Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124206357
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124206357.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Lenky Bowker, v spore žalobcu A. B., narodený: XX.XX.XXXX,
C. XXX, zastúpený JUDr. Milanom Ficekom, advokát s.r.o., IČO: 47232757, Bratislava, Žilinská 14, proti
žalovanému v 1. rade D. D., narodený: XX.XX.XXXX, B. XX, a žalovanej v 2. rade E. E. F., narodená:
XX.XX.XXXX, G. XXX, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu 73C/6/2024-44 zo
16.4.2024, Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým uznesením nariadil žalovanému v 1. rade a žalovanej
v 2. rade, aby sa zdržali nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Trnava,

katastrálnymodborom,nachádzajúcimisavkat.území:F.,obecF.,okres:Trnava,zapísaným(1)naLVč.
XXXakostavbasosúpisnýmčíslomXXXpostavenánapozemkuparcelyregistra„C“sparcelnýmčíslom
1836/79, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, pozemok parcely registra „C“ evidovaný
na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/19 o výmere 551 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/79 o
výmere 184 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, (2) na LV č. XXXX ako pozemok parcely

registra„C“evidovanýnakatastrálnejmapesparcelnýmčíslom1836/8ovýmere413m2,druhpozemku:
Záhrada, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/96 o
výmere 58 m2, druh pozemku: Záhrada, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape
s parcelným číslom 1836/112 o výmere 45 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/113 o výmere 10 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s

parcelným číslom 1836/114 o výmere 109 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a (3) na LV
č. XXXX ako stavba so súpisným číslom 451 postavená na pozemku parcely registra „C“ s parcelným
číslom 1836/114, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, stavba bez súpisného čísla
postavená na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 1836/112, druh stavby: Samostatne
stojaca garáž, popis stavby: garáž s prístreškom, stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku
parcely registra „C“ s parcelným číslom 1836/113, druh stavby: Iná budova, popis stavby: záhradný

dom, a to najmä, nie však výlučne ich predajom, darovaním, zámenou alebo inou formou scudzenia či
zriadením záložného práva alebo inou formou zaťaženia.

2.1.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že doručenou žalobou sa žalobca domáha určenia, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi žalovanými ako kupujúcimi a C. B., H. G. a H. B. ako predávajúcimi, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom

Trnava, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec F., okres: Trnava,
zapísaným na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX postavená na pozemku parcely registra„C“ s parcelným číslom 1836/79, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, pozemok
parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/19 o výmere 551 m2,
druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej

mape s parcelným číslom 1836/79 o výmere 184 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
(2) na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným
číslom 1836/8 o výmere 413 m2, druh pozemku: Záhrada, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na
katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/96 o výmere 58 m2, druh pozemku: Záhrada, pozemok
parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/112 o výmere 45 m2, druh

pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape
s parcelným číslom 1836/113 o výmere 10 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 1836/114 o výmere 109 m2,
druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a (3) na LV č. XXXX ako stavba so súpisným číslom XXX
postavená na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 1836/114, druh stavby: Rodinný dom,
popis stavby: rodinný dom, stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parcely registra „C“ s

parcelným číslom 1836/112, druh stavby: Samostatne stojaca garáž, popis stavby: garáž s prístreškom,
stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 1836/113,
druh stavby: Iná budova, popis stavby: záhradný dom, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Trnava, katastrálny odbor, č. V-6125/2023 zo dňa 29.01.2024 - č. z. 19/24, je voči žalobcovi pri vymáhaní
jeho pohľadávky od C. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. priznanej platobným

rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 25Up/1787/2023, zo dňa 20.11.2023,
právoplatným a vykonateľným dňa 13.12.2023, je právne neúčinná.
2.2.Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovaným v 1. a 2. rade nariadil, aby sa zdržali nakladania s popísanými nehnuteľnosťami, a to najmä,
nie však výlučne predajom, darovaním, zámenou alebo inou formou scudzenia, či zriadením záložného

práva alebo inou formou zaťaženia.
2.3.Žalobca návrh odôvodnil tým, že jeho dlžníčkou je C. B., ktorá bola platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 25Up/1787/2023 z 20.11.2023, právoplatným a vykonateľným
13.12.2023 zaviazaná zaplatiť mu istinu vo výške 215 700 eur s príslušenstvom. Vymáhateľná
pohľadávka voči dlžníčke vznikla na základe viacerých zmlúv o pôžičkách. Dlžníčka si svoje záväzky

neplnila ani dobrovoľne a ani na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Naopak
vykonala úkony, ktorých cieľom bolo zbavenie sa majetku, tým že na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor č. V-6125/2023 z 29.1.2024 - č.z. 19/24
previedla dlžníčka na žalovaných v 1. a 2. rade svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom
na nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti v súčasnosti evidované na LV č. XXXX boli pred prevodom na

žalovaných v bezpodielovom spoluvlastníctve vlastníčky a jej manžela H. B. v podiele 1/1. Nehnuteľnosti
v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX (pred prevodom na žalovaných pôvodne evidované na LV
č. XXX) boli pred prevodom na žalovaných v podielovom spoluvlastníctve dlžníčky v podiele 39/60
k celku a jej manžela v podiele 21/60 k celku. Toho času sú nehnuteľnosti na uvedených listoch
vlastníctva v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/2 k celku pre každého z nich. Žalobca

poukázal na to, že dlžníčka nehnuteľnosti previedla potom, čo sa rozhodnutie súdu stalo spôsobilým
exekučným titulom a tým, že dlžníčka previedla svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom
k nehnuteľnostiam na žalovaných, ukrátila uspokojenie vymáhanej pohľadávky žalobcu, ktorú ten voči
nej stále eviduje. Žalobca uviedol, že o úmysle dlžníčky žalovaní museli vedieť, a že v čase prevodu
na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX viazlo sudcovské záložné právo zriadené v prospech

žalobcu v konaní vedenom 18C/80/2023 na základe návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
na základe čoho žalovaní pri vynaložení, čo i len bežnej starostlivosti mohli a mali úmysel dlžníčky na
ukrátení vymáhateľnej pohľadávky jednoducho rozpoznať. Dlžníčka už nevlastní žiaden iný majetok,
z ktorého by reálne mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu a žalobca 19.3.2024 podal návrh na
vykonanie exekúcie.

2.4.Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa § 324 ods.1,3, § 325 ods.1,2
písm.c/,§328ods.2prváveta,§329ods.1prváveta,ods.2CSPamalzato,žežalobcavprejednávanej
veci osvedčil, že má voči dlžníčke peňažný nárok priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom vo výške 215 700 eur s príslušenstvom. Aj keď len samotná existencia dlhu nie je dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodom môže byť konanie, ktorého dôsledkom je zníženie

majetku, ktorý je možný postihnúť v exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
dlžníkove majetkové pomery. Súd prihliadol na výšku dlhu, ktorá titulom priznaného príslušenstva ďalej
narastá ako aj na to, že k prevodu nehnuteľností na žalovaných došlo až potom, čo exekučný titul
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ako aj na to, že dlžníčka dobrovoľne dlh neplnila, ako aj na to,že z obsahu priložených listov vlastníctva vyplýva, že ešte pred prevodom nehnuteľností na žalovaných
boli nariadené viaceré zabezpečovacie opatrenia a vedú sa viaceré konania o nariadenie neodkladných
opatrení.

2.5.Súd ďalej prihliadol aj na skutočnosť, že v čase prevodu nehnuteľností evidovaných na LV č.
XXX na žalovaných viazlo na týchto nehnuteľnostiach sudcovské záložné právo zriadené v prospech
žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 18C/80/2023 na základe návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo nasvedčuje vedomosti žalovaných o úmysle dlžníčky ukrátiť
žalobcu ako veriteľa. V posudzovanom prípade súd považoval za dostatočne osvedčenú existenciu

bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom
a žalovanými a tým zabezpečenie ochrany práv žalobcu, ktoré sú predmetom konania vo veci samej.
2.6.O nároku na náhrade trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

3.1.Žalovaní v 1. a 2. rade napadli uznesenie včas podaným odvolaním, ktoré odôvodňujú odkazom na

§ 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP.
3.2.Namietli, že je nesprávny záver súdu, že v čase prevodu nehnuteľností na žalovaných viazli na
nehnuteľnostiach, ktorých sa toto konanie týka viaceré zabezpečovacie opatrenia a sudcovské záložné
právo zriadené v prospech žalobcu, čo má nasvedčovať vedomosti žalovaných o úmysle dlžníčky ukrátiť
žalobcu. Tento záver súdu považujú za nesprávny a poukázali na LV predložené samotným žalobcom,

LV č. XXX s údajmi k 10.11.2023 a LV č. XXXX s údajmi k 8.12.2023.
3.3.Z týchto LV vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanými ako kupujúcimi a dlžníčkou
žalobcu a jej manželom ako predávajúcimi 8.11.2023 neboli na príslušných LV zapísané žiadne ťarchy
ani poznámky.
3.4.Čo sa týka plomb tak na LV č. XXX bola k 10.11.2023 zapísaná jediná plomba a to V-6125/2023

vyznačená na základe kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania (odporovacej žaloby). Čo
sa týka žalobcom predloženého LV č. XXXX k 8.12.2023 je evidentné, že prvá v poradí je plomba
V-6125/2023, čo znamená že táto bola časovo prvá. Z toho teda vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy a následného podania návrhu na vklad kúpnej zmluvy neboli na LV č. XXXX zapísané žiadne
plomby.

3.5.K vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo 29.1.2024, takmer 3 mesiace po podaní
návrhu na vklad. Nie je teda pravdou, čo tvrdí žalobca a čo si v konečnom dôsledku osvojil aj súd prvej
inštancie, a to že v čase prevodu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX viazlo sudcovské
záložné právo zriadené v prospech žalobcu a že to nasvedčuje vedomosti žalovaných o úmysle ukrátiť
žalobcu ako veriteľa. Práve naopak, v čase prevodu neboli na LV č. XXX, ani na LV č. XXXX evidované

žiadne plomby, poznámky, ani ťarchy. Z príslušných listov vlastníctva vyplýva, že prvé zabezpečovacie
opatrenie bolo nariadené až na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 31C/101/2023
z 22.11.2023. Opätovne poukázali na to, že z LV č. XXX s údajmi k 10.11.2023, ktoré predložil žalobca
je jednoznačné, že k tomuto dňu bola evidovaná plomba týkajúca sa kúpnej zmluvy, teda návrh na vklad
kúpnej zmluvy bol podaný cca 2 týždne predtým ako bolo nariadené prvé zabezpečovacie opatrenie.

3.6.Nebola naplnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu
opatreniu, vyjadrená v § 324 ods.3, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo vzťahu k tomuto
poukázal na skutočnosť, že na LV č. XXX je v časti C ťarchy zapísané v prospech žalobcu
zabezpečovacie opatrenie a to konkrétne sudcovské záložné právo. Záložné práva sa vo všeobecnosti

vyznačujú tým, že zaťažujú vec, v tomto prípade nehnuteľnosti. Ak by teda aj došlo k ďalšiemu prevodu
nehnuteľností, záložné právo zaťažuje nehnuteľnosti i naďalej a teda je možné, aby žalobca ako záložný
veriteľ sa uspokojil v rámci výkonu záložného práva. Neobstojí teda záver súdu uvedený v bode
23 uznesenia, podľa ktorého ak by žalovaní ďalej nakladali s nehnuteľnosťami, procesné postavenie
žalobcu by sťažilo, stalo sa neistým, nakoľko by bolo objektívne nemožné uspokojiť pohľadávku

z pôvodného majetku dlžníčky.
3.7.Poukázali na rozhodnutie v obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.
100C/20/2024, kde bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, z dôvodu že žalobca
potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia stručne odôvodnil obavou, že žalovaní môžu ďalej
odpredať svoje vlastnícke podiely na nehnuteľnostiach a tým pádom už nebude ďalej možné pokračovať

v tomto spore a nezákonné zmenšenie majetku dlžníka na úkor žalobcu sa tým stane definitívnym, čo
vytvorí trvalú prekážku ku uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca len hypoteticky uvádza aká situácia
by mohla nastať v prípade, ak by žalovaní previedli predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby. Pričomna podporu tejto hypotézy neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by osvedčovali takýto zámer
žalovaných.
3.8.Žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom neosvedčil obavu o tom, že žalovaní by mali ďalej

previesť nehnuteľnosti. Nebola teda naplnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia a to
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu
že exekúcia bude ohrozená.
3.9.Naopak žalovaní po doručení odporovacej žaloby a uznesenia bezodkladne odstúpili od kúpnej
zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáha. Dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy

bola skutočnosť, že medzi podpisom kúpnej zmluvy a samotným vkladom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (29.1.2024) boli na príslušných listoch vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľností
zapísané viaceré ťarchy a poznámky a plomby (najmä nie však výlučne sudcovské záložné práva)
a teda dôvodom odstúpenia bola nepravdivosť vyhlásení predávajúcich uvedených v kúpnej zmluve,
podľa ktorých nehnuteľnosti nie sú majetkom podliehajúcim inému konaniu, neviazne na ňom žiadne
záložné právo, že nehnuteľnosti sa nezaťažili akýmkoľvek právom tretej osoby a že nehnuteľnosti

nemajú žiadne právne vady. Ako dôkaz pripojili odstúpenie od kúpnej zmluvy vo vzťahu k H. B., manžel
dlžníčky žalobcu a odstúpenie od zmluvy vo vzťahu k C. B., dlžníčke žalobcu. 8.5.2024 zároveň s
prevzatím odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany predávajúcich prebehli rokovania o podpise dohody
o odstúpení, ktorá má byť podpísaná pre účely záznamu tohto odstúpenia do katastra nehnuteľností.
Dohoda bola zo strany predávajúcich podpísaná podľa ich informácií 10.5.2024, ktorí ju následne zaslali

na podpis žalovaným ako kupujúcim. Po podpise zo strany žalovaných bude bezodkladne podaný návrh
na záznam vlastníckeho práva v prospech pôvodných vlastníkov, t.j. v prospech dlžníčky, žalobcu a jej
manžela.
3.10.Z konania žalovaných tak jednoznačne vyplýva, že nemajú v úmysle ďalej prevádzať nehnuteľnosti,
práve naopak majú záujem o vrátenie nehnuteľností do majetku dlžníčky a jej manžela a teda nariadené

neodkladné opatrenie nemá žiadne opodstatnenie.
3.11.Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie s odkazom na § 389 ods.1 písm. d/
CSP v celom rozsahu zrušil, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie zanikli, alebo
ak také dôvody neexistovali.

4.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali žalovaní v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2
CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
5.2.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný, lebo súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a
skutočností, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. osvedčené a vyšli počas konania najavo.

6.1.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
6.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

7.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.8.Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záverom o splnení zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia a teda, že prvoinštančný súd vecne správne o neodkladnom

opatrení rozhodol.

9.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10.1.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10.2.Podľa § 325 ods.2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

11.Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

12.V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou
vo veci samej, ktorou sa žalobca domáhal určenia odporovateľnosti označených právnych úkonov.

13.1.Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej.

13.2.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
13.3.Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej,

predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami
prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.
13.4.Osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, je osvedčenie takého konania a správania žalovaného, ktoré vyžaduje

okamžitý zásah, teda rýchlu (aj keď iba dočasnú) úpravu vzájomných práv a povinností strán sporu.

14.1.Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP).
14.2.Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
vyrovnálenstýmiokolnosťami,ktorévyplývajúznávrhuapredloženýchdôkazovastranysporunemusia
byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné dokazovanie.

15.Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o
konečnú súdnu ochranu.

16.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné.

17.1.V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, t.j. nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.17.2.Žalobca taktiež osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná
skutočnosť, že dlžníčka žalobcu má voči nemu splatný a dokonca judikovaný dlh a tento žalobcovi
neuhradila, ale zbavuje sa svojho majetku je dostatočným osvedčením opodstatnenosti návrhu na toto

opatrenie.
17.3.Žalobca tiež osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by mohla
byť uhradená jeho pohľadávka a preukázal vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu
konania vo veci samej.

18.Námietka žalovaných, že oni jednoznačne nemajú v úmysle ďalej prevádzať nehnuteľnosti, je
absolútne nedôvodná, lebo po nariadenom neodkladnom opatrení vykonali úkony smerujúce k prevodu
nehnuteľností a aj keby tak nekonali, nie je nutné, vhodné a účelné čakať na úkony smerujúce k prevodu,
lebo neodkladné opatrenie by mohlo byť už v takom čase neúčelné.

19.1.Okrem uvedenej skutočnosti odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax
súdov. Napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014: „Ak by sa vyčkávalo
na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa
právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“

19.2.Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia
o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej
skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom
nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu
prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje

preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
ktorébypraktickystratilovýznam,akbysavyžadovalzásadnelenpredloženýdôkazosnahežalovaných
nakladať s nehnuteľnosťou.“
19.3.Taktiež podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície
s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia

nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou
dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať
na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným
opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa
zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej

navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“

20.Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje zabránenie ďalšiemu prevodu nehnuteľností
z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vo veci samej.

21.1.Keď žalovaní namietajú, že od uzatvorenej kúpnej zmluvy odstúpili 8.5.2024, (dohodu o odstúpení
pripojili k odvolaniu), tento úkon vykonali až po nariadenom neodkladnom opatrení zo 16.4.2024, preto
odvolací súd vzhľadom na § 329 ods.2 CSP neprihliada.
21.2.Žalovanými tvrdené odstúpenie, by malo mať za následok vrátenie predmetných nehnuteľností
pôvodnému vlastníkovi (dlžníčke), a teda nariadeným neodkladným opatrením nebudú nijako žalovaní

dotknutí na svojich právach.
21.3.V prípade, ak na základe odstúpenia od zmluvy dôjde k spätnému prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaných na dlžníčku, vznikne povinnému (žalovaným) oprávnenie
podať návrh na jeho zrušenie podľa § 334 CSP.

22.K námietke žalovaných, že vo veci nebolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, odvolací súd
uvádza, že táto je nedôvodná, lebo zabezpečovacie opatrenie možno použiť len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods.1 CSP) a v prejednávanom
spore nie je predmetom peňažná pohľadávka.

23.Záverom odvolací súd uvádza, že návrh žalovaných, aby odvolací súd postupoval podľa § 389 ods.2
CSP v rozhodnutí o odvolaní je nedôvodný, lebo citované ustanovenie nemožno použiť, keďže nenastali
okolnosti v ňom predpokladané.24.O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
bude končiť (§ 262 ods.1 CSP).

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).