Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200021
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej
veci žalobcu: ORTOPROplus, s.r.o., Skladná 8, Košice, IČO: 31 715 486, právne zastúpeného:
JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 102873110/2019 zo dňa 13.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/8/2020-60 zo dňa 13. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/8/2020-60 zo dňa 13. apríla 2022 sa zrušuje a vec vracia

Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl a máj 2015, z ktorej vyhotovil protokol č. 102282564/2017 zo dňa 02.11.2017.
2. Správca dane rozhodnutím č. 101640999/2019 zo dňa 04.07.2019 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods.5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
rozdiel dane v sume 30 288,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z
dôvodu, že žalobca porušil § 49 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dane z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“). Správca dane
neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to:
- v sume 24 000,- EUR z faktúry vystavenej spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., Weferova
1, Košice, IČO: 47 542 578 za dodanie reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na
veľkoplošnej LED obrazovke (VIP KLIENT BALÍK „C“ 20 obrazoviek podľa vlastného výberu 18
000x/1LED ) - č. 2015040027, dátum dodania 30.04.2015, základ dane 120 000,- EUR, DPH 24 000,-
EUR

- v sume 6 288,- EUR z faktúr vystavených spoločnosťou FOLKA, s.r.o., ul. Mlynská 28, Košice, IČO:
47 541 563 za dodanie tovaru:
číslo 20150401, dátum dodania 14.04.2015, základ dane 6 840,- EUR, DPH 1 368,-EUR (suchý zips,
biely elastický)
číslo 20150403, dátum dodania 16.04.2015, základe dane 4 800,- EUR, DPH 960,- EUR
číslo 20150407, dátum dodania 22.04.2015, základ dane 9000,- EUR, DPH 1 800,- EUR (elastická
tkanina Frote 280 mm)

číslo 20150410, dátum dodania 28.04.2015, základ dane 10 800, - EUR, DPH 2160,- EUR (elastická
tkanina riadková 160 mm).
3. Podľa správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov tovaru
a služieb a ak dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávokv zmysle ust. § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z., tak ani daňovému subjektu nevznikol nárok na
odpočítanie dane z nákupu tovaru a služieb.
4.Naodvolaniežalobcuvydalžalovanýnapadnutérozhodnutie,vktoromsastotožnilsozávermisprávcu

dane. K jeho námietkam uviedol:
· uskutočnenie obchodov so spoločnosťou FOLKA, s.r.o. žalobca preukazoval len predložením faktúr s
prílohami a vlastnej účtovnej evidencie. Za túto spoločnosť svedok Z. Y. síce uskutočnenie obchodov
potvrdil, ale nevedel uviesť ďalšie informácie o obchode, ani predložiť žiadne dôkazy, že predmetné
faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v evidencii DPH spoločnosti FOLKA, s.r.o., doklady

nemá, odovzdal ich pri zániku spoločnosti právnemu nástupcovi - ZOJSTAV, s.r.o. Žalobca si tovar
obstaral aj od ďalších dodávateľov, ale nepamätal si od ktorých konkrétne, tovar bol dodaný do skladov
žalobcu. Žalobca sa u deklarovaného dodávateľa nezaujímal o samotný tovar, hoci musel mať záujem
o to, aby išlo o originálny materiál požadovanej kvality. Spoločnosť FOLKA, s.r.o. za rok 2015 nepodala
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, nedeklarovala teda vykonávanie ekonomickej
činnosti, zanikla dňa 17.05.2016 zlúčením so spoločnosťou ZOJSTAV s.r.o., ktorá bola nekontaktná, dňa

05.07.2017 bola zrušená a dňa 06.12.2017 vymazaná z obchodného registra;
· daňový subjekt predložil k deklarovaným obchodom od spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o.
faktúru, zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 30.03.2015, plán vysielania reklamných spotov ako
prílohu k faktúre č. 20150027, reklamný spot na USB kľúči, zmluvu o reklame a propagácii zo dňa
31.03.2016, cenník reklamných spotov, ktoré boli odvysielané na veľkoplošných LED obrazovkách,

objednávku na vysielanie reklamného spotu na veľkoplošných LED obrazovkách pre skupinu VIP
klientov balík D zo dňa 30.03.2016. Správca dane však nemohol prihliadať na dôkazy, ktoré mali
dátum vyhotovenia marec 2016, pretože preverované bolo zdaňovacie obdobie apríl a máj 2015 a
taktiež nemohol prihliadať na reklamný spot na USB kľúči, pretože tento je dôkazom len o tom, že
spot bol vyrobený, ale nie je z neho zrejmé, kto ho vyrobil, kedy bol vyrobený, kedy a kde a v akých

intervaloch bol vysielaný. Bývalý konateľ spoločnosti ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. Atilla Szabó
(konateľ od 07.05.2014 do 28.05.2015) uviedol, že časť dodávok bola realizovaná vo vlastnej réžií,
časť v subdodávkach, ale žiadny subdodávateľ nebol konkretizovaný. Bývalý konateľ tejto spoločnosti
Martin Feledi (konateľ od 23.04.2015 do zániku spoločnosti, t. j. do dňa 31.03.2017) odmietol vypovedať.
Zástupkyňa advokátskej kancelárie sa na pojednávaní dňa 20.03.2017 so správcom dane dohodla, že

do 15 pracovných dní predloží ďalšie podklady (o akú kampaň ide, vyhodnotenie kampane), ale žiadne
takéto doklady predložené neboli, naopak táto spoločnosť ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. už o dvanásť
dní od konania ústneho pojednávania, t. j. dňa 01.04.2017 zanikla zlúčením s právnym nástupcom -
spoločnosťou JOMI + M, s.r.o. a táto následne zanikla zlúčením so spoločnosťou SOLUN, s.r.o., ktorá
bola v ten istý deň, t. j. 05.05.2017, ex offo vymazaná z obchodného registra;

· podľa čl. II Zmluvy o reklame a propagácií z 30.03.2015 sa dodávateľ ADVERTISING & MEDIA, s.r.o.
zaviazal odovzdať objednávateľovi odklady preukazujúce vykonanie reklamy podľa zmluvy, žalobca
však takéto doklady nepredložil, ani o žiadnych takýchto dokladoch nepredložil žiadne dôkazy;
· za neopodstatnenú považoval námietku o tom, že správca dane neprihliadol na výpoveď A. Szaboa.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa správca dane touto výpoveďou zaoberal,

je v ňom uvedené, že tento svedok zdaniteľný obchod s daňovým subjektom potvrdil, ale k svojej
výpovedi nepredložil jediný dôkaz, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, nevedel uviesť žiadnych
svojich dodávateľov a nedisponoval žiadnymi dokladmi. Správca dane teda nepovažoval výpoveď za
nepravdivú, ale ústne potvrdenie uskutočnenia obchodov bez ďalšieho nepovažoval za dostatočné;
· pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú navzájom vylučujúce

závery a nie je zrejmé, či správca dane spochybňuje existenciu služby, resp. tovaru alebo osoby
dodávateľa, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane spochybnil samotnú existenciu
tovaru alebo služby, ale považoval za nepreukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z.; vysvetlil tiež, že správca dane neuznal nárok na
odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľné obchody podľa preverovaných faktúr boli

reálne uskutočnené tak, ako je to deklarované, nie z dôvodu zistenia podvodného konania daňového
subjektu.;
· nezistil, že by správca dane požadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých
táto povinnosť stíha iný subjekt. Naopak sám správca dane vykonal preverovania vzniku daňovej
povinnosti u dodávateľov podľa preverovaných faktúr, vykonal ústne pojednávanie so svedkami,

požadoval od deklarovaných dodávateľov, ich bývalých konateľov a zástupcov predloženie dokladov,
účtovné doklady však neboli správcovi k dispozícii a ani z ďalšieho dokazovania nevyplynuli žiadne
skutočnosti, ktoré by bez pochybností potvrdili uskutočnenie deklarovaných obchodov a daňový subjekt
nepredložil dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane odstránili.II. Konanie pred správnym súdom
5. V žalobe žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
6. Čo sa týka námietky skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, ktorý je podľa žalobcu v rozpore s administratívnymi spismi, žalobca poukázal na to, že:
· ak nebola spochybnená existencia služby a tovaru, ale skutočnosť, že deklarované plnenia dodali
uvedení dodávatelia, treba objasniť, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a poukázal na rozsudok

NSSRsp.zn.3Sžf/1/2011z15.03.2011adôkazy(najmäUSBkľúč,výpoveďsvedkaZ..Y.).Faktúryainé
listinné dôkazy, ktoré predložil, aj napriek tomu, že u dodávateľských spoločností nebolo možné preveriť
ich zaúčtovanie a vznik daňovej povinnosti, preukazujú, že službu dodali deklarovaní dodávatelia a
žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť;
· už v odvolaní argumentoval, že ak majú daňové orgány za preukázané, že došlo k fiktívnym obchodom,
potom je na nich, aby nepriznali odpočítanie dane na vstupe s objasnením mechanizmu podvodného

konania. Mal za to, že v danom prípade bol znak podvodu na DPH naplnený tým, že deklarovaní
dodávatelia neodviedli fakturovanú a splatnú daň a táto skutočnosť ostala mimo pozornosti správnych
orgánov.
7. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov namietal
nedostatočné vysporiadanie sa s jeho námietkami, čím došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej a súčasne zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
8. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na správnosti svojho rozhodnutia.
9. Správny súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol najmä, že:
· žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní,

námietka nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia s poukazom na relevantnú judikatúru
neobstojí;
· nedôvodná je aj námietka, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce
pre riadne posúdenie veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného
súdu SR, týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní, predkladania dokumentov daňovým subjektom,

preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok na splnenie nároku na odpočítanie dane a k prenosu
dôkazného bremena a uzavrel, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru od dodávateľa -
spoločnosti FOLKA, s.r.o. a reklamných služieb od dodávateľa - spoločnosti ADVERTISING & MEDIA,
s.r.o.;
· k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, na ktorý poukázal žalobca, uviedol, že na vec

nie je aplikovateľný, nakoľko sa inak dokazuje zdaniteľné plnenie, ktoré je reklamnou službou, a inak
zdaniteľné plnenie, ktoré je hmotným tovarom a tým, že dodanie reklamy je dosť ťažko preukázateľné, je
na mieste vyššia miera opatrnosti a s tým spojená vyššia miera zabezpečenia dostatočného množstva
dôkazných prostriedkov.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

10. Sťažovateľ (žalobca) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa §
440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhoval, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
11. Podľa sťažovateľa rozsudok vykazuje znaky zmätočnosti. Poukázal na to, že súd konštatoval, že nie
je dôvodná námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce

pre riadne posúdenie veci. On však v žalobe namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a
tiež namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy nahradiť
žalobné dôvody ani ich sám nevyhľadáva. Správny súd nerešpektoval žalobcom vymedzený rozsah
žaloby, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a je samé o sebe dôvodom na zrušenie

rozhodnutia.
12. Ďalšia výhrada sa týkala nesúhlasu s vysporiadaním sa so žalobnými námietkami. Poukázal na to, že
len preukázateľné spochybnenie vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov daňovým subjektom
oprávňuje správcu dane nepriznať právo na odpočítanie dane (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 401/09). Ak správne orgány tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom nemienili akceptovať, boli

povinnétútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniaadôkazyžalobcujednoznačnevyvracajú.
Tu sťažovateľ zotrval na svojich vyjadreniach o skutkovom stave tak, ako uviedol v odvolaní a v žalobe.
13. Nesúhlasil, že by jeho námietka nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti rozhodnutia neobstála.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/20/2017, podľa ktorého z odôvodneniarozhodnutia správneho súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako
aj Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že daňový podvod je rýdzo právna kategória a nemôže

byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Unesenie dôkazného bremena, ktoré je na bedrách
žalobcu, nie je možné zamieňať si s vyriešením právnej otázky daňového podvodu, ktoré je výlučne na
bedrách daňových orgánov. Zdôraznil, že namietal, že neodvedenie dane, ako pojmový znak podvodu
na DPH bol nesporne naplnený tým, že deklarovaní dodávatelia fakturovanú a splatnú daň neodviedli,
zanikli bez právneho nástupcu a neodvedená daň od nich je nevymožiteľná, čo ostalo účelovo mimo

pozornosti správnych orgánov. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca
nesplnil svoje daňové povinnosti, je povinný preukázať, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, a preukázať, že vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje
na plnení zaťaženom daňovým podvodom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/97/2016). Tento
záver zaťažuje aj súd v preskúmavacom konaní.
14. Nesúhlasil so záverom správneho súdu, že na vec nie je možné aplikovať rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ (ďalej „SDEÚ“) vo veci C-610/19 Vikingo s tým, že predmet zdaniteľného plnenia bol iný a
inak sa preukazuje dodanie tovaru a inak reklamná služba. Predmetom dodania boli nielen reklamné
služby, ale aj tovar od spoločnosti FOLKA, s.r.o. Vo veci C-601/19 Vikingo ako aj v prípade sťažovateľa je
rozhodujúcou skutočnosťou, že k zdaniteľnému plneniu došlo, ale podľa správnych orgánov ho nedodali
osoby, ktoré vyhotovili faktúry. Ak by sa aj preukázalo, že službu nedodali deklarovaní dodávatelia,

nepriznanie práva by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo by v rozpore s týmto
rozhodnutím.
15. Odňatie možnosti konať pred súdom videl sťažovateľ aj v tom, že správny súd sa vôbec
nevysporiadal s jeho argumentáciou, v odôvodnení rozsudku je venovaný značný priestor odkazom na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, čo však nemôže byť dostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia.

Z rozsudku je zrejmé, že súd si osvojil tvrdenia správnych orgánov bez toho, aby výsledok konfrontácie
svojich záverov a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom.
16. Žalovaný sa vyjadril podaním z 30.09.2022. K poukazom sťažovateľa na rozhodnutie SDEÚ vo
veci C-610/19 Vikingo v nadväznosti na otázku preukázania dodávateľa tovaru alebo služby zo strany
daňových subjektov poukázal rozhodnutie SDEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a s ním

súvisiace rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/68/2020 a sp. zn. 10Sžfk/54/2019.
Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.
17. Sťažovateľ reagoval podaním z 19.10.2022 a poukázal na rozdiely medzi vecou C-154/20
Kemwater ProChemie, kde konateľ dodávateľskej spoločnosti Viasat Service nevedel o tom, že služby
boli poskytované touto spoločnosťou, a súdenou vecou, kde obaja bývalí konatelia dodávateľských

spoločností dodanie tovarov potvrdili.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s §
438 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
19. Predmetom posúdenia kasačného súdu boli v podstate dva okruhy otázok: (I) kvalita odôvodnenia

rozsudku správneho súdu a (II) otázka rozloženia dôkazného bremena pri odopretí odpočítania DPH z
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a dôvodu účasti daňového subjektu na podvode.
20. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu
a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich

nepovažoval za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku
uvedie správny súd o. i. posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Správny
súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. V súdenej veci s ohľadom na obsah žaloby bol správny súd povinný zaujať stanovisko k žalobným
námietkam tak, ako sú uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku. Kasačný súd z napadnutého rozsudku

zistil, že jeho odôvodnenie v tejto časti reprodukuje vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj
Ústavného súdu SR, týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní, predkladania dokumentov daňovým
subjektom, preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok na splnenie nároku na odpočítanie dane a k
prenosu dôkazného bremena (body 37-39 odôvodnenia), tieto sú však uvedené vo všeobecnej rovine.
Z nich vyplývajúce právne závery správny súd riadne neaplikoval na konkrétne okolnosti prejednávanej

veci.
22. Kasačný súd nespochybňuje, že najmä v prípade obdobných a v rozhodovacej praxi často sa
opakujúcich právnych otázok, môže byť odôvodnenie súdneho rozhodnutia postavené aj na záveroch
vyšších súdnych autorít. Pokiaľ však účastník konania formuluje podrobnú žalobnú argumentáciu apoukazuje na konkrétne skutkové okolnosti, je potrebné, aby správny súd závery vyšších súdnych
autorít premietol na prejednávanú vec a svoje závery odôvodnil. V prejednávanej veci správny súd
túto požiadavku nenaplnil, nakoľko v texte odôvodnenia daného rozsudku po uvedení rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR len konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie
tovaru od dodávateľa - spoločnosti FOLKA, s.r.o. a reklamných služieb od dodávateľa - spoločnosti
ADVERTISING & MEDIA, s.r.o.
23. V tomto prípade navyše kasačný súd podotýka, že hmotnoprávnymi podmienkami pre uznanie
odpočtu dane z pridanej hodnoty sú požiadavky:

a)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávonaodpočítaniedane,musiabyťdodanéaleboposkytnuté
inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a
c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení.
24. Tieto požiadavky vyplývajú z ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o

DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“).
25. Správne uvedenie dodávateľa na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nepredstavuje. (rozhodnutia SDEÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra2021,bod25;voveciFerimetSL,C-281/20zodňa11.novembra2021,body26,27).Uvedené

vyplýva tiež z ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Inými
slovami, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.
26. Takýto právny záver prijal kasačný súd napríklad v rozsudku, sp. zn. 4Sfk/52/2021, zo dňa 15.
novembra2022,vktoromsavyjadrilkrozhodnutiuSDEÚvoveciVikingo,C-610/19,zodňa3.septembra

2020 nasledovne: „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva
na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a
uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ... Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť
len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom.“
27. Pokiaľ ide o prenos dôkazného bremena, kasačný súd upriamuje pozornosť na ustálený prístup, v
zmysle ktorého subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje

dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu
dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto
kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a

dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné
bremeno uniesol, je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je
opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti

viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21).
28. Vychádzajúc z týchto východísk, kasačný súd dodáva, že argumentácia správneho súdu o
neaplikovateľnosti rozhodnutia SDEÚ vo veci Vikingo C-610/19 (bod 42. rozhodnutia správneho súdu)
vyznieva zmätočne, keďže v prejednávanej veci nebolo spochybnené samotné zdaniteľné plnenie, ale

osoba deklarovaného dodávateľa, resp. jej status zdaniteľnej osoby. Nie je potom relevantná úvaha
správneho súdu o tom, že inak sa dokazuje zdaniteľné plnenie, ktoré je reklamnou službou, a zdaniteľné
plnenie, ktoré je hmotným tovarom.
29. Kasačný súd sumarizuje, že výhrady sťažovateľa voči odôvodneniu rozsudku správneho súdu
považoval za dôvodné a napĺňajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 2 písm. f) SSP. Namietanú vadu

vyhľadávania žalobných dôvodov nad rámec žaloby kasačný súd vzhľadom na vytýkaný nedostatok
odôvodnenia už ďalej nevyhodnocoval. Naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 2 písm. f) SSP
považoval kasačný súd za dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho súdu a preto sa už nezaoberal
namietanou nesprávnosťou právneho posúdenia veci.V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude

v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných námietok,
rešpektujúc doterajšie judikatórne závery o rozložení dôkazného bremena a preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, vo veci opätovne rozhodnúť
a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP.
31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.

3 SSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému
dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ... Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy,
ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-

právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom.“ (sp. zn. 4Sfk/52/2021, Vikingo, C-610/19)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.