Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201787
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3114201787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR, bytom D., E. B. č. XX, 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D., E. B. G. XX, 3/ H.
I., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom D., E. B. č. XX, 4/ J. I. K., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR,
bytom Trenčín, E. B. č. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom
v Bánovciach nad Bebravou, Sládkovičova č. 1172/34 proti žalovaným: 1/ L. M. K., nar. XX.XX.XXXX,
občianka SR, bytom N., C. G. XXXX/XX, 2a/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D., E. O.
XXX/X, 2b/ A. P. N., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D., Q. XX/XX, XX/ M. R., nar. XX.XX.XXXX,

občianka SR, bytom D., E. O. XXX/X, 3/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom H. S. G. XXX, 4/ A.
E., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom G. T., Q., M. G. XXXX, 5/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, občianka
SR, bytom G. T., E. Q., V. G. XXX, 6/ A. A. J., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom N.. V. č. XXXX/XX,
7/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D., A. Q. G. XX/XX, 8/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., V. G. XXX/XX, občianka SR, 9/ L. A. B., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom D., C. G. XXXX/XX,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej 1/, pôvodne žalovaného 2/ a žalovaných 8/ a 9/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. novembra 2018, č.k. 14C/19/2014-244, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú proti žalovaným 1/, 2a/, 2b/, 2c/, 8/, 9/ nárok na náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O., obec D., okres D., zameranej geometrickým
plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 100 m2 v podiele 1/1. Výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Výrokom

III. žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 8/ a 9/ právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Výrokom IV. žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ a 9/ proti žalobcom 3/ a 4/ právo na náhradu trov
konania nepriznal. Výrokom V. žalovanej 5/ priznal proti žalobcom 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania
vovýške100%.Vrozhodnutíkonštatoval,žežalobcovia1/až4/sakonečnoužaloboudomáhaliurčenia,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O., obec
D., okres D., zameranej geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc.
reg."C"č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoriavovýmere100m2vpodiele1/1ažežalobcovia3/a4/

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O., obec D., okres D., zameranej
geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 68 m2 v rovnakých podieloch 1/2 k celku. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ je dôvodná. Vykonaným dokazovaním malza preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.1979 registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne
pod RI. 14/79 odkúpili žalobcovia 1/ a 2/ pozemok parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 339 m2 a parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, zapísané v tom čase na LV č. XXX v k. ú.

O., od predávajúcej H. S.. V tom istom roku kúpnou zmluvou NZ 619/79 registrovanou pod RI. 803/79
odkúpili parcelu č. XXX/X - záhrady vo výmere 250 m2 od A. Q. a A. Q., teda celkove odkúpili výmeru
867 m2 ako EKN parcely. V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v k. ú. O.
ako dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X a CKN parcely č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 342 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 147 m2 a č. XXXX -

záhrady o výmere 271 m2, teda parcely o celkovej výmere 760 m2. Výmera nimi kúpených pozemkov
sa znížila o 107 m2, pričom žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že sa tak stalo vytvorením prístupovej cesty v r.
1988, ktorej bolo pridelené parcelné číslo XXXX/X bez evidencie vlastníkov a v rámci ROEP bola sporná
výmera 107 m2 zapísaná ako EKN parcela č. XXX/X - záhrada v k. ú. O. ako podielové spoluvlastníctvo
žalovaných 1/,2/,3/,4/,5/6/,7/ a M. T. (matky žalovaných 8/ a 9/). Žalobcovia v konaní predložili súkromný
znalecký posudok č. 8/2018 znalkyne z odboru geodézia a kartografia L. L. Q., ktorého závery nimi

uvedené tvrdenia preukazovali. Preto súd žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel, keď títo preukázali, že spornú
časť kúpili.

2. Žalobu žalobcov 3/ a 4/ súd zamietol. Uviedol, že žalobcovia 3/ a 4/ vlastnícke právo k označenej
nehnuteľnosti odvodzovali od vydržania časti EKN parc. č. XXX/X vedenej na LV č. XXXX s tým, že boli

presvedčeníaubezpečovaníotom,žeimpatríajtátočasťprístupovejcesty.Zvykonanéhodokazovania,
z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2008 mal však súd za preukázané, že predávajúci podieloví
spoluvlastníci odpredali kupujúcim žalovaným 3/ a 4/ do ich podielového spoluvlastníctva len rodinný
dom súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX a CKN parcely v LV č.
XXX v k.ú. O. č. XXXX - záhrada o výmere 163 m2, XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

139 m2, XXXX - záhrada o výmere 86 m2, XXXX - záhrada o výmere 249 m2 a XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 242 m2, teda žalobcovia 3/ a 4/ kúpili presne špecifikované a zamerané
parcely, pričom predmetom prevodu nebola prístupová cesta. Súd poukázal na to, že aj z obsahu
výpovede niektorých žalovaných (2/, 5/, 8/, 9/) vyplýva, že jednotliví podieloví spoluvlastníci sa dohodli,
že každý dá svoju časť pozemku na spoločnú cestu do užívania ostatným s tým, že vlastnícke právo

týchto jednotlivých osôb, ktorí vkladali časť parcely do spoločnej cesty, zostane zachované. Zo správy
Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny zo dňa 14.02.2008 mal súd za preukázané, že parc. č.
XXXX/X v k. ú. O. bola vytvorená v r. 1988, kedy bolo v k. ú. O. zapísané mapovanie - Základnej
mapy veľkej mierky (ZMVM) pod pol. vz. 44/88 a na základe uvedeného zápisu bola "vytvorená" parcela
č. XXXX/X o výmere 649 m2 (spoločná cesta), pričom vlastnícke vzťahy k nej neboli evidované. V

danom spore nebolo preukázané, koľko výmery zo svojich pozemkov, ani z ktorých konkrétne, vyčlenila
na spoločnú cestu rodina C. (predávajúci). Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia 3/ a 4/ nie sú
dobromyseľnými držiteľmi novovytvorenej parcely "C" č.1645/16 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 68 m2 podľa žalobcami 1/ a 2/ pripojeného geometrického plánu č. 14C/19/2014, aj keď po
stanovenú vydržaciu dobu zrejme túto časť dlhodobo užívali, pretože žalobcovia 3/ a 4/ nepreukázali,

na základe akého zmluvného alebo iného právneho vzťahu by im časť EKN parc. č. XXX/X - záhrady o
výmere 69 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. O. mala patriť a od akej právnej skutočnosti odvodzovali
svoje podielové spoluvlastníctvo k nej.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, pôvodne žalovaný 2/ P. I. a žalované
8/ a 9/.

5. Žalovaná 1/ odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, žiadala, aby

ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že
spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom žaloby, získala po svojej matke W. K., T. I., v právoplatnom
dedičskom konaní, pričom žalobcom svoje spoluvlastnícke podiely nepredala a ani nedarovala, preto
neexistuje žiadny doklad o tom, že žalobcovia sú vlastníci jej spoluvlastníckeho podielu na základe
kúpnej či darovacej zmluvy. Žalobca počas trvania súdneho konania nepredložil geometrický plán z

r. 1979, na základe ktorého má vlastniť aj jej spoluvlastnícky podiel, ktorý mu jej matka nepredala.
Tak isto nepredložil doklad o vyplatení spoluvlastníckych podielov žalovaným 1/ až 9/, zrejme preto,
lebo neexistujú. Geometrický plán je len technickým podkladom k zápisu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností a bez uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi ňou a žalobcami 1/ a 2/ prevod vlastníckychpráv v katastri nie je možný. Pokiaľ sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri mapovaní veľkej mierky
ZMVM bola vytvorená prístupová cesta, ktorej bolo pridelené par.č. XXXX/X a v rámci konania registra
obnovenej evidencie (ROEP) v k.ú. O. v r. 2000 došlo k chybnému zápisu do pôvodnej parcely registra

"E" vo výmere 176 m2 na žalovaných 1/ - 9/ a že táto parcela bola vytvorená z pozemkov, ktoré patrili
žalobcom 1/ a 2/ uviedla, že táto skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko prístupová cesta v uvedenej
parcele existovala už v čase predaja nehnuteľnosti, ktorú kupovali žalobcovia 1/ a 2/ od p. S., t.j. už v
r. 1979. V čase realizácie ROEP bola už 3 roky právoplatnou dedičkou spoluvlastníckeho podielu po
matke, preto vyhodnotenie súdu prvej inštancie, že sa stala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na

parc. č. XXX/X M. XXX/X až zápisom na LV č. XXXX počas realizácie ROEP je nesprávne. Má za to,
že pri realizácii zápisov v ROEP mali všetky zúčastnené strany všetky správne podklady pre zápisy
vlastníckych práv do katastra nehnuteľností; nechápe ako je možné, že žalobcovia 1/ a 2/ neboli v čase
vyhotovenia ROEP informovaní o uvedených skutočnostiach, pričom má za to, že osoby, ktoré priamo
užívali svoje nehnuteľnosti sa mali pri realizácii týchto prác zaujímať o svoj majetok a zistiť si skutočnosti,
ktoré sa dotýkajú ich nehnuteľností, pričom žalobu na určenie vlastníckych práv podali až v r. 2008 a

to po dlhodobo pretrvávajúcich nezhodách pri užívaní prístupovej cesty a po opakovanom neúspešnom
odkúpení spoluvlastníckych podielov od žalovanej 4/ a jej sestry. V odvolaní ďalej uviedla, že právny stav
veci nezavinila a ani nezadala dôvod na začatie súdneho konania, preto žiada, aby ju súd oslobodil od
plateniatrovkonania,pretožemádôchodkovývekajejpracovnýpomerkončík30.11.2018.Momentálne
nemá žiadnu pracovnú ponuku a jej finančný príjem je neistý.

6. Pôvodne žalovaný 2/ P. I. v podanom odvolaní uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v r. 1979 kúpili samostatne
stojaci rodinný dom oplotený zo štyroch strán so samostatným vchodom z ulice Vinohrady, ktorý už
v tej dobe bol registrovaný ako nehnuteľnosť kategórie typu C so samostatným vchodom z ulice Na
vinohrady. Susediaca parcela bola registrovaná ako parcela kategórie typu E, ktorá nebola predmetom

kupovania, pretože už v tom čase tam boli registrovaní spoluvlastníci rodiny I., ktorí svoje vlastnícke
právo nadobudli zákonným dedičstvom po svojich rodičoch. S týmito spoluvlastníkmi žalobcovia 1/ a
2/ nemajú a ani nemali uzavretú žiadnu kúpnu ani darovaciu zmluvu, tak im parcela nemohla a ani
nemôžepatriť.Uviedol,žesajednáosamostatnúparceluanieožiadnuuličkučicestičku,pričomparcela
bola právne samostatne zaregistrovaná s registračným číslom parcely, výmerou parcely a dedičnými

spoluvlastníkmi a takouto úradnou evidenciou je vedená aj na vlastníckom liste. Potvrdenie právnej
skutočnosti o dedičstve znalec obchádza a spochybňuje právne úkony úradov, ale úrady rešpektovali
ich zákonné dedičské spoluvlastníctvo. Žalobcovia si dali vyhotoviť geometrický plán v r. 2013, ktorým si
rozdelili parcelu na dve časti a týmto spôsobom chceli získať vlastníctvo k parceliam. Tento nezákonný
spôsob konania prešetroval prokurátor Generálnej prokuratúry SR a ten protizákonný postup zamietol,

uviedol do správneho právneho stavu a na základe zákona o dedičstve SR ich vlastníctvo a vlastnícke
práva potvrdil. Zdôraznil, že postup súdneho znalca, ale aj súdu je neodborný a nezákonný, keď pri
posudzovaní veci si dovolí spochybňovať dedičstvom nadobudnuté spoluvlastnícke právo vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré je právnym zákonným dedičstvom potvrdené. Nakoľko žalobu nepodával, ale
súd ju potvrdzuje, že koná v súlade s právnym dedičským vlastníckym právom, tak súdne poplatky majú

súdu zaplatiť tí, ktorí žalobu podávali.

7. Žalované 8/ a 9/ (dedičky po M. T.) v odvolaní uviedli, že po smrti ich starej matky, spoluvlastnícke
podiely ktoré sú predmetom sporu, zdedila ich matka M. T., T. V. v právoplatnom dedičskom konaní
a žalobca 1/ ich od p. T. ani od ich starej matky p. V., T. I. nekúpil, ktorá ešte žila v čase uzatvárania

kúpnopredajnej zmluvy medzi predávajúcou nehnuteľnosti p. S. a žalobcom 1/. Preto žalobca 1/ nemôže
byť ich vlastníkom tak ako tvrdí. Ich spoluvlastnícke podiely tak, ako sú zapísané na listoch vlastníctva,
boli v minulosti vlastníctvom ich predkov a nikto ich žalobcovi 1/ nepredal. Žiadny doklad o takejto
kúpe neexistuje. Geometrický plán v zmysle katastrálneho zákona je len technickým podkladom a na
samotnú zmenu vlastníckych práv nie je postačujúci. K výroku o trovách konania uviedli, že právny stav

veci nezavinili a ani nezadali dôvod na začatie súdneho konania, preto považujú za nesprávne, aby sa
podieľali na platení trov súdneho konania.

8. Žalovaná 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že nemá záujem na predlžovaní sporu, je
s rozsudkom spokojná.

9. Žalovaná 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že si myslí, že žaloba proti B. C. je
neopodstatnená a sporné parcely sú majetkom B. C..10. Žalovaná 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že uvedenú žalobu považuje za
neopodstatnenú. Žalobcovia 1/ a 2/ určite nekupovali dom na špekulácie, ale preto, aby mali kde bývať a
v dobrom vedomí, že aj sporné parcely sú ich majetkom. Je presvedčená, že chybné zápisy do katastra

nastali vtedy, keď bol vykonaný ROEP.

11. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedli, že
podklady z katastra nehnuteľností, pôvodné katastrálne mapy, geometrický plán, znalecký posudok,
ale aj výsluchy žalobcov, a tiež výsluchy žalovaných, potvrdili, že v minulosti pri vytvorení prístupovej

cesty každý z vlastníkov susediacich pozemkov "vypustil" časť výmery svojich pozemkov na vytvorenie
prístupovej cesty. Žalobcovia 3/ a 4/ boli presvedčení, že túto skutočnosť, ktorá objektívne vyplýva
z podkladov predložených súdu, bude mať súd prvej inštancie za preukázanú a že žalobe bude
vyhovené aj v ich časti, napriek tomu, že sa tak nestalo, žalobcovia 3/ a 4/ sa rozhodli neodvolávať proti
zamietajúcej časti výroku napadnutého rozsudku, žalobcovia 1/ a 2/ však trvajú na tom, že sú vlastníkmi
pozemku tak, ako to bolo určené napadnutým rozsudkom. Poukázali na to, že žalovaní v konaní

nespochybnili geometrický plán ani znalecký posudok, ktorý žalobcovia 1/ a 2/ predložili, žalobcovia
1/ a 2/ teda uniesli dôkazné bremeno. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za spravodlivý, keďže
danú výmeru pozemkov kúpili a zaplatili za ňu, o čom svedčí kúpna zmluva z r. 1979, ale aj z
dôvodu, že všetky strany sporu sú si vedomé, že každý vlastník susediacich pozemkov v dávnej v
minulosti vypustil časť svojho pozemku na vytvorenie prístupového pozemku. Kvôli chybe katastra

nehnuteľností (ktorý si toto pochybenie navyše aj uvedomuje a snažil sa v minulosti urobiť nápravu),
však došlo k zápisu nesprávnych vlastníckych vzťahov, čoho sa teraz odvolatelia držia, pričom je
zarážajúce, že tak robia práve odvolatelia - žalovaní 1/, 8/ a 9/, ktorí tieto podiely na prístupovom
pozemku vôbec nevyužívajú a nepotrebujú, pretože nevlastnia v danej lokalite žiadnu nehnuteľnosť,
ku ktorej by potrebovali podiel na prístupovej ceste. K odvolaniu žalovanej 1/ dodali, že tvrdenia

žalovanej 1/ uvedené v odvolaní sú nepreukázané a v rozpore s obsahom súdneho spisu, práve naopak
kúpna zmluva z r. 1979 preukazuje, že žalobcovia 1/ a 2/ pozemok, ktorý bol predmetom určenia,
skutočne kúpili, sedí výmera aj poloha pozemku. Za pozemok zaplatili kúpnu cenu. Kúpna zmluva bola
registrovaná štátnym notárstvom a zapísaná vtedajším strediskom geodézie. Síce prístupová parcela
jestvovala aj pred veľkým ZMVM, dovtedy však nebola táto parcela nikdy zakreslená na katastrálnej

mape, až pri ZMVM v r. 1988 bola prístupová parcela prvýkrát zakreslená do mapy, bez toho, aby
k nej zároveň boli na list vlastníctva zapísané vlastnícke vzťahy. K odvolaniu žalovaného 2/ uviedli,
že žalobcovia 1/ a 2/ kúpili nehnuteľnosti v takom stave, v akom je tento zakreslený v geometrickom
pláne a tiež zistený v znaleckom posudku vypracovanom L. L. Q.. V čase kúpy (v r. 1979) neboli k
prístupovému pozemku registrovaní spoluvlastníci rodiny Strakovej, ako to tvrdí žalovaný 2/, keďže

v tom roku táto prístupová parcela na mape a teda ani na liste vlastníctva vôbec neexistovala. K
odvolaniu žalovaných 8/ a 9/ uviedli, že keď v r. 1979 žalobcovia 1/ a 2/ kúpili od vlastníka rodinný
dom s pozemkami, tieto zasahovali do prístupového pozemku, ktorý v tom čase na mape ani na liste
vlastníctva neexistoval, avšak vlastnícky patril pôvodnému vlastníkovi, ktorý nehnuteľnosti odpredával
žalobcom 1/ a 2/. Teda nebol dôvod, aby právni predchodcovia žalovaných 8/ a 9/ niečo žalobcom1/

a 2/ odpredávali alebo darovali, keďže na danom pozemku (a teda aj na prístupovej parcele) nič
nevlastnili. Až neskorším chybným zápisom katastra nehnuteľnosti bol právny predchodca žalovaných
8/ a 9/ zapísaný ako spoluvlastník prístupovej parcely, hoci ešte v r. 1979 prístupovú parcelu, resp. jej
časť (určenú napadnutým rozsudkom) preukázateľne kúpili žalobcovia 1/ a 2/. Pokiaľ ide o náhradu
trov konania, plne sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania

žalobcom 1/ a 2/, keďže boli v spore úspešní. Odvolatelia síce tvrdia, že právny stav veci nezavinili a ani
nezadali dôvod na začatie súdneho konania, avšak ich postojom pred samotným pojednávaním (keďže
neuznávali vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/), ako aj počas samotného konania (ich písomnými i ústnymi
vyjadreniami), ktorými spochybňovali vlastnícke nároky žalobcov 1/ a 2/ a tiež teraz v odvolaniach, v
ktorých zotrvávajú na svojich vyjadreniach, neuznávajú vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/, napádajú

rozsudok súdu prvej inštancie a navrhujú žalobu zamietnuť, jednoznačne potvrdzujú, že zadali dôvod
na začatie aj pokračovanie v súdnom konaní a že stále spochybňujú vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/,
sú teda procesne zodpovední za to, že k sporu došlo. Z dôvodu, že boli v spore neúspešní, má úspešná
strana sporu nárok na náhradu trov konania.

12. Žalované 8/ a 9/ v následnej replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že nesúhlasia s tvrdením
žalobcu, že dali dôvod na začatie súdneho konania; v čase podania prvej žaloby ani netušili, v ktorej časti
katastrálneho územia O. sa nachádzajú ich spoluvlastnícke podiely ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré
zdedili po ich matke v právoplatnom dedičskom konaní. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdnehosporu nikdy neužívali, žalobcu pred začatím prvého súdneho konania nepoznali a ani sa s ním nikdy
nestretli. Žaloba, ktorú im poslal, ich prekvapila, necítia sa vinné, počas trvania súdneho konania len
bránili svoje vlastnícke právo, ktoré vyplýva z listov vlastníctva, ktoré zaručuje Ústava SR. Ak pri

meraní a mapovaní ZMVM a následne v zápisoch na listoch vlastníctva urobila chybu správa katastra
nehnuteľností, za to naozaj nemôžu. Ak boli vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam nesprávne
zapísané na LV, tak boli zapísané nesprávne najskôr na ich matku M. T. v čase realizácie ROEP a oni
tieto spoluvlastnícke podiely v r. 2012 len zdedili. Na nesprávnom zápise spoluvlastníckych podielov
pracovníkmi správy katastra nehnuteľností teda nenesú žiadnu vinu ani zodpovednosť. Domnievali sa,

že v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na
základe chyby pri realizácii ROEP, meraní ZMVM a následne nesprávnych zápisov na LV, je zodpovedná
inštitúcia, t.j. správa katastra nehnuteľností, v tomto prípade je žalobca poškodený a všetci žalovaní sú
obeťami konania toho, kto tento právny stav zavinil. V takomto prípade by úhrada súdnych trov konania
nemala byť prisúdená žalovaným ani žalobcovi. Na základe tejto skutočnosti by súd prvej inštancie mal
rozhodnúť inak a nemal by priznať náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi súdneho konania.

13. Žalovaná 1/ v replike k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že ak pochybila v zápisoch na listy
vlastníctva správa katastra nehnuteľností v ktoromkoľvek čase, nie je to jej chyba ani jej zodpovednosť,
v konaní si len bránila svoje vlastnícke práva, necíti sa vinná a nemyslí si, že dôvod na začatie súdneho
konania zadala ona tým, že neuznala vlastnícke právo žalobcu pri podaní žaloby. Poukázala na to,

že k predmetnej veci sa písomne vyjadril Okresný úrad Trenčín, Odpor katastrálny listom zo dňa
14.02.2018,ktorýnaotázku,kedybolizaloženévlastníckevzťahykprístupovejcesteparcelač.XXXX/X,
prečíslovanej neskôr na parcelu č. XXXX/X uviedol, že k tejto otázke sa nevie vyjadriť. Žalobca uviedol,
žedonehnuteľnostiXXX/X,XXX/Xpatriliajspoluvlastníckepodielyvšetkýchžalovanýchaprikúpezane
riadne zaplatil p. S., pričom katastrálny odbor je jediný, ktorý môže uviesť na pravú mieru skutočnosti, za

ktorých bolo odňaté vlastnícke právo nielen jej matke, ale aj ostatným žalovaným ešte pred uzatvorením
kúpnej zmluvy predmetných nehnuteľností. Ak vlastnila predávajúca S. celý pozemok, ktorý predávala,
ako je možné, že ďalší spoluvlastníci zostali zapísaní ako spoluvlastníci na zbytku týchto nehnuteľností
o výmere 107 m2 a 69 m2. Ak tu urobila chybu správa katastra nehnuteľností, má mať o tom evidenciu
a mala to uviesť aj vo vyjadrení pre súd prvej inštancie. Na základe uvedeného sa domnievala, že

vyjadrenie, že jej boli spoluvlastnícke podiely omylom zapísané v ROEP až v r. 2000 je nespravodlivé a
ťažko s nim môže súhlasiť. K veci priznania náhrady trov konania uviedla, že vníma ako nespravodlivé,
keď žalobcovia navrhujú, aby sa na úhrade trov konania podieľali len tí, ktorí sa odvolali voči rozsudku
súdu prvej inštancie, pričom pokiaľ v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha svojich vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam na základe chyby pri realizácii ROEP, zameraní ZMVM a následne nesprávnych

zápisov na LV, je zodpovedná štátna organizácia, t.j. správa katastra nehnuteľností, v takomto prípade
je žalobca poškodený a všetci žalovaní sú obeťami konania toho, kto tento právny stav zavinil. V prípade,
že právny stav nezavinil žalobca ani žalovaný, náhrada súdnych trov konania vo výške 100 % by nemala
byť priznaná žalovaným ani žalobcovi.

14. Žalobcovia 1/, 2/ v následnej duplike prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že čo sa týka
žalovaných 5/, 6/ a 7/, žalovaná 5/ v poslednom vyjadrení vyjadrila svoj názor, že došlo len k chybným
zápisom v katastri a teda nárok žalobcov 1/ a 2/ je opodstatnený; žalované 6/ a 7/ súhlasili s podanou
žalobou ako aj s argumentáciou a nárokmi žalobcov už od počiatku. Žalované 1/, 8/ a 9/ sa vo svojich
vyjadreniach vyjadrujú už len k náhrade trov konania; s ich argumentáciou, že náhradu trov konania

nezavinili, žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia, nakoľko žalované 1/, 8/ a 9/ nikdy nemali záujem dohodnúť sa,
zaujať nestranný a kritický postoj k tvrdeniam a dôkazom žalobcov, ani počas súdneho konania nikdy
neuznali nároky žalobcov, práve naopak opakovane proti ich opodstatnenosti namietali, a to aj podaním
odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

15. Krajský súd v Trenčíne o odvolaniach žalovaných rozhodol rozsudkom zo dňa 28. mája 2020 č.k.
17Co/142/2019-330 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a v súvisiacom
výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Na základe dovolaní, podaných žalovanými 2a/, 2b/ a 2c/ Najvyšší súd SR uznesením zo dňa

19. decembra 2023, č.k. 2Cdo/293/2021 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. mája 2020 sp.zn.
17Co/142/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že pôvodne
žalovaný 2/ P. I. zomrel dňa X. XXXXX XXXX. Odvolací súd rozhodol rozsudkom dňa 28. mája 2020,
pričom žalovaný 2/ v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedisponoval procesnou subjektivitou, ktorázanikla jeho smrťou. Dovolací súd konštatoval, že pokiaľ odvolací súd považoval žalovaného 2/ naďalej
za stranu sporu, pričom žalovaný 2/ v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu nebol nositeľom
procesnej subjektivity (ani spôsobilosti na právne úkony) a odvolací súd nedodržal postup podľa § 63

CSP, vykazuje postup odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie znaky procesnej vady konania v zmysle §
420 písm. b/ CSP, na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ.

17. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími námietkami dovolateľa a správnosťou právnych

záverov, na ktorých spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu.

18. Zároveň dovolací súd dodal, že neuniklo jeho pozornosti, že súd prvej inštancie v enunciáte
uznesenia z 26.11.2020 č.k. 14C/19/2014-374, ktorým rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi
po žalovanom 2/ podľa § 63 ods. 1,2,3, CSP a v opravnom uznesení súdu prvej inštancie z 26.04.2020
č.k. 14C/19/2014-381 (v bodoch 1. a 2. odôvodnenia súdu prvej inštancie) uviedol nesprávny dátum

narodenia žalovanej 2a/ Vlasty Strakovej – 19. septembra 1944, hoci správne má byť dátum narodenia
žalovanej 2a/ 13. septembra 1944, preto je potrebné, aby súd prvej inštancie, ktorý uznesenie vydal,
opravil zrejmé nesprávnosti postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 1,2 CSP, a to pred
rozhodnutím odvolacieho súdu.

19. Na základe uvedeného odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na opravu uvedenej zrejmej
nesprávnosti,ktorúsúdprvejinštancievykonaluznesenímzodňa15.apríla2024,č.k.14C/19/2024-439,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. mája 2024. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

20. Odvolací súd ďalej v konaní na strane pôvodne žalovaného 2/ P. I., ktorý zomrel dňa X. XXXXX
XXXX, pokračoval s jeho dedičmi, a to žalovanou 2a/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. O. XXX/X,
žalovanou 2b/ A. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XX/XX a žalovanou 2c/ M. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., E. O. XXX/X, ktorých vstup do konania bol už pripustený právoplatným uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26.11.2020, č.k. 14C/19/2014-374 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa

26.4.2020, č.k. 14C/19/2014-381 a zo dňa 15.4.2024, č.k. 14C/19/2014-439.

21. Odvolacísúdopätovnepreskúmalvecpodľa§379a§380ods.1CSP,beznariadeniapojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti výroku I. a v súvisiacom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdiť.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V. odvolací súd nepreskúmaval, pretože aj keď
odvolatelia vo svojich odvolaniach uvádzali, že rozsudok súdu prvej inštancie napádajú v celom rozsahu,
z obsahu ich odvolaní bolo zrejmé, že napádajú iba tú časť rozhodnutia, ktorým bolo žalobe vyhovené

a súvisiaci výrok o trovách konania. Preto považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II., IV. a V. za právoplatný a citovaným rozhodnutím odvolacieho súdu za nedotknutý (§ 367
CSP).

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali podanou žalobou

určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
O., obec Trenčín, okres Trenčín, zameranej geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018
ako pozemok parcela registra "C" č. 1645/16 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2 v
podiele 1/1, na tom právnom základe, že sporný pozemok kúpili kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.1979,
registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne pod RI. 14/79, ktorou žalobcovi 1/ a 2/ odkúpili pozemok

parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere 339 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
278 m2, zapísané v tom čase na LV č. XXX v k.ú. O., od predávajúcej H. S.. V tom istom roku kúpnou
zmluvou NZ 619/79, registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne pod RI. 803/79 odkúpili parcelu
č. XXX/X - záhrady o výmere 250 m2 od A. Q. a A. Q., teda celkove odkúpili výmeru 867 m2. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že v súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v k. ú.

O. ako dom súp. č. XXX postavený na parcele XXXX/X a CKN parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoriavovýmere342m2,XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriavovýmere147m2aXXXX-záhrady
o výmere 271 m2, teda parcely o celkovej výmere 760 m2. Žalobcovia v konaní tvrdili, že vzniknutý
rozdiel, t.j. chýbajúcich 107 m2 vznikol vytvorením prístupovej parcely v r. 1988, ktorej bolo pridelenéparcelné číslo XXXX/X bez evidencie vlastníkov a v rámci ROEP bola sporná výmera 107 m2 zapísaná
ako EKN parcela č. XXX/X - záhrada v k. ú. O. ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných.

24. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v konaní predložili súkromný znalecký posudok
vypracovaný znalkyňou L. L. Q. č. 8/2018 zo dňa 09.05.2018. Znalkyňa v podanom znaleckom posudku
konštatovala, že v r. 1988 bola v k. ú. O. vytvorená nová mapa, pričom sa zameriavali všetky vlastnícke
hranice a zároveň došlo aj k prečíslovaniu parciel z pôvodných pozemkov XXX/X, XXX/X a XXX/X
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, pričom po mapovaní boli vytvorené parcely registra CKN č. XXXX -

zastavaná plocha a dvor o výmere 489 m2 (neskôr rozdelená na XXXX/X a XXXX/X) a č.XXXX - záhrada
o výmere 271 m2. Znalkyňa uviedla, že z uvedených údajov vyplýva, že po mapovaní sa žalobcom
1/ a 2/ celková výmera znížila z pôvodných 867 m2 na 760 m2, pričom tento rozdiel bol spôsobený
zameraním tzv. spoločnej cesty pri mapovaní, ktorá začína práve medzi pozemkami parcela č. XXXX M.
XXXX (pôvodne XXX/X, XXX/X a XXX, XXX) a časť pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ teda leží
na uvedenej ceste, ktorá však v čase nadobudnutia vlastníctva neexistovala, ako dokazuje aj snímka

z pôvodnej katastrálnej mapy. Ďalej znalkyňa uviedla, že v r. 2000 bol v k. ú. O. schválený a zapísaný
Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorým sa určovali vlastnícke vzťahy k pozemkom
z nezaloženým listom vlastníctva. Určeným operátom pre zápis vlastníctva boli pozemnostné hárky. Z
tohto dôvodu boli na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná EKN parcela č. XXX/X ako zvyšok pôvodnej
parcely č. XXX, ako nadobúdatelia zaevidovaní pôvodní držitelia z pozemnoknižného hárku č. 46,

prípadne ich právni nástupcovia, pričom došlo k opomenutiu vlastníckych práv žalobcov 1/ a 2/. Záver
znaleckého posudku znalkyne bol taký, že plocha, ktorú označila na znaleckom nákrese písmenom
A, zameraná neskôr geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parcela
registra "C" č. 1645/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, zodpovedá zvyšku pôvodných
parciel č. XXX/X M. XXX/X, ktoré nadobudli do vlastníctva žalobcovia 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa

4. januára 1979.

25. Žalovaní 1/ až 9/ proti predloženému súkromnému znaleckému posudku v konaní nevzniesli žiadne
výhrady, nenavrhli ani nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktorými by spochybnili závery predloženého
znaleckého posudku, ani nenavrhli a nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali nimi uvádzané

protichodné tvrdenia.

26. Pre civilné konanie platí že súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový
stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods, 1,2 CSP). Preto nie je úlohou súdu
iniciatívne vyžadovať od strán konania konkrétne dôkazy, resp. nie je jeho úlohou akokoľvek napomáhať

ktorejkoľvek strane konania (čo je už zo samotnej podstaty postavenia súdu ako nezávislého a
nestranného orgánu vylúčené), ba naopak, je povinnosťou strany v konaní, ak chce byť v spore úspešná,
produkovať tvrdenia a preukázať ich (čl. 8 základných princípov CSP). V opačnom prípade to znamená
stratu sporu. Vylučuje sa preto dôkazná iniciatíva súdu a je kladený akcent na procesnú starostlivosť
stránsporu.Lencelkomvýnimočnejedanámožnosťsúduvykonaťajdôkaz,ktoréstranysporunenavrhli

(§ 185 CSP). Civilné sporové konanie sa preto riadi zásadou formálnej pravdy (označovaný aj ako
prejednací princíp), teda za pravdu súd prijme to, čo má preukázané zo strany strán sporu, pričom aj
ak by mu o nej vznikli pochybnosti, nemôže sám vyšetrovať ďalšie okolnosti (nepredložené stranami
sporu). Táto zásada však nie je obmedzujúca voči žiadnej strane sporu, nakoľko platí princíp rovnosti
zbraní (čl. 56 základných princípov CSP). ESĽP ho vykladá ako požiadavku, aby každá zo strán sporu

mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom
neznevýhodňujú vzhľadom k protistrane (Niderost-Huber proti Švajčiarsku, 1997, § 23).

27. V preskúmavanej veci žalobcovia v konaní uniesli dôkazné bremeno, keď predloženým súkromným
znaleckým posudkom, o ktorého záveroch súd nemal dôvod pochybovať, preukázali, že sporný

pozemok, ku ktorému sa domáhali určenia vlastníckeho práva, nadobudli do svojho vlastníctva kúpnou
zmluvou zo dňa 04.01.1979. Pokiaľ ide o hodnotenie tohto dôkazu (ktorého odborné závery súd
nemôže hodnotiť), odvolací súd bol toho názoru, že podaný znalecký posudok je logicky odôvodnený,
presvedčivý, znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vyporiadať a jeho závery
nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Bolo potom na žalovaných, aby sa v

konaní účinne bránili, závery predloženého znaleckého posudku vyvrátili alebo ich spochybnili nimi
predloženými dôkazmi, žalovaní však žiadne dôkazy preukazujúce opak v konaní neoznačili ani
nepredložili, niektorí so žalovaných dokonca vo svojich vyjadreniach vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/
k spornému pozemku uznali. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď konštatoval uneseniedôkazného bremena zo strany žalobcov 1/ a 2/ a ich žalobe vyhovel. Odvolania žalovaných tak nebolo
možné považovať za dôvodné.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. potvrdil.

29. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. o trovách prvoinštančného konania. Nemohol prihliadnuť
k argumentácii žalovaných, že pokiaľ daný stav zapríčinil správny orgán, konkrétne správa katastra
nehnuteľností, táto skutočnosť by mala byť dôvodom pre to, aby súd všetky strany sporu považoval

za poškodených a pri rozhodovaní o trovách konania žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Odvolací súd bolo toho názoru, že súd prvej inštancie v danej veci pri rozhodovaní o trovách
konania správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie o
trovách konania je rozhodujúci procesný úspech strany v konaní, pričom podľa ust. § 257 CSP súd iba
výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane, a to v prípade, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody však odvolací súd v konaní nezistil, pretože pokiaľ odvolatelia
boli toho názoru, že takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa je nesprávny postup správneho
orgánu, nemali sa v konaní brániť, mali uznať vlastnícke právo žalobcov, avšak z obsahu spisu naopak
vyplýva,ževšetciodvolateliasavkonaníúčinnebránili,neuznávalivlastníckeprávožalobcov,atoanipo
vykonanom dokazovaní, svedčiacom v prospech žalobcov, čím nepochybne vyvolali na strane žalobcov

1/ a 2/ vynaložené trovy konania. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní procesne úspešní, pretože ich
žalobe bolo vyhovené, súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcom 1/ a 2/ priznal proti
neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1, § 453 ods. 1,3 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešných odvolateľov
zaviazal k náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
a dovolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).