Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/48/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120356769

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120356769.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 14C/48/2020

Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore
žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: A. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka so sídlom

Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, o zaplatenie 292 Eur, takto

r o z h o d o l :

7 14C/48/2020

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

6 14C/48/20201. Dňa 18.08.2020 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia

sumy 292 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým že dňa 26.06.2019 podala na žalovaného
trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podľa § 254 ods. 1 Trestného zákona, keď jej spôsobil
škodu v hodnote 292 eur tým, že vytrhal geodetické kolíky osadené na jej pozemku, ktoré mali slúžiť
na ohraničenie hraníc pri výstavbe plota. Príslušník Policajného zboru posúdil skutok ako priestupok a
vec postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica. Dňa 23.03.2020 Okresný úrad Banská Bystrica uznal
žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil mu pokutu vo

výške 15 eur a povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Žalobkyňu s nárokom na náhradu
škody odkázal na súd. O podanom odvolaní žalovaného rozhodol Okresný úrad tak, že rozhodnutie zo
dňa 23.03.2020 potvrdil.

2. K žalobe pripojila žalobkyňa faktúru č. 15/2019 vystavenú Ing. Marekom Čillíkom - GEOPLÁN, IČO:

31 061 591, žalovanej dňa 18.07.2019, príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.07.2019 na sumu 292
eur, predvolanie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 12.09.2019, predvolanie zo dňa 06.11.2019,
upovedomenie Okresného úradu o zastavení veci zo dňa 28.01.2020, rozhodnutie Okresného úradu
Banská Bystrica číslo E.- XXXX/XXXXXX - 018 zo dňa 23.03.2020 a rozhodnutie E. F. G. E.- XXXX/
XXXXXX - 002 zo dňa 22.06.2020.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom
nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že výrok rozhodnutí
Okresného úradu považuje za nedôvodný a nejasný, nakoľko z neho nie je zrejmé, koľko kolíkov
žalovaný vytrhol a z ktorej časti pozemku žalobcu. Žalovaný v priestupkovom konaní priznal, že dňa

26.06.2020 vytrhol z pozemku H. XXX/X drevené kolíky o rozmeroch 5 cm x 5 cm x 80 cm nad zemou
a jednu železnú tyč 5 cm nad zemou, všetko spojené drôtom. Žalovaný uvedené vykonal z dôvodu,
že on od roku 2014 kosil pozemok H. XXX/X a uvedené kolíky by mu zničili kosačku. Pri vytyčovaní
pozemku dňa 25.06.2019 bol zo strany I. G. vyhotovený protokol o vytýčení hranice pozemku, na ktorom
sú podpísaní len žalobca s manželom a otec žalobcu. K vytyčovaniu hranice pozemkov neboli prizvaní

iní podieloví spoluvlastníci pozemku H. B. XXX/X. V protokole je rovnako uvedené, že hranice boli
v prírode označené drevenými kolíkmi a nie železnými kolíkmi. Na základe uvedeného je zrejmé, že
žalovaný nemohol vedieť, že na hranici pozemku 573/2 boli nabité geodetické kolíky o rozmeroch 5 cm
x 5 cm a dĺžke 80 cm nad zemou, nakoľko geodetické kolíky sú v drvivej väčšine označené aj farebným
rozlíšením, aby sa predišlo ich zámene s obyčajným dreveným kolom. Žalovaný má za to, že 2 kolíky

o rozmeroch 5 cm x 5 cm x 80 cm nad zemou a železnú tyč 5 centimetrov nad zemou bez nejakého
farebného označenia nemožno považovať podľa platných predpisov za geodetické na kolíky.

4. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že podľa protokolu zo dňa 25.06.2019 bolo pri vytyčovaní hraníc
pozemkov zabitých zo strany vytyčovateľa 7 kolíkov a nie 8. Dňa 20.04.2020 podal žalovaný podnet

na Úrad geodézie, kartografie a katastra, ktorý zistil pochybenie v tom rozsahu, že vo vytyčovacom
protokole absentuje vyjadrenie ostatných podielových spoluvlastníkov a nie je zrejmé, že k vytyčovaniu
boli prizvaní všetci podieloví spoluvlastníci pozemku H. B. XXX/X. K tomu žalovaný predložil Oznámenie
o vybavení žiadosti zo dňa 09.09.2020. Podľa žalovaného nie sú splnené predpoklady na vznik škody,
a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a vznikom škody. Žalovaný má za to, že nedošlo k vzniku škody, nakoľko žalobca si do dnešného
dňa nedal nanovo vytýčiť hranice pozemkov, a preto zo strany žalobcu neboli do dnešného dňa
vynaložené finančné prostriedky na nápravu do pôvodného stavu pred údajným vytrhaním kolíkov zo
strany žalovaného. I. G. v priestupkovom konaní uviedol, že suma 292 eur pozostáva z ceny za 2
vytyčovania, a to v roku 2016 v sume 120 eur a v roku 2019 v sume 155 eur a správnych poplatkov

za uloženie protokolov o vytyčovanie hraníc pozemkov do katastra nehnuteľností vo výške 17 eur. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil cenu za vytýčenie hraníc v roku 2019 v sume 155 eur, a to za
vytýčenie siedmich kolíkov, t.j. pri prepočte na 1 kolík suma 22,14 eur.5. V písomnom podaní zo dňa 12.03.2021 žalobkyňa uviedla, že k vytyčovaniu sa snažila žalovaného
prizvať, o čom vypovedala aj pred Okresným úradom. Zo strany žalovaného však nedostala žiadnu
odozvu. Tvrdenia žalovaného, že nedošlo k vzniku škody, nakoľko si žalobca opätovne nevytýčil hranice

pozemkov a nevynaložil ďalšie finančné prostriedky na nápravu do pôvodného stavu, dávajú za pravdu
žalobkyni, nakoľko týmto vyjadrením žalovaný priznal, že stav, o ktorý sa snažila žalobkyňa (vytýčenie
hraníc pozemku) bol narušený a nebol v požadovanom stave. Na právne posúdenie vzniku škody v
tomto prípade nie je rozhodujúce, či došlo k jeho náprave alebo nepriaznivý stav naďalej trvá. Žalobkyňa
za predmetný úkon zaplatila. V prípade nápravy do pôvodného stavu tak, ako to žiada žalovaný, by sa

výškaškodylogickyzdvojnásobila.Jepritomirelevantné,koľkokolíkovboloskutočnevytrhnutých.Suma
za službu vytýčenia hraníc pozemku nie je odvodená od počtu kolíkov, ale od zamerania pozemku.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2021 žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím Okresného úradu
Banská Bystrica bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a nie podľa § 74 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona,

pričommalžalobcovispôsobiťškoduvpresnenezistenejvýške.Vsúdnomkonaníjepotrebnépreukázať
vznik škody, porušenie právnej povinnosti a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti. Súd musí preto podľa žalovaného skúmať, či došlo ku škode, a ak aj došlo, tak v akej výške.
Podľa žalovaného priestupkové rozhodnutie dáva zavinenie žalovanému za robenie schválnosti, a nie
za vytrhanie kolíkov, nakoľko v priestupkovom konaní nebolo preukázané, že išlo o geodetické kolíky a

že by mal žalovaný vedomosť o tom, že vytrháva geodetické kolíky, nakoľko tieto neboli nijako označené
a žalovaný nebol prizvaný na vytyčovanie pozemkov. V ostatnom zopakoval svoje predchádzajúce
tvrdenia.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2021 uviedla, že Okresný úrad rozhodol zákonným

spôsobom na základe vedomého protiprávneho konania žalovaného. Rozhodol na základe zákonných
podkladov, dôkazov a výsluchu svedkov. Súd už teda nemusí skúmať, či ku škode došlo, nakoľko vznik
škody bol podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu v základnom aj odvolacom konaní. Žalovaného
tvrdenie o tom, že nebol prizvaný na vytyčovanie pozemkov a nebol mu predložený vytyčovací protokol,
riešil Okresný úrad a dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona. Okresný úrad sa

teda zaoberal vznikom škody, protiprávnym konaním a rozhodol a odsúdil žalovaného za toto konanie.
Žalobkyňu odkázal na súd len vo veci výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa výšku škody preukázala
oficiálnym dokumentom. Ak žalovaný tvrdí, že podstata priestupku pozostáva z objektívnej stránky
robenia schválnosti, a nie vytrhávanie geodetických kolíkov podľa katastrálneho zákona, žalobkyňa
uvádza, že týmto konaním sa priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch nevylučuje.

Naopak žalovaný sa priznáva, že spáchal priestupok aj na úseku katastra.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 17.04.2024 žalobkyňa zotrvala na svojom
návrhu a žiadala o náhradu škody, ktorú vyčíslil geodet v predloženej faktúre. Uviedla, že disponuje
videonahrávkou toho, ako sused vstúpil na pozemok a vytrhol kolíky, ktorú v prípade potreby predloží.

K vytýčeniu pozemku došlo za účelom oplotenia pozemkov 573/3 o 573/4, ktoré susedia s úzkym
pozemkom 573/2, ktorého spoluvlastníkom je aj žalovaný. K oploteniu došlo práve na základe vytýčenia
pozemku inžinierom G..

9. Žalovaný na pojednávaní naopak tvrdil, že ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalobkyňa, nedošlo.

Žalovaný od začiatku konania, ako aj správnom konaní tvrdil, že vytrhol len 2 drevené koly a 1 železný
kolík a tieto odhodil na vedľajší pozemok. Urobil tak po tom, čo mu jeho matka uviedla, že sused
neoprávnene na pozemku XXX/X zabil kolíky. Keďže on pozemok XXX/X kosí, tak ich vytrhol, aby si
nepoškodil kosačku pri kosení. Nevytrhával žiadne geodetické kolíky. Poukázal na to, že žalobkyňa
tvrdila, že bolo vytýčených 8 geodetických kolíkov, pričom z vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že bolo len

7 kolíkov. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v predloženej faktúre bola vyčíslená suma za rok 2016
a 2019, pričom za rok 2016 by bolo možné vzniesť aj námietku premlčania. Žalovaný ďalej uviedol, že
v roku 2016, kedy malo údajne dôjsť k vytýčeniu pozemku 573/2, nebol ešte založený list vlastníctva.
Jednalo sa o parcelu J. XX a vytýčenie mal vykonávať pán G., ktorý nemá na to oprávnenie, respektíve
je to geodet bez licencie. Podľa jeho vedomostí k vytýčeniu pozemku došlo už v roku 2014. Následne bol

žalovaný upozornený zo strany starostu, aby na pozemok nevstupoval. V roku 2014, keď sa vytyčoval
pozemok XXX/X, mala parcela rozlohu 106 m2 a v roku 2016, kedy sa opätovne malo robiť vytýčenie
a znovu sa obnovovali hranice pôvodnej parcely J. XX, rozdeľoval sa na 3 pozemky bez vedomia ich
vlastníkov. V roku 2016, kedy došlo k opätovnému vytýčeniu pozemkov už mali tieto rozlohu iba 89metrov štvorcových. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemkov XXX/X K. XXX/
X, nakoľko tam chýbal titul nadobudnutia. Samotný geodetický plán nemôže byť titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ani stavebné povolenie, na základe ktorého postavili stavby, nie je právoplatné,

keďže je nezákonné. Žalovaný uviedol, že nie je vlastníkom parciel XXX/X K. XXX/X. Vlastníkom alebo
správcom bol Slovenský pozemkový fond. Na doplňujúcu otázku súdu žalovaný uviedol, že v roku 2016
sa na pozemkoch XXX/X K. XXX/X nachádzali na bočnej strane 3 kolíky. V roku 2019 už nemal čo
vyťahovať, nakoľko tam kolíky už neboli.

10. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že pozemky sa vytyčovali v roku 2014 za
účelom stavby rodinného domu. Trvalo 2 roky, kým vybavili papiere ohľadne stavby rodinného domu,
preto sa začalo stavať až v roku 2016, kedy sa dal znovu vytýčiť pozemok z dôvodu, že žalovaný
opakovane vstupoval na pozemky. Vtedy bol aj vyzvaný obcou na účasť pri vytyčovaní pozemkov.
Prítomná bola aj stavebná komisia obce C.. Vtedy sa na vytýčenie pozemku dostavil. Ku skolaudovaniu
stavby došlo v roku 2018 a následne chcela žalobkyňa s manželom pozemok oplotiť, a preto v roku

2019 dala znovu pozemok vytýčiť. Keďže po vytýčení pozemkov v roku 2019 boli kolíky odstránené,
musel prísť geodet po týždni druhýkrát a druhýkrát mu aj zaplatili za vytýčenie. Stavebné povolenie je
právoplatné a plot je už v súčasnosti osadený.

11. Súd na pojednávaní oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou číslo XX/XXXX zo

dňa 18.07.2019 na sumu 292 eur, príjmovým pokladničným dokladom k faktúre č. XX/XXXX na sumu
292 eur zo dňa 18.07.2019, upovedomením Okresného úradu o zastavení veci zo dňa 28.01.2020,
rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo E. -XXXX/
XXXXXX-XXX zo dňa 23.03.2020, rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov číslo E. - XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 22.06.2020 a oznámením Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo E./XXXX zo dňa 09.09.2020.

12. Žalobkyňa navrhla oboznámiť s videom, ktoré preukazuje, že k vytrhnutiu kolíkov došlo zo strany
žalovanéhoanavrhlavypočuťakosvedkyňuL.M.,ktorátútoskutočnosťmôžepotvrdiť.Žalovanýnavrhol
vykonanie tohto dôkazu zamietnuť z dôvodu nenavyšovania trov, nakoľko žalobkyňa nepreukázala

kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Faktúra bola vystavená na
základe objednávky žalobkyne a tak či tak ju musela zaplatiť. Po tom, ako sa skutok stal, tak už opätovne
geodet znovu nebol vytyčovať hranice. Žalobkyni teda konaním žalovaného nevznikla žiadna škoda.

13. Súd mal z listinných dôkazov preukázané nasledovné. Okresný úrad zastavil vec sp. zn. E./XXXXXX/

XXXX/XXXXXX/N. v časti konania o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
a postúpil ju Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, nakoľko mal za to, že by mohlo ísť o trestný čin.
Rozhodnutím č. E. - XXXX/XXXXXX – XXX zo dňa 23.03.2023 uznal Okresný úrad Banská Bystrica
žalovaného vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa
26.06.2019 v čase okolo 07.30 hod. a opakovane dňa 30.06.2019 v čase okolo 08.45 hod. na adrese C.

XXX v zadnej záhrade rodinného domu žalobkyne vytrhal presne nezistený počet geodetických kolíkov,
v dôsledku čoho spôsobil škodu žalobkyni v presne nezistenej výške. Súd neskúmal správnosť tohto
rozhodnutia, nakoľko to nie je v jeho kompetencii. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia však žalovaný
pred správnym orgánom niekoľko dní po skutku (dňa 07.07.2019) uviedol, že dňa 26.06.2019 a dňa
30.06.2019 išiel so psom na prechádzku, kedy si všimol, že na pozemku J. XX boli nabité nejaké kolíky, o

čom nebol oboznámený, a tak ich vytrhal. Správnemu orgánu vyznačil, odkiaľ vytrhol kolíky z pozemku v
počte 3 kusy. Svedkyňa L. M. na ústnom pojednávaní dňa 22.10.2019 pred správnym orgánom uviedla,
že dňa 26.06.2019 cez okno videla, že žalovaný prechádzal od konca parcely žalobkyne, z ktorej
vytrhával geodetické kolíky a hádzal ich na pozemok žalobkyne. Takáto istá udalosť sa sala aj dňa
30.06.2019 okolo 8.30 hod.

14. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia rovnako vyplýva, že svedok I. O. G. na ústnom pojednávaní
dňa 11.12.2019 uviedol, že dňa 25.06.2019 po telefonickej dohode so žalobkyňou vytýčil hranice
pozemkov parcely číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X, ktorých vlastníkmi a nájomcami sú
žalobkyňa a jej manžel. Ďalšie pozemky s parcelnými číslami XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X

sú okolitými pozemkami. Spornou hranicou je hranica medzi pozemkami číslo XXX/X, XXX/X K. XXX/X,
kde žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 1/8. Geodetické kolíky boli vytyčované výhradne z pozemkov
žalobkyne a jej manžela a Urbárskeho združenia obce C.. Svedok uviedol, že vytyčovať geodetické
kolíky bol len jedenkrát, ale dátum si nepamätá. K faktúre číslo XX/XXXX uviedol, že pozostáva z dvochčastí: 1/ za skoršie vytýčenie hranice medzi pozemkami XXX/X, XXX/X K. XXX/X, ktoré prebehlo niekedy
v roku 2016 za účasti členov stavebnej komisie - 120 eur, 2/ vytýčenie celej hranice pozemkov, ktorej
spoluvlastníčkou je žalobkyňa (XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X XXX/X K. XXX/X) - 155 eur a 3/ správne

poplatky za uloženie vytyčovacieho protokolu do katastra - 17 eur. Cena drevených kolíkov podľa svedka
je zanedbateľná (okolo 20 centov za 1 kus), dôležitejšie je, že keď kolíky sústavne niekto likviduje, treba
ich vytýčiť nanovo geodetom. Každé nové vytýčenie treba nanovo zaplatiť. Podľa cenníka je toľko okolo
80 až 90 eur za každých 100 metrov vytyčovanej hranice.

15. Predložená faktúra číslo XX/XXXX bola vystavená žalobkyni dňa 18.07.2019 na sumu 292 eur za
geodetické práce v katastrálnom území C., a to vypracovanie náčrtu 275 eur a správne poplatky 17 eur.
Podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu žalobkyňa uhradila sumu 292 eur v hotovosti
dňa 18.07.2019.

16. Podľa oznámenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020 sa

úrad zaoberal podnetom žalovaného na prešetrenie autorizovaných geodetov I. a P. Q., I. O. G. a I. P. R.
pri vypracovaní geometrických plánov v roku 2014 a 2016 a vytyčovacieho náčrtu zo dňa 15.07.2019.

17. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „CSP“), sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
považujú za nesporné.

20. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v dňoch 26.06.2019 a 30.06.2019 vytrhol 3 kolíky z hranice
pozemkov XXX/X, XXX/X K. XXX/X. Tieto skutočnosti zistil a mal preukázané už aj správny orgán

v konaní o priestupku, v ktorom žalobkyňa, svedkyňa a nakoniec aj sám žalovaný zhodne uviedli, že
k takémuto konaniu žalovaného došlo. Aj v tomto súdnom konaní žalovaný tvrdil, že dňa 26.06.2019
vytrhol z pozemku XXX/X dva drevené kolíky a jednu železnú tyč. Nebola sporná ani skutočnosť, že
žalobkyňa zaplatila dňa 18.07.2019 geodetovi sumu 292 eur. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného
zaplatenia tejto sumy ako náhrady škody, ktorá jej protiprávnym konaním žalovaného vznikla.

21. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a úspechu v konaní o náhradu škody je protiprávny
úkon,spôsobenieškodyapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodou.Všetkytripodmienky
musia byť splnené súčasne. Inými slovami, ak nie je preukázané, že poškodenému vznikla škoda, teda
ujma na majetku, a že vznikla práve z dôvodu protiprávneho konania žalovaného (v príčinnej súvislosti),

nie je možné žalovaného zaviazať na jej náhradu.

22.Súdmalzvýpovedístránsporuajzpredloženýchdôkazovpreukázané,žežalovanývytrholzhranice
pozemkov XXX/X, XXX/X K. XXX/X kolíky a tieto hodil na pozemok žalobkyne. Toto konanie považoval
súd za protiprávne, nakoľko žalovaný zasiahol do majetku žalobkyne, ktorá si týmito kolíkmi dala vytýčiť

hranice pozemku geodetom. Podľa svedka v správnom konaní, I. O. G., kolíkmi vytýčil hranicu medzi
pozemkami XXX/X, XXX/X K. XXX/X. Žalovaný v danom okamihu nezisťoval a nemal preukázané, že by
sa tieto nachádzali na jeho pozemku, a preto nedodržal ustanovenie § 415 OZ a bez riadneho zisťovania
zasiahol do cudzieho pozemku. Ako aj sám uviedol, nie je ani len podielovým spoluvlastníkom pozemkov
XXX/X K. XXX/X. Bez právnej relevancie v tomto konaní je, či k vytýčeniu došlo oprávnene a správnym

postupom. Tieto otázky skúmajú správne orgány v inom konaní. Rovnako nie je relevantné, aký počet
kolíkov alebo akého druhu či farby žalovaný vytrhol. Hodnota týchto kolíkov, ako uviedol sám geodet,
bola zanedbateľná. Škoda mala spočívať v hodnote práce vykonanej geodetom pri vytýčení pozemku
kolíkmi.

23. Žalobkyňa preukázala, že geodetovi uhradila dňa 18.07.2019 sumu 292 eur. Ako však uviedol
sám geodet v správnom konaní, uvedená suma nespočívala iba v prácach pri vytyčovaní pozemku
v roku 2019, ale aj v roku 2016 a v zaplatení správneho poplatku za uloženie vytyčovacieho protokolu
do katastra. Žalobkyňa na pojednávaní síce uviedla, že geodet po odstránení kolíkov musel prísťdruhýkrát, žalovaný však túto skutočnosť poprel, pričom žalobkyňa túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázala. Svedok I. G. pritom pred správnym orgánom uviedol, že na pozemku bol iba jedenkrát.
Žalobkyňa nepreukázala, že by sumu za vytýčenie pozemku v roku 2019 uhradila dvakrát a aj správny

poplatok za uloženie vytyčovacieho protokolu do katastra nehnuteľností. Sama na pojednávaní uviedla,
že plot je na základe vytýčenia pozemku z roku 2019 už osadený. Súd preto dospel k záveru, že hoci
konanie žalovaného v danom prípade bolo protiprávne (v rozpore s § 415 OZ), nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a zaplatením sumy 292 eur žalobkyňou. Pokiaľ
žalobkyňa uhradila túto sumu geodetovi za vytýčenie pozemku, na základe ktorého následne došlo

k naplneniu účelu tohto vytýčenia (osadeniu plota), nie je možné konštatovať, že k zaplateniu tejto sumy
došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa by túto sumu uhradila aj
keby k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného nedošlo. Nebola preto splnená jedna z podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že časť sumy bola zaplatená za
práce vykonané v roku 2016. V tejto časti nie je žiadna súvislosť s konaním žalovaného v roku 2019.

24. Súd na základe vyššie uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol. Zamietol aj návrhy na vykonanie
dokazovania oboznámením s video nahrávkou a výsluchom svedkov L. M. a K. D., nakoľko tieto
nepovažoval za potrebné, nakoľko skutočnosť že ku konaniu žalovaného došlo, mal súd dostatočne
preukázané z predložených listinných dôkazov aj výpovedí samotných strán sporu. Vykonanie týchto
dôkazov preto považoval za nadbytočné, nehospodárne a neefektívne.

25. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o trovách
konania, a to podľa 255 ods. 1 CSP. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy
konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá vyšší súdny

úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

2 14C/48/2020

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.