Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/130/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204645
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4422204645.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. E., F. XX, zast. JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Šaľa, Jarmočná 3, proti
žalovaným: I.) F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E., F. XX a II.) G. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom H., I.
C. J. X, K., L., obaja zast. JUDr. Ernest Botka, advokát, Nové Zámky, M.R. Štefánika 3, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa a žalovaný v I. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, obec C. D. E., kat. úz. C. D. E., ktoré sú Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom zapísané na

LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 1375 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 771 m2, parc. reg. „C“
č. 1377 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 286 m2 a stavba so súp. č. 905 – herňa, bar a sklady
na parc. reg. „C“ č. 1375,
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 1309/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2 a stavba so
súp. č. 2260 – polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. 1309/2 a
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 1198/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, parc. reg. „C“
č. 1198/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2, parc. reg. „C“ č. 1198/3 – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 45 m2 a parc. reg. „C“ č. 1199 – záhrada o výmere 142 m2.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že v petite tohto rozsudku uvedené
nehnuteľnosti patria do tvoria predmet jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným v I. rade
a to z dôvodu, že napriek tomu, že si ich žalovaný v I. rade dal napísať výlučne na svoje meno, boli
nadobudnuté za trvania manželstva a preto podľa § 143 OZ tvoria masu BSM.

2. Uznesením 13C/130/2022-82 zo dňa 21.4.2023 súd pripustil vstup žalovanej v II. rade ( dcéry strán
sporu ) do konania a to na základe toho, že po začatí konania sa dcéra strán sporu stala výlučnou
vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.1.2023, ktorou
ich na ňu previedol žalovaný v I. rade.

3. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzali, že dňa
14.11.2022 bola uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný v I. rade predmetné nehnuteľnosti daroval

svojej dcére ( žalovanej v II. rade ), pričom v čase kedy sa rozhodol jej tieto nehnuteľnosti žalovaný v I.
rade darovať, nevedel čo jeho manželka zamýšľa, o poznámke na LV sa dozvedel až v decembri 2022,
vsúčasnostinieježalovanývI.radevlastníkompredmetnýchnehnuteľností,niejepasívnelegitimovaný,
pričom žalovaná v II. rade nadobudla svoje vlastníctvo dobromyseľne. Žalobkyňa svoju žalobu podalav novembri 2022, keď už bolo jasné, že dôjde k rozvodu jej manželstva so žalovaným v I. rade a vtedy
začala tvrdiť, že sporné nehnuteľnosti tvoria predmet BSM, žalobu na súde podala 8.11.2022, darovacia
zmluva bola podpísaná dňa 14.11.2022, v čase jej podpisu o žalobe nevedeli, zmluvu žalovaná v II.

rade uzavrela v dobrej viere, že vlastníkom darovaných nehnuteľností bol žalovaný v I. rade, ktorý tieto
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nadobudol ešte v roku 1997, resp. pred viac než 20 rokmi, počas
ktorých manželia žili spolu a žalobkyňa nikdy nespochybňovala vlastníctvo žalovaného v I. rade, obaja
podnikali samostatne a finančné prostriedky získané z neho považovali za svoje vlastné a žalobkyňa sa
preto nijako nemohla pričiniť o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ich nákup a stavbu financoval

výlučne žalovaný v I. rade. Uviedli, že žalobu považujú za účelovú, majúcu majetkový motív, žalobkyňa
sa chce domáhať v konaní o vyporiadanie BSM aj majetku, ktorý netvorí masu BSM a dodali, že nakoľko
žalobkyňa 20 rokov voči výlučnému vlastníctvu žalovaného v I. rade nenamietala, nemožno hovoriť
o tom, že by sa správala v súlade so zásadou „právo praje bdelým“.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a

správ a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 16Pc/111/2022-46 zo dňa 13.12.2022 súd zistil, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného v I. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 21.6.1980, bolo právoplatne
rozvedené dňom 15.12.2022.

6. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. 1375 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 771 m2, parc. reg. „C“ č. 1377 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 286 m2 a stavba so súp. č. 905 – herňa, bar a sklady na parc. reg. „C“ č. 1375 je zapísaná
žalovaná v II. rade.

7. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. 1309/2 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2 a stavba so súp. č. 2260 – polyfunkčný dom na parc. reg.
„C“ č. 1309/2 je zapísaná žalovaná v II. rade.

8. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. 1198/1 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, parc. reg. „C“ č. 1198/2 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 106 m2, parc. reg. „C“ č. 1198/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 a parc. reg.
„C“ č. 1199 – záhrada o výmere 142 m2 je zapísaný žalovaný v I. rade.

9. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.11.2022 medzi žalovaným v I. rade ako darcom a žalovanou v II.
rade ako obdarovanou súd zistil, že ňou došlo k darovaniu vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX a LV č. XXXX ( tak ako sú tieto nehnuteľnosti označené v bodoch 6 a 7 tohto rozsudku ).

10. Z dodatku č. 1 zo dňa 22.12.20232 k darovacej zmluve uvedenej v bode 9 tohto rozsudku ( ktorý bol

katastru doručený dňa 9.1.2023 ) súd zistil, že jeho obsahom bolo konštatovanie, že účastníci uvedenej
darovacej zmluvy sú si vedomí toho, že uzatvorení darovacej zmluvy a pred podaním návrhu na jej vklad
došlo k zápisu poznámky na listoch vlastníctva, ktoré sa týchto nehnuteľností týkajú, o tom, že prebieha
konanie Okresného súdu Nové Zámky 13C/130/2022, ktorého predmetom sú totožné nehnuteľnosti.

11. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V 7878/2022 zo dňa 12.1.2023
súd zistil, že ním bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 9 tohto
rozsudku na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2022 v prospech žalovanej v II. rade.

12. Z podaní žalobkyne ( v zastúpení jej právnym zástupcom ) zo dňa 20.1.2023 adresovaných

žalovaným v I. a II. rade súd zistil, že žalobkyňa sa nimi dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu
( darovacej zmluvy zo dňa 9.1.2023 – V-7878/2022 – č. zmeny 28/2023 ). Tieto podania žalobkyňa podľa
podacích lístkov pošty adresovala adresátom doporučene do vlastných rúk na adresu C. D. E., F. XX.

13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: So žalovaným v 1.rade sme ako manželia žili 42 rokov,

za trvania manželstva sme tieto nehnuteľnosti nadobudli, odkúpili sme ich od obce, začala som tam
podnikať. Potom sme spoločne postavili polyfunkčný dom a tam som podnikala do roku 2021. Kúpili sme
to spolu a aj postavili z našich peňazí z podnikania. Všetko to vybavoval on, ja som mu dôverovala až
po rokoch som sa dozvedela, že je to všetko písané na neho. Už predtým ma napadlo, že keď sme tokupovali spolu mal sa pýtať aj mňa. Aj som mu to potom veľakrát hovorila, ale išiel si podľa svojho a vždy
tvrdil, že je úplne jedno na koho je to písané. On mal samostatné podnikanie a ja tiež, darilo sa nám,
preto sme si postavili polyfunkčný dom, chcela som aby tam figurovalo aj moje meno, ale zase opakoval

to isté. Ja som mu verila a dôverovala, ale pritom opakovane od neho žiadala a tvrdila, že je to aj moje.
V roku 2021 som mala finančnú kontrolu, tam mi bolo povedané, aby som si tie veci dala do poriadku a
od tej doby začalo doma dochádzať k veľkým hádkam a skončilo to až rozvodom. Medzi tým spoločné
nehnuteľnosti prepísal na dcéru. Chcem povedať že celé mi je to veľmi ľúto. Môj vzťah s dcérou je
veľmi zlý, nekontaktuje ma, nezdvíha telefón. Je tomu tak od septembra 2022, keď ma žalovaný fyzicky

napadol a pomáhala mu. Uviedla: za trvania manželstva sme hospodárili, spoločne, dôverovala som
mu, on bol disponentom na mojom účte, ale ja na jeho nie. Všetky peniaze, ktoré sme zarobili išli na môj
alebo jeho účet, z nich sme hospodárili, platili čo bolo treba, platili raz z jedného účtu raz z druhého. O
jeho účte som prehľad nemala, až v roku 2017, kedy mal zdravotné problémy. Pokiaľ ide o kúpu tých
nehnuteľností platili sa z oboch účtov. O rozvod som podala 04.11.2022, prvé pojednávanie malo byť
24.11.2022, dostali sme predvolanie, ale on tvrdil, že zo súdu nedostal všetky listiny, ktoré mal, hoci som

videla, že dostal rovnaké ako ja, požiadali o zrušenie pojednávania, to sa potom konalo 13.12.2022, kedy
sme aj boli rozvedení, avšak medzi tým nehnuteľnosti prepísal na dcéru. O tom, že tieto nehnuteľnosti
sú napísané len na žalovaného v 1.rade a o ich odkúpení, uviedla: odkúpené boli aj pred 30 rokmi a
dozvedela som sa o tom pred 25 rokmi.

14. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol: So žalobkyňou sme sa zosobášili 29.06.1980. Do
manželstva som vstupoval s určitou peňažnou sumou. Mal som odložených 90 000 Sk, tiež som mal
auto, keď sme sa brali a mal som aj pozemok. Tento som kúpil 1979 a začal som na ňom výstavbu
rodinného domu. Postavil som suterén a základy, potom sme sa zobrali a ostatné sme stavali spolu.
Podnikať som začal v roku 1992 a ona aby mala čo robiť v roku 1996, keď som jej otvoril obchod a

na zásoby poskytol 300 000 Sk. Darilo sa nám v podnikaní, ale doma to nebolo dobré. Podvádzala
ma, strácali sa peniaze, preto sme si rozdelili majetok tak, že každý budeme podnikať sám. Chcel som,
aby ukázala čo vie. Ja som chcel stavať polyfunkčný dom, ona do toho investovať nechcela, preto som
si zobral úver vo VUB na 1 200 000 Sk. Tie stačili na dokončenie potravín na prízemí. Zvyšok, teda
poschodie bolo dokončené neskôr, kedy som dostal po ujovej smrti 50 000 eur. Neviem koľko tá stavba

stála, ale ona neinvestovala nič. Od obce sme to kúpili na moju firmu F. B. – Convoj, ona do toho ísť
nechcela. Dal som jej tú nehnuteľnosť do nájmu, sú na to zmluvy. Keby to bolo jej, nebolo by treba
zmluvy. Jej tržby som dával na jej účty ja, ona tam chodiť nechcela, moje som dával na môj podnikateľský
účet. Žili sme v jednej domácnosti, ale boli medzi nami problémy, dohodli sme sa, že každý bude mať
svoje peniaze, celá domácnosť a všetko sa platilo iba z mojich peňazí. Úver som platil z mojich peňazí,

ktoré som zarobil. Dohodu o zrušení alebo zúžení BSM za trvania manželstva sme neuzavreli, v roku
1988 som polovicu rodinného domu dal napísať na manželku a potom v roku 1993, keď sa nehnuteľnosť
kupovala, napísala sa len na mňa, čo bola kompenzácia v môj prospech.

15. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla: Viem, že otec ešte za slobodna kúpil pozemok pre

rodinný dom a sám začal stavať, takto sa to doma vždy hovorilo, a keď sa potom zobrali otec skolaudoval
a z vlastnej vôle sa rozhodol, že aj mama bude spoluvlastníkom domu. Podnikal a kompenzoval to
tým, že herňu kúpil z podnikania, napísal ju na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno,
takto si to pamätám. Bolo to v rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného
domu kompenzoval na základe ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba. Otec mame

pomohol otvoriť obchod, pomáhal jej aj finančne, takto sa ústne dohodli, v rodine sme to vedeli. Potom
začal stavať polyfunkčný dom, zarobil si naň, zobral si úver a tých 50 000 eur, ktoré spomínal zdedil od
strýka, z nich to dokončil a preto to bolo na jeho meno. Každý mal svoju časť, svoje podnikanie, mama
s tým nemala nič spoločné, celý čas mu to patrilo a preto sme nečakali, že si to teraz ona začne pýtať,
chce to až teraz. Takéto dohody v rodine boli známe, vedela som o tom už od malička, vždy sa to takto

hovorilo. Pokiaľ ide o skutočnosť, že mi tie nehnuteľnosti otec daroval, došlo k tomu tak, že sme v júni
2022 boli všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ja aj rodičia a deti, tam otec povedal, že mi to chce
otec darovať, nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej
zmluve. Dovtedy proti tomu nenamietala.

16. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnyzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

19. Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových

spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné
veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas
oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu,
že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v

Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie
od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu,
s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu
ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a
obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou.

Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia,
predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie
a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností
(napr. združeného inkasa) a pod. Podľa súdnej praxe sú bežnou vecou aj bežné záležitosti týkajúce
sa spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných

užívacích práv, môže vykonávať každý zo spoločných užívateľov. Takouto bežnou záležitosťou je aj
platenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s týmto užívaním (teraz nájmom bytu - pozn.
autora). Uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok v neveľkej výške z neplatenia úhrady opakujúcich
sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa
tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje

obidvoch manželov. (R 47/1984)
Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie
daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve (§ 151e a nasl.),
uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a
iných hodnotných vecía pod.Bežné veci môže vybavovať každý z manželov, takže na platnosť právneho

úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela.
Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú
obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako
zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v
akejkoľvekforme.Toznamená,žehomožnodaťnielenústnealebopísomne,aleajmlčky-konkludentne

( per facta concludentia ), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby
bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne.
Podľa rozhodnutia súdu, v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ (prípadne aj § 146) potrebuje manžel
súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil
nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. To však neznamená, že

v každom prípade zmluvy o nadobudnutí alebo prevode nehnuteľnosti uzavretej za trvania manželstva
musia vždy vystupovať obaja manželia. Z I (s. 585). Ďalšie situácie, kedy sa vyžaduje súhlas druhého
manžela,uviedlisúdyvosvojichrozhodnutiach:Nadarovanienehnuteľnostipatriacejdobezpodielového
spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov. ( R 21/1972. ) K ručiteľskému
záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku

jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov. ( R 61/1973 ) Ak
súpodľazmluvyoprevodenehnuteľnostikupujúcimiobajamanželia,zmluvumusiaajobidvajapodpísať.
Nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti ( § 46
ods. 2 OZ ) nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá aj len jedným z manželov za trvania manželstvazo spoločných finančných prostriedkov je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ( R
39/1974 )

20. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

21. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je
vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo

uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý,
a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto
právojemajetkovýmprávom,naktorésavzťahujetrojročnápremlčaciadoba(§101),aformoudovolania
sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba.Ak bol úkon, na základe
ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný, prichádza do

úvahy vindikačný nárok (§ 126), ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a
nasl.).
Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu
vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto
úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto

prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo
"ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad
peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je

oprávnenýcelýdlhvymáhaťodktoréhokoľvekzmanželovoddelenealebospoločne.Akjehopohľadávku
uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením.
Podľa súdu sú manželia solidárne zaviazaní napr. aj v poistnom vzťahu: Ak uzavrel zmluvu o poistení
motorového vozidla, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, so štátnou poisťovňou aj len
jeden z manželov, je aj druhý z manželov poistený v zmysle ustanovenia § 368 OZ (teraz § 813). (R

12/1983)
Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov
nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov,
je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právne ho

úkonu, ktorým sa má vec len získať.
Na prvé použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje manžel podnikateľ pri
začatí podnikania (§ 148a ako lex specialis k § 145) súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony
súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje, a to ani vtedy, keby inak nešlo o bežné
veci.

22. Nemo plus iuris je zaužívané označenie právneho princípu, respektíve zásady, pochádzajúcej z
rímskeho práva, v zmysle ktorej právny subjekt nemôže na druhý subjekt previesť viac práv, než má
sám k dispozícii – teda než má vo svojom majetku.

23. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí
odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho
úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte ) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka ( princíp nemo plus iuris ). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom( katastrálnom ) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné
súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby
bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech

jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym
cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv
účastníka konania. ( I. ÚS 549/2015 ). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva treťou
osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä otázkou
dobrej viery ( dobromyseľnosti ) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie

základných práv ( vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa ) a
individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

24. Uznesenie NS SR 4Cdo/136/2009 právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv.
relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný
(so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod

neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená
osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex
tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do
katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý
sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,

ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo

námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný ).

25. Z judikatúry súdov SR je zrejmé, že platí, že pokiaľ za trvania manželstva iba jeden z manželov
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nejaký majetok, záleží na tom, za aké peniaze tak urobil, ak
za peniaze, ktoré nepatria do BSM ( napr. dar, dedičstvo, úspory spred manželstva ) tak nehnuteľnosť

nepatrí do BSM, ak by však použil na kúpu hoci len časť spoločných peňazí, už do BSM patrí a má
nárok podiel z neho.

26. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho

právne postavenie stalo neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).27. Súd má za to, že žalobkyňa nepochybne má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe,
pretože vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu,
resp.posúdenieotázky,čipredmetnénehnuteľnostipatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

( žalobkyne a žalovaného v I. rade ), je takáto žaloba jediným právnym nástrojom na dosiahnutie toho,
aby sa v rámci rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I.
rade vysporiadali aj sporné nehnuteľnosti.

28. Z vykonaného dokazovania a to sobášneho listu žalobkyne a žalovaného v I. rade má súd za

nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade uzavreli manželstvo dňa 21.6.1980, pričom ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 15.12.2022.

29. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 143 OZ súd konštatuje, že to čo manželia alebo
každý jeden počas trvania manželstva nadobudol ( s výnimkou vecí tam uvedených – o ktoré sa však
v danom prípade nejedná ), patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Výnimkou by mohol byť

majetok nadobudnutý za trvania manželstva iba jedným z manželov do jeho výlučného vlastníctva a to
v prípade, že bol nadobudnutý za peniaze, ktoré nepatria do BSM. Ak však použil jeden z manželov na
kúpu nehnuteľnosti, ktorú zapísal len do svojho výlučného vlastníctva, hoci len časť spoločných peňazí,
už nehnuteľnosť do BSM patrí.

30.Jenespornepreukázané,žepočastrvaniamanželstvasažalovanývI.radestalvýlučnýmvlastníkom
všetkých nehnuteľností uvedených v petite tohto rozsudku, pričom ich ( s výnimkou nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX ) následne previedol na žalovanú v II. rade darovacou zmluvou zo dňa
14.11.2022 ( deň pred rozvodom jeho manželstva so žalobkyňou ), ktorá v znení jej dodatku zo dňa
bola vkladovaná v prospech žalovanej v II. rade pod V-7878/2022 – č. zmeny 28/2023 ) dňa 9.1.2023

( po rozvode ich manželstva ), ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa dovolala písomným podaním
zo dňa 20.1.2023.

31. Uvedený úkon žalobkyne, dovolanie sa relatívnej neplatnosti spĺňa zákonné nároky na spôsob akým
je treba takéto právo uplatniť. Dovolaním sa takejto neplatnosti právneho úkonu je právny úkon neplatný

od svojho začiatku (ex tunc). To platí i v tomto prípade, kedy na základe tohto relatívne neplatného
právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Ide o jednostranný právny
úkon adresovaný všetkým účastníkom právneho úkonu a jeho dôjdením sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu

dovolania sa tejto neplatnosti.

32. Z uvedeného vyplýva, že tento právny stav nastal doručením uplatnenia si dovolania relatívnej
neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou žalovaným, ku ktorému došlo v priebehu tohto konania ( ktoré
bolo začaté 9.11.2022 ) a to u žalovaného v I. rade doručením doporučenej zásielky na jeho adresu

bydliska a v prípade žalovanej v II. rade najneskôr dňa 20.9.2023 kedy jej právny zástupca súdu oznámil,
že prevzal jej zastupovanie v konaní, v uvedenom čase musela mať žalovaná v II. rade o tomto dovolaní
sa relatívnej neplatnosti vedomosť. Skutočnosť, že by o takomto úkone žalobkyne žalovaní v I. a II.
rade nevedeli, títo nikdy nenamietali, z toho súd uzavrel, že žalobkyňa si u žalovaných toto svoje právo
uplatnila riadne.

33.Žalovaníuvádzali,žežalovanývI.radeeštezaslobodnakúpilpozemokprerodinnýdomasámzačal
stavať, takto sa to doma vždy hovorilo a keď sa potom zobrali, skolaudoval nehnuteľnosť a z vlastnej
vôle sa rozhodol, že aj žalobkyňa bude spoluvlastníkom domu, čo potom kompenzoval tým, že herňu,
ktorú kúpil z podnikania, napísal na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno a bolo to v

rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného domu kompenzoval na základe
ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba.

34. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že do manželstva vstupoval s určitou peňažnou sumou,
mal odložených 90 000 Sk a tiež mal auto a mal aj pozemok, keď sme sa brali, kúpil 1979 a začal na

ňom výstavbu rodinného domu.35. Žalovaná tvrdila, že k tomu, že otec jej tie nehnuteľnosti daroval, došlo tak, že sme v júni 2022 boli
všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ona aj rodičia a deti a tam otec povedal, že mi to chce darovať,
nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej zmluve.

36. K uvedenému je nutné uviesť, že pokiaľ ide o preukazovanie toho, že žalovaný v I. rade mal svoje
vlastné finančné prostriedky už pred uzavretím manželstva, bolo v konaní preukázané, že žalovaný
v I. rade disponoval pri vstupe do manželstva so žalobkyňou sumou 90 000.-Kčs ( súd to považuje
za nesporné, pretože žalobkyňa túto skutočnosť nerozporovala ), avšak takáto suma mohla pokryť ani

len minimálnu časť nákladov na kúpu, stavbu a rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
sporu, navyše zrejme boli použité na stavbu rodinného domu ( ktorý predmetom konania nie je ) a v čase
kúpy sporných nehnuteľností, ku ktorej došlo dlhý čas po uzavretí manželstva, už tieto prostriedky
boli spotrebované. Sám žalovaný v I. rade ani netvrdil, že by táto suma bola vynaložená na sporné
nehnuteľnosti. Žiadne ďalšie také skutočnosti súd za preukázané nemá ( najmä nie okolnosť dedenia
či iného zadováženia si finančných prostriedkov žalovaným v I. rade ), pretože síce žalovaní tvrdili, že

zdedil 50 000 eur, avšak takúto okolnosť nijako súdu nepreukázali.

37. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v I. rade nemal pred uzavretím manželstva so
žalobkyňou vlastné finančné prostriedky z ktorých by financoval kúpu sporných nehnuteľností alebo ich
rekonštrukciu, preto je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti boli kúpené a rekonštruované z prostriedkov,

ktoré manželia alebo jeden z nich získali za trvania manželstva a teda patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

38. Pokiaľ ide o ním tvrdenú dohodu o tom, že darovanie polovice rodinného domu žalobkyni
kompenzoval tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval len na svoje meno, je treba uviesť, že keby aj k takej

dohode došlo ( čo súd nemal za preukázané ) nebola by platná, pretože podľa § 143 OZ patrí všetko čo
manželia za trvania manželstva nadobudnú do ich BSM, preto pokiaľ nemali manželia zrušené BSM za
trvania manželstva alebo ich BSM nebolo obmedzené ( čo preukázané nebolo ), majetok nadobudnutý
za trvania ich manželstva tvorí masu BSM.

39. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej v II. rade ohľadom existencie dohody o tom, že v júni 2022 malo dôjsť
k dohode o tom, že žalovaný v I. rade jej predmetné nehnuteľnosti daruje a žalobkyňa tam prítomná s tým
súhlasila a nenamietala, súd konštatuje, že ide o tvrdenie výlučne žalovanej v II. rade, ktoré nepotvrdil
ani žalovaný v I. rade a ktoré žalobkyňa rozporovala. Navyše, táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie
v tejto veci relevantná, pretože nemôže nič zmeniť na závere, ktorý súd prijal v predchádzajúcom

odseku tohto rozsudku, keď je nepochybné, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré zúžené ani zrušené nebolo a ani prípadný ( a podľa názoru súdu nepreukázaný ) súhlas
žalobkyne s darovaním nemôže konvalidovať túto skutočnosť.

40. Pokiaľ ide o platnosť darovacej zmluvy, dôjdením dovolania sa jej neplatnosti ostatným účastníkom

právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Otázku relatívnej neplatnosti súd v konaní vždy riešil
ako otázku predbežnú.

41. Je nepochybné, že pokiaľ ( ako je to vyššie uvedené ) predmetné nehnuteľnosti ( tie, ktoré boli

predmetom darovania ) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade, na
ich prevod bolo potrebné, aby uvedený majetok prevádzali obaja bezpodieloví spoluvlastníci a to pod
následkom relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu ( darovacej zmluvy ). Je zrejmé, že táto
podmienka splnená nebola.

42. V danom prípade totiž nešlo o bežnú vec, ktorú by v zmysle § 145 ods. 1 OZ mohol vybaviť len
žalovaný v I. rade a to ani v prípade kúpy predmetných nehnuteľností za trvania manželstva len v jeho
prospech a ani v prípade ich darovania dcére strán sporu. Súd poukazuje na závery uvedené v bode 19
tohto rozsudku a konštatuje, že žalovaný v II. rade potreboval súhlas manželky na to, aby za peniaze,
ktorésúvbezpodielovomspoluvlastníctve,kúpilnehnuteľnosť,pretoženejdeobežnúzáležitosťtýkajúcu

sa spoločných vecí. Rovnako taký súhlas potreboval aj ku prevodu nehnuteľností na žalovanú v II. rade.

43. Nie je možné ani prijať záver, že tento súhlas dala žalobkyňa mlčky – konkludentne, pretože
žalobkyňa tvrdila, že voči uvedenému nadobudnutiu vlastníctva predmetných nehnuteľností namietalapočas trvania manželstva opakovane, avšak bezvýsledne. Uvedené tvrdenie síce žalobkyňa okrem
svojej výpovede nijako nepreukázala, avšak rovnaký záver je treba prijať aj o tvrdeniach žalovaných
o akýchsi kompenzáciách, či súhlase žalobkyne s prevodmi a darovaním, ktoré tiež preukázané neboli.

V danej dôkaznej situácii preto súd musí vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré k dispozícii má a tie
pripúšťajú iba záver uvedený v bode 45 tohto rozsudku.

44. Ani dobrá viera žalovanej v II. rade, ktorú tvrdila, nemôže zhojiť skutočnosť, že k prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti patriacej do BSM došlo bez súhlasu žalobkyne, pretože platí, že neznalosť zákona

neospravedlňuje, žalovaná v II. rade mala a musela by pri zachovaní dostatočnej obozretnosti vedieť, že
nehnuteľnosti, ktoré darom prijala, patria do BSM jej rodičov a že ani akékoľvek ústne dohody v rodine
( o kompenzácii ) nepostačujú k tomu, aby jej ich mohol darovať výlučne otec a preto je predmetná
darovacia zmluva neplatná.

45. Z týchto dôvodov súd uzavrel, že všetky predmetné nehnuteľnosti ( tie, ktoré sú v súčasnosti

zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade i tie, ktoré vlastní po darovaní žalovaná v II.
rade ) patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade. V rámci neho budú
vysporiadané a to prípadne aj s prihliadnutím na prínosy žalovaného do BSM strán sporu, ktoré sa týchto
nehnuteľností týkajú a ktoré preto musia byť zohľadnené.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.