Uznesenie – Poistenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221202333
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8221202333.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01
Bardejov, proti žalovaným: 1. B. D. - E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. 2. F. D. - E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. X. D. D. - E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,

žalované v 1. až 3. rade zastúpené: JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01
Bardejov, 4. Alianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o zaplatenie 40.481,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 2C/44/2020-168 zo dňa 31.5.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
v 4. rade povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej po 11.666,67 eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 13.11.2021 do zaplatenia. Žalobca si voči žalovanému v 4. rade uplatnil nárok
na náhradu trov konania. Voči žalovaným v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.

V priebehu konania žalobca doručil súdu návrh na pripustenie zmeny žaloby, kde sa voči žalovanému
v 4. rade domáhal, aj aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. - 3. rade sumu 5.481,85
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 19.2.2022 do zaplatenia, a to v zmysle povinnosti uloženej
žalobcovi uznesením Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 5C/23/2018-165 zo dňa 4.1.2022, nahradiť
žalovaným trovy konania. K omeškaniu žalovaného v 4. rade došlo podľa žalobcu najneskôr 19.2.2022,
keďže k ukončeniu likvidáciu došlo 3.2.2022 a 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 18.2.2022.

Žalovaným bola žaloba, ako aj rozšírenie žaloby doručené, a to žalovaným v 1. - 3. rade 3.5.2022
a žalovanému v 4. rade 29.4.2022.
Žalobca v žalobe žiadal, aby žalovaný v 4. rade zaňho zaplatil nároky, ktoré si voči jeho osobe uplatnili
žalované v 1. – 3. rade v súvislosti s úmrtím manžela žalovanej v 1. rade a otca žalovanej v 2. a 3. rade,
keď žalobca vykonával právo poľovníctva.
Žalobca bol v samostatnom konaní zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy v prospech žalovaných

v 1. – 3. rade, a to po 11.666,67 eur v konaní pod sp. zn. 5C/23/2018.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu a dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je dôvodný. Zistil, že v samostatnom konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018
najskôr do konania bol pripustený žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4,
Bratislava, kde následne na základe rozsudku bol žalovaný zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy
žalobkyniam (teraz v postavení žalované v 1. – 3. rade) po 11.666,67 eur. Prvoinštančný súd v tomto

konaní žalobu voči Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava zamietol z dôvodu nedostatku pasívnejvecnej legitimácie, keďže medzi žalovanými v 1. – 3. rade a žalovaným v 4. rade nevznikol záväzkovo
právny vzťah.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že v ďalšom konaní vo veci sp. zn. 5C/23/2018 bol žalobca (v tomto

konaní, v pôvodnom konaní sp. zn. 5C/23/2018 ako žalovaný v 1. rade) zaviazaný na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Tieto trovy predstavujú 5.481,85 eur.
Ďalejsúdzistil,žeAllianz–Slovenskápoisťovňaa.s.uzatvorilaspoistníkomSlovenskýpoľovníckyzväz,
Štefánikova 10, Bratislava, poistnú zmluvu č. 511033133, v zmysle ktorej bolo v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi

fyzickými osobami zabezpečené poistenie spoločnosťou Allianz – Slovenská poisťovňa a.s. Podľa
poistnej zmluvy sa poistenie vzťahuje na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisteného bez zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným
výrokom. Špeciálne bolo dojednané, že toto poistenie sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú aj fyzickými
osobami za zákonom stanovených podmienok. Poistná suma bola dojednaná na 153.000 eur, z čoho
škoda na zdraví vo výške 150.000 eur a vecná škoda vo výške 3.000 eur za jednu škodovú udalosť.

V zmysle čl. 2 bod 4 všeobecných poistných podmienok bola špecifikácia škody na škodu na veci
alebo škodu na zdraví, pričom škoda na zdraví podľa všeobecných poistných podmienok viažucich sa
na uzatvorenú poistnú zmluvu znamená telesné poškodenie osoby, vrátane choroby alebo usmrtenia
a z nich vyplývajúca majetková ujma, vrátane ušlého zisku.
Žalovaný v 4. rade škodu, ktorá vznikla a bola preukázaná v konaní sp. zn. 5C/23/2018, odmietol uhradil

žalovaným v 1. – 3. rade z dôvodu, že táto škoda vo forme nemajetkovej ujmy nie je súčasťou poistného
krytia.
Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa § 50 ods. 1 OZ a ďalej podľa § 788 ods. 1, 2, 3 OZ, § 790
OZ a § 797 ods. 1, 2 OZ. Aplikoval aj ust. § 822 a § 823 OZ. Vychádzal z § 2 písm. q/ zákona č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve, kde je definované právo výkonu poľovníctva a ďalej z ust. § 52 zákona o poľovníctve.

Keďže v priebehu konania bola vznesená aj námietka premlčania, prvoinštančný súd aplikoval ust. §
100 ods. 1, § 101, § 104 Občianskeho zákonníka.
Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca ako osoba, ktorá vykonávala právo poľovníctva, mala
u žalovaného v 4. rade poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone práva poľovníctva
na základe poistnej zmluvy č. 511033133. Žalobca si uplatnil voči žalovanému v 4. rade nárok na

peňažné plnenie, ku ktorému bol zaviazaný žalobca rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
5C/23/2018, a to na náhradu nemajetkovej ujmy po 11.666,67 eur každej zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade
a náhrady trov konania vo výške 5.481,85 eur, ktoré musí uhradiť žalovaným v 1. – 3. rade. Žalobca
si svoj nárok voči žalovanému uplatnil žalobou, kde žiadal v prospech tretieho poskytnúť plnenie od
žalovaného v 4. rade.

Prvoinštančný súd zistil, že aj napriek tomu, že tento typ žalôb nie je v procesnom predpise upravený,
v súlade so súdnou praxou a analogickým výkladom pri uplatňovaní tohto nároku z hmotnoprávnych
predpisov pripustil dôvodnosť tejto žaloby, keď takúto okolnosť pripustil aj Najvyšší súd SR vo veci
pod sp. zn. 8Cdo/100/2017, pričom v danom prípade je prejednávaná vec obdobná ako vec riešená
Najvyšším súdom SR.

Po tom, čo prvoinštančný súd vyhodnotil prípustnosť žaloby v prospech tretieho, zaoberal sa otázkou
zodpovednosti žalovaného v 4. rade za nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť žalovaným v 1. a 2.
a 3. rade, na ktorú bol zaviazaný žalobca. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
5C/23/2018, kde bolo konštatované, že žalovaný v 4. rade nie je pasívne vecne legitimovanou stranou
sporu, pretože medzi žalovanými v 1. až 3. rade a žalovaným v 4. rade nevznikol záväzkovo právny

vzťah, na základe ktorého by žalované boli nositeľmi hmotného práva a žalovaný v 4. rade nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalované v 1. – 3. rade v pôvodnom spore
domáhali.
Keďže v danej veci žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, je potrebe na preukázanie dôvodnosti
nároku právne posúdiť, či je opodstatneným nárokom nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia na

základe poistnej zmluvy č. 511033133, vrátane všeobecných poistných podmienok titulom nemajetkovej
ujmy pozostalým v dôsledku usmrtenia osoby. To znamená, že spornou bola medzi stranami najmä
otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 4. rade.
Prvoinštančný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní už zo známeho názoru vyjadreného v uznesení
Ústavného súdu SR z 11.10.2016 sp. zn. III.ÚS 666/2016, v ktorom ústavný súd uzavrel, že pojem

škoda použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne
tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa OZ o ochrane osobnosti s cieľom maximálnej
možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Tento záver považoval ústavný súd za
bodku za diskusiou na tému krytia nákladov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradunemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a pasívnej legitimácie
povinných zmluvných poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi.
Tu prvoinštančný súd poukázal nielen na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu (sp. zn. 5Co/41/2019),

ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2017 pod sp. zn. 6MCdo/1/2016, publikované
v Zbierke č. 8/2018 pod R61/18, kde škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení niektorých zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu
do osobnostných práv obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore

o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. Dovolací súd vysvetlil, že pri výklade pojmu
škoda v tomto prípade treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný
zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou
Smernicou európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Táto smernica síce nedefinovala pojem škoda,
ale z textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa

slovnéspojenie„utrpenie,ujmyaleboškody“,čipoužíva„akákoľvekujmaaleboškoda“,„aleboakákoľvek
škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú a nemajetkovú ujmu, resp.
za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú.
Za danej situácie je však škoda, ktorá vznikla podľa § 52 zákona o poľovníctve, rozlišná. Rozsah
poistenia podľa poistnej zmluvy č. 511033133 je determinovaný všeobecnými poistnými podmienkami

a z čl. 2 bod 4 vyplýva, že poistená je zodpovednosť za škodu na veciach (fyzické poškodenie hmotnej
veci, vrátane následnej majetkovej ujmy alebo ušlého zisku, vyplývajúcich zo straty funkčnosti alebo
možnosti používať poškodenú vec) a škoda na zdraví (telesné poškodenie osoby, vrátane choroby alebo
usmrtenia a z nich vyplývajúca majetková ujma, vrátane ušlého zisku). Z uvedeného prvoinštančný súd
videl medzi jednotlivými poistnými udalosťami rozdiel, keď zákon o poľovníctve prejednáva poistenie

proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných
osôb a zákon č. 381/2001 Z.z. je výsledkom transpozície smerníc Európskej únie v súvislosti so škodou
spôsobenou prevádzkou motorových vozidiel, kde sa poisťuje osobná ujma a škoda na majetku, resp.
akákoľvek ujma alebo škoda, teda majetková aj nemajetková. Keďže v poistnej zmluve č. 51103333
a všeobecných poistných podmienkach nemajetková ujma podľa § 52 zákona o poľovníctve nebola

predmetom poistenia, žalovaný v 4. rade za škodu nezodpovedá.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aj prípadným premlčaním uplatňovaného nároku a zistil, že v poistnej
udalosti, pri ktorej žalobca pri výkone práva poľovníctva usmrtil otca a manžela žalovaných v 1. – 3.
rade, došlo dňa 9.7.2016. Žalobca sa domáhal svojich nárokov titulom poisteného plnenia a žaloba bola
podaná na súde 14.12.2021. Keďže podľa § 104 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka poistná

udalosť nastala 9.7.2016, premlčacia doba začala plynúť 9.7.2017 a uplynula 9.7.2020. Podanie žaloby
dňa 14.12.2021 je podanie oneskorené, preto, aj keby žalovanému v 4. rade svedčila pasívna vecná
legitimácia, žaloba nebola podaná včas.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 257 CSP, stranám nepriznal náhradu trov
konania. Prvoinštančný súd zistil, že vzhľadom na sociálne postavenie žalobcu, ktorý je invalidný

dôchodca s nízkym príjmom, sú dané dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaným v 1. – 3.
rade náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola podaná v ich prospech. Bolo by nespravodlivé,
ak by trovy za žalovaného v 1. – 3. rade znášal neúspešný žalobca.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní ako

odvolací dôvod uvádza dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a podáva odvolanie voči všetkým
výrokom napadnutého rozsudku.
Žalobca s odôvodnením súdneho rozhodnutia nesúhlasí. Poukázal na ust. § 822 a § 823 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na ust. § 52 zákona č. 274/2009 Z.z. a na zákon č. 381/2001 Z.z., a to konkrétne
na ust. § 4 ods. 1, 2 a 4 tohto zákona a na ust. § 12 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 tohto zákona. Uviedol, že

v danom prípade žaloba, ktorá je predmetom sporu v prospech tretieho, má slúžiť na ochranu žalobcu
ako poisteného, pričom toto právo mu priznáva všeobecný (generálny) zákon, a to Občiansky zákonník
v § 822, za súčasného použitia špeciálnej právnej úpravy § 52 zákona č. 274/2009 Z.z. V prejednávanej
veci je potrebné chápať žalobcu ako osobu, ktorá sa podanou žalobou domáha toho za súčasného
poukázania na § 822 OZ toho, aby ho súd zbavil a odbremenil od plnenia, ktoré podľa žalobcu má zaňho

plniť žalovaný v 4. rade ako poisťovateľ. Preto si žalobca ako poistený z titulu povinného zmluvného
poistenia platí poistné. Žalovaných v 1. – 3. rade treba chápať ako prijímateľov tohto plnenia, ktorí majú
právny záujem na vyplatení plnenia priznaného im právoplatne skončeným sporom, vedeným pod sp.
zn. 5C/23/2018 Okresného súdu Bardejov.Primárnu úlohu v tomto konaní zohráva žalobca ako poistený u žalovaného v 4. rade, ktorý od začiatku
(vrátanekonaniasp.zn.5C/23/2018)odmietalvstupdosúdnehokonaniaakovedľajšíúčastníknastrane
žalovaného a súčasne odmietal plnenie nemajetkovej ujmy odvolávajúc sa na vlastný právny názor,

podľa ktorého ani zo zmluvy o poistení, a ani zo všeobecných poistných podmienok žalovaného v 4.
rade nevyplýva povinnosť kryť nemajetkovú ujmu.
Podľa žalobcu pojem škoda spôsobená ublížením na zdraví alebo usmrtením je treba vykladať
extenzívne, a preto tento pojem subsumuje aj nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
pozostalých – žalovaných v 1. – 3. rade. Ak by toto poistenie nekrylo aj nemajetkovú ujmu, vznikalo

by tak značné majetkové riziko subjektov zodpovedných za túto nemajetkovú ujmu, pretože v takýchto
prípadochsaodškodňujúpozostalípoškodenívovysokýchsumách,presahujúcichfinančnéamajetkové
pomery poistených. Všeobecné poistné podmienky žalovaného v 4. rade upravujú rozsah poistenia za
škody spôsobené ublížením na zdraví alebo usmrtením reštriktívne. Takýto postup žalovaného v 4. rade
je v rozpore s § 52 zákona o poľovníctve. Aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 z 17.4.2018, na
ktoré poukazoval žalobca v prvostupňovom konaní, konštatovalo, že škoda na zdraví v sebe zahŕňa

nielen materiálnu ujmu, ale aj nemateriálnu ujmu titulom zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Preto
rovnaký výklad platí aj pre povinné zmluvné poistenie podľa zákona o poľovníctve.
Všeobecné poistné podmienky žalovaného v 4. rade stanovujú v pozitívnom smere, čo je predmetom
poistenia. Pokiaľ ide o negatívne vymedzenie, resp. výluky z poistenia, všeobecné poistné podmienky
žalovaného v 4. rade neobsahujú výluky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých z poistenia. Preto

všeobecné poistné podmienky žalovaného v 4. rade v tejto časti v rozsahu, že nekryjú nemajetkovú
ujmu, je potrebné považovať za neplatné, pretože výklad žalovaného v 4. rade a stanovený rozsah
poistenia je v rozpore s vyššou právnou normou, a to zákonom o poľovníctve a účelom tohto povinného
zmluvného poistenia.
Zákonodarca jednoznačne nevymedzil, že za škodu na zdraví je potrebné považovať aj nemajetkovú

ujmu pozostalých. Takýto výklad učinila súdna autorita pri aplikácii zákona o povinnom zmluvnom
poistení a pre prípad zákona o poľovníctve je taktiež potrebný aplikovať tento výklad.
Žalobca ďalej nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom premlčania. Nárok
nemôže byť premlčaný a nemožno plynutie premlčacej doby viazať na ust. § 104 OZ. Nemajetková
ujma v podmienkach povinného zmluvného poistenia, teda škoda, začína sa premlčovať najskôr prvým

dňom nasledujúcim po právoplatne skončenom súdnom konaní pred Okresným súdom Bardejov sp.
zn. 5C/23/2018 dňa 9.11.2021. Potom, ak žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej lehote podľa
§ 101 OZ, bola podaná včas. Pokiaľ by aj bol prijatý názor o plynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, aj
v takom prípade je žaloba podaná včas, keďže rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/23/2018
bol právoplatný dňa 9.11.2021 a žaloba bola podaná na súd v prejednávanej veci dňa 14.12.2021. Preto

závery súdu o premlčaní sú nesprávne.
Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu zaujal stanovisko žalovaný v 4. rade. Skonštatoval, že vo veci bolo vykonané správne

právne posúdenie prvoinštančným súdom vo vzťahu k premlčaniu, aj vo vzťahu pasívnej legitimácii
žalovaného v 4. rade.
Uviedol, že pokiaľ žalobca navrhoval vo veci pripojiť spis Okresného súdu Bardejov pod sp. zn.
9C/8/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/40/2021, mohol tak navrhnúť
v rámci doplnenia dokazovania. Takýto návrh však nepodal, a preto takémuto návrhu v odvolacom

konaní nie je možné vyhovieť. Ďalšia argumentácia žalobcu, ktorou mieni preukázať nesprávnosť
rozhodnutiaprvoinštančnéhosúduapresvedčiťodvolacísúdodôvodnostisvojhonárokuspoukazomna
zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a bližšie nešpecifikovanou prednáškovou činnosťou realizovanou v súvislosti
s výkladom tohto zákona uvádzaná ako argumentácia v odvolaní, je bez akéhokoľvek dôkazného

štandardu a bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Na to žalovaný poukázal už v priebehu
konania pred prvoinštančným súdom. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní označil dôkazné prostriedky a uvádza
argumentácie, ktoré podľa jeho názoru majú svedčiť v jeho prospech, tak týmto prvoinštančný súd
sa už zaoberal a zaujal k tomu stanovisko a vysvetlil, prečo táto argumentácia žalobcu neobstojí.
V prvoinštančnom rozhodnutí nie je rozpor skutkových okolností a právnych argumentov a hodnotenie

dôkazov nie je v rozpore ani s pravidlami formálnej logiky. Rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Žalovaný v 4. rade odkazuje na všetky svoje podania vykonané v prejednanej veci. Upriamuje pozornosť
na to, že ako poisťovateľ uzatvoril s poistníkom, t.j. Slovenským poľovníckym zväzom poistnú zmluvus predmetom poistenia, t.j. poistenou činnosťou – poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisteného, ktoré sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu
fyzických osôb spôsobenú pri výkone práva poľovníctva členom Slovenského poľovníckeho zväzu, ak

je táto osoba držiteľom poľovného lístka, vydaného na území Slovenskej republiky a je občanom SR, pri
výkone práva poľovníctva členom Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý nie je držiteľom poľovného
lístka a je občanom SR, pri výkone práva poľovníctva cudzincom, ak je držiteľom poľovného lístka
vydaného na území SR. Na každý druh poistenia a aj na toto poistenie má presne a jasne stanovený
rozsah poistného krytia a riadi sa zmluvným podmienkami a zmluvnými dojednaniami.

Žalovaný v 4. rade v podrobnostiach poukázal na znenie všeobecných poistných podmienok, ktoré
sú záväzné a na výklad pojmu škody spôsobenej právnickými osobami a podnikajúcimi fyzickými
osobami, a to konkrétne na čl. 2 bod 4 písm. b/ týchto podmienok. Žalobca navodzuje nezákonný stav,
v ktorom sú podmienky uzatvorenej poistnej zmluvy absolútne nepodstatné a podstatným by malo byť
len to, že ak je poistná zmluva uzatvorená, tak poistený má nárok na akékoľvek poistné plnenie, o aké
poistiteľa požiada. Toto zaiste nie je ani v súlade s princípom legitímneho očakávania, a to ani na strane

poisteného, ani na strane poisťovateľa a opätovne vyslovil žalovaný v 4. rade pochybnosť, či žalobca,
resp. jeho právny zástupca myslí vážne, aby v ňom naznačenom rozsahu mala byť poskytovaná ochrana
žalobcovi a vykonávajúci súd mal aj nad rámec zmluvného vzťahu a zmluvne dohodnutého rozsahu
poistného krytia žalovaného zaviazať na akékoľvek plnenie.
Poistná zmluva č. 511033133 o poistení zodpovednosti za škodu, vrátane zmien, bola súdu predložená,

pričom z jej obsahu, ako aj poistných podmienok zmluvy vyplýva, že v zmysle výkladu pojmov
pre účely tohto poistenia škoda na veci alebo škoda na zdraví, škoda na zdraví znamená telesné
poškodenie osoby, vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich vyplývajúca majetková ujma, vrátane
ušlého zisku. Vychádzajúc zo všeobecných poistných podmienok je potom nepochybne jednoznačné,
že ten, kto spôsobí smrteľné zranenie pri výkone práva poľovníctva, teda žalobca ako člen Slovenského

poľovníckeho zväzu, má poistenú zodpovednosť za škodu v rámci predmetného poistenia a tým aj
právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovňa za neho nahradila škodu, za ktorú zodpovedá, avšak
len v rozsahu čl. 2 bodu 4 písm. d) všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorej nemajetková
ujma nie je poistením krytá. Preto aj polemika žalobcu o tom, ako si vykladá pojem škody, je irelevantná.
Taktiežneobstojíargumentáciažalobcuozachovanílehotynauplatneniepráva.Prvoinštančnýrozsudok

dáva jednoznačnú odpoveď na túto hmotnoprávnu otázku a s jeho záverom sa žalovaný v 4. rade
stotožňuje.
Prvoinštančnýrozsudokjesprávnyvcelomrozsahu,vcelomrozsahunaňhožalovanýv4.radepoukázal
a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.

6. Žalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že za
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvoinštančné rozhodnutie je zostavené zo skutkových zistení prvoinštančného súdu. Skutkový stav tak,
ako zo zistil súd prvej inštancie, je pre odvolací súd záväzný (§ 383 CSP), okrem prípadov, ak odvolací

súd dokazovanie zopakuje alebo ho doplní.
Spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom. Súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže
byť spôsobená rôznymi príčinami, ktorými sú: chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov,
nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nesprávnosť postupu alebo záverov pri ostatných

spôsoboch vytvárania skutkového základu. V prípade, kde je dôležitá zvýšená procesná aktivita súdu,
čo v danom prípade nie je, je skutkový stav vytváraný aj skutočnosťami, ktoré v prospech slabšej strany
zisťuje súd a v takom prípade aj v odvolacom konaní je predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Akprvoinštančnýsúdsprávneustáliskutkovýstav,vecmôžesprávneprávneposúdiť.Nesprávneprávne

posúdenie veci je následok toho, že skutkové okolnosti zistené pre právne posúdenie sú nedostatočne,
resp. absentujú.
Nesprávne právne posúdenie veci nastáva aj v prípade, ak na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval
príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normynesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

7.Vprejednávanejveciprvoinštančnýsúdnedostatočnezistilskutkovéokolnostiprípaduzpredložených
listín a dôkazov, keď nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti uzatvorenej poistnej zmluvy v súvislosti
so škodou na zdraví a potom aj následne prvoinštančný súd právne posúdenie veci nemohol vykonať
správne.
Nesprávne skutkové okolnosti boli zistené aj pokiaľ sa týka námietky premlčania, a preto aj právny záver

prvoinštančného súdu o tom, že nárok je premlčaný javí sa byť predčasný.

8. Ako to vyplýva z prvoinštančného rozsudku, predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému
v 4. rade uhradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade po 11.666,67 eur s prísl. z dôvodu, že na toto plnenie bol
zaviazaný žalobca v konaní Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 5C/23/2018 ako nemajetkovej ujmy
manželke a deťom po osobe, ktorá zomrela v súvislosti so žalobcovým výkonom práva poľovníctva.

Žalobca tvrdil, že uvedená „škoda“ je súčasťou poistenia podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z.
Svoj nárok rozšíril o trovy konania, kde uznesením č.k. 5C/23/2018-165 bol zaviazaný žalovaným v 1.,
2. a 3. rade zaplatiť 5.481,85 eur. Žiadal, aby uvedenú sumu s prísl. bol zaviazaný zaplatiť žalovaný v 4.
rade priamo žalovaným v 1., 2. a 3. rade.
Žalobca nárok uplatnil žalobou v prospech tretej osoby. O dôvodnosti podania tejto žaloby vychádzal

z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.
12Co/40/2021 a Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Cdo/100/2017, keď súdna prax vymedzila zatiaľ
dva predpoklady na prípustnosť podania takejto žaloby, a to neexistencia žiadneho iného prostriedku
zjednania nápravy a kumulácia viacerých súdnych sporov do jedného, čo bolo splnené. Otázka
prípustnosti žaloby tohto typu nebola predmetom odvolacích námietok. Keďže rozhodnutie NS SR sp.

zn. 8Cdo/100/2017 (R30/2019) je nevyhnutné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, ktorá
efektívne vytvára priestor na uplatňovanie nárokov prostredníctvom žalôb v prospech tretieho, odvolací
súd k tomuto spôsobu uplatnenia nároku nemá výhrady. Uvedené nebolo ani sporné.

9. Spornou otázkou, ktorá má vplyv na posúdenie dôvodnosti tejto žaloby a posúdenie, či nárok je alebo

nie je premlčaný, či a v akej výške je dôvodný vo vzťahu k prvej uplatnenej časti (po 11.666,67 eur
u žalovaných 1., 2., 3. rade) a vo vzťahu k druhej uplatnenej časti (5.481,85 eur u žalovaných v 1., 2. a 3.
rade) je odpoveď na to, či žalovaný v 4. rade je pasívne vecne legitimovaným, teda či z titulu poistenia
v poistnej zmluve č. 511033133 bola žalovaným v 4. rade daná povinnosť uhradiť pozostalým osobám
nemajetkovú ujmu.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovanému v 4. rade táto povinnosť nevznikla, pretože „škoda“
podľa zák. č. 381/2001 Z.z. je interpretovaná extenzívne, zahŕňa majetkovú aj nemajetkovú ujmu.
„Škoda“ podľa § 52 zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. je determinovaná vo Všeobecných poistných
podmienkach a nemajetková ujma nie je predmetom poistenia. Preto žalobu zamietol.
S týmto názorom nesúhlasil žalobca a okrem iného poukázal aj na Zákon o sociálnom poistení, kde pri

úmrtí zamestnanca, ak zamestnanec zomrie pri pracovnej ceste, sa pozostalým vypláca jednorazové
odškodnenie.

10. Ustálená súdna prax definuje škodu pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj ako nemajetkovú

ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla (R61/2018). Týmto rozhodnutím sa škoda podľa zák. č. 381/2001 Z.z.
definuje extenzívne, i keď samotný zákon narába len s pojmom „škoda“ (§ 4).
Účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd,
ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Odškodňuje sa vecná škoda a škoda na zdraví.

Najzávažnejším dôsledkom pri škode na zdraví je usmrtenie osoby (§ 4 ods. 2, písm. a)).
Usmrtenievyvolávazodpovednosťzaškodu(naveciach,nazdraví–bolestnéasťaženiespoločenského
uplatnenia), ale aj za zásah do osobnostných práv, ktoré musia byť predmetom poistného krytia.

11. Zákon o sociálnom poistení okrem iného tiež určuje nároky pri povinnom poistení v prípade úmrtia

zamestnanca.Podľazákonaosociálnompoistení,akdôjdekúmrtiuzamestnanca,manželovi,manželke
a nezaopatrenému dieťaťu patrí jednorazové odškodnenie (§ 94 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení). Ide o náhradu nemajetkovej ujmy poskytnutej z úrazového poistenia, ktorá je zákonne
limitovaná (§ 94 ods. 3).12.Pokiaľpotomdvaprávnepredpisyvychádzajúztoho,žepripovinnompoistenívsúvislostisvýkonom
určitej činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie (z.č. 381/2001 Z.z. – vodičské oprávnenie, evidencia

motorového vozidla, z.č. 461/2003 Z.z. pracovná zmluva) je súčasťou poistenia aj nemajetková ujma,
potom niet rozumného dôvodu, aby pri výkone práva poľovníctva (zák. č. 274/2009 Z.z. – poľovný lístok)
by nemajetková ujma bola z poistenia vylúčená, keď zákon ukladá povinné poistenie pri výkone práva
poľovníctva.

13. Žalovaný v 4. rade v priebehu konania poukázal na špecifický rozsah náhrady majetkovej
a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý rozsah sa týka výlučne len škody alebo ujmy
v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, a na iné nároky povinného poistenia sa nevzťahuje.
Žalobca naopak, tvrdil, že je potrebné vychádzať aj v iných povinných poisteniach z rozsahu škôd, ktoré
sa nahrádzajú podľa zák. č. 381/2001 Z.z.

14. Právna veta, ktorá je publikovaná v Zbierke rozhodnutí NS SR R 61/2018 je výlučne obmedzená na
škodu a nemajetkovú ujmu v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, čo môže v určitých situáciách
viesť k zúženiu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy len na škodu na zdraví, resp. nemajetkovú ujmu
len za špecifickej situácie, t.j. len pri prevádzke motorového vozidla.
Judikatúra (súdna prax a názor najvyššej súdnej autority) pritom musí efektívne zjednocovať

rozhodovaciu prax prostredníctvom právnych viet, ktoré sú aplikovateľné na čo najširší okruh právnych
vzťahov s rovnakými prvkami. Preto v súlade s touto úvahou potom logickým záverom rozhodnutia NS
SR R61/2018 je, že pri každom následku úmrtia poškodenej osoby v prípade povinného zákonného
poistenia patrí pozostalým nemajetková ujma za neoprávnený zásah do osobnostných práv.

15. Podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, osoba, ktorej má byť v Slovenskej republike
vydaný poľovný lístok, vrátane cudzinca, musí byť poistená proti škodám spôsobeným pri výkone práva
poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb s limitom poistného plnenia najmenej
150.000 eur a za škodu na veciach najmenej na sumu 3.000 eur za jednu poistnú udalosť. Poistné
podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana

sa neposkytuje pri nedbanlivosti poistného.
Podľa čl. 2 bod 4 Všeobecných poistných podmienok Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, „škoda“ znamená „škodu na veci“ alebo „škodu na
zdraví“, pričom
a) „škoda na veci“ znamená fyzické poškodenie hmotnej veci vrátane následnej majetkovej ujmy, alebo

ušlého zisku vyplývajúcich zo straty funkčnosti alebo možnosti používať poškodenú vec
b) “škoda na zdraví“ znamená telesné poškodenie osoby vrátane choroby alebo usmrtenia a z nich
vyplývajúca majetková ujma vrátane ušlého zisku.
Podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. ide o povinné poistenie osoby, ktorej je na území SR vydaný poľovný
lístok.

Ide teda o povinné poistenie v súvislosti s výkonom práva poľovníctva a zmiernenie škôd, ktoré výkonom
tohto práva vzniknú alebo môžu vzniknúť.
V § 52 z.č. 274/2009 Z.z. zákon predpokladá poistenie zdravia a poistenie vecí. Poistenie vecí je
limitované sumou 3.000 eur a podľa čl. 2, bod 4a sa táto škoda definuje.
Poistenie zdravia je taktiež limitované sumou 150.000 eur zákonne.

Zákon pri zdraví rozlišuje ublíženie na zdraví (teda poškodenie zdravia vo forme bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia) alebo usmrtenie, ktoré je najzávažnejším následkom poškodenia zdravia.
To, že usmrtenie je explicitne podľa § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. povinne poistené svedčí o tom, že
zákonodarca mienil aj podľa zák. č. 274/2009 Z.z. odškodniť, resp. zmierniť vzniknuté následky v súlade
so zákonom (Občiansky zákonník, § 11 a nasl.).

V zákone o poľovníctve je preto uvedený minimálny limit pre uzatváranie povinného poistenia nielen čo
do výšky plnenia, ale aj čo do druhu poškodení na zdraví.
Všeobecné poistné podmienky pri vlastnej definícii škody na zdraví a výklade tohto pojmu pre účely
poskytnutiapoistnéhoplnenia,resp.poistnéhokrytiapristupujúzužujúco,scieľomminimalizovaťplnenie
pri poškodení. V čl. 2, bod 4, písm. b) žalovaný v 4. rade pripúšťa aj pri usmrtení len krytie tzv. majetkovej

ujmy, aj keď § 52 zák. č. 274/2009 Z.z. hovorí o povinnosti poistenia proti „škodám“ vzniknutým ublížením
na zdraví alebo usmrtením.
V čl. 2 VPP nie sú vylúčené následky ako nemajetková ujma pozostalých po usmrtenom v súvislosti
s výkonom práva poľovníctva; krytie nemajetkovej ujmy nie je ani vo výlukách poistenia. Všeobecnépoistné podmienky pri zákonných požiadavkách na poistné krytie povinného poistenia nemôžu tento
zákonný rozsah poistenia svojvoľne zužovať či modifikovať na rozsah, ktorý je pre žalovaného v 4. rade
žiadúci. Pokiaľ žalovaný poskytuje produkt povinného poistenia podľa § 52 zákona o poľovníctve, musí

zabezpečovať nielen vecnú škodu či škodu na zdraví, ale aj nemajetkovú škodu vzniknutú pri usmrtení
rovnako, ako ostatné povinné zákonné poistenia.

16. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal z účelu povinného poistenia výkonu práva
poľovníctva a nezaoberal sa skutočnosťou, či všeobecné poistné podmienky ako súčasť Zmluvy

o poistení č. 511033133, ktorá mala zabezpečovať výkon práva poľovníctva podľa § 52 zák. č. 274/2009
pri výklade pojmu škoda na zdraví nevykladajú tento pojem zužujúco oproti zákonnému zneniu.
Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní posúdiť, či Všeobecné poistné podmienky v čl.

2 bod 4 písm. b), ktoré sú súčasťou zmluvy o poistení č. 511033133 sú v súlade s § 52 zák. č. 274/2009
Z.z. a či je daná povinnosť žalovaného v 4. rade poskytnúť žalovaným v 1., 2., 3. rade plnenie namiesto
žalobcu (vecná legitimácia).
Ďalej bude povinnosťou súdu opätovne posúdiť plynutie premlčacej doby.
Ust. § 104 OZ sa totiž vzťahuje aj na uvedené povinné poistenie podľa § 52 zák. č. 274/2007 Z.z.,

avšak len vo vzťahu k oprávneným osobám, teda každej osobe, ktorej patrí poistné plnenie. Poistná
udalosť podľa § 104 OZ nie je totožná so škodovou udalosťou (čl. 2, bod 5 Všeobecných poistných
podmienok)avzhľadomnauplatnenýnárok,oktorejvýškenemajetkovejujmyrozhodolsúd,priškodovej
udalosti nenastala povinnosť žalovaného plniť hneď, keď k udalosti došlo. Keďže žalobca uplatnil svoj
nárok v dvoch samostatných fázach, potom aj premlčanie (počiatok a plynutie) je potrebné posudzovať

v každom prípade samostatne.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil so
záväzným právnym názorom podľa § 391 ods. 2 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o trovách konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).