Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203499
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
X.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenéopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – B. A., C. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/
XX, E. – B. F. G. a otec – A. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. F. XXXX/XXX, E. - C., o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 6. decembra 2023 č.
k. 59P/87/2023-74, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

1. S účinnosťou od 5.9.2023 zvyšuje výživné otca na mal. A. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120
eur mesačne.
2. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 5.9.2023 do 23.7.2024 otcovi nevznikol.
3. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 31. mája 2018 č. k. 13P/61/2017-95 v časti
výšky výživného na mal. A..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal.

A. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 5.9.2023 (výrok I.) a zročné výživné za obdobie od
5.9.2023 do 31.12.2023 vo výške 153,33 eur otcovi uložil zaplatiť matke do 31.3.2024 (výrok II.), čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/61/2017-95 zo dňa 31.5.2018 v časti o výške
výživného na mal. A. (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1
a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnajúc pomery otca, matky a maloletého dieťaťa
v čase posledného rozhodovania so súčasnými pomermi bolo nutné konštatovať, že od poslednej
úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 5 rokov a jednoznačne došlo k zmene pomerov na
strane dieťaťa. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV č. k. 13P/61/2017-95 zo dňa 31.5.2018, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

matky a otcovi bolo uložené prispievať na výživu dieťaťa sumou 80 eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 21.6.2018. Porovnajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so
súčasnými pomermi súd dospel k záveru, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné nadieťa naposledy stanovené, došlo jednoznačne k nárastu potrieb dieťaťa. Mal. A. má 7 rokov (v čase
predchádzajúcej úpravy mal 1,5 roka) a nastúpil na prvý stupeň základnej školy, čím nepochybne došlo
kpodstatnémunárastujehoodôvodnenýchpotrieb.Včasepredchádzajúcejúpravyboloteczamestnaný

s príjmom 300 až 400 eur netto a v súčasnosti pracuje ako rozvozca jedla s príjmom cca 600 až 900
eur brutto. Jeho majetkové pomery sa nezmenili. Rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije s priateľkou. Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy na
rodičovskej dovolenke a v súčasnosti je tiež na rodičovskej dovolenke. Nezmenili sa ani jej majetkové
pomery. Uzavrela manželstvo a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd akceptoval vyčíslenie

výdavkov maloletého vo výške 442 eur mesačne. Po zistení všetkých relevantných skutočností súd
dospel k záveru, že je v možnostiach otca uhrádzať výživné v sume 160 eur mesačne. Prihliadol na to,
že otec sa s maloletým stretáva sporadicky a nad rámec výživného prispieva sporadicky. K zdravotnému
stavu otca uviedol, že jeho choroba – bronchiálna astma nie až tak závažného charakteru, že by bol
úplne vylúčený z trhu práce. Súčasne súd rozhodol i o zročnom výživnom, ktoré otcovi uložil zaplatiť
s ohľadom na jeho príjem do štyroch mesiacov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s vysloveným právnym názorom, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a výživné určiť v podstatne
nižšej výške. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ním navrhnutými

dôkazmi a v rozsudku sa s tým v rozpore s ust. 220 ods. 2 CSP vôbec nevysporiadal. Bol toho názoru, že
súd dostatočne neskúmal jeho zdravotný stav, pričom len z priloženej lekárskej správy tak ani nemohol
urobiť. Astmatikom je už od detstva, pričom po očkovaní proti covidu sa jeho zdravotný stav zhoršil
ačastotrpíastmatickýmizáchvatmi.Súdtiežpochybil,keďabsolútneneskúmaljehoaktuálnezárobkové
pomery vyžiadaním si lustrácie zo Sociálnej poisťovne. Pokiaľ na pojednávaní uviedol, že jeho mesačný

brutto príjem predstavuje sumu 600-900 eur, tak uvedené upresňuje, že ide o príjem celej spoločnosti,
a nie výlučne jeho osobný príjem. Z týchto peňazí musí v prevažnej výške hradiť náklady súvisiace
s podnikaním.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej

správnosti potvrdiť. Uviedla, že otec má svoju chorobu pod kontrolu, keďže sa lieči pravidelným užívaním
liekov. Nesúhlasila s výsluchom svedkov navrhnutých otcom, pretože títo nie sú dôveryhodnými
osobami, nakoľko ide o rodinných príslušníkov.

5. Opatrovník maloletého vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Otec maloletého k vyjadreniu matky dieťaťa uviedol, že jeho choroba je pod lekárskym dohľadom, ale
určite nie je pod kontrolou, pretože počet astmatických záchvatov je stále častejší. Pridržal sa obsahu
svojho odvolania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66

CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. A.. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné s účinnosťou od
5.9.2023 zvýšené zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne a zročné výživné za obdobie
od 5.9.2023 do 31.12.2023 v sume 153,33 eur bolo otcovi uložené zaplatiť matke do 31.3.2024, ako aj
závislých výrokov o zmene rozsudku o ostatnej úprave výživného a nároku na náhradu trov konania.

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutéhorozsudku. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne zákonné ustanovenia, avšak pri ich
aplikácii na zistený skutkový stav dospel k nesprávnemu záveru o výške sumy zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca.

10. Odvolateľ okrem iného odvolanie odôvodnil tým, že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietol, že súd svoj rozsudok riadne neodôvodnil,
keď sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné.

11. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v

odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

12. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom

na nedostatok dôvodov, nakoľko obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument
účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konania
uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku,

či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS
209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne). Rovnako je len na súde, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkupodľanázoruodvolaciehosúduvyššieuvedenémuzodpovedá,

pričom je samozrejmé, že odvolateľ s niektorými skutkovými závermi súdu nesúhlasí. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.

14. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená

buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov

neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním
(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,

sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od
veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,

voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba
odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičiadieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.).

16. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa
mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/
škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa

v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať
v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba
prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov.

17. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom
zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 % z čistého
príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené osoby, samozrejme so zohľadnením, že určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože

kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu. V tejto súvislosti bola vypracovaná Metodiku výpočtu výživného vypracovanú v rámci
Národného projektu: Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov
v rodinnoprávnej agende, v zmysle ktorej sa z čistého príjmu povinného rodiča na výživu dieťaťa určuje

suma zodpovedajúca 14 % pre dieťa na prvom stupni základnej školy (pri existencii jednej ďalšej
vyživovacej povinnosti).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného a dospel
k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom,

ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určenej výšky výživného, pričom súd zistil a posúdil všetky rozhodné
kritéria.

19. Odvolací súd sa však nestotožnil so súdom prvej inštancie ustálenou sumou zvýšeného výživného,
pretože zárobkové schopnosti a možnosti otca takéto zvýšenie neumožňujú. Otec je spoločníkom

a konateľom spoločnosti A. I. J., ktorá podľa daňového priznania za rok 2022 mala výsledok
hospodárenia pred zdanením – (mínus) 10972,58 eur. Pre uvedenú spoločnosť otec vykonáva prácu
na základe dohody, pričom podľa lustrácie v SP dosahuje vymeriavací základ 50 eur mesačne.
S prihliadnutím na uvedené bolo jeho vyjadrenie pred súdom prvej inštancie, že má mesačný príjem
cca 600 – 900 eur brutto, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako jeho hrubý mesačný príjem zo

zamestnania, potrebné posúdiť ako príjem spoločnosti s potrebou zohľadnenia i výdavkov, čo sa
odzrkadľuje v daňovom priznaní, na čo poukázal otec v odvolaní.

20. S prihliadnutím k pomerom otca uvedeným vyššie, ako aj ustáleným súdom prvej inštancie
a prejavenej vôli otca platiť výživné v sume 120 eur, pomerom matky maloletého, ako aj odôvodneným

výdavkom dieťaťa, odvolací považoval za dôvodné a zodpovedajúce zákonným kritériám zvýšenie
výživného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 5.9.2023 (od podania
návrhu).

21. Vzhľadom na to, že otec matke od septembra 2023 platí výživné vo výške 120 eur, nevznikol mu dlh

na zročnom výživnom od účinnosti úpravy do rozhodnutia súdu.

22. Zmenou výšky výživného došlo k zmene ostatnej úpravy výšky výživného rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV z 31. mája 2018 č. k. 13P/61/2017-95 v časti výšky výživného.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.24. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2 CSP a § 52 CMP.

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).