Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200299
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcov: 1./ Pozemkové
spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, so sídlom A. X, XXX XX A., IČO: 17 148 936, 2./ B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX A., 3./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F.,
4./ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 5./ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X,
XXX XX I., 6./ B. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 7./ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, XXX XX A., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Marek Maslák, PhD., advokát so sídlom
Šúrska 5, 900 01 Modra, IČO: 53 418 824, proti žalovaným: 1./ J. B. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

K. XXXX/XX, XXX XX L., 2./ J. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L., žalovaní v 1./
a 2./ rade právne zastúpení Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad,
IČO:42 239 290, 3./ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 4./ N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytomA.XXX,XXXXXA.,žalovanív3./a4./radeprávnezastúpeníHudzík&Partners,s.r.o.,advokátska
kancelária so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO:47 251 654, 5./ O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX A., 6./ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 8./ M. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XXXX/XX, XXX XX I., 9./ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX

XX A., 10./ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX I., 11./ B. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, XXX XX I., 12./ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XX, XXX XX H., o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/4/2022-346
zo dňa 22.03.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v I. rade v zamietavom výroku.

II. Vo zvyšnej zamietavej výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 17C/4/2022-346 zo dňa 22.03.2023 takto:

I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v ažalovaným v 1./, 2./, 3./ a 4./ rade voči žalobcom v 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./, 7./ rade
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 5./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, 11./, 12./ rade náhradu trov kn e p r i z n á v a.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobným návrhom doručeným súdu
žalobcovia v 1./ - 7./ rade žiadali, aby súd určil, že žalovaný v 3./ rade je podielovým spoluvlastníkomo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 151/10512 vedenom pod B163, žalovaná v 4./ rade je podielovou
spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 271/21024 vedenom pod B162, žalovaná v 5./
radejepodielovouspoluvlastníčkouoveľkostispoluvlastníckehopodielu109/10512vedenompodB164,

žalovaný v 6./ rade je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 133/10512
vedenom pod B167, žalovaný v 7./ rade je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 133/10512 vedenom pod B165, žalovaný v 8./ rade je podielovým spoluvlastníkom o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 103/10512 vedenom pod B170, žalovaná v 9./ rade je podielovou
spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 97/10512

vedenom pod B166, a to pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť vedených na liste vlastníctva č.
XXX, k. ú.: A., obec: Rakúsy, okres: I., a to v rozsudku súdu prvej inštancie uvedených pozemkov a určil,
že žalovaný v 3./ rade je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3229/168192
vedenom pod B173, žalovaná v 4./ rade je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 271/84096 vedenom pod B172, žalovaná v 5./ rade je podielovou spoluvlastníčkou o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 109/10512 vedenom pod B176, žalovaný v 6./ rade je podielovým

spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 133/10512 vedenom pod B179, žalovaný v 7./
radejepodielovýmspoluvlastníkomoveľkostispoluvlastníckehopodielu133/10512vedenompodB177,
žalovaný v 8./ rade je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 103/10512
vedenom pod B183, žalovaná v 9./ rade je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 97/10512 vedenom pod B178, a to pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť vedených na

liste vlastníctva č. 420, k. ú.: R. M., obec: Vysoké Tatry, okres: L., a to pozemky špecifikované v rozsudku
súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaných v 1./ - 3./ rade na náhradu trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Bolo nesporné, že žalobcovia v 1./ až 7./ rade a žalovaní v 1./ až 12./ rade sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k. ú. A. a LV č. XXX v k. ú. R. M.. Žalobcovia
v 1./ až 7./ rade i žalovaní v 1./ až 12./ rade sú členmi Pozemkového spoločenstva urbárskeho
majetku obce Rakúsy. Žalovaní v 1./ až 12./ rade sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľností a členmi

Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce A. na základe uzatvorených kúpnych zmlúv
najskôr so žalovaným v 1./ a 4./ rade a následne so žalovanými v 5./, 6./ rade, pôvodnými žalovanými
v 7./, 8./ a 9./ rade.

5. V predmetnom konaní sa žalobcovia v 1./ až 7./ rade domáhali určenia, že žalovaní v 3./ až 9./

rade sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 3./
rade uzatvoril s žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu dňa 30.09.2020, žalovaný v 4./ rade uzatvoril s
žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 30.09.2020, žalovaná v 5./ rade uzatvorila s žalovaným v 1./
rade kúpnu zmluvu dňa 13.11.2020, žalovaný v 6./ rade uzatvoril s žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu
dňa 15.01.2021, žalovaný v 7./ rade uzatvoril s žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 20.01.2021,

žalovaný v 8./ rade uzatvoril s žalovaným v 2./ rade kúpnu zmluvu dňa 11.03.2021, žalovaný v 9./ rade
uzatvoril s žalovaným v 1./ rade kúpnu zmluvu dňa 15.01.2021.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť
1.) z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,

2.) vo vzťahu k žalobcovi v 1./ rade z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie,
3.) z dôvodu splnenia ponukovej povinnosti žalovanými v 3./ a 4./ rade.

7. Ad 1.) argumentum ad rem legal - naliehavý právny záujem na určení, že žalovaní v 3./ až 12./ rade
sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k. ú. A. a k. ú. R. M..

Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či
tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým,
že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Súd prvej inštancie otázku naliehavého
právneho záujmu skúma vždy v konaní o žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku

berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej kauzy. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude nasledovať iné súdne konanie.8. V konaní o určenie, že žalovaní v 3./ až 12./ rade sú podieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností súd je názoru, že i kladné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neodstráni pocit neistoty

žalobcov v 1./ až 7./ rade, neodstráni žiadnu spornosť, nemá právny význam pre žalobcu v 1./ až 7./ rade.
Žaloba žiadnym spôsobom nezlepší právne postavenie žalobcov v 1./ až 7./ rade. Žalobcove tvrdenia,
že sa zmení členská základňa žalobcu v 1./ rade nepredstavujú naliehavý právny záujem, keď samotné
právne postavenie žalobcov v 1./ až 7./ rade sa vôbec zmenou členskej základne nezmení. Zmyslom
určovacej žaloby je práve vytvárať právnu istotu zbytočne nerušenými súdnymi spormi.

9. Ad 2.) argumentum ad rem legal - aktívna vecná legitimácia
Aktívna vecná legitimácia predstavuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním
uplatňované právo alebo mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Sporná v konaní
bola aktívna legitimácia žalobcu v 1./ rade. V tomto smere sa súd stotožnil s prostriedkami procesnej
obrany žalovaných v 1./ až 12./ rade, že žalobca v 1./ rade nie je aktívne legitimovanou stranou v

konaní. Žalobca v 1./ rade nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, preto nemá hmotnoprávny
základ pre podanie určovacej žaloby pre porušenie predkupného práva. Iba podielový spoluvlastník,
ktorý tvrdí, že bol opomenutý a bolo mu odopreté predkupné právo spoluvlastníka sa domáhať účinne
súdnej ochrany.

10. Ad 3.) argumentum ad rem legal - porušenie predkupného práva
Je potrebné konštatovať, že v danom prípade ide o zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov.

11. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaní v 3./ a 4./ rade ako

podieloví spoluvlastníci splnili ponukovú povinnosť podľa lex specialis § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách a to prostredníctvom výboru Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce A..

12. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
úspešným žalovaným v 1./ až 4./ rade priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaným v 6./ až 12./ rade náhradu trov konania nepriznal, keď náhradu trov konania neuplatnili. O
výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobcovia. Odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie napádali v celom rozsahu a ako odvolacie dôvody
uvádzalidôvodyvymedzenév§365ods.1písm.b)CSP,teda,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Ďalej v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CPS, teda, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ďalej
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15.Vpodanomodvolanížalobcoviauviedli,žeužvžalobez02.02.2022vbodeIII.poukázalina§9ods.8
zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o pozemkových spoločenstvách alebo ZoPS“), ktorého účelom je v určitej miere zabraňovať prevodom

podielnikovdorúktretíchosôbazachovaťokruhspoluvlastníkovspoločnejnehnuteľnosti,tedanaliehavý
právny záujem žalobcov je daný a spočíva v zachovaní rovnakej spoluvlastníckej štruktúry. Okruh
spoluvlastníkov má priamy vplyv na hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou, pričom žalovaní v 1.
a 2. rade nadobudli za pomerne krátky čas takmer 9 % podielov na spoločnej nehnuteľnosti, a teda
ide o pomerne výraznú zmenu členskej základne žalobcu v 1. rade, resp. spoluvlastníkov spoločnej

nehnuteľnosti.

16. Z výkladu, resp. citácie definícií naliehavého právneho záujmu, ktorý prvoinštančný súd ponúkol
v bodoch 52 až 54 odôvodnenia rozsudku, vyplýva, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmunie je možné žalovať o porušenie predkupného práva členmi pozemkového spoločenstva. Súd pritom
tieto definície len citoval bez toho, aby jasne vysvetlil, z akého dôvodu ich aplikoval na prejednávaný
prípad (absencia individuálneho posúdenia veci súdom). Žalobcovia sú presvedčení, že v zmysle

vyššie uvedených argumentov vyhodnotil prvoinštančný súd existenciu naliehavého právneho záujmu
právne nesprávne, keď judikoval, že žalobcovia v 1. až 7. rade (ako oprávnení spoluvlastníci majúci
nároky z porušenia predkupného práva, žalobca v 1. rade ako subjekt oprávnený spravovať spoločnú
nehnuteľnosť a obstarávať veci súvisiace so spoločnou nehnuteľnosťou) nemajú na podanej žalobe
naliehavý právny záujem, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a zároveň týmto

posúdením došlo k odmietnutiu spravodlivosti (k prístupu súdu) v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

17. V bode 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že žalobca v 1.
rade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, teda podľa názoru súdu
pozemkové spoločenstvo nie je oprávnené domáhať sa nárokov z porušenia predkupného práva.
Podľa prvoinštančného súdu sa tak nemožno domáhať nárokov z porušenia predkupného práva ani

členmi pozemkového spoločenstva — t. j. žalobcami v 2. až 7. rade (pre chýbajúci naliehavý právny
záujem, bod 53 odôvodnenia rozsudku), ako ani pozemkovým spoločenstvom — t. j. žalobcom v 1.
rade (nielen pre chýbajúci naliehavý právny záujem, ale aj pre chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu,
bod 55 odôvodnenia rozsudku). Týmto výkladom prvoinštančný súd odňal žalobcom možnosť konať
pred súdom, spôsobil denegatio iustitiae. Navyše v poslednej vete bodu 55 odôvodnenia rozsudku súd

uvádza, že „iba podielový spoluvlastník, ktorý tvrdí, že bol opomenutý a bolo mu odopreté predkupné
právo spoluvlastníka sa domáhať účinne súdnej ochrany, čo má za následok zmätočnosť rozsudku,
keďže z predchádzajúceho výkladu súdu vyplýva opak (zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu), čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

18. Ak súd prvej inštancie v bodoch 52 až 54 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalobu zamieta
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nemal sa vôbec venovať ďalšiemu posudzovaniu
dôvodovpodanejžaloby,ataksastávarozsudokzmätočným.Nedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu
je dôvodom na zamietnutie žaloby samým o sebe. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z
24.01.2018, sp. zn. 4Co 132/2017: „Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni
zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).“ Body 2. a 3. bodu 51 odôvodnenia
rozsudku sú tak vzhľadom na uvedené súdom posudzované nad rámec, čo spôsobuje zmätočnosť
rozsudku /§ 365 ods. 1 písm. d) CSP/.

19. Keď prijmeme premisu, že žalobca v 1. rade ako pozemkové spoločenstvo má naliehavý právny
záujem na podanej žalobe [čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2021, sp. zn.
1Cdo/128/2020, v ktorom sa uvádza, a čo nebolo najvyšším súdom spochybnené: ,,V prípade žalobcu
v 1. rade (pozemkové spoločenstvo — pozn.) spočíva jeho naliehavý právny záujem v tom, že háji a
reprezentuje práva ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí sú členmi tohto spoločenstva.“], žalobca

v 1. rade má aktívnu vecnú legitimáciu na podanej žalobe, keďže žaloby o porušenie predkupného práva
sú založené na relatívnej neplatnosti, pričom v zmysle § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“) sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
môže dovolať ten, kto je takým úkonom dotknutý. Žalobca v 1. rade je právnymi úkonmi, ktorými
dochádza k zmene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, a teda k zmene členov žalobcu v 1. rade,

nepochybne dotknutý v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka.1 Žalobca v 1. rade je pozemkovým
spoločenstvom, ktoré je riadne zaregistrované a zapísané v registri pozemkových spoločenstiev, a ktoré
v zmysle § 19 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách obstaráva spoločné veci súvisiace so
spoločnou nehnuteľnosťou, na ktorej došlo k porušeniu predkupného práva pri prevodoch podielov. Ako
argumentovali žalobcovia už v žalobe, zmeny vo vlastníckej štruktúre, resp. zmeny členskej základne

žalobcu v 1. rade majú nepochybne priamy vplyv na jeho činnosť, keďže každý vlastník spoločnej
nehnuteľnosti má tak majetkové práva, ako aj nemajetkové práva, ktoré ovplyvňujú činnosť a jeho
ďalšie smerovanie. Žalobca v 1. rade ako pozemkové spoločenstvo tak teda má na podanej žalobe
naliehavý právny záujem aj aktívnu vecnú legitimáciu (ako dotknutý subjekt v zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka). Žalobcovia majú za to, že aj túto otázku vyhodnotil súd v zmysle vyššie uvedeného právne

nesprávne, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 písm. b) a h) CSP.

20. Ďalej k nesplneniu ponukovej povinnosti uvádzali podľa odvolateľa súd prvej inštancie splnenie
ponukovej povinnosti vyhodnotil arbitrárne a predčasne. Nijakým spôsobom sa nevysporiadal snámietkou časovej nadväznosti medzi urobením ponuky a predajom spoluvlastníckych podielov. Ponuky
mali byť zasielané členom žalobcu v 1. rade v rámci novembra 2019, avšak k prevodu podielov na
žalovaného v 1. a 2. rade došlo až v septembri 2020. Navyše, žalovaní v 3. a 4. rade vo svojej ponuke

uviedli, že v prípade záujmu musí byť ponuka prijatá v lehote 30 dní, čo je v priamom rozpore s §
605 Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo/115/2011 (na ktoré sme poukázali už v bode IV. repliky zo dňa 12.5.2022), v ktorom sa
uvádza, že inú ako 60-dňovú lehotu možno použiť pri zmluvnom predkupnom práve, v žiadnom prípade
však nie pri predkupnom práve zákonnom. V prejednávanom prípade ide o zákonné predkupné právo

v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách. Prvoinštančný súd sa však žiadnym
spôsobom nevenoval týmto námietkam žalobcov o nesplnení zákonnej náležitosti ponuky, čím je 1 V
zmysle dôvodovej správy (k bodom 15 až 23) k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon
o pozemkových spoločenstvách, vrátane § 9 ods. 8: „Porušenie predkupného práva teda spôsobuje
relatívnuneplatnosťtak,akotovyplývazý-40aObčianskehozákonníka,pričomoprávneniekonštatovať
ju patrí iba súdu, nie katastrálnemu orgánu.“ jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, a čím došlo

k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

21. Splnenie ponukovej povinnosti žalovanými v 3. a 4. rade súd odôvodnil v bodoch 60 až 62
odôvodnenia rozsudku. Prvoinštančný súd uvádza, že žalovaní v 3. a 4. rade splnili ponukovú povinnosť
tým, že zasielali spoluvlastníkom ponuku aj písomne, čo preukázali doručenkami vo vzťahu k žalobcom

v 2. až 7. rade. Uvedené však vôbec nie je pravdou a je v rozpore s obsahom súdneho spisu, keďže pri
žalobkyni v 5. rade a žalobcovi v 7. rade neboli predložené žiadne doručenky, keďže tie absentujú, nie sú
súčasťou spisu, čo svedčí o arbitrárnosti napadnutého rozsudku /§ 365 ods. 1 písm. b) CSP/. Žalobcovia
okrem toho opätovne poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/44/2016, ako aj na
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 379/08 (na ktoré už poukazovali aj v bode II. repliky

zo dňa 12.5.2022, avšak prvoinštančný súd na túto argumentáciu žiadnym spôsobom nereagoval),
ktoré hovoria o tom, že dôsledok osvedčenia pravdivosti môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na
doručenkáchuvedené.Aktedanadoručenkáchnebolouvedenénič(vrámcikolónkyurčenejnaopísanie
obsahu zásielky), nemôže byť splnenie ponukovej povinnosti preukázané týmito doručenkami tak, ako
to uviedol v rozsudku súd.

22. Nezodpovedanou v tejto súvislosti ostáva otázka, prečo žalovaní žiadali výbor o vydanie potvrdenia
vo februári 2020, keď si ponukovú povinnosť splnili v novembri 2019, navyše keď výbor nie je v zmysle §
9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách oprávnený takéto potvrdenia vydávať (bod III. repliky zo
dňa 12.5.2022). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že žalovaní v 3. a 4. rade si splnili

svoju povinnosť prostredníctvom výboru, no v konaní nebolo sporné, že ponuka sa nedostala do sféry
oprávnenýchspoluvlastníkovnavalnomzhromaždenížalobcuv1.rade,atedanenastalonaplnenie§14
ods. 3 posledná veta ZoPS. O tom, že žiadna ponuka nebola doručovaná oprávneným spoluvlastníkom
spoločnej nehnuteľnosti svedčí aj ďalšie nadobúdanie podielov na spoločnej nehnuteľnosti žalovanými
v 1. a 2. rade za výrazne nižšie kúpne ceny v porovnaní s tými, za aké mali nadobudnúť žalovaní v

1. a 2. rade podiely, ktorými sa dostali do spoluvlastníckej štruktúry. Ak by o tejto ponuke oprávnení
podieloví spoluvlastníci vedeli, a teda, že žalovaní 1./ a 2./ kúpili podiely za 0,90 eur/m2, nepredávali
by svoje podiely žalovaným v 1. a 2. rade za sumu 0,23 až 0,265 eur/m2 (tieto ceny vyplývajú z
vykonaného dokazovania, body 27 až 33 odôvodnenia rozsudku). V tejto súvislosti bol rozhodujúci
výsluch žalovaných v 4., 6., 8. a 9. rade navrhovaný žalobcami, ktorých výsluch súd nepripustil, čím je

daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Pritom sa nie je možné stotožniť s argumentáciou
žalovaného v 3. rade prednesenou na pojednávaní dňa 22.3.2023 o vyššom veku týchto žalovaných (pri
žalovaných v 4. a 8. rade nemožno hovoriť o vysokom veku, ktorý by im spôsoboval nemožnosť účasti
na pojednávaní, a pri žalovaných v 6. a 9. rade bolo možné výsluch realizovať aj v domácom prostredí).

23. Na základe vyššie uvedeného sme toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil /§ 365 ods. 1
písm. h) CSP/ o tom, že došlo k splneniu ponukovej povinnosti. Okrem toho žalovaná v 5. rade, O.
C., dňa 18.10.2022 pred súdom vypovedala, že nevedela o tom, že žalovaný v 1. rade nadobudol
podiely za 0,90 eur/m2, čím vlastne potvrdila fakt, že o ponuke žalovaných v 3. a 4. rade nevedela (tak
ako ani žalobcovia). S touto výpoveďou žalovanej v 5. rade sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom

nevysporiadal, a teda prvoinštančný súd opomenul vyhodnotiť tento dôkaz /§ 365 ods. 1 písm. b) CSP/.
Zároveň súd v tejto súvislosti nepripustil výsluch žalovaných v 4., 6., 8. a 9. rade navrhovaný žalobcami,
ktorých výsluch pred súdom by bližšie objasnil, či bola splnená ponuková povinnosť žalovaných v 3. a
4. rade, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.24. Ďalšou podstatnou otázkou pre spor je otázka aktuálnej úradnej ceny. Tento argument je zároveň aj
argumentom podstatným pre konanie, pretože cena 0,90 eur/m2 je tzv. cenou záľuby, čo je v rozpore s

čl. III bod 2 stanov žalobcu v 1. rade zo dňa 13.1.2019, ktorými sú členovia žalobcu v 1. rade viazaní
(teda aj žalovaní v 3. a 4. rade pri prevode podielov boli týmto ustanovením viazaní), teda ponuka, ktorú
mali urobiť žalovaní v 3. a 4. rade a v ktorej sa uvádza suma 0,90 eur/m2, je neplatná. Keďže uvedená
ponuka na uplatnenie predkupného práva je neplatná, potom je irelevantné, či ponuka bola zasielaná
výboru, prípadne aj individuálne členom.

25. Žalobcovia poukazujú na to, že ak posudzované právne otázky riešila už skoršia judikatúra v
skutkovo obdobných veciach, potom môže súd postupovať dvomi spôsobmi — a to buď tento názor
rešpektovať, alebo sa od neho odkloniť — vtedy je zákonnou povinnosťou súdu dôkladne vysvetliť,
prečo nebolo možné na prejednávaný prípad túto doterajšiu rozhodovaciu prax použiť. Zároveň platí,
že odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

13.12.2022, sp. zn. 7Cdo 152/2021).

26. Ponuka žalovaných v 3. a 4. rade na odkúpenie ich podielov za cenu 0,90 eur/m2 nebola platná.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s viazanosťou členov
zmluvou o spoločenstve a stanovami ako základnými dokumentmi žalobcu v 1. rade (§ 5 a § 9 ods.

3 ZoPS). Ak prvoinštančný súd v bode 61 odôvodnenia konštatuje, že pojem úradná cena zákon o
pozemkovom spoločenstve nepozná, nijako sa tým nevysporiadal s tým, že tento pojem je uvedený
v stanovách, ktorými sú členovia spoločenstva viazaní. Prvoinštančný súd teda bez odôvodnenia
neprihliadal a neaplikoval uvedené ustanovenie stanov, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
ohľadne platnosti ponuky na uplatnenie predkupného práva. Zároveň sa týmto prvoinštančný súd

odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (R 80/2021, R 87/2018), ktoré potvrdzujú
princíp relatívnej neplatnosti pri domáhaní sa neplatnosti uznesení zhromaždení právnických osôb.
Žiadny z členov žalobcu (vrátane nikoho zo žalovaných) nenamietal platnosť rozhodnutia zhromaždenia
(ktorým bolo prijaté aj znenie stanov „aktuálna úradná cena“) v zmysle § 15 ods. 2 zákona o
pozemkových spoločenstvách v lehote troch rokov. Keďže toto ustanovenie stanov nebolo napadnuté,

súd na neho nemohol neprihliadať. V zmysle § 5 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o pozemkových
spoločenstvách sú členovia pozemkového spoločenstva (žalobcu v 1. rade) viazaní svojimi vnútornými
predpismi. Obzvlášť v spojení s vyššie uvedených rozhodnutím najvyššieho súd sp. zn. 3Cdo 30/93 bola
ponuka s cenou 0,90 eur/m2 vysoko neprimeranou cenou, a teda v rozpore so zákonným predkupným
právom a stanovami žalobcu v 1. rade. Veď samotný žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 18.10.2022

uviedol, že „ Vedel som, že nie je jednoduché kúpiť prvýkrát spoluvlastnícky podiel. Ja som ďalším
žalovaným ponúkal cenu 0,23 eur za m2“ Štatutárny zástupca žalobcu v 1. rade na pojednávaní
dňa 22.3.2023 uviedol: „Účelom tohto bodu bolo zamedzenie špekulatívnym prevodom podieloví“ Z
vykonaného dokazovania (body 27 až 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku) vyplýva, že kúpna
cena 0,90 eur/m2, resp. 0,995 eur/m2 v zmluvách, ktorými bolo porušené predkupné právo, ďaleko

presahuje kúpne ceny v zmluvách, v ktorých žalovaní 1. a 2. nadobúdali ďalšie podiely na spoločnej
nehnuteľnosti. Z uvedeného je nepochybné, že cieľom žalovaných v 1. a 2. rade bolo dostať sa do
okruhu spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti za akúkoľvek cenu a ďalej voľne nadobúdať (§ 9 ods.
7 ZoPS) ďalšie podiely na spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazujeme aj na argumentáciu
uvedenú v záverečnej reči žalobcov dňa 22.3.2023, ktorej sa prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku

vôbec nevenoval. Ponuka, ktorú podľa slov žalovaných v 3. a 4. rade mali doručovať ostatným
spoluvlastníkom žalobcu v 1. rade, tak bola neplatná, účinky doručovania takejto ponuky tak nemôžu
mať vplyv na to, či bola ponuková povinnosť splnená alebo nie, tak, ako to vyvodil súd v bodoch 60 a 61
odôvodnenia rozsudku. Prvoinštančný súd tak právne nesprávne posúdil splnenie ponukovej povinnosti,
keď nezohľadňoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako ani čl. III bod 2 stanov z 13.01.2019.

27. Postup žalovaných v 3. a 4. rade porušoval a obchádzal zákon a stanovy. O to viac, ak žalovaný
v 3. rade sa po prevode svojich podielov opätovne stal členom žalobcu v 1. rade, teda jeho úmyslom
nebolo odísť z pozemkového spoločenstva (žalobcu v 1. rade), ale dostať do neho žalovaných v 1.
a 2. rade (ako tretie osoby) ako členov žalobcu v 1. rade, navyše pri porušení predkupného práva

ostatných spoluvlastníkov. „Účelom zákonného predkupného práva (ratio legis) je, aby podľa možnosti
bolo zachované vlastnícke právo doterajším spoluvlastníkom, rep. niektorému z nich. Pri výklade §
140 OZ je tak treba dať prednosť ochrane práv existujúcich spoluvlastníkov pred právami tretích
osôb.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29.02.2012, sp. zn. 22Cdo 2358/2010).28. O zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku svedčí aj bod 49 odôvodnenia, v ktorom
prvoinštančný súd uvádza, že je nesporné, že žalovaní v 1. až 12. rade sú podieloví spoluvlastníci

spoločnej nehnuteľnosti, a teda členmi žalobcu, čo nie je pravda (cieľom žaloby práve je, aby sa navrátil
stav pred porušením predkupného práva, a teda aby bolo deklarované, že členmi žalobcu v 1. rade,
a teda spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti nie sú žalovaní v 1. a 2. rade, a naopak sú nimi ďalší
žalovaní tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu).

29. Na základe vyššie uvedené odvolatelia žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade listom zo dňa 31.05.2023, v ktorom
uviedli, že v plnom rozsahu nesúhlasia s dôvodmi odvolania, ktoré uviedli vo svojom podaní žalobcovia
a odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné.

31. K otázke aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu žalovaní uvádzajú nasledovné:
Žalobca v 1./ rade (Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, so sídlom A. X, XXX
XX A., IČO: 17 148 936) nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva.
Nie je totiž podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľností, nemá predkupné právo vo vzťahu k

spoluvlastníckym podielom k spoločnej nehnuteľností a nie je teda nositeľom hmotného práva, o ktoré
v tomto konaní ide. Na tomto nemení nič ani to, že žalobca v 1./ rade zabezpečuje podľa zákona
o pozemkových spoločenstvách hospodárenie na spoločnej nehnuteľností, resp. mu zákon umožňuje
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Predmetnú zmluvu
môže totiž uzatvárať len v mene všetkých oprávnených spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, teda

iba ako ich zástupca.

32. V súvislosti s otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami majú žalovaní za
to, že v tomto súdnom konaní naliehavý právny záujem nebol preukázaný. Jedná sa o určovaciu
žalobu, prostredníctvom ktorej by sa mali vyriešiť všetky právne vzťahy medzi sporovými stranami. Ďalej

naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené alebo
jeho právne postavenie neistým. Naopak naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa požadovaným
určením nezmení právne postavenie žalobcu/žalobcov. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na to,
že, ak by súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel, takýmto rozhodnutím súdu nebudú vyriešené
všetky právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože žalovaní prídu o svoje vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam bez toho, aby mali zabezpečené vrátenie zaplatenej kúpnej ceny za predmetné
nehnuteľnosti. Takto podaná žaloba teda nespĺňa podmienku preukázania naliehavého právneho
záujmu, pretože požadované určenie, ktorého sa domáhali žalobcovia, vôbec nerieši všetky právne
vzťahy medzi sporovými stranami a zároveň by poškodilo práva žalovaných v 1./ a 2./ rade. Zároveň
majú žalovaní za to, že požadovaným určením sa vôbec nezmení právne postavenie žalobcov. Podľa

aktuálneho znenia stanov pozemkového spoločenstva v súčasnej dobe platí, že každý prevod podielov
(s výnimkou prevodu medzi blízkymi osobami) je podmienený výlučne súhlasom valného zhromaždenia
spoločenstva. Uvedené znamená, že právne postavenie žalobcov sa požadovaným určením nezmení,
nakoľkonakaždýprevodpodielujepotrebnýsúhlasVZ,čiužbudevlastníkomtakéhotopodielužalovaný
v 1./ rade alebo žalovaný v 2./, alebo rovnako v prípade, ak by sa podiely vrátili späť do vlastníctva

žalovaným v 3./ až 11./ rade. Zároveň z toho vyplýva záver, že právne postavenie žalobcov nie je a
nebude bez požadovaného určenia ohrozené, resp. ich právne postavenie nebude neisté a teda tu nie
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

33. Žalovaní nesúhlasia ani s tvrdením žalobcov, že v prípade uzatvorených kúpnych zmlúv došlo k

porušeniu predkupného práva. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na svoje vyjadrenia v tomto konaní
a predložené listinné dôkazy. Zároveň vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti žalovaní v plnom
rozsahu poukazujú na body č. 56. až 63. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd
prvej inštancie dôsledne venoval tejto otázke a vyhodnotil ju tak, že žalovaný v 3./ rade a žalovaný v
4./ rade si svoju ponukovú povinnosť podľa § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách riadne

splnili a k porušeniu predkupného práva žalobcov nedošlo.

34. Nie je možné súhlasiť ani so žalobcami prezentovaným názorom, že pôvodný vlastník mal ponúknuť
podielyzaúradnúaktuálnucenuaniezacenu,ktorúsidohodolvkúpnejzmluve.Pojem„úradnáaktuálnacena“ sa v zákone o pozemkových spoločenstvách vôbec nenachádza. Pokiaľ sa takáto podmienka
nachádza (nachádzala) v stanovách žalobcu v 1./ rade v čase prevodov nehnuteľností na žalovaných
v 1./ a v 2./ rade, jedná sa o všeobecný a neurčitý pojem, ktorý v žiadnom prípade nemôže zaväzovať

vlastníka podielov. Ani štatutári žalobcu v 1./ rade nevedeli zmysluplne a presvedčivo vysvetliť, čo
znamená úradná cena, a prečo by mal člen urbárskeho spoločenstva povinnosť predávať svoj majetok
za „úradnú“ cenu. Rozhodnutie o ponúkanej cene je výlučnou vecou vlastníka podielov a v tomto smere
nemôže byť obmedzovaný ani ustanoveniami stanov spoločenstva, zvlášť takým ustanovením stanov,
ktoré je neurčité a nezrozumiteľné, v rozpore so zákonom a teda neplatné a neúčinné.

35. Žalovaný v 1./ rade a žalovaný v 2./ rade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň
priznal žalovaným v 1./ a v 2./ rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

36. K podanému odvolaniu sa ďalej vyjadrili žalovaní v 3. až 12. rade prostredníctvom svojho

právneho zástupcu listom zo dňa 31.05.2023, v ktorom uviedli, že v sporovej situácii žalobcovia
náležite nepreukázali ich tvrdený naliehavý právny záujem na veci, pretože argumentácia, že „v prípade
vyhovenia žaloby by sa vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti stali žalovaní v 3. a 4. rade (pôvodní
členoviažalobcuv1.rade)aakbychcelisvojpodielopätovneponúknuťnapredaj,muselibyrešpektovať
predkupné právo ostatných členov žalobcov v 1. rade. Teda spornosť by sa definitívne odstránila a

nenasledovali by už žiadne ďalšie žaloby." ako odôvodnenie neobstojí.

37. Naliehavosť nie je daná, pretože žalobca mal k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. „Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti." {Števček, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 501) Žalobcovia sa v samotnej žalobe, ale aj následne
v odvolaní pokúšajú spochybniť splnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaných v 3./ a 4./ rade
ako podielových spoluvlastníkov. Ak sa teda rozhodli namietať a odporovať podmienky splnenia tejto
povinnosti ako aj samotnej platnosti mali možnosť napadnúť takéto konanie spôsobom žaloby na
splnenie povinnosti. Tak však neurobili, čo nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu žalovaných.

38. Postup žalobcov možno označiť ako šikanózny, pretože sa nezakladá na právnych dôvodoch,
ale iba na pravdepodobných osobných konfliktoch. V zmysle § 40a OZ: „Ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 140, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Rovnako naliehavý právny záujem musí

žalobca preukázať. Žalobcovia sa v odvolaní v bode II.3 odvolávajú na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 14.05.2014, sp. zn. 7Cdo 46/2013, kde sa konštatuje: „Nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde
k porušeniu predkupného práva oprávnená osoba už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby
o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z
ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c) O.sp., ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba

prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva
(§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. i vtedy;
ak už došlo k porušeniu predkupného práva." Tu je potrebné zdôrazniť, že k porušeniu predkupného
práva zo strany žalovaných, ako konštatuje aj prvoinštačný súd v bode 60 nedošlo a preto je nesprávne
odvolávať sa na rozhodnutia, ktoré neriešili právne otázky obdobného charakteru.

39. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii poukázali na ust. § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách. V tomto smere sa úplne stotožnili s odôvodnením súdu v bode 55, že žalobca v 1./ rade
nie je aktívne legitimovanou stranou v konaní. Nie je podielovým spoluvlastníkom daných nehnuteľností,
preto nemá hmotnoprávny základ pre podanie určovacej žaloby pre porušenie predkupného práva.

Jedine podielový spoluvlastník, ktorý tvrdí, že bol opomenutý a bolo mu odopreté predkupné právo
spoluvlastníka sa môže účinne domáhať súdnej ochrany.

40. K splneniu ponukovej povinnosti, ako už uvádzali a ako správne konštatuje aj súd prvej inštancie,
ktorý vychádza vo svojom rozsudku v bode 61 zo zápisnice schôdze výboru zo dňa 23.08.2019

žalovaní v 3./ a 4./ rade požiadali výbor o možnosť predaja pozemkov tretím osobám. Výbor, ako
výkonný a štatutárny orgán spoločenstva sa zaviazal túto ponuku uverejniť (a to na webovej stránke
Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Rakúsy). Skutočnosť, že výbor si následne
nesplnil svoju povinnosť a nezabezpečil zverejnenie ponuky v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách na zasadnutí zhromaždenia, ako najvyššieho orgánu spoločenstva
(ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva) v žiadnom prípade nemôže zaťažovať žalovaných
(nemôže byť na ujmu ich práv), pretože jedná sa o nesplnenie povinnosti zapríčinené pasivitou výboru.

Aj keby sa ponuka nakoniec nedostala do dispozičnej sféry oprávnených spoluvlastníkov, ako to tvrdia
žalobcovia nemôže to byť na ťarchu žalovaných. Ani jedna z osôb: žalovaný v 3./ rade, žalovaná v 4./
rade nebola v tom čase členom výboru, ako výkonného a štatutárneho orgánu spoločenstva a teda
nemohla ani vlastnou aktivitou/neaktivitou zapríčiniť nesplnenie povinnosti výboru informovať ostatných
spoluvlastníkov.

41. Okrem toho, že si žalovaní v 3./ a 4./ rade splnili ponukovú povinnosť tým, že tak urobili
prostredníctvomvýboru,čohopriamymdôkazomjeajvydaniepotvrdeniaosplneníponukovejpovinnosti
zo dňa 05.03.2020 výborom, nad rámec zákonných požiadaviek sa ešte rozhodli o duplicitné splnenie
ponukovej povinnosti, keď zaslali ponuku aj písomne (doporučene). Uvedenú ponuku adresovali
žalobcom v 2./ až 7./ rade, čo potvrdzujú aj doručenky. Na snahu žalobcov spochybniť doručenie alebo

obsah týchto zaslaných listov (ponúk) by sme chceli uviesť, že žalovaní v 3./ a 4./ ako dobromyseľní
spoluvlastníci urobili všetko potrebné pre zachovanie právnej istoty spoluvlastníckych vzťahov a aj keby
súd rozhodol, že ich osobné písomné doručovanie malo chyby, jednalo by sa iba o snahu prevyšujúcu
zákonné požiadavky, pretože primárne si svoju ponukovú povinnosť splnili prostredníctvom výboru.

42. Čo sa týka „úradnej aktuálnej ceny“, ako to je formulované v Stanovách pozemkového spoločenstva
urbárskeho majetku obce A. s právnou subjektivitou v Článku III. Bode 2, takéto neurčité ustanovenie
je vágne a nie je možné dostačujúco interpretovať jeho zmysel. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách takýto pojem nepozná a spoluvlastníkom nevyplýva povinnosť zohľadňovať takéto
ustanovenie. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v súkromnoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnej

voľnosti medzi účastníkmi zmluvných vzťahov.

43. Súčasne poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR.

44. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil

odporcom povinnosť nahradiť žalovaným v 2. a 4. rade trovy konania v odvolacom konaní.

45. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
strana sporu (§ 359 a 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie podané žalobcami je sčasti
dôvodné.

46. Odvolací súd potvrdil zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,

keď zistil, že žalobca v 1. rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu na konanie v predmetnej veci, na
rozdiel od žalobcov v 2. až 7. rade, kde je ich aktívna vecná legitimácia na podanie predmetnej
žaloby daná. Odvolací súd nemal žiaden dôvod odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej
nemožno v danom prípade, aj s ohľadom na okolnosti danej veci , považovať pozemkové spoločenstvo
s právnou subjektivitou za aktívne vecne legitimovaný subjekt pre určenie sa vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré mali nadobudnúť podľa jeho tvrdení jednotliví členovia. Otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v 1. rade tak súd prvej inštancie posúdil správne, keď konštatoval, že v konaní
ourčenievlastníckehoprávanemôžebyťžalobcav1.radeaktívnevecnelegitimovanýmsubjektomsám,
pretože v tomto konkrétnom prípade žalobca v 1. rade nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
a nemá hmotnoprávny základ pre podanie určovacej žaloby pre porušenie predkupného práva.

V tomto smere aktívna vecná legitimácia patrí spoluvlastníkom spoločnej veci v rámci pozemkového
spoločenstva, teda jeho jednotlivým členom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR pod sp.zn. II.ÚS 348/08, závery vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia sú podľa
názoru odvolacieho súdu aktuálne aj po prijatí novej právnej úpravy regulujúcej vznik, právne postavenie
a hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj práva a povinnosti a vzájomné vzťahy ich

členov a podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi (zákon č. 97/2013 Z.z.),
ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 9Cdo 225/2021 zo dňa 26.07.2023. Žalobca
v 1. rade sa mýlil v tom, že aktívna vecná legitimácia pre podanie žaloby mu vyplýva z § 16 ods.
2 písm. c) citovaného zákona, ktorý upravuje zastupovanie spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnostispoločenstvom pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy vo veciach vlastníckeho práva k spoločnej
nehnuteľnosti, prípadne jej časti. Aj v takýchto prípadoch, ak pôjde o žalobu o určenie vlastníckeho práva
k spoločnej nehnuteľnosti, stranou konania stále zostávajú samotní spoluvlastníci, nie spoločenstvo, to

ich len (zo zákona) zastupuje. V preskúmavanej veci však žalobca v 1. rade – Pozemkové spoločenstvo
neuviedlo/neoznačilo, že koná za jednotlivých spoluvlastníkov, ale žalobu formulovalo tak, že sa
domáhalo určenia vlastníckeho práva vo svojom mene.

47. Pozemkové spoločenstvo spoločnú nehnuteľnosť len spravuje. Pod pojmom spravovať treba

rozumieť predovšetkým činnosť spočívajúcu v riadení resp. vedení riadneho chodu spoločenstva.
K tomuto odvolací súd uvádza, že záleží od konkrétnych skutkových okolností, ako aj právnej situácie
v konkrétnej veci, či Pozemkové spoločenstvo má alebo nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívna
vecná legitimácia Pozemkového spoločenstva v predmetnom spore by bola daná, pokiaľ by bolo
aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, čo v tomto prípade splnené nebolo. Práve jednotlivým
podielovým spoluvlastníkom patrí právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej

predmetom je prevod spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ustanovenie § 9 ods.
8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov priznáva
predkupné právo iba ostatným vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nie samotnému
pozemkovému spoločenstvu, za predpokladu, že zároveň nie je aj vlastníkom podielu na spoločnej
nehnuteľnosti.

48. Súčasne však odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalobcov sú dôvodné, a že sú
naplnené dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súčasne odvolací súd
zistil zrušovací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a súčasne nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom.

49. Vo vzťahu k žalobcom v 2. až 7. rade odvolací súd uvádza, že ich naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby v predmetnej veci je daný. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 46/2013 zo dňa 14.05.2014, kde uviedol, že: „Vo všeobecnosti treba
prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§
40ao.z.) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP (v súčasnosti

CSP), i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva... Existencia naliehavého právneho záujmu
v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva
spoluvlastníka veci závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu
súdneho sporu. Predmetom súdneho skúmania musia byť i dôvody, ktoré žalobcu k vyvolaniu súdneho
sporu vedú a či podanou žalobou môže žalobca dosiahnuť v ním uvádzaných dôvodoch očakávaný

výsledok. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení
daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcove právo ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho postavenie právne neistým. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená,
čo do naliehavého právneho záujmu, v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti.
Určovacia žaloba má preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu

práva ešte nedošlo. Avšak aj v takých prípadoch, ak je už porušenie subjektívneho práva dokonané,
bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný
základ medzi stranami a tak naplní svoj preventívny charakter – zabráni ďalším prípadným sporom
medzi stranami. Ak sa má určovacou žalobou resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi
skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude daný naliehavý právny záujem

na určenie vlastníckeho práva vždy. Naopak, v prípadoch, kedy požadované určenie by malo charakter
len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami, nebude daný naliehavý právny záujem na
takomto určení. Ustanovenie § 137 CSP pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) CSP). Podľa požiadavky zákona

právny záujem musí byť kvalifikovaný – naliehavý. Rozhodujúci je právny záujem žalobcu a nie záujem
žalovaného. Zákon vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu.
Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných (akademických)
sporov bez praktického významu pre strany sporu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmuide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla

prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností),
ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

50. Najvyšší súd SR už v rozsudku sp.zn. 3Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo 91/2006, a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp.zn. 3Cdo 36/2007) uviedol,

že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len predbežnej) otázky vo
vzťahu k existencii práv alebo povinností, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto
predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným
vyriešení (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je
alebo nie je právny vzťah alebo právo. V už spomenutom rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 91/2006 Najvyšší súd
SR dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre

ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.
(Porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2011 zo 06.03.2012).

51. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že naliehavý právny záujem žalobcov
na určenie vlastníckeho práva pôvodných spoluvlastníkov v predmetnom spore je daný a spočíva

v zachovaní pôvodného okruhu spoluvlastníkov spoločnej veci oprávnených spoluvlastníkov (žalobcov),
ktorým nie je jedno s kým sú spoluvlastníkmi a majú právo na zachovanie status quo ante, majú
právozákonnýmiprostriedkamipresadzovaťzachovaniepôvodnéhostavuvspoluvlastníctvepôvodných
spoluvlastníkov spoločnej veci resp. ich možnosti nadobudnutia podielov oprávnených spoluvlastníkov
v prípade riadneho výkonu predkupného práva. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu, že

žalobcovia chcú určovacím výrokom dosiahnuť zhodu medzi tvrdením a skutočným stavom, (porušenie
predkupného práva a z tohto dôvodu relatívna neplatnosť kúpnych zmlúv) a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti, zosúladiť evidovaný a právny stav, keď navrhovaný výrok môže byť podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

52. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie zistil nedostatok naliehavého
právneho záujmu (čo v rámci odvolacieho konania zistené nebolo), v takomto prípade už súd ďalej nemal
meritórne vec právne riešiť, nedostatok právneho záujmu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby ako
takej.

53. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Cdo
28/2009 zo dňa 26.05.2010,v ktorom Najvyšší súd uvádza, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej
pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej

náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení.

V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na
určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo
bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ
zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu.

54. Vo vzťahu k zisteniam súdu prvej inštancie týkajúcim sa realizácie predkupného práva odvolací
súd uvádza, že sa nestotožnil so závermi a právnym posúdením zisteným súdom prvej inštancie.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sa javí, že nebola ponuka na predaj v rámci
realizácie predkupného práva vykonaná riadne a v súlade so zákonom. V tomto smere bude potrebné
doplniť dokazovanie súdom prvej inštancie. Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách

upravuje zákonné pravidlá pre realizáciu predkupného práva v ust. § 9 ods. 8 citovaného zákona.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujemostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v rámci uplatnenia metódy systematického
výkladu, aj v spojení s ust. § 14 ods. 3 alinea tretia, podľa ktorej, ak vlastník podielu na spoločnej

nehnuteľnostiponúkasvojpodielprostredníctvomvýborupodľa§9ods.8,aleboakfondprevádzapodiel
vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výkladom
uvedených ustanovení možno dospieť k záveru, že upravujú procesný postup, ktorým je možné
ponúknuť realizáciu predkupného práva v rámci pozemkového spoločenstva buď priamo jednotlivým
spoluvlastníkom, alebo v tomto prípade prostredníctvom výboru. K skutočnému umožneniu uplatnenia

predkupného práva ostatnými spoluvlastníkmi podľa názoru odvolacieho súdu môže dôjsť len vtedy,
pokiaľvýbortakútoinformáciualebotakútoponukujednotlivýmspoluvlastníkomnavalnomzhromaždení
reálne aj predložil. Tak to v tomto prípade nebolo, zo strany výboru nedošlo ďalej k predloženiu
ponuky na kúpu podielov v pozemkovom spoločenstve vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Výklad
tohto ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť formalistický v tom smere, že si splnili
predávajúci svoju povinnosť vo vzťahu k výboru a nemôžu zodpovedať za konanie výboru. Podstatné je

posúdenie, či mali možnosť ostatní spoluvlastníci sa o možnosti realizácie predkupného práva skutočne
aj dozvedieť a toto v prípade záujmu uplatniť. V tomto smere je odpoveď negatívna, teda k možnosti
ostatných spoluvlastníkov realizovať predkupné právo neboli splnené zákonné podmienky, nemali túto
informáciu a reálne si toto právo nemohli uplatniť, pokiaľ ide o pasivitu spôsobenú nečinnosťou výboru
pozemkového spoločenstva.

55. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti korešpondenciou vo vzťahu k jednotlivým členom
pozemkového spoločenstva, v tomto smere odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k žalobkyni v 5. rade
a žalobcovi v 7. rade sa z obsahu súdneho spisu z doposiaľ vykonaného dokazovania javí, že neboli
predložené žiadne doručenky, ktoré by preukazovali, že ponukovú povinnosť si žalovaní v 3. a 4. rade

splnili aj písomne. Vo vzťahu k ostatným žalobcom síce žalovaní v 3. a 4. rade preukázali splnenie
ponukovejpovinnostidoručenkami,avšaknebolodostatočnepreukázané,čotietodoručenkyosvedčujú.
Ak doručenky neobsahovali v rámci kolónky určenej na opísanie obsahu zásielky, žiadnu informáciu, nie
je možné s určitosťou osvedčiť, aká písomnosť bola doručovaná protistrane .

56. V tomto smere preto bude potrebné vyhodnotiť vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie resp.
dokazovanie doplniť k skutočnostiam, či jednotlivým žalobcom v 2. až 7. rade bola doručená žalovanými
ponuka na odpredaj nehnuteľností. Z doposiaľ vykonaného dokazovania tento záver nevyplýva a teda
z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva ani záver o dodržaní podmienok realizácie predkupného
práva prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva a rovnako ani realizácia predkupného práva

prostredníctvom osobitne doručovaných zasielaných ponúk.

57. Úlohou súdu prvej inštancie rovnako bude vysporiadať sa s otázkami podstatnými pre konanie a tou
je aj cena, za ktorú bola urobená ponuka zo strany žalovaných v 3. a 4. rade pri prevode podielov, a to
vo vzťahu k pravidlu zakotvenému v čl. III bode 2. Stanov Pozemkového spoločenstva z 13.01.2019.

58. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva vo
vzťahu k žalobcom 2. až 7. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keďže nebolo účelné

nahradiť dokazovanie pred súdom prvej inštancie odvolacím súdom, ktorého podstata činnosti spočíva
v prieskume rozhodovacej činnosti súdu nižšej inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať. Súd prvej
inštancie síce vykonal vo veci dokazovanie, avšak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre
posúdenie otázky prípustnosti žaloby a otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
resp. otázky aktívnej vecnej legitimácie a porušenia predkupného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené

dôvody, ktoré viedli k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací
súd ďalšími námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé
ovplyvniť jeho rozhodnutie.

59.Povinnosťousúduprvejinštancie,viazanéhoprávnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP)

o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov 2. až 7. na určenie vlastníckeho práva žalovaných
3. až 12. k nehnuteľnostiam tak bude vec (v zostávajúcom rozsahu) prejednať a rozhodnúť. Pri
vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti
konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver súd prvej inštanciezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania
dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo
jasne a zreteľne dané (rozhodnutie Ústavného súdu SR napr. sp.zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07). Bude

dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením skutočností, ktoré považoval
za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiadajú so špecifickými námietkami strany v konaní.

60. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom
rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti), preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania.

61. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).