Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123242541
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123242541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, D., zast. JUDr. Tomáš Jamrich, advokát, Moravská 784/35, Vráble, proti žalovanému:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu – žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. G., zapísaných v evidencii nehnuteľností, vedenej Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, na

LV č. XXX ako parcely registra „C“, a to:

- parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1055 m2,
- parc. č. XX/X záhrada vo výmere 854 m2,
- stavba - rodinný dom súp. čísla XXX, postavený na parc. č. 89/1 zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 1055 m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území F. G., zapísané v evidencii
nehnuteľností, vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na

LV č. XXX ako parcely registra „C“, a to:

- parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1055 m2,
- parc. č. XX/X záhrada vo výmere 854 m2,
- stavba - rodinný dom súp. čísla XXX, postavený na parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo

výmere 1055 m2,

do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1.

III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalobcovi sumu 15 500 eur do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. G., evidovanými na LV č. XXX ako parcely registra „C“, a toparc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1055 m2, parc. č. XX/X záhrada vo výmere 854
m2 a stavby - rodinný dom súp. čísla 106, postaveného na parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 1055 m2, pričom žalobca je menšinový vlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12

k celku a žalovaný je väčšinový vlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/12 k celku. Žalobca
nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe dedičského konania, vedeného pod sp. zn. 9D/55/2022,
Dnot 72/2022 a žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy z
roku 2023 (V 2857/23). Uviedol, že vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti nebýva a ani neplánuje bývať
a obhospodarovať ju. Z uvedeného dôvodu nemal záujem zotrvať v podielovom

spoluvlastníctve. Naopak, žalovaný ako väčšinový spoluvlastník (podiel 11/12) pri spoločnom stretnutí
deklaroval záujem o uvedenú nehnuteľnosť, resp. mal záujem o nadobudnutie podielu
žalobcu. Žalobca sa chcel so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní podielového vlastníctva, preto ho
v júli 2023 kontaktoval formou niekoľkých SMS, že sa chce vyporiadať a kto dá odhadnúť hodnotu
nehnuteľnosti. Odpísal mu, že to vôbec nerieši, lebo na to nemá čas. Koncom augusta mu poslal
poslednú SMS, nech sa mu žalovaný ozve, ale ten nereagoval. Potom mu poslal písomnú výzvu na

mimosúdne vysporiadanie, kde deklaroval záujem na mimosúdnej dohode a navrhol žalovanému, že
si ako spoluvlastníci dajú vypracovať znalecký posudok znalcom, prípadne ako rýchlejšiu a lacnejšiu
alternatívu bol ochotný, aby sa nehnuteľnosť ocenila realitnou kanceláriou, ktorá pôsobí v okolí
Vrábeľ a má tým lepší prehľad o cenách nehnuteľností v tomto regióne. Na predmetnú písomnú
výzvu bola doručená žalobcovi odpoveď, kde žalovaný prejavil záujem o odkúpenie žalobcovho

spoluvlastníckeho podielu, avšak vo vzťahu k cene predmetných nehnuteľností žalovaný poukazoval
na to, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola ku dňu 12.09.2022 vo výške 80 000 eur
určená v rámci dedičského konania sp. zn. 9D/55/2022 a teda cena spoluvlastníckeho podielu žalobcu
podľa názoru žalovaného predstavuje sumu vo výške 6 666 eur, ktorú je ochotný mu ponúknuť.
Keďže suma 80 000 eur za predmetné nehnuteľnosti bola podľa žalobcu hlboko podhodnotená a

žalovaný nereflektoval na návrh žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku alebo odhadu realitnou
kanceláriou (s nutnosťou sprístupnenia nehnuteľnosti), ktorou by sa objektívne zistila hodnota
nehnuteľností, dal si na vlastné náklady vypracovať stanovisko trhovej ceny predmetných nehnuteľností.
Realitná kancelária stanovila trhovú cenu predmetných nehnuteľností vo výške 186 000 eur, z čoho
vyplýva hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu (1/12 k celku) vo výške 15 500 eur. Stanovisko

trhovej hodnoty žalobca poslal žalovanému, ten ale nereagoval. S názorom žalovaného o všeobecnej
hodnote predmetných nehnuteľností vo výške 80 000 eur nemožno súhlasiť, pretože žalobca si bol
vedomý, že hodnota dedičstva v rámci dedičského konania sa určuje na základe dohody dedičov, ale
takéto zhodné určenie hodnoty najmä determinuje výšku odmeny notára povereného súdom v zmysle
§ 13 ods. 1 vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. Inak povedané,

častokrát záujem dedičov v rámci dedičského konania je podhodnotenie majetku poručiteľa, čím
dedičia platia nižšiu odmenu notárovi, čo bolo aj v tomto prípade. Takto zhodne určená hodnota však
nekorešponduje s primeranou náhradou v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca dal
do pozornosti ustálenú judikatúru, kedy základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť
je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí

zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky
podiel (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 sp. zn. Cpj. 30/97,
Najvyššieho súdu ČR R 15/99). Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a
čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (rozhodnutie
sp. zn. 22 Cdo 885/2001).

2. Súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému, ktorú prevzal na adrese trvalého pobytu dňa
18.01.2024. Dňa 02.02.2024 žalovaný mailom oznámil súdu, že mu bola doručená žaloba. Požiadal
o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu, že pracuje v zahraničí a potrebuje si zabezpečiť všetky
dôkazy. Uviedol, že víta vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalobcom, ale rozporuje výšku

oceneného podielu ako aj lehotu 10 dní na vyplatenie podielu žalobcovi. Bližšie sa chcel vyjadriť v lehote
do 06.02.2024 a chcel aj predložiť dôkazy.

3. Vzhľadom na to, že do 06.02.2024 sa žalovaný k žalobe nevyjadril, súd ho mailom zo dňa 13.02.2024
vyzval, aby obratom, najneskôr do 3 dní oznámil, či už vyjadrenie odoslal, pričom mu dal na vedomie, že

inak bude postupovať podľa ustanovení CSP a vykoná ďalšie procesné úkony. Žalovaný zostal pasívny
a na výzvu súdu nereagoval.4. Súd nariadil termín predbežného prejednania sporu, na ktoré predvolal strany sporu a právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaný sa ho nezúčastnil, pričom súd považoval predvolanie za doručené fikciou,
keďže mu ho poslal na adresu evidovanú v registri obyvateľov s tým, že žalovaný si zásielku neprevzal

v odbernej lehote. Súd predbežne prejednal spor v neprítomnosti žalovaného.

5. Žalobca uviedol, že sa domáha len náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel. Žalovaného oslovil
viackrát, ale z jeho strany nebol predložený žiadny konkrétny návrh. Po dedičskom konaní na predmetné
nehnuteľnosti už nechodí. Nesúhlasil s tým, aby sa pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzalo z ceny,

uvedenej v rámci dedičského konania. Práve z tohto dôvodu si dal vypracovať vyjadrenie realitnej
kancelárii, predložil im všetky dostupné doklady o nehnuteľnostiach, pričom bola vykonaná aj obhliadka
z vonkajšej strany.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, pričom žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju
neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom konštatoval, že má splnené

podmienky pre otvorenie pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného.

7. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a poukázal na to, že nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný.
Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, mal za to, že predložený dôkaz žalobcu o hodnote nehnuteľností je
dostatočný vo vzťahu k hodnote nehnuteľností. Žalovaný podľa neho účinne nepoprel tvrdenie žalobcu

o cene nehnuteľností a nepreukázal, že by mala byť iná.

8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré žalobca predložil, a to najmä: výpis z LV č. XXX, k. ú. F. G., výzva, odpoveď, stanovenie
trhovej ceny, vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne

posúdil:

9.Stranysporusúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností,nachádzajúcimisa vkatastrálnom
území F. G., zapísaných v evidencii nehnuteľností, vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
na LV č. XXX ako parcely registra „C“, a to parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1055

m2,parc.č.XX/Xzáhradavovýmere854m2,stavba-rodinnýdomsúp.číslaXXX,postavenýnaparc.č.
XX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1055 m2, a to žalobca v podiele 1/12 a žalovaný v podiele
11/12. Titul nadobudnutia je u žalobcu dedičské rozhodnutie 9D/55/2022, Dnot 72/2022 a u žalovaného
darovacia zmluva.

10. Listom zo dňa 07.09.2023 vyzval žalobca žalovaného na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva s tým, že výlučným vlastníkom bude žalovaný a zaplatí žalobcovi
primeranú náhradu, ktorá by sa určila znaleckým posudkom, resp. odborným posudkom realitnej
kancelárie.

11. Žalovaný v reakcii na výzvu žalobcu uviedol, že má záujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu
a poukázal na dedičské uznesenie 9D/55/2022, Dnot 72/2022, v ktorom bola všeobecná hodnota
nehnuteľností určená sumou 80 000 eur. Podľa žalovaného ide o primeranú cenu s prihliadnutím na fakt,
že ceny nehnuteľností klesajú. Navrhol, že žalobcovi zaplatí sumu 6 666 eur.

12. Žalobca v stanovisku na návrh žalovaného poukázal na to, že všeobecná hodnota nehnuteľností vo
výške 80 000 eur bola určená v dedičskom konaní a tá sa určuje na základe dohody dedičov, pričom
táto hodnota determinuje výšku odmeny notára v dedičskom konaní. Takto zhodne určená hodnota ale
nekorešponduje s primeranou náhradou v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému
zaslal žalobca stanovisko k trhovej hodnote nehnuteľností na sumu 186 000 eur a navrhol uzatvorenie

dohody,podľaktorejsastanevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostížalovanýažalobcovizaplatíprimeranú
náhradu vo výške 15 500 eur.

13. Zo stanoviska trhovej ceny nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXX, k. ú. F. G., vyhotoveným GATO
real Europe s.r.o., Levická 16, Vráble, dňa 12.10.2023, vyplýva, že trhová cena nehnuteľností (pozemky

a stavba) je 186 000 eur. Súčasťou vyjadrenia je kópia z katastrálnej mapy, informatívny výpis z LV č.
XXX, inzeráty na predaj nehnuteľností z webových stránok, kolaudačné rozhodnutie na dom, pôdorys
domu spolu s pohľadmi, fotografie nehnuteľností.14. Podľa § 136 ods. 1 a 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako Občiansky
zákonník), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

15. Podľa § 141 ods. 1Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený
určenom výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde,

zruší a vyporiadanie podielové spoluvlastníctvo súd. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je
reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. G., evidovanými na LV č. XXX. Súd dospel k
záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné, a to tak pozemkov ako aj stavby, pretože pri jej
vertikálnom rozdelení by nevznikli dve samostatné stavby, ako aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckych
podielov strán sporu. V tomto prípade preto prichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu žalovanému, ktorý nehnuteľnosti aj

reálne užíva. Na základe toho, že došlo k prikázaniu spoluvlastníckeho podielu žalobcu do výlučného
vlastníctva žalovaného, súd sa zaoberal výškou primeranej náhrady.

19. Napriek tomu, že žalovaný pred podaním žaloby tvrdil, že hodnota nehnuteľností by mala byť 80 000
eur, v priebehu súdneho konania v rámci svojho vyjadrenia, doručeného súdu len mailom bez toho,

aby bolo následne doručené súdu postupom podľa § 125 Civilného sporového poriadku, uviedol, že
víta vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcom, ale rozporuje výšku oceneného podielu ako
aj navrhovanú lehotu na jej vyplatenie.

20. Súd poukazuje na to, že strany v sporovom konaní majú povinnosť označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda
nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené
v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný).
Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vo vzťahu
k stanoveniu všeobecnej trhovej cene nehnuteľností súd prihliadol na stanovisko kolégia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.10.1997, sp. zn. Cpj 30/97, podľa ktorého:...primeranou náhradou pri vyporiadanízrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci....primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent
vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola

predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú cenu
nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu.

22. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne všeobecnej ceny nehnuteľností, keď súdu predložil
stanovisko o trhovej cene nehnuteľností, ktoré vyhotovila obchodná spoločnosť, ktorej predmetom

podnikania je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Žalovaný
v spore účinne nepoprel tvrdenia žalobcu o všeobecnej cene nehnuteľností, pretože nielen v súdom
určenej lehote, ale ani do rozhodovania súdu, nepredložil a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov
v tomto smere. Taktiež neuviedol dôvod, pre ktorý by mal uhradiť cenu primeranej náhrady v inej
lehote ako tej, ktorú navrhol žalobca. Ak aj žalovaný uvádzal v rámci mimosúdnych rokovaní hodnotu
nehnuteľností vo výške 80 000 eur podľa dedičského konania z roku 2022, žalobca toto tvrdenie účinne

namietol a preukázal reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností odborným vyjadrením zo dňa 12.10.2023.

23. S poukazom na to, súd si ustálil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 186 000 eur. Keďže
žalovaný v priebehu sporu inú hodnotu neuviedol ani nepreukázal, pri prepočte primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/12, predstavuje táto náhrada sumu 15 500 eur (186 000:12). Žalovaný

je povinný zaplatiť túto náhradu žalobcovi do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, O žalobe mal žalovaný
vedomosť od 18.01.2024, tj. mal dostatok času na to, aby si zabezpečil financie na zaplatenie tejto sumy,
pričom o tejto sume vedel od žalobcu aj pred podaním samotnej žaloby.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu
priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Z vyjadrení žalobcu v podanej žalobe, ktoré

v konaní popreté účinne neboli, mal súd preukázané, že žalobca sa pred podaním žaloby pokúšal so
žalovaným na vyporiadaní ich spoluvlastníctva dohodnúť, avšak bezúspešne. Jeho predžalobný návrh
vyporiadania bol totožný so žalobným petitom, ktorému súd vyhovel. Strany sporu v priebehu konania
nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať
podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.