Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451346
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122451346.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B. B., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného C. C.
D., advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: E. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. H., zastúpeného C. A. I., advokátkou, so sídlom

Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15.378,10 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/1/2023 zo dňa 3. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
18.499,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.490,10 Eur od 04.08.2020

do 19.04.2022 a vo výške 5 % ročne zo sumy 15.378,10 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške (výrok II.).

1.1 Okresný súd v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15.378,10 Eur spolu s úrokom vo výške 3.121,52 Eur a úrokmi z
omeškania, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 09.12.2015, na základe ktorej právny predchodca
žalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške25.000,-Eur.Žalovanýsazaviazalposkytnutýúversplácaťv
dojednaných mesačných splátkach, ktoré však v rozpore so zmluvnými dojednaniami pravidelne neplnil
riadne a včas, na základe čoho právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných

úverovýchsplátoksupozornenímnamožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru.Nakoľkožalovaný
napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok
neuhradil, právny predchodca žalobcu v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami vyhlásil
dňa 16.07.2020 predčasnú splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo
žalovanému doručené dňa 27.07.2020 v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu

predchodcovi žalobcu sa tak od 04.08.2020 dostal do omeškania. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.02.2020 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému
postúpená žalobcovi dňa 09.03.2022. Po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu
sumu 112,- Eur, ktorá bola započítaná na istinu úveru. Žalobca k žalobe priložil Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru Flexipôžička, uzavretú dňa 09.12.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“) spolu so žiadosťou a podkladmi pre poskytnutie

úveru, Všeobecné obchodné podmienky J., K., na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA
fyzickým osobám - občanom, platné a účinné od 01.04.2015, prehľad splátok uhradených žalovaným,list adresovaný právnym predchodcom žalobcu žalovanému zo dňa 25.05.2020 nazvaný ako „Tretia
upomienka”, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020 spolu
s obálkou a podacím hárkom zo dňa 29.07.2022, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa

14.02.2020, uzavretú medzi spoločnosťami VÚB a. s. a A. B. B. spolu so žiadosťou o postúpenie a
prevod a prílohou a oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému dňa 14.03.2022.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že dňa 02.11.2022 vydal
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania v upomínacom konaní

platobný rozkaz sp. zn. 3Up/1467/2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že v čase vystavenia
tretej upomienky zo dňa 25.05.2020 nebol v omeškaní s úhradou troch splátok. Z rozpisu splátok
priloženého k žalobe vyplýva, že žalovaný uhradil spolu 53 splátok, vo výške 17.318,42 Eur. Z toho podľa
žalovaného vyplýva, že ku dňu 25.05.2020 nemohol byť v omeškaní so splatením viac ako dvoch splátok
úveru. Hoci v čase odoslania výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa

16.07.2020 bol žalovaný v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok úveru, nebol na ich zaplatenie
písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy, teda nikdy nebol zo
strany právneho predchodcu žalobcu upozornený na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru pre
nezaplatenie splátky č. 54 splatnej do 13.06.2020 a splátky č. 55 splatnej do 13.07.2020. Na základe
uvedeného potom právny predchodca žalobcu nebol podľa žalovaného oprávnený dňa 16.07.2020

vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Keďže zosplatnenie úveru nepovažoval žalovaný za platné,
postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu žalobcovi považoval za rozporné s § 17 ods. 1
písm.b)zákonač.129/2020Z.z.azároveňzarozpornés§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách
(ďalej len „Zákon o bankách“) z toho dôvodu, že žalobca nepredložil súdu výzvu podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách, ktorá podľa žalovaného musí obsahovať aj upozornenie na následok spočívajúci

vo vôli banky postúpiť pohľadávku na iný subjekt. Žalovaný ďalej namietal doručenie predčasného
vyhlásenia úveru za splatný zo dňa 16.07.2020 do jeho dispozičnej sféry. Na základe uvedených
skutočností mal žalovaný za to, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu tiež tvrdil, že predmetná zmluva o úvere tak, ako bola uzavretá, je bezúročná
a bezpoplatková. Poukázal pritom na § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2020 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uviedol, že na základe uvedeného možno
konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru má byť podľa žalovaného uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere presne, a to uvedením

konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. V uvedenej
súvislosti žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe
prislúchajú veriteľovi zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti
úveru. Po splatnosti úveru má veriteľ nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj slúži preto tiež na
rozlíšenie dokedy je dlžník povinný hradiť veriteľovi zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. V

neposlednom rade žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal aj premlčanie celého nároku
žalobcu uplatneného v žalobe. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní,

ktoré nariadil na deň 22.02.2023 žalovaný opakovane namietal, že neboli splnené všetky podmienky
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu nedoručenia listín, konkrétne výzvy na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16. 07. 2020 do dispozičnej sféry žalovaného.
Z uvedených dôvodov považoval žalovaný zosplatnenie úveru a postúpenie pohľadávky za neplatné,
a preto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný namietal tiež neplatnosť

ustanovení Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., na poskytnutie spotrebiteľského úveru
VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám - občanom, nakoľko nie sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
bola súdu predložená spolu so žalobou. Argumentoval tým, že neboli ním podpísané a neboli mu
nikdy doručené. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Na pojednávaní konanom
dňa 22.02.2023 sa oboznámil s nasledovnými predloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2015, podkladmi pre posúdenie podmienok pre poskytnutie úveru,
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 spolu s prílohami, Všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB a. s. na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚB pôžička fyzickým
osobám – občanom, účinnými od 01.04.2015 (ďalej len „VOP“), prehľadom splátok uhradenýchžalovaným, treťou upomienkou zo dňa 25.05.2020, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020, podacím hárkom zo dňa 26.05.2020 a podkladmi k zisteniu
majetkových pomerov žalovaného a jeho záväzkov. Okresný súd sa ďalej oboznámil s dôkazmi

zistenými z verejných registrov a verejne dostupných informácií, a to výpisom z Registra obyvateľov k
trvalému pobytu žalovaného, výpisom k zásielke doručovanej doporučene žalovanému dňa 26.5.2020
a súhrnnými informáciami o údajoch poskytnutých spotrebiteľských úverov za III. štvrťrok 2015
zverejnených Ministerstvom financií SR.

1.4Vnadväznostinauvedenéokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,
že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu
o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 25.000,- Eur.
Z predložených listín mal okresný súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných
107 mesačných splátkach vo výške 326,54 Eur, počnúc dňom 13.01.2016 až do 13.11.2024. Celkovo
sa tak žalovaný zaviazal spolu s poplatkom vo výške 500,- Eur titulom poskytnutého úveru splatiť

sumu 35.440,18 Eur. Zmluvný úrok bol dojednaný vo výške 7,90 % p. a., ročná percentuálna miera
nákladov žalovaného bola podľa zmluvy vo výške 8,77 % p. a., priemerná ročná percentuálna miera
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnená ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške 10,08 % p.
a..Okresnýsúdvyhodnotilvzťahmedzižalobcomažalovanýmakovzťahspotrebiteľský,nakoľkoprávny
predchodca žalobcu vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 zákona

č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a žalovaný ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Úver poskytnutý žalovanému
na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 09.12.2015 vyhodnotil
okresný súd ako úver spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Po preskúmaní zmluvy dospel

okresný súd k záveru, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z., obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 tohto zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a
neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Zo znenia predmetnej zmluvy o úvere (konkrétne z
čl. I. str. 2 zmluvy, časť Základné podmienky) okresný súd zistil, že predmetná zmluva o úvere obsahuje
aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, a to určením dňa, mesiaca a roku, teda obsahuje aj povinnú

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.
z.. Konštatoval, že nárok uplatnený v tomto konaní nevyplýva zo zmluvných dojednaní obsiahnutých
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli predložené súdu, ale zo zmluvy a priamo zo
zákona (z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 129/2010 Z. z.). Námietka žalovaného o neplatnosti
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok preto nebola pre posúdenie žalovaného nároku

právne relevantná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
zdôraznil, že na to, aby boli Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvných dojednaní, nie je
potrebné, aby boli zvlášť podpísané dlžníkom. Na ich inkorporáciu do zmluvy postačuje inkorporačné
dojednanie, ktorým je v danom prípade čl. III. bod 6. zmluvy, ktorý hovorí, že „neoddeliteľnou súčasťou
zmluvysúObchodnépodmienkydefinovanévčl.I.,ktorýmisariadiazmluvnéstranyvoveciach,ktorénie

sú osobitne upravené v zmluve“. Ich obsahom sa však okresný súd nezaoberal, nakoľko nárok uplatnený
v tomto konaní vyplýva priamo zo zmluvných dojednaní bez ohľadu na platnosť VOP. Konštatoval,
že v zmluve dojednaný úrok je v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a priemerná ročná
percentuálna miera nákladov je uvedená správne v súlade so zverejnenými údajmi Ministerstva financií
Slovenskej republiky za III. štvrťrok 2015. Spornou otázkou bol podľa okresného súdu počet uhradených

a dlžných splátok. Podľa Prehľadu splátok a úhrad splácal žalovaný úver pravidelne riadne a včas
do septembra 2018. Následne žalovaný splácal úver nepravidelne. Celkovo podľa prehľadu splátok
žalovaný uhradil 50 splátok úveru spolu vo výške 16.327 Eur, ktoré boli započítané na istinu, úroky
a poplatky a nie vo výške 17.318,42 Eur tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal
opak. Vychádzajúc z premisy, že každá úhrada splátky úveru sa započítava na najskôr splatnú splátku,

mal okresný súd z prehľadu splátok úveru preukázané, že v čase zosplatnenia úveru bol žalovaný v
omeškaní viac ako tri mesiace so splátkami úveru splatnými dňa 13.03.2020 a 13.04.2020.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a uviedol, že Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv chráni

spotrebiteľa v tom zmysle, že umožňuje dodávateľovi zosplatniť úver až po tom, čo je spotrebiteľ
v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace s tým, že dodávateľ je povinný pred zosplatnením na
možnosť zosplatnenia spotrebiteľa upozorniť. Z gramatického znenia tohto ustanovenia vyplýva, že v
čase zaslania výzvy na zaplatenie dlžných splátok a upozornenia na možnosť zosplatnenia nemusíbyť dlžník v omeškaní tri mesiace. Tri mesiace musí byť v omeškaní v čase zosplatnenia úveru. Táto
podmienka bola podľa predložených listín splnená. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňa
16.07.2020,tedavčase,keďbolžalovanývomeškaníužsoštyrmimesačnýmisplátkamiúveru.Predtým

právny predchodca žalobcu žalovaného listom zo dňa 25.05.2020 nazvaným Tretia upomienka - pokus
o zmier upozornil na omeškanie s úhradou istiny vo výške 672,38 Eur a úrokov vo výške 307,24 Eur
a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 987,10 Eur s tým, že v opačnom prípade
bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti úveru
dohodnutým v zmluve. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že aj druhá podmienka platného

zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bola splnená.

1.6 Vo vzťahu k obrane žalovaného, že mu nebola doručená tretia upomienka a výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom do jeho dispozičnej sféry, okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri právnom posudzovaní doručovania uvedených listín
žalovanému vychádzal z nasledovných zistených skutočností: tretia upomienka zo dňa 25.05.2020

bola žalovanému doručovaná poštovým doručovateľom na adresu žalovaného, ním uvedenú v zmluve.
Z predloženého podacieho hárku právneho predchodcu žalobcu a z potvrdenia Slovenskej pošty, a.
s. okresný súd zistil, že podľa podacieho čísla zásielky bola zásielka odoslaná žalovanému dňa
26.05.2020, dňa 28.05.2020 adresát zásielky nebol na uvedenej adrese zastihnutý a zásielka bola
uložená na pošte do 16.06.2020. Žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal. V uvedenej

súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že účinky právneho
úkonu voči osobe neprítomnej (t. j. nie pri bezprostrednom styku dvoch osôb) nastávajú dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresátovi úkonu. V zmysle konštantnej judikatúry dôjdením do
dispozičnej sféry adresátovi úkonu sa rozumie objektívna možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa
s adresovaným úkonom (jeho obsahom). K účinnému doručeniu nie je nevyhnutné, aby sa adresát

úkonu s prejavom vôle v ňom obsiahnutom skutočne oboznámil, ale postačuje, že mal objektívnu
možnosť tak vykonať. Doručenie písomnosti je účinné až tým, že sa doručí do dohodnutého miesta
alebo určenej osobe. Účastníci zmluvného vzťahu majú povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo
u určenej osoby prijímanie zásielok (podrobnejšie viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020
alebo sp. zn. 7Cdo/191/2021). Tretia upomienka bola žalovanému doručovaná na adresu, ktorú

právnemu predchodcovi žalobcu uviedol ako adresu doručovaciu. Žalovaný nepreukázal, že by
právnemu predchodcovi žalobcu oznámil inú doručovaciu adresu, alebo že by si v čase doručovania
zásielky na uvedenej adrese z objektívnych dôvodov zásielku nemohol prevziať, preto okresný súd
považoval doručenie tretej upomienky zo dňa 25.05.2020 žalovanému za účinné voči žalovanému
dňom neúspešného pokusu o doručenie zásielky dňa 28.05.2020. Rovnako okresný súd posudzoval

aj doručovanie výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020
žalovanému. Konštatoval, že zásielka bola dňa 24.07.2020 odoslaná na adresu trvalého pobytu
žalovaného, z ktorej sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 27.07.2020 z dôvodu, že na
uvedenej adrese žalovaný nebol nájdený (adresát neznámy). Okresný súd lustráciou v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalovaný je na trvalý pobyt na tejto adrese prihlásený od

25.02.2016.Poukázalnaust.§23aods.4zákonač.253/1998Z.z.ohlásenípobytuobčanovSlovenskej
republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého údaje o fyzických osobách vedené
v registri fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný
opak. Proti osobe, ktorá sa v dobrej viere spolieha na údaje uvedené v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajú skutočnosti.

Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by údaj v registri obyvateľov o jeho trvalom
pobyte nebol pravdivý alebo že by sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Naopak, sám žalovaný počas
konania uvádzal túto adresu ako svoju doručovaciu adresu a trvalý pobyt. Z uvedených dôvodov okresný
súd aj zosplatnenie úveru považoval za účinné voči žalovanému, a to dňom 27.07.2020, kedy sa
zásielka v zmysle vyššie uvedeného výkladu dostala do dispozičnej sféry žalovaného. V uvedenej

súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný mal
zákonnú a aj zmluvnú povinnosť uvádzať pravdivé údaje a zabezpečiť si preberanie zásielok na ním
uvedených adresách.

1.7 Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že právny predchodca žalobcu postúpil splatnú

pohľadávku, a preto nie je možné konštatovať, že by postúpenie pohľadávky bolo v rozpore s § 17
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Konštatoval, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok
bola síce uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 14.02.2020, k postúpeniu žalovanej
pohľadávku však došlo až na základe žiadosti o postúpenie zo dňa 03.03.2022 s účinnosťou ku dňu09.03.2022. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neukladá banke povinnosť upozorniť klienta na možnosť
postúpenia pohľadávky inej osobe. Podľa tohto ustanovenia môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť
svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou, ak je napriek písomnej výzve
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažnéhozáväzkuvočibanke.Povinnosťupozorniťklientanamožnosťpostúpeniaztohtoustanovenia

podľa okresného súdu nevyplýva; uvedený právny názor nevyplýva ani z rozhodnutí, na ktoré poukázal
žalovaný. Za výzvu na zaplatenie dlžných splátok úveru v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona
o bankách okresný súd považoval tretiu upomienku zo dňa 25.05.2020, adresovanú žalovanému a
keďže ani po tejto výzve žalovaný svoj dlh právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil, vzniklo právnemu
predchodcovižalobcupodeväťdesiatych dňochomeškaniažalovanéhoprávopodľa§92ods.8 Zákona
o bankách svoju pohľadávku postúpiť. V čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní takmer

dva roky. Podmienky pre postúpenie pohľadávky boli preto podľa okresného súdu splnené aj podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách. Pokiaľ ide o výklad § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
by postúpením pohľadávky došlo k zmene obsahu postúpenej pohľadávky. Konštatoval, že povinnosť
mlčanlivosti či bankového tajomstva, ktoré musí byť zachované aj po postúpení, nemá vplyv na výšku

či právny dôvod pohľadávky či druh plnenia. Okresný súd preto považoval postúpenie pohľadávky za
platné a žalobcu z tohto dôvodu považoval za aktívne vecne legitimovaného.

1.8 Vo vzťahu k námietke premlčania žalovanej pohľadávky, okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok sa
začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa plynutie
premlčacej doby počíta odo dňa, keď veriteľ mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej
pohľadávky, t. j. tri mesiace odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. „Premlčacia doba v predmetnom

prípade začala teda plynúť dňom 14.06.2020 a pred podaním žaloby (dňa 19.10.2022) vzhľadom na
zákonom stanovenú 3-ročnú premlčaciu dobu v žiadnom prípade neuplynula“. Na základe všetkých
uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žaloba je v časti istiny a úroku v celom rozsahu
dôvodná.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti I.
aII.výroku(t.j.protivšetkýmvýrokom)rozsudkusúduprvejinštanciepodávavzastúpenísvojouprávnou
zástupkyňou v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písmeno h) CSP.
Ďalej uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných a ústnych podaní, ktoré produkoval v tomto
konaní. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním (žalovaným) namietanú bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru, pretože zmluva neobsahuje všetky údaje vyžadované ust. § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, konkrétne neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, a preto sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho
vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v akých
termínoch, resp. kedy v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť
uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne
konečnú splatnosť. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že ak by súd prvej inštancie
posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkový, tak podľa čl. IV. ods. 1 písm. a) Všeobecných

obchodných podmienok J., K. na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám
– občanom platných od 01. 04. 2015 označenom ako „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti
úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky“ je banka oprávnená požadovať, aby dlžník vrátil celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak je
dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než tri

mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej
zmluvy. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že banka je oprávnená vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru len za nasledovných podmienok: a) dlžník je v čase vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky úveru počas obdobia dlhšiehonež tri mesiace a zároveň b) dlžník bol veriteľom na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na
právo odstúpiť od úverovej zmluvy. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žalobca predložil súdu tretiu
a poslednú upomienku zo dňa 25.5.2020, z ktorej má vyplývať, že žalovaný bol ku dňu 25. 5. 2020

v omeškaní s úhradou troch splátok úveru, čo však žalovaný namieta. Z rozpisu splátok priloženého
k žalobe vyplýva, že žalovaný uhradil spolu 53 splátok spolu vo výške 17.318,42 Eur. Žalobca k žalobe
pripojil aj Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020. „Z rozpisu
splátok priloženého k žalobe vyplýva, že žalovaný síce bol k 16.07.2020 v omeškaní s splatením viac
ako dvoch splátok (splátky č. 54 splatnej do 13.06.2020 a splátky č. 55 splatnej do 13.07.2020), ale

nebol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nakoľko
k času vydania poslednej tretej upomienky nebol v omeškaní so žiadnou splátkou úveru, resp. žalovaný
nikdy nebol upozornený na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru pre nezaplatenie splátky
č. 54 splatnej do 13. 6. 2020 a splátky č. 55 splatnej do 13. 7. 2020“. Na základe uvedeného právny
predchodca žalobcu nebol podľa žalovaného oprávnený k 16.07.2020 vyhlásiť predčasnú splatnosť
celého úveru z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v čl. IV. ods. 1 písm. a) VOP.

2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalovaným namietanú
neplatnosť postúpenia pohľadávky a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2022 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom,
právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „Flexipôžička“ zo dňa 09. 12: 2015 na žalobcu (ďalej len „Zmluva o postúpení“). V uvedenej
súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na tom, že mu pred začatím súdneho konania nikdy
nebolo doručené oznámenie o spoplatnení celého úveru, a preto v súlade s ustanovením § 525
Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s § 25g
zákona č. 129/2010 Z. z. považuje postúpenie pohľadávky za neplatný právny úkon. Zdôraznil, že pre

platné postúpenie pohľadávky je potrebné splniť podmienky vyplývajúce z ust. § 17 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré zakazuje postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý nie je po konečnej splatnosti, resp. nie je predčasne splatný v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Je teda podľa žalovaného potrebné skúmať splnenie zákonných podmienok vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho

zákonníka. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca nepredložil súdu prvej
inštancie výzvu spolu s doručenkou, ktorá musí predchádzať okamžitému zosplatneniu úveru a zároveň
nepreukázal doručenie listiny – oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanému.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020
– R4/21 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoCsp/28/2022 zo dňa 28.09.2022

a zdôraznil, že právne posúdenie fikcie doručenia tretej a poslednej upomienky zo dňa 25.05.2020
a výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.07.2020 súdom prvej
inštancie považuje za nesprávne. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V závere odvolania žalovaný uviedol, že nárok
žalobcu považuje za premlčaný a že naďalej trvá na tom, že mu nikdy neboli doručené Všeobecné

obchodné podmienky, na ktoré odkazuje Zmluva o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ zo dňa 09.
12. 2015 a ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere. Z ustanovení Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ zo dňa 09. 12. 2015 nie je podľa žalovaného zrejmé, o ktoré VOP
právneho predchodcu ide, nakoľko tento mal v minulosti viacero VOP. V uvedenej súvislosti žalovaný
v odvolaní uviedol, že Zmluva odkazuje na VOP na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám,

avšak žalobca predložil VOP J., K. na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým
osobám (čl. I. ods. 1 zmluvy). Aj samotná zmluva podľa žalovaného preukazuje to, že žalobcom súdu
prvej inštancie predložené VOP nie sú tie isté a totožné s tými, na ktoré sama Zmluva odkazuje; zároveň
žalovaný uviedol, že trvá na tom, že mu ani tieto VOP neboli doložené. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby

ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34ods.1CSP)prejednalodvolaniežalovanéhovrozsahuazdôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1

CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok uplatnených žalovaným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

5. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacích dôvodov uplatnených
v zmysle ust. § 365 písm. f) a h) CSP namietal, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere
nevysporiadal a) s nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v súvislosti s neplatným
(neúčinným) zosplatnením úver, b) s absenciou údaju o konečnej splatnosti úveru v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ zo dňa 09. 12. 2015 a s tým spojenou bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru, c) so vznesenou námietkou premlčania, d) s tvrdením žalobcu, že VOP,
na ktoré odkazuje predmetná zmluva o úvere nie sú tie isté ako VOP predložené žalobcom súdu prvej
inštancie a že VOP vzťahujúce sa daný zmluvný vzťah mu (žalovanému) neboli právnym predchodcom
žalobcu spolu s predmetnou zmluvou o úvere odovzdané.

6. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že pred tým ako súd pristúpi k prejednaniu

sporu z vecného hľadiska (v prípade odvolacieho konania k prejednaniu odvolania) okrem skúmania
podmienok konania primárne skúma či je na strane žalobcu a žalovaného daná vecná legitimácia.
Podľa ustálenej súdnej praxe prezentovanej rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, pod vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana

sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaná).

7. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský spor a v rámci spotrebiteľského charakteru sporu
o spor o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je
úzko spojené vyriešenie otázky, či došlo k postúpeniu pohľadávky v súlade ust. § 17 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere možno previesť na tretiu osobu len po termíne konečnej splatnosti úveru; pred termínom konečnej
splatnosti úveru možno previesť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu

osobu len ak bola predčasne zosplatnená. Predmetom postúpenia môže byť teda len pohľadávka po
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka mimoriadne (predčasne) zosplatneného
spotrebiteľského úveru, čo však žalovaný v odvolaní spochybnil, keď tvrdil, že mu zo strany právneho
predchodcu žalobcu nebolo doručené oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru, a teda k platnému
a účinnému zosplatneniu úveru k 16. 07. 2020 podľa žalovaného nedošlo. S uvedenou argumentáciou

žalovaného, prezentovanou žalovaným už v odpore proti platobnému rozkazu, sa súd prvej inštancie
vysporiadal tak, že tvrdenie žalovaného, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s ust. § 17 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil ako neopodstatnené. S uvedeným záverom súdu prvej
inštancie vyjadril žalovaný v odvolaní nesúhlas premietnutý do odvolacej argumentácie, v rámci ktorej
žalovanýokreminéhonamietalajnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu. Vzhľadomnauvedenú

odvolaciu argumentáciu žalovaného, sa odvolací súd zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne
posúdil právnym predchodcom žalobcu vykonané mimoriadne zosplatnenie úveru (ktorý úver poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ zo
dňa 09. 12. 2015) a následne, či súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

8. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že režim doručovania hmotnoprávnych úkonov upravuje
ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Jedná sa o takzvanú teóriu dôjdenia, čo znamená, že
pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej
právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho

zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je
doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny
úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax pod

takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale
i také prípady, kedy doručením písomnosti obsahujúcej prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom
nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje,že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia
(perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak

by adresát právneho úkonu mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s jemu adresovaným prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho
úkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil;
dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho

úkonu.

9. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva však nielen z § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k
vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe
prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát úkonu minimálne objektívnu možnosť sa s

týmto úkonom oboznámiť. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je, tak ako je
vyššie uvedené, dôležité či sa adresát s obsahom zásielky oboznámil alebo nie (mal však objektívnu

možnosť oboznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom).

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 07. 12. 2015 a v
Zmluveoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička“zodňa09.12.2015jepridlžníkoviakoadresa
trvalého pobytu a zároveň ako korešpondenčná adresa uvedená adresa: L. I. XXX/XXX, XX XXX L.. Na

tútoadresudoručovalprávnypredchodcažalobcu,takakotovyplývazobsahuspisu,žalovanému Tretiu
upomienku – pokus o zmier zo dňa 25. 05. 2020; oznámenie o okamžitej splatnosti úveru označené ako
„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 16. 07. 2020 doručoval právny
predchodca žalobcu žalovanému na adresu G. XXXX/XX, XXX XX H. H. (len pre ilustráciu odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v Prílohe ku Zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená ako

adresa žalovaného adresa L. I. XXX/XXX, XXX XX L.; rovnaká adresa žalovaného je uvedená v návrhu
na vydanie platobného rozkazu a aj v Platobnom rozkaze č. k. 3Up/1467/2022 zo dňa 02. 11. 2022).
V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (v odseku 16. odôvodnenia) sa súd prvej inštancie
v súlade s adresou žalovaného uvedenou v predmetnej zmluve o úvere a v súlade s rozhodnutím
NS SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 z 15. 12. 2020, publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 pod R 4 s doručovaním Tretej upomienky –
pokusu o zmier žalovanému a s jej účinkami voči žalovanému správne vysporiadal tak, že pokiaľ ide
o žalovaným namietané doručenie Tretej upomienky – pokusu o zmier zo dňa 25. 05. 2020, tak
Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 25. 05. 2020 bola žalovanému doručovaná na adresu ním
uvedenú v zmluve a keďže žalovaný nepreukázal, že by právnemu predchodcovi žalobcu oznámil inú

doručovaciu adresu alebo, že by si na adrese uvedenej v zmluve v čase doručovania zásielky, zásielku
z objektívnych dôvodov nemohol prevziať, v zmysle konštantnej judikatúry účinky Tretej upomienky
– pokusu o zmier zo dňa 25. 5. 2020 nastali voči žalovanému dôjdením do jeho dispozičnej sféry
na adrese uvedenej v predmetnej zmluve o úvere. V rozpore s uvedeným však súd prvej inštancie
v odseku 17. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil posúdenie doručenia oznámenia

o mimoriadnej splatnosti úveru („Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
16. 07. 2020“) žalovanému a jeho účinky voči žalovanému (hoci začal odsek 17 odôvodnenia tým, že
rovnako ako doručenie Tretej upomienky – pokusu o zmier zo dňa 25. 5. 2020 posudzoval aj doručovanie
Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16. 07. 2020 žalovanému) tak, že
účinky doručenia Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16. 07. 2020 do

dispozičnej sféry žalovaného nastali jej doručením na adresu žalovaného zistenú v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky, hoci nielen v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale aj v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo 36/2020 zo dňa 15. 12. 2020 slovné spojenie „dostane sa
do dispozičnej sféry adresáta“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov (z hľadiska
ktorých procesnoprávnych predpisov je relevantné doručovanie zásielok na adresu zistenú v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky), ale je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom.11. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd posúdenie aktívnej vecnej legitimácia žalobcu
v súvislosti s otázkou mimoriadneho zosplatnenia úveru a s tým spojenou možnosťou postúpiť
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona

č. 129/2010 Z. z. na tretiu osobu (žalobcu) súdom prvej inštancie za predčasné a v dôsledku toho aj
za nesprávne, preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, bez toho aby sa zaoberal s ostatnými odvolacími námietkam žalovaného, z toho dôvodu,
že ich posúdenie nadobudne opodstatnenie až v prípade správneho vyriešenia otázky aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude zopakovať
a doplniť dokazovanie a v rámci toho zistiť či a akým spôsobom mali zmluvné strany predmetnej zmluvy
o úvere dojednané doručovanie zásielok žalovanému a či žalovaný predtým ako mu bolo právnym
predchodcom žalobcu doručované oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru („Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16. 07. 2020“) oznámil právnemu predchodcovi
žalobcu zmenu adresy na doručovanie (korešpondenčnú adresu) uvedenú v záhlaví zmluvy (a v žiadosti

o poskytnutie úveru). Následne opätovne posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a vo veci
v súvislosti s tým prijatými závermi opätovne rozhodnúť s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej
súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania. V nadväznosti na uvedené (v súvislosti s rozhodovaním o trovách tohto odvolacieho konania)
odvolací súd uvádza, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené odvolaciemu súdu

dňa 02. 02. 2024, t. j. až po vydaní zrušujúceho rozhodnutia, preto naň odvolací súd neprihliadal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.