Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120209260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120209260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: BRAINY SK, s.r.o., so sídlom
Jánošíková 15B, 010 01 Žilina, IČO: 36 431 711, zastúpeného spoločnosťou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom
Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, XXX XX E.,

2/ F. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., žalovaní obaja zastúpení spoločnosťou:
Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
pracovisko Dolný val 574/7, Žilina, IČO: 47 246 863, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných
v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 17C/64/2020-176 zo dňa 27. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/64/2020-176 zo dňa 27. marca 2023 vo výroku I. tak,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať pivnicu G., pôvodne označenú

v legende miestností v realizačnom projekte polyfunkčného bytového domu H. – E., vyhotovenej
spoločnosťou PROMA, s.r.o. v mesiaci 10/2005, pod č. zák. 1762/05, ktorá je súčasťou tohto rozsudku
ako I. domový sklad o výmere 3,44 m2, ktorá sa nachádza v suteréne polyfunkčného
bytového domu so súp. č. XXXX vo vchode XXX, postavenom na C-KN parc. č. 1479/7 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.203 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.
E., obec Žilina a okres Žilina, nachádzajúcej sa na Ul. D. XXX, E. a odovzdať ju žalobcovi

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“)
povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať pivnicu č. G., pôvodne označenú v legende miestností ako
č. I. domový sklad o výmere 3,44 m2, ktorá sa nachádza v suteréne polyfunkčného
bytového domu so súp. č. XXXX vo vchode XXX, postavenom na CKN parc. č. 1479/7 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1.203 m2, zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX pre kat.
úz. E., obec Žilina a okres Žilina, nachádzajúcej sa na Ul. D. XXX, E. a odovzdať ju žalobcovi do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/
a 2/ priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2020 sa žalobca
domáhal vypratania nehnuteľnosti, a to pivnice č. I., ktorá sa nachádza v suteréne

polyfunkčného bytového domu so súp. č. XXXX vo vchode XXX, postavenomnaCKNparc.č.1479/7-zastavanáplochaanádvorieovýmere1.203m2zapísanéhonalistevlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. E., obec Žilina, okres Žilina, nachádzajúcej sa na Ul. D. XXX, E. a odovzdať ju
žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhrady trov konania.

3. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) bytu č. XX,
zapísaného na LV č. XXXX, pre kat. úz. E., nachádzajúceho sa vo vchode XXX, na X. poschodí bytového
domu s označením Polyfunkčný bytový dom, súp. č. XXXX, postavenom na parcele C-KN č. 1479/7,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.203 m2 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a príslušného spoluvlastníckeho podielu

k pozemku. Tento byt nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 10.12.2008. V bode 4.2. tejto zmluvy je uvedené „Príslušenstvom bytu
je kuchyňa, predsieň, chodba, WC, kúpeľňa, balkón. Príslušenstvom bytu je i pivnica č. I. XX
nachádzajúca sa v suteréne bytového domu.“ Zároveň v zmysle bodu 7.1. písm. b) predmetnej zmluvy
bol žalobca povinný za predmet kúpy tvorený okrem iného aj pivnicou č. I. XX (ďalej len ako
„pivnica“) zaplatiť za pivnicu kúpnu cenu vo výške 55.500,- Sk (1.842,26 eur) a až následne po úhrade

celej kúpnej ceny došlo zo strany predávajúceho k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam špecifikovanými v označenej zmluve v prospech žalobcu ako kupujúceho. Žalobca ako
kupujúci sa tak stal vlastníkom bytu č. XX vrátane jeho príslušenstva a teda prešlo na neho vlastnícke
právo nielen k bytu, ale aj k pivnici označenej v zmluve. Špecifikácia pivnice a jej umiestnenia
v bytovom dome s označením polyfunkčný bytový dom, so súpisným číslom XXXX, postavenom na

parcele CKN č. 1479/7, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.203 m2 je uvedená v situačnom
nákrese (projektovej dokumentácii), ktorý bol žalobcovi odovzdaný súčasne s kúpnou zmluvou. Žalobca
na základe uvedenej zmluvy nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nielen byt, ale aj pivnicu ako
príslušenstvo tohto bytu podľa § 121
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pivnica žalobcu je však bez akéhokoľvek právneho titulu užívaná

žalovanými v rade 1/ a 2/, ktorí v nej majú vnesené svoje veci, ktorí ju fakticky majú vo svojej
nezákonnej a neoprávnenej držbe. Žalobca k tejto pivnici nemá žiaden prístup. Prostredníctvom svojich
kľúčov sa žalobca síce vie dostať do pivničných priestorov, t.j. na chodbu, kde sú umiestnené
pivnice ostatných vlastníkov bytového domu, no do svojej pivnice už nemá umožnený prístup. Žalobca
pritom nikdy so žalovanými neuzatvoril nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo akúkoľvek inú

zmluvu, na základe ktorej by žalovaným umožnil užívať jeho pivnicu. V dôsledku nedovoleného konania
žalovaných je žalobca neoprávnene obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva k pivnici.
Právne je síce vlastníkom spornej pivnice, no jeho dispozičné oprávnenie na nakladanie s touto pivnicou
je neoprávnene obmedzované žalovanými, ktorí ju užívajú a majú v nej umiestnené svoje veci, a to bez
akejkoľvek dohody alebo akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca sa pokúsil celú vec vyriešiť mimosúdne

a viackrát kontaktoval žalovaných na vypratanie jeho pivnice, avšak neúspešne.
4. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2020 žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Vo svojom vyjadrení popísali genézu ako boli pivnice v uvedenom bytovom dome predávajúcim
(developerom) - spoločnosťou Apartment Capital, s.r.o., kupujúcim jednotlivých bytov prideľované.
Predávajúci odovzdal kupujúcim jednotlivých bytov aj konkrétne pivnice spolu s kľúčmi od

tej-ktorej pivnice. K prideľovaniu pivnice ku konkrétnemu bytu však nedochádzalo podľa
toho ako sú pivnice označené v žalobcom predloženom pláne, ale podľa toho, kde sa tieto nachádzali,
resp. podľa vchodu, v ktorom bol konkrétny byt tak, aby napr. pivnica pridelená k bytu nachádzajúcemu
sa vo vchode B sa nenachádzala vo vchode D, resp. v inom nepriechodnom vchode. To bol dôvod, na
základe ktorého sa konkrétna pivnica prideľovala tak, aby bola vo vchode, v ktorom sa nachádzal byt,

ktorý bol predmetom kúpy. Z uvedeného dôvodu nebol súčasťou zmlúv o prevode vlastníctva k bytu
žiadny plán, na ktorý poukazuje žalobca. Pivnice neboli kupujúcim prideľované podľa údajov uvedených
v tomto pláne. Žalovaným v rade 1/ a 2/ bola predávajúcim developerom odovzdaná pivnica, ktorá bola
fyzicky označená priezviskom a označením bytu č. C.. Od tejto pivnice im boli odovzdané
aj kľúče, pričom v zmluve o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 03.11.2018 bola pivnica označená ako

č. I.. Na základe uvedeného žalovaní užívali pivnicu, ktorá im bola predávajúcim odovzdaná. Pivnicu,
ktorú žalovaní v súčasnosti užívajú však nadobudli v roku 2010, a to na základe zámennej zmluvy,
kedy sa spoločne so susedmi p. J. B. a manželmi p. F. K. B. a p. L. B. dohodli na trojstrannej zámene
pivníc. Žalobca sa voči žalovaným domáha vypratania pivnice č. I., no ním uvedené označenie sa
nezhoduje s pivnicou, ktorú užívajú žalovaní. Z plánu, ktorý žalobca predložil do spisu, vyplýva, že

v roku 2008 bola žalovaným pridelená pivnica v ňom označená ako č. I., čo potvrdzuje aj protokol z
preberacieho konania zo dňa 17.12.2008, v ktorom je pivnica rovnako označená. Žalobcovi bola pri kúpe
bytu pridelená a reálne odovzdaná pivnica s označením ako č. I.. Problém s označením pivníc
medzi jednotlivými vlastníkmi bytov sa v ich bytovom dome rieši už dlhšie, nakoľko niektorí vlastnícibytov si začali robiť nároky na pivnice podľa označenia uvedeného v predloženom pláne, čo je prípad aj
žalobcu, nakoľko pivnicu, ktorá bola žalobcovi pridelená pri kúpe bytu (v pláne označená ako č. I.) okolo
roku 2015 neoprávnene zabral iný sused. Tento problém sa riešil aj na schôdzi, resp. medzi jednotlivými

vlastníkmi, avšak k vzájomnej dohode medzi nimi nedošlo. Ak žalobca v súčasnosti neužíva žiadnu
pivnicu, nastáva stav, že nejaká pivnica je voľná, alebo niektorý sused užíva viac pivníc. Žalobca by
mal preto žalobu podať voči nemu. Vec, ktorej vydania sa vlastník domáha musí byť individualizovaná
pomocou znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných vecí, resp. od vecí rovnakého druhu. Žalobca
však žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k pivnici, ktorú v súčasnosti užívajú žalovaní,

resp. nejde o pivnicu, ktorú žalobca nadobudol spoločne s kúpou bytu. Žalobcovi ako vlastníkovi bytu
bola predávajúcim - developerom pridelená konkrétna pivnica (fyzicky a v zmluve označená ako č. XX,
v predloženom pláne označená ako č. I.), ktorej sa stal žalobca vlastníkom spolu s bytom. Túto pivnicu
však žalovaní neužívajú, keďže v súčasnosti užívajú pivnicu (fyzicky a v zmluve označená ako č. XX,
v predloženom pláne označenú ako č. I.), ktorú nadobudli od pani B. v roku 2010, pričom táto pivnica
bola p. B. ako vlastníčke bytu odovzdaná predávajúcim developerom.

6. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
§ 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že v prejednávanej veci žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať pivnicu č. I.
o výmere tak, ako je špecifikované v uzavretej kúpnopredajnej zmluve (správne má byť uvedené zmluve
o prevode vlastníctva bytu – poznámka odvolacieho súdu) č. V 5338/09, na základe ktorej k tejto pivnici

nadobudol vlastníctvo žalobca. Zo žalobcom predloženej fotodokumentácie priestorov,
v ktorých sa má nachádzať aj jemu patriaca (sporná) pivnica, vyplýva, že táto je v súčasnosti označená
ako G., reálne je užívaná žalovanými. Je zrejmé, že ide o identickú pivnicu, ktorá sa vzťahuje k jednému
priestoru užívanému ako pivnica prináležiaca k bytu č. XX vo vlastníctve žalobcu. Zo zmluvy o prevode
vlastníctva bytu č. XX vo vchode XXX v obytnom dome súp. č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je

žalobca, je nesporné, že ako príslušenstvo tohto bytu je zapísaná i pivnica č. I. o výmere 3,44 m2.
7. Žalobou o vydanie veci (vindikačnou žalobou) sa vlastník domáha vydania veci od toho,
kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa
neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže
byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k

veci, ktorej vydania sa domáha, a zároveň preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.
8. Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež
byty alebo nebytové priestory a v spojení s ustanovením § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj
ich príslušenstvo zodpovedajúce priestorom určeným na to, aby sa s bytom užívali. Vzťahy k bytom
a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných

predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 3 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov). Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a rozsah
dokumentácie , ktorú je potrebné priložiť k prvej zmluve o prevode vlastníctva v bytovom dome vyplývajú
z ustanovenia § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

9. Definíciu pojmu „pivnica“ zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
neupravuje. V zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 2 ods. 7 je definícia podlahovej
plochy bytu, ktorou sa rozumie „podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria
príslušenstvo bytu, bez plochy terás, lodžií a balkónov; to neplatí pri terasách, ktoré nie sú spoločnými
časťami domu..“ V tomto zákonnom ustanovení teda je pojem „príslušenstvo bytu“ s odkazom na jeho

definíciu v § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o ,,vedľajšie miestnosti a priestory určené na to,
aby sa s bytom užívali.“
Z tejto definície je zrejmé, že pivnica patrí do príslušenstva bytu, pretože ide o vedľajší priestor, ktorý sa
užíva s bytom. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MCdo 47/2012 vyplýva,
že ,,príslušenstvom bytu sú jednak miestnosti, ktoré sa nachádzajú v byte (miestnosti, ktoré nemožno

považovať za obytné), avšak s bytom súvisia, napr. predsieň, komory, špajze, šatníky, WC, kúpeľne a
priestory, ktoré sa nachádzajú mimo bytu a sú určené vlastníkom domu na to, aby boli s bytom trvale
užívané (napr. pivnica, sklad, dreváreň, kôlňa)“.
10. V prejednávanej veci zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008, ktorej vklad
bol povolený dňa 06.08.2009 pod č. V5338/09 vyplýva, že k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na

piatom poschodí, vchod č. XXX bytového domu súp. č. XXXX je pivnica I. príslušenstvom tohto bytu
nachádzajúca sa v suteréne bytového domu. Podlahová plocha bytu vrátane jeho príslušenstva bez
plochy balkónov a lodžií je 110,86 m2, z toho podlahová plocha pivnice 3,44 m2 a podlahová plocha
balkónov prestavuje 5,21 m2. Plocha pivnice je započítaná do podlahovej plochy bytu. Ak teda došlo kprevodu pivnice ako príslušenstva bytu č. XX vlastnícke právo k nej prešlo na žalobcu uzavretím platnej
kúpnej zmluvy pod č. V5338/09. V zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008 č.
V 5338/09 je pivnica riadnym spôsobom identifikovaná a pivničný priestor I. v dokumentácii (pôdorysu

prvého PP polyfunkčný bytový dom a legenda miestností - domový sklad označený I.) vymedzený
plochou 3,47 m2. K prevodu príslušenstva na nadobúdateľa hlavnej veci je vždy treba prejaviť zákonom
predpísaným spôsobom vôľu previesť aj príslušenstvo; v danej veci bola vôľa predávajúceho previesť na
kupujúceho aj príslušenstvo hlavnej veci (pivnicu I. nachádzajúcu sa v suteréne bytového domu) právne
významným spôsobom prejavená v zmluve, v dôsledku čoho vlastníctvo k spornej pivnici

prešlo na nadobúdateľa (žalobcu) podpisom predmetnej zmluvy jej zmluvnými stranami.
11. Konajúci súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že označovanie pivníc v žalobcom
predloženom pláne sa nezhoduje s ich označeniami v jednotlivých zmluvách o prevode vlastníctva bytu,
či so skutočným označením pivníc. Pivnicu, ktorú v súčasnosti užívajú žalovaní, títo nadobudli v roku
2010, a to na základe zámennej zmluvy - trojstrannej zámene pivníc a majú povahu samostatnej veci
v právnom zmysle, a teda môžu byť predmetnom samostatných právnych vzťahov. V danej súvislosti

okresný súd poznamenal, že v prípade prevodu nehnuteľnosti (bytu) ako hlavnej veci právne
vzťahy k nehnuteľnosti vznikajú, menia sa a zanikajú právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu, čiže
bez tohto úkonu nie je prevod nehnuteľnosti účinný. V danom prípade ide o pivnicu spojenú s užívaním
bytu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. ide o priestor určený na
to, aby sa s bytom užíval. Pivnicu považuje aj súdna prax za príslušenstvo bytu, ktoré sa prevádza vždy

spoločne s bytom. V danom prípade pivnica ako taká nie je teda samostatným predmetnom evidovania
v katastri nehnuteľností, v katastri sa eviduje pri bytoch podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu.
12. V tomto konaní nebolo spochybnené, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu č.
XX, nachádzajúceho sa na G. poschodí, vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXXX, vrátane

príslušenstva (pivnice I. nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu), boli tieto stavebníkom i reálne
vytvorené, resp. ich reálna existencia v čase prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a jej príslušenstva s odkazom na projektovú dokumentáciu predloženú do
spisu nielen žalobcom, ale i Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov H. v prílohe č. 2
(čl. 121 spisu) pod označením legendy miestností I. až I. - domový sklad. Je nepochybné, že jednotlivé

pivnice - domový sklad ako príslušenstvo bytu, pri kúpnych zmluvách boli predávajúcim (developerom)
odovzdané nesprávne. Doposiaľ pritom nedošlo k náprave týchto nezrovnalostí a v roku 2012 sa tieto
pivnice - domový sklad prečíslovali z tvaru Dxx/SSx (projekt) do tvaru Pxx/Sx, tak ako táto skutočnosť
vyplýva z vykonaného dokazovania. Pivnici I. nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu
vo vchode č. XXX v súčasnosti zodpovedá označenie pivnice, ktorá sa nachádza vo vchode B a táto

je aktuálne označená novým číslom G. a je identická s priestorom v súčasnosti užívaným žalovanými.
Pivničný priestor G. užívaný žalovanými zodpovedá v poradí druhému pivničnému priestoru tak, ako
je tento zakreslený v dokumentácii - domový sklad I. pre byt č. XX vo vlastníctve žalobcu tak, ako ho
označilo aj Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov H. vo svojom vyjadrení s prílohami
pre súd.

13. Záver v projektovej dokumentácii (pôdorys prvého PP polyfunkčný bytový dom H. legendy miestností
I. až I. - domový sklad) podporuje aj okolnosť, že v rámci zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010 (dôkaz
produkovaný žalovanými na čl. 84 spisu) uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako vymieňajúcim 1/ a
vymieňajúci 2/ a 3/, ktorej účelom bola vzájomná zámena pivníc prináležiacich k jednotlivým bytom bola
špecifikovaná tak, že k bytu č. X nachádzajúcemu sa na prvom poschodí, vchod č. XXX, v

bytovom dome súp. č. XXXX, na Ul. D. M. E. prislúcha pivnica č. XX o výmere 3,60 m2, k
bytu č. X nachádzajúcemu sa na treťom poschodí vo vchode XXX v bytovom dome súp. č. XXXX na
Ul. D. M. E. prislúcha pivnica č. XX o výmere 5,35 m2 a k bytu č. X nachádzajúcemu sa na X.pschodí,
vchod č. XXX v bytovom dome súp. č. XXXX na Ul. D. M. E. prislúcha pivnica č. X o výmere 3,36 m2
ako boli v samotných kúpnych zmluvách o prevode bytov pivnice ako príslušenstvo špecifikované v

označení projektovej dokumentácie. Preto žalovaní tak nemohli nadobudnúť vlastníctvo k príslušenstvu
veci - pivnici G. XX, pôvodne označená v legende miestnosti ako č. I. - domový sklad o výmere
3,44 m2, ktoré reálne je vo vlastníctve samotného žalobcu. Príslušenstvo, ktoré sa
následne stalo predmetom prevodu vlastníckeho práva na ďalších nadobúdateľov, bolo v zmluve riadne
identifikované ako príslušenstvo, pričom sa vychádzalo z označenia tak, ako boli k jednotlivým bytom

pivnice s označením v projektovej dokumentácii uvedené. Žalovaným na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu bola k bytu č. X na prvom poschodí vo vchode XXX bola pridelená pôvodne
pivnica č. X o výmere 3,36 m2 a na základe ich zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010 žalovaní potvrdili,že k bytu č. X nachádzajúcemu sa na prvom poschodí, vchod č. XXX, v bytovom dome súp. č. XXXX,
na Ul. D. M. E. (vo vlastníctve žalovaných) majú užívať pivnicu č. XX o výmere 3,60 m2.
14. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v súčasnosti užívajú pivnicu vo vlastníctve žalobcu, ktorý

pivničný priestor bol ako priestor spojený s užívaním jeho bytu predmetom kúpnej zmluvy (správne má
byť uvedené zmluvy o prevode vlastníctva bytu – poznámka odvolacieho súdu) a sporná pivnica G.
(pôvodne označená I. XX) ako i výmera 3,44 m2 v reálnom stave zodpovedá umiestneniu v
poradí druhému priestoru od deliacej priečky bytového domu vchodu B, ktorý v čase rozhodovania súdu
užívajú žalovaní 1/ a 2/ a ktorým na to nesvedčí žiaden právny titul.

15. Ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút
vypratania nehnuteľnosti. Žalobca v tomto spore preukázal splnenie podmienok vindikačnej žaloby v
zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, prvoinštančný súd vyhodnotil jeho nárok ako právne
dôvodný a preto napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať a žalobcovi
odovzdať predmetný priestor - pivnicu č. G., pôvodne označenú v legende miestností ako č. I. - domový
sklad o výmere 3,44 m2.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na ich náhradu v celom
rozsahu žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí v tomto spore úspech nemali, s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí
sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Odvolatelia uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne, nezrozumiteľné a
nedostatočne odôvodnené, ktoré súčasne vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Rozsudok
okresného súdu označili za arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
19. Žalovaní namietali, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereagoval
a nevyhodnotil ich námietku, že vlastníci jednotlivých bytov nadobudli vlastníctvo k tým pivniciam,
ktoré im boli pri kúpe bytov zo strany developera reálne odovzdané. Žalobcom predložený plán

(legenda miestností) nebol totiž súčasťou zmlúv o prevode vlastníctva bytov a preto pivnice ani neboli
odovzdávané podľa označenia v predmetnom pláne. Developer ako predávajúci odovzdal kupujúcemu
spolu s kľúčmi od konkrétneho bytu aj kľúče od konkrétnej pivnice, t.zn. odovzdal im konkrétnu pivnicu.
To potvrdzuje aj protokol z preberacieho konania zo dňa 17.12.2008, či čestné
prehlásenie p. B. zo dňa 09.10.2020 a tiež vyjadrenie D. N. v emailovej komunikácii zo dňa 05.05.2020.

Napokon i samotný žalobca potvrdil, že spolu s bytom mu bola developerom odovzdaná i konkrétna
pivnica. Nemožno preto súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že jednotlivé pivnice ako
príslušenstvo bytu boli developerom odovzdávané nesprávne. Developer bol totiž výlučným vlastníkom
bytov. Pivnica má povahu príslušenstva bytu, pričom nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, podľa
ktorej by sa dala identifikovať. V zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008

uzatvorenej medzi developerom a žalobcom je pivnica špecifikovaná len tým, že ide o pivnicu
č. I., ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu (nie je uvedené v ktorom vchode) a
má výmeru 3,44 m2 (body 4.2 a 4.3 zmluvy). V zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.11.2008
uzatvorenej medzi developerom a žalovanými je tiež pivnica špecifikovaná len tým, že ide o pivnicu č. I.,
ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu (nie je uvedené v ktorom vchode) a má výmeru 3,36 m2

(body 4.2 a 4.3 zmluvy). Čísla pivníc uvedené v označených zmluvách však nemajú žiadnu relevanciu
vo vzťahu k identifikácii konkrétnych pivníc, keďže tieto pivnice neboli v zapísané v žiadnej
evidencii, podľa ktorej by sa dali na základe uvedených čísel identifikovať a tieto ani neboli týmito číslami
reálne označené. Z toho dôvodu bolo len na uvážení developera ako výlučného vlastníka
bytov a tomu prislúchajúcich pivníc, ktorú konkrétnu pivnicu (pri súčasnom zachovaní výmery pivnice

uvedenej v zmluve ) spolu s prevádzaným bytom tomu-ktorému kupujúcemu. Taktiež je
nesporné, že žalobcom predložený plán (legenda miestností) nebol súčasťou zmlúv, na základe ktorých
kupujúci nadobúdali vlastníctvo k predmetným bytom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
vyplynulo, že žalobcovi ako kupujúcemu bola pri kúpe jeho bytu zo strany developera ako predávajúceho
reálne odovzdaná konkrétna pivnica, ktorá bola v jeho kúpnej zmluve označená ako I. a žalobca sa

stal jej vlastníkom a túto aj reálne užíval. Žalovaným bola pri kúpe bytu na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 03.11.2018 pridelená
a reálne odovzdaná tiež konkrétna pivnica, ktorá bola v ich kúpnej zmluve označená pod č. I.. Na základe
toho sa žalovaní stali vlastníkmi konkrétnej pivnice a túto aj reálne užívali.Z protokolu z preberacieho konania zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že žalovaným bola odovzdaná jedna
pivnica, ktorá bola v tomto protokole označená ako I.. Pri skutočnom odovzdávaní však táto konkrétna
pivnica nebola označená číslom I., ale bola označená priezviskom žalovaných a číslom bytu, čo

potvrdzuje aj fotodokumentácia predložená žalovanými na pojednávaní konanom dňa 20.02.2023. Na
základe uvedeného žalovaní prezentovali názor, že nadobudli vlastnícke právo k pivnici, ktorú im
developer ako predávajúci reálne odovzdal pri kúpe bytu. V súčasnosti žalovaní užívajú pivnicu, ktorú
im reálne odovzdala pani B. v roku 2010 na základe trojstrannej zámennej zmluvy zo
dňa 31.08.2010, ktorá pivnica bola pani B. ako vlastníčke bytu tiež reálne odovzdaná predávajúcim –

developerom pri kúpe jej bytu. V predmetnej zámennej zmluve zo dňa 31.08.2010 boli prevádzané
pivnice označené tak, ako tieto boli označené v pôvodných zmluvách o prevode vlastníctva
bytov jednotlivých strán zámennej zmluvy. Nijak inak sa v tejto zámennej zmluve ani označiť nedali. Ako
už bolo uvedené, nijaký plán (legenda miestností) nebol súčasťou zmlúv o prevode vlastníctva bytov, a
preto ani v predmetnej zámennej zmluve nebolo možné identifikovať zamieňané pivnice
podľa tohto plánu. Kľúčová je však tá skutočnosť, že na základe tejto zámennej zmluvy došlo

aj k reálnemu odovzdaniu konkrétnych pivníc, a to tých, ktoré boli účastníkom zámennej zmluvy reálne
odovzdané pri kúpe ich bytov zo strany developera ako predávajúceho a ktoré účastníci predmetnej
zámennejzmluvynerušeneužívali.Odvolatelianesúhlasili sargumentáciousúduprvejinštancie
v bode 30. napadnutého rozsudku, ktorá je však vo vzťahu k predmetnej zámennej zmluve
irelevantná. Okresný súd uviedol, že v prípade prevodu nehnuteľnosti (bytu) ako hlavnej veci právne

vzťahy k nehnuteľnosti vznikajú, menia sa a zanikajú právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu, čiže
bez tohto úkonu nie je prevod nehnuteľností účinný. V danom prípade ide o pivnicu spojenú s užívaním
bytu a na tú sa vzťahuje ust. § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pivnicu považuje aj súdna prax
za príslušenstvo bytu, ktoré sa prevádza vždy spoločne s bytom. V danom prípade pivnica ako taká nie
je teda samostatným predmetnom evidovania v katastri nehnuteľností, v katastri sa eviduje pri bytoch

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
20. V reakcii na túto argumentáciu okresného súdu odvolatelia uviedli, že z ustálenej judikatúry vyplýva,
že veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú na rozdiel od súčasti veci povahu samostatnej veci
v právnom zmysle, a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 18/2011 zo dňa 30.08.2012). V prípade pivnice spojenej s užívaním

bytu sa na ňu vzťahuje § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. ide o „priestor určený na to, aby
sa s bytom užíval.“ Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností a vlastnícke
právo k nej sa nadobúda už momentom uzavretia zmluvy. V katastri nehnuteľností sa eviduje pri bytoch
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pivnicu považuje aj súdna prax za
príslušenstvo bytu, ktoré sa prevádza vždy spoločne s bytom. Samostatný prevod vlastníctva k pivnici je

možný, ak jej nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome. V takomto prípade sa pôvodnému
vlastníkovi o plochu pivnice zmenší jeho podiel
na spoločných častiach a novému vlastníkovi sa totožným spôsobom jeho podiel
na spoločných častiach zväčší. V nadväznosti na to sa treba vysporiadať s otázkou, ako takúto zmenu
podielu na spoločných častiach treba zapísať do katastra nehnuteľností, t.j. či vkladom alebo záznamom.

Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, a preto na ňu nedopadá znenie
§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k pivnici sa teda nadobúda už momentom uzavretia
zmluvy. Nakoľko však právnym následkom takejto zmluvy je aj zmena výšky podielov na spoločných
častiach u oboch zmluvných strán a k takejto zmene dochádza zo zákona, zapíše sa táto
zmena do katastra nehnuteľností záznamom v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Podkladom

pre vykonanie takéhoto záznamu (záznamovými listinami) bude návrh na vykonanie záznamu, prílohou
ktorého bude zmluva o prevode vlastníctva pivnice (§ 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Z návrhu musí
byť pritom zrejmé, u ktorých vlastníkov bytov a v akom rozsahu (prípadne na základe akého výpočtu)
sa má zmeniť ich výška podielu na spoločných častiach.“ (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžr/174/2013 zo dňa 24.09.2014 a sp. zn. 1Sžr/133/2013 zo dňa 13.01.2015).

Vychádzajúc uvedenej argumentácie Najvyššieho súdu SR žalovaní prezentovali názor, že uzatvorením
zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010 nadobudli vlastnícke právo k pivnici, ktorú v súčasnosti užívajú
a ktorej vlastníčkou bola pôvodne pani B., keďže išlo o prevod medzi vlastníkmi bytov v tom istom
bytovom dome. Súd prvej inštancie sa však pri posudzovaní tohto prevodu vlastníckeho práva k pivnici
bez náležitého odôvodnenia odklonil od vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

21. S odkazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovia ďalej namietali,
ževec,ktorejsavlastníkdomáha,musíbyťindividualizovanápomocouznakov,ktoréjubezpečneodlíšia
od podobných veci, resp. od vecí rovnakého druhu. Žalobca však v tomto spore žiadnym spôsobom
nepreukázal vlastnícke právo k pivnici, ktorú v súčasnosti užívajú žalovaní. Zopakovali, že v tomtosmere je kľúčové, že žalobcovi ako vlastníkovi bytu č. XX bola predávajúcim – developerom odovzdaná
konkrétna pivnica (v zmluve označená ako č. I.), ktorej sa žalobca stal vlastníkom spolu s bytom. Túto
pivnicu však žalovaní neužívajú, nakoľko v súčasnosti užívajú pivnicu v zmluve označenú ako č. I., ktorú

nadobudli od pani B. na základe zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010. Predmetná pivnica bola
p. B. odovzdaná predávajúcim – developerom pri kúpe jej bytu.
22. Žalovaní považujú napadnutý rozsudok za nesprávny aj z toho dôvodu, že konajúci súd im uložil
povinnosť v rozpore tým, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (žalobný petit). Žalobca sa
totiž svojou žalobou domáhal vypratania pivnice č. I., ktorá sa nachádza v suteréne polyfunkčného

bytového domu so súp. č. XXXX, vchod XXX, postavenom na parcele CKN č. 1479/7, druh pozemku:
zastavanáplochaanádvorie,ovýmere1203m2,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXXprekatastrálne
územie E., obec Žilina, okres Žilina, nachádzajúcej sa na Ul. D. XXX, E. a odovzdať ju žalobcovi do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Naproti tomu však súd prvej inštancie žalovaným
uložil vypratať pivnicu č. G., pôvodne označenú v legende miestností ako č. I. domový sklad o výmere
3,44 m2, a teda konajúci súd tak pristúpil k individualizácii predmetnej pivnice v rozpore s

podanou žalobou a len na základe bližšie nešpecifikovanej legendy miestností. Už len táto skutočnosť
robí napadnutý rozsudok nevykonateľným, nakoľko súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval, podľa akej
legendy pristúpil k individualizácii ním označenej pivnice. Žalovaní predpokladajú, že okresný súd pri
individualizácii pivnice vo výroku rozhodnutia vychádzal zo žalobcom predloženého plánu (legendy
miestností). Konajúci súd však vychádzal len z tohto listinného dôkazu bez toho, aby akýmkoľvek

relevantným spôsobom verifikoval jeho správnosť, nakoľko tento plán nebol súčasťou kúpnych zmlúv.
Bez ohľadu na vyššie uvedené v predmetnom pláne (legende miestností) je uvedené, že priestor I.
domový sklad má výmeru 3,47 m2 a z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008
uzatvorenej medzi developerom a žalobcom vyplýva, že žalobca spolu s bytom nadobudol pivnicu o
výmere 3,44 m2 (bod 4.2 zmluvy). To znamená, že súdom individualizovaná pivnica o výmere 3,44 m2

sa nezhoduje s pivnicou, ktorú mal žalobca mal nadobudnúť spolu s bytom na základe kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008. Zároveň zo strany žalobcu nebol produkovaný ani jeden
dôkaz, ktorý by preukazoval, akú výmeru má pivnica, ktorú žalovaní užívajú, pričom dôkazné bremeno
v spore zaťažovalo žalobcu. Nie je preto možné konštatovať, že pivnica, ktorú žalovaní nadobudli od
p. B. v roku 2010 na základe zámennej zmluvy a ktorú v súčasnosti aj užívajú, je tou istou

pivnicou, ktorú žalobca nadobudol spolu s bytom na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 10.12.2008.
23. S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre
ľudské práva odvolateľ namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd prvej
inštancie k záveru o splnení podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka

a naopak, prečo nepovažoval námietky žalovaných za relevantné. Prevažná časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku je venovaná opisu skutkového stavu spolu s citáciou rozsiahlej argumentácie
strán sporu bez vlastných záverov súdu. Zvyšná časť odôvodnenia, v ktorej mal súd zámer vyjadriť svoj
názor a v ktorej teda pojednáva, prečo považoval podanú žalobu za dôvodnú, pozostáva v prevažnej
miere

z nespornej argumentácie. Takéto odôvodnenie rozsudku považujú žalovaní za absolútne nedostatočné,
nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, a to predovšetkým s ohľadom na následky takéhoto rozhodnutia vo
vzťahu k všetkým vlastníkom v bytovom dome.

24. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Podľa jeho názoru v danom prípade nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov prezentovaných
odvolateľmi v ich opravnom prostriedku. Žalovaní ani nekonkretizujú, v čom mal spočívať nesprávny
procesnýpostupprvoinštančnéhosúdu,vdôsledkuktoréhomalodôjsťkodňatiuichprávanaspravodlivý
proces či špecifikácii inej vady, ktorá mala mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalovaní sa snažili
preukázať naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré však v danom
prípade neboli splnené. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov a na
základe jeho výsledkov dospel k záveru, že žalovaní v súčasnosti užívajú pivnicu vo vlastníctve žalobcu,

ktorý pivničný priestor bol žalobcovi ako priestor spojený s užívaním jeho bytu predmetom kúpnej
zmluvy a sporná pivnica G. (pôvodne označená ako I.), ako aj výmera 3,44 m2 zodpovedá reálnemu
stavu a umiestneniu v poradí druhému priestoru od deliacej priečky bytového domu vchodu B, ktorý
v čase rozhodovania súdu užívajú žalovaní, ktorým na to nesvedčí žiadny právny titul. Neobstoja anitvrdenia žalovaných, že okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval a nezdôvodnil, ako vyhodnotil ich
námietku, že vlastníci jednotlivých bytov nadobudli vlastníctvo k tým pivniciam, ktoré im boli zo strany
developera pri kúpe bytov reálne odovzdané, nakoľko žalobcom predložený plán (legenda miestností)

nebol súčasťou kúpnych zmlúv a preto pivnice neboli odovzdávané podľa označenia v predmetnom
pláne.Tietotvrdeniažalobcaoznačilzaúčelové.SámsvedokF.M.totižuviedol,žesúčasťoujehozmluvy
o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) je developerský plán, v ktorom je označená pivnica, ku ktorej
nadobudol vlastnícke právo. Svedok tiež uviedol, že on ho má zviazaný v kúpno-predajnej zmluve z roku
2009. Tak svedok, ako aj ako žalobca a tiež iní vlastníci bytov v bytovom dome H. disponujú grafickým

označením pivníc v bytovom dome. Na základe tohto označenia chcelo totiž Spoločenstvo vlastníkov
bytového domu riešiť problém s pivnicami v bytovom dome súp. č. XXXX, avšak neúspešne, pretože
sa jedná o komplexnú otázku, ktorá si vyžaduje súčinnosť všetkých vlastníkov bytov tohto bytového
domu. Aj žalovaní vo svojich pôvodných vyjadreniach v rámci tohto konania uvádzali, že sa chceli tohto
riešenia zúčastniť.

26. Zároveň Spoločenstvo vlastníkov bytového domu na základe požiadavky súdu vypracovalo
a predložilo do konania vyjadrenia spoločne s prílohami – Zoznam vlastníkov s označením pivníc, ktoré
fakticky užívajú a ktoré im podľa kúpnej zmluvy patria v rozsahu, v akom sa im ho podarilo spracovať
vzhľadom na poskytnutú súčinnosť vlastníkov. Súčasťou tohto vyjadrenia je ako príloha č. 2 použitý
projekt stavby – pôdorys prvého PP legendy miestností I. až I. – domový sklad, z ktorého vyplýva,

že výmera miestnosti označenej ako I. je 3,47 m2. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenia
žalovaných sú v zjavom rozpore so skutočným stavom veci. Okresný súd náležite skúmal jednotlivé
vzťahy
a tvrdenia strán sporu. Žalovaní v rámci prvoinštančného i odvolacieho konania tvrdia,
že pivnice nadobúdali jednotliví vlastníci bytov v bytom dome H. na základe reálneho odovzdania pivnice

developerom ako predávajúcim, a to bez ohľadu na to, ako mali pivnicu definovanú v nadobúdacej
zmluve. S týmto ich tvrdením však nemožno súhlasiť, keďže pivnica je súčasťou bytu a jej podlahová
plocha sa započítava do celkovej podlahovej plochy tohto-ktorého bytu. Žalobca nadobudol vlastnícke
právo k spornej pivnici povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy, ktorým bol byt a k nemu
sa viažuce príslušenstvo. Developer nemohol svojvoľne prevádzať na kupujúcich vlastnícke právo k

pivniciam len na základe odovzdávacích protokolov, pretože vlastnícke právo k pivniciam
ako k príslušenstvu bytu nadobúdali jednotliví vlastníci spoločne s bytom. Samotní žalovaní
nijakým spôsobom nepreukázali vlastnícke, či akékoľvek užívacie právo k pivnici, ktorej vypratania sa
žalobca domáha v tomto konaní. Žalobca akcentoval, že pivnica, ktorej vypratania sa v tomto spore
domáha, má podľa kúpnej zmluvy výmeru 3,44 m2

v developerskom pláne, (ktorý predložil žalobca a Spoločenstvo vlastníkov bytom
do spisu), je jej výmera 3,47 m2. Uvedená odchýlka je spôsobená reálnym zameraním pivníc po ich
vybudovaní v rámci kolaudačného konania, kedy môže dôjsť k drobným odchýlkam oproti pôvodnému
projektu. Pivnica, o ktorej žalovaní tvrdia, že je v ich vlastníctve
na základe trojstrannej zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010, má však výmeru 3,60 m2.

V konaní bolo pritom jednoznačne preukázané, že pivnicu, ktorej vydania sa žalobca v tomto spore
domáha, užívajú žalovaní. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaní nie sú vlastníkmi pivnice,
ktorá je vo vlastníctve žalobcu, a preto sú povinní ju vypratať a odovzdať žalobcovi tak, ako rozhodol
okresný súd v napadnutom rozsudku. Neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že „súd prvej inštancie sa pri
posudzovaní prevodu vlastníckeho práva k pivnici bez náležitého odôvodnenia odklonil od právneho

názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 10Sžr/174/2013 zo dňa 29.04.2014 a sp.
zn.1Sžr/133/2013zodňa13.01.2015.Uvedenérozhodnutialendeklarujú,žeprevodvlastníctvakpivnici
ako príslušenstvu bytu je možný, ak jej nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome.
Na to, aby sa žalovaní s poukazom na citované rozhodnutia súdu mohli účinne brániť, je však potrebné,
aby aj predchádzajúci vlastník, od ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo

k pivnici, bol jej vlastníkom. Ako však vyplýva zo samotnej zámennej zmluvy, pani B. bola vlastníčkou
pivnice č. 32 o výmere 3,60 m2, a nie pivnice o výmere 3,44 m2, ktorej vlastníkom je žalobca a ktorej
vypratania sa v tomto spore domáha. Neobstojí ani námietka žalovaných, že okresný súd pristúpil k
individualizácii pivnice s rozpore s podanou žalobou a len na základe bližšie nešpecifikovanej legendy
miestností, a preto už len táto skutočnosť robí napadnutý rozsudok nevykonateľným, keďže súd žiadnym

spôsobom nešpecifikoval, podľa akej legendy pristúpil k individualizácii súdom označenej pivnice. Ako
už žalobca uviedol vyššie, predložený plán pivníc je listinou, z ktorej vychádza označenie pivníc v
Bytovom dome H.. Nejedná sa pritom o dokument, ktorý by si svojvoľne vyhotovil žalobca, práve naopak,
tento dokument bol žalobcovi podobne ako iným vlastníkom bytov odovzdaný pri kúpe bytu, čo potvrdilvo svojej výpovedi aj svedok M. a týmto dokumentom disponuje i Spoločenstvo bytového domu H..
Žalovaní tento plán popierajú, keďže je z neho zrejmé, že nie sú oprávnení užívať pivnicu I. (v súčasnosti
označenú ako G.). Prvoinštančný súd pri individualizácii spornej pivnice v napadnutom rozsudku navyše

uviedol aj jej aktuálne označenie G., ktorému zodpovedá pôvodné označenie pivnice I., ktorej vypratania
sa žalobca žalobou v tomto spore domáha. V danej súvislosti žalobca poukázal na prílohy k vyjadreniu
Bytového domu H., kde v prílohe č. 3 je tiež uvedené, aké je aktuálne označenie pivníc, ktoré zodpovedá
ich pôvodnému označeniu v zmysle plánu pivníc (legendy miestností). Ďalej žalobca poznamenal, že v
rámci edičnej povinnosti okrem iného navrhol konajúcemu súdu, aby boli od Okresného úradu v Žiline,

odboru katastra nehnuteľností vyžiadané dokumenty, na základe ktorých došlo
k zápisu Bytového domu H. do katastra nehnuteľností. Uvedené však nebolo potrebné, nakoľko
dokazovanie vykonané okresným súdom bolo postačujúce na náležité zistenie skutkového stavu veci,
ktorýbolpodkladomprevydanienapadnutéhorozsudku.Zuvedenéhovyplýva,žeodvolaniežalovaných
je nedôvodné a ich odvolacia argumentácia je v rozpore
so skutočným a právnym stavom prejednávanej veci. Žalovaní vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne

nové skutočnosti, ktoré by neboli už produkované v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý ich pred
svojím rozhodnutím na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil.

27. Žalovaní vo svojej odvolacej replike sa v celom rozsahu pridržiavali svojich námietok a tvrdení
predostretých vo svojom opravnom prostriedku.

28. Tvrdili, že s výnimkou svedka F. M. žiaden iný z vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome
netvrdil, že by súčasťou jeho kúpnej zmluvy bol nejaký developerský plán. Toto tvrdenie F. M. zostalo
v konaní nepreukázané, keďže svedok nepredložil do spisu svoju zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Svedok tiež tvrdil, že predmetný plán má zviazaný len ku kúpnej zmluve z roku 2009. Podľa
listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. je svedok výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom dvoch

bytov v predmetnom bytovom dome, a to bytu č. XX vo vchode XXX, kde je uvedený titul nadobudnutia
V 1045/2020 - Zmluva o prevode vlastníctva k bytu, vklad povolený dňa 11.03.2020 - 1732/20 a tiež bytu
č. XX vo vchode XXX, kde je uvedený titul nadobudnutia V 6688/2020 - Darovacia zmluva, vklad
povolený dňa 28.07.2020 - 4199/20; oprava výroku rozhodnutia V6688/2020 - 4364/20. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že svedok aktuálne užíva viacero pivníc, medzi inými aj pivnicu, ktorá bola

odovzdaná žalobcovi
prikúpejehobytuaktorúajžalobcaužívaldočasu,kýmnebolztejtopivnicenedobrovoľnevysťahovaný.
Žalovanípretoprezentovalinázor,ževtomtosmereišlolenoúčelovétvrdenieF.M.vsnahe„legalizovať“
jeho postup v prípade nedobrovoľného vysťahovania žalobcu z pivnice, ktorú žalobca nadobudol pri
kúpe bytu a túto aj od nadobudnutia bytu č. XX užíval. Tomu nasvedčuje aj vyjadrenie právneho zástupcu

žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2022, kde uviedol: „Mám vedomosť o tom, že pri preberaní pivníc
boli tieto rozdeľované náhodne a v rozpore s údajmi, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve a žalobca užíval
pivnicu, ktorá mu bola odovzdaná. Stalo sa to, že p. M. nedobrovoľne vysťahoval žalobcu z pivnice z
toho dôvodu, že táto pivnica bola uvedená v jeho kúpnej zmluve. Pán M. je vlastník bytu v predmetnom
bytovom dome, ktorého sme navrhli ako svedka. Pivnica I. bola nejaký čas užívaná, myslím, že to bolo

zhruba do roku 2018, 2019 žalobcom a následne, teda nie dobrovoľne, bola z tejto pivnice vysťahovaná
žalobkyňa, pričom ako dôvod vysťahovania p. M. uviedol skutočnosť, že podľa predmetného situačného
nákresu a kúpnej zmluvy, ktorú má, je jeho pivnica označená ako I. “. To,
že predložený developerský plán nebol súčasťou kúpnych zmlúv, na základe ktorých nadobúdali
kupujúcivlastníctvokpredmetnýmbytom,vyplývapredovšetkýmzpredloženýchkúpnychzmlúvžalobcu

a žalovaných. Žalobca s podanou žalobou predložil aj samotnú kúpnu zmluvu, pričom plán uvedený
v rozsudku nie je jej súčasťou/prílohou. Tento plán nie je súčasťou ani kúpnej zmluvy žalovaných.
Tvrdenie, že predložený developerský plán nebol súčasťou kúpnych zmlúv, preukazuje aj emailová
komunikácia pani D. N. zo dňa 05.05.2020 adresovaná jednotlivým vlastníkom v predmetnom bytovom
dome, ktorú predložili žalovaní do spisu s vyjadrením zo dňa 12.11.2020, podľa ktorej: „... Pivnice

ku konkrétnym bytom boli prideľované predávajúcim – developerom, ktorý odovzdal spolu
s kľúčmi od bytu aj kľúče od konkrétnej pivnice a odovzdal konkrétnu pivnicu, tak to bolo aj v prípade
môjho bytu č. X. K prideľovaniu pivnice ku konkrétnemu bytu dochádzalo developerom predávajúcim,
podľa vchodu, v ktorom bol konkrétny byt tak, aby pivnica
s bytom napr. vo vchode B sa nenachádzala vo vchode napr. D, respektíve v inom vchode, to bol dôvod,

prečo sa konkrétna pivnica prideľovala tak, aby bola súčasťou vchodu, v ktorom sa nachádzal byt, ktorý
bol predmetom kúpy a z dôvodu, že súčasťou kúpnych zmlúv aj
v mojom prípade nebol žiaden plán pivníc, ktorý je súčasťou mailu, ani iný, takže pivnice neboli
prideľované ani podľa údajov kúpnej zmluvy, ani údajov tzv. plánu pivníc, a dokonca v mnohýchprípadoch vlastníkov bytov bola pridelená pivnica síce v súlade s číslom pivnice uvedenom v kúpnej
zmluve, podľa očíslovania pivníc, ktoré bolo v čase odovzdavania bytov developerom, avšak tomu
nezodpovedali čísla pivníc v tzv. pláne pivníc, na ktorý sa poukazuje v emaili. D. N. podotkla, že k bytu vo

vchodeBapivnicevovchodeEbymuselimajiteľovipriodovzdaníbytubyťodovzdanéajkľúče,nielenod
vchoduB,aleajodvšetkýchdverívinomvchode,vktoromsapivnicamalanachádzať,resp.odvšetkých
spojovacích dverí, čo sa u nej nestalo. Problém asi nastal tým, že nejaký vlastník bytu má pridelené
pivnice dve, alebo bola pridelená pivnica aj k nebytovému priestoru, ku ktorému pivnica neprináležala.
Inak nie je zrejmé, prečo pivnica chýba, lebo ak nejaká voľná existuje, tak je problém vyriešený a netreba

„veľkésťahovanienárodov“.Uvedenémenovanáuviedlanazákladepodkladov,ktorésatýkalikúpybytu,
resp. bytov jej osobou a o právnom posúdení veci v jej prípade uviedla, že nebude polemizovať s inými
právnymi názormi, vrátane aj p. M., ktorý prezentuje na vec. Rovnako emailová komunikácia pána K.
B. zo dňa 05.08.2020 adresovaná jednotlivým vlastníkom v predmetnom bytovom dome, (predložená
žalobcom do spisu s vyjadrením zo dňa 25.10.2020), preukazuje, že menovaný kupoval byt od p. N.
v roku 2018 a k bytu dostal aj pivnicu, ktorú p. N. dostala od LICITOR-u. Z emailovej komunikácie K. B.

adresovanej D. N. vyplýva nasledovné: „Prišla za mnou p. C. s tvrdením, že ona je
v pivnici a hrozíte jej žalobou. Preto zháňa tú „svoju“. Na základe plánu tvrdila, že jej pivnicu užívam
ja. Išli sme dolu do pivníc a zistila, že ja mám inú pivnicu ako tú, ktorú chcela. Takže tým to pre mňa
haslo. Lenže týmto sa spustila reťazová reakcia a podľa plánu od p. C. si každý našiel „novú pivnicu“
a dožadoval sa jej. Preto aj mne zavolal p. B. z vchodu D a vravel mi, že podľa plánu užívam jeho pivnicu

(aj keď je to blbosť, lebo načo by mal pivnicu pod vchodom B, keď býva vo vchode D). K. B. išiel tam
za p. N., ktorá povedala, že je to blbosť a že moja je pivnica, ktorú som dostal pri predaji. Toto isté
potvrdilo aj právnické oddelenie KIE. Jasne napísali, že pivnica je moja tá, ktorú som preberal pri predaji
a papier od p. C. nemá žiadnu váhu, pretože nebol súčasťou kúpnej zmluvy.“ Uvedené napokon vyplýva
aj z čestného prehlásenia pani B. zo dňa 09.10.2020, ktorá potvrdila, že pivnicu, ktorú nadobudla spolu

s kúpou bytu, odovzdala žalovaným na základe zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010, pričom mala za
to, že išlo
opivnicusoznačenímI..Jetakzrejmé,žepredloženýdeveloperskýplánnebolsúčasťoukúpnychzmlúv,
na základe ktorých nadobúdali kupujúci vlastníctvo k predmetným bytom, a tento nebol ani
súčasťou kúpnej zmluvy žalobcu. Je teda nesporné, že pivnice

kukonkrétnymbytomboliodovzdávanédeveloperomakopredávajúcimpriuzatvorenípríslušnýchzmlúv
o prevode vlastníctva k bytom. Developer ako predávajúci odovzdal kupujúcemu spolu s kľúčmi od
konkrétneho bytu aj kľúče od konkrétnej pivnice, t. j. odovzdal mu konkrétnu pivnicu. Uvedené potvrdzuje
protokol z preberacieho konania dňa 17.12.2008, čestné prehlásenie p. B. zo dňa 09.10.2020, emailová
komunikácia pani D. N. zo dňa 05.05.2020, emailová komunikácia pána K. B. zo dňa 05.08.2020

a predovšetkým samotný žalobca, ktorý potvrdil, že mu bola developerom spolu s bytom odovzdaná
konkrétna pivnica, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.11.2022).
29. Developer bol výlučným vlastníkom bytov. Pivnica má povahu príslušenstva bytu, ktoré však nie
je evidované v katastri nehnuteľností. V kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008,
uzatvorenej medzi developerom a žalobcom, je pivnica špecifikovaná len tým, že ide o pivnicu č. I.,

ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu (nie je uvedené, v ktorom vchode) a má výmeru 3,44 m2
(body 4.2 a 4.3 zmluvy). V kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.11.2008, uzatvorenej
medzi developerom a žalovanými, je taktiež pivnica špecifikovaná len tým, že ide o pivnicu č. I., ktorá sa
nachádzavsuterénebytovéhodomu(opäťniejeuvedené,vktoromvchode)amávýmeru3,36m2(body
4.2 a 4.3 zmluvy). Čísla pivníc uvedené v predmetných zmluvách však podľa názoru žalovaných nemajú

žiadnu relevanciu vo vzťahu k identifikácii konkrétnych pivníc, nakoľko tieto pivnice neboli zapísané v
žiadnej evidencii, podľa ktorej by sa dali podľa daných čísel identifikovať a ani neboli týmito
číslami reálne označené. Z tohto dôvodu bolo len na uvážení developera ako výlučného vlastníka bytov
a tomu prislúchajúcich pivníc, ktorú konkrétnu pivnicu pridelí novému kupujúcemu spolu s prevádzaným
bytom, pri súčasnom zachovaní výmery pivnice uvedenej v zmluve. Z logiky veci vyplýva, že kupujúci

nemôže pri kúpe bytu vedieť, akú konkrétnu pivnicu spolu s bytom nadobúda, pokiaľ táto pivnica nie je v
zmluveindividualizovanátak,abyjubolomožnéodlíšiťodostatnýchpivníc.Vtakomtoprípadejejediným
možným spôsobom individualizácie pivnice je jej fyzické odovzdanie kupujúcemu, t. zn. odovzdanie
kľúčov od tej-ktorej pivnice predávajúcim. Tak to bolo aj v súdenom prípade, kedy kupujúci nadobudol
vlastnícke právo k pivnici, ku ktorej dostal kľúče od predávajúceho. Žalovaní nepopierajú, že

svedok M., žalobca a aj iní vlastníci bytov v bytovom dome H. disponujú grafickým označením
pivníc v predmetnom bytovom dome, ani to, že v zmysle tohto označenia chcelo Spoločenstvo vlastníkov
bytovéhodomuH.riešiťproblémspivnicamiprináležiacimkvňomsituovanýmbytom,avšakneúspešne.
Uvedené vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie medzi jednotlivými vlastníkmi bytov v bytovomdome v roku 2020. Čo je však v tomto smere kľúčové, predmetný plán nebol súčasťou kúpnych zmlúv,
na základe ktorých nadobúdali jednotliví kupujúci vlastníctvo k predmetným bytom, ale objavil sa až
neskôr,t.j.ažposmrtipánaG.,keďsaF.M.stalzastupujúcimpredsedomSpoločenstvavlastníkovbytov

H.. Dodnes však nie je jasný pôvod tohto plánu. To znásobuje námietku žalovaných voči napadnutému
rozsudku, že súd vo svojom výroku pristúpil k individualizácii pivnice len na základe predloženého plánu
(legendy miestností) bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom verifikoval jeho správnosť a
záväznosť. Súčasne žalobca v tomto spore žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaní
užívajú pivnicu, ktorej vypratania sa v tomto konaní domáha. To znamená, že žalobca

nepreukázal, že pivnica, ktorú žalovaní nadobudli v roku 2010 na základe zámennej zmluvy od pani B. a
ktorú v súčasnosti aj užívajú, je tou pivnicou, ktorú žalobca nadobudol spolu s bytom na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.2008. V predmetnej zámennej zmluve zo dňa 31.08.2010 boli
prevádzané pivnice označené tak, ako boli tieto označené v pôvodných zmluvách o prevode vlastníctva
bytov jednotlivých strán zámennej zmluvy. Nijako inak sa ani v tejto zámennej zmluve označiť nedali.
Čísla pivníc uvedené v predmetnej zámennej zmluve, rovnako tak aj v príslušných zmluvách o prevode

vlastníctva bytu, nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k identifikácii konkrétnych pivníc, keďže tieto neboli
v žiadnej evidencii, podľa ktorej by sa dali podľa daných čísel identifikovať a ani neboli týmito číslami
reálne označené. Je tak zrejmé, že pivnicu, ktorú v súčasnosti užívajú žalovaní, nadobudli od pani B.
na základe zámennej zmluvy z 31.08.2010, čo potvrdilo aj čestné prehlásenie p. B.
z 09.10.2020. Uzatvorením zámennej zmluvy zo dňa 31.08.2010 žalovaní nadobudli vlastnícke právo

k pivnici, ktorej vlastníčkou bola pani B. a ktorú v súčasnosti užívajú, nakoľko išlo o prevod medzi
vlastníkmi bytov v tom istom bytovom dome. Takýto prevod pripúšťa aj Najvyšší súd SR v rozsudku
sp. zn. 10Sžr/174/2013 zo dňa 24.09.2014, či rozsudku sp. zn. 1Sžr/133/2013 zo dňa 13.01.2015.
Boli to teda žalovaní, ktorí preukázali svoje vlastnícke právo k pivnici, ktorú v súčasnosti užívajú.
Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvorí hmotnoprávny základ vlastníckej žaloby, ktorú

je oprávnený podať vlastník veci proti osobe či osobám narušujúcim jeho vlastnícke právo. Základným
predpokladom pre podanie žaloby o vydanie veci je existencia žalobcovho vlastníckeho práva. Žalobca
musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastnícke právo k veci, ktorej vydania
sa domáha. Okrem toho vec, ktorej vydania sa vlastník domáha, musí byť individualizovaná pomocou
znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných veci, resp. od vecí rovnakého druhu. Žalobca vo svojom

vyjadrení poukazuje na jednotlivé výmery pivníc uvedené v predmetných zmluvách a v predmetnom
developerskom pláne, pričom tento nesúlad odôvodňuje reálnym zameraním pivníc po ich vybudovaní
v rámci kolaudačného konania, kedy malo dôjsť k drobným odchýlkam oproti pôvodného stavu. Jedná
sa však len
o jeho ničím nepodloženú domnienku. Žalobca totiž neuvádza, kto a kedy takéto zameranie vykonal a k

akým výsledkom dospel. Z takto nastolenej hypotézy nie je možné vychádzať, nakoľko v tomto konaní
nebolo predmetom dokazovania, akú výmeru má pivnica, ktorú developer odovzdal žalobcovi pri kúpe
jeho bytu. Zo strany žalobcu v tomto smere nebol produkovaný ani jeden dôkaz. Dôkazné bremeno však
zaťažuje práve žalobcu. Nakoľko nedošlo k reálnemu zameraniu týchto pivníc, žiadna zo strán sporu
nevie, akú výmeru má pivnica, ktorú developer odovzdal žalobcovi pri jeho kúpe bytu a akú výmeru

má pivnica, ktorú žalovaní v súčasnosti užívajú, resp. akú výmeru má pivnica, ktorá bola žalovaným
odovzdaná developerom pri kúpe ich bytu. Ak by aj žalovaní vychádzali zo žalobcom nastolenej
hypotézy, t. j. že na základe reálneho merania existuje nesúlad vo výmere pivnice v developerskom
pláne a skutočným stavom, potom by bol výrok napadnutého rozsudku založený na pláne, ktorý je
nesprávny a v rozpore so skutočným stavom.

30. Žalobcovi bola odvolacia replika žalovaných doručená dňa 12.02.2024, na ktorú však žalobca
nereagoval.

31. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

32. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie – formálno-právne – zmenil podľa § 388 CSP tak, ako
je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

33. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutieodôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387

ods. 2 CSP), ktoré však doplnil.

34. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalovaní sa vo svojom odvolaní nestotožnili so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí.

35. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného
práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Odvolacie námietky žalovaných k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených
dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
prečo žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných
dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd

poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný súd svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať
s„právom“stranysporubyťpredsúdomúspešnou;prípadnes„právom“navydanierozhodnutiavsúlade

s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho
rozsudku, krajský súd doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je
v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého

„...odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS
78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania“.

36. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaných formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie
sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Prípadná ďalšia
argumentáciauvedenávovyjadreniachstránsporuniejeprerozhodovanieodvolaciehosúdurelevantná
(§ 365 ods. 3 CSP).

37. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe

a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou

v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.
38. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

39. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej

inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

40. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto
súvislosti sa žiada zdôrazniť, že každá strana sporu nesie zodpovednosť za to, že prezentuje
súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ si túto povinnosť nesplní, prejaví sa

to v rozhodnutí vo veci samej.

41. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca
predložil do spisu dôkazy, z ktorých mala byť vyvodená opodstatnenosť jeho nároku uplatneného
žalobou. Naopak, žalovaní neuniesli dôkazné bremeno

na preukázanie svojich tvrdení prezentovaných v konaní pred okresným súdom.

42. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť
splnené nasledovné predpoklady:

a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t.j. veci, ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna
vecná legitimácia);
b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
žalovaná (pasívna vecná legitimácia);
c) preukázanie, že táto osoba označená v žalobe ako pasívne vecne legitimovaná zadržiava vec

neoprávnene.

43. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v posudzovanom prípade,
zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi predávajúcim Apartment Capital, s.r.o., so sídlom
Štúrova 29/4330, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 422 380 a žalobcom ako kupujúcim dňa 10.12.2008,

ktorej vklad bol povolený dňa 06.08.2009 pod č. V5338/09, vyplýva, že k bytu č. XX, nachádzajúcemu
sa na piatom poschodí, vchod č. XXX bytového domu súp. č. XXXX je pivnica I. príslušenstvom tohto
bytu nachádzajúca sa v suteréne bytového domu. Podlahová plocha bytu vrátane jeho príslušenstva
bez plochy balkónov a lodžií je 110,86 m2, z toho podlahová plocha pivnice 3,44 m2 a podlahová plocha
balkónov prestavuje 5,21 m2. Plocha pivnice je započítaná

do podlahovej plochy bytu. Ak teda došlo k prevodu pivnice ako príslušenstva bytu č. XX vlastnícke
právo k nej prešlo na žalobcu uzavretím platnej zmluvy č. V5338/09. V označenej zmluve o prevode
vlastníctva bytu je pivnica ako jeho príslušenstvo riadnym spôsobom identifikovaná a zodpovedá
dokumentácii predloženej Spoločenstvom vlastníkov bytov H. do spisu dňa 23.11.2022 do spisu
(konkrétne Pôdorysu prvého PP polyfunkčný bytový dom a legende miestností uvedeného v realizačnom

projekte polyfunkčného bytového domu H. – Žilina, vyhotoveného spoločnosťou PROMA, s.r.o.,
v mesiaci 10/2005,
pod č. zák. 1762/05, kde zodpovedá domovému skladu označenému I.) vymedzeného plochou 3,47
m2. Z obsahu predmetnej zmluvy nepochybne vyplýva vôľa predávajúceho previesť na kupujúceho
aj príslušenstvo hlavnej veci (pivnicu I. nachádzajúcu sa v suteréne bytového domu), v dôsledku

čoho vlastníctvo k spornej pivnici prešlo na nadobúdateľa (žalobcu) podpisom predmetnej zmluvy jej
zmluvnými stranami. Je zrejmé, že v tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu a došlo
k vzájomnému konsenzu o predmete kúpy a cene. V danom prípade sa jedná o zmluvu o prevode
nehnuteľností, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu.

44. Žalobca teda v tomto spore preukázal, že sporný priestor – pivnica G., pôvodne označená v legende
miestností ako I. – domový sklad o výmere 3,44 m2, zodpovedá predmetu jeho kúpy. Žalobca teda
preukázal, že je vlastníkom spornej pivnice, ktorej vypratania sa v tomto spore domáha.45. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že v Bytovom dome H. dlhodobo pretrváva situácia,
kedy jednotlivé pivnice tvoriace príslušenstvo bytu, nie sú užívané vlastníkmi bytov, ku ktorým patria.
Jednotlivé pivnice v dome sú tak prevažne užívané vlastníkmi bytov v zmysle osobitného rozdelenia –

keď predávajúci developer odovzdal kupujúcemu kľúče od pivnice, ktorá nebola predmetom jeho zmluvy
o prevode vlastníctva k bytu, t.j. neodovzdal mu súčasť príslušenstva predmetu jeho kúpy (bytu). Tak
tomu bolo i v súdenom spore. Ak aj predávajúci reálne odovzdal kupujúcemu kľúče od pivnice, ktorá
v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva k prevádzanému bytu nepatrí, kupujúcemu k takejto pivnici (ktorá
tvorí príslušenstvo iného bytu, hoc aj nachádzajúceho sa v tom istom bytovom dome) vlastnícke právo

nemohlo vzniknúť.

46. Zároveň odvolací súd zhodne s odvolateľmi poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu SR
v rozsudkoch sp. zn. 10Sžr/174/2013 zo dňa 24.09.2014 a sp. zn. 1Sžr/133/2013 zo
dňa 13.01.2015, z ktorých však vyplýva, že samostatný prevod vlastníctva k pivnici je možný, ak jej
nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome. V takomto prípade sa pôvodnému vlastníkovi

oplochupivnicezmenšíjehopodielnaspoločnýchčastiachanovémuvlastníkovisatotožnýmspôsobom
jeho podiel na spoločných častiach zväčší. V nadväznosti na to sa treba vysporiadať s otázkou, ako
takúto zmenu podielu na spoločných častiach treba zapísať do katastra nehnuteľností, či vkladom
alebo záznamom. Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, a preto na
ňu nedopadá znenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k pivnici sa teda nadobúda

už momentom uzavretia zmluvy. Nakoľko však právnym následkom takejto zmluvy je aj zmena výšky
podielu na spoločných častiach u oboch zmluvných strán a k takejto zmene dochádza zo zákona, zapíše
sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
Podkladom pre vykonanie takéhoto záznamu (záznamovými listinami) bude návrh na vykonanie
záznamu, prílohou ktorého bude zmluva o prevode vlastníctva pivnice (§ 35 ods. 2 zákona č. 162/1995

Z. z.). Z návrhu musí byť zrejmé, u ktorých vlastníkov bytov a v akom rozsahu (prípadne, na základe
akého výpočtu) sa má zmeniť ich výška podielu na spoločných častiach. Takúto argumentáciu
všakžalovanásporovástranavtomtosporeneprezentovala.Odvolávalasavýlučnenazámennúzmluvu
uzavretú dňa 31.08.2010 medzi F. B. C., A. D. C. (vymieňajúci 1/), J. B. (vymieňajúca 2/) a F. K. B. a L. B.
(vymieňajúci 3/), na základe ktorej došlo k vzájomnej zámene pivníc prináležiacich k jednotlivým

bytom tak, že vlastníkom pivnice č. X o výmere 3,36 m2 sa stane vymieňajúci č. X, vlastníkom pivnice č.
XX o výmere 3,60 m2 sa stala vymieňajúci č. X a vlastníkom pivnice č. XX o výmere 5,35 m2 sa stane
vymieňajúca č. X. Primárnym predpokladom pre platnosť takej zmluvy je však to,
že strany tejto dohody sú vlastníkmi dotknutého príslušenstva každého bytu, čo v danom prípade
žalovanínepreukázali.Žalovanítotižnadobudliodp.B.vroku2010pivnicu,ktoránebolajejvlastníctvom

a ktorú teda p. B. ani nemohla zameniť. Z uvedeného dôvodu prevod pivníc formou zámennej zmluvy zo
dňa 31.10.2010 nemôže byť platný. Neobstojí preto argumentácia žalovaných, že im svedčí vlastnícke
právo k pivnici, ktorú aktuálne užívajú.

47. V prípade neexistencie vlastníckeho práva na strane prevádzajúceho subjektu sa totiž – okrem

zákonom predvídaných výnimiek - nemôže nadobúdateľ stať vlastníkom prevádzanej veci. Rovnaké
pravidlá sú pritom aplikovateľné aj na ďalšie právne úkony, ktorými sa prevádza vlastnícke právo
k určitej veci. To znamená, že ich pojmovým znakom je záväzok určitej osoby previesť vlastnícke právo
k určitej veci na inú osobu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, že na to, aby došlo k právnym úkonom
a predvídanému následku, t. j. k prevodu vlastníckeho práva, musí byť prevodca vlastníkom veci, resp.

osobou oprávnenou s vecou disponovať za účelom jej prevodu na inú osobu. Predmetný záver – že
ak zákon neustanovuje inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže
disponovať, vychádza aj z aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 510/2016 z 19. januára 2021. Aj v prípade predmetnej zámennej zmluvy platí zásada nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Pri existencii písomnej zmluvy o prevode vlastníctva

bytu, v ktorej je riadne špecifikované aj jej príslušenstvo (vrátane pivnice), je absurdné, aby žalovaní
poukazovali na to, že od developera prevzali inú pivnicu, než ktorá bola predmetom uzavretej zmluvy.
Odvolací súd opätovne pripomína, že nespochybňuje, že samostatný prevod vlastníctva
k pivnici je možný, avšak len za predpokladu, že jej nadobúdateľ je vlastník iného bytu
v rovnakom dome, samozrejme aj s príslušenstvom bytu, vrátane prevádzanej pivnice.

48. Bol to práve žalobca, ktorý v priebehu tohto súdneho konania riadne identifikoval predmet tohto
sporu, a to pivnicu, ktorá je príslušenstvom bytu, ktorú nadobudol Zmluvou o prevode vlastníctva k bytu
č. V 5338/09 zo dňa 06.08.2009. Pivnicu č. I. presnejšie vymedzil aj na základe listinného dôkazu- Pôdorysu prvého PP polyfunkčný bytový dom a legende miestností uvedeného
v realizačnom projekte polyfunkčného bytového domu H. – Žilina, vyhotoveného spoločnosťou PROMA,
s.r.o., v mesiaci 10/2005, pod č. zák. 1762/05, kde zodpovedá domovému skladu označenému I.)

vymedzeného plochou 3,47 m2, vyhotovenú v mesiaci 10/2005, ktorý je súčasťou spisu na č. l. 121
a z dokumentu, ktorý vyhotovil vtedajší správca F. G. G., ktorý sa nachádza na č. l. 115 – 120 spisu.
Práve z týchto dokumentov v spojení so svedeckou výpoveďou F. M. vychádzal súd prvej inštancie pri
identifikácii predmetu sporu – pivnice, ktorej vypratania sa žalobca domáha a následne pri rozhodovaní
v merite veci.

Žalovanívodvolaníďalejpoukazovalinato,ževPôdoryseprvéhoPPpolyfunkčnýbytovýdomalegende
miestnostívrealizačnomprojektepolyfunkčnéhobytovéhodomuH.–Žilina,vyhotovenomspoločnosťou
PROMA, s.r.o., kde zodpovedá domovému skladu označenému I.) je sporná pivnica vymedzená plochou
3,47 m2, pričom zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi predávajúcim Apartment Capital,
s.r.o., so sídlom Štúrova 29/4330, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 422 380 a žalobcom ako kupujúcim

dňa10.12.2008,ktorejvkladbolpovolenýdňa06.08.2009podč.V5338/09vyplýva,žekbytu č.XX,
nachádzajúcemu sa na G. G., M. N. XXX bytového domu súp. č. XXXX je pivnica I. príslušenstvom tohto
bytu nachádzajúca sa v suteréne bytového domu. Podlahová plocha bytu vrátane jeho príslušenstva bez
plochy balkónov a lodžií je 110,86 m2, z toho podlahová plocha pivnice 3,44 m2. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že právo tvrdiť a navrhovať dôkazy prislúcha strane sporu v priebehu konania na okresnom

súde; neskôr prezentované tvrdenia a dôkazy sa v zásade považujú za tzv. novoty, ktoré odvolací súd
môže pripustiť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Žiadne takéto okolnosti však žalovaní
v odvolaní netvrdili, z čoho vyplýva, že uvedené skutkové tvrdenia produkovali zjavne oneskorene.
PredmetsporubolvšakžalobcomidentifikovanývzmyslejehošpecifikácieuvedenejvZmluveoprevode
vlastníctva k bytu č. V 5338/09 zo dňa 06.08.2009 a následne i jeho zakreslením v realizačnom projekte

a popisom v legende miestností uvedeným vyššie, ako aj dokumentom, ktorý vyhotovil vtedajší správca
F. G. G..

49. Žiada sa dodať, že v ust. 124 ods. 1 CSP je dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom
je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia

tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu nemôže súd určitému
úkonu dávať iný význam, než ten, ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike,
zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu a strany
sporu. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom
strany urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko (k tomu pozri

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 128/2010). Okresný súd v súlade s uvedených
zákonným ustanovením teda posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou vo vzťahu k predmetnej pivnici
(príslušenstvu bytu žalobcu). Ak žalobca v žalobe označil predmet sporu ako „pivnicu I., ktorá sa
nachádza v suteréne polyfunkčného bytového domu so súp. č. XXXX, vchod XXX, postavenom na
parcele CKN č. 1479/7, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1203 m2, zapísaného

na LV č. XXXX pre kat. územie, obec a okres E., nachádzajúcej sa na O. D. XXX, XXX XX E.,“
možno konštatovať, že predmet sporu (pivnicu, ktorej vypratania sa žalobca od žalovaných domáha)
označil presne, určito a zrozumiteľne. Následne okresný súd nepostupoval v rozpore so zákonom,
keď po vykonanom dokazovaní spornú pivnicu označil aj aktuálnym číslom G., čo riadne vyjadril
vo výroku svojho rozhodnutia. Len súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho

rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri
formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca v danej veci
žalobou skutočne domáhal. Okresný súd práve v duchu týchto zásad postupoval pri vydaní napadnutého
rozsudku vo vzťahu k pivnici (príslušenstvu bytu žalobcu). Jednalo sa len o odstránenie formálneho
nedostatku spôsobeného tým, že pivnica sa do katastra nehnuteľností nezapisuje, avšak v rámci

vykonaného dokazovania došlo k jej jednoznačnej identifikácii. Žalobca teda v tomto spore preukázal,
že sporná pivnica č. G., pôvodne označená v legende miestností ako č. I., domový sklad o výmere
3,44 m2, bližšie špecifikovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia, predstavuje súčasť predmetu kúpy
v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. V 5338/09 zo dňa 10.12.2008. Pre úplnú a dostatočnú
špecifikáciu predmetu tohto sporu však odvolací súd považoval za potrebné, aby predmetná príloha č.

2 - Pôdorys prvého PP polyfunkčný bytový dom a legenda miestností uvedená v realizačnom projekte
polyfunkčného bytového domu H. – Žilina, vyhotovená spoločnosťou PROMA, s.r.o., sa stala súčasťou
tohto rozhodnutia, čo viedlo odvolací súd k výroku o zmene napadnutého rozsudku.50. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovaných, že čísla pivníc uvedené v predmetných
zmluvách, ktorými jednotliví majitelia bytov nadobúdali nehnuteľnosti, nemajú žiadnu relevanciu vo
vzťahu k identifikácii konkrétnych pivníc. Práve naopak, tieto čísla špecifikujú predmet kúpy. Pokiaľ

developer ako predávajúci neodovzdal kupujúcim pivnicu, ktorá bola príslušenstvom k ich bytu spolu
s prevádzaným bytom, pri súčasnom zachovaní výmery pivnice uvedenej v zmluve je zrejmé, že títo
vlastníci bytov (vrátane žalovaných) užívajú príslušenstvo bytu, ktoré nenadobudli na základe zmluvy
o prevode vlastníctva bytu.

51. Žalobca teda v tomto spore preukázal, že je vlastníkom spornej pivnice, ktorú užívajú žalovaní bez
právneho dôvodu. Okresný súd preto postupoval správne, keď žalobe žalobcu vyhovel.

52. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je
odvolací súd viazaný, nie sú opodstatnené. Krajský súd zároveň nezistil také nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Napriek potvrdzujúcemu

charakteru odvolacieho rozhodnutia z formálno-právneho hľadiska je (meritórny) výrok definujúci ako
zmeňujúci. Krajský súd považoval za potrebné spresnenie výroku bližším označením realizačného
projektu Polyfunkčného bytového domu H. – Žilina, vyhotoveného spoločnosťou PROMA, s.r.o.,
ktorý zároveň pripojil ako neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a teda vyjadril jeho priamu spojitosť
s rozsudkom odvolacieho súdu.

53. Hoci zmena napadnutého meritórneho výroku má „len“ formálno-právny charakter v zmysle §
396 ods. 1 a 2 CSP, krajský súd rozhodoval o trovách celého konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ síce
odvolaním výslovne nenapadli aj výrok II. rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania,
ale odvolací súd ho preskúmal výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci

samej. V odvolaní ani neuviedli žiadne námietky, v zmysle ktorých by dotknutý výrok II. (samozrejme
svýnimkoutvrdenejvecnejnesprávnostiposúdeniameritaveci)malbyťnesprávny.Akceptovanievecnej
správnosti meritórnej podstaty súdenej veci tak podmieňuje opodstatnenosť rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania.

54. Žalobca bol v tomto spore bol (vecne) plne úspešnou stranou, z ktorého titulu krajský súd podľa §
255 ods. 1 CSP vyslovil, že žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
celého, t. j. prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
55. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

56. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselood vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).