Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201687
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223201687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, deti rodičov matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., právne zastúpená: JUDr. Marcela
Kucháriková, advokátka, sídlom Hlavná 25, Šamorín, a otec - G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.

XXX, E., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14P/74/2023 – 487 zo dňa 16. mája 2024 a
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje.

II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023 domáhal zníženia výživného na
malol. deti B., A. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 250 eur a B. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou
200 eur mesačne, na 60 eur a 50 eur s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom v rámci
rozvodového konania, sa na jeho stane podstatne zmenili pomery, keď mu pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť na maloletého I. nar. XX.XX.XXXX a od 10.07.2023 bude na otcovskej dovolenke a následne
na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sa mu podstatne zníži príjem. Súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej rozsudkom sp. zn. 14P/74/2023-407 zo dňa 15. februára 2024, ktorým pôvodné výživné
stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 znížil
na 120 euro pre maloletú A. a na 80 euro pre maloletého B., ktoré výživné mal otec platiť od 01.08.20203
do 31.03.2023. Následne od 01.01.2024 má podľa rozsudku otec platiť výživné na maloletú A. 80 eur

a na maloletého B. 60 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí dňa
27.03.2024, pričom o odvolaní sa rozhoduje na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/141/2024,
rozsudok nie je teda ešte právoplatný.

2. V čase po podaní odvolania matkou proti rozhodnutiu vo veci samej podal otec maloletých detí
návrh na súd prvej inštancie na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil

neodkladné opatrenie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej zo dňa 15.02.2024, č.k. 14P/741/2023-407,
teda v rozsahu neprávoplatného rozsudku vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že má príjem vo výške 473 eur. Z
dôvodu, že otec meškal 20 dní s jednou splátkou výživného pre maloleté deti, matka podala návrh voči
otcovi na vykonanie exekúcie. Podľa tvrdenia otca, exekútorovi má zaplatiť 918,70 eur, hoci jeho príjem

činí 473 eur. Rozsudok zo dňa 15.02.2024, č.k. 14P/741/2023-407 ešte nie je právoplatný, nakoľko voči
rozsudku bolo podané odvolanie. Otec nedokáže platiť výživné mesačne v rozsahu podľa rozsudku č.k.9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021,
č.k. 21Cop/62/2020-1147 v odseku I. Tým je priamo ohrozený aj jeho syn, o ktorého sa stará ako rodič
na rodičovskej dovolenke. Ako prílohu k návrhu navrhovateľ predložil: upovedomenie o začatí exekúcie,

výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 26.04.2024, potvrdenia o uskutočnení prevodu, správu súdnemu
exekútorovi zo dňa 12.02.2024.

4. Tomuto návrhu otca súd prvej inštancie vyhovel a dňa 16. mája 2024 nariadil neodkladné opatrenie
sp. zn. 14P/74/2023-487, ktorým zaviazal otca maloletých detí platiť výživné v rozsahu: maloletej A. 80

euro mesačne a maloletému B. 60 euro mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky
vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
pod sp. zn. 14P/74/2023.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „Civilný sporový

poriadok“), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako
„Civilný mimosporový poriadok“), § 62, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o rodine“). Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil tým, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Neodkladným opatrením súd poskytuje
ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak,
aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie

bezprostredne dotýka. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj
v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. V konaní o prejednaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je
nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená

zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Vyhodnotiac
všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu súd prvej inštancie

dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
čo sa týka výživného pre maloleté deti. Je nesporné, že od posledného určenia výživného došlo k
výraznej zmene pomerov na strane otca. Majetkové pomery otca neumožňujú platiť skôr stanovené
výživné, aby nebola ohrozená životná úroveň aj voči ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Súd považoval
za dôvodné, aby bol otec zaviazaný platiť výživné v rozsahu, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

6. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu, pričom
prvé podanie doručené súdu 19.05.2024 nebolo nazvané „odvolanie“, ale svojim obsahom bezpochyby
smerovalo proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia a druhé podanie – zo dňa 27.05.2024
bolo aj riadne označené ako „odvolanie“, aj svojim obsahom jednoznačne smeruje proti nariadenému

neodkladnému opatreniu. V odvolaniach matka namieta najmä nezákonnosť vydaného neodkladného
opatrenia, nakoľko toto bolo vydané už počas odvolacieho konania – t.j. po podaní odvolania voči
rozsudku vo veci samej, a o takomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má rozhodovať
v zmysle § 362 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd. Ďalej matka uvádza, že exekúcia na
otca, ktorou odôvodnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola opodstatnená, nakoľko

otec ako povinný sa omeškal s výživným, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebolo
uhradené výživné tak, ako to určuje exekučný titul, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
pre zníženie výživného neodkladným opatrením, nakoľko by to zakladalo návod pre povinných, ako
si zabezpečiť zníženie výživného. Matka ďalej svoje odvolanie odôvodňovala tým, že v konaní vo
veci samej nebol dostatočne preukázaný skutočný príjem otca, a teda ani v konaní o neodkladnom

opatrení nebolo možné znížiť výživné na rovnaké sumy – takisto z dôvodu nedostatočnosti preukázania
objektívnych možností a schopností otca. Z týchto dôvodov navrhuje matka, aby bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušené a aby bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.7. K vydanému neodkladnému opatreniu sa vyjadrila i Krajská prokuratúra Trnava, ktorá dňa 21.05.2024
vstúpila do konania, pričom poukázala na ustanovenie § 362 Civilného mimosporového poriadku
a uviedla, že súd prvej inštancie sa týmto ustanovením neriadil a vo veci rozhodol ako súd nepríslušný

konať. Z toho dôvodu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

8.Dňa09.07.2024oteczaslalsúduďalšiepodanie,ktorénazval„VyjadrenieotcakodvolaniumatkykNO
otca zo dňa 27.05.2024“, avšak po posúdení obsahu tohto podania je zrejmé, že ide o vyjadrenie otca
k vyjadreniu matky týkajúce sa veci samej, nakoľko tu nereaguje na matkou namietanú nezákonnosť

uznesenia súdu prvej inštancie, ale sa zaoberá výdavkami matky, ktoré sú podľa neho privysoké
a neprimerané jej tvrdeniam o jej nezamestnanosti a podáva ďalšie vyjadrenia a názory, ktoré však
s nemajú koreláciu s odvolaním matky vo veci neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 362 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania.

14. Podľa § § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§

359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm.
d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezohľadunarozsahadôvody
odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

17. Odvolací súd zistil, že návrh otca bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na
Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 14P/74/2023, nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté

rozsudkom dňa 15.02.2024, odvolanie proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 27.03.2024 a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu prvej inštancie doručený dňa 09.05.2024. Právna úprava
obsiahnutá v § 362 Civilného mimosporového poriadku je v tomto prípade jednoznačná, keď stanovuje,
že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, jepríslušný rozhodnúť odvolací súd. Opodstatnenosť takéhoto postupu vyplýva nielen z verejného záujmu
(napr. ochrana maloletého dieťaťa), ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom
konaní. Postup odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako ovládaný princípom

oficiality v konaniach, v ktorých sa pri začatí uplatní tento princíp. Nakoľko odvolacie konanie bolo začaté
podanímodvolaniavočirozhodnutiuvovecisamej,podanýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
bol podaný už v rámci odvolacieho konania. Sledujúc právnu úpravu spomenutú vyššie musel odvolací
súd postupovať tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko ten nebol oprávnený o podanom
návrhu rozhodnúť. Nakoľko o návrhu mal rozhodnúť odvolací súd, posúdil tento návrh nasledovne:

18. Otec podal návrh na zníženie výšky výživného na svoje maloleté deti, pričom žiada o zníženie
na rozsah, v akom bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie vo veci samej. Neodkladným opatrením
sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných
mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo
ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k

dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo
účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného
mimosporového poriadku, sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací
súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že sú splnené
podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska

aplikáciemaloprichádzaťdoúvahylenakoultimaratio,t.j.akoposlednémožnériešenie.Prinariaďovaní
neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
saposudzujetakpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolnostíznichvyplývajúcich,ale

ajdôvodnostinávrhuzhľadiskaprávnehoposúdeniaveci.Účelomneodkladnéhoopatreniajetotižrýchle
a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

19. Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje

naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov
uvedených v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. V konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv
maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona

o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti
o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v
súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného
procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a
dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.

20. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
v odvolacom konaní, ako aj jeho príloh, pri súčasnom zohľadnení pomerov na strane rodičov
a maloletých detí, dospel odvolací súd k záveru, že otec aktuálnym návrhom neosvedčil nutnosť

bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Rozsudkom
vo veci samej bolo rozhodnuté tak, že otec má maloletým deťom prispievať na výživu v rozsahu:
maloletej A. od 01.08.2023 do 31.08.2023 sumu 120 eur mesačne a od 01.01.2024 sumu 80 eur
mesačne a maloletému B. od 01.08.2023 do 31.08.2023 sumu 80 eur mesačne a od 01.01.2024 sumu
60 eur mesačne. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku sú rozsudky o výživnom vykonateľné

doručením. To znamená, že rozhodnutie je vykonateľné skôr ako nadobudne právoplatnosť. Predbežná
vykonateľnosť v tomto prípade nastáva priamo zo zákona. Predbežná vykonateľnosť v súvislosti s
rozsudkami na výživné má reálne opodstatnenie, a to z hľadiska toho, na čo predmetný nárok slúži.Vzhľadom na zákonnú dikciu rozsudok o výživnom je vykonateľný momentom doručenia bez ohľadu na
paričnú lehotu.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
mal otec platiť výživné podľa rozsudku (hoci neprávoplatného, ale vykonateľného) v tej istej sume,
ktorú požadoval aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na charakter a účel
neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) odvolací súd konštatuje, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu,
a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti
o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá
a nevyhnutná. Odvolací súd je toho názoru, že podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového

poriadku pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, nakoľko
hypotetickým vydaním neodkladného opatrenia by sa otcovi žiadnym spôsobom nezmenila situácia
s platením výživného, išlo by teda o nadbytočné rozhodnutie.

22. Navrhovateľovi dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je konečným rozhodnutím, hoci, ako bolo vyššie vysvetlené, je v tomto
štádiu konania vykonateľným. Odvolací súd bude ešte v riadnom odvolacom konaní posudzovať
rozsudok súdu prvej inštancie a až potom sa s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodne o výške
výživného na jeho maloleté deti tak, aby konečné rozhodnutie bolo v ich záujme.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
v odvolacom konaní z dôvodu neosvedčenia skutočností, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania by boli ich práva ohrozené.

24. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).