Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203291
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622203291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcu Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 00 686 832, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35
855 673, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ivanom Vankom,
advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 19, o zaplatenie 66.962,87 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 16C/37/2022 - 161 z 21.11.2022, Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie v časti žaloby o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, v tejto čz r u š

u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta
a II. žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca podanou žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 66 962,87 eur, ako aj nahradiť mu trovy konania, a to na tom
základe, že žalobca ako poskytovateľ nenávratného finančného príspevku (ďalej ako NFP), v zastúpení
Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, uzavrel s prijímateľom Obec Kojšov, IČO:
00 329 258 (ďalej ako prijímateľ), konajúcim prostredníctvom žalovaného ako štatutárneho zástupcu

prijímateľa, Zmluvu o poskytnutí NFP kód projektu XXXXXXXXXXX reg. číslo C.- XX/XXXX-XXX (ďalej
ako Zmluva o poskytnutí NFP). K Zmluve o poskytnutí NFP bolo postupne uzatvorených 6 dodatkov.
Predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných
strán pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prostredníctvom platobnej jednotky prijímateľovi za
účelom spolufinancovania realizácie projektu schváleného Hodnotiacou komisiou č. 4 dňa 15.2.2008
s názvom „Výrobné haly Píla - Kojšov“. V rámci vykonanej NFK bolo preukázané, že si prijímateľ
konajúci prostredníctvom žalovaného v rámci predložených žiadostí o platbu nárokoval preplatenie

prác a materiálov, ktoré v rámci Projektu neboli vôbec dodané a realizované, čím došlo k porušeniu
vyššie citovaných ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP. Na základe uvedeného poskytovateľ vyčíslil
nezrovnalosť s finančným dopadom pre prijímateľa a určil výšku neoprávnene poskytnutých finančných
prostriedkov prijímateľovi, ktoré nespĺňajú v Zmluve o poskytnutí NFP a v právnom poriadku SR aEÚ stanovené podmienky oprávnenosti, na sumu 416 327,98 eur. Všetky zistenia NFK boli zhrnuté
v Správe z následnej finančnej kontroly č. XX/XXXX/XXXX z 30.9.2012. Správa v časti Overenie
dodania tovarov a prác pri realizácii Projektu obsahuje presný popis zistených nedostatkov a ich

finančnú kvantifikáciu. V nadväznosti na zistený skutkový stav v Projekte prijímateľa bolo začaté trestné
stíhanie a 3.2.2016 bola Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podaná obžaloba na žalovaného ako štatutárneho zástupcu prijímateľa. Trestné stíhanie žalovaného
bolo právoplatne ukončené vyhlásením Rozsudku, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
ako NS SR) žalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu subvenčného podvodu podľa § 225

ods.1, ods.5 Trestného zákona a zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
podľa § 261 ods.1, ods.3 Trestného zákona. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že NS SR určil
výšku škody spôsobenej poskytovateľovi žalovaným v príčinnej súvislosti so spáchaním trestného
činu subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, za ktoré
bol žalovaný právoplatne odsúdený, na sumu 66 962,87 eur. Tiež poukázal na tú časť odôvodnenia
uvedeného rozsudku, v ktorej NS SR konštatoval, že uloženie povinnosti žalovanému, spočívajúcej

v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu nie je exekučným titulom pre náhradu škody
spôsobenej poskytovateľovi ako poškodenému a že tento výrok nie je vynútiteľný výkonom rozhodnutia
proti vôli žalovaného a má len výchovný vplyv prehlbujúci výchovný účel podmienečného trestu odňatia
slobody, pretože ukladá žalovanému, aby sa aktívne podľa svojich schopností usiloval o nápravu
škodlivého majetkového následku spáchaného trestného činu. Citujúc § 420 ods.1 OZ, § 193 CSP,

ustálenú judikatúru (Nález Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp.zn. I. ÚS 269/2011) žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že existencia zavineného protiprávneho konania žalovaného, vznik škodlivého následku
a príčinná súvislosť medzi nimi vyplýva priamo z rozsudku, pričom civilný súd je v konaní o náhradu
škody voči žalovanému závermi NS SR uvedenými v rozsudku v zmysle § 193 CSP viazaný a je pritom
nevyhnutné z výroku rozsudku o vine vychádzať ako z celku a vziať do úvahy jeho právnu aj skutkovú

časť. V nadväznosti na to následne žalobca uviedol, že mu bola spôsobená škoda vo výške najmenej 66
962,87 eur, pričom nárok na zaplatenie minimálnej výšky škody, ustálenej NS SR v rozsudku, si žalobca
uplatňuje v tomto konaní.
2.2.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 26.7.2022 namietol existenciu procesných zákonných
prekážok na vedení tohto sporového konania, ktoré vzhliadal v porušenia procesnej zásady „ne bis

id idem“ - nie dvakrát o tom istom, pretože o tomto nároku podľa žalovaného už bolo rozhodnuté
právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 23.6.2020 sp.zn. 4To/6/2019, ktorým bola žalovanému
popri uznanej vine a uloženému trestu aj uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe piatich rokov spôsobenú škodu žalobcovi vo výške 66 962,87 eur. Zároveň vzniesol námietku
premlčania žalobcom uplatňovaného nároku, pretože uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba

v zmysle § 101 OZ, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto súvislosti
poukazoval na to, kedy predmetná žaloba bola podaná, pričom žalobca sa o uvedenej skutočnosti
dozvedel najneskôr 30.9.2012, kedy bola vyhotovená „Správa z následnej finančnej kontroly č. XX/
XXXX/XXXX“, v ktorej je obsiahnutý presný popis zistených nedostatkov a ich finančná kvantifikácia.
2.3.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 161 ods.1,2, § 159, § 230 CSP, § 287

ods.1,2, § 288 ods.1,2 TP a konštatoval, že pokiaľ ide o žalovaným namietané porušenie zásady „ne bis
in idem“, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že tento princíp je v civilnom sporovom konaní vyjadrený
v dvoch procesných prekážkach, a to: 1. v prekážke litispendencie, t.j. v prekážke začatého konania, a
2. v prekážke rei iudicatae, t.j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci.
2.4.Pokiaľ ide o prekážku rei iudicatae, t.j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, podľa žalovaného

túto mal predstavovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4To 6/2019 z 23.6.2020 (ďalej len ako
rozsudok NS SR). Vo výroku uvedeného rozsudku NS SR sa okrem iného uvádzalo, že podľa § 51 ods.4
písm. d) Trestného zákona najvyšší súd ukladá (žalovanému - poznámka súdu) povinnosť spočívajúcu
v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, a tiež že podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku
poškodeného Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky odkazuje s nárokom na náhradu škody

na civilný proces. V danom spore je nepochybné, že vyššie uvedený rozsudok NS SR neobsahuje
výslovný výrok o tom, že žalovaného (v trestnom konaní označeného ako obžalovaného) zaväzuje vo
vzťahu k žalobcovi na úhradu škody určitej pevnej určenej výšky. Inými slovami z výrokov rozsudku
NS SR nevyplýva, že by žalobný nárok (žalobný petit), ktorého sa v rámci adhézneho konania žalobca
domáhal titulom náhrady škody voči žalovanému sa stal, a to prípadne čo i len čiastočne súčasťou

niektorého z výrokov uvedeného rozhodnutia, z dôvodu, že by bol býval najvyšší súd návrhu žalobcu
v rámci uvedeného adhézneho konania čo i len čiastočne vyhovel. Najvyšší súd o tomto žalobcom
uplatňovanom nároku v predmetnom trestnom konaní nerozhodol. Tomu nasvedčuje aj výrok uvedený v
predmetnom rozsudku NS SR, ktorým podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku najvyšší súd žalobcu akopoškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok NS SR, nespĺňa
náležitosti jednak § 287 ods.2 Tr. por. (neobsahuje presné vymedzenie nároku, ktorý by bol žalobcovi
ako poškodenému v uvedenom konaní prisúdený) a jednak aj § 288 ods.2 Tr. por. (kedy sa v uvedenom

výroku neodkazuje žalobca ako poškodený na civilné konanie výslovne so zvyškom ním uplatneného
nároku, pričom ani samotný obsah odôvodnenia uvedeného rozsudku NS SR nič neuvádza v tom
smere, že predmetný odkaz sa týka len a výslovne „zvyšku“ nároku uplatneného žalobcom). Vzhľadom
na uvedené tak súd ustálil, že predmetný rozsudok NS SR nepredstavuje prekážku rei iudicatae v danom
prebiehajúcom spore, t.j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda nie je tu daný dôvod predmetné

sporové konanie pre existenciu uvedeného rozsudku NS SR zastaviť.
2.5.Pokiaľ ide o prekážku litispendencie, t.j. prekážku začatého konania, tú má podľa obsahu písomnej
dupliky žalovaného predstavovať na tunajšom súd prebiehajúce doposiaľ právoplatne neukončené
sporové konanie pod sp.zn. 10Cb/86/2013, v ktorom žalobca v tomto spore sp.zn. 16C/37/2022 podal
žalobu voči Obci Kojšov, a ktorým sa domáha náhrady škody (po čiastočnom späťvzatí) vo výške 409
077,93 eur, ktorá má svoj základ práve v porušení povinnosti obce ako prijímateľa vyplývajúcich zo

Zmluvyoposkytovanínenávratnéhofinančnéhopríspevkuč.C.-XX/XXXX-XXX(ZmluvaoNFP)vznení
dodatkov č. 1-6 k Zmluve, za ktorú obec v tom čase konal ako jej štatutár ( starosta) práve žalovaný
v tomto sporovom konaní. K tomuto súd uviedol, že § 159 CSP vyjadruje prekážku súdneho konania
(litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. V prípade
konania vedeného pod sp.zn. 10Cb/86/2013, však nie je možné hovoriť minimálne o totožnosti subjektov

konania, keďže v predmetnom spore je žalovanou Obec Kojšov, a nie žalovaný v tomto sporovom konaní
sp.zn. 16C/37/2022. Súd tak ustálil, že predmetné sporové konanie sp.zn. 10Cb/86/2013 nepredstavuje
prekážku litispendencie, t.j. prekážku začatého konania, a teda ani tu nie je daný dôvod predmetné
sporové konanie pre uvedené prebiehajúce sporové zastaviť.
2.6.V merite súd vec posúdil podľa § 415, § 420 ods.1, § 442 ods.1 OZ, § 193 CSP, § 100 ods.1, § 106

ods.1,2, § 112 OZ a k žalovaným vznesenej námietke premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku
uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že nárok z tohto sporového konania si žalobca voči
žalovanému uplatňuje titulom náhrady škody.
2.7.Z obsahu listinných dôkazov, predovšetkým zo Správy z následnej finančnej kontroly č. XX/XXXX/
XXXX z 30.9.2012 je zrejmé akých pochybení sa Obec Kojšov ako príjemca peňažných prostriedkov

poskytnutých žalobcom na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku kód
projektu XXXXXXXXXXX reg. číslo C./XXXX-XXX zo dňa 29.4.2008 a dodatkov č.1 až 5 k nej
dopustila,pričomvôľunavonok uvedenáobecprejavovalaprávekonanímžalovanéhoakojejstarostom.
Je zrejmé, že v konaní žalovaného ako štatutára obce nepochybne došlo k vyplácaniu peňažných
prostriedkov, ktoré by inak vyplatené neboli, a tieto prostriedky predstavujú sumu, ktorú je potrebné

kvalifikovať ako škodu na strane žalobcu, keďže išlo o majetkovú ujmu, ktorá vznikla na strane žalobcu
v dôsledku konania žalovaného, ktoré bolo potrebné kvalifikovať ako protiprávne (porušil § 415 a § 420
ods.1 OZ).
2.8.Podľa žalobcu, tento vedomosť vo vzťahu k nároku, ktorý si uplatňuje v tomto spore, teda o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá, nadobudol až momentom doručenia rozsudku NS SR.

2.9.Naproti tomu, žalovaný tento rozhodný okamih viazal prvotne už na 29.9.2008, teda odo dňa
predloženia žiadosti o platbu č. 2 z 29.9.2008, v rámci ktorej si žalovaný ako štatutárny orgán prijímateľa
ObceKojšov(starosta)nárokovalnapreplatenievýdavkovzapráceatovarynaobjekteSO-11Regulácia
potoka a úprava potoka, ktorých dodávka nebola v deklarovanom rozsahu zrealizovaná.
2.10.V tejto súvislosti súd uvádza, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto

za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku
(nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). To však ale neznamená, že táto uvedená vedomosť
musí byť nepochybná. Súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (právna veta publikovaná v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2014 - Stanoviská a
rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod poradovým číslom 16 vyplývajúcu z Rozsudku NS SR

sp.zn. 1Cdo/82/2009 z 28.5.2010).
2.11.V danom prípade už zo Správy z následnej finančnej kontroly č. XX/XXXX/XXXX z 30.9.2012 (ďalej
aj ako Správa) žalobca disponoval všetkými relevantnými informáciami, z ktorých sa dal vyvodiť záver o
tom, aká je výška škody (t.j. že obec konajúca prostredníctvom žalovaného ako jej starostu pri realizácii
objektov, na ktorú jej boli poskytnuté prostriedky od žalobcu nevykonala práce a nedodala materiály v

celkovej výške 438 239,97 eur), a tiež o tom, konkrétne ktorá fyzická osoba za škodu zodpovedá (t.j. že
je to žalovaný ako starosta obce, ktorých sa uvedených pochybení ako jej štatutár dopustil a ktorý ako
reálny subjekt vôľu obce navonok prejavuje).2.12.To že sa v tomto sporovom konaní žalobca domáhal voči žalovanému len úhrady sumy 66 962,87
eur ako sumy škody, ktorú NS SR pojal do výroku svojho rozsudku v rámci popisu skutku, ktorého
sa mal žalovaný dopustiť, nemá žiaden význam z hľadiska posúdenia otázky skutočnej vedomosti

poškodeného o tomto prvku, pretože táto suma sa dala nepochybne vyvodiť aj zo samotnej Správy z
následnej finančnej kontroly č. XX/XXXX/XXXX, čo napokon je zrejmé aj z odôvodnenia samotného
rozsudku NS SR. Tento totiž pri ustálení vyššie uvedenej sumy 66 962,87 eur ako výšky škody, ktorá
mala byť znakom skutkovej podstaty trestného činu sám vo svojej odôvodnení vychádzal práve aj z
uvedenej Správy, kedy konštatoval, že je zrejmé, že súčasťou objektu SO-11 Regulácia a úprava potoka

bola rekonštrukcia mosta. Vychádzajúc z krycieho listu rozpočtu a výkazu výmer sa tejto dopravnej
stavby okrem iného týkalo osem položiek, a to mostné opory zo železobetónu v hodnote 1 154,05 eur,
debnenie mostných opôr - zhotovenie v hodnote 3 523,20 eur, debnenie mostných opôr - odstránenie v
hodnote 1 504,37 eur, výstuž mostových opôr v hodnote 83 250,23 eur, mostné konštrukcie dosiek alebo
klenieb zo železobetónu v hodnote 2 071, 95 eur, debnenie nosnej konštrukcie mostov - zhotovenie v
hodnote 871,57 eur, debnenie nosnej konštrukcie mostov - odstránenie v hodnote 205,08 eur a výstuž

vodorovných konštrukcií mostov - oceľ v hodnote 350,13 eur, teda v celkovej hodnote 92 930,58 eur.
2.13.Obsah uvedenej Správy bol žalobcovi preukázateľne známy, keďže v poradí tretí jej rovnopis
bol určený samotnému žalobcovi a preukázateľne najneskôr k 22.8.2013 ju mal k dispozícii, nakoľko
na jej podklade podával k uvedenému dňu žalobu v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
10Cb/86/2013 voči žalovanej Obci Kojšov.

2.14.Vychádzajúc z týchto údajov berúc do úvahy, že plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
malo začať najneskôr od dátumu 22.8.2013 (kedy bola podaná žaloba v sporovom konaní sp.zn.
10Cb/86/2013 a ku ktorému dátumu z uvedenej Správy musel mať žalobca preukázateľne istú vedomosť
o pochybeniach v konaní žalovaného ako starostu Obce Kojšov, ktoré sa týkali aj tej sumy, ktorú si
uplatňuje v tomto spore), uvedená subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 22.8.2015.

2.15.V konaní bolo preukazné, že nárok na náhradu škody voči žalovanému si žalobca uplatnil síce
v adhéznom konaní avšak až 10.9.2015 na Prezídiu Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra,
Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ, Košice, kedy toto jeho uplatnenie bolo spísané
do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného ČVS : D./E.. To však už bolo po uplynutí vyššie uvedenej
dvojročnej premlčacej doby, a teda vyššie uplatnenie tohto nároku žalobcom 10.9.2015 už nemohol

spôsobiť spočívanie tejto doby v zmysle § 112 OZ tak, ako to tvrdil žalobca. Súd preto žalobu žalobcu
v plnom rozsah zamietol bez toho, aby skúmal a zaoberal sa ďalšími skutočnosťami na preukázanie
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mal žalobcovi svojím protiprávnym konaním spôsobiť.
2.16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.1,2, § 262 ods.2 CSP, tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady

bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

3.1.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca,atovočiobomvýrokomI.aII.zodvolacích
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom spolu s nárokom
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3.2.Žalobca v odvolaní (č.l. 182) k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP poukázal
na obsah práva na spravodlivý proces, zákaz prekvapivých rozhodnutí, ktoré akékoľvek porušenie

čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Namietal, že na
pojednávaní 21.11.2022 konajúci sudca sporovým stranám predbežné právne posúdenie veci
spočívajúce v jeho právnom názore na uplynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku
žalobcu na náhradu škody s ohľadom na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby od
vyhotovenia správy z NFK, resp. od podania žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová

Ves sp.zn. 10Cb/86/2013 neoznámil, čím žalobca nemohol adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú
situáciu a nemal priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
vo vzťahu k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov.
3.3.Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP žalobca uviedol, že súd v rozpore
s pravidlami formálnej logiky dospel k nesprávnemu určeniu okamihu preukázateľného získania

informácií žalobcu o okolnostiach, na základe ktorých si žalobca mohol urobiť dostatočný úsudok o tom,
že škoda vznikla, a ktorá konkrétna osoba za škodu uplatnenú v tomto konaní zodpovedá. Správa
z NFK konštatuje porušenie zmluvného záväzku zo zmluvy o poskytnutí NFP prijímateľom bez toho, aby
akokoľvekčoilennaznačovalatrestnúzodpovednosťzakéhokoľveksubjektu,pričomsubjektprijímateľanemožno nijako stotožniť so žalovaným. Z uvedenej správy žalobca nemohol žiadnym spôsobom
identifikovaťosobuzodpovednúzaspáchanietrestnéhočinu,atedazískaťpreukázanúvedomosťotom,
že je to práve a jedine žalovaný, kto zodpovedá za škodu spôsobenú trestným činom pri realizácii

projektu poskytovateľovi. Porušenie zmluvného záväzku prijímateľom nemožno bez ďalšieho stotožniť
so zodpovednosťou za škodu spôsobenú žalobcovi v dôsledku spáchania trestného činu žalovaným,
ku ktorému pri realizácii projektu prijímateľa došlo. Žalobca z uvedenej správy nemohol vyvodiť, že
zistené porušenie zmluvnej povinnosti prijímateľom predstavuje zároveň spáchanie trestného činu
žalovaným, a že v jeho dôsledku vznikla žalobcovi škoda v obsahu a v rozsahu, ktorý je predmetom

tohto konania, za ktorú je zodpovedný žalovaný. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu nemožno
stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní. Taktiež žalobca z uvedenej správy nemohol zistiť
ani výšku škody, za ktorú žalovaný ako páchateľ trestného činu zodpovedá s ohľadom na podmienky,
za ktoré sa na vznik trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa Právneho poriadku SR vyžadujú. Nie
každé konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu prijímateľa mohol žalobca automatický považovať
zaspáchanietrestnéhočinusprávnymnásledkomvznikupovinnostinahradiťžalobcoviinýmspôsobenú

škodu. S ohľadom na nevyhnutnú prítomnosť všetkých znakov trestného činu podľa trestného zákona
vrátane úmyselného zavinenia. O tom, kto zodpovedá za škodu spôsobenú trestnou činnosťou pri
realizácii projektu prijímateľa sa žalobca mohol dozvedieť najskôr počas výsluchu svedka, ktorého
sa dňa 10.9.2015 na Prezídium Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke
finančnej polície, expozitúra Východ, Košice za žalobcu zúčastnila právna zástupkyňa, ktorá počas

tohto výsluchu v mene žalobcu riadne uplatnila nárok na náhradu škody čo do výšky aj dôvodu.
Žalobca až do výsluchu 10.9.2015 nevystupoval v procesnom postavení poškodeného, ale iba svedka.
Nebol ani oznamovateľom skutočnosti nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin. Preto moment
výsluchu právneho zástupcu žalobcu možno považovať za najskorší moment, od ktorého začala plynúť
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému za splnenia

kumulatívnych podmienok podľa § 106 ods.1 OZ. Ak by tomu aj tak bolo automatický by v tom istom
momente došlo súčasne k prerušeniu jej plynutia s ohľadom na § 112 OZ a ustálenú judikatúru
v nadväznosti na uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody pred orgánom prípravného trestného
konania.
3.4.Žalobca v odvolaní odmietol analogickú aplikáciu rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/82/2009, nakoľko

nie je splnená základná podmienka rovnakosti, resp. obdobností prípadov, ktorú vyžaduje článok 2 ods.
2 CSP na uplatnenie analogickej aplikácie predchádzajúcich rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.
3.5.V prejednávanom spore žalobcu so žalovaným škodu prestavujú prostriedky, ktoré bol sám žalobca
povinný vrátiť do rozpočtu EÚ v dôsledku spáchania trestného činu žalovaným. Nejde o plnenie za
prijímateľa, ktoré by bol žalobca zadržal alebo nevykonal. Ním spáchaný trestný čin zakladá samostatný

dôvod na vrátenie finančných prostriedkov do rozpočtu EÚ. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje
žiaden právny vzťah a neexistuje tak žiaden základ na predpokladaný spôsob konania škodcu (starostu
obce), ktorý by teoretický mohol zakladať vedomosť žalobcu o to, že bola spáchaná škoda, a kto za
ňu zodpovedá.
3.6.Žalobca poukázal na nariadenie rady (ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov

Európskych spoločenstiev (ďalej len nariadenie) na článok 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ)217/1371obojiprotipodvodom,ktorépoškodzujúfinančnézáujmyÚnieprostredníctvomTrestného
práva (ďalej len Smernica o boji proti podvodom) a tvrdí, že ukončené trestné konanie je také, v ktorom
dôjde k vysporiadaniu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a danou osobou. S poukazom na
definíciu pojmu nezrovnalosť v zmysle predmetného nariadenia ďalej čo sa rozumie činmi, o ktorých

sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody a uloženú povinnosť členských štátov prijať
potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie predstavoval
trestný čin, ak bol spáchaný úmyselne.
3.7.Žalobca dôvodil, že za podvod možno považovať len takú nezrovnalosť, pri ktorej je preukázaný
úmysel subjektu poškodiť finančné záujmy spoločenstva, a teda pojem nezrovnalosť a pojem podvod

rozhodne nemožno považovať za obsahovo totožné pojmy. K uvedenému poukázal na usmernenie
MFSR k nezrovnalostiam a finančným opravám v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, ktoré
definuje nezrovnalosť ako trestný čin podľa zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona ako osobitný typ
nezrovnalosti, pri ktorom s ohľadom na jeho špecifiká, ustanovenia nariadenia o ochrane finančných
záujmov ES, smernice o boji proti podvodom a ústavne garantovanú zásadu prezumpcie neviny platia

osobitné pravidlá pre evidenciu a vymáhanie. Poukázal, že v zmysle uvedeného usmernenia MFSR kód
IRQ3-podozrenie z podvodu označuje podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom podkladom pre
pridelenie tohto kódu je skutočnosť, že v súvislosti s nezrovnalosťou bolo začaté trestné stíhanie a bolo
vydanéuznesenieozačatítrestnéhostíhania.KódomIRQ5-potvrdenýpodvodsaoznačujenezrovnalosťodo dňa nadobudnutia právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku súdu o spáchaní trestného činu, z čoho
vyplýva, že podozrenie z podvodu nemožno stotožňovať s pojmom potvrdený podvod.
3.8.V nadväznosti na uvedené je nepochybné, že škoda v dôsledku nezrovnalosti, ktorá je trestným

činom, poskytovateľovi vzniká v momente, keď mu vznikne povinnosť vrátiť prostriedky NFP postihnuté
trestnou činnosťou do rozpočtu EÚ, k čomu dochádza až v momente právoplatnosti rozhodnutia
príslušného súdu o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov uvedený v nariadení a smernici.
3.9.Podozrenie z podvodu v prípade projektov financovaných z fondov EÚ nemožno stotožniť s pojmom
podvod, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 2Obdo/55/2020 z 29.4.2021, ktorý konštatoval,

že samotné podozrenie z podvodu na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku nestačí, musí v danom prípade ísť o vedomosť, že došlo skutočne k takému konaniu
preukázanému spáchaniu trestného činu v súvislosti s projektom, ktoré poskytovateľovi dovoľuje
odstúpiť od zmluvy, ktorá skutočnosť a existencia dôvodov pre odstúpenie od zmluvy je nepochybné až
na základe právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní.
3.10.VspráveoMFKsaneuvádzažiadnepodozreniezpodvodu,aleibaporušeniepovinnostiprijímateľa

(nie žalovaného) týkajúcich sa podmienok poskytovania verejných prostriedkov a dodržanie podmienok
ich použitia podľa zmluvy o poskytnutí NFP.
3.11.Z uvedeného dôvodu závery rozsudku sp.zn. 1Cdo/82/2009 nemožno aplikovať na tento prípad,
pričom však najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí pripustil, že stotožnenie začiatku plynutia premlčacej
doby s právoplatnosťou rozsudku vydaného v trestnej veci nie je vylúčené, ak to vyplýva zo skutkových

okolností daného prípadu.
3.12.V prejednávanom prípade škoda vznikla až v momente právoplatnosti rozsudku NS SR vydaného
v trestnom konaní, lebo až v tom okamihu vznikla povinnosť poskytovateľa vrátiť prostriedky NFP
postihnuté trestnou činnosťou žalovaného do rozpočtu EÚ. Platnosť rozsudku NS SR je zároveň prvým
okamihom, kedy sa žalobca mohol o škode dozvedieť. Súd prvej inštancie takto pri vydávaní rozsudku

celkom zjavne nezohľadnil špecifické skutkové a právne okolnosti, ktoré pri poskytovaní príspevkov
z fondov EÚ vznikajú.
3.13.Súbežne s nárokom žalobcu na náhradu škody voči žalovanému má žalobca nárok na vrátenie
NFP voči prijímateľovi z titulu porušenia povinnosti prijímateľa z obchodnoprávnej zmluvy o poskytnutí
NFP, uvedené je pre tento spor právne irelevantné.

3.14.Žalobca poukázal na bližšie nešpecifikovaný nález Ústavného súdu SR, z ktorého má vyplývať,
že žalovaný nielenže môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom konaní na náhradu
škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým
bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je spôsobenie škody inému
a poškodený bol so svojim riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

Skutočnosť, že žalovaný spáchal trestný čin ako konateľ (štatutárny orgán) spoločnosti s ručením
obmedzeným (právnickej osoby), je z tohto pohľadu právne bezvýznamná, rovnako, ako aj existencia
ďalšieho právoplatného rozsudku súdu vydaného v občianskom súdnom konaní, ktorým bola spoločnosť
zaviazaná na plnenie v prospech žalobcu z titulu porušenia zmluvnej povinnosti. Poskytovateľ je
s ohľadom na povinnosť chrániť finančné záujmy a je povinný využiť všetky dostupné prostriedky, aby

sa neoprávnene vyplatené sumy vrátili späť do rozpočtu EÚ a SR.
3.15.V prejednávanej veci a z rozsudku NS SR je zrejmé, že moment, kedy došlo k udalosti, z ktorej
vznikla škoda, možno považovať deň predloženia žiadosti o platbu č. 2 dňa 29.9.2008. Dňom uplatnenia
práva poškodeného žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní 10.9.2015, kedy mal prvý raz žalobca
priznané postavenie poškodeného a nie iba svedka, došlo k prerušeniu plynutia objektívnej premlčacej

doby 10 rokov od vzniku udalosti v zmysle § 106 ods. 2 OZ, a to po celú dobu trvania trestného konania,
pričomprerušenieplynutiapremlčacejdobyboloukončenéprávoplatnosťourozsudkuNSSR23.6.2020.
Keďže do prerušenia plynutia premlčacej doby uplynulo bez 19 dní 7 rokov, objektívna premlčacia doba
na uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody uplynie 4.6.2023.
3.16.V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vedomosti žalobcu o skutočnostiach
podľa § 106 ods.1 OZ. Škoda žalobcovi v dôsledku trestnej činnosti žalovaného vznikla až v okamihu
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku NS SR, ktorým bol potvrdený podvod v projekte prijímateľa,
pričom v tomto momente sa žalobca o škode dozvedel, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá a zároveň
to bol prvý okamih, kedy mohol žalobca svoj nárok uplatniť na súde. Preto až okamihom právoplatnosti

rozsudku NS SR začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba žalobcu a keďže žaloba bola
podaná 22.6.2022, teda celkom zrejme v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a pred
uplynutím objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 OZ.3.17.Konajúci súd predložené dôkazy vyhodnotil nesprávne v rozpore s pravidlami formálnej logiky,
spätne doplnil skutkový stav o nesúvisiace navýšenie, skôr vzniknuté skutkové okolnosti, v dôsledku
čoho dospel k opačnému záveru.

3.18.V nadväznosti na vyššie uvedené naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/
CSP súd prvej inštancie na prejednávaný prípad aplikoval správnu právnu normu § 106 ods.1 CSP,
avšak v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci ako základu pre právne posúdenie túto
nesprávne interpretoval, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP.

4.1.Vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 201) žalovaný uviedol, že odvolacie tvrdenie žalobcu ohľadom
nesplnenia postupu súdu prvej inštancie podľa § 101 ods.2 CSP sa nezakladá na pravde, čo je zrejmé
zo zvukového záznamu z pojednávania. Okrem iného žalovaný s poukazom na viaceré rozhodnutia
ústavného súdu, najvyššieho súdu, krajských súdov argumentoval, že absencia postupu podľa § 181
ods.2 CSP je otázkou procesnou a vydaním rozhodnutia vo veci samej sa toto opomenutie konvaliduje,
a teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP.

4.2.Žalovaný ďalej poukázal s prihliadnutím na bod 68. napadnutého rozsudku, že preukázaná skutočná
vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, nemusí byť nepochybná (rozsudok NS
SR sp.zn. 1Cdo/82/2009). Vyššie spomínaná preukázaná skutočná vedomosť poškodeného o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá vyplýva zo správy z NFK z 30.9.2012, kedy žalovaný poukazuje na
dostatočne vyčerpávajúci právny názor okresného súdu v bodoch 68. až 79. rozsudku.

4.3.Taktiež doplnenie skutkového deja z dôkazov a skutkových okolností existujúcich v čase, kedy tento
skutkový dej nastal, neobstojí, pretože súd pri náležitom zistení skutkového stavu vychádzal z dôkazov
deklarovaných na pojednávaní, ktoré následne premietol do predbežného právneho posúdenia veci aj
do odôvodnenia napadnutého rozsudku.
4.4.Ak žalobca namieta výšku škody spôsobenej trestným činom ustálenej v rozsudku NS SR, ktorá je

diametrálne odlišná od výšky nezrovnalosti, ktorá bola poskytovateľom konštatovaná v správe z NFK.
Žalobca tu opomína právny názor NS SR ku škode ako takej, kedy najvyšší súd v predmetnej trestnej
veci žalovaného skonštatoval v rozsudku, že o spôsobenie škody sa významným spôsobom pričinil
aj poškodený, prípadne ním splnomocnené osoby. Pokiaľ by priebežné kontroly výsledku, ktorý bol
podmienkou vyplatenia NFP realizácie vyššie uvedeného projektu boli riadne a dôsledne vykonávané,

už v tom čase mohli nedostatky v realizácii predmetného projektu odhaliť a zabrániť tým vzniku škody,
či predísť jej. Vzhľadom na to, že poškodený mal možnosť vzniku škody zabrániť, ale tak neurobil, mal
by vzniknutú škodu znášať pomerne so žalovaným. (obžalovaným). Pre určenie pomeru, akým by sa
poškodený a obžalovaný mali na náhrade vzniknutej škody podieľať, by však bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania.

4.5.K aplikácii rozsudku NS SR 1Cdo/82/2009 žalovaný mal za to, že slúži len na podporu a doplnenie
dôkladnej právnej argumentácie súdu prvého stupňa, založenej na aplikácii ust. OZ a CSP na správne
zistený skutkový stav, ku ktorému dospel vykonaným dokazovaním. Žalovaný ďalej poukázal, že
predmetom tohto konania je náhrada škody, nie trestná zodpovednosť žalovaného.
4.6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP uvedený žalobcom považuje žalovaný za účelový.

5.1.K odvolacej replike (č.l. 210) žalobca zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a na odvolacích
námietkach, kedy zdôraznil, že spáchanie trestných činov pri realizácii projektu žalovaný má porušenie
zmluvnej povinnosti zo zmluvy o poskytnutí NFP prijímateľom predstavuje dve odlišné pochybenia
porušenia právnych povinností, ktoré má každý svoj vlastný obsah a každé vyvoláva vlastný právny

následok nezávislý od druhého právneho následku čo do obsahu, ako aj osoby zodpovedného subjektu
a lehôt na jeho uplatnenie.
5.2.S poukazom na čl. 105 nariadenia vlády (ES) č. 1083/2006 komisia automaticky zruší čiastkové
sumy pridelené na pomoc spolufinancovanú s EFRR alebo ESF, za ktoré nebolo komisii do 15
mesiacov od konečného termínu oprávnenosti výdavkov ustanoveného v rozhodnutí o príspevku

z fondov zaslané certifikované vyhlásenie o skutočne vyplatených výdavkoch, záverečná správa
o vykonávaní a vyhlásenie uvedené v čl. 38 ods.1 písm. f/ uvedeného nariadenia, najneskôr 6
mesiacov po tomto termíne, čím vzniká povinnosť vrátenia neoprávnene vyplatených platieb. Sumy
týkajúce sa operácie alebo programov, ktoré boli pozastavené v súvislosti so súdnymi konania alebo
správnymi odvolaniami s odkladným účinkom, sa neberú do úvahy pri výpočte sumy, ktorá má byť

automaticky zrušená. Prebiehajúce trestné konanie až do jeho právoplatného skončenia vo vzťahu
k projektom spolufinancovaným z fondov EÚ vyvoláva právny následok „len“ v podobe pozastavenia
operácií a k definitívnemu automatickému zrušeniu pomoci z fondov EÚ dochádza až na podklade
právoplatného rozsudku, ktorým je potvrdené spáchanie trestného činu v projekte financom z fondovEÚ. Až v tomto momente vzniká Slovenskej republike záväzok vrátenia neoprávnených platieb do
všeobecného rozpočtu EÚ z dôvodu potvrdeného podvodu, a teda škoda, za ktorú zodpovedá páchateľ
trestného činu. Zo správy z NFK nemohol žalobca získať preukázanú skutočnú vedomosť o škode

spôsobenej trestným činom spáchaným v projekte a o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko v tomto
momente škoda žalobcovi ešte nevznikla, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov
vyvodil nesprávne skutkové závery a zároveň v nadväznosti na to vec aj nesprávne právne posúdil.
5.3.Podľa čl. 38 nariadenia 1260/1999 je členský štát zodpovedný za spätné získanie všetkých
čiastok stratených následkom zistených nezrovnalostí a v zmysle § 39 ods.4 nariadenia, každá

čiastka, ktorá bola neoprávnene prijatá a má byť získaná späť, musí byť nahradená komisii vrátane
úrokov z omeškania. V kontexte čl. 325 ZF EÚ zmluvy o fungovaní Európskej únie je tak žalobca
SR povinný využiť všetky dostupné prostriedky, aby neoprávnene vyplatené sumy vymohol späť od
všetkých zodpovedných subjektov až do výšky poskytnutého neoprávneného príspevku spolu s úrokom
z omeškania.
5.4.K tvrdeniu o spoluzavinení žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa touto otázkou zodpovednosti

žalobcu ako poškodeného za spôsobenú škodu nezaoberal, preto akékoľvek tvrdenia žalovaného
týkajúce sa spoluzodpovednosti žalobcu za škodu sú nepreukázané a ako také irelevantné. Žalobca
výšku škodu stanovil výlučne podľa výroku rozsudku NS SR, nakoľko táto je jeho súčasťou a s ohľadom
na ustálenú judikatúru vo vzťahu k § 193 CSP.
5.5.Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva v nesprávnej právnej interpretácii § 106

ods.1 OZ, ktorá vyplynula z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Konajúci súd teda nesprávne
v rozpore s citovanými všeobecne záväznými nariadenia EÚ posúdil okamih vzniku škody v projekte ako
dôsledku spáchaného podvodu, nebral pritom do úvahy špecifiká, ktoré sú spojené s právnou úpravou
o poskytovaní príspevkov z fondov EÚ, bez akéhokoľvek právneho základu stotožnil osobu prijímateľov
s osobou žalovaného a nezrovnalosť ako následok porušenia zmluvných povinností prijímateľom so

škodou ako právny následok spáchaný z trestných činov žalovaným, preto sú právne závery súdu prvej
inštancie absolútne neudržateľné a v rozpore s ustálenou judikatúrou.

6.V odvolacej duplike (č.l. 217) žalovaný taktiež zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných
v priebehu sporu a v odvolacom konaní.

7.1.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, po vykonanom
odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods.1 CSP, rozsudok v časti nad sumu 2 000 eur ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané

odvolanie.
7.2.V časti žaloby o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom pripustil späťvzatie žaloby, v tejto časti zrušil
rozsudok a konanie zastavil.

8.Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

9.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
9.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o.i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.
9.3.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vníma v tom, že na pojednávaní 21.11.2022 konajúci sudca
sporovým stranám predbežné právne posúdenie veci spočívajúce v jeho právnom názore na uplynutie

subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody s ohľadom na určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby od vyhotovenia správy z NFK, resp. od podania žaloby
v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn. 10Cb/86/2013 neoznámil, čím žalobcanemoholadekvátnereagovaťnavzniknutúprocesnúsituáciuanemalpriestornauplatnenieprimeraných
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
9.4.Žalobcom uplatnené námietka je nedôvodná z dvoch dôvodov:

9.4.1.Jednak preto, že žalovaný už pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril vzniesol námietku premlčania
(doručené súdu 26.7.2022, č.l. 93), takže žalobca mal dostatočný priestor na vysporiadanie sa s touto
námietkou.
9.4.2.Druhým dôvodom je, že cieľom § 181 ods.2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,

aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie
tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej
procesných práv (7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018).
9.5.Stranám sporu, postupom súdu, nebola odňatá reálna a efektívna (formálna a faktická) možnosť

konať pred súdom, spočívajúca v práve skutkovo a právne argumentovať k vecnej a procesnej stránke
prejednávanej veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods.2 CSP vydaním rozhodnutia vo veci samej sa
konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento
procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu.
9.6.Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
9.7.Pretotentodôvododvolacísúdnepovažujezadôvod,prektorýbybolopotrebnénapadnutýrozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

10.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
10.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a opomenul skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula, aj keď na konečný výsledok v spore nemala vplyv.

11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju

opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.Vdanomprípadesúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávneaplikovalprávnunormu,
ale nesprávne ju interpretoval.

12.Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy 66 962,87 eur.

13.V konaní nebolo sporné, že- žalobca ako poskytovateľ NFP, v zastúpení Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu,
uzavrel s prijímateľom Obec Kojšov, konajúcim prostredníctvom žalovaného ako štatutárneho zástupcu
prijímateľa, Zmluvu o poskytnutí NFP kód projektu XXXXXXXXXXX reg. číslo C.- XX/XXXX-XXX;

-nazákladetrochžiadostíoplatbuboloprijímateľoviposkytovateľomprostredníctvomplatobnejjednotky
vyplatené NFP v celkovej výške 1 515 138,36 eur;
- v období od 10.8.2012 do 2.10.2012 bola u prijímateľa zo strany sprostredkovateľského orgánu
poskytovateľa vykonaná následná finančná kontrola č. XX/XXXX/XXXX ako hĺbková kontrola v súlade
s podmienkami a pravidlami uvedenými v zákone č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole. Poskytovateľ

vyčíslil nezrovnalosť s finančným dopadom pre prijímateľa a určil výšku neoprávnene poskytnutých
finančných prostriedkov prijímateľovi, ktoré podľa Zmluvy o poskytnutí NFP a právneho poriadku SR a
EÚ nespĺňajú stanovené podmienky oprávnenosti vo výške 438 239,97 eur;
- 29.1.2015 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie a Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4To/6/2019 z 23.6.2020 bol žalovaný uznaný za vinného zo zločinu subvenčného podvodu podľa §
225 ods.1,5 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 (ďalej len Trestný zákon) a zločinu

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods.1,3 Trestného zákona;
- žalovaný v priebehu vedeného konania zaplatil 2 000 eur.

14.Súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku, čo odôvodnil v bodoch 75. – 78.
odôvodnenia.

15.1.Podľa § 106 ods.1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
15.2.Podľa § 106 ods.2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.
15.3.Podľa § 106 ods.3 OZ právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie
podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho
rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa
spáchania tohto trestného činu.

16.Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods.2 OZ) je viazaný na udalosť, z ktorej
škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne
kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Z hľadiska § 106 ods.2
OZ nemožno totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, lebo by tak

objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne
škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec
(NS SR 2Cdo/118/2008).

17.Nárok na náhradu škody je třeba uplatnit v době, kdy ještě běží obě lhůty – lhůta objektivní a v jejím

rámci lhůta subjektivní; marným uplynutím jedné z těchto lhůt se nárok promlčuje, i když poškozenému
ješte běží i druhá promlčecí lhůta. Objektivní promlčecí lhůta prědstavuje z hlediska prolmčení nároku
na náhradu škody nezazší mez, kterou nelze v žádném případě překročit. (NS ČR 21Cdo/2423/2006).

18.1.Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu

škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je „spočívanie“ premlčania v súvislosti s uplatnením
nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa § 112 OZ totiž premlčacia doba neplynie po dobu
konania, v ktorom veriteľ uplatnil svoje právo, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje (rozhodnutie
uverejnené pod č. 31/1997 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
18.2.V prípade námietky premlčania v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie,

teda treba posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne
a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval.
18.3.Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní zahŕňa okrem otázky náležitostí
príslušného návrhu aj určenie doby, kedy poškodený môže návrh na náhradu škody podať, aby mohol
byť podkladom pre rozhodnutie súdu o náhrade škody v trestnom konaní.

18.4.Pri rozhodovaní o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, súd vychádza v otázke riadneho
uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v
trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na
náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku.18.5.Riadne pokračuje v konaní ten, kto svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému priebehu
tak, aby sa toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Nemožno teda napríklad uvažovať
o riadnom pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme žalobu späť, prípadne nepodá návrh na

pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 110 OSP, a pod. Pokiaľ však poškodený v trestnom konaní
nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa na konaní na súde druhého
stupňa, nemožno na základe toho urobiť záver, že riadne nepokračoval v trestnom konaní. (NS ČR –
senát Cpj 35/78).

19.Pojem škoda súdy vykladajú v praxi zhodne so stanoviskom uverejneným pod č. 55/1971 Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zásadne ide o náhradu skutočnej škody. Pri určení výšky náhrady
škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia, a nie v čase rozhodovania (§ 443 OZ).

20.Odvolací súd zastáva názor, že doručením správy (najneskôr 22.8.2013 – deň podania žaloby na
súd 10Cb/86/2013) z FK, žalobca sa dozvedel o rozsahu škody, ale ešte nemohol vedieť, kto za škodu
zodpovedá (žalovaný, obec, tretia osoba).

21.1.Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska § 156 CSP začatím

konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v občianskom súdnom konaní bola podaná až
potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní. Ak je teda z návrhu
na začatie konania zrejmé, že protiprávnosť konania žalovaného spočívala v trestnej činnosti, súd so
zreteľom na § 159 CSP musí skúmať, či rovnaký nárok nebol už skôr uplatnený v adhéznom konaní.
21.2.Výrokomtrestnéhorozsudkuonáhradeškodysúdvobčianskomsúdnomkonanísíceniejeviazaný

v zmysle § 193 CSP, ale právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní bráni
prejednaniu rovnakej veci v občianskom súdnom konaní v tom rozsahu, v akom bolo o náhrade škody
rozhodnuté (§ 226 CSP). Preto by malo byť zrejmé zo spisu, ale aj z odôvodnenia rozsudku, že súd sa
touto otázkou zaoberal, najmä či bol vykonaný dôkaz konštatovaním obsahu trestného spisu.

22.1.Žalobcovi škoda vznikla, vtedy keď FP boli použité v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté,
t.j. 29.9.2008.
22.2.Žalobca mal vedomosť o tom, že škoda vznikla zo Správy FK 30.9.2012 (70).
22.3.Odvolací súd zastáva názor, že začiatok plynutia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby sa počíta
od 29.9.2008.

23.Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné počítať od vedomosti, ktorú žalobca
nadobudol o škode, a že za ňu zodpovedá žalovaný.

24.1.Zo zápisnice o výsluchu svedka F. G. H. z 10.9.2015, je zrejmé, že táto vypovedala pred

vyšetrovateľom v konaní ČVS: D./E. spísanej 10.9.2015 na Prezídiu Policajného zboru, Národná
kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ, Košice vyplynulo, že
19.2.2015 bola splnomocnená MH SR na zastupovanie v tejto veci. Pri tomto úkone si žalobca cestou
ním splnomocneného zástupcu voči žalovanému odkazujúc na znalecký posudok č. X/XXXX znalca I.
J. K. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške zistených nevykonaných prác a nedodaných tovarov v

celkovej výške 486 806,72 eur.
24.2.Samotná skutočnosť, že svedkyni bola udelená plná moc na zastupovanie „v tejto veci“ svedčí
o tom, že žalobca o škode a osobe škodcu vedel už 19.2.2015, t.j. minimálne v deň udelenia
plnomocenstva.
24.3.Odvolací súd si neosvojil tvrdenie žalobcu o tom, že kto za škodu zodpovedá sa dozvedel až

rozsudku NS SR z 23.6.2020, lebo v tom prípade by si nemohol ani prihlásiť škodu v adhéznom konaní.

25.1.Vychádzajúc z uvedených záverov subjektívna premlčacia doba začala plynúť 19.2.2015. Táto
plynula v čase od 19.2.2015 do 10.9.2015 (6 mesiacov a 16 dní) a od 11.9.2015 do 23.6.2020 bolo
prerušené plynutie premlčacej doby. Plynutie lehoty pokračovalo od 24.6.2020 v rozsahu 17 mesiacov

a 14 dní. Žalobca mal podať žalobu na súde do 4.12.2021 a urobil tak až 22.6.2022, teda oneskorene.
25.2.Ak prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku, rozhodol správne, aj keď
odvolací súd počítal začiatok plynutia premlčacej doby od inej skutočnosti. Preto rozsudok ako vecne
správny potvrdil.26.Záverom odvolací súd upozorňuje žalovaného, že aj s prihliadnutím na zamietavé rozhodnutie
v civilnom konaní, jeho povinnosť vyplývajúca z rozsudku trestného súdu 4To/6/2019 z 23.6.2020 týmto

rozhodnutím nie je dotknutá.

27.Podľa § 370 ods.1,2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací

súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

28.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca disponuje po začatí konania právom vziať žalobu späť
a po splnení zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho
rozhodnutia. Platná právna úprava umožňuje dispozíciu konaním aj po vydaní rozhodnutia súdom prvej
inštancie. Oprávnenie vysporiadať sa so späťvzatím žaloby zveruje odvolaciemu súdu. Odvolací súd

v prvom rade rozhodne o tom, či späťvzatie žaloby pripúšťa. Ak späťvzatie žaloby pripustí, rozhodne
zároveň o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení konania.

29.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29.2.Podľa § 396 ods.2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

30.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.