Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3Tk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010783
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123010783.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 14.03.2024 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich A. B. a A. C. jednomyseľne v pomere hlasov
3:0 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
D. E. nar. XX.XX.XXXX v D., F., trvale bytom G. H. X, D., F., prechodne bytom C. I., J. I. K. H. XX/
X, toho času vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

sa uznáva za vinnú, že

dňa 28.1.2023 v čase medzi 22:01 hod. až 22:13 hod. v C. I., v byte č. XX nachádzajúcom sa na
ulici J. I. K. H. XX/X, po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napadnutí zo strany jej manžela
– poškodeného J. C. v kuchyni a potom ako jej poškodený dal dve facky do oblasti tváre v stave
vystupňovaného afektu potenciovaného stredne ťažkou ebrietou zobrala obžalovaná do svojej pravej
ruky z kuchynskej linky kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou
27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm a trikrát bodla poškodeného stredne veľkou

až veľkou intenzitou, pričom prvý švih noža smeroval zhora nadol sprava doľava, čím poškodenému
spôsobila škrabanec na čele vpravo, nábod kože pleca vpravo a škrabanec na bočnej časti pleca
vpravo, druhým švihom mu spôsobila bodnorezné poranenie vľavo pod kľúčnou kosťou, kde nôž prenikol
zhora sprava nadol doľava, pričom hrot noža prenikol cez kožu, podkožie popod ľavú kľúčnu kosť, kde
narazil do prvého rebra, po ktorom sa skĺzol von a tretím bodnutím mu spôsobila bodné poranenie
pravej strany hrudníka tým spôsobom, že nôž v uhle 45 stupňov smerom sprava doľava z pohľadu
poškodeného, mierne spredu dozadu prenikol cez kožu, podkožie, medzirebrové svalstvo medzi 4. a 5.
rebrom, ďalej prenikol cez pohrudnicu, dolný okraj horného laloka pravých pľúc a prenikol do pľúcnej

bránky, kde pozdĺžne narezal magistrálnu pľúcnu tepnu pre pravé pľúcne krídlo, v dôsledku čoho došlo k
vykrvácaniudopravejpohrudnicovejdutiny(šokzvykrvácania)sbodnoreznýmporanenímpoškodených
pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice, na následky čoho dňa 28.01.2023 v čase o 22.50 hod.
poškodený J. C., trvale bytom A. XX/XXX, D., F., prechodne L. XXX zomrel,

t e d a

iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j epodľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá

ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá
ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá trest prepadnutia

veci, a to: kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou
čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/2/2023 zo dňa 22.08.2023 bola obžalovaná odsúdená
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek

3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 1 Trestného
zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň uložil ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej zároveň uložil

trest prepadnutia veci, a to: kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou
dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/83/2023 zo dňa 31.10.2023 na základe podaných
odvolaní prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v neprospech obžalovanej a obžalovanej proti

vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu v Trenčíne bolo rozhodnuté, že podľa § 321 odsek 1
písmeno b), písmeno c), písmeno d),písmeno e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušuje v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V zmysle pokynu krajského súdu súd doplnil dokazovanie zisťovaním splnenia podmienok u obžalovanej
pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie.

Z doplnku k znaleckému posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č.
3/2023 vypracovaným znalkyňou Mgr. Dianou Dočolomanskou, zo dňa 16.02.2024, ktorý bol za súhlasu

procesnýchstránprečítanýnahlavnompojednávanívzmysle§268odsek2Trestnéhoporiadkuvyplýva,
že obžalovaná pochádza z rodiny bez kriminálnej záťaže. Netrpí závažným duševným ochorením
z okruhu psychotických porúch. Jej dosiahnuté vzdelanie poukazuje na to, že dokáže byť adekvátne
osobnostne aj výkonovo začlenená do spoločnosti. Pohotovosť k agresivite a agresivita samotná nie
je pre ňu dominantnou črtou, nie je morálne zakrnutá, jej osobnosť je morálne na primeranej úrovni,

nestotožňuje sa s hodnotami kriminálnej subkultúry, má tendenciu k rešpektovaniu spoločenských
pravidiel a konvencii. Spáchanie trestného činu blízko súviselo s tým, že bola svojím bývalým manželom
dlhodobo viktimizovaná. Znalkyňa považuje prognózu resocializácie obžalovanej z psychologického
hľadiska za priaznivú.

Obhajca na hlavnom pojednávaní predložil výpis zo zdravotnej dokumentácie obžalovanej z augusta
roku 2017 z ktorej vyplýva, že v tomto čase bola fyzicky napadnutá manželom päsťami a železnou tyčou,
v dôsledku čoho upadla do bezvedomia.

Z dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní priznala ku spáchaniu žalovaného skutku, nemala však úmysel
manžela usmrtiť. Na hlavnom pojednávaní opísala spolužitie s nebohým ako aj skutkové okolnosti, ktoré

predchádzali spáchaniu skutku.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá matka obžalovanej M. E., ktorá vypovedala v podstatných
okolnostiach zhodne ako obžalovaná.

Za súhlasu procesných strán boli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 odsek 1 Trestného poriadku
čítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to: poškodenej N. E., A. A. D., A. D., D.
O., A. D., A. D., A. A., C. P., O. Q., ktorí svedkovia sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku, pretože
neboli pri ňom prítomní.

Za súhlasu obžalovanej a prokurátora v zmysle § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery

znaleckého posudku KEU PZ Bratislava z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz,
kriminalistickej identifikácie, odborné vyjadrenia č. 22/2023 a č. 23/2023, podľa § 269 Trestného
poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o ohliadke miesta činu, výsledky
toxikologickejanalýzy,prepishovoruobvinenejnalinku112,záznamovykonanídychovejskúšky,správa
z ÚVV a ÚVTOS Ilava, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov.

Zo záverov znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433 vyplýva, že na predložených vecných stopách (nožoch)
sa nenašli žiadne daktyloskopické stopy. Na viacerých vecných stopách (časti oblečenia poškodeného
a obvinenej) sa našla krv, ktorá je zhodná s profilom DNA poškodeného. DNA analýza rukoväte noža

a čepele noža, ktorou mal byť poškodený napadnutý, nebola úspešná. DNA profil nebohého je zhodný
s DNA profilom na ľavej a pravej strane noža. DNA analýzou steru odobratého z povrchu rukoväte
noža bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pričom DNA profil bol vytvorený
kombináciou DNA profilov obvinenej a nebohého.

Obvinená mala dňa 28.1.2023 v čase o 23.21 hod. zistené 0,74 mg/l alkoholu v dychu.

Z lekárskej správy - nálezu č. l. 357 vyplýva, že obvinená bola dňa 29.01.2023 traumatologicky vyšetrená
so záverom, že u nej bolo zistené povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, ani nebola
priestupkovo riešená, z výkonu väzby je hodnotená kladne.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. František Štuller, PhD. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstva - toxikológia, alkohológia, sérohematológia, ktorý predniesol

závery znaleckého posudku č. 11/2023 zo dňa 07.02.2023, z ktorých vyplýva, že bezprostrednou
príčinou smrti nebohého J. C. bolo vykrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny s bodnorezným
poranením poškodených pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice. Tieto poranenia menovaný
utrpelmechanizmombodnoreznéhoporaneniapravejstranyhrudníkabodnoreznýmnástrojom(nožom),
aktívnym násilným konaním inou osobou. Jednalo sa minimálne o tri samostatné švihy rukou útočníka

voči telu poškodeného, stredne veľkej až veľkej intenzity švihu. Finále útoku tvorilo bodné poranenie
pravej strany hrudníka. Toto poranenie bolo jediné zo všetkých zistených poranení, ktoré spôsobilo
poškodenie organizmu muža, ktoré vyústilo do jeho smrti. Chemicko- fyzikálnym vyšetrením vzorky
krvi odobratej pri pitve bola metódou plynovej chromatografie stanovená koncentrácia alkoholu v krvi
zomrelého v čase smrti v hodnote 2,78 q.kg -1 (promile), čo spadá do rozpätia označovaného ako

ťažký stupeň opitosti. Čo sa týka vzájomného postavenia poškodeného a útočníka, títo sa v čase útoku
nachádzali v základnom postavení tvárou v tvár a ich poloha sa mohla vzájomne dynamicky meniť
otáčaním sa tela poškodeného vpred a mierne okolo zvislej osi tela.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria

MUDr. Svetozár Droba, ktorý predniesol znalecký posudok č. 71/2023 zo dňa 24.04.2023 vypracovaný
znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia. s. r. o. z ktorého vyplýva, že obžalovaná
v čase spáchania skutku ani v súčasnosti netrpela duševnou chorobou v pravom zmysle slova, ale
jedná sa u nej o poruchu osobnosti, ktorá je detailne popísaná v samostatnom znaleckom posudkuklinickej a forenznej psychologičky, zároveň bolo u obžalovanej zistené škodlivé užívanie alkoholu. V
čase spáchania trestnej činnosti bola v stave stredne ťažkej ebriety. V rámci eskalujúceho konfliktu
s agresívne emulatórne zafarbeným konaním poškodeného došlo u nej k vystupňovanému afektu,

v ktorom dostatočne nerozpoznala a neovládla svoje konanie v stave ohrozenia. Vzhľadom k stavu
vystupňovaného afektu potenciovaného stredne ťažkou ebrietou, v stave ohrozenia, mohla a vedela
rozpoznať protiprávnosť svojho konania len v podstatne forenzne významne zmenšenej miere. Rovnako
jej schopnosť toto konanie ovládať bola podstatne, forenzne významne zmenšená. Jej pobyt na slobode
z psychiatrického hľadiska by vzhľadom na poruchu osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť

pre spoločnosť nebezpečný. Znalec doporučuje, aby u nej súd nariadil ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou. Zároveň znalec poukázal na to, že u nej neboli zistené sklony ku agresii, skôr sa
u nej jednalo o úzkostné sklony, k záverom znaleckého posudku dospeli po porade s psychologičkou
Mgr. Dianou Dočolomanskou, s ktorou koordinovali závery.

Zo znaleckého posudku č. 3/2023 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,

ktorý vypracovala znalkyňa A. I. I. vyplýva, že mentálna kapacita obžalovanej je v pásme populačnej
normy. Z hľadiska morálneho má zvnútornené aj pomenované morálne hodnoty, primerane vyvinuté
vyššie city. Osobnostne je výrazne nezrelá, disharmonicky štrukturovaná. Pohotovosť k agresívnemu
konaniu a agresivita samotná nie sú pre ňu dominantnou črtou, je vyvážená pozitívnym vzťahovaním
sa k sociálnemu okoliu a nie je prítomná vo zvýšenej miere. Ako riziková sa však ukazuje oblasť

zvýšenej impulzivity, málo premyslených prejavov, okamžitej produkcie, nedá si čas na dostatočné
sformovanie úsudku, adekvátne zhodnotenie situácie, má tendenciu k produkovaniu neefektívnej
aktivity. Z hľadiska jej osobnosti je pravdepodobná možnosť náhleho impulzívneho odbrzdenia
maladaptívnych neočakávaných, intenzívnych mechanizmov správania v situáciach výraznej frustrácie,
stresu, úzkosti, bezradnosti, najmä ak sú oslabené mechanizmy racionálnej kontroly ako pri únave,

intoxikácii, akútneho stresu. Prítomné sú neurotické črty v zmysle zvýšenej úzkostnosti, emočnej
nestability, infantilné, nezrelé postoje. Zvýšené impulzívne prejavy afektívnych hnutí sa najmä v stave
frustrácie, bezradnosti (k čomu má osobnostne výrazné dispozície), môžu objaviť v stavoch oslabenej
vedomej kontroly. Jej všeobecná vierohodnosť je plne zachovaná.

Nazákladetaktoprevedenéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žesaskutokstaltakakojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchala obžalovaná. Okrem vlastného priznania je usvedčená
najmä na základe svedeckej výpovede jej matky M. E., znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho
lekárstva a medicínskych expertíz v Martine, znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých č. 3/2023, čiastočne na základe výpovede svedka A. A. D., záverov

znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie KEU PZ ČES:
PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433, ohliadky miesta činu ako aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spisovom materiály. Súd nemal dôvod o pravdivosti týchto dôkazov pochybovať, pričom jednotlivé
dôkazy utvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku.

Samotná obžalovaná sa ku spáchaniu žalovaného skutku v celom rozsahu priznala a skutok úprimne
oľutovala. Namietala však právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu, nemala úmysel svojho
manžela usmrtiť a podľa vyjadrenia jej obhajcu konala v nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 3 Trestného
zákona. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že spolužitie s poškodeným nebolo vždy ideálne, na
J. odišli z dôvodu, že chceli začať nový život, pretože na F. poškodený vo zvýšenej miere požíval

alkoholické nápoje, drogy, viac krát ju aj fyzicky napadol. Po príchode na J. už drogy nepožíval, ale
keď bol pod vplyvom alkoholu bol veľmi žiarlivý, keď bol triezvy spolužitie bolo bezproblémové, mala ho
veľmi rada, nikdy sa s nim nechcela rozísť. Po spáchaní skutku mu hneď spoločne s mamou poskytli
prvú pomoc a volala záchranku. Matka obžalovanej M. E., ktorá s nimi bývala v spoločnej domácnosti
v podstatných rysoch opísala skutok zhodne s obžalovanou, ako aj opis ich spolužitia. Uviedla, že

obžalovaná nebohého veľmi ľúbila napriek jeho správaniu v stave opitosti, keď bol triezvy, mali pekný
vzťah.

Senát okresného súdu skúmal, či obžalovaná svojím konaním nenaplnila skutkovú podstatu trestného
činu zabitia v zmysle § 147 Trestného zákona, pri ktorom trestnom čine je konanie páchateľa

vedené úmyslom spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a pre zavinenie následku (smrti) sa vyžaduje
nedbanlivostné konanie a musela by existovať príčinná súvislosť medzi konaním z nedbanlivosti
a následkom. U obžalovanej bolo preukázané, že jej úmysel nesmeroval len k spôsobeniu ťažkej ujmy
na zdraví, čo vyplýva predovšetkým zo skutkových okolností prípadu, z intenzity jej útoku, použitiapredmetu útoku - noža o dĺžke čepele 14,5 cm. Nejednalo sa o jedno bodnutie, ale ako je zrejmé zo
záverov znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine
a výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní MUDr. Františka Štullera PhD. išlo o tri samostatne vedené

útoky nožom bodnorezného charakteru stredne veľkej až veľkej intenzity na oblasť tela poškodeného
kde sa nachádzajú dôležité orgány pre život, ktoré sú ľahko zasiahnuteľné. Obžalovaná konala vo forme
nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, teda vedela, že svojím konaním
môže spôsobiť ako následok smrť poškodeného a bola s tým minimálne uzrozumená. Svojím konaním
naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - obzvlášť závažného

zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na
chránenej osobe - blízkej osobe.

Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, ktoré vyplývajú z výpovede samotnej obžalovanej,
ako aj výpovede svedkyne - jej matky, súd dospel k záveru, že sa nejednalo zo strany obžalovanej

o nutnú obranu v zmysle § 25 Trestného zákona, pretože neodvracala priamo hroziaci alebo trvajúci
útok poškodeného. Podľa výpovede obžalovanej ju poškodený v kuchyni chytil za ruku, otočil ju k sebe,
dal jej jednu a druhú facku na tvár, ona ho odsacovala, ustúpila ku kuchynskej linke a z tejto vzala
položený nôž, kričala na neho, aby sa nepribližoval a nechal ju na pokoji, začala nožom mávať a až
keď ho dvakrát pichla, si uvedomila, čo sa stalo. Zo strany poškodeného sa nejednalo o priamo hroziaci

útok ani o trvajúci útok. Aj z výpovede matky obžalovanej vyplýva, že táto stála za poškodeným, on sa
v kuchyni hádal s obžalovanou, ktorej dal dve facky, svedkyňa zozadu mu zachytila ruku, poškodený
ju ľavou rukou odsotil, myslela si, že chce z kuchyne odísť, on sa ale zase otočil k obžalovanej, vtedy
videla, že dcéra robí nejaké pohyby rukou. Poškodený jej zacláňal výhľad, útok nožom preto nevidela.

Z uvedeného vyplýva, že útok poškodeného voči obžalovanej, ktorý spočíval v dvoch úderoch otvorenou
dlaňou do oblasti jej tváre už skončil a obžalovaná neodvracala žiadny priamo hroziaci ani trvajúci útok a
konala zjavne neprimeraným spôsobom, s nožom. Pretože obžalovaná už neodvracala priamo hroziaci
ani trvajúci útok, hoci konala v stave silného rozrušenia spôsobeného útokom, ako aj v dôsledku zmätku
a strachu, súd nezistil ani podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 odsek 3 Trestného zákona, podľa

ktorého ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal
v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku,najmäkjehospôsobu,miestuačasu,okolnostiamvzťahujúcimsakosobeútočníkaalebokosobe

obrancu.

V zmysle záverov znaleckého posudku č. 71/2023 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s. r. o., ako
aj výsluchu znalca MUDr. Svetozára Drobu na hlavnom pojednávaní, záverov znaleckého posudku

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou Mgr.
Dianou Dočolomanskou konala obžalovaná v stave stredne ťažkej ebriety a vo vystupňovanom afekte,
kedy jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli forenzne významne zmenšené. Pobyt obžalovanej
na slobode by vzhľadom na poruchu jej osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť pre spoločnosť
nebezpečný, pričom jej znalci doporučujú uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

U obžalovanej bol v čase spáchania trestného činu stav zmenšenej príčetnosti, pričom stav zníženej
príčetnosti automaticky nevylučuje úmyselné zavinenie, nakoľko sa týka miery zavinenia a nie
zavinenia ako takého. Preto aj pri zmenšenej príčetnosti je nevyhnutné vyvodzovať zavinenie páchateľa
najmä z okolností prípadu, druhu predmetu útoku na poškodeného, zo spôsobu jeho použitia voči

poškodenému, intenzity konania. Emócie vo vystupňovanom afekte vedú vo svojej podstate k zníženiu
obžalovanej svoje správanie a konanie racionálne korigovať, pričom silne rozrušená obžalovaná
chápala v čase činu vyhrotenú situáciu a svoje protiprávne konanie len rámcovo - jej rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti boli forenzne významne zmenšené. Stav zmenšenej príčetnosti, teda sám
o sebe, nespôsobuje zánik úmyselného zavinenia vo vzťahu k následku (smrti poškodeného) a nemení

ho na zavinenie nedbanlivostné.

Táto zmenšená príčetnosť následne odôvodňovala použitie osobitného postupu voči obžalovanej a to
v zmysle § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, kedy súd môže znížiť trest pod dolnú hranicutrestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal trestný čin
v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné
za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,

pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie. Ide
o špeciálne ustanovenie nielen k trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti trestného zákona, ale aj
k všeobecným ustanoveniam, ktoré sa týkajú ukladania trestu a ochranných opatrení.

Pokiaľ sa jedná o výmeru trestu, trestný zákon neustanovuje žiadne trestné sadzby, či obmedzenia

a výmeru trestu ponecháva na zhodnotení súdu, pretože tá závisí najmä od zdravotného stavu
zmenšene príčetnej obžalovanej. Súd pri určení výmery trestnej sadzby prihliadol predovšetkým na to,
že skutok spáchala vo vystupňovanom afekte v stredne ťažkej jednoduchej opilosti, pričom jej ovládacie
a rozpoznávajúce schopnosti boli podstatne znížené. Obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná ani
priestupkovo riešená, riadne bola zamestnaná. Neboli u nej zistené vlastnosti, ktoré by boli antisociálne,
anetické alebo zvýšene agresívne, teda násilná agresivita nie je súčasťou jej osobnostnej výbavy. Súd

u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, ale jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu.
Obžalovaná síce prejavila ľútosť na svojim konaním ale súčasne poprela, že mala úmysel manžela
usmrtiť a spochybňovala aj právnu kvalifikáciu svojho konania a preto nemožno u nej konštatovať
existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona tak ako bolo rozhodnuté

v pôvodnom rozsudku okresného súdu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru psychiatria a prednes znalca MUDr. Svetozára
Drobu na hlavnom pojednávaní je potrebné konštatovať, že obžalovaná v inkriminovanom čase mala
podstatným spôsobom znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti, hoci u nej nebola zistená

duševná choroba, jednalo sa u nej o poruchu osobnosti, kedy u nej došlo k vystupňovanému afektu
v stave stredne ťažkej ebriety v rámci eskalujúceho konfliktu s agresívnym emulatórne zafarbeným
konaním poškodeného. Na rozvoji vystupňovaného afektu sa podieľalo okrem požitia alkoholu aj
osobnostná výbava obžalovanej, jej úzkostná a strachová reakcia a určitá obranná agresivita v emočne
a afektovane nabitej situácii s ohľadom aj na v minulosti prežité udalosti, ktoré sa vyskytli v spolužití.

Obžalovaná v minulosti bola dlhodobo viktimizovaná nebohým manželom, v roku 2017 ju preukázateľne
fyzicky napadol so železnou tyčou, v dôsledku jeho útoku upadla do bezvedomia. Samotná obžalovaná
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej manžel pri ich poslednej hádke v inkriminovanom čase
bol silno pod vplyvom alkoholu, vyzeral ako nepríčetný, „besný“, akoby to ani nebol on, vyzeral
presne tak ako keď ju napadol so železnou tyčou v roku 2017. Obžalovaná nekonala premyslene

a plánovite, jednalo sa u nej skratové konanie vyvolané agresivitou na strane poškodeného. Konala
v silnom rozrušení a strachu, kedy u došlo k odbrzdeniu maladaptývnych neočakávaných intenzívnych
mechanizmov správania.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd uložil obžalovanej v zmysle ustanovenia § 39 odsek 2
písmeno c ) Trestného zákona podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
8 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona do
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože vzhľadom na osobu
obžalovanej by zaradenie do ústavu s iným stupňom stráženia bolo neprimerane prísne a jej náprava

bude takto lepšie zaručená.

Takto uložený trest je v súlade s ustanoveniami § 34 Trestného zákona, kedy súd prihliadol na
spôsob spáchania činu (obžalovaná reagovala na agresívne správanie poškodeného), jeho následok,
zavinenie (konala v nepriamom úmysle), pohnútku, na osobu obžalovanej, jej pomery ako netrestanej

a bezúhonnej, ktorá sa po skutku snažila poskytnúť poškodenému prvú pomoc a privolala záchranku, a
ktorá nemá sklony ku agresivite, za nezistenia priťažujúcich okolností.

Súd obžalovanú zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nie len s ohľadom na jej
bezúhonnosť, ale zároveň uplatnil zásadu individualizácie trestu, prihliadol na všetky okolnosti prípadu,

nie len na tú skutočnosť, že sa jedná o obzvlášť závažný zločin vraždy a vychádzal aj zo samotného
trestu, ktorý bol obžalovanej uložený za použitia mimoriadneho zníženia trestu.Zároveň súd v zmysle záverov znaleckého posudku podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona a § 74 odsek
1 Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest prepadnutia veci, a to
kuchynského noža, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.

V zmysle pokynu krajského súdu súd uložil obžalovanej v zmysle § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného
zákona aj ochranný dohľad na dobu jedného roka, pretože uloženie ochranného dohľadu páchateľovi,

ktorý sa odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody je obligatórne
a jedná sa o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá
je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy u obžalovanej po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že si poškodená N. E., sestra nebohého J. C., nárok na náhradu škody v prípravnom

konaníanivkonanípredsúdomneuplatnila,výrokováčasťrozsudkuvýrokonáhradeškodyneobsahuje.
iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku

nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.