Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Csp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201548
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723201548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. A. XXXX/XX, XXX XX D., občan SR, o zaplatenie sumy 2.100,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresnom súde Banská Bystria žalobu dňa 06. 02. 2019, v ktorej
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 2.100,59 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom

spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. 02. 2019 platobný rozkaz
sp. zn. 33Up/141/2019 a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol žalobca vyzvaný, či navrhuje pokračovanie v konaní.
Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
Tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 10 ods.3 ZoUK a vec bola dňom 13. 11. 2019
postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že
pohľadávku nadobudol postúpením od Poštovej banky, a. s. na základe zmluvy zo dňa 20. 06. 2018.

Banka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 04. 06. 2013 Zmluvu, súčasťou ktorej boli VOP a predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 25.02.2016 oznámil
žalovanému, že dňom 25.02.2016 vyhlásil celý úver za splatný. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky
v celkovej výške 6.100 Eur a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 5.422,20 Eur. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 7.294,20 Eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 4 437,42 Eur, z riadneho úroku vo výške 2.817,13 Eur a z poplatkov vo výške 39,65 Eur.

Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.100,59 Eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými
peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (5.800 Eur – 3.699,41 Eur = 2.100,59 Eur). Zvyšnú
časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 21.06.2018, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Súdne zásielky boli žalovanému zasielané na adresu uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň registrovaná

akotrvalýpobytžalovanéhovRegistriobyvateľovSR.Súdnazásielkasasúduvrátilaakonevyzdvihnutá.
Šetrením polície bolo zistené, že na uvedenej adrese žalovaný nie je známy, avšak iná adresa pobytu
žalovanéhozistenánebola.Súdpretopostupompodľa§116ods.2C.s.p.zverejniloznámenieopodanej
žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, pričom žaloba sa považuje za doručenú po 15-tichdňoch od jej zverejnenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, t. j. dňa 04. 12. 2019. V súlade
s ustanovením § 116 ods.3 a § 106 ods.1 písm. a/ boli všetky ďalšie zásielky žalovanému doručované
na adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovanému tak bola zasielaná súdna

zásielka spolu so žalobou a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18. 11. 2019, v ktorej bol žalovaný
vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. V súlade s ustanovením § 111 ods.3 C. s. p. sa zásielka považuje za
doručenú dňom vrátenia súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel, t. j. dňa 18. 12. 2019. Žalovaný sa
k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom sp.zn. 18Csp/106/2019-106 dňa 03. 03. 2020 tak, že
žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie nároku, na premlčanie v spotrebiteľských sporoch súd prihliada
ex offo. Na odvolanie žalobcu Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom sp.zn. 11CoCsp/29/2020 zo dňa
27.05.2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením
sp.zn. 4Cdo//250/2021 zo dňa 28.03.2023 zrušil rozsudok KS BB a rozsudok OS Zvolen a vec vrátil
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, vec je vedená pod sp.zn. 13Csp/23/2023.

4. Žalobca bol súdom vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 C.s.p.) ohľadne postupu pri
zosplatnení úveru a postúpení pohľadávky. Žalobca v písomnom vyjadrení k postupu zosplatnenia
uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v bode 6. 2 OP
pre úver . Postupca výzvou zo dňa 02.02.2016 vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods.9 OZ na

úhradu omeškaných splátok vo výške 583,74 Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje priložená vrátená zásielka, ktorá bola dňa 24.02.2016
vrátená odosielateľovi. Vyššie uvedená zásielka teda bola doručená do dispozičnej sféry adresáta dňa
05.02.2016 hodením oznámenia o uložení tejto zásielky. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota
na plnenie v zmysle ust. § 53 ods.9 OZ, pričom uplynula dňa 20.02.2016. Nakoľko zo strany žalovaného

nedošlo v zmysle predloženej platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 25.02.2016
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný si túto opätovne neprevzal v odbernej lehote.
Žalobca teda zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

4.1. K podmienkam podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca poukázal na to, že žalovaný
bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou k úhradu dlžnej sumy zo dňa
25.02.2016. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017 a sp.

zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 hovoria o tom, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje
povinnosti: a) preukázateľné odoslanie písomnej výzvy dlžníkovi v omeškaní, a b) dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Zmluva
o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 25.02.2016 vyzvaný na splnenie
pohľadávky vo výške 4.823,49 Eur, čo predstavovalo výšku dlžnej sumy k uvedenému dňu. Zároveň je z

predloženého prehľadu úhrad zrejmé, že žalovaný túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti
o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy
na úhradu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/1/2021 z 18.03.2021,
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5CoCsp/67/2021 z 14.04.2022: „Pokiaľ ide o podanie z 21.12.2017,
odvolací súd zdôrazňuje, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020)

pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možné považovať aj
oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je
výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
nemožnoautomatickystotožňovaťspísomnouvýzvubankypodľa§92ods.8zákonaobankách,pretože
relevantným bude obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti.“ V konaní bolo preukázané,

že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda
bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods.8 ZoB. K
Oznámeniu o postúpení pohľadávky žalobca disponuje len podacím hárkom. Uvedenú listinu považuje
za dostatočné preukázanie,

že táto zásielka bola doručovaná do dispozičnej sféry adresáta. Napriek uvedenému zastáva názor,
že ak by aj súd predložený podací hárok nepovažoval za dostatočné preukázanie zosplatnenia,
nebolo by možné posúdiť postúpenie ako neplatné. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 12CoCsp/9/2020 z 22.04.2021: Vedomosť dlžníka o zmene na strane veriteľa má významlen v tom, že ovplyvňuje možnosť privodiť zánik jeho záväzku splnením i pôvodnému veriteľovi.
Uvedené však nemá vplyv na postavenie nového veriteľa ako aktívne legitimovaného v spore o plnenie
predmetnéhozáväzkuvočidlžníkovi(pozrirozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepublikyI.ÚS1980/08).

Nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 OZ, nemá za následok
neplatnosť postúpenia pohľadávky. Ak žalobca preukázal platné postúpenie pohľadávky na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom, jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým mal
oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky, bol bezprávneho významu na preukázanie vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, pričom v danom smere oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do

dispozičnej sféry žalovaného doručením žaloby (pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu Bratislava
sp. zn.16CoCsp/20/2020 zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 9Co/168/2019 zo dňa 19. 12. 2019, Krajský súd
Nitra sp. zn. 6CoCsp/5/2020 zo dňa 29. 06. 2020 a iné).“

4.2. K premlčaniu žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, podľa ktorých v spotrebiteľských

vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia
splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v
spojení s ust. § 53ods. 9 OZ prechádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo dňa nasledujúceho po
splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ bezprostredne
predchádza. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 25.02.2016, pričom v súlade so

závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu
tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 10.11.2015. Premlčacia doba tak
začala plynúť odo dňa 11.02.2016 a uplynula by 11.02.2019.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12. 09. 2023 a to v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol

predvolaný včas a riadne (doručenie vykázané fikciou), svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Poštová banka, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere – konsolidácia dňa 04. 06. 2013. Predmetom

zmluvy bola žiadosť žalovaného o maximálnu výšku úveru 5.800,-- Eur na splatenie úverov vo výške
5.798,38 Eur s dobou splácania na 6 rokov. Požiadal o čerpanie úveru formou prevodov na účet
a o splácanie úveru prevodom z účtu. Bankou bol žalovanému poskytnutý úver 5.800,-- Eur s úrokom 19
% ročne. Bola dojednaná mesačná splátka 137,-- Eur od 10. 07. 2013, ďalej splátky splatné vždy k 10-
temu dňu v mesiaci s počtom splátok 72 a dátumom konečnej splatnosti úveru 10. 06. 2019. RPMN bola

určená na 20,99 %, priemerná RPMN 19,47 % a celková výška nákladov činila 3.968,11 Eur. V bode
2/ bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia OP pre úver, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Klientsapreduzavretímzmluvy oboznámil
s podmienkami úveru v zmysle formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa

bodu 3/ banka poskytla klientovi úver predovšetkým na splatenie predchádzajúcich úverov z tam
špecifikovaných úverových zmlúv poskytnutých bankou. Za deň čerpania sumy úveru sa považuje deň
splatenia konsolidovaných úverov.

7. K zmluve žalobca doložil Všeobecné obchodné podmienky banky, Sadzobník poplatkov, Obchodné

podmienky pre úver dostupná pôžička ( čl. 254).

8. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 29. 06. 2018“ vyplýva, že na účte je evidované vyčerpanie
úveru 5.800,-- Eur, splatené 1.362,58 Eur a celková neuhradená istina 4.437,42 Eur. Podľa časti -
zaplatené splátky a plán splátok je zrejmé, že na účte sú vedené uhradené splátky od 10. 07. 2013 do

10. 09. 2015. Posledná splátka je evidovaná dňa 10. 10. 2015 v sume 0,41 Eur, t. j. predpísaná splátka
137,-- Eur nebola v lehote splatnosti celkom uhradená. Ďalej sú evidované neuhradené splátky od 10.
11. 2015 do 10. 02. 2016 po 137,-- Eur mesačne, dňa 25. 02. 2016 je evidované zosplatnenie vo výške
4.099,25 Eur.

9. Listom zo dňa 01. 02. 2016 banka upozornila žalovaného na porušenie Zmluvy o úvere s tým,
že ku dňu 29. 01. 2016 je evidovaná pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo
výške 583,74 Eur, z toho 547,59 Eur omeškané splátky a 36,15 v poplatky. Žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlhu do 15-tich dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade bol upozornený na právo banky– vyhlásiť úver predčasne splatný. Obdobnú výzvu zasielala banka žalovanému aj dňa 02. 02. 2016.
Výzvou zo dňa 25. 02. 2016 banka oznámila žalovanému, že na základe porušenia Zmluvy o úvere sa
úverová pohľadávka k 25. 02. 2016 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu a dlh činí 4.823,49 Eur

a pozostáva z istiny 4.437,42 Eur, úrokov 346,42 Eur, poplatkov 39,65 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlhu do 10-tich dní od doručenia výzvy.

10. Listom zo dňa 04. 07. 2018 oznámila banka žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi, k čomu
bola pripojená časť podacieho hárku s podaním dňa 06. 07. 2018. Žalobca zároveň pripojil Zmluvu

o postúpení pohľadávok uzavretú s Poštovou bankou dňa 20. 06. 2018 vrátane Prílohy č. 1, kde bola
identifikovaná pohľadávka žalovaného uplatnená v tomto konaní.

11. Listom zo dňa 12. 12. 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu.

12. Na pojednávaní predložil žalobca súdu Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,

ktorú žalobca podpísal dňa 04. 12. 2018 a žalovaný dňa 08. 02. 2019. Podľa článku 2 zmluvy, žalovaný
voči žalobcovi uznal v zmysle § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, čo do právneho dôvodu a výšky,
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol zo Zmluvy zo dňa 04. 06. 2013 s pôvodným veriteľom Poštová
banka. Dlžná suma pozostáva z istiny 4.437,42 Eur a ostatného príslušenstva 2.856,78 Eur, úroku
zomeškania5,05%ročnezistinyod20.06.2018dosplatnostiposlednejsplátkypodľadohody.Včlánku

3 bolo dojednané, že sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť svoj záväzok v mesačných splátkach po
40,-- Eur, splatné vždy 20-teho dňa v mesiaci od 20. 03. 2019. Podľa článku 3.2, pre prípad neuhradenia
svojho záväzku podľa dohodnutých splátok, žalovaný stráca výhodu splátok a je povinný uhradiť celý
zvyšok dlhu uznaný v článku 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 05. 2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.1. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani
nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej
služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského

práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ .

14. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných ) zmluvy o úvere (§ 497).

14.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14.2. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.04.2014

(platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.14.3. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14.4. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14.5. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14.6. Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené

záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez
zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Podľa ods.2, postupca
jepovinnýodovzdaťpostupníkovivšetkydokladyaposkytnúťvšetkypotrebnéinformácie,ktorésatýkajú
postúpenej pohľadávky.

14.7. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14.8 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14.9 Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

14.10. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že žalobca si
uplatnil svoj nárok zo záväzkovo-právneho vzťahu a to zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej

dňa 04. 06. 2013. Súd vychádzal z toho, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky podľa
Zmluvy vo výške 5. 800 Eur. Hoci žalobca v písomnej žalobe v jednej časti uvádza, že „Žalovaný čerpal
peňažné prostriedky v celkovej výške 6. 100 Eur a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 5.
422,20 Eur“, v inej časti žaloby uvádza „Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2 100,59 Eur,
pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (5 800

Eur - 3 699,41 Eur = 2 100,59 Eur)“. Súd uvedenú zmätočnosť pripisuje len nepozornosti pri vyhotovení
písomného znenia žaloby. Nebolo sporné, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s dojednaným úrokom v mesačných splátkach po 137,-- Eur, ktoré boli splatné od 10. 07. 2013
vždy k 10-temu dňu v mesiaci až do 10. 06. 2019. Nebolo tiež sporné, že žalobca v priebehu úverovéhovzťahu prestal splácať dojednané splátky a to od splátky splatnej dňa 10.10.2015, ktorá nebola uhradená
v plne výške. Žiadne ďalšie splátky ani iné úhrady na dlhu žalovaný nevykonal. Žalobca uviedol, že
pred zosplatnením úveru bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok výzvou z 01. 02. 2016 (čl.

51) a upozornil ho na možnosť zosplatnenia dlhu. Doručenie výzvy žalobca dokladoval kópiou vrátenej
zásielky dňa 24.02.2016 (čl. čl.257), z ktorej ale nie je zrejmý adresát zásielky, takže nie je preukázané
doručovanie práve žalovanému. Žalobca ďalej zdokladoval, že pre neplnenie splátok žalovaným veriteľ
pristúpil k zosplatneniu úveru, úver bol zosplatnený ku dňu 25. 02. 2016 (čl.52). Doručenie zosplatnenia
žalobca dokladoval kópiou vrátenej zásielky (čl. čl.259 rub), ktorá sa vrátila veriteľovi ako neprevzatá

dňa 01.03.2016 z adresy, ktorú dlžník uviedol ako doručovaciu adresu v zmluve. V čase zosplatnenia
bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace s nezaplatenými splátkami, t.j. od splátky splatnej
10.10.2015 uplynuli 3 mesiace 10. 01. 2016, od splátky splatnej 10.11.2015 uplynuli 3 mesiace 10.
02. 2016. Podmienky zosplatnenia aj podľa § 565 OZ boli splnené vo vzťahu ku splátke splatnej
10.11.2015, keď k zosplatneniu mohlo dôjsť až po uplynutí 3 mesiacov, t.j. po 10.02.2016, zároveň do
splatnostinasledujúcejsplátkydňa10.03.2016,kzosplatneniudošlodňa25.02.2016.Okolnosťriadneho

doručenia výzvy pred zosplatnením súd nemal za preukázanú.

16. Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa Poštovej banky na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok dňa 20. 06. 2018 vrátane Prílohy č. 1 (čl.6), kde bola identifikovaná pohľadávka
žalovaného uplatnená v tomto konaní. Súd skúma z úradnej povinnosti vecnú legitimáciu, ktorej

nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Na absolútnu neplatnosť
postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti) , viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020 (uverejnený v Zb rozhodnutí
NS SR č. 6/2022). Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok

uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj

postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001Z.z.obankách jednoznačnevyplýva,žeprávobankynapostúpeniepohľadávkyvočidlžníkovi
tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného
záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Žalobca dokladoval splnenie
podmienky výzvy pred postúpením pohľadávky na základe výzvy, ktorou vyzval žalovaného pôvodný

veriteľ na zaplatenie zosplatneného dlhu zo dňa 25. 02. 2016. Poukázal na obdobné hodnotenie v iných
rozhodnutiach Krajských súdov. Na splnenie uvedenej podmienky boli v minulosti v rozhodovacej praxi
odvolacích súdov rôzne názory, keď niektoré odvolacie senáty striktne trvali na naplnení uvedenej
podmienky. Iné odvolacie senáty osobitnú výzvu adresovanú dlžníkovi nevyžadovali s argumentom,
že dlžník bol v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní a výzva pred zosplatnením resp. výzva na

úhradu dlžného záväzku po vyhlásení predčasnej splatnosti postačovala a nebolo nutné realizovať
ďalšiu osobitnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. V tejto súvislosti
s poukazovaním na iné rozhodnutia Krajských súdov vydané v obdobných veciach je nevyhnutné uviesť,
že až právny názor opakovane potvrdený Najvyšším súdom SR je možné považovať za súčasť ustálenej
judikatúry, pričom významnou je aj skutočnosť, či takéto rozhodnutie bolo publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd teda nie je
pri rozhodovaní viazaný názormi iných odvolacích súdov (hoci aj v obdobných veciach). Najvyšší súd
SR sa v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022 vyjadril k uvedenej otázke, keď uzavrel,
že z uvedeného ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia
byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky

klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad
porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je
predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia §
92 ods.8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že

je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter
výzvyvzmysle§92ods.8zákonaobankách.NauvedenérozhodnutiepoukázalajinýsenátNajvyššieho
súdu v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, posudzujúc či nastolené otázky neboli eštev rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu riešené, iný výklad k samostatnej výzve banky v zmysle
ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách v novšom rozhodnutí neuviedol. Súd teda konštatuje, že
ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách vyžaduje osobitnú výzvu banky adresovanú jej klientovi, že

jej klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku ako podmienku pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt. V konaní pred súdom I. inštancie nebolo preukázané
splnenie tejto podmienky postupiteľnosti pohľadávky banky. Uvedený záver má za následok, že súd
považuje postúpenie pohľadávky na žalobcu za neplatné (§ 39 Obč. zákonníka) z dôvodu absencie
osobitnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. Žalobca tak nie je nositeľom

právanauplatneniežalovanejpohľadávky,pretosúdžalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol.Zdôvodu
hospodárnosti konania sa súd vecným prejednaním nároku v ďalšom nezaoberal.

17. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci. Vo veci
bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, náhradu trov konania si však neuplatnil. Zo spisu súd nezistil,
že by mu trovy konania vznikli, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.