vykonania
jednotlivýchprácnastavberobilstavebnýdozor,alesvedoksanevedelvyjadriťktomu,ktorobilstavebný
dozor. Z jeho výpovede vyplynulo, že konštrukcia bola na stene č. 31 ukotvená iba tyčami na maticiach.

Po páde armovania podľa svedka niektoré osoby, ktoré nevedel bližšie špecifikovať, povedali, aby tam
rýchlo nahádzali drôty, aby na fotkách bolo vidno, že tam použité boli. Svedok ďalej uviedol, že žalobca
pred nasadením chráničky na závitovú tyč musel vybrať maticu, nasadiť chráničku a tým pádom už stena
nebola ukotvená, matica sa už na chráničku nedávala. K pádu konštrukcie došlo až keď žalobca dával
poslednú chráničku. Na stene podľa neho mohlo byť asi 6 alebo 8 závitových tyčí, ktoré mali armovanie

držať. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že po úraze a skončení práceneschopnosti so žalobcom ešte
pracoval s tým, že žalobca vykonával prácu skladníka.

12. Svedok M. C. bol vypočutý aj v trestnom konaní dňa 2.12.2014, kde uviedol, že podľa neho pád
armatúry spôsobila neukotvená armatúra radlovacím drôtom. Armatúra na tejto stene bola ukotvená iba

2 kotviacimi tyčami, na ktoré sa dávajú matice a tieto tam umiestnili železiari. V danej výpovedi svedok
uviedol, že aj na stene, ktorú robili predtým, sa stalo, že na ňu nebol daný zisťovací drôt, ktorý tam
potom montoval svedok.

13. Svedok J. B., zamestnanec žalovaného v 2. rade, vo výpovedi uviedol, že armovanie sa vždy

zabezpečilo radlovacím drôtom a ešte to dupľovali závitovými tyčami s maticami. Nikto z ľudí, ktorí
nastupovali po nich, ich neupozorňoval na to, že by niekde upevnenie radlovacími drôtmi chýbalo.
Uviedol, že práce na stene č. 31 robili deň pred úrazom žalobcu, ale tieto nedokončili, nakoľko sa
skončila pracovná doba. Radlovacie drôty aj závitové tyče však dané boli, zostávalo dorobiť účka, spony
a previazať oceľové tyče viazacím drôtom tam, kde sa krížili vodorovná so zvislou, nie však každý spoj,

ale asi na každom pol až trištvrte metri. Práce mali dokončiť v deň, keď došlo k úrazu žalobcu, najskôr
však šli pomôcť kolegom na inom mieste a potom chceli prácu na stene č. 31 dokončiť. Svedok tiež
uviedol, že postup bol taký, že po ukončení prác na jednotlivých stenách bol vyzvaný p. H. na prehliadku
steny a ak bolo všetko v poriadku, vyhotovil sa zápis a až potom mohli nastúpiť ďalší pracovníci. Svedok
nevedel uviesť, či sa zápis o vykonanej kontrole robil do stavebného denníka alebo inou formou, on pri

tom nebol. V danom prípade prehliadka neprebehla, pretože práce na stene neboli dokončené. Svedok
trval na tom, že zabezpečenie armovania proti pádu bolo urobené riadne. Uviedol, že žalobcu v čase,
keď vykonával práce na stene, nevidel, na mieste bol až po úraze, ale videl, že na závitových tyčiach
boli chráničky, matice na nich však neboli. Vyslovil názor, že žalobca nedal matice späť z dôvodu, že keď
by ich doťahoval, tak by mu chránička pukla. Podľa neho tam žalobca nemal ešte čo robiť, keďže stenu

nedokončili. Z výpovede svedka bolo zistené, že spony neslúžia na zabezpečenie proti pádu, ich úlohou
je, aby armovanie udržalo tvar – aby sa pri liatí betónu nerozišlo alebo sa neoprelo o stenu. V súvislosti
s J. H. uviedol, že nevie, či bol vedúcim stavby, ale každé ráno rozdeľoval ľudí, čo majú robiť.14. Svedok J. H., ktorý pôsobil ako riadiaci pracovník na stavbe pre žalovaného v 1. rade, v konaní
uviedol, že ráno pri nástupe do práce povedal, ktoré časti stavby sa idú realizovať a tesári sa potom
rozdelili na jednotlivé práce. Z výpovede svedka vyplynulo, že keď železiari ukončili jednotlivé práce,

prišiel dozor, skontroloval či je všetko v poriadku, či sú všetky položky na mieste, aby nevznikol statický
problém. Toto sa zapisovala v hlavnom stavebnom denníku spoločnosti STRABAG, resp. predtým
ZIPP. Svedok uviedol, že deň predtým mávali koordinačné porady s objednávateľom, stavbyvedúcim a
majstrami stavby, kde sa prebralo, čo je už urobené a na čom sa bude môcť pracovať ďalší deň. On
potom už len koordinoval práce. Uviedol, že železiari mali na starosti zabezpečenie železnej konštrukcie

proti pádu, túto mali uchytiť o debnenie. Železiari museli konštrukciu prichytiť, pretože inak by na nich
spadla, keď tam robili. Predpisy týkajúce sa BOZP podľa svedka mala na starosti spoločnosť STRABAG
a každý živnostník, ktorý na stavbe pracoval, mal zodpovednosť za dodržiavanie predpisov BOZP.
V súvislosti s tým sa realizovali aj školenia a boli upozorňovaní na možné riziká na stavbe. Podľa svedka
boli železiarske práce na stene č. 31 určite ukončené, nakoľko deň predtým dostal takú informáciu
od stavbyvedúceho alebo majstra. V deň úrazu svedok urobil ranné rozdelenie, povedal na ktorých

konštrukciách sa ide pracovať, následne sa pracovníci rozišli na stavbu a on absolvoval koordinačnú
poradu. Svedok uviedol, že asi 2 – 3 krát upozorňoval železiarov na to, že používajú tiahla, na ktoré sa
dávajú kĺbové matice a teda sú ohybné a pružné a tieto sa mali používať len na zafixovanie debnenia.
Upozorňoval, aby lepšie upevňovali železo, ktoré osadili, aby nedošlo k úrazu. Ako upevňovať oceľovú
konštrukciu museli riešiť hneď na začiatku a našli spôsob ako osadiť jednotlivé časti stien a to tak, že

navrchu debnenia sú otvory, cez ktoré sa dával radlovací drôt a tým sa upevnila konštrukcia, aby držala.
Tesári, keď šli na stenu, si museli o konštrukciu oprieť rebrík a k určitému mykaniu tam dochádzalo.
Svedok uviedol, že po tom, čo sa stal žalobcovi úraz, zistili, že konštrukcia nebola hore priviazaná a celá
stena držala len na kĺbových maticiach. Zistili to podľa toho, že na mieste boli nejaké radlovacie drôty,
ktoré boli predtým použité a následne kliešťami rozcvaknuté. Zospodu sa nedalo zistiť, či je konštrukcia

hore priviazaná. Svedok tiež uviedol, že nemá informáciu, že by žalobca pri osadení chráničky na
závitovú tyč, ktorú namontovali železiari, odmontoval maticu; pokiaľ by maticu odmontoval, ohrozoval by
sám seba. Svedok si nepamätal, či na predmetnej stene na konštrukcii boli osadené aj zabezpečovacie
spony, uviedol, že asi nie. Účka na túto stenu nešli, pretože išlo o medzistenu.

15. Do zápisnice v rámci trestného konania svedok J. H. dňa 1.12.2014 uviedol, že podľa jeho osobného
názoru armatúra nebola zafixovaná o debnenie radlovacím drôtom, čo mohlo spôsobiť pád betonárskej
výstuže. Matica, ktorá v danom prípade mala držať armatúru, je nestabilná, nakoľko matica nie je
fixná ale kĺbová, čo mohlo spôsobiť, že pracovník, ktorý oprel rebrík o betonársku výstuž, svojou
váhou spôsobil jemný pohyb armatúry, ktorá následne vyskočila spod kĺbovej matice a to spôsobilo

pád betonárskej výstuže. Svedok vo výpovedi uviedol, že už na severnej linke zvolili postup radlovania
vonkajšej výstuže. Týmto spôsobom zabezpečili, aby armatúra nemohla spadnúť, ako sa to stalo v tomto
prípade.

16. Svedkyňa G. B., manželka žalobcu, v konaní uviedla, že život žalobcu, ale aj jej život sa po úraze od

základu zmenil. Všetko sa prispôsobuje tomu, ako sa žalobca práve cíti. Pred úrazom fungovali bežne,
obajapracovali,potomšlinanejakývíkend,bolanejakádovolenka,výletydoprírody,šlinahríby.Žalobca
si 1 – 2 krát do mesiaca rekreačne zahral futbal, ak boli u nich synovci a netere zahrali si aj volejbal. Na
túry chodievali podľa počasia, 3 – 4 krát do roka išli do Svinnej, kde má žalobca strýka, keď sa podarilo
2-krát do roka šli na dovolenku. Žalobca mimo práce niečo doma robil, počas stavbárskej sezóny nemal

toľko času, po práci sa len osprchoval a šiel spať. Po práci zvykol porobiť veci na požiadanie aj iným,
toto teraz odpadlo. Po úraze väčšinou idú na rehabilitačný pobyt, žalobcovi robí dobre plávanie, môžu
ísť na večerné prechádzky v mieste bydliska. V spolupráci so synovcom žalobca zvládne niečo doma
porobiť, dokáže napr. vyčistiť vodovod, vymeniť batériu a s pomocou aj vymeniť parkety a vymaľovať.
Po úraze žalobca ešte chodil do práce s tým, že to bolo na dohode tak, že ak sa cítil dobre, šiel do práce,

ak nie, nešiel. Ona zvykla predtým ísť na nejaké brigády, teraz to už neberie, pretože chce byť žalobcovi
na blízku, ak mu nie je dobre. Teraz už toľko ani nenavštevujú rodinu a celkovo zmenili myslenie v tom,
že na prvom mieste je žalobca a jeho aktuálny stav. Svedkyňa uviedla, že asi pred 4 mesiacmi žalobcovi
zistili nález na pľúcach, čo súvisí s utrpeným úrazom, takisto zrasty v hlave, keďže má pomliaždeniny.
Okrem následkov úrazu je žalobca onkologický pacient, ochorenie sa u neho prejavilo pred viac ako 20-

timi rokmi, ale v tejto súvislosti je jeho stav dobrý. V súvislosti s následkami úrazu berie žalobca veľa
liekov, okrem toho užíva aj lieky na vysoký krvný tlak, s ktorým mal problémy už pred úrazom. Asi pred
2 rokmi mu bol zistený aj nezhubný nádor príušnej žľazy, ktorý nesúvisí s úrazom. Pod vplyvom liekovbýva utlmenejší, ale je aj viac podráždený. Svedkyňa uviedla, že žalobca máva bolesti, nevie si sadnúť
alebo si nedokáže nájsť polohu, v ktorej by sa cítil dobre. Kontakty s priateľmi sa mu nenarušili.

17. Z výpovede svedka K. J., rodinného priateľa žalobcu a jeho manželky, bolo zistené, že pred úrazom
žalobca chodieval s manželkou, keď sa im dalo, na turistiku a cyklistiku. Na bicykloch chodievali
v Bratislave smerom na Devínsku Novú Ves alebo Dúbravku, v Galante zasa smerom na Kaskády.
Nevedel sa vyjadriť, ako často sa žalobca cyklistike venoval, podľa neho to bolo v období od jari do
jesene. Pred úrazom chodieval žalobca s manželkou častejšie plávať, teraz je to menej, nakoľko sa

zmenila ich finančná situácia. Žalobca sa v dôsledku úrazu po 10 – 15 minútach sedenia nedokáže
postaviť, tŕpnu mu nohy. Svedok uviedol, že manželka žalobcu má v zahraničí súrodencov, kam so
žalobcom zvykli chodiť na návštevy, teraz si to nemôžu dovoliť, a to jednak z finančného hľadiska, ale
aj kvôli tomu, že žalobca má problém obsedieť. Z pohľadu svedka sa život žalobcovi zmenil tak po
fyzickej ako aj po psychickej stránke a tiež ovplyvnil psychiku jeho manželky. Zmena u nich nastala aj
po finančnej stránke, pretože všetko ťahá manželka žalobcu. Svedok uviedol, že žalobca sa sťažoval na

problémy so spánkom, pretože sa mu sníva to, čo sa mu stalo. Má aj problémy s príjmom potravy, teraz
zje možno štvrtinu z toho čo pred úrazom. Svedok uviedol, že bol pritom, keď žalobca spadol, pretože si
necítil nohu. Žalobca má problémy s chrbticou, čo zmenilo v jeho živote všetko, aj sexuálny život. Svedok
uviedol, že mu o tom hovorila manželka žalobcu. Zo strany manželky je podľa svedka cítiť obavu, keďže
žalobca je bývalý onkologický pacient a aj ortopedické problémy majú u neho zhoršujúcu tendenciu.

18.VtrestnomkonanívedenomORPZBratislavaIIČVS:ORP-3457/VK-B2-2014bolvypočutýajsvedok
I. J. H., pracovník spoločnosti ZIPP - stavbyvedúci na stavbe čističky odpadových vôd v Bratislave na
Hlohovej ulici, ktorý uviedol, že postup pri prácach bol taký, že firma stenu zmontuje, následne vyzve
firmu ZIPP ku kontrole, či je to správne urobené a až potom je dovolené následné zadebnenie. Stena,

na ktorej pracoval žalobca, bola v štádiu montáže. Počas tohto štádia kontrolu vykonával žalovaný v 1.
rade, konkrétne p. H.. Svedok uviedol, že štandardne sa na zabezpečenie takejto veľkej steny dáva viac
matíc a radlovací drôt. Na uvedenej stene boli spolu 4 matice a jedna bola spadnutá na zemi. Po celej
dĺžke bol rozstrihaný radlovací drôt. Radlovací drôt istí montovanú výstuž proti pádu. Svedok uviedol, že
pokiaľ by na danej stene bola len jedna matica v správnej polohe, musela by stenu udržať. Svedok sa

domnieval, že keď žalobca oprel rebrík o stenu a začal po ňom vystupovať smerom hore, mohlo dôjsť
k rozkmitaniu výstuže, čím sa mohli zväčšiť oká výstuže, čím mohlo dôjsť k rozovretiu prútov výstuže
a následnému pádu.

19. Zo správy o úraze zo dňa 26.11.2014, vypracovanej spoločnosťou ZIPP Bratislava s.r.o., vyplýva,

že zo strany postihnutého boli zistené nedostatky v používaní nebezpečného postupu a spôsobu práce
a zo strany žalovaného v 1. rade v nesprávnej organizácii práce.

20. Zo záznamu z inštruktáže pri nástupe na jednotlivé práce na stavenisku zo dňa 3.7.2014 vyplýva,
že žalobca sa zúčastnil inštruktáže – oboznámenia s plánom BOZP, prácami a pracovnými činnosťami,

ktoré bude zhotoviteľ pre objednávateľa ZIPP Bratislava s.r.o. vykonávať, s rizikami na pracoviskách
stavby,akoajnaprísnedodržiavanieplatnýchpredpisovBOZPaPO,pohybzamestnancovvpriestoroch
staveniska, povinné používanie OOPP, na zákaz požívania alkoholických nápojov a na priestory, kde
je pohyb a vstup zamestnancov zakázaný. Žalobca bol tiež oboznámený so základnými zásadami
bezpečnej práce a správania sa na pracoviskách a v objektoch BVS, a.s., pre neinterných zamestnancov

firmy. Podľa záznamu zo dňa 3.6.2014 sa žalobca zúčastnil úvodnej inštruktáže a praktického zácviku
na pracovisku a vstupného školenia zamestnanca z oblasti dodržiavania BOZP a ochrany pred požiarmi.

21. Podľa potvrdenia lekára zo dňa 16.9.2013 bol žalobca spôsobilý pracovať vo výškach.

22.Zosprávč.31/05/2014a31/8/2015ZdruženiaČOVVrakuňavyplýva,ževmesiacimáj2014aaugust
2015 boli vykonávané previerky plnenia opatrení organizácie v oblasti BOZP a OŽP. Okrem toho boli dňa
22.9.2014 a 10.6.2015 na stavbe vykonané odborná, poradenská a kontrolná činnosť v oblasti BOZP,
požiarnej ochrany (PO) a ochrany životného prostredia (OŽP) zo strany spoločnosti STRABAG pozemné
a inžinierske staviteľstvo s.r.o.

23. V technologickom postupe realizácie monolitických konštrukcií žalovaného v 1. rade sa nachádza
v bode 5.2 pracovný postup pri armovaní, v ktorom sa neuvádza spôsob zabezpečenia armovania
(výstuže do betónových konštrukcií) proti pádu. Podľa výkresu č. 2.1.1./13-48 o zabezpečení výstužestien mala mať stena hr. 800 mm sponu na zabezpečenie výstuže – max. vzdialenosť po 1000 mm, 1
kus/m2 – priemer 8 dl. 910 mm spolu 1765 kusov. Pri stene hr. 500 mm malo byť použitých spolu 750
kusov spôn na zabezpečenie výstuže – max. vzdialenosť po 1000 mm, 1 kus/m2 – priemer 8 dl. 610 mm.

I.O.P.,statikzapísanývSlovenskejkomorestavebnýchinžinierov,vstanoviskuzodňa9.5.2018uviedol,
že spony na zabezpečenie výstuže v debnení nie sú nosný, ale dištančný prvok a tieto spony slúžia
na to, aby sa počas betónovania oceľová výstuž na jednotlivých stranách steny neposunula smerom
k sebe, a tým nedošlo k oslabeniu predpísanej pevnosti betónovej steny. V stanovisku uviedol, že spony
na zabezpečenie výstuže sa nezachytávajú o postavenú časť debnenia.

24. Z technologického postupu žalovaného v 2. rade v zmysle § 4 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. pre
vyhotovenie výstuže do betónových konštrukcií – armovanie, účinného od 18.6.2014, vyplýva, že po
osadení konštrukcií sa tieto zaistia proti pádu buď šrobovanými tyčami, ktoré sú súčasťou systémového
debnenia (v situácii, že je postavená jedna stena debnenia) alebo pevným radlovacím drôtom spojeným
s vodiacou časťou debnenia. Je zakázané zasahovať rôznym spôsobom do postavenej vyviazanej

výstuže, pretože dynamickými vibráciami a zásahmi dôjde k poškodeniu jednotlivých dištančných
rozmerov. Pri neodbornom zásahu môže dôjsť až k deštrukcii armovacej výstuže (bod 6.2). V bode 7.1
technologického postupu sa uvádza, že odovzdanie prác sa vykonáva po dokončení kladenia armatúry
ucelenej časti konštrukcie a prevedenia výstupnej kontroly podľa predpisu KSP s následným spísaním
protokolu, resp. zápisom do stavebného denníka. Pred začatím betonáže musí byť v stavebnom

denníku, príp. protokole KSP uvedený súhlas objednávateľa so začatím betonárskych prác. Podľa bodu
7.1.4 technologického postupu pred zahájením betonáže je povinný stavbyvedúci zápisom v stavebnom
denníku vyzvať objednávateľa ku kontrole železiarskych prác. O vykonanej kontrole sa vyhotoví zápis
do stavebného denníka. Za vykonanie kontroly je zodpovedný stavbyvedúci a majster.

25. Z kontrolného a skúšobného plánu Združenia ČOV Vrakuňa (č.l. 197) vyplýva, že preberaciu kontrolu
výstuže základových konštrukcií a základových múrov z ocele mal vykonať stavbyvedúci a stavebný
dozor, pričom o kontrole sa vyhotovoval zápis v stavebnom denníku.

26. Zo záverov znaleckého posudku doc. Ing. J. M., PhD., znalca z odboru bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, odvetvie stavebníctvo, bolo zistené, že zamestnávatelia (napr. DomBau, s.r.o.) a aj
živnostníci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili prác na stavenisku ÚČOV v Bratislave – Vrakuni,
riadne neplnili povinnosti, ktoré im vyplývali zo všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov
BOZP. V posudku znalec uviedol, že J. H. pracoval pre žalovaného v 1. rade ako koordinátor stavieb,
ale z vyšetrovacieho spisu nevyplynulo, že by rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania

a plnenia jeho pracovných úloh bolo aj BOZP jemu podriadených pracovníkov. Podľa znalca v prípade
vykonania kontroly zabezpečenia zvislého armovania steny 31, či už nariadením kontroly niektorému
pracovníkovi žalovaného v 1. rade, napr. majstrovi, alebo vlastnou kontrolou koordinátora stavieb by
posudzované ublíženie na zdraví pravdepodobne nevzniklo. V posudku sa tiež uvádza, že nevykonanie
kontroly dostatočného zabezpečenia zvislého oceľového armovania steny č. 31 žalobcom a jeho

spolupracovníkmi p. S. C., a N. C. napriek tomu, že mali skúsenosti s tým, že pracovníci žalovaného v 2.
rade zvislé armovanie steny 31 nedostatočne zaisťovali proti pádu, znalec považuje za nerešpektovanie
predpisov BOZP. Znalec tiež v posudku uviedol, že žalobca pri montovaní plastových chráničiek pred
uzatvorením debnenia steny 31 nedbal na svoju bezpečnosť a zdravie, pretože používal nebezpečný
postup a spôsob práce. Podľa znalca žalovaný v 1. rade nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky

okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, najmä preto,
že oceľové armovanie zvislej steny nebolo zabezpečené proti jeho pádu sponami na zabezpečenie
výstuže v zmysle výkresu č. 2.1.1./13-48. Za nedostatok znalec považoval aj nevypracovanie
konkrétneho pracovného postupu na debnenie zvislých stien v aktivačných nádržiach žalovaným v 1.
rade. Z posudku vyplýva, že pracovníci (živnostníci) žalovaného v 1. rade boli riadne oboznámení

s právnymi predpismi BOZP, napriek tomu ich nedodržiavali. Znalec uviedol, že vyhotovenú armatúru
steny 31 neprevzala žiadna zodpovedná osoba žalovaného v 1. rade, v stavebnom denníku nie je
zápis o tom, že by sa uskutočnilo prevzatie oceľovej armatúry od žalovaného v 2. rade. V závere
znalec konštatoval, že posudzované ublíženie na zdraví by nebolo vzniklo, ak by bolo dodržané
všeobecne záväzné a ostatné predpisy BOZP všetkými zainteresovanými právnickými alebo fyzickými

osobami a ak by tieto osoby nepodcenili riziká, ktoré vznikli pri stavebných prácach. Znalec uviedol,
že projektantom navrhnuté zabezpečenie zvislého armovania veľkorozmerných stien proti pádu bolo
vyhovujúce, nakoľko spony na zabezpečenie výstuže sa mali zachytávať o postavenú časť debnenia
aovýstužvrozostupoch1m.Sponymalibyťzoceľovýchtyčíopriemere8mmapoužitéradlovaciedrôtyboli max. o priemere 5 mm. Znalec si nevedel vysvetliť, prečo takto navrhnuté zabezpečenie výstuže
sa na stavbe nevyžadovalo.

27. Žalovaný v 2. rade súdu predložil znalecký posudok č. 08/2019 I. H. N., znalca z odboru
Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že nebolo zistené porušenie
Technologickéhopostupuvzmysle§4vyhláškyč.147/2013Z.z.prevyhotovenievýstužedobetónových
konštrukcií – armovanie, účinný od 18.6.2014, vydaný žalovaným v 2. rade. Znalec tiež konštatoval, že
tento technologický postup spĺňal podmienky určeného bezpečného pracovného postupu v zmysle § 6

ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP. Žalovaný vykonal činnosti v zmysle technologického
postupu aj v súvislosti so stabilitou a zabezpečením oceľovej výstuže proti pádu závitovými tyčami aj
viazacím drôtom. Znalec tiež v posudku uviedol, že v dodaných podkladoch sa nenachádza doklad,
ktorý by deklaroval, že žalovaný v 2. rade ukončil práce na montáži výstuže a žiadal objednávateľa –
žalovaného v 1. rade o prevzatie časti diela. To, že práce na výstavbe výstuže neboli ukončené, podľa
znalca preukazuje aj to, že spony na zabezpečenie výstuže v čase vzniku udalosti neboli nainštalované

podľa projektovej dokumentácie. V posudku sa uvádza, že znalec nezistil porušenie predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu žalobcu zo
strany žalovaného v 2. rade. K porušeniu predpisov na zaistenie BOZP v príčinnej súvislosti s udalosťou
došlo zo strany J. H. v tom, že a) určil výkon práce poškodenému na pracovisku steny stavby bez toho,
aby mu žalobca ako zhotoviteľ predložil technologické postupy na ním vykonávané práce; b) určil výkon

práce žalobcovi na pracovisku steny stavby bez toho, aby sa dohodli, akým bezpečným pracovným
postupom bude vykonávať zadanú pracovnú činnosť v súvislosti s prípravou betonárskych prác pri
výstužisteny;c)určilvýkonprácepoškodenémunapracoviskustenystavbybeztoho,abyžalobcadostal
potrebné informácie o zákaze rôznym spôsobom zasahovať do postavenej výstuže v rámci prípravných
a montážnych prác pred betonárskymi prácami. Z posudku vyplýva, že nie je možné jednoznačne určiť,

že žalobca porušil predpisy na zaistenie BOZP počas výkonu práce.

28. Z hlavného stavebného denníka za mesiac november 2014 na stavebný objekt „ÚČOV Vrakuňa“
bolo zistené, že sa v ňom pred dňom 25.11.2014 nenachádza zápis o žiadosti zhotoviteľa o prevzatie
výstuže steny č. 31 a o povolenie k betonáži na tejto stene. Z vykonaných zápisov vyplýva, že žiadosti

o prevzatie výstuže iných stien boli v stavebnom denníku bežne uvádzané. Žiadosť o prevzatie výstuže
steny č. 31 sa v stavebnom denníku nachádza až dňa 27.11.2014.

29. Z uznesenia OR PZ Bratislava II zo dňa 30.6.2016 ČVS: ORP-3457/VK-B2-2014 vyplýva, že trestné
stíhanie začaté pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ku ktorému malo dôjsť dňa

25.11.2014 v čase o 7.55 hod. na E. F. G. H., v areáli čističky odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, bolo zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 25.7.2016 č. 4Pv 1062/14/1102-10 bola
sťažnosťpoškodenéhoA.B.protiuzneseniuORPZvBratislaveIIzodňa30.6.2016zamietnutá,nakoľko
nebola dôvodná.

30. Z faktúr predložených žalovaným v 1. rade vyplýva, že žalobca mu počas celého roku 2016
vystavoval mesačné faktúry za tesárske a betonárske práce (za január 2016 sumu 924,- eur, vo februári
2016 sumu 910,- eur, v marci 2016 sumu 931,- eur, v apríli 2016 sumu 864,- eur, v máji 2016 sumu
1.330,- eur, v júni 2016 sumu 1.226,- eur, v júli 2016 sumu 1.330,- eur, v auguste 2016 sumu 1.347,50

eur, v septembri 2016 sumu 1.417,50 eur, v októbri 2016 sumu 1.219,50 eur, v novembri 2016 sumu
1.431,50 eur a v decembri 2016 sumu 1.137,50 eur). Z výpisov z účtu žalobcu za obdobie marec
až august 2017 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi v marci 2017 sumu 409,50 eur,
v mesiaci apríl 2017 sumu 1.207,50 eur, v mesiaci máj 2017 sumu 1.393,- eur, v mesiaci jún 2017 sumu
941,50 eur, v mesiaci júl 2017 sumu 1.361,50 eur, v mesiaci august 2017 sumu 1.155,- eur. Za mesiac

júl 2017 žalobca žalovanému v 1. rade vystavil faktúru za tesárske a betonárske práce na sumu 1.323,-
eur a za mesiac august 2017 na sumu 1.242,50 eur.

31. Z daňového priznania žalobcu za rok 2013 vyplýva, že žalobca dosiahol príjmy 20.760,75 eur,
výdavkymal7.339,61eurazákladdanepozníženíonezdaniteľnúčasťpredstavovalsumu9.685,19eur.

32. Žalobcovi bol vystavený dňa 2.2.2016 lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia zo dňa 25.11.2014, z ktorého vyplýva, že bolestné bolo
žalobcovi hodnotené celkom 888 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 465 bodmi.33. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie zo dňa 14.12.2015 bol žalobcovi priznaný od 1.8.2015
invalidný dôchodok v sume 259,90 eur mesačne, ktorý mu bol od 1.1.2016 zvýšený na sumu 260,90 eur

mesačne.Zpotvrdenísociálnejpoisťovneďalejvyplýva,ževroku2017bolavýškainvalidnéhodôchodku
žalobcu 264,90 eur mesačne, v roku 2018 to bola suma 269,- eur mesačne, v roku 2019 suma 276,- eur
mesačne, v roku 2020 suma 284,10 eur mesačne, v roku 2021 suma 291,50 eur mesačne, v roku 2022
suma 295,30 eur mesačne a od januára 2023 suma 330,20 eur mesačne.

34. Žalobca si žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatnil nárok na zaplatenie bolestného v
sume 15.238,08 eur s príslušenstvom, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.979,40 eur s
príslušenstvom, náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 3.728,50 eur s
príslušenstvom, náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v sume 4.831,56 eur (čo
predstavovalo náhradu za obdobie roku 2016), mesačnej renty v sume 402,63 eur mesačne počnúc
1. dňom mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku, jednorazového vyrovnania v sume 6.039,51

eur s príslušenstvom, nemajetkovej ujmy v sume 45.000,- eur. V priebehu konania žalobca vzal žalobu
v časti o zaplatenie jednorazového vyrovnania a v časti prevyšujúcej sumu mesačnej renty 161,91 eur
počnúc dňom nasledujúcim po doručení zmeny žaloby (t.j. počnúc 16.2.2023) späť a nárok na zaplatenie
náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti rozšíril na sumu 9.762,51 eur. Zmenu
žaloby tunajší súd pripustil uznesením zo dňa 10.2.2023 č.k. 5C/2/2017-595.

35. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil z dôvodov uvedených v bode 2. odôvodnenia. Z výpisu
z obchodného registra žalovaného v 1. rade bolo zistené, že tento dňa 6.4.2022 vstúpil do likvidácie
a dňa 13.12.2022 bol z obchodného registra vymazaný.
Žalovaný v 2. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil (viď bod 3 odôvodnenia) a žalobu ako nedôvodnú voči

jeho osobe žiadal zamietnuť.

36. Podaním zo dňa 19.12.2017 do konania vstúpila Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislavem, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, ako intervenient na strane žalovaného
v 2. rade z dôvodu, že ku dňu vzniku úrazu žalobcu mal žalovaný v 2. rade u intervenienta uzavretú

poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických
osôb č. 9816215773 a Komunálna poisťovňa, a.s., bola zo strany žalovaného v 2. rade vyzvaná na
vstup do konania s tým, že v prípade neúspechu žalovaného v 2. rade si tento bude nárok uplatňovať
voči intervenientovi. Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických
osôb a podnikajúcich fyzických osôb vyplýva, že poistná zmluva bola medzi žalovaným v 2. rade

a intervenientom uzavretá dňa 13.11.2014.

37. Intervenient na strane žalovaného v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca
voči žalovanému v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno tvrdení čo i len o čiastočnej zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. Zastával názor, že znaleckými posudkami a príslušnými

stavebnými denníkmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol zo strany žalovaného v 1. rade
vyslaný na práce na stene, ktorá nebola riadne dokončená a stavebne odovzdaná zo strany žalovaného
v2.rade.Žalovanýv1.radepretovžiadnomprípadenemalžalobcunatútostenuvyslaťažalobcananej
nemal ani žiadne práce vykonávať. Intervenient na strane žalovaného v 2. rade uviedol, že za vzniknutú
škodu na zdraví žalobcu nesú civilnoprávnu zodpovednosť žalovaný v 1. rade spolu so žalobcom ako

SZČO. Zároveň sa v celom rozsahu pripojil k stanovisku žalovaného v 2. rade v konaní.

38. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

39. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno

vyhovieť.

40. Žalobca sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví, ako aj
zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktoré mu vznikli v dôsledku utrpeného úrazu dňa 25.11.2014.41. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade vstúpil dňa
6.4.2022 do likvidácie a následne bol dňa 13.12.2022 vymazaný z obchodného registra. Výmazom

zobchodnéhoregistradošlokzánikuprocesnejspôsobilostižalovanéhov1.rade.Nedostatokprocesnej
subjektivity je procesnou prekážkou v konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade v priebehu
konania zanikol bez právneho nástupcu, ide o neodstrániteľnú procesnú prekážku v konaním, a preto
súd konanie voči žalovanému v 1. rade v súlade s ust. § 64 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil.

42. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobca ako SZČO vykonával pre žalovaného v 1. rade
na základe zmluvy o dielo tesárske práce na stavbe „Odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského
regiónu, Intenzifikácia a modernizácia ÚČOV Vrakuňa“. Rovnako aj žalovaný v 2. rade vykonával na
tejto stavbe ako zhotoviteľ tzv. železiarske práce na základe zmluvy o dielo pre žalovaného v 1. rade.
Nesporným v konaní tiež bolo, že dňa 25.11.2014 utrpel žalobca pri výkone práce úraz, ku ktorému došlo
v dôsledku pádu oceľového armovania steny č. 31, na ktorej žalobca vykonával práce – nasadzoval

plastové chráničky na závitnicové tyče pred uzavretím tejto steny. Žalobca utrpel zranenia, ktoré si
vyžiadali práceneschopnosť od 25.11.2014 do 31.12.2015 a žalobca bol v dôsledku tohto úrazu uznaný
čiastočne invalidným.

43. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je súčasné splnenie podmienok, ktorými sú

porušenie právnej povinnosti, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi.

44. Žalobca zodpovednosť za škodu na jeho zdraví zo strany žalovaného v 2. rade odvodzoval od
toho, že žalovaný v 2. rade nedostatočne zabezpečil oceľové armovanie na stene č. 31 proti pádu,
keď táto nebola v čase vzniku úrazu vo vrchnej časti konštrukcie zabezpečená radlovacím drôtom.

Okrem toho poukazoval aj na znalecký posudok znalca doc. Ing. J. M., PhD., podľa ktorého oceľové
armovanie na stene č. 31 nebolo zabezpečené proti pádu sponami na zabezpečenie výstuže podľa
výkresu č. 2.1.1./13-48. Zo stanoviska I. O. P. – statika však bolo zistené, že spony na zabezpečenie
výstuže v debnení nie sú nosný, ale dištančný prvok a tieto spony slúžia na to, aby sa počas betónovania
oceľová výstuž na jednotlivých stranách steny neposunula smerom k sebe, a tým nedošlo k oslabeniu

predpísanejpevnostibetónovejsteny.Sponynazabezpečenievýstužetedanezabezpečovaliarmovanie
proti pádu.

45.Vsúvislostisoceľovýmarmovanímsavtechnologickompostupežalovanéhov1.radenenachádzajú
žiadne ustanovenia o spôsobe jeho zabezpečenia proti pádu. Podľa technologického postupu

žalovaného v 2. rade pre vyhotovenie výstuží do betónových konštrukcií – armovanie, malo byť
armovanie po osadení zaistené proti pádu buď šrobovanými tyčami, ktoré sú súčasťou systémového
debnenia, alebo pevným radlovacím drôtom spojeným s vodiacou časťou debnenia. V technologickom
postupe sa uvádza, že je zakázané zasahovať rôznym spôsobom do postavenej vyviazanej výstuže,
nakoľko dynamickými vibráciami a zásahmi dôjde k poškodeniu jednotlivých dištančných rozmerov a pri

neodbornom zásahu môže dôjsť až k deštrukcii armovacej výstuže. Z výpovede žalobcu, ako aj svedkov
C., H. a B. bolo preukázané, že v čase úrazu sa na stene nachádzali závitové tyče s kĺbovými maticami,
ktoré v zmysle technologického postupu žalovaného v 2. rade slúžili na zabezpečenie oceľovej výstuže
proti pádu. Svedok B. uvádzal, že armovanie bolo upevnené aj radlovacím drôtom, čo sa uvádza aj
v znaleckom posudku znalca I. M. a tiež v znaleckom posudku znalca I. H. N.. Použitie viazacích drôtov

však v konaní popierali svedkovia C. a H., podľa ktorých upevnenie viazacím drôtom nebolo možné
zospodu vidieť, ale pokiaľ by bolo realizované, stena by nespadla. Svedok H. svoje presvedčenie o
neupevnení viazacím drôtom odôvodnil aj tým, že po páde armovania sa na mieste nachádzali nejaké
viazacie drôty, ktoré boli použité a rozcvaknuté kliešťami.

46. Z predloženého protokolu o prevzatí staveniska žalovaným v 1. rade od spoločnosti ZIPP Bratislava
s.r.o. a ARKO TECHNOLOGY, a.s., bolo zistené, že stavenisko bolo žalovanému v 1. rade odovzdané
18.6.2014. Žiadne ďalšie doklady o prevzatí staveniska od žalovaného v 1. rade v konaní predložené
neboli, z čoho vyplýva, že žalobca a žalovaný v 2. rade pôsobili ako zhotovitelia na pracovisku iného
zhotoviteľa podľa § 5 ods. 5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. V súvislosti s tým bolo potom povinnosťou

žalovaného v 1. rade zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú
podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho
priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci platné pre jeho pracoviská a priestory a tiež jeho povinnosťou bolo starať sa o bezpečnosť aochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzali s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho
priestoroch (§ 6 ods. 4 a § 6 ods. 7 č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci).

47. Z výpovedí žalobcu, ako aj svedkov C., B. a H. bolo preukázané, že svedok H. ako zástupca
žalovaného v 1. rade koordinoval práce na predmetnej stavbe, rozhodoval o tom, ktoré časti stavby sa
idúrealizovať.SvedokH.zadeľovalpráceajžalobcovi.SvedokH.vkonaníuvádzal,žeželeziarskepráce
na stene č. 31 boli ukončené, on o tom deň vopred dostal informáciu od majstra alebo stavbyvedúceho.
Ukončenie týchto prác sa podľa svedka zapisovalo v hlavnom stavebnom denníku a kontrolu prác

vykonával stavebný dozor. Aj podľa kontrolného a skúšobného plánu Združenia ČOV Vrakuňa sa mala
v súvislosti s výstužou základových konštrukcií z ocele pri každom zábere robiť preberacia kontrola
azápisvstavebnomdenníku.RovnakopodľaustanoveníTechnologickéhopostupužalovanéhov2.rade
pre vyhotovenie výstuže do betónových konštrukcií – armovanie, sa po dokončení kladenia armatúry
ucelenej časti konštrukcie a prevedenia výstupnej kontroly malo uskutočniť odovzdanie prác, a to
s následným spísaním protokolu, resp. zápisom do stavebného denníka. Zároveň v stavebnom denníku

musí byť udelený súhlas objednávateľa so začatím betonárskych prác (bod 7.1).

48.Akoužbolouvedené,svedokJ.H.uvádzal,žeželeziarskeprácenasteneč.31boliriadneukončené,
o čom mal byť aj zápis v hlavnom stavebnom denníku. Svedok B. však tvrdil, že práce na uvedenej
stene ešte ukončené neboli, zostávalo dorobiť účka, spony a previazať oceľové tyče viazacím drôtom.

Tieto práce mali dokončiť v deň, keď sa stal úraz žalobcu. Podľa svedka prax bola taká, že vždy po
ukončení prác bol vyzvaný svedok H. na prehliadku vykonaných prác. V tomto prípade, t.j. v prípade
steny č. 31 sa však takáto kontrola neuskutočnila, keďže stena dokončená nebola. Zo zápisov v hlavnom
stavebnom denníku bolo zistené, že pred dňom 25.11.2014 sa nenachádza žiaden zápis o žiadosti o
prevzatie výstuže steny č. 31 a povolenie k betonáži, hoci takéto zápisy v súvislosti s inými stenami sú

v stavebnom denníku bežne uvádzané. Žiadosť o prevzatie výstuže steny č. 31 je v stavebnom denníku
uvedená až dňa 27.11.2014.

49. Na základe vyššieuvádzaných skutočností súd považoval za preukázané, že práce na stene č. 31
zo strany žalovaného v 2. rade (t.j. vyhotovenie oceľovej výstuže – armovania) neboli riadne ukončené

a odovzdané, a teda neprebehla ani kontrola vykonaných prác. Z toho dôvodu žalobcovi nemala byť
dňa 25.11.2014 pridelená práca na uvedenej stene. Pokiaľ tak žalovaný v 1. rade prostredníctvom J. H.
urobil, postupoval nesprávne, v rozpore s kontrolným a skúšobným plánom Združenia ČOV Vrakuňa, ale
aj v rozpore s technologickým postupom žalovaného v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade
práce na stene č. 31 nemal ukončené a odovzdané, pričom na stene sa v čase úrazu preukázateľne

nachádzali závitové tyče s kĺbovými maticami, ktoré v zmysle technologického postupu žalovaného
v 2. rade slúžili na zabezpečenie oceľovej výstuže proti pádu, nemožno hovoriť o jeho zodpovednosti
za úraz žalobcu. Z rovnakých dôvodov nebolo preukázané, že by sa žalovaný v 2. rade dopustil voči
žalobcovi neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Súd preto žalobu voči žalobcovi v 2. rade
ako nedôvodnú zamietol.

50. V danom prípade zodpovednosť za škodu a aj prípadnú nemajetkovú ujmu žalobcu v súvislosti
s utrpeným úrazom by bola daná na strane žalovaného v 1. rade. V čase rozhodovania súdu však
žalovaný už neexistoval, bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, a preto súd voči
nemu konanie zastavil.

51. Žalobca v konaní spochybňoval zápisy v hlavnom stavebnom denníku, pričom poukazoval na to, že
sa v ňom nenachádza žiaden údaj o zrútení oceľovej armatúry – steny č. 31 dňa 25.11.2014. V tejto
súvislosti súd uvádza, že i keď takýto záznam v stavebnom denníku nie je, nemožno z toho vyvodiť
záver, že celý jeho obsah je nedôveryhodný. Ako už bolo uvedené vyššie, v stavebnom denníku sú

bežne uvádzané zápisy o žiadosti o prevzatie výstuže iných stien na uvedenej stavbe a nie je dôvod,
aby takýto zápis nebol zaznačený iba v prípade steny č. 31. Súd tiež poukazuje na to, že predloženie
hlavného stavebného denníka navrhoval práve žalobca ako dôkaz, ktorý mal preukázať jeho tvrdenia.
Súd preto argumentáciu žalobcu považoval len za účelové tvrdenie v konaní. Pokiaľ žalobca navrhoval,
aby súd vyzval aj žalovaného v 1. rade, aby predložil svoj stavebný denník, súd tento dôkaz nevykonal,

nakoľko v tom čase už žalovaný v 1. rade neexistoval. Okrem toho v konaní svedok H. uvádzal, že
zápisy o odovzdaní oceľovej výstuže steny sa zapisovali v hlavnom stavebnom denníku. Súd sa tiež
nezaoberal námietkami žalovaného v 2. rade týkajúcimi sa premlčania nárokov žalobcu uplatnených
v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 8.2.2023 a ani spôsobu výpočtu nároku na náhradu za stratu nazárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu vzhľadom k tomu, že nepovažoval za preukázaný
základ uplatnených nárokov žalobcu voči žalovanému v 2. rade.

52. Žalobca si v konaní pôvodne uplatňoval aj nárok na zaplatenie jednorazového vyrovnania v sume
6.039,51 s príslušenstvom (t.j. spolu s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby až do zaplatenia). V tejto časti vzal svoju žalobu pred začatím pojednávania späť.
Žalobca si tiež pôvodne uplatňoval nárok na mesačnú rentu vo výške 402,63 eur počnúc 1. dňom
mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku. Pred prvým pojednávaním tento nárok znížil na sumu

216,10 eur mesačne (t.j. v časti o zaplatenie mesačnej renty 186,53 eur vzal žalobu späť) a následne
v priebehu konania tento nárok upravil na sumu 161,91 eur počnúc 1. dňom nasledujúcim po doručení
žaloby, t.j. v tejto časti došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaný v 2. rade ani
intervenient na strane žalovaného v 2. rade voči takémuto späťvzatiu nevyjadrili nesúhlas (žalovaný
v 1. rade v tom čase už neexistoval), preto súd konanie v časti o zaplatenie jednorazového vyrovnania
v sume 6.039,51 eur s príslušenstvom a v časti o úhradu mesačnej renty prevyšujúcej sumu 161,91

eur splatnej počnúc dňom nasledujúcim po doručení zmeny žaloby podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (CSP) v spojení s § 146 ods. 1 CSP zastavil.

53. Žalovaný v 2. rade, ako aj intervenient na strane žalovaného v 2. rade mali v konaní plný úspech
(procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania je na strane žalobcu), preto im súd voči žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd vo veci rozhodol len
o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2) CSP.

54. K zastaveniu konania voči žalovanému v 1. rade došlo v dôsledku toho, že žalovaný vstúpil do

likvidácie a následne bol z obchodného registra vymazaný. Procesné zavinenie zastavenia konania voči
žalovanému v 1. rade je teda na strane žalovaného v 1. rade, keďže k jeho zániku došlo v dôsledku
jeho rozhodnutia vstúpiť do likvidácie. Nárok na náhradu trov konania by v tomto prípade v súlade s ust.
§ 256 ods. 1 CSP vznikol žalobcovi voči žalovanému. Súd však žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanému v 1. rade nepriznal, keďže žalovaný v 1. rade už v čase rozhodnutia neexistoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.