Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010710
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5717010710.25

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Róberta Veterníka a prísediacich Kvety
Učňovej a Jarmily Matúškovej na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde v Martin dňa
13.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností

I. XX, okr. J.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- od roku 2013 a naposledy 14.05.2016 svojej bývalej družke B. K., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou a deťmi

býval v spoločnej domácnosti v B. – L., M. N. L. O. XX, predtým na ubytovni futbalového štadióna v B.,
vulgárne nadával, hovoril, že je neschopná, že sa nedokáže postarať o deti, vyhadzoval ju z bytu, vravel
jej, že tam nemá čo robiť, že jej vezme ich dcéru mal. Veroniku a odíde s ňou, opakovane ju, najmä
pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol, fackal ju, strkal do nej, dal jej aj hlavičku, spôsobil jej poranenie
prsta na ruke, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, opakovane od nej požadoval sex napriek tomu, že

ona ho odmietala, lebo sa jej sprotivil, vyhrážal sa jej zabitím; dňa 14.05.2016 v ranných hodinách ju
naposledy fyzicky napadol tak, že ju fackal a škrtil, vulgárne nadával a vyhrážal sa jej smrťou, z vyhrážok
mala strach o život a zdravie,
t e d a

-pokračujúcimkonanímsainémuvyhrážalsmrťoutakýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavu

a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovuje pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť nahradiť
poškodenej B. K., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom D., P. XX, okr. Q., škodu vo výške 85,80 €

(osemdesiatpäť eur a osemdesiat centov).Oproti tomu sa

obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností
I. XX, okr. J.,

podľa § 285 písm. a) Tr. por.

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin pod č. 3Pv 198/16/5506-49 zo dňa 13.06.2017, Okresnému
súdu Martin doručenej dňa 14.06.2017, pre v bode 1 zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2 pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., ktorých sa mal podľa nej dopustiť na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa 02.08.2012 v nočných hodinách v priestoroch futbalového štadióna v Martine, kde vtedy býval s

vtedajšou družkou a jej dcérou mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá keď sa prehadzovala na posteli pred
spaním, dal jej tabletku, potom zaspala, ale neskôr sa prebrala na to, že je vyzlečená a obžalovaný leží
na nej iba v tričku, bola ako omámená, cítila, že ju škrtí, drží jej ruky nad hlavou, vnikal do nej penisom,
tu zacítila aj bolesť v oblasti pošvy, chcela kričať, ale nedalo sa jej, lebo jej zapchal ústa, kopala, ale
bol silnejší, ráno, keď vstala, obžalovaný jej povedal, aby to nikomu nehovorila, bála sa ho, konaním

páchateľa neboli poškodenej mal. B. K. spôsobené žiadne zranenia,

2/ najmenej od roku 2013 do 14.05.2016 k dcére svojej bývalej družky B. K., ml. B. K., nar. XX.XX.XXXX,
s ktorou v tom čase býval v spoločnej domácnosti v B. - L., M. N. L. O. XX, vystupoval po celý čas
ich spoločného spolužitia nepriateľsky, keď chodil domov, často pod vplyvom alkoholu, jej nadával,

hovoril, že je pankhart, sprostá, aby vypadla, bezdôvodne na ňu kričal, robil jej rôzne schválnosti,
viackrát ju fyzicky napadol, pričom jej týmto konaním spôsobil aj zranenia - rozbil nos a ústa, ktoré
zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, následkom takého jeho konania sa v posledných štyroch rokoch
podľa znalca z odboru psychológia vyskytli u B. K. známky traumatizácie, prežívala zvýšené psychické
utrpenie, stala sa utiahnutou, nekomunikatívnou, mala problémy so spánkom, negatívne vplývalo na ňu

násilie obžalovaného voči matke B. K., čoho bývala svedkom, mala výrazné suicidálne úvahy spojené
aj s opakovanými suicidálnymi pokusmi, svoju situáciu vnímala bezvýchodiskovo, cítila sa bezmocná,
mala pocit, že ju život už nebaví, nič ju netešilo, bývala často unavená, rýchlo sa hocičoho zľakla, bývala
viac podráždená, sociálne sa izolovala, čo viedlo až k jej hospitalizácii na Psychiatrickej klinike v Martine
v období od 23.03.2016 do 11.04.2016,

l e b o

nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin pod číslom 3Pv 198/16/5506-49
obžalobu na obv. A. B. pre v bode 1/ zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a v bode 3/ pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť

skutkami v podstate uvedenými aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.,
výsluchom svedkyne poškodenej B. K., výsluchmi svedkov D. H., R. S., B. D., Q. L., G. T., postupom
podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s použitím § 135 ods. 2 Tr. por. bola čítaná výpoveď svedkyne poškodenej,

osoby mladšej ako 18 rokov B. K., výsluchom znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej a ňou vypracovanýmznaleckým posudkom č. 13/2016 vrátane jej výpovedí z prípravného konania, postupom podľa § 268
ods. 2 Tr. por. bol oboznámený znalecký posudok znalca MUDr. Juraja Kosorinského vrátane jeho
výpovedezprípravnéhokonania,postupompodľa§268ods.2,ods.5Tr.por.bolooboznámenéodborné

vyjadrenie znalca MUDr. Juraja Kosorinského a znalca MUDr. Petra Gémeša, postupom podľa § 269 Tr.
por. boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy ako ambulantný záznam zo dňa 14.05.2016, prepúšťacia
správa Univerzitne nemocnice Martin k B. K., ambulantný záznam Univerzitnej nemocnice Martin
Psychiatrickej príjmovej ambulancie, ďalšie ambulantné záznamy vrátane ambulantného záznamu UN
Martin Pohotovostnej gynekologickej ambulancie zo dňa 14.05.2016, zápis o dychovej skúške, ďalšie

správy UN Martin k B. K., postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bola oboznámená fotodokumentácia
zranenia poškodenej B. K. z 14.05.2016, oboznámené boli aj priebežné správy probačnej a mediačnej
úradníčky, lustrácie na obžalovaného a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného
materiálu postupom podľa § 269 Tr. por. bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako
je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku s dospením súdu k záveru, že vo vzťahu k skutku
pôvodne pod bodom 3/ obžaloby je na mieste rozhodnúť o uznaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania

pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
s následným rozhodnutím o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody, vo vzťahu však pôvodne
k bodom 1/ a 2/ obžaloby, t. j. vo vzťahu k žalovanému zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/

Tr. zák., je na mieste aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného A. B. spod obžaloby
oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o nevine zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. V podstate
vypovedal, že 01.08.2012 sa mu s vtedajšou družkou B. K. narodila dcéra A. B., s ktorou bola v tom

čase v pôrodnici. Doma bol s maloletou B. v priestoroch futbalového štadióna v B., kde obývali len jednu
miestnosť. Obvinenie zo znásilnenia nie je pravdivé, žiadnu tabletku jej nedával, na jej posteli nikdy
neležal. Mal s ňou v spolužití bežné konflikty, družka si ju chránila, ich vzťah nefungoval kvôli peniazom,
nemali kde ísť, museli tak spolu žiť, pričom maloletá B. bývala svedkom ich hádok. Bežne chodil z práce
na jedno až dve pivá, na alkohole nie je závislý. Maloletá B. brala viacero liekov, ktoré jej predpisovali,

či boli medzi nimi lieky aj na spanie, to nevie, keď si nejaké lieky pýtavala, tak len od svojej matky,
do tohto sa vôbec nestaral, s B. boli odmalička problémy so spánkom. Pravdou je, že po maloletej B.
mohol kričať, kvôli domácnosti, kvôli tomu, že si napríklad neumyla tanier po sebe, že nechcel, aby mala
rozhádzané topánky, teda robil to len z výchovných dôvodov, nepopiera, že nervozita v domácnosti bola,
keďže mal záujem o výchovu maloletej B., nie je však pravda, že by ju fyzicky napadol, nevyhadzoval

ju zo spoločného obydlia, neposielal do detského domova ani jej tým nehrozil, nevravel na jej adresu
vulgárne slová. Potvrdil však, že sa stalo, že keď sa s družkou B. hádali, resp. aj pobili, a vložila sa do
tohto medzi nich pri hádaní a bití aj maloletá B. s tým, aby sa nebili, nehádali. On bol na ňu prísnejší, aby
sa maloletá venovala škole, aby sa správala riadne, aby si robila úlohy, družka B. mu však vykričala, že
to nie je jeho dcéra a že sa nemá do toho starať, spáchanie zločinu týrania poprel. Vie, že kvôli nejakému

úrazu bola družka Mária s maloletou na ošetrení, stalo sa to asi dva až trikrát, a ešte mu aj povedala,
že keď ho niekedy „naserie“, tak to použije proti nemu. Nevie o tom, že by mala rozbitý nos a ústa. Vie,
že raz volala políciu, keď prišiel z práce po nočnej, začala kričať, bola agresívna, volala políciu a vyšlo
z toho to, aby sa išiel vonku prejsť, a keď sa družka B. ukľudní, aby sa vrátil domov, on tak urobil to, čo
mu povedala polícia. Vie, že družka B. s maloletou B. navštevovala školskú psychologičku, vravela mu

tiež, že s ňou chodila do nemocnice, nevedel však, či kvôli psychologičke alebo kvôli astme a liekom,
ktoré užívala. Na začiatku bolo spolužitie medzi nimi dobré, zmenilo sa to ako maloletá B. začala chodiť
do školy, kde raz chodila, raz nechodila, vzťah sa zhoršoval ešte aj tým, keď družka B. s ním otehotnela,
na čo maloletá B. žiarlila, bolo toho na nich dosť, nemali peniaze, mali slabé bývanie. Najskôr bývali
konflikty medzi maloletou B. a B., a keď na to poukazoval, aby družka B. bola na dcéru B. tvrdšia, čo však

ona nechcela, tak vznikali rozpory medzi nimi a ním, ony sa postavili proti nemu, on už na to rezignoval.
Všetko riadila družka Mária. I keď opitý nechodil, nevraví, že by nemal vypité jedno-dve pivá. Práve
naopak, poškodená bývalá družka B. K. sa mu vyhrážala, že má vypadnúť, že ho zmláti alebo že ho
dá zavrieť, aby mala od neho pokoj, fyzicky ho aj napádala, zbila, kolegovia mu vraveli, že čo chodí do
roboty akýsi doškrabaný, domodrený, poukazoval na to, že to bolo pri hre s malou. Bývalá družka sa

mu vyhrážala, chcela aby odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom byt bol písaný na neho, poukazoval
jej na to, že on má s A. kde bývať. K zraneniu prsta poškodenej došlo tak, že mu zobrala kľúče od bytu,
ktoré on chcel, pritom ako jej ich bral, došlo k zraneniu prsta, nechcel to spraviť. 14.05.2016 mala ísť
do práce, hádali sa, niekedy bol mesiac, že sa dennodenne hádali, inokedy bol kľud. Toho 14.05. sapo okúpaní alebo osprchovaní zobrala z bytu, buchla vchodovými dverami, bol v tom, že išla do práce,
následne prišla polícia. Proti jej vôli sex nikdy nepožadoval, práve naopak, ona mu vravela, že keď ho
„naserie“, tak povie polícii, akože ju znásilnil, lebo žene vždy uveria, čo mu aj vravela. Nie je pravda, že

by sa poškodenej vyhrážal zabitím, keby ona odišla, ale naopak, ona sa mu vyhrážala, že keby musela
odísť, tak ho zabije, pripúšťa vulgárne nadávky, že pri hádkach mohlo padnúť niečo také ako „choď do
riti“ alebo niečo podobné. Od 14.05. resp. 15.05.2016 prestali byť spolu, nie sú v kontakte, ak tak len
kvôli maloletej A., kvôli výživnému a kvôli súdom.

Maloletá B. K. v podstate vypovedala, že obžalovaný A. B. je bývalý druh jej matky. Na začiatku žitia
v spoločnej domácnosti sa správal normálne, po pár mesiacoch, ako sa narodila maloletá A., sa zmenil,
začal jej nadávať, vyhrážal sa jej (v spoločnej domácnosti s obžalovaným žila asi 4 roky), vyhrážal sa
jej, že má vypadnúť, nadával jej, mával vypité, hovorieval jej to aj za triezva, počula to mama, hádali
sa kvôli tomu, fyzicky ju napádal, nepáčilo sa mu skoro nič, bolo to približne raz za týždeň, viackrát to
videla aj matka. Približne dvakrát boli so zraneniami aj na ošetrení, kedy to bolo, si nespomína. Jej matku

vkuse ponižoval, nadával jej, obdobne aj jej, fyzicky napádal aj maloletú A., matka to neoznamovala. Keď
matka odišla do nemocnice kvôli pôrodu maloletej A., bola doma iba on a obžalovaný, nemohla zaspať,
dal jej tabletku na spanie, zaspala a zobudila sa na to, že ju začal škrtiť, obidve ruky mal na jej krku,
nemohla sa nadýchnuť, celú dobu na nej ležal, spala v nohavičkách a tričku, keď sa zobudila, nohavičky
na sebe nemala, stiahol jej ich, opätovne ju škrtil a druhou rukou jej stiahol nohavičky, cítila bolesť dole.

Svojimi rukami držal jej ruky, ktoré mala nad hlavou, bránila sa pri tom, kopala, dal jej nohy od seba,
vnikol do nej, zacítila bolesť, počas toho zaspala a pamätala si iba niečo. Myslela si, že to bol všetko
iba sen. O tom, čo sa stalo, povedala doma matke, keď bola na priepustke doma z psychiatrie, matke to
povedala a uverila jej z toho dôvodu, že sa rezala práve kvôli tomu znásilneniu. Rezanie začalo asi dva-
tri týždne po znásilnení. Robila to zo strachu, keďže však už doma nie je, už nemá strach, je kľudnejšia,

už sa nereže (uvedená časť jej výpovede je z 03.06.2016). Poukázala aj na to, že aj maloletej A. sa mal
dotýkaťprisprchovaní„štekliťjutamdole“,maloletáA.samalazmeniť,maťinúpovahu,strašnenadávať,
začala sa šúchať o hračky, dávať si ich medzi nohy, hovorila im, že sa „cickuje“, od obžalovaného sa
odťahovala, nechcela ho. K tvrdenému znásilneniu naviac uviedla, že došlo k tomu v čase, keď matka
odišla do nemocnice, nemohla zaspať, obžalovaný jej povedal, že jej dá tabletku, ktorú jej aj dal, bola

okrúhla modrej alebo bielej farby, následne zaspala. Bolo leto, spala v tričku a nohavičkách. Zobudila sa
nato,akojuškrtí,niečojejvravel,alenerozumela,chytiljejruky,ďalejsavšakužktomutoskutkuvyjadriť
nechcela a nevypovedala, potvrdila, že aj matka niekedy zbila obžalovaného, že sa navzájom hádali.

Svedkyňa poškodená B. K. k bodu 1/ na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že od maloletej

B. vie, lebo jej to povedala, že obžalovaný ju chytil a že vraj ju znásilnil, v tom čase nechodil do práce,
povedala jej to dcéra až po niekoľkých rokoch, tiež že spala, lebo jej dal nejakú pilulu, prebrala sa s tým,
že ležal na nej, bolo jej veľmi zle. Zdôverila sa B. D., s ktorou si písala cez sociálne siete. O znásilnení
sa dozvedela asi tri týždne predtým, pred 14.05., keď jej dieťa bolo na psychiatrii kvôli tomu, že sa reže
a pre problémy, ktoré mali. V tom čase, keď sa to malo stať, nemali doma nejaké lieky ako sedatíva na

upokojenie, dcéra užívala len astmatické lieky a vitamíny. Od maloletej B. nevie, či s ňou obžalovaný
mal pohlavný styk, ale že keď sa prebrala, tak išla na záchod a krvácala. Povedala to aj ošetrujúcej
lekárke psychiatričke, rozprávala sa o tom aj s touto lekárkou – psychiatričkou za prítomnosti dcéry
v nemocnici a aj tá o tom vedela. K bodu 2/ na hlavnom pojednávaní v podstate uviedla, že dcéru
maloletú B. stále napádal, vykrikoval, robil jej zle, nadával jej, psychicky to nezvládala dcéra a myslela si,

že keď sa bude rezať, bude to dobré, bývali aj fyzické napádania, spôsobili jej aj zranenia, kvôli ktorým
boli na pohotovosti, kopance do brucha, rozbitý nos, v nemocnici uvádzala, že ju otčim zbil. Maloletá B.
zatajovala, že ju obžalovaný bije, lebo sa bála, povedal jej, že ich zabije alebo že zoberie deti do decáku.
Takého správanie bývalo dosť často. Bola s ňou aj na ošetrení, keď jej rozbil nos a tiekla jej krv, zavolala
políciu, oni to však neriešili, k rozbitiu nosa došlo tak, že sa hádali, maloletá nechcela, aby sa hádali,

vošla medzi nich a on jej dal facku, čím jej rozbil nos, na pohotovosť išla o dva dni, povedala im, že ju
zbil otčim. Býval dennodenne opitý, nedával jej jesť, nekupoval jej žiadne veci, neučil sa s ňou. Veľakrát
bola svedkom, že maloletú B. napadol, väčšinou jej nadával. Keď aj šiel do práce, tak z práce šiel rovno
do krčmy a domov prišiel opitý. Aj ona sama požívala alkohol. Maloletá B. mala výchovné problémy,
lebo ju v škole od prvého ročníka šikanovali, mávala veľa vymeškaných hodín, mala s ňou výchovné

problémy v škole, slabo sa učila, mala zlé známky, opakovala ročník. Potvrdila, že aj ona obžalovaného
fyzicky napadla. K bodu 3/ obžaloby na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že obžalovaný
sa jej neraz vyhrážal, fyzicky ju napádal, väčšinou, keď sa hádali, násilie bolo tak, že mala prst v dlahe,
potom, keď ju škrtil, mala obviazaný krk, žiadal po nej sex. Zabitím sa jej vyhrážal 14.05.2016, tiežvtedy, keď ju napadol a išla do nemocnice v súvislosti s bruchom, tiež keď sa vyhrážal, že maloletú A.
zoberie so sebou a odíde s ňou. Lekárovi uvádzala, akým spôsobom a kým jej boli zranenia spôsobené.
Keď ju fyzicky napádal, snažila sa odtiahnuť, dala mu facku, iný spôsob bránenia nebol, hádzala po

ňom oblečenie, veci. Vytýkal jej, že je neschopná, že sa nevie o deti postarať, býval často pod vplyvom
alkoholu, keď ju napádal. V prepúšťacej správe maloletej B. z nemocnice nie je písané o znásilnení,
lebo o to poprosila psychiatričku, aby to tam nepísala, keďže sa o dcéru bála, že ona to vyrieši a že
ho potom udá sama, psychiatričke povedala, že obžalovaný maloletú napáda a preto sa reže, nevládze
žiť, vravela jej aj o sexuálnom napadnutí a pokiaľ uvádzala predtým, že sa to dozvedela už skôr od

samotnej B. o znásilnení, tak k tomuto uviedla, že sa jej prvýkrát pýtala, či to je pravda, na čo ostalo
ticho a nepovedala jej dcéra maloletá B. nič.

Vzhľadom k početným rozporom výpovede svedkyne poškodenej B. K. na hlavnom pojednávaní oproti
jej výpovedi z prípravného konania bola s týmito konfrontovaná a vyjadrovala sa k nim nejednoznačným
rozporným spôsobom. V prípravnom konaní tak vypovedala, že 14.05.2016 sa zobudila na to, ako cítila,

že chce do nej vniknúť, bol v podnapitom stave, povedala mu, že s ním nechce sex, on prestal, mali
konflikt ohľadom dcéry, dal jej tri facky na čelo, líce a nos, maloletú A. odsotil, potom jej znova dal
dve facky na tvár, začal ju škrtiť, bránila sa, išla podať trestné oznámenia a neskôr išla na ošetrenie.
Že v roku 2016 prišiel opitý, bol arogantný, hádali sa, dal jej viackrát facku, tiež hlavičku, kopol ju
do brucha, navzájom sa trhali, fackovali, nadával jej. Udrel aj maloletú B., videla, že má rozbité ústa,

z nosa jej išla krv, zavolala policajtov, trestné oznámenie nepodala a na ošetrenie išli až po dvoch-
troch dňoch a odvtedy už nemala ona ani jej dcéry žiadne zranenia. Tiež vypovedala, že keď išla
zaviezť maloletú B. späť do nemocnice, tak jej po ceste povedala, že keď bola v pôrodnici, tak jej
obžalovaný povedal, že nech si zoberie pilulu na spanie, keď sa prebrala, obžalovaný bol na nej, držal
jej ruku na ústach a miloval sa s ňou, ona bola pritom vyzlečená, že po príchode do nemocnice sa

maloletá B. rozprávala s psychiatričkou sama, to znamená ona pri tom nebola (na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že sa rozprávali všetky tri), nešla s ňou na vyšetrenie ani túto vec oznámiť polícii, maloletá
B. trpí závažným psychotraumatizujúcim zážitkom v domácom prostredí, bola opakovane šikanovaná
v školskom prostredí. V prípravnom konaní taktiež k tvrdenému znásilneniu uviedla aj to, že v čase,
keď bola jej dcéra na psychiatrii v UN Martin od 24.03.2016 do 11.04.2016, tak ju prepustili na dva dni

domov a keď sa s ňou, t. j. s maloletou B. pred jej odchodom späť do nemocnice rozprávali doma, tak jej
povedala, že jej dal obžalovaný pilule, aby sa jej lepšie spalo, zobudila sa na to, ako ju držal za krk a bol
na nej, chcela sa mu brániť, ale sa nej nedalo, niečo jej hovoril, aby bola ticho, aby nekričala, povedala
jej aj, že keď bol na nej, tak cítila v pošve bodavú bolesť, na druhý deň vraj krvácala, tvrdila, že nikdy
predtým jej B. nenaznačila, že by ju obžalovaný znásilnil, až v ten večer, uviedla tiež, že maloletá B. sa

o tom, čo jej urobil obžalovaný, bavila s B. D. ešte predtým, ako to vedela ona (svedkyňa poškodená
B. K.), toto jej potvrdila aj samotná B. D., povedala jej, že sa do toho nechcela miešať a že nech jej to
povie B.. Taktiež uviedla, že maloletá B. jej povedala, že obžalovaný jej dal ružovú tabletku.

K uvedeným tvrdeniam na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že na hlavnom pojednávaní

o fackách nepovedala tak ako v prípravnom konaní, nespomenula si na to, je možné, že boli nejaké
facky, je pravda, že mávali medzi sebou hádky. Zotrvala na tom, že policajti odišli napriek tomu,
že videli, že je dieťa zranené a že im vravela, že ich napáda, dcére tiekla krv z nosa, tvrdila, že
priamo nevidela, že obžalovaný by ju udrel do nosa alebo do úst, zdá sa jej, že na pohotovosti boli
aj kvôli poraneniu na ľavej nohe, pokiaľ uvádzala, že ju kopol, tak išlo o kopnutie do brucha a pokiaľ

vypovedala, že odvtedy nemala ani ona ani dcéry žiadne zranenia, tak to nesúviselo s rokom 2013.
Taktiež na hlavnom pojednávaní po konfrontovaní s výpoveďou z prípravného konania, keď na hlavnom
pojednávaní v podstate vypovedala, že o znásilnení sa dozvedela od psychiatričky až na druhý až tretí
deň v rámci hospitalizácie a k rozporom oproti tomu, čo predtým vypovedala, uvádzala, že si to nemôže
pamätať, nevie upresniť, kde a kedy jej to dcéra povedala. Tabletky na spanie nepoužívala a pokiaľ na

hlavnompojednávanínepopísala,akokznásilneniumalodôjsť,taktonepopísala,vielenverziuoddcéry.
Na jednej strane sa nevedela vyjadriť k tomu, či sa obžalovaný s ňou miloval, keď však bola jej znova
čítané, že vypovedala, že sa s ňou miloval, poukázala na to, že jej to hovorila dcéra B.. Nejednoznačne aj
vypovedalaktvrdenémudôvodunejdenianavyšetrenieanenahláseniaznásilnenianapolícii,poukázala
na svoje tvrdenie v prípravnom konaní. Nevie, či dcéra maloletá B. v čase tvrdeného znásilnenia mala

ruku obžalovaného na ústach alebo na krku, nevie, či bola vyzlečená, či mala tričko na sebe a vyzlečené
len gaťky, vypovedala inak preto, lebo sa o tom s maloletou B. rozprávala a ona jej to povedala inak,
a preto je to vo výpovedi zmenené. Obdobne tak nejednoznačne a nedôveryhodne vypovedala vlastne
k času, kedy sa mala dozvedieť o znásilnení, vyjadrila sa, že nevie a že možno jej to povedala aj v tenvečer, keď bola cez víkend doma a mala ísť následne do nemocnice v rozpornosti s tým, čo predtým
vypovedala, že sa to dozvedela na druhý až tretí deň v nemocnici. Potvrdila, že maloletá B. povedala,
že jej dal nejakú ružovú tabletku. Vo vzťahu k jej tvrdeniam ohľadom B. D. rozporuplne vypovedala, že

o tom, čo jej urobil obžalovaný, maloletá B. povedala tejto svedkyni, bolo to predtým ešte, ako sa to
dozvedela ona (svedkyňa poškodená B. K.), B. D. jej to však nechcela hovoriť, keďže chcela, aby jej to
povedala sama B., čo jej aj B. D. potvrdila, následne však opravila aj túto svoju výpoveď s tým, že B. D.
povedala maloletej B., aby jej to ona sama povedala a že ona, teda B. D., sa do toho nechce miešať,
následne znova tvrdila, že až keď sa na to pýtala B. D., tak až potom jej B. D. potvrdila, a teda že to

bolo až po tom, ako jej to hovorila maloletá B..

Treba tiež poznamenať, že svedkyňa poškodená B. K. v súvislosti s výpoveďou B. D., keď zistila, že
táto vypovedala inak, tak už následne opravila svoje pôvodné vyjadrenie, kde uviedla, že B. D. vedela
o znásilnení tak, že už uvádzala, že sa „pomýlila“.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že býval v budove pri futbalovom štadióne, robil
správcu štadiónu. Býval oproti obžalovanému, ktorý tam býval aj s ďalšou priateľkou a nejakými
deťmi ženského pohlavia. Nemal s nimi žiadne nedorozumenia, nemá vedomosť o nejakom zvláštnom
správaní obžalovaného voči jeho partnerke a deťom, nevidel a nebol svedkom žiadneho agresívneho
správania obžalovaného, nepočul ani žiadny krik ani nič podobné, nevšimol si žiadne poranenia na

bývalej partnerke ani na deťoch a keby také niečo bolo, tak by to bol vedel. Nepočul ani žiadne vyhrážky
obžalovaného voči partnerke a deťom. Nepočul ani o žiadnych sexuálnych narážkach obžalovaného
voči deťom a to ani voči iným osobám, takéto niečo vôbec nebolo a nemá žiadnu vedomosť o nejakom
znásilnení malého dieťaťa a bol z toho prekvapený, vôbec nič o tom nevie, čuduje sa, prečo sa to tvrdí.
Nevie o nejakom vytýkaní obžalovanému, že by sa nestaral o deti. Potvrdil, že B. K. do budovy, kde

predtým bývali, chodila za nejakou O., pani D. bola O.. K bývalej priateľke obžalovaného B. K. uviedol,
že vedúci toho objektu bol na ňu nahnevaný, pomaly ju chcel aj vyhodiť, s kamarátkou mala chodiť
popíjať, od ľudí, ktorí tam vtedy bývali a ktorí sa často menili, mohlo ich byť aj päťdesiat, tak počul na
B. K. veci, ktoré neboli dobré.

Svedkyňa R. S. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že bývalá družka obžalovaného
pracovala v predajni CBA na mäsovom úseku, robila jej vedúcu. Bola aj v osobnom kontakte
s obžalovaným, keď za ňou chodil na predajňu. Opísala situáciu, že obžalovaný bol kľudný, pošk. K. však
do neho veľmi vyskakovala ako keby bola v nejakom ringu, tiež že obžalovaný jej aj telefonoval, že ide
pre malú do škôlky, pošk. K. tvrdila, že má byť opitý, začala kričať, dala jej (svedkyni) telefón, aby si ho

vypočula, čo robí, obžalovaný však bol kľudný, nebol opitý. B. K. vravievala v práci jedine o problémoch
so staršou dcérou, že nechodí do školy, že berie antidepresíva, že nevláda vstať na vyučovanie, čo sú
jediné problémy, ktoré uvádzala. Nikdy nepovedala o nejakých problémoch medzi ňou a obžalovaným.
Vyjadrila sa k B. K. tak, že vedela, ako im zahrať na strunu, ako má ísť na nich. Vyšlo najavo, že aj ich
klamala, mala veľa absencií, nechala im finančný dlh, brala si veci, za ktoré však nezaplatila, písala ich,

čo si z obchodu berie bez platenia, brávala si alkohol, vie o nej, že alkohol požívala, bolo to na nej aj
vídavať, keď chodila do práce. Aj keď B. K. o obžalovanom tvrdila, že je pod vplyvom, tak obžalovaný
pod vplyvom alkoholu nebol, nejavil sa byť opitý, bola s ním verbálna komunikácia ako u triezveho
človeka, opitý nebol. Keď sa vo všeobecnosti s ňou rozprávali, tak im povedala, že jej dcéra je agresívna,
hyperaktívna, veľmi problémové dieťa. Táto dcéra za ňou často prišla do práce pre peniaze v čase, keď

mala byť v škole a tento čas trávila s matkou v práci, chovali sa medzi sebou ako kamarátky, dcéra bola
voči matke agresívna a nebol to vôbec vzťah medzi matkou a dcérou. Deti B. K. žili ako kočovní cigáni,
mali byť v škôlke, aj keď v nej neboli, vravela jej napríklad, že videla jej deti na konečnej zastávke SAD,
pričom ich matka bola v práci, ona im však povedala, že ich tam nechala, aby ju počkali, nemala o ne
záujem, pričom sama svedkyňa im povedala, že však ak budú čakať až do záverečnej a z práce pôjde

až okolo 19:30 hod., tak B. K. to brala zľahka. Mali s ňou problémy v práci, počas PNky nastúpila inde
do práce, neplatila za veci, ktoré si z práce ako tovar brala. Naopak obžalovaný, keď chodil z roboty,
tak chodil pre ňu, pre dcéru, ona (B. K.) furt, keď sa ukázal v predajni, tak do neho skákala, chcela
dať najavo, že je dôležitá, že čo ona je. Uviedla, že osobnosť B. K. je určite rozdvojená, nesprávala sa
normálne ako matka. Opísala situácie, že keď napríklad niečo povedala, potom odišla, a keď prišla, už

to bolo inak. B. K. sa sťažovala len na dcéru a k obžalovanému jedine na to, že domov nenosí peniaze,
pritom však on bol ten, ktorý za ňu platil dlžoby v ich predajni. V prípravnom konaní navyše vypovedala,
že bola svedkom situácie, keď B. K. telefonovala so svojím druhom (obžalovaným), kde na neho do
telefónu kričala a nakoniec jej telefón strčila do ruky, avšak obžalovaný hovoril slušne a ticho, oslovovalju miláčik, ona sa sťažovala, že pije a že si nepraje, aby išiel pre ich dcéru, nikdy nevidela na nej žiadne
zranenia, keď bol obžalovaný za B. K. v práci, nejavil sa opitý, zdal sa jej slušný. Túto výpoveď potvrdila
aj na hlavnom pojednávaní, práve B. K. bola tá, ktorá kričala, vyskakovala, pokiaľ mala vypovedať o tom,

že obžalovaný má píjavať, tak to myslela tak, že B. K. tvrdila, že je opitý, bolo to v situáciách, keď B. K.
vravela, že keď obžalovaný chcel ísť pre dcéru do škôlky a tvrdila, že je opitý, pritom však nebol opitý.
B. K. bola manipulátorka, klamala, okrádala ich, nechala im dlhy. V čase prvej výpovede tieto veci o nej
nevedeli, pretože s nimi manipulovala a robila to tak, aby verili jej.

Svedkyňa Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedla v podstate, že B. K. je jej sestra, so svojou neterou
B. K. nebola od roku 2012 ani do roku 2016 v žiadnom kontakte, rovnako tak so sestrou B. K., ak
tak, len vo veľmi malom kontakte tak raz za rok, neboli ani v písomnom kontakte. B. K. sa nechcela
stretávaťsrodinou,vlastnúrodinuodmietala.Nezdôverilasajejsožiadnymiproblémamisobžalovaným,
naopak kontaktovala ju až po jej výsluchu na polícii. Kontaktovala ju kvôli tomu, aby zistila, čo sa jej
pýtali na výsluchu na polícii a čo hovorila, na čo sestre B. K. povedala, že nech si to vyriešia medzi

sebou. O trestnej veci sa nebavili, nerozprávali. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala, že sa so sestrou
B. K. veľmi nestretáva, nenavštevujú sa, že sa nevie vyjadriť, akým spôsobom nažívali, či mali nejaké
problémy, až po podaní trestného oznámenia na svojho druha jej telefonovala a povedala jej, že tento
ju zbil a že keď sa stretnú, tak jej povie bližšie, chcela jej niečo povedať aj o B., ako konkrétne a kedy
ju mal zbiť to nevedela, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá, že by jej sestra

B. ju kontaktovala, písavali si otcovi, k stretnutiu však po telefóne nedošlo.

Svedkyňa B. D. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že čo si vybavuje, že mala byť
predvolaná kvôli sexuálnemu obťažovaniu alebo znásilneniu, o týchto skutkoch však nevie absolútne
nič, nevedela o tom a ani vtedy nepochopila, prečo vlastne bola predvolaná ako svedok. Obžalovaného

a poškodené B. K. a B. K. pozná z ubytovne od roku 2012, kde bývala aj ona. S B. K. boli kamarátky,
chodievali spolu na víno, prechádzky, vídavali sa denne. B. K. sa jej sťažovala iba na to, že obžalovaný
nepracuje, na nič iné. Nevšimla si nikdy na B. ani B. žiadne známky násilia, ani zranenia. Nikdy nebolo
počuť z ich izby krik, nebolo počuť ani nič podozrivé, nik sa nesťažoval. Bola svedkom toho, ako
obžalovaný pije alkohol, to však chodila s nimi aj poškodená, teda B. K.. B. K. podľa nej mala kladný

vzťah k alkoholu, brávala do pohostinstva so sebou aj maloleté deti, väčšinou pili víno s kolou a vedela
vypiť aj tri pollitre, myslí si, že poškodená s obžalovaným mali normálny vzťah. Pokiaľ v prípravnom
konaní, s čím bola konfrontovaná, vypovedala, že sa jej B. K. sťažovala, že obžalovaný je opitý, že
nepracuje a že keď podala oznámenie na polícii, tak jej vravela, že ju napadol, že ju škrtil, myslí si, že
jej spomínala, že napadol aj B., či je to však pravda, nevie, nebola pri tom, tak k tomuto uviedla, že po

podaní trestného oznámenia sa jej sťažovala, že ju napadol a škrtil, pred oznámením sa sťažovala len
na to, že ju napadol tak, že do nej strčil. Na hlavnom pojednávaní potvrdila svoju výpoveď z prípravného
konania a to, že B. K. ju kontaktovala a ovplyvňovala, čo má povedať pri výsluchu, písala jej pred jej
prvým výsluchom, aby ich „nepotopila“, pochopila to tak, že mala povedať to, čo jej hovorila ona (B.
K.) o znásilnení B., tiež o zneužívaní A., ona však vypovedala podľa svojho uváženia a o tom, že nič

nevidela a nepočula, čo je aj pravda. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že sa o takéto konanie B. K.
vo vzťahu k nej pokúsila.

Svedkyňa G. T. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že B. K. bola jej kolegyňa v práci
v potravinách, odtiaľ poznala jej dcéru B., tiež mladšiu dcéru a obdobne obžalovaného, aké však

mali vzájomné vzťahy, nevie. B. K. bola taká, že sa s kolegyňami nerozprávala, robila si svoju robotu
zodpovedne, raz sa jej zdôverila, že má problémy s priateľom, že jej staršiu dcéru buď chcel znásilniť
alebo znásilnil. B. K. bola iná ako ostatné predavačky, bola mimo, plakať ju nevidela, ani slzy na tvári.
Staršia dcéra s mladšou za ňou chodili do práce. Ona (svedkyňa) z predajne odišla. Keď dcéry matku
čakali, tak to malo byť preto, že sa báli ísť domov, bolo to však až potom, ako sa jej zdôverila, že jej druh

buď chcel alebo znásilnil dcéru, že jej to povedala staršia dcéra a že ona dcére verila. B. K. nemala mať
žiadne konflikty v práci, nevie povedať, či si kupovala alkohol domov. Potvrdila, že keď B. K. jej hovorila
o tom znásilnení, tak už vtedy bežalo vyšetrovanie, jej sa to ale s vedúcou nechcelo veriť, neprišiel im
obžalovaný na takéto veci. Potvrdila, že ju rozčúlilo, keď zistili, že B. K. je na PNke a pritom niekde
inde v tom čase pracovala. K výpovedi z prípravného konania, kde v podstate poukazovala na to, že

ju viackrát v práci videli, ako plače, hovorila o rodinných problémoch, ktoré nekonkretizovala, chodila
unavená, roztrasená, nevšimla si na nej žiadne zranenia, že B. K. nepovedala žiadne informácie k skutku
znásilnenia, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že si na plakanie nespomína, potvrdila, žeo znásilnení nemala žiadne informácie, že si to už nepamätá, nemala s tým nič spoločné, keď bola na
polícii, nechcela sa do toho zaťahovať, aj keď si to už nepamätá.

ZnalkyňaB.Q.D.nahlavnompojednávanípotvrdilasprávnosťaúplnosťpodanéhoznaleckéhoposudku
vrátane jej výpovedí z prípravného konania, zodpovedala taktiež kladené jej otázky. V znaleckom
posudku v podstate poukázala na to, že svedkyňa poškodená B. K. v rámci celkovej úrovne rozumových
schopností spadá do pásma podpriemernej inteligencie s prevahou v oblasti názorného myslenia,
chápe základné sociálne a spoločenské normy, môžu jej v jednotlivých prípadoch unikať širšie súvislosti

a v situáciách, s ktorými sa doteraz nestretla, častejšie volí náhodné a impulzívne riešenia, má povrchné
myslenie, nie je vždy schopná dostatočne zvážiť následky a rozhodnutia môže častejšie robiť na základe
momentálneho psychického stavu. Zachytené bolo výraznejšie oslabenie pamäťových schopností, čo
môže negatívnym spôsobom ovplyvniť schopnosť vnímané informácie si správne zapamätať a neskôr
ich aj správne reprodukovať, podobne tak intelektový podpriemer limituje u svedkyne poškodenej
kvalitnejšie vnímanie, uloženie si prežitých udalostí do pamäte a následne aj ich presnú reprodukciu,

má nezrelú, menej diferencovanú osobnosť s tendenciou k hyperkompenzáciám vlastných pocitov
menejcennosti. Je zvýšene zaujatá sebou, má tendenciu preceňovať svoje schopnosti, čo častejšie
vedie k zlyhávaniu pri dosahovaní cieľov apotencuje zážitky frustrácie. Je zvýšene subjektívna, má
sklon k unáhleným reakciám, hlavne v emočne vypätých situáciách a vplyvom hnevu. Je menej
pravdepodobné, že by v partnerských vzťahoch zastávala submisívnu rolu, sociálnym interakciám

pravdepodobne úplne dobre nerozumie, môže mať neprimerané o čakávania a tým aj častejšie
sklamania. Jej poznávacie funkcie, hlavne nedostatky na úrovni pamäti a exekutívnych funkcií
popri intelektovom podpriemere oslabujú jej schopnosť správneho vnímania, uchovania si informácií
v pamäti, a tiež ich následnej reprodukcie. Aj osobnostné charakteristiky, hlavne zvýšená subjektívnosť
a rozhodovanie sa na základe momentálneho psychického stavu, znižujú všeobecnú vierohodnosť

svedkyne poškodenej, vzhľadom k limitom v oblasti poznávacích funkcií je však nepravdepodobné, že
by dokázala sa dopredu naučiť a cielene rovnako opakovať naučenú vymyslenú výpoveď. Zhoršenie
vzťahu bolo pravdepodobne spôsobené aj stupňujúcimi sa konfliktami medzi ňou a obžalovaným, pričom
vzhľadom k osobnostným charakteristikám B. K. nemožno vylúčiť, že tieto konflikty mohla vyvolávať aj
ona. Je pravdepodobné, že v partnerskom vzťahu medzi B. K. a obžalovaným dochádzalo k prejavom

partnerského násilia, ale roly násilnej a ohrozenej osoby neboli vždy jednoznačne odlíšené. V popredí
prežívania B. K. voči obžalovanému je predovšetkým hnev. Psychologickým vyšetrením neboli zistené
významnejšie prejavy poškodenia psychiky svedkyne poškodenej B. K.. Nezistila u nej známky týranej
osoby ani príznaky spadajúce pod posttraumatickú stresovú poruchu.
Svedkyňa poškodená B. K. pomerne dobre chápe spoločenské pravidlá, jej mravný vývin je na

konvenčnej úrovni morálky, výraznejšie oslabenie je na úrovni kvantitatívneho uvažovania, mierene
oslabené sú tiež pamäťové funkcie, má sklon vystupovať nekonfliktne. Je emočne labilnejšia.
Seba hodnotenie obsahuje negatívny, resp. poškodzujúci obraz seba pravdepodobne v dôsledku
nahromadených negatívnych životných skúseností. Jej percepčno-kognitívne procesy sú menej zrelé,
detskejšie vzhľadom k jej veku, čo môže oslabovať jej všeobecnú vierohodnosť. Neboli u nej zistené

tendencie ku klamstvu alebo tendencie vypĺňať pamäťové medzery vymyslenými skutočnosťami. Jej
výpoveď k veci, hlavne čo sa týka zločinu sexuálneho zneužitia, nedosahuje plne známky špecificky
vierohodnej výpovede, je málo pravdepodobné, že by sa celú výpoveď dopredu naučila, resp. si ju
vymyslela alebo by ju k tomu niekto naviedol. Prvotný dôvod, prečo došlo k výraznému zhoršovaniu,
hodnotí ako čin sexuálneho zneužitia, zároveň citlivo vnímala negatívne správanie sa obžalovaného

voči nej, nemožno však vylúčiť, že na zhoršovaní vzťahu k obžalovanému sa podieľalo aj to, že
bola často svedkom násilia medzi jej matkou a obžalovaným, z ktorého vinila obžalovaného. Boli
u nej zistené možné následky správania sa obžalovaného na jej psychike v zmysle zníženého
sebavedomia, poškodzujúceho obrazu seba, nemožno vylúčiť, že správanie obžalovaného mohlo
vzhľadom k predchádzajúcim negatívnym zážitkom potencovať ešte viac negatívne vnímanie seba,

súčasne však nemožno vylúčiť, že poruchy sebahodnotenia, depresívne rozhľady a emočná labilita
mohli byť aj dôsledok toho, že B. K. bola svedkom častého partnerského násilia medzi svojou matkou
a obžalovaným. U B. K. nezistila znaky týranej osoby, vyskytli sa znaky traumatizácie, nemožno
však vylúčiť, že traumatizujúco na ňu vplývalo aj násilie medzi jej matkou a obžalovaným, ktorého
bola svedkom a ktoré si mohla podvedome klásť za vinu. Mala výrazné suicidálne úvahy spojené aj

s opakovanými suicidálnymi pokusmi, tento stav trval až do jej hospitalizácie na psychiatrii, kde jej bola
nasadená liečba.
Maloletá A. B. bola vyhodnotená v tom čase ako detská osobnosť vo vývine, nechala sa ľahko zlákať
zaujímavými vecami, z jej vyjadrení nemožno jednoznačne potvrdiť, že by sa obžalovaný voči maloletejmal správať tak, ako to matka opisuje. Negatívne vyjadrenia maloletej A. na stranu obžalovaného môžu
skôr súvisieť s vtedajšou rodinnou situáciou, kedy tak matka ako aj sestra B. hodnotili obžalovaného
negatívne a maloletá A. prebrala toto vnímanie otca od osôb, ktoré sú pre ňu dôležité a blízke. To, že

svojho otca (obžalovaného) odmieta, môže byť dôsledok jednak negatívnych skúseností s ním alebo
toho, že mohla byť svedkom domáceho násilia medzi obžalovaným a jej matkou, môže to byť však aj
dôsledok celkového aktuálneho negatívneho nastavenia voči otcovi zo strany matky a sestry B., pričom
nie je vylúčené, že toto negatívne hodnotenie otca maloletá A. prijala za svoje. Neboli u nej zistené
zjavné známky negatívneho prežívania v súvislosti s konaním obžalovaného, neboli u nej zistené znaky

týranej osoby a ani prejavy traumatizácie.
Vo vzťahu k rozpornosti tvrdení z prepúšťacej správy z detskej psychiatrie Univerzitnej nemocnice Martin
z 24.03.2016 a vo vzťahu aj k ďalším tvrdeniam maloletej B. K. vo výpovedi, tak k tomuto uviedla, že
sa nimi nezaoberala a s týmito rozpornosťami maloletú B. K. nekonfrontovala, osobitne v tej časti, kde
v tejto prepúšťacej správe z 24.03.2016 je uvádzané, že problémy ohľadom jej zmeneného psychického
stavu suicidálnymi úvahami začali pred rokom, že sa rezala kvôli tomu, že si našla priateľa cez internet

a nemohli sa vidieť, tak kvôli tomu že sa rezala, nechcela jedávať, bola nervózna, agresívna , posielala
mamu kade ľahšie, celý deň chcela spať, že jej matka si nevšimla, že by jej priateľ (obžalovaný)
maloletej B. nadával, že rodičia sa medzi sebou hádajú, že sa hádajú kvôli nej, uviedla, že nemá rada
obžalovaného, že sú zistené závažné psychotraumatizujúce zážitky v domácom prostredí s opakovanou
šikanou v školskom prostredí. Čo sa týka negatívnych skúseností maloletej B. z predchádzajúceho

života a šikanovania v školskom prostredí uviedla, že to mohlo práve spôsobiť vyššiu zraniteľnosť voči
ďalším nepriaznivým životným situáciám a tieto zážitky šikany v školskom veku mohli podnietiť alebo
prehĺbiť negatívne sebaprežívanie. K fotografii predloženej obhajobou, kde sa maloletá B. s kamarátkou
chváli fotografiou, na ktorej majú aj s kamarátkou porezané ruky a uvádza tiež, že jej to chýba, pričom
táto fotografia aj s týmto textom bola až po vyšetrení u znalkyne (k čomu došlo 11.08.2016), taktiež po

tom, ako už maloletá B. nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, tak znalkyňa uviedla, že takéto
správanie sa objavuje ako snaha o emočnú reguláciu nepríjemných pocitov, pričom ďalšie skúsenosti,
hlavne ak sú negatívne, vyvolávajúce traumu, tak môže prestať primerane emočne regulovať, môžu to
byť skúsenosti z nejakého domáceho násilia, zneužívania, hádky, bitky, šikana alebo všetko naraz, ide
o celý komplex, snaží sa tak regulovať intenzitu vnútornej tenzie, preto aj ona, ak mala nejakú frustráciu

a zistila, že to zabralo, používala to ako nástroj na znižovanie intenzity emočného napätia a takýmto
konaním môžu citliví ľudia ventilovať svoje napätie. Stačí aj minimálny podnet na to, aby dochádzalo
k uvoľneniu tenzie a tým regulovaniu emočnej situácie v takýchto prípadoch.
Znalkyňa taktiež poukázala na to, že B. K. sa problematicky stavala ak jej úlohe ako znalkyne vypracovať
znalecký posudok, keď sa napríklad nedostavila bez dopredu uvedeného dôvodu, na ďalšie vyšetrenie

mala prísť sama, prišla však s hodinovým omeškaním, znova bez predchádzajúceho upozornenia,
zobrala so sebou aj dcéry, a ani na ďalší termín nemohlo byť zrealizované psychologické vyšetrenie.
Rovnakouviedla,vsúvislostistým,žepoznávaciefunkcieB.K.vykazujúlimityažejenepravdepodobné,
že by si celú udalosť jednoducho vymyslela, tak to uvádza v časti, kde išlo o situáciu, kedy ju druh
(obžalovaný) napadol a škrtil ju. Znalkyňa súčasne pripustila, že celý incident sexuálneho zneužitia

maloletej B. mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky, ktorú si vytvorila, lebo spolužitie s matkiným
druhom(obžalovaným)vnímalaakoneznesiteľnéaprípadnýsexuálnyútoknaňumoholslúžiťakodôvod
pre matku, aby od neho odišla, i keď ide o hypotézu, keďže k tomuto malo dôjsť už pred štyrmi rokmi,
prípadne by si v takomto prípade vytvorila spomienku bližšiu aktuálnej dobe, obdobne tak poukázala
na to, že prichádza do úvahy aj možnosť, že maloletá B. sa s podobným správaním mohla stretnúť, ale

násilníkom mohol byť niekto iný, možno v inom časovom období, ako uvádza, a mohlo sa jej to neskôr
spojiť s osobou obžalovaného.
Obdobne tak zo znaleckého posudku k maloletej A. poukazovala znalkyňa aj na to, že sa so svojou
matkou (B. K.) o správaní otca opakovane rozprávala, matka jej povedala, že má znalkyni všetko
povedať ako aj jej doma a maloletá A. mohla nadobudnúť dojem, že musí niečo „hnusné“ na otca

povedať.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Kosorinského z vyšetrení duševného stavu
a sexuologického vyšetrenia obžalovaného A. B. v podstate vyplýva, že u obžalovaného nezistil
žiadne duševné ochorenie ani duševnú poruchu charakteru endogénnej psychózy, ide u neho

o neharmonicky štruktúrovanú osobnosť, pričom v čase spáchania skutku išlo u neho o opitosť
jednoduchú. Mohol rozpoznať protiprávnosť činu a nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť aj
napriek skladbe osobnosti a vplyvu požitého alkoholu, jeho rozpoznávacie schopnosti boli v sledovanej
dobe nenarušené, jeho ovládacia schopnosť v čase skutku bola v nepodstatnej miere znížená vplyvomúčinku požitého alkoholu. Navrhol obžalovanému nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou
formou (táto však vzhľadom na odstup času a ďalšie zistenia vo vzťahu k správaniu sa a vedeniu
života obžalovaného nosne z vykonaných viacerých probačných správ v rámci vykonávaného dohľadu

je neaktuálna a nedôvodná). Súčasne znalec jednoznačne uviedol, že nezistil u obžalovaného žiadnu
sexuálnu úchylku v sexuálnej aktivite ani k objektu, obžalovaný sexuálnou úchylkou (sexuálnou
deviáciou) t. j. kvalitatívnou poruchou pohlavného pudu netrpí, jeho konanie nebolo motivované
chorobne – sexuálnou úchylkou, jeho ovládacia schopnosť nebola chorobne (sexuálne – deviantne)
narušená, konanie obžalovaného nebolo prejavom ani pod vplyvom sexuálnej úchylky, jeho konanie

nebolo motivované chorobne – sexuálnou úchylkou, jeho ovládacia schopnosť teda nebola chorobne
(sexuálne – deviantne) narušená. Je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho pobyt na
slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, trestná činnosť nebola chorobne motivovaná, z hľadiska
sexuologického pobyt obžalovaného na slobode taktiež nie je nebezpečný, nie je indikovaná žiadna
forma ochrannej sexuologickej liečby. K obžalovanému výslovne uviedol, že je u neho prítomná
absencia sexuálneho vzrušenia (pedofilnej reaktivity), absencia tzv. pedagogicko-estetického komplexu

v psychosexualite, čo je infantilne štruktúrovaná osobnosť s afinitou a preferenciou blízkeho kontaktu
sinfantilnýmiobjektmi,vcíteniesadoroledieťaťaapodobne,uobžalovanéhotaktiežabsentujepedofilná
proceptivita, t. j. emocionálne-erotická preferencia dieťaťa ako sexuálneho objektu pred objektom
heterosexuálnym. U obžalovaného ide o sexuálnu identitu a rolu mužskú, orientáciu heterosexuálnu.
Psychosexualita obžalovaného nevykazuje známky kvalitatívnych zmien sexuality, sexuálnej orientácie,

sexuálnej preferencie ani kvalitatívne zmeny sexuálnej reaktivity. Nezistil u neho prítomnosť sexuálnej
úchylky v zmysle pedofílie, nezistil ani iné sexuálne deviácie k objektu a v sexuálnej aktivite,
v inkriminovanom čase nezistil ani žiadnu chorobnú motiváciu, ani žiadne patologické (chorobné)
determinanty. Znalec vyslovene uviedol, že obžalovaný je normálne heterosexuálne orientovaný
a nebola zistená žiadna sexuálna úchylka k sexuálnej aktivite ani k objektu (preferencii), nejednalo sa

o chorobnú motiváciu. Znalec sa rovnako vyjadril, že u maloletej B. K. nie je potrebné vyšetriť jej duševný
stav.

Znalec prim. MUDr. Peter Gémeš v podanom odbornom vyjadrení vo vzťahu k zraneniam B. K., B. K.
a A. B..

Vo vzťahu k popísaniu zranení v rámci ošetrenia B. K. na Úrazovej ambulancii UN Martin dňa 11.11.2012
v súvislosti s pomliaždením predlaktia vľavo v oblasti dolného konca a v oblasti zápästia a pomliaždenie
palca ľavej ruky uviedol, že objektívny nález bol bez opuchu, bez krvnej podliatiny a ligamentózny
aparát vyšetrovanej končatiny bol v norme, neboli prítomné objektívne skutočnosti o poranení, nie je
možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému fyzickému

kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. V súvislosti s jej ošetrením
dňa 27.12.2013 pre pomliaždenie hrudníka vpravo znalec konštatoval, že objektívny nález je len zo
subjektívne udávanou lokálnou bolestivosťou pri tlaku na hrudník bez bližšej špecifikácie a že lokálny
nález je v celom rozsahu negatívny a keďže nie sú prítomné objektívne skutočnosti o poranení, nie
je možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému fyzickému

kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. Vo vzťahu k ošetreniu na
Úrazovej ambulancie UN Martin dňa 14.05.2016 pre pomliaždenie v oblasti krku, kde k tomuto malo
dôjsť tak, že mala byť podľa vyjadrenia poškodenej napadnutá druhom večer pred vyšetrením, škrtená
na krku, že dostala opakovane facky po tvári, tak je zaznamenaná krvná podliatina na koži, inde
na telenie sú poranenia prítomné, okrem subjektívnych ťažkostí nepopisuje žiadne objektívne zmeny,

vykonané neurologické vyšetrenie je s poúrazovou bolesťou krku bez neurologických ložiskových
príznakov. V prípade hematómu na krku nie je nález špecifický, mohol vzniknúť tlakom predmetu
veľkosti dva centimetre v priemere, nie veľkou intenzitou, išlo o nešpecifický nález, mohol vzniknúť
akýmkoľvek predmetom, úderom či narazením, o ostatných poraneniach, kde nie sú prítomné objektívne
nálezy nie je možné vyjadriť sa k mechanizmu úrazu, resp. možno konštatovať, že ak aj k nejakému

kontaktu došlo, išlo o takú intenzitu, ktorá nespôsobila žiadne zranenie. Vo vzťahu k úrazom zo dňa
11.11.2012 a 27.12.2013 neboli diagnostikované žiadne poranenia a tak liečenie ani práceneschopnosť
si stav nevyžaduje, úraz zo dňa 14.05.2016 si nevyžaduje liečbu ani práceneschopnosť, neobmedzoval
poškodenú v obvyklom spôsobe života, lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo o syndróm týranej
osoby. Vo vzťahu k bodovému hodnoteniu tento je možný len v súvislosti so zranením zo dňa 14.05.2016

pomliaždenie krku s počtom bodov 5, čo jest vo finančnom vyjadrení suma 85,80 eur na bolestnom.
Vo vzťahu k maloletej A. B. s poukazom na jej ošetrenie na úrazovej ambulancii dňa 27.12.2013 uviedol,
že pomliaždenie a odrenina v oblasti členka vľavo je nešpecifickým poranením malého rozsahu, nie
je možné jednoznačne určiť mechanizmus úrazu, zranenie bolo spôsobené nevýrazným násilím, čomohlo byť nárazom a ťahom na akýkoľvek tuhší predmet nevýraznou silou, ide o nevýznamné poranenie
nevyžadujúce si liečbu ani práceneschopnosť, neobmedzovalo poškodenú v obvyklom spôsobe života,
nezanechalo trvalé následky, pričom v danom prípade lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo

o syndróm týranej osoby, nie je ho možné ani bodovo ohodnotiť a vyčísliť v eurách. Vo vzťahu k maloletej
B. K. v súvislosti so zraneniami a ošetrením na Úrazovej ambulancii UN Martin dňa 27.12.2013
s pomliaždením brucha a pomliaždením hlavy v spánkovej oblasti vľavo znalec uviedol, že zranenie
tak, ako je uvedené v lekárskom náleze, je možné označiť za ľahké, nešpecifické poranenie charakteru
pôsobenia tuhého násilia, nevýraznej sily v ľavej spánkovej oblasti, išlo o tupé poranenie nie veľkou

silou, ktoré mohlo vzniknúť jednak pôsobením – nárazom tupého predmetu alebo naopak pádom na tupý
predmet, pričom išlo o nevýznamné poranenie, ktoré si nevyžaduje žiadnu liečbu ani práceneschopnosť,
stav nezanechá trvalé následky a lekárske nálezy nesvedčia o tom, že by išlo o syndróm týranej osoby.

Obsahom spisu sú aj lekárske správy a ambulantné záznamy, ktoré boli predmetom znaleckého
dokazovania. Z ambulantného záznamu zo dňa 14.05.2016 je zaznamenané vyjadrenie poškodenej, že

bola napadnutá priateľom, škrtená s opakovanými fackami na tvári, oboznámená bola aj prepúšťacia
správa maloletej B. K. z UN Martin Psychiatrickej kliniky kde bola od 24.03.2016 do 11.04.2016
hospitalizovaná.

Z vyšetrenia maloletej B. K. v UN Martin obdobne tak z už rozvedenej prepúšťacej správy nevyplývajú

žiadne zistenia v súvislosti s tvrdeným znásilnením maloletej B. K.. Z vyšetrenia maloletej B. K.
v UN Martin Pohotovostnej gynekologickej ambulancie zo dňa 14.05.2016 zameraným práve na
podozrenie z trestného činu pohlavného zneužitia spred štyroch rokov zistené z vyjadrení maloletej
B. K., že odvtedy nemala pohlavný styk a ani nepoužíva techniky sexuálneho uspokojovania,
pričom gynekologické vyšetrenie bolo vykonané v prítomnosti aj matky s objektívnym vyšetrením

a zistením, že oblasť pošvového vchodu je bez čerstvých poranení, že panenská blana je okrúhleho
tvaru bez známok trhlín s pravidelnými okrajmi, že pošvový vchod je voľne prestupný na 2,5
centimetra so záverovaním fyziologického, t.j. v norme, gynekologického nálezu. Fotodokumentačne
bolo oboznámené zadokumentované zranenie poškodenej B. K. v súvislosti s tvrdeným škrtením
skutkom zo dňa 14.05.2016, kde je badateľná stopa, ktorá bola i vyhodnotená znalcom. Zo zápisu

o dychovej skúške zo dňa 14.05.2016 v čase o 7:15 hod. vyplýva, že u obžalovaného bola nameraná
hodnota 0,59 mg/l. Ďalším obsahom spisu sú aj rôzne správy a zistenia vo vzťahu k maloletým deťom,
ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania a ním aj vyhodnocované v rámci komplexne podaných
znaleckých vyjadrení.

K osobe obžalovaného súd zistil, že po 14.05.2016 a to konkrétne od 27.05.2016 bol klientom zariadenia
zvaného Dobrý Pastier, kde bol nekonfliktný, správal sa slušne, aktívne sa zapájal do života v komunite,
do pracovných aktivít, vykonával ich v rámci terapie prácou, dodržiaval pravidlá poriadku zariadenia.
Obžalovaný nemá žiaden záznam v registri priestupkov, nemá žiaden záznam v centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov, až na aktuálnu trestnú vec nemá žiadny záznam v lustrácii Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, v rámci trestných konaní ani v rámci vykonanej lustrácie v databáze
súdov, kde sú však uvedené tzv. netrestné veci, nemá žiaden záznam v lustrácii ZVJS. Z priebežných
správ probačného a mediačného úradníka v rámci vykonávaného dohľadu vyplýva, že obžalovaný
od prvého kontaktu, t. j. od 17.05.2016 dôsledne dodržiava podmienky probačného dohľadu ako aj
uložené obmedzenia a povinnosti, žije v obci Bzovík, je riadne zamestnaný, je spoľahlivý, zodpovedný,

aktívne spolupracuje a komunikuje s probačným a mediačným úradníkom, oznamuje zmeny, ktoré v jeho
životnej situácii nastanú a dôsledne dodržiava všetky podmienky probačného dohľadu, nepreukázalo
sa porušovanie zákazu styku a zákazu priblíženia k poškodeným, dychové skúšky boli vykonávané
pravidelne v súčinnosti s políciou, celkovo bolo vykonaných 26 dychových skúšok vždy s negatívnym
výsledkom. Obžalovaný nepredchádza ani žiadnymi lustráciami v súvislosti s prípadnými priestupkami

alebo trestnými činmi. Obsahom spisu je aj potvrdenie o zamestnaní obžalovaného, na základe
pracovnej zmluvy, tiež poberaní príjmu a náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Oboznámený bol aj dôkaz v súvislosti s facebookovou komunikáciou B. K. datovanou od 12.12.2016
a následne, kde vystupujú dve ženy s ukazovaním predlaktia rúk s porezaním a s pravdepodobne

krvácaním i s textovými správami reagujúcimi na túto fotografiu typu „Mne to tiež chýba“, vyjadrenie na
to „Už aj mne“, výraz smutného smailíka, z 13.12.2016, ďalšia reakcia „Bože, dievky, prestaňte, mne to
nechýba (možno iba trošku, ale to len lebo tá krv bola fakt peknej farby... a dobre sa pozeralo na ten
červený potôčik, smailík, škoda paprčiek, lepšie je piť jak toto).V súvislosti s bodmi 1/ a 2/ obžaloby t. j. vo vzťahu k žalovanému zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zák., je na mieste aplikovať ust. § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného A. B. spod
obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, keďže
v danej trestnej veci vo vzťahu k týmto žalovaným dvom skutkom a v ňom aj k osobe obžalovaného,
vykonané dôkazy nevyznievajú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa tieto skutky

stali, tak ako na ne obhajoba poukazovala v tom nosnom, nie je tak daná ucelená reťaz ako priamych,
tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol jednoznačne a bezpečne vyvodiť záver, že sa tieto
skutky stali, ktoré sú predmetom trestného stíhania v konaní na súde po podaní obžaloby, preto musel
súd obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. riadiac sa prísne zásadou v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, ho spod obžaloby oslobodiť. Boli dve roviny a dve skupiny dôkazov a v tomto
je daná úloha súdu, aby tieto dôkazy vyhodnotil, posúdil, aby vykonal dokazovanie a po takomto postupe

rozhodol.Ohľadom těchto dvoch bodov obžaloby je množstvo nezrovnalostí, pochybností, nesúladných
tvrdení, časových rozporností, skutkových rozporností.

V tom čase mal. B. bývala svedkom hádok medzi obžalovaným a jej matkou, brala viacero liekov, ktoré
jej predpisovali, obžalovaný najviac pripustil kričanie, a to kvôli domácnosti a z výchovných dôvodov

k mal. B., potvrdil nervozitu v domácnosti, že bol na ňu prísnejší, poukazoval na to, že sama sa mu
vyhrážala, upozorňovala na to, že keď ju niekedy „naserie“ tak to použije proti nemu, tiež poukazovanie
na to, keď jeho vtedajšia družka B. K. s ním otehotnela, tak maloletá B. žiarlila, tiež že keď obžalovaný
sám, vzhľadom ku konfliktom medzi mal. B. a B. K., chcel, aby bola jeho družka na ňu tvrdšia, to však
ona nechcela, vznikali tak rozpory medzi nimi a ním, pričom oni sa postavili proti nemu. Poškodená,

bývalá družka, sa mu vyhrážala, že má vypadnúť, že ho zmláti, alebo, že ho dá zavrieť, aby mala od
neho pokoj, tiež ho fyzicky napádala, bila, pripustil vulgárne nadávky, pritom od 14.05., resp. 15.05.2016
už nie sú spolu, nie sú v kontakte a ak, tak len kvôli súdom a výživnému.

Nepreukázané, resp. otázne ostali aj okolnosti v súvislosti s tvrdením o údajne sexuálnom správaní sa

mal. A., ktorá sa mala začať šúchať o hračky, dávať si ich medzi nohy, hovoriac, že sa cickuje a to
v dôsledku kontaktov obžalovaného s ňou, čo vypovedala v tom čase mal. B. K., oboznámené už boli
rozpornosti vo vzťahu k použitiu tabletky aj farby, táto svedkyňa tiež potvrdila, že aj jej matka, t. j. B. K.,
bila obžalovaného, že sa navzájom hádali. V rozpornosti tiež ostalo, že samotná matka mal. B. B. K. vie
o údajnom znásilnení len od nej samotnej, tiež, že jej to povedala až po niekoľkých rokoch. B. K. uviedla,

že sa o tomto jej dcéra zdôverila B. D., potvrdila tiež, že jej dcéra tvrdila, že keď sa prebrala, tak išla na
záchodakrvácala,žesaotomrozprávasopsychiatričkouvnemocnici,ajtáotomvedela.Spornýmianie
preukázanými sa javia vyjadrenia o tom, že polícia vo veci po oznámeniach nemala riešiť věc vo vzťahu
k obžalovanému. Na druhej strane i samotná poškodená B. K. potvrdila požívanie alkoholu, o tom, že
mala s mal. B. výchovné problémy, že aj ona obžalovaného fyzicky napádala. Nevierohodne vyplývajú

tvrdenia poškodenej, zistiac procesný postup a pochybnosti v preukázaní jej výpovede, resp. tvrdení
o ktorých sa malo zistiť, že ani v prepúšťacej správe mal. B. z nemocnice nie je nič písané o znásilnení,
s následným aj odôvodnením matky poškodenej B. K., že o toto mala prosiť samotnú psychiatričku,
pretože z inej činnosti, aj pochopiteľne ľudsky je vysoko nepravdepodobné až nemožné, aby za takejto
situácie pri zdravotnom stave mal. B., pri sebapoškodzovaní sa, po zistení, že malo dôjsť k znásilneniu,

a to druhom matky mal. B., aby uvedené táto psychiatrička neriešila zákonným spôsobom, s následným
postupom orgánov činných v trestnom konaní. Súd poukazuje aj na to, že ak teda matka poškodenej
vypovedala o tom, že sa o znásilnení dozvedela už skôr od samotnej mal. B., že keď sa jej na to pýtala,
či to je pravda, tak samotná mal. B. ostala ticho a nepovedala svojej vlastnej matke k tomu nič.

Obdobne tak vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia poškodenej, matka mal. B., vo
vzťahu k B. D., v súvislosti s tým, čo sa malo udiať a o čom mala mať táto svedkyňa vedomosť.
Poškodená tvrdila, že jej to potvrdila B. D., následne však túto svoju výpoveď opravila s tým, že práve B.
D. povedala mal. B., aby o tom sama matke povedala a, že sa do toho nechce miešať, následne zmenila
výpoveď a už tvrdila, že až keď sa na to opýtala B. D., tak až potom jej táto potvrdila, že to bolo až po tom,

čo jej to hovorila mal. B., následne keď bývalá družka obžalovaného B. K. zistila výpoveď a vyjadrenie B.
D., ktorá poprela, že by o tomto mala nejakú vedomosť, keďže o sexuálnom obťažovaní alebo znásilnení
nevedela povedať absolútne nič, ani nechápala prečo už prvotne je vlastne volaná na výpoveď ešte na
políciu, tak bývalá družka obžalovaného už uviedla, v súvislosti so svojimi pôvodnými vyjadreniami, ktorémali byť potvrdené práve svedkyňou B. D. po obsahovej stránke, tak uvádzala, že sa „pomýlila“. V tomto
je významná aj výpoveď samotnej svedkyne B. D., ktorá naviac uviedla, že bola svedkom síce toho ako
aj obžalovaný pil alkohol, rovnako však chodila popíjať alkohol aj samotná poškodená B. K., mala kladný

vzťah k alkoholu, dokonca do pohostinstva brávala so sebou aj maloleté deti. Svedkyňa B. D. potvrdila,
že bývalá družka obžalovaného B. K. ju kontaktovala a ovplyvňovala čo má povedať pri výsluchu, že jej
písala pred prvým výsluchom, aby ich „nepotopila“, čo aj chápala táto svedkyňa tak, že má povedať to,
čo jej hovorila B. K. o znásilnení B., tiež o jej zneužívaní, svedkyňa však priamo na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že vypovedala tak, že nič nevidela a nepočula, lebo je to pravda a rovnako tak potvrdila, že

bývalá družka obžalovaného B. K. sa vo vzťahu k nej o uvedené pokúsila.

Aj z ďalšieho vykonávaného dokazovania, ktoré už je podrobne rozoberané v skoršej časti
odôvodnenia, vyplývajú negatívne a nepriateľské zamerania bývalej družky obžalovaného voči
samotnému obžalovanému, ku ktorým chcela získať ďalších svedkov, ďalšie osoby, ktoré jej toto mali
potvrdzovať, tieto však uvedené vylučovali a preukazovali, že takéto jej snahy boli manipulatívne, že aj

v iných veciach klamávala a robievala veci tak, aby sa verilo jej, osobitne bola zaznamenaná už časť
v súvislosti s jej problémami v práci, problémami s deťmi, požívaním alkoholu, naopak správanie sa
obžalovaného, ktoré preukázateľne nebolo také, ako sa to snažila bývala družka obžalovaného navodiť.
Z hľadiska dôvodov oslobodenia tak, ako už bolo rozvedené, by bolo len opakovaním to, čo uviedla
znalkyňa priamo pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní podporne poukazujúc aj na správnosť

a úplnosť podaného znaleckého posudku vo vzťahu k pochybnostiam o tom, že by malo byť dokázané,
že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný v bode 1/ a 2/, opakom povedané, nebolo dokázané,
že tieto skutky sa stali, pre ktoré je obžalovaný v bodoch 1/ a 2/ a poukazujúc teda už len stručne
a v závere v súhrne, že poškodená B. K. volievala náhodné a impulzívne riešenia, že jej intelektový
podpriemer limituje u nej kvalitnejšie vnímanie, uloženie si prežitých udalostí do pamäte a následne aj

ich presnú reprodukciu, že je zvýšene zaujatá sebou, že je menej pravdepodobné, že by v partnerských
vzťahoch zastávala submisívnu rolu, že jej poznávacie funkcie popri intelektovom podpriemere oslabujú
jej schopnosť správneho vnímania, uchovania si informácií v pamäti a tiež ich následnej reprodukcie,
že aj jej osobnostné charakteristiky, hlavne zvýšená subjektívnosť a rozhodovanie sa na základe
momentálneho psychického stavu, znižujú jej všeobecnú vierohodnosť. Taktiež konštatovala znalkyňa,

že nie je možné vylúčiť, že konflikty mohla vyvolávať aj samotná poškodená a že je pravdepodobné,
že v partnerskom vzťahu medzi ňou a obžalovaným dochádzalo k prejavom partnerského násilia,
avšak, čo je významné z pohľadu rozhodovania súdu o roli násilnej a ohrozenej osoby, neboli vždy
tieto jednoznačne odlíšené, a že v popredí prežívania poškodenej B. K. práve voči obžalovanému
bol predovšetkým hnev. Naviac nezistila u nej známky týranej osoby ani príznaky spadajúce pod

posttraumatickú stresovú poruchu. U, v tom čase maloletej, B. K. konštatovala, že jej percepčno-
kognitívne procesy sú menej zrelé, detskejšie, čo môže oslabovať jej všeobecnú vierohodnosť, že jej
výpoveď k veci nedosahuje plne známky špecificky vierohodnej výpovede, že na zhoršovaní jej vzťahu
k obžalovanému sa podieľalo aj to, že bola často svedkom násilia medzi jej matkou a obžalovaným,
z ktorého práve vinila obžalovaného, rovnako tak znalkyňa poukázala na to, že nemožno vylúčiť, že

správanieobžalovanéhomohlovzhľadomkpredchádzajúcimnegatívnymzážitkompotencovaťešteviac
negatívne vnímanie seba, nemožno vylúčiť ani to, že poruchy sebahodnotenia, depresívne rozhľady
a emočná labilita mohli byť aj dôsledok toho, že bola svedkom častého partnerského násilia medzi jej
matkou a obžalovaným. Súčasne je významné, že ani u nej nezistila znaky týranej osoby, aj keď zistila
znaky traumatizácie, nemožno vylúčiť, že na ňu vplývalo aj násilie medzi jej matkou a obžalovaným,

ktorého bola svedkom, a ktoré si mohla podvedome klásť za vinu. Obdobne tak sú významnými zistenia
znalkyne vo vzťahu k, v tom čase maloletej, A. B., kde takisto boli snahy o ňou potvrdenie správania
sa obžalovaného, čo však znalkyňa nezistila, naopak uviedla, že nemožno jednoznačne potvrdiť, že by
sa obžalovaný voči maloletej mal správať tak, ako to jej matka opisuje, že práve negatívne vyjadrenia
maloletej A. na obžalovaného môžu súvisieť s vtedajšou rodinnou situáciou, kde jej matka a sestra B.

hodnotili obžalovaného negatívne a maloletá A. prebrala toto vnímanie otca práve od týchto osôb, lebo
tieto osoby boli pre ňu dôležité a blízke. Rovnako tak ani u tejto maloletej sa nezistili zjavné znaky
negatívneho prežívania v súvislosti s konaním obžalovaného, ani znaky týranej osoby a ani prejavy
traumatizácie. K maloletej A. znalkyňa ešte poukázala aj na tú skutočnosť, že matka tejto maloletej t.
j. B. K. jej povedala, že má znalkyni všetko povedať, ako aj jej doma, a pri tomto práve maloletá A.

mohla nadobudnúť dojem, že musí niečo „hnusné“ na otca povedať. Znalkyňa súčasne poukázala na
to, že vo vzťahu k zisteniu rozpornosti tvrdení v tom čase maloletej B. oproti jej tvrdeniam vyplývajúcim
z prepúšťacej správy z detskej psychiatrie UN Martin ešte zo dňa 24.03.2016 v nadväznosti aj na ďalšie
jej tvrdenia, tak k tomuto znalkyňa uviedla, že sa nimi nezaoberala a maloletú s tým ani nekonfrontovala,pričom v tejto prepúšťacej správe sú uvádzané jej problémy ohľadom zmeneného psychického stavu,
suicidálnymi úvahami, ktoré mali začať ešte pred rokom, že sa kvôli tomu rezala, že mohlo ísť o iné
dôvody, že si mala nájsť priateľa cez internet, že sa nemohli vidieť a že kvôli tomu sa rezala, že nechcela

jedávať, že bola nervózna, agresívna, že mala konflikty s matkou, čo sú závažné psychotraumatické
zážitky v spojení aj s opakovanou šikanou v školskom prostredí, pritom tieto zážitky mohli u nej
podnietiť alebo prehĺbiť negatívne sebaprežívanie. Rovnako tak sa znalkyňa vyjadrila k fotografiám k
záznamu z facebooku, kde je zrejmé, že až následne po ukončení ich spolužitia s obžalovaným do
12.12.2016malaB.K.praktizovaťznovapraktikyporezaniapredlaktiarúkispravdepodobnekrvácaním,

svyjadreniamiosmutnomsmailikovi,žejejtotiežchýba,otom,žetákrvbolafaktpeknejfarbyapodobné
vyjadrenia, o červenom potôčiku, tak k tomuto tiež znalkyňa uviedla, že ide o obdobie, kedy už B.
nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, takže ide o snahu o emočnú reguláciu nepríjemných
pocitov preukázateľne v neskoršom období bez kontaktu s obžalovaným, pričom len minimálny podnet
stačí na to, aby k takému spôsobu uvoľňovania tenzie a tým regulovaniu emočnej situácie dochádzalo.
Vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu, resp. znásilneniu, znalkyňa pripustila, že celý tento incident

mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky, ktorú si v tom čase maloletá B. vytvorila, lebo spolužitie
s obžalovaným vnímala ako neznesiteľné a prípadný sexuálny útok na ňu mohol slúžiť ako dôvod pre
jej matku, aby od neho odišla. Nevylúčila tiež a pripustila vziať do úvahy aj možnosť, že maloletá B. sa
s podobným správaním mohla stretnúť, ale násilníkom mohol byť niekto iný, možno v inom časovom
období, a mohlo sa jej to neskôr spojiť s osobou obžalovaného. Opätovne treba poukázať aj na samotné

zistenia znalca sexuológa, ktorý u obžalovaného nezistil žiadnu sexuálnu úchylku v sexuálnej aktivite
a to ani k objektu, obžalovaný sexuálnou deviáciou netrpí, nemá kvalitatívnu poruchu pohlavného pudu,
bola u neho prítomná absencia sexuálneho vzrušenia v zmysle pedofílnej reaktivity, absentoval tzv.
pedagogicko-estetický komplex v psychosexualite, u obžalovaného absentuje, t. j. chýba pedofilná
proceptivita, t. j. jeho preferencia dieťaťa ako sexuálneho objektu pred objektom heterosexuálnym,

obžalovaný má jednoznačne v rámci sexuálnej identity rolu mužskú a orientáciu heterosexuálnu. Taktiež
je potrebné poukázať aj na zistenie znalca prim. MUDr. Petra Gémeša v už podrobne rozobranom
podanom odbornom vyjadrení pri zisteniach o neprítomnosti takých skutočností o poraneniach, ktoré
by bolo možné bližšie špecifikovať, vyjadriť sa k intenzite, ktorá nemala spôsobiť zranenie, resp. nálezy
boli negatívne, a že neboli prítomné aj objektívne skutočnosti o poraneniach, teda nebolo možné sa

k mechanizmu úrazu vyjadriť a ak by, tak išlo o také intenzity, ktoré nespôsobili žiadne zranenia,
resp. išlo o nevýznamné poranenia nešpecifické poranenia, ktoré mohli vzniknúť rôznym, a to aj iným,
spôsobom. Vrátane konštatovania aj keď v rámci jeho odboru, že lekárske nálezy nesvedčili o tom, že
by išlo u nich o syndróm týranej osoby, s výnimkou zistení zranení, ktoré však súd použil v súvislosti
s rozhodnutím o vine obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania. Významným bolo aj samotné

konanie obžalovaného a jeho prejavovanie sa po dlhú dobu vedeného celého trestného stíhania, keď
vo vzťahu k jeho osobe neboli zistené absolútne žiadne pochybenia v zmysle vedenia riadneho života,
ktoré bolo u neho podrobne a dlhú dobu sledované a kontrolované probačnou a mediačnou úradníčkou,
nemá žiaden záznam v registri trestov, v registri priestupkov, podmienky probačného dohľadu dodržiaval
dôsledne a bez akéhokoľvek porušenia, ani jedna z násobne vykonaných dychových skúšok nebola

pozitívna, naopak všetky boli s negatívnym výsledkom, obžalovaný je riadne zamestnaný, je spoľahlivý,
zodpovedný, aktívny, spolupracujúci a komunikujúci.

Vyjadrenie v tom čase maloletej B. K. vo vzťahu k tvrdenému zločinu znásilnenia poukazujúc zo
strany obžaloby i dôkazov na jej strane, že mal byť popísaný, ako sa stal tento skutok, kde bolo

uvedené, že obžalovaný mal do nej vniknúť, teda vykonať dokonaný pohlavný styk s upresnením, že
pri tom aj cítila bolesť, je však v absolútnom rozpore s výsledkom gynekologického vyšetrenia ešte
zo dňa 14.05.2016, kde je konštatované nepoškodenie panenskej blany, je bez známok trhlín, a že
teda ani do tohto času nemala pohlavný styk, pričom k skutku malo dôjsť ešte dňa 02.08.2012, t. j.
takmer štyyri roky spätne. Nie je možné vylúčiť obhajobu obžalovaného, že práve tvrdené použitie

tabletky na spanie, má byť špekuláciou v snahe vysvetliť chýbajúce pamäťové stopy svedkyne, na ktoré
poukazovala, i z vykonaného dokazovania vo vzťahu k opisu samotného skutku znásilnenia, chýba
v ňom množstvo detailov, skutok nemá jasne vo vedomí, tvrdenia poškodenej o znásilnení môžu byť
podľa vyhodnotenia znalkyne vyvodzovacou operáciou poškodenej, ktorá neodkazuje na informácie,
ktoré svedkyňa má v pamäti ale na domyslenie sa, čo špecifickú vierohodnosť výrazne u svedkyne

znižuje, rovnako tak tento skutok mohol byť aj istým druhom falošnej spomienky tejto svedkyne, resp.
že s takýmto konaním sa mohla stretnúť počas svojho života s tým, že násilníkom mohol byť niekto iný.
Obhajoba poukazovala na množstvo rozporov vo výpovediach svedkýň, že sa mala zdôveriť o znásilnení
psychiatričke v UN Martin, pričom z prepúšťacej správy, kde bola hospitalizovaná, takáto okolnosťuvedená nie je, že boli snahy uvedené na hlavnom pojednávaní vysvetliť údajnou dohodou s lekárkou,
čo je nedôveryhodné tvrdenie, že by sa psychiatrička takto postavila k tak závažnej skutočnosti. I k bodu
2/ obhajoba poukazovala na množstvo a početnosť rozporov v ich vyjadreniach a výpovediach, ktoré boli

v rozpore či už s lekárskou správou ešte z 27.12.2013 vo vzťahu k spôsobeným zraneniam, tvrdeniam
o krvácaním z nosa a úst, ktoré z týchto správ ale vôbec nevyplývajú, nezistenie žiadnych objektívnych
známok zranenia u poškodenej, že mala byť volaná polícia, pričom však hliadka v skutočnosti žiadnym
spôsobom nezasiahla a vec sa mala riešiť iba pohovorom s obžalovaným, pritom ak by príslušníci
polície naozaj videli takéto známky zranenia, určite by takýmto spôsobom vec neriešili. Obhajoba

poukázala na odborné vyjadrenia a zistenia znalca prim. MUDr. Petra Gémeša tak, ako to už konštatoval
a rozviedol aj súd, obdobne tak obhajoba poukazovala na zistenia znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej,
ktoré sú už podrobne v odôvodnení rozsudku rozvedené, poukazujúc na to, že poruchy sebahodnotenia,
depresívne rozlady ako aj emočná labilita mohli byť dôsledkom neharmonického rodinného prostredia
a častých hádok medzi obžalovaným a jej matkou vo vzťahu aj k ďalším zisteniam u v tom čase
maloletej B. K., s poukazovaním aj na možný dôsledok šikany v škole, ktoré dlhší čas zažívala

a ktorú obe tieto svedkyne popisovali. Obhajoba takisto poukazovala na to, že podľa samotných tvrdení
proti obžalovanému mala v tom čase maloletá B. so sebapoškodzovaním začať po skutku tvrdeného
znásilnenia, čo by malo byť v auguste, resp. septembri 2012, čo je však v rozpore s prepúšťacou
správou z UN Martin, kde samotná v tom čase maloletá B. uviedla, že so sebapoškodzovaním začala
rok pred hospitalizáciou, t.j. v marci 2015, a rovnako tak uvádzala iné dôvody, pre ktoré sa začala

rezať, nie tie, ktoré mali spočívať v tvrdenom znásilnení, s poukazovaním aj na dôvody zhoršenia
psychického stavu u poškodenej, ktoré sú uvedené v tejto prepúšťacej správe a to aj opakovaná
šikana v školskom prostredí. Obhajoba k bodu 1/ a 2/ konštatovala, že protirečivosť výpovedí svedkýň,
špecifická a všeobecná nedôveryhodnosť svedkýň, zdravotné záznamy, závery odborného vyjadrenia
ako aj znalecké posudky sú takého charakteru, že nemožno skonštatovať bez pochybností preukázanie

viny obžalovaného. (tu poukazujem na to, že ide o obhajobné tvrdenia, ktoré neboli jednoznačne a bez
pochybností. Obhajoba nebola vyvrátená obžalobou a vykonaným dokazovaním v takom smere, aby
mohlo byť jednoznačne a bez pochybností konštatované preukázanie viny v bodoch 1/ a 2/ obžaloby.

Vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd opätovne poukazuje, aj keď nie v zmysle
priznania sa a oľutovania trestnej činnosti, ale predsa len aj vyjadrenia samotného obžalovaného ku
konfliktom a k situácii, ktoré v tom čase medzi nimi vo vzájomnom spolužití s vtedajšou družkou
B. K. boli. Aj keď sa v tom nosnom a trestnoprávne významnom obžalovaný k spáchaniu žalovanej
trestnej činnosti nepriznal, je dostatočne usvedčovaný výpoveďou samotnej poškodenej B. K., ktorej

v rámci tohto prečinu nasvedčujú ďalšie súdom vykonané dôkazy, a to nespochybniteľný fakt
zaznamenania fotodokumentačne zranenia poškodenej na krku, pričom k tomuto priamo vypovedala,
že je to následok škrtenia, čomu zodpovedá aj odborné vyjadrenie vypracované znalcom, podporne
dôkazným je aj preukázané bezprostredné konanie poškodenej v rámci privolania polície a následných
úkonov. Z odborného vyjadrenia a listín zdravotného charakteru vyplýva, že v súvislosti so zranením

poškodenej zo 14.05.2016 je zrejmé pomliaždenie jej oblasti krku so zaznamenanou krvnou podliatinou
na koži, s neurologickým vyšetrením s poúrazovou bolesťou krku, pričom zranenie mohlo vzniknúť
tlakom predmetu veľkosti 2 cm v priemere, avšak nie veľkou intenzitou, pričom toto zranenie si
nevyžaduje liečbu ani práceneschopnosť, poškodená nebola obmedzovaná v obvyklom spôsobe
života, z ambulantného záznamu ešte zo dňa 14.05.2016 vyplýva samotné vyjadrenie poškodenej, že

bola napadnutá priateľom, že bola škrtená s opakovanými fackami na tvári, z fotodokumentačného
zaznamenania zranenia poškodenej v súvislosti s tvrdeným škrtením skutkom zo dňa 14.05.2016 je
zrejmá badateľnosť stopy, ktorá bola i týmto znalcom vyhodnotená ako možné škrtenie. Obžalovaný bol
pod významným vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 0,59 mg/l alkoholu, a to ešte dňa 14.05.2016
v čase o 7:15 hod. a rovnako tak preukázanosť tohto skutku, ako už znova bolo rozvedené, na jednej

strane bolo dôvodmi, pre ktoré nebolo možné bez pochybnosti a jednoznačne uznať vinu zo spáchania
pôvodne bodu 2/ obžaloby, na druhej strane však práve táto situácia veľmi dobre zapadá do ustálenia
skutkových zistení a tvrdení tak, ako sú pod bodom 3/ obžaloby v rámci úpravy skutku tak, ako
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností v súvislosti so skutkom pod bodom
3/ obžaloby, t. j. vo výroku rozsudku v súvislosti s uznaním viny obžalovaného zo spáchania
pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd
pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tentomá zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov. Súčasne tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,

teda postupom podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadol súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnutku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež jeho pomery
a možnosti nápravy. Okrem už uvedených skutočností rozvedených v odôvodnení tohto rozsudku súd
u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že doposiaľ viedol riadny život, významne

pôsobilo aj to, že za celú dobu vedeného trestného stíhania viedol riadny život, nedošlo k žiadnemu
pochybeniu v zmysle vedenia riadneho života či už na priestupkovej alebo v trestnej rovine alebo v
rámci vykonávania probačného dohľadu, tiež s poukazom na faktor času, ktorý uplynul od páchania
trestnej činnosti, boli u neho splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
kde tak bolo možné uložiť mu peňažný trest v primeranej výmere 300,-€, keďže ho ukladal za prečin
a vzhľadom na povahu jeho spáchania a tiež možnosti nápravy obžalovaného neukladal trest odňatia

slobody. Súčasne však v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. musel obžalovanému ustanoviť pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
v primeranej výmere k uloženému peňažnému trestu a k trestnej sadzbe, t. j. vo výmere 2 mesiace.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody

poškodenou B. K., pričom z vykonaného dokazovania, v tom smere odborného vyjadrenia, vo vzťahu
k znalcom ustáleniu bolestného vo výške 85,80 eur jej tento nárok priznal a obžalovanému uložil,
aby poškodenej v tejto výške škodu nahradil. Škoda zodpovedá bodovému ohodnoteniu znalcom
s priznaným počtom bodov 5 za pomliaždenie krku, č. j. vo finančnom vyjadrení práve suma 85,80 eur na
bolestnom. Obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenej v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr.

por., v zmysle ktorého súd obžalovaného zaviaže k náhrade spôsobenej škody, ak bol nárok poškodenou
riadne a včas uplatnený a obžalovaného odsudzuje pre trestnú činnosť, ktorou práve poškodenej bola
spôsobená táto škoda v zmysle ustanovení § 46 ods. 1 Tr. por., čo je aj prípad tejto trestnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.