Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a v právnej
veci žalobcov: 1/ K.. M. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. Q. XXX, XXX
XX M., obaja právne zastúpení: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01
Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky,
so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. F. X, XXX XX M., 2/ M.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX M., 3/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. X, XXX XX
M., 4/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. F. X, XXX XX. M., 5/ U. S., nar. XX.XX.XXXX,bytom T. F. XX,

XXX XX . M., 6/ K.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Y. X, XXX XX M., 7/ Y.. C. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. Y. X, XXX XX . M., 8/ K.. M. L., nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. G. X, XXX XX M., 9/ F.. Y. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. X, XXX XX M., 10/ R. J., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. Y. X, XXX XX .
M., právne zastúpený JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava,
11/ V. J., nar. XX.XX.XXXX, . bytom T. Y. X, XXX XX M., právne zastúpená JUDr. Katarínou Bajovou,
advokátkou so sídlom ul. Hlavná č. 25, 917 01 Trnava, 12/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX
XX M., 13/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, XXX XX M., 14/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX,. bytom

G. XX, XXX XX. M., 15/ Y.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX M., v 12/ až 15/ rade právne
zastúpeníHALADAadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomKapitulská21,91701Trnava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.: 20S/74/2020-170
zo dňa 3. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov/sťažovateľov zamieta.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka OZ Pekné pole
I. etapa odmieta.

III. Účastníkovi konania a ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Mesto Trnava vydalo rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá zo dňa 12.12.2014, ktorým
umiestnilo stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. ú. M., navrhovateľom K..
M. L. a manželke X. L. (žalobcom v 1/ a 2/ rade). Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému
domu a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“MOK 3,75/30, na
ktorú bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011

a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z
budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa. Územné
rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania R. a V. J. (ďalší
účastníci v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní žalovaným odvolacím orgánom a potvrdenérozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015. Obe administratívne rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2015.
2. Proti rozhodnutiu druhého stupňa č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo dňa 31.03.2015, podali

žalobu manželia Grocháloví, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/94/2015-94
zo dňa 14.04.2016 tak, že obe napadnuté rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2015/009341/Pa zo
dňa 31.03.2015 a č. OSaŽP/7037-84101/2014/Uá dňa 12.12.2014 zrušil. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 04.05.2016. Zrušenie administratívnych rozhodnutí oboch stupňov Krajský súd v
Trnave dôvodil tým, že obe preskúmavané územné rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby rodinného
domu na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. M. vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej
cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe územného rozhodnutia č.
OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré bolo zrušené a na základe povolenia mesta
Trnava, ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo
vlastníctve žalobcov (R. J. a V. J.) k pozemku vo vlastníctve manželov L. (žalobcov). Správny súd

ďalej dospel k záveru, že stavebný úrad nesprávne zadefinoval prístupovú cestu pre účel umiestnenia
stavby rodinného domu (pre manželov L.), ako miestnu komunikáciu, pričom je táto komunikácia účelová
vo vlastníctve súkromných osôb (manželov J.) a vydaním územného rozhodnutia (pre manželov L.)
dochádza k zásahu do ich vlastníckych práv, pretože prístup k umiestnenej stavbe je v napadnutom
územnom rozhodnutí plánovaný z účelovej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve manželov J..

3. V následnom územnom konaní stavebný úrad mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím
prvého stupňa č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 podľa § 37 ods. 4 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) zamietol návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „navrhovatelia“)
na umiestnenie stavby rodinného domu „Bungalov 667“ a jej častí na pozemkoch parc. č. XXXX/XX

a XXXX/XXX v kat. ú. M.. Stavebný úrad, v nadväznosti na námietky účastníkov konania manželov
J., vyjadrujúcich nesúhlas s riešením dopravného napojenia cez nevyhnutnú časť pozemku parcelné
číslo XXXX/XX o výmere 169 m2, ktorý je v ich vlastníctve, po vyhodnotení predloženej dokumentácie
k podanému návrhu rozhodol o zamietnutí návrhu na umiestnenie predmetnej stavby z dôvodu, že
navrhovaný rodinný dom nemá vyriešené dopravné napojenie.

4. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 o
zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) odvolanie,
v ktorom namietali jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože stavebný
úrad pri jeho vydaní prihliadol na námietky manželov J. a Z., ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň namietali, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v

rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.
532/2002 Z. z.“). S poukazom na citované ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky

žalobcovia dávali do pozornosti, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby prístupová cesta viedla k stavbe
už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
5. O odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-
OVBP2-2020/013557-005 zo dňa 30.03.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)

odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo
dňa 12.11.2019 potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho
orgánu prvého stupňa, dôvodiac, že hoci je navrhovaná stavba rodinného domu v súlade s platným
územným plánom mesta Trnava, k tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti zabezpečené dopravné
napojenie. Dal do pozornosti, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe vydané žiadne

právoplatné územné a ani stavebné povolenie, pričom pôvodné územné rozhodnutie (pôvodne -
cesta „A“MOK 3,75/30), č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 bolo zrušené Okresným
úradom Trnava rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/038444/Pl, OU-TT-OVBP2-2016/01142/Pl zo dňa
07.03.2016 (právoplatným dňa 23.03.2016). Zopakujúc zistený skutkový stav, že k navrhovanej stavbe
neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú

komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/XX v
kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, dospel k
záveru o neexistencii možnosti na vydanie povolenia na miestnu príjazdovú komunikáciu (podľa
predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu. Z uvedených dôvodovžalovaný vyhodnotil postup a rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí návrhu na umiestnenie
predmetnej stavby rodinného domu ako súladné so zákonom.
II. Konanie pred správnym súdom

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote správnu
žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného
úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. Namietali,
že rozhodnutie žalovaného nezákonne obmedzuje ich vlastnícke práva k pozemku parc. č. XXXX/XX,
pretože týmto rozhodnutím im je znemožnené využiť pozemok v ich vlastníctve na výstavbu rodinného

domu napriek tomu, že tento pozemok je stavebným pozemkom, určeným Územným plánom mesta
Trnava na výstavbu rodinného domu.
7. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k.: 20S/74/2020-170 zo dňa 3. novembra
2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), žalobu žalobcov zamietol.
8. Správny súd námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení
s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nesprávnej aplikácie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného

zákona a nesprávneho posúdenia skutkových záverov žalovaného, ktoré vzal žalovaný za základ
rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a ktoré boli v rozpore s administratívnymi spismi, ako chybu
v písaní a neaplikovaní postupu podľa § 137 Stavebného zákona vyhodnotil za nedôvodné.
9. Pokiaľ ide o aplikáciu postupu podľa § 137 stavebného zákona podľa správneho súdu je zrejmé,
že s prihliadnutím na roky (od podania návrhu na umiestnenie stavby žalobcami dňa 02.04.2014)

pretrvávajúci nesúhlas ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade ako vlastníkov parcely č. XXXX/XX . (ako
aj nesúhlas ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov) s udelením súhlasu na vybudovanie akéhokoľvek
druhu prístupovej cesty, resp. miestnej komunikácie v zmysle územného plánu dotknutej časti mesta,
k pozemku na parc. č. XXXX/XX., kat. úz. M. vo vlastníctve žalobcov, dosiahnutie vzájomnej dohody
medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade pre účely zabezpečenia prístupu k navrhovanej

stavbe rodinného domu nemožno objektívne očakávať.
10. Podľa správneho súdu žalobcami navrhované riešenie, vnímané len cez prizmu záväznosti
územného plánu obce, za daných okolností prípadu nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 137 ods.
2 stavebného zákona, pretože žalobcami navrhované riešenie nie je otázkou usporiadania vlastníckych
vzťahov medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade, keďže nejde o spor o vlastníctvo k

dotknutým pozemkom, ani nejde o občianskoprávnu námietku týkajúcu sa zriadenia vecného bremena
súvisiaceho s pozemkom, pričom v danom prípade ani nie je možné dosiahnuť zriadenia vecného
bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v danom prípade nie
sú splnené hmotnoprávne podmienky (keďže žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, avšak nie stavby, ku
ktorej by mohli zriadiť prostredníctvom vecného bremena prístup). Za daných okolností prípadu správny

súd vyhodnotil žalobnú námietku napádajúcu nevyužitie postupu podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona
konajúcimi správnymi orgánmi za nedôvodnú.
11. K námietkam žalobcov, že navrhované územné rozhodnutie je potrebné vydať pre účely podania
návrhu mestom Trnava na vyvlastnenie chýbajúcich 169 m2 vo vlastníctve manželov J. za účelom
naplnenia zmluvy o združení, ktorú uzavreli žalobcovia s mestom Trnava s tým, že žalobcovia vystavajú

cestu A aj B podľa urbanistickej štúdie územného plánu mesta Trnava a tieto odovzdajú do vlastníctva
mestu ako miestnu komunikáciu, tak správnosti tohto tvrdenia podľa správneho súdu nemožno
prisvedčiť. Územné rozhodnutie o umiestnení navrhovanej stavby, hoci v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou, nie je chýbajúcou zákonnou podmienkou a ani nezakladá splnenie hmotnoprávnej
podmienky na podanie návrhu na vyvlastnenie priľahlých pozemkov, príp. na vyvlastnenie prístupového

pozemku vo vlastníctve manželov J. a už vôbec by neumožňovalo realizáciu zmluvy o združení na
výstavbu miestnej komunikácie žalobcami ako fyzickými osobami. Rovnako tak navrhované umiestnenie
stavby predmetného rodinného domu nie je zárukou úspešnosti zamýšľaného vyvlastnenia pozemku
parc.č.XXXX/XX,kat.úz.M.aleboinýchpriľahlýchpozemkovzaúčelomvýstavbymiestnejkomunikácie
„A“ MOK 3,75/30“ alebo „B“ MOK 3,75/30“.

12. Práve naopak, podstata zákonnej podmienky na prístup a dopravné napojenie k umiestňovaným
a povoľovaným stavbám vyžaduje, aby najprv obec ako kompetentný a zodpovedný orgán územného
plánovania a aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie pre obec a prípadne jej územné zóny (§ 4
ods. 3 písm. j/ a § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov v spojení s § 16 ods. 2, § 18 ods. 4 a § 30 ods. 1, 2 a 4 stavebného zákona) zákonným

spôsobom zabezpečila reálne predpoklady na uvádzanie územného plánu obce do života v súlade so
záväzným regulatívom funkčného využitia toho-ktorého územia obce.
13. V nadväznosti na ustálený právny záver najvyššieho súdu v tom zmysle, že aktívne legitimovaným
subjektom pre podanie návrhu na vyvlastnenie vo veciach miestnych komunikácií je obec, pričomnedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí
budúcej zmluvy (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 a sp. zn.
7Sžo/29/2014), správny súd konštatoval, že jediným subjektom, majúcim aktívnu legitimáciu na

zabezpečenie realizácie výstavby miestnej komunikácie za účelom prepojenia ulíc P. Mudroňa s
ulicou M. Hella, je mesto Trnava, či už formou vyvlastnenia dotknutých pozemkov, prípadne využitím
občianskoprávnych zmluvných inštitútov vo vzťahu k vlastníkom pre výstavbu miestnych komunikácií
relevantných pozemkov alebo aktualizáciou územnoplánovacej dokumentácie, zohľadňujúcou reálne
možnosti uskutočnenia územného plánu predmetnej časti mesta.

14. V tomto ohľade správny súd zároveň konštatoval, že Zmluva o združení, uzavretá dňa 19.12.2012
medzi mestom Trnava a žalobcami (zmluva zverejnená dňa 20.12.2012), v zmysle ktorej žalobcovia v 1/
a 2/ rade (manželia L.) vystupujú ako budúci stavebníci v budúcom zámere realizovať verejnoprospešné
stavby miestnych komunikácií „A“ MOK 3,75/30“ a „B“ MOK 3,75/30“, je pre účely preskúmavaného
územného konania irelevantná a nezakladá žalobcom bez ďalšieho nárok na vyhovenie ich návrhu na
umiestnenie stavby rodinného domu na parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. podľa pôvodného návrhu na

umiestnenie stavby z apríla 2014. Podľa § 2 ods. 3 tretej vety pred bodkočiarkou cestného zákona,
účinného jednak v čase podpisu uvedenej Zmluvy o združení, ako aj v aktuálnom znení, plánovanie,
prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce, pričom v
zmysle ustanovenia § 3d ods. 3 citovaného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. S
prihliadnutím na uvedené nie je podstatný obsah Zmluvy o združení realizovateľný a táto zmluva podľa

stavebného zákona a ani podľa žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu nezakladá
právny dôvod (alebo nárok) na vyhovenie návrhu žalobcov na umiestnenie stavby rodinného domu.
Pre účely územného konania o umiestnení stavby, v rámci ktorého správny orgán z úradnej povinnosti
vyhodnocuje, okrem iného, dopravné napojenie k umiestňovanej stavbe, je irelevantná skutočnosť,
že ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade v čase sporného pozemku parc. č. XXXX/XX, v kat. úz. M. mali

vedomosť o obsahu urbanistickej štúdie pre danú časť mesta, v zmysle ktorej cez tento pozemok je
podľa územnoplánovacej dokumentácie plánovaná časť miestnej komunikácie. Táto vedomosť ďalších
účastníkov v 10/ a 11/ rade môže mať význam v tých konaniach, ktorých predmetom je rozhodovanie o
ich právach a povinnostiach k predmetnému pozemku, či už v rámci konania o vyvlastnení predmetného
pozemku vo verejnom záujme, ktorého existencia bude okrem iného predmetom dokazovania a

posúdenia príslušným konajúcim správnym orgánom, alebo v iných typoch administratívnych alebo
súdnych konaní.
15. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal zo skutkového
a právneho stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP). Medzi účastníkmi nie je
sporná skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase jeho

právoplatnosti, neexistovalo žiadne dopravné napojenie na pozemok s navrhovanou stavbou, rovnako
tak neexistovalo ani žiadne právoplatné územné alebo stavebné povolenie na realizáciu príjazdovej
miestnej komunikácie, ani právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XX., kat.
úz. M. pre účely výstavby miestnej komunikácie v zmysle územnoplánovacej dokumentácie, rovnako
tak neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o zriadení vecného bremena v prospech či už

žalobcov alebo iného subjektu a ani platná dohoda, uzavretá za účelom zabezpečenia výstavby
navrhnutej miestnej komunikácie medzi vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX,. kat. úz. M. (manželmi
J.) a mestom Trnava, ako subjektom zodpovedným za realizáciu územného plánu predmetnej
časti mesta vo verejnom záujme. S prihliadnutím na uvedený právny stav, ako aj na dlhotrvajúci
odmietavý postoj ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade vo veci udelenia súhlasu na výstavbu miestnej

komunikácie na predmetnom pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. a v neposlednom rade s
aj prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, determinované výsledkami početných skorších
administratívnych a súdnych rozhodnutí vo veciach územných a stavebných konaní o umiestnenie
a povolenie výstavby verejnoprospešných stavieb miestnych komunikácií „A“ MOK 3,75/30“ a „B“
MOK 3,75/30“ alebo administratívnych konaní vo veci vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod

plánovanými miestnymi komunikáciami, konajúce správne orgány v prejednávanej veci, hoci konštatujúc
súlad návrhu na umiestnenie predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nemali inú
možnosť, ako objektívne vyhodnotiť skutkový stav tak, že v čase rozhodovania o umiestnení predmetnej
stavby rodinného domu žalobcov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zabezpečenia dopravného
napojenia umiestňovanej stavby na miestnu komunikáciu (explicitne upravené v ustanoveniach § 47

písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a § 3 ods. 4 vyhlášky
453/2000 Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej
dobe objektívne predpokladať.16. Preto za daných právnych a skutkových okolností prípadu správny súd konštatoval, že konajúce
stavebné orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právny a skutkový stav danej veci, na ktorý
správne aplikovali príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom formálne použitie ustanovenia

§ 37 ods. 3 in fine stavebného zákona stavebným úradom pri vyhodnotení námietok uplatnených
ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (t. j. neprihliadnutie na námietky manželov J. z dôvodu ich
rozporu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) nebolo namieste. Navyše, títo účastníci,
nepriamo dotknutí predmetným územným konaním, len využili svoje právo poukázať na uplatnenie
ich dispozičného práva k predmetu ich vlastníctva (k predmetnému pozemku parc. č. XXXX/XX, kat.

úz. M.) v tom zmysle, že súhlas na jeho poskytnutie pre účel výstavby miestnej komunikácie nedajú,
čo však znamená, že zabezpečenie predmetného pozemku na výstavbu miestnej komunikácie „A“
MOK 3,75/30“ v rámci preskúmavaného administratívneho konania presahuje jeho zákonné možnosti,
teda predmet konania ako aj zákonné kompetencie konajúceho správneho orgánu vo veci umiestnenia
stavby rodinného domu. Predmetom územného konania o umiestnení stavby a rovnako tak úlohou
stavebných úradov v rámci tohto konania nie je vynucovať dobrovoľné plnenie územného plánu

vlastníkmi susediacich pozemkov, ani posudzovať, či vykonávajú ich dispozičného práva k predmetu
vlastníctva v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Aj preto, vo svetle skutkových okolností
prípadu, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
je spôsobená disproporčným poskytnutím ochrany vlastníckemu právu ďalších účastníkov konania v 10/
a 11/ rade.

17. S prihliadnutím na uvedené dôvody a právne a skutkové okolnosti prípadu zároveň podľa správneho
súdu nemožno prisvedčiť žalobcami navrhovanej formálnej aplikácii ustanovenia § 7 ods. 4 vyhlášky č.
532/2002 Z. z., v zmysle ktorého prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania
stavby,atedapodľanázoružalobcovvčaserozhodovaniaoumiestnenístavbyprístupovécestykstavbe
nemusia byť vybudované a postačí tieto vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú oprávnené

osoby stavbu užívať. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy v takom prípade, ak by bolo
možné objektívne očakávať vybudovanie prístupovej miestnej komunikácie cez pozemok parc. č. XXXX/
XX, kat. úz. M. v primeranom čase, najneskôr do začatia užívania predmetnej stavby. Avšak vzhľadom
nanezabezpečenievybudovaniamiestnejkomunikáciemestomvpriebehupredchádzajúcichminimálne
desiatich rokov, s ohľadom na dosiaľ neúspešné návrhy (pokusy) rozhodnutiami príslušných orgánov

verejnej správy vo veci zabezpečenia prístupu k predmetnému pozemku za účelom vybudovania
miestnej komunikácie „A“ MOK 3,75/30“, nie je možné takýto posun vo veci zabezpečenia dopravného
napojenia predmetnej stavby objektívne očakávať.
18. Pokiaľ ide o žalobcami poukazovanú možnosť uloženia povinnosti ďalším účastníkom v 10/ a 11/
rade podľa § 135 stavebného zákona stavebným úradom (t. j. uloženie povinnosti strpieť vykonanie prác

z ich pozemku za účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku žalobcov), tak tento poukaz nie
je podľa správneho súdu na danú situáciu priliehavý, resp. toto ustanovenie v danom prípade nie je
použiteľné, pretože takáto potreba alebo požiadavka nebola v predmetnom konaní zo strany žalobcov
nastolená (vzhľadom na situovanie umiestňovanej stavby predmetného rodinného domu) a zároveň
prípadným umožnením výkonu stavebných prác z pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov v 10/

a 11/ rade, vzhľadom na dočasnú povahu uloženej povinnosti, by neboli trvalo vyriešené podmienky
na výstavbu miestnej komunikácie „A“ MOK 3,75/30“, a teda ani zákonná požiadavka zabezpečenia
prístupovej cesty k umiestňovanej stavbe (požiadavka dopravného napojenia umiestňovanej stavby).
19. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku napádajúcu rozpor skutkového stavu,
tvoriaceho základ napadnutého rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu, kedy žalovaný v

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok
parc. č. XXXX/XX (namiesto parc. č. XXXX/XX), na ktorom sa nachádza existujúca účelová komunikácia
(pričom podľa vyjadrení účastníkov konania a podľa obsahu administratívneho spisu sa na spornej
parcele žiadna účelová komunikácia nenachádza). Pokiaľ ide o nesprávne označenie čísla parcely
pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav, pretože s
ohľadomnaobsahadministratívnehospisu,akoajobsahzvyškuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporné, že ide o chybu v písaní,
odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu konštatovaniu
žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve manželov J., parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M., sa nachádza

účelová komunikácia, správny súd uvádza, že toto konštatovanie je z hľadiska posúdenia zákonnosti
rozhodnutia vo veci umiestnenia navrhovanej stavby irelevantné, nakoľko stále platí, že predmetný
pozemok parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. sa nachádza vo vlastníctve manželov J., ktorí súhlas na prístup
cez tento pozemok k pozemku vo vlastníctve žalobcov a k umiestňovanej stavbe nedali, a preto pre účelypreskúmavaného územného konania posúdenie naplnenia územnotechnických požiadaviek a splnenia
zákonnej podmienky zabezpečenia dopravného napojenia na umiestňovanú stavbu zostáva rovnaký,
t. j. že tieto zákonné podmienky neboli splnené, čo bolo v konečnom dôsledku dôvodom zamietnutia

návrhu žalobcov na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu na parc. č. XXXX/XX, kat. úz.
M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom opravy odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť dosiahnutia priaznivejšieho
rozhodnutia vo veci.
20. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch

stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také
porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť
žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
21. Žalobcovia 1/ a 2/ (sťažovatelia) podali proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej
namietali, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1

písm. g) SSP) .
22. Sťažovatelia najmä namietali, že správny súd: a/ nesprávne aplikoval ustanovenie § 47 písm. b/
Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; b/ nesprávne aplikoval
ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného zákona; c/ nesprávne posúdil skutkové závery žalovaného,
ktoré vzal žalovaný za základ rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, a ktoré boli v rozpore s

administratívnymi spismi, ako chybu v písaní.
23. Sťažovatelia bližšie k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení
s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedli, že:
· správny výklad týchto ustanovení je podľa sťažovateľov taký, že ustanovenie § 47 písm. b/ Stavebného
zákona síce vyžaduje, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej

komunikácie, avšak prístupová cesta nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba (umiestnená)
postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania. Prístupové cesty postačí k stavbe
vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú stavbu oprávnené osoby užívať. Nesprávny je
pritom právny záver správneho súdu, že dopravné napojenie nie je možné v dohľadnej a primeranej
dobe objektívne predpokladať. Nesprávnosť tohto právneho záveru je daná tým, že pozemok parc.

číslo XXXX/XX je v územnom pláne Mesta Trnava určený na výstavbu miestnej komunikácie, pričom
schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho
vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania, najmä keď manželia J. kupovali predmetný pozemok
s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie, čo bolo potvrdené v konaní vedenom
pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžp/20/2013. Nedodržaním územného plánu

pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej
činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu
môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán
už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali
možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj

súkromných a verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 3Sžp/20/2013). V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na záväznú časť
územného plánu Mesta Trnava vyhlásenú platným a účinným VZN mesta. Prameňom práva na základe
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sú aj všeobecné záväzné nariadenia, ktoré tvoria tzv. komunálne právo. Práve
množstvo administratívnych a súdnych konaní, ktoré v tejto súvislosti už prebehli a na ktoré poukazuje

vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, zakladajú predpoklad realizácie rýchleho procesu vyvlastnenia,
keď rozhodné právne otázky, ako napríklad aktívna vecná legitimácia, už boli vyriešené. Z rozhodnutia
žalovaného ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej
komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe nebolo možné predpokladať. Správne
orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čo potvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/

Stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová
cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby,
24. Sťažovatelia k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona uviedli, že:
· správny súd k tomuto dôvodu správnej žaloby zaujal stanovisko, že formálne použitie ustanovenia
§ 37 ods. 3 Stavebného zákona by v danom prípade nebolo namieste. S takýmto právnym názorom

správneho súdu nemožno súhlasiť, pretože:
a/ námietka manželov J. je zjavne v rozpore so schváleným územným plánom Mesta Trnava, ktorý
počíta s prístupom k pozemku, na ktorom bola umiestňovaná stavba, práve cez pozemok manželov J.
parc. č. XXXX/XX a výstavbou miestnej komunikácie na tomto pozemku;b/ ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného zákona ukladá obligatórne stavebnému úradu neprihliadnuť
na námietky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou; stavebný úrad má
právnu povinnosť na takéto námietke neprihliadnuť a nemôže sa rozhodnúť, že na takéto námietky

vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu prihliadne;
c/ prihliadnutie na námietky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a
vyhovenie takýmto námietkam, je vždy porušením ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona s
právnym následkom v podobe nezákonnosti správneho rozhodnutia.
25. Sťažovatelia bližšie k námietke rozporu skutkového základu rozhodnutia žalovaného s

administratívnymi spismi a nesprávnym právnym posúdením tohto rozporu správnym súdom uviedli, že:
· túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keď nesprávne označenie pozemku, cez
ktorý má byť riešené dopravné napojenie, považoval za chybu v písaní odstrániteľnú podľa § 47 ods.
6 Správneho poriadku a nesprávny skutkový záver o existencii účelovej komunikácie považoval za
bezvýznamný pre zákonnosť rozhodnutia.

Uvedené právne závery správneho súdu sú nesprávne, pretože:

a/ ak by išlo len o chybu v písaní, žalovaný by hneď po doručení žaloby realizoval postup podľa § 47
ods. 6 Správneho poriadku; žalovaný doposiaľ tento postup nerealizoval,
b/ rovnaké skutkové závery, ktoré sú v rozpore s administratívnymi spismi, opakuje žalovaný i vo svojom

vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.07.2020 (strana 3 vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo
dňa 24.07.2020),
c/ či existuje alebo neexistuje účelová komunikácia na pozemku, cez ktorý má byť realizovaný prístup k
umiestňovanej stavbe, má nepochybne význam pre rozhodnutie vo veci samej, pretože vlastník účelovej
komunikácie nemusí byť totožný s vlastníkom pozemku, na ktorom sa účelová komunikácia nachádza,

d/ ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku obligatórne ukladá krajskému súdu
zrušiť správne rozhodnutie v prípade, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, teda Správny súdny poriadok už so
samotným rozporom spája nezákonnosť správneho rozhodnutia; inými slovami samotné konštatovanie
žalovaného, že dopravné napojenie má byť riešené cez účelovú komunikáciu, ktorá ale podľa

administratívnych spisov neexistuje, spôsobuje nezákonnosť správneho rozhodnutia napadnutého
správnou žalobou.
26. Sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie v celom rozsahu.

27. Podaním zo dňa 31.03.2023 doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 02.02.2023,
odstúpeným Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 07.02.2023, OZ Pekné Pole I. etapa podalo
kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.11.2021, č. k. 20S/74/2020-170,
ktorým požiadalo OZ Pekné Pole I. etapa, aby kasačný súd podanie posúdil ako kasačnú sťažnosť
opomenutého účastníka.

28. Ďalší účastníci 10/ a 11/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhli kasačnú sťažnosť žalobcov
zamietnuť ako nedôvodnú. Sú toho názoru, že správny súd správne aplikoval ustanovenia § 47 písm.
b) Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhl. č. 532/2002 Z. z., pretože správne orgány v
danom čase vychádzajúc zo skutkových zistení o neexistencii prístupu k domu a dopravného napojenia,
nemali inú možnosť ako žiadosť sťažovateľov o vydanie územného rozhodnutia zamietnuť. Pre ďalších

účastníkov 10/ a 11/ z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd jasne a zrozumiteľne objasnil
svoj prístup k aplikácii § 37 ods. 3 Stavebného zákona pri riešení otázky podmienok územného
konania. Znenie § 37 ods. 3 stavebného zákona nie je možné vytrhnúť z celkového kontextu § 37. Ak
stavebný úrad podľa ods. 4 stavebného zákona po posúdení návrhu zistí, že návrh alebo predložená
dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi

územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v
§ 37 ods. 2 návrh zamietne. K tvrdeniu sťažovateľov, že správny súd nesprávne posúdil skutkové
závery ako chybu v písaní uviedli, že považujú zdôvodnenie správneho súdu v bode 100. napádaného
rozsudku za správne a posúdené ako chybu v písaní číselného označenia parcely číslom XXXX/
XX a o zrejmú nesprávnosť označenia parcely ako účelová cesta, ktorá je chybou odstrániteľnou,

keď z ostatného vyplýva že sa jedná o parcelu č. XXXX/XX (druhý odsek na str. 6 rozhodnutia
žalovaného).Odstrániťuvedenúchybumožnokedykoľvekajpoprávoplatnomskončeníveci.Tátochyba
v písaní pri vyhotovovaní dôvodov rozhodnutia nespôsobovala ujmu na právach žalobcov, pretože zobsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bol zrejmý priebeh administratívneho konania ako aj výrok
rozhodnutia a žalobcovia mali vedomosť o časovej následnosti vydávania rozhodnutí.
29. Ďalší účastníci 10/ a 11/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti OZ Pekné pole I. etapa navrhli kasačnú

sťažnosť zamietnuť. Poukázali na to, že odo dňa právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Trnava
č. k. 20S/74/2020-170 zo dňa 03.11.2021, ktorú právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 24.05.2022
do dňa podania kasačnej sťažnosti účastníkom OZ Pekné pole I. etapa uplynula doba viac ako 8
mesiacov. Z uvedených dôvodov navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť označeného účastníka OZ Pekné pole I. etapa zamietol.

30. Ďalší účastníci 12/ až 15/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti OZ Pekné pole l. etapa navrhli
kasačnú sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa odmietnuť ako oneskorene podanú. Poukázali na to, že OZ
Pekné pole l. etapa nemá postavenie opomenutého sťažovateľa (§ 442 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku). Aj v prípade, ak by OZ Pekné pole l. etapa malo postavenie opomenutého sťažovateľa,
kasačná sťažnosť bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie podľa § 443 ods. 4 Správneho
súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20S/74/2020-170

nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022 a kasačná sťažnosť bola podaná dňa 02.02.2023, t. j. po
uplynutí objektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie, navrhli, aby kasačný súd v zmysle § 459 písm.
a) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa odmietol.
31. Sťažovatelia v replike na vyjadrenie ďalších účastníkov 10/ a 11/ uviedli, že z ustanovení § 47
a § 135 stavebného zákona ako aj § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyplýva, že prístupové

cesty postačí k stavbe vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú stavbu oprávnené osoby
užívať. Na základe uvedených ustanovení stavebného zákona možno uzavrieť, že podmienkou vydania
stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová
cesta. Okrem toho, ak aj nie sú ešte prístupové cesty k stavbe vybudované alebo zabezpečené,
môže stavebný úrad podľa § 83 stavebného zákona povoliť vlastníkom stavby predčasne jej užívanie

aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť
stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Ustanovenie § 135 stavebného
zákona totiž upravuje právomoc stavebného úradu uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva
k susedným pozemkom a stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb za
účelom uskutočnenia stavby na susednom pozemku (ku ktorému napr. nevedie prístupová cesta). Teda

ani prípad, ak k (stavebnému) pozemku nevedie v tom ktorom prípade prístupová cesta, nemá bez
ďalšieho za následok nevydanie stavebného povolenia a nemožnosť výstavby na tomto pozemku.
Stavebný úrad totiž môže obmedziť vlastníka susedného pozemku (ku ktorému ešte prístupová cesta
vedie) v tom, že musí strpieť, že jeho pozemok použije stavebník (napr. jeho prístupovú cestu vedúcu
cez jeho pozemok) na prístup k svojmu pozemku a to za účelom výstavby stavebníkom na tomto

susednom pozemku. Podľa sťažovateľov napadnutým rozsudkom správneho súdu došlo k ohýbaniu
práva v zjavnom rozpore so zákonom a ignorovaním ustálenej aplikačnej praxe a právnych názorov
uvedených v rozsudkoch NS SR ohľadne riešenia konkrétnej právnej otázky.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

34. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný
súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola
podaná oprávnenou osobou, včas.
35. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

36. Námietky sťažovateľov, že a/ správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods.
1 písm. g) SSP), keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s §
4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., b/ nesprávne aplikoval ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného
zákona, c/ nesprávne posúdil skutkové závery žalovaného, ktoré vzal žalovaný za základ rozhodnutia
napadnutého správnou žalobou, a ktoré boli v rozpore s administratívnymi spismi, ako chybu v písaní

vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.
37. Sťažovatelia namietali, že z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe
nebolo možné predpokladať. Podľa sťažovateľov správne orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čopotvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/ Stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4
vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného
rozhodnutia o umiestnení stavby.

38. V bode 96 rozsudku správny súd uviedol: „S prihliadnutím na uvedený právny stav, ako aj na
dlhotrvajúci odmietavý postoj ďalších účastníkov v 10/ a 11/ rade vo veci udelenia súhlasu na výstavbu
miestnej komunikácie na predmetnom pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. a v neposlednom rade
s aj prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, determinované výsledkami početných skorších
administratívnych a súdnych rozhodnutí vo veciach územných a stavebných konaní o umiestnenie

a povolenie výstavby verejnoprospešných stavieb miestnych komunikácií „A“ MOK 3,75/30“ a „B“
MOK 3,75/30“ alebo administratívnych konaní vo veci vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod
plánovanými miestnymi komunikáciami, konajúce správne orgány v prejednávanej veci, hoci konštatujúc
súlad návrhu na umiestnenie predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nemali inú
možnosť, ako objektívne vyhodnotiť skutkový stav tak, že v čase rozhodovania o umiestnení predmetnej
stavby rodinného domu žalobcov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zabezpečenia dopravného

napojenia umiestňovanej stavby na miestnu komunikáciu (explicitne upravené v ustanoveniach § 47
písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a § 3 ods. 4 vyhlášky
453/2000 Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej
dobe objektívne predpokladať.“
39. Po preštudovaní rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného ako aj administratívneho spisu

sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil s vyššie citovaným názorom správneho súdu. Z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu vyplynulo, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že napriek skutočnosti,
že navrhovaná stavba rodinného domu je v súlade s platným územným plánom mesta Trnava, k
tejto navrhovanej stavbe nie je v súčasnosti (v čase rozhodovania o návrhu) zabezpečené dopravné
napojenie. Žalovaný objasnil, že na prístupovú komunikáciu nie je v súčasnej dobe (v čase rozhodovania

prvostupňového orgánu, ani v čase rozhodovania žalovaného) vydané žiadne právoplatné územné a
ani stavebné povolenie.
40. Na námietku sťažovateľov, že zákon explicitne nestanovuje, či musí prístupová cesta viesť k
pozemku, na ktorom sa má realizovať stavba už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a
povolení stavby alebo až neskôr podľa ust. 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého, prístupové

cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, reagoval žalovaný v napadnutom
rozhodnutí tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú a neakceptovateľnú. Podľa žalovaného, keďže k
navrhovanej stavbe neexistuje žiadne dopravné napojenie, ani žiadne územné a stavebné povolenie
na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku
parc. č. 4021/84 v kat. ú. Trnava nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú

komunikáciu,nemožnopredpokladať,žemiestnapríjazdovákomunikácia(podľapredloženejprojektovej
dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a preto nemôže byť ani zrealizovaná.
Zároveň žalovaný uviedol, že námietky týkajúce sa územného plánu a stavieb postavených v rozpore
s územným plánom mesta (v trase prepojovacej komunikácie), ktoré by mali byť odstraňované, nie sú
predmetom tohto konania. Môžu byť predmetom samostatného konania.

41. Správny súd sa so závermi žalovaného stotožnil, pričom priliehavo objasnil, prečo nepovažoval
uvedenú námietku za dôvodnú. Kasačný súd nevzhliadol nesprávne právne posúdenie správnym
súdom, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v
spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
42. K uvedenej námietke považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že ustanovenie § 47 zákona č.

50/1976 Zb. vychádza z požiadavky, aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými,
architektonickými a environmentálnymi zásadami, najmä aby bola prístupná z riadnej komunikácie,
zodpovedala účelu a spôsobu užívania, bola napojená na verejný vodovod a kanalizáciu, aby jej
dispozičné riešenie zodpovedalo klimatickým podmienkam aj so zreteľom na energetické vybavenie
stavby,abyodpadovévodyvypúšťanédoverejnejkanalizácieaemisielátokznečisťujúcichovzdušieboli

v súlade s požiadavkami podľa osobitných predpisov (zákon o odpadoch, o ochrane ovzdušia, zákon o
vodách, vyhláška o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
možnosťou pohybu).
43. Kasačný súd k námietke sťažovateľov, že prístupová cesta nemusí byť k pozemku, na ktorom
má byť stavba (umiestnená) postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania uvádza, že

z ustanovenia § 7 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. vyplýva, že stavba podľa druhu a účelu musí mať
kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Podľa
ods. 4 prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Kasačný súd má
za to, že v súčasnej dobe nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že by boli naplnené podmienkyna zabezpečenie prístupu na stavenisko bez zásahu do vlastníckych práv manželov Grochálových
(ďalší účastníci 10/ a 11/). Nie je možné za daného stavu dokazovania vyvodiť jednoznačný záver,
či by vznikla predmetná komunikácia, aké by mala/má technické parametre, a či by mohla slúžiť aj

z technického hľadiska ako prístupová cesta prípadne i motorovými vozidlami k predmetnej stavbe.
Keďže k navrhovanej stavbe, neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné
povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na
pozemku parc. č. XXXX/XX. v kat. úz. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú
komunikáciu,nemožnopredpokladať,žemiestnapríjazdovákomunikácia(podľapredloženejprojektovej

dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a preto nemôže byť ani zrealizovaná.
44. Nebolo teda preukázané splnenie zákonnej podmienky zabezpečenia prístupu na stavenisko
stavebníkov, preto ak správny súd v nadväznosti na uvedené mal za to, že správne orgány postupovali
v súlade so zákonom, keď návrh na umiestnenie stavby rodinného domu zamietol a žalovaný toto
prvostupňové rozhodnutie potvrdil, rozhodol „lege artis“.
45. K námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona,

keď sťažovatelia brojili proti záverom správneho súdu v bode 97 rozsudku a argumentovali tým, že
vzhľadom na schválený územný plán Mesta Trnava správne orgány sa nemali zaoberať námietkou
ďalších účastníkov 10/ a 11/ kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ustanovenie § 37 ods. 3
Stavebného zákona ukladá obligatórne stavebnému úradu neprihliadať na námietky, ktoré sú v rozpore
s územnoplánovacou dokumentáciou.

46. V bode 97 rozsudku správny súd uviedol: Preto za daných právnych a skutkových okolností prípadu
správny súd konštatuje, že konajúce stavebné orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právny a
skutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom
formálne použitie ustanovenia § 37 ods. 3 in fine stavebného zákona stavebným úradom pri vyhodnotení
námietok uplatnených ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (t. j. neprihliadnutie na námietky manželov

J. z dôvodu ich rozporu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) nebolo namieste. Navyše,
títo účastníci, nepriamo dotknutí predmetným územným konaním, len využili svoje právo poukázať
na uplatnenie ich dispozičného práva k predmetu ich vlastníctva (k predmetnému pozemku parc.
č. XXXX/XX, kat. úz. M.) v tom zmysle, že súhlas na jeho poskytnutie pre účel výstavby miestnej
komunikácie nedajú, čo však znamená, že zabezpečenie predmetného pozemku na výstavbu miestnej

komunikácie „A“ MOK 3,75/30“ v rámci preskúmavaného administratívneho konania presahuje jeho
zákonné možnosti, teda predmet konania ako aj zákonné kompetencie konajúceho správneho orgánu
vo veci umiestnenia stavby rodinného domu. Predmetom územného konania o umiestnení stavby a
rovnako tak úlohou stavebných úradov v rámci tohto konania nie je vynucovať dobrovoľné plnenie
územného plánu vlastníkmi susediacich pozemkov, ani posudzovať, či vykonávajú ich dispozičného

práva k predmetu vlastníctva v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Aj preto, vo svetle skutkových
okolností prípadu, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného je spôsobená disproporčným poskytnutím ochrany vlastníckemu právu ďalších účastníkov
konania v 10/ a 11/ rade.
47. Podľa kasačného súdu správny súd priliehavo a zrozumiteľne objasnil svoj prístup k aplikácii § 37

ods. 3 Stavebného zákona pri riešení otázky podmienok územného konania. Ak totiž stavebný úrad
ako správny orgán po posúdení návrhu zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade
s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so
všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi v danom čase, návrh zamietne. Podľa §
37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a

zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného
rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa
§ 7a stavebného zákona. Inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

48. Stavebný úrad v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že (aj bez námietky ďalších účastníkov 10/ a 11/),
sťažovatelia v návrhu na územné konanie, nemajú vyriešený prístup na parcelu, na ktorej má byť dom
umiestnený (pôvodné územné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14S/94/2015 zo dňa 14.04.2016), napriek tomu sťažovatelia trvali na pôvodnom návrhu. Ďalší účastníci
10/ a 11/ ako dotknuté osoby rovnako zotrvali na svojich pôvodných námietkach. V danom prípade aj

podľa kasačného súdu pri rozhodovaní správnych orgánov bola podstatná skutočnosť, že sťažovatelia
nemajú prístup k domu.
49. Znenie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona nie je možné aplikovať takým spôsobom, že
sa použije jeho znenie bez kontextu celkového znenia ustanovenia § 37, teda aj jeho ustanovení vodseku 1, 2 a 4. Ak totiž stavebný úrad podľa ods. 4 (§ 37) stavebného zákona po posúdení návrhu zistí,
že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného
zákona,spredchádzajúcimiúzemnýmirozhodnutiami,sovšeobecnýmitechnickýmipožiadavkamialebo

predpismi uvedenými v § 37 ods. 2 návrh zamietne.
50. S poukazom na uvedené nebolo možné námietku sťažovateľov o nesprávnej aplikácii § 37 ods. 3
Stavebného zákona vyhodnotiť za dôvodnú.
51. Námietku sťažovateľov, ktorou brojili proti záverom správneho súdu, ktorý vyhodnotil námietku
týkajúcu sa nesprávneho posúdenia skutkových záverov ako chybu v písaní, vyhodnotil kasačný súd

za nedôvodnú.
52. Správny súd v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, že: „Pokiaľ ide o nesprávne označenie
čísla parcely pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav,
pretože s ohľadom na obsah administratívneho spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporné, že ide o chybu

v písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu
konštatovaniu žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve manželov J., parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M.,
sa nachádza účelová komunikácia, správny súd uvádza, že toto konštatovanie je z hľadiska posúdenia
zákonnosti rozhodnutia vo veci umiestnenia navrhovanej stavby irelevantné, nakoľko stále platí, že
predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. sa nachádza vo vlastníctve manželov J., ktorí

súhlas na prístup cez tento pozemok k pozemku vo vlastníctve žalobcov a k umiestňovanej stavbe
nedali, a preto pre účely preskúmavaného územného konania posúdenie naplnenia územnotechnických
požiadaviek a splnenia zákonnej podmienky zabezpečenia dopravného napojenia na umiestňovanú
stavbu zostáva rovnaký, t. j. že tieto zákonné podmienky neboli splnené, čo bolo v konečnom
dôsledku dôvodom zamietnutia návrhu žalobcov na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu

na parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom
opravy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť
dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.“
53. S uvedenými závermi sa stotožňuje aj súd kasačný a v názore správneho súdu, ktorý logicky
a udržateľným spôsobom objasnil, z akého dôvodu vyhodnotil za nedôvodnú žalobnú námietku

sťažovateľov napádajúcu rozpor skutkového stavu, keď žalovaný správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia uviedol nesprávne označenie parcely č. XXXX/XX ako parcela č. XXXX/XX - účelová
komunikácia, nevidel ani kasačný súd také pochybenie, ktoré by zakladalo nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu, pretože išlo o zrejmú chybu v písaní číselného označenia parcely číslom
XXXX/XX. a o zrejmú nesprávnosť označenia parcely ako účelová cesta, ktorá je aj podľa kasačného

súdu chybou odstrániteľnou, keď z ostatného textu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o
parcelu č. XXXX/XX (druhý odsek na str. 6 rozhodnutia žalovaného). Podľa § 47 ods. 6 Správneho
poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
54. Uvedené nesprávne označenie parcely, ktoré sa nachádza v texte dôvodov rozhodnutia žalovaného,

v kontexte danej veci možno považovať za zrejmú chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť, ktorá však
nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Takáto chyba v písaní nespôsobila
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a nebola spôsobilá ani zasiahnuť do práv sťažovateľov.
55. Kasačná sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie podľa §
443 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú

sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr
v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom k tomu, že rozsudok
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20S/74/2020-170 nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022 a kasačná
sťažnosť bola podaná dňa 02.02.2023, t. j. po uplynutí objektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie,
kasačný súd v zmysle § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť OZ Pekné pole

l. etapa odmietol ako oneskorene podanú.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

56. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa

predmetného ustanovenia.
57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že sťažovateľom, ktorí v
tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods.
1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s.p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). Kasačný súd v zmysle § 169 nepriznal trovy konania ani ďalším
účastníkom konania, nakoľko im nebola v kasačnom konaní uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s
ktorou by im trovy konania vznikli.

58. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.
4 S.s.p.).
Ak stavebný úrad podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona po posúdení návrhu zistí, že návrh
alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona,
s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo

predpismi uvedenými v 37 ods. 2 návrh zamietne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.