Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 12, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201938
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423201938.1

Uznesenie

16C/2/2023

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.

X, XXX XX G., proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX G., o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

16C/2/2023

I. Súd z a k a z u j e žalovanému užívanie ako aj vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území J., obci Bratislava-Lamač, okrese Bratislava IV, a to:
- rozostavaná stavba vo výlučnom (1/1) vlastníctve žalobkyne bez súpisného čísla, popis stavby:
Novostavba rodinného domu-Exclusiv 250, na parcele registra „C“ s parc. č. 1493/7, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
- pozemok parcela registra „C“ v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne o výške spoluvlastníckeho

podielu (1/2), s parc. č. 1493/7, o výmere 281 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.

II. Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd
proti žalovanému žalobu o vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obci
Bratislava-Lamač, okrese Bratislava IV, a to:

- rozostavaná stavba vo výlučnom (1/1) vlastníctve žalobkyne bez súpisného čísla, popis stavby:
Novostavba rodinného domu-Exclusiv 250, na parcele registra „C“ s parc. č. 1493/7, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
- pozemok parcela registra „C“ v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne o výške spoluvlastníckeho
podielu (1/2), s parc. č. 1493/7, o výmere 281 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

16C/2/2023

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2023 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia na tom skutkovom základe, že je výlučnou(1/1) vlastníčkou rozostavanej stavby nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obci Bratislava-Lamač,
okrese Bratislava IV, a to: rozostavaná stavba bez súpisného čísla, popis stavby: Novostavba rodinného
domu-Exclusiv 250, na parcele registra „C“ s parc. č. 1493/7, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX

vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „Rozostavaná stavba“), a
podielovou spoluvlastníčkou o výške spoluvlastníckeho podielu (1/2) pozemku nachádzajúceho sa v
katastrálnom území J., obci Bratislava-Lamač, okrese Bratislava IV, a to: pozemok parcela registra
„C“ s parc. č. 1493/7, o výmere 281 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len

„Pozemok“ spolu tiež ako „Nehnuteľnosti“). Zároveň uviedla, že je jediným stavebníkom Rozostavanej
stavby, ktorej výstavba sa uskutočňuje na základe stavebného povolenia č. L-2006-1928-161/A/11/Mo
zo dňa 14.06.2006 v znení jeho neskorších zmien (ďalej len „Stavebné povolenie“). Poukázala na to,
že Rozostavaná stavba je v štádiu pred dokončením a má charakter neskolaudovanej stavby. Ďalej
uviedla, že žalovaný je jej bývalý manžel, ktorý hrubo zasahuje do výkonu jej vlastníckeho práva k
Rozostavenej stavbe tým, že: a) v nej býva bez akéhokoľvek právneho titulu k užívaniu, b) v nej

býva bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, napriek tomu že Rozostavaná stavba pre účely
užívania vyžaduje kolaudačné rozhodnutie, c) bráni jej vo vstupe do Rozostavanej stavby a tým aj
realizácii kolaudácie stavby. Poukázala na to, že napriek tomu že je jediným stavebníkom a výlučnou
vlastníčkou Rozostavanej stavby a spoluvlastníčkou Pozemku, Rozostavanú stavbu nemôže užívať a
túto skolaudovať, nakoľko v nej býva žalovaný, a to (i) bez akéhokoľvek právneho titulu, (ii) bez toho,

aby sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na nákladoch, ktoré ona v súvislosti s touto stavbou vynakladá a
(iii) bez toho, aby uhrádzal akúkoľvek odplatu za užívanie Rozostavanej stavby a Pozemku. Uviedla, že
skutočnosť, že žalovaný protiprávne býva v Rozostavanej stavbe a užíva všetko jej vybavenie, vrátane
Pozemku, bez akéhokoľvek právneho titulu osvedčujú nasledovné dokumenty:
- príslušné listy vlastníctva, na ktorých žalovaný nie je vedený ako vlastník ani jednej z Nehnuteľností,

- fotodokumentácia auta, ktoré žalovaný odparkoval pred Pozemkom s Rozostavanou stavbou tak, aby
tým žalobkyni zatarasil vstup na Nehnuteľnosti,
- záznamy Polície SR z výjazdov, kedy žalovaný zamedzil navrhovateľke vstup do Nehnuteľností,
- zápisnica z pojednávania vo veci žaloby vedenej Okresným súdom Bratislava IV voči žalobkyni pod
sp. zn. 9C/192/2011 o zaplatenie 9.147,71 eura s príslušenstvom, kedy v zmysle uznesenia prijatého

na pojednávaní Okresný súd Bratislava IV nariadil na deň 26.04.2019 obhliadku Nehnuteľností, vrátane
zápisnice o nariadenej obhliadke, v zmysle ktorej žalovaný tento prístup neumožnil a dokonca zatarasil
vstupnú bránu vozidlom, aby nebolo možné bránu otvoriť a súdom nariadenú obhliadku vykonať,
- zápis od Polície SR osvedčujúci, že dňa 26.04.2019 žalovaný v čase nariadenej obhliadky odstavil na
Pozemku vozidlo, znemožnil žalobkyni vstup na Pozemok a vymenil zámok na vstupnej bránke.

Ďalej poukázala na to, že žalovaný zároveň užíva Rozostavanú stavbu napriek tomu, že táto nie je
skolaudovaná, pričom ide o stavbu, ku výstavbe ktorej je potrebné Stavebné povolenie a ktorej užívanie
teda v zmysle ust. § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) vyžaduje právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Uviedla,
že ona ako stavebník zodpovedá za stav Rozostavanej stavby, pričom užívanie neskolaudovanej stavby

je porušením Stavebného zákona, za čo môže stavebný úrad v zmysle ust. § 105 ods. 3 Stavebného
zákona uložiť pokutu až do výšky 33.193,92 eura, a to práve jej, ktorá je stavebníkom Rozostavanej
stavby. Žalovaný tak protiprávne obýva a užíva Rozostavanú stavbu bez právoplatného rozhodnutia
o kolaudácii a ona ako stavebník je práve tá, ktorá okrem toho, že jediná vynakladala prostriedky
na údržbu a výstavbu Rozostavanej stavby, je v ohrození, že bude znášať aj následky protiprávneho

konania žalovaného. Uviedla tiež, že ďalším zo zásahov do jej vlastníckeho práva je skutočnosť, že
žalovaný jej bráni vo vstupe na Nehnuteľnosti, t.j. Pozemok a Rozostavanú stavbu, čo osvedčuje (i)
fotodokumentácia odparkovaného auta, ktorým žalovaný zablokoval prístup na Nehnuteľnosti, (ii) zápis
Polície SR, ktorým bolo potvrdené, že žalovaný jej znemožnil vstup, a zároveň aj vymenil zámok
od vstupnej brány ako aj (iii) záznam Polície SR kedy zavolala hliadku v situácii, kedy ju žalovaný

odmietol vpustiť na Nehnuteľnosti. Poukázala na to, že o tom, že žalovaný bráni jej (a iným osobám
spojeným s ňou) vo vstupe a prístupe do Nehnuteľností svedčí aj zápisnica z obhliadky, ktorá mala
byť uskutočnená na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV (v konaní začatom ešte počas
trvania manželstva so žalovaným). Uviedla, že sa tak dostala do situácie, kedy je výlučnou vlastníčkou
Rozostavanej stavby a spoluvlastníčkou Pozemku, ale zo svojho vlastníckeho práva nepožíva žiadne

výhody, práve naopak, žalovaný svojím konaním spôsobil, že ona znáša len povinnosti súvisiace s
vlastníckym právom, kedy uhrádza všetky náklady spojené s Rozostavanou stavbou a Pozemkom (dane
a všetky zákonné poplatky), vynaložila peňažné prostriedky na jej výstavbu a dokonca jej aj hrozí
sankcia zo strany stavebného úradu za to, že žalovaný užíva stavbu pred jej dokončením. Mala za to, žez uvedeného jednoznačne vyplýva potreba dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov, stav vzťahov medzi
ňou a žalovaným neznesie odklad, nakoľko zakladá nielen nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ktorá jej hrozí (napríklad s ohľadom na hroziacu sankciu zo strany stavebného úradu), ale už aj

samotnú ujmu spočívajúcu v nemožnosti skolaudovať a následne užívať Rozostavanú stavbu. Napokon
poukázala na to, že nariadené neodkladné opatrenie so zákazom vstupu a užívania Nehnuteľností
nebude predstavovať neprimeraný zásah do jeho práv, keďže žalovaný nemá žiaden právny titul k
užívaniu dotknutých Nehnuteľností. navyše, žalovaný má možnosť si presunúť svoje obydlie na adresu,
na ktorej má vedené trvalé bydlisko: Pod Zečákom 48, Bratislava, prípadne si zaobstarať nájom

nehnuteľnosti.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

8 Podľa § 336 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

9. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov

alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov
strán. Nárok sám teda nemusí byť preukázaný nepochybne, v dôsledku čoho sa ani nezisťujú všetky
tie skutočnosti, ktoré musí súd zistiť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých
sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané nad

všetku pochybnosť, ale je postačujúce, pokiaľ sú tieto skutočnosti aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
neodkladnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie
sú celkom nepochybné. Bezodkladnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že

obsahom bezodkladnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

10. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj ostatného obsahu spisu dospel
súd k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na to, aby súd nariadil navrhované
neodkladné opatrenie. Žalobkyňa osvedčila (výpisom z LV č. XXXX B. XXXX), že je výlučnou vlastníčkou

Rozostavanej stavby a podielovou spoluvlastníčkou Pozemku v podiele 1 k celku, pričom žalovaný
nemá k uvedeným Nehnuteľnostiam žiadny vlastnícky ani iný právny vzťah, užíva ich teda bez
právneho titulu. Zároveň osvedčila (Stavebným povolením vydaným mestskou časťou Bratislava Lamač
č. L-2006/1928-161/A/11/Mo zo dňa 14.06.2006 a rozhodnutím o predĺžení lehoty na ukončenie stavbyzo dňa 02.06.2021), že je jedinou stavebníčkou Rozostavanej stavby, pričom Rozostavaná stavba nie
je do dnešného dňa skolaudovaná. Napokon osvedčila (priloženou fotodokumentáciou, potvrdením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.04.2019 o podaní oznámenia vo

veci znemožnenia vstupu žalobkyni na Pozemok a výmeny zámku na vstupnej bráne na Pozemok,
odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 31.01.2017 na žiadosť
o poskytnutie informácií ohľadom výjazdov hliadky (PMJ) na adresu Nehnuteľností dňa 27.12.2016
a 28.12.2016 vo veci neumožnenia vstupu žalobkyni do Nehnuteľností žalovaným, zápisnicou o
obhliadke Nehnuteľností zo dňa 26.04.2019, zápisnicou o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava

IV vo veci sp. zn. 9C/192/2011 zo dňa 20.03.2019), že žalovaný užíva Nehnuteľnosti a bráni žalobkyni
vo vstupe na Nehnuteľnosti. Súd mal za to, že uvedené skutočnosti vo svojom súhrne poskytovali
dostatočný predpoklad pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, zvlášť za situácie,
keď Rozostavaná stavba nie je ešte skolaudovaná a žalobkyni ako stavebníčke (podľa Stavebného
povolenia) hrozí sankcia v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) až do výšky 33.193,92 eura (§ 105 ods. 3 písm. c/) za užívanie neskolaudovanej

stavby žalovaným, ktorý nemá žiadny právny titul na užívanie Nehnuteľností, naopak, bráni žalobkyni vo
vstupe a užívaní Nehnuteľností, a tým aj v možnosti skolaudovať Rozostavanú stavbu, pričom lehota na
ukončenie stavby podľa rozhodnutia mestskej časti Bratislava Lamač o predĺžení lehoty na ukončenie
stavby zo dňa 02.06.2021 končí dňa 30.06.2023.

11. Zároveň súd v súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobkyni povinnosť podať na súd žalobu proti
žalovanému o vypratanie Nehnuteľností, keďže až tým bude dosiahnutá trvalá a konečná úprava
vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným.

12. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Cs.p. tak, že žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnej strane
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

16C/2/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).