Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: VANAPO, s.r.o., so sídlom Festivalová 802/9, 089 01
Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátske spoločenstvo so
sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019250/2020/CI zo dňa 06. mája 2020, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/35/2020-75 zo dňa 10. februára

2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/35/2020-75 zo dňa 10. februára 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalobca ako colným úradom registrovaný prevádzkovateľ daňového skladu bol v zmysle § 10 ods.
3 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z.
o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z
liehu“) odberateľom kontrolných známok na označovanie spotrebiteľských balení alkoholických nápojov,

ktorým je lieh.
2. Colný úrad Prešov ako správca spotrebnej dane (ďalej aj „colný úrad“ alebo „správca dane“)
vykonal dňa 30.07.2013 v priestoroch žalobcu mimoriadnu inventarizáciu kontrolných známok - miestne
zisťovanie v súlade s § 37 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) zamerané na preverenie množstva a pravosti
kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400 na označovanie spotrebiteľského balenia
liehu (ďalej aj „SBL“) s objemom 1,0 liter a objemovou koncentráciou liehu 40%.

3. V priebehu miestneho zisťovania žalobca predložil colnému úradu písomné oznámenie o vývoze
kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400 do Ruskej federácie v počte 2.814.000
kusovzdôvoduuzatvoreniazmluvysruskýmpartneromnavýrobuvodkysobsahomalkoholu40%,ktorá
budeplnenádofliašsobjemom1,0literaurčenánaslovenskýspotrebiteľskýtrh.Podľakonateľažalobcu
vývoz kontrolných známok bol realizovaný dňa 13.07.2013 a v ten istý deň opustil územie Európskej
únie.
4. Keďže žalobca v rámci miestneho zisťovania nepredložil relevantné dôkazy o vývoze predmetných

kontrolnýchznámok,colnýúradzaslalžalobcovipísomnúvýzvu,abyichvlehoteurčenejcolnýmúradom
predložil, a to titulom potreby ich fyzickej inventúry. V reakcii na výzvu žalobca oznámil, že jej nie
je možné vyhovieť a požiadal o predĺženie lehoty stanovenej colným úradom. K reakcii žalobcu boli
priložené tieto doklady: úradne overený preklad Kontraktu č. 2/13/SL do slovenského jazyka, úradneoverená komunikácia vo veci Kontraktu č. 2/13/SL do slovenského jazyka v zmysle bodu č. 7 kontraktu
a kópia listu adresovaného spoločnosti RASKO Ltd., Bazénová 130, Kaliningrad (ďalej aj „RASKO“) -
„Žiadosť o vrátenie kontrolných známok“. Colný úrad žiadosti žalobcu nevyhovel.

5. Nakoľko žalobca ako odberateľ kontrolných známok na označovanie SBL nepreukázal použitie
a zúčtovanie 2.814.000 kusov kontrolných známok na označovanie SBL s identifikačným číslom
10404401000400 do 09.08.2013, ani v neskoršom termíne, colný úrad spísal úradný záznam o
podozrení z naplnenia skutkovej podstaty § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v
znení účinnom v čase porušenia predpisov a oznámil žalobcovi začatie daňového konania. Žalobca

sa domáhal prerušenia daňového konania dôvodiac najmä neukončeným konaním vo veci vývozu
kontrolných známok do Ruskej federácie a predloženým trestným oznámením na neznámeho páchateľa
zo spáchania trestného činu podvodu. Colný úrad žiadosti žalobcu nevyhovel. Argumentoval okrem
iného tým, že uzatvorením mandátnej zmluvy so spoločnosťou RASKO (podľa ktorej RASKO prevzala
na seba kompletnú prepravu prevzatých kontrolných známok vrátane ich poistenia a zabezpečenia
výstupného potvrdenia colného úradu s uvedením identifikačného čísla spotrebiteľského balenia a počtu

vyvážaných kontrolných známok) sa žalobca nezbavil zákonom stanovenej povinnosti v určenej lehote
zúčtovať a preukázať použitie 2.814.000 kusov kontrolných známok. Podľa colného úradu žalobca
nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce vývoz predmetných kontrolných známok na územie
Ruskej federácie.
6. Za účelom preverenia tvrdení žalobcu colný úrad vykonal rozsiahle zisťovanie. Na serveri Federálnej

ruskej daňovej služby preveril existenciu (registráciu) spoločnosti RASKO v obchodnom registri a v
registri daňových orgánov Ruskej federácie. Preverením bolo zistené, že identifikačné čísla predmetnej
ruskej spoločnosti sa v databáze Federálnej daňovej služby Ruskej federácie nenachádzajú. Federálna
colná služba Ruskej federácie v odpovedi na žiadosť Kriminálneho úradu Finančnej správy oznámila,
že v databázach Federálnej colnej služby Ruskej federácie spoločnosť RASKO nie je registrovaná

ako subjekt vykonávajúci zahraničnú podnikateľskú činnosť a právnická osoba s uvedenými údajmi
neexistuje.HocicolnýúradzaslalspoločnostiRASKOvýzvu,zRuskejfederácieprijalspäťvrátenúvýzvu
s poznámkou „Nevyzdvihnuté“ a „Uplynula lehota uloženia“.
7. Orgánmi Ruskej federácie bola fyzicky preverená adresa, na ktorej oficiálne sídli spoločnosť
RASKO s výsledkom, že na adrese Baženova 130, Kaliningrad sa sídlo spoločnosti nenachádza.

Preverením elektronických databáz ďalších ruských štátnych orgánov a organizácii bolo zistené, že
neexistuje záznam potvrdzujúci existenciu predmetnej spoločnosti. Preverením bolo taktiež zistené, že
kalinigradská pobočka JSC VTB Bank nevedie účet, ktorý bol uvedený na obchodnej zmluve predloženej
žalobcom.
8. Federálna colná služba Ruskej federácie preverila aj dovoz tovaru (kontrolné známky na označovanie

SBL) do Ruskej federácie. Výsledkom preverenia bolo zistenie, že žalobca za obdobie roku 2013
nerealizoval žiaden dovoz tovaru do Ruskej federácie pre spoločnosť RASKO, ani pre akýkoľvek iný
ruský podnikateľský subjekt so zahraničnou pôsobnosťou a ani dovozy na základe Kontraktu č. 02/13/
SL zo dňa 01.07.2013 sa nerealizovali. V príslušných databázach Federálnej colnej služby Ruskej
federácie neexistuje záznam, ktorý by potvrdzoval dovoz predmetných slovenských kontrolných známok

na územie Ruskej federácie v množstve 2.814.000 kusov v období od 01.07.2013 do 01.08.2013.
9. Pokiaľ ide o konateľa RASKO, z odpovede Federálnej colnej služby Ruskej federácie vyplynulo, že F.
nebolnikdyvydanýcestovnýpassčíslomXXXXM..XXXXXX,ktorýjeuvedenývovšetkýchdokumentoch
týkajúcichsavýrobyvodkyspoločnosťouRASKOnazákladeobchodnejzmluvy(ContractNo.02/13/SL).
10. Colný úrad preveril i údajný výstup predmetných kontrolných známok cez hraničný priechod

Bezledy - Bagrationovsk t. j. miesto, ktoré konateľ žalobcu označil ako miesto výstupu kontrolných
známok z EÚ. Z odpovede na šetrenie vplýva, že žalobca v roku 2013 nerealizoval žiadny vývoz
kontrolných známok do tretích krajín a poľská colná správa neeviduje v predmetnom období žiadny
vývoz slovenských kontrolných známok na označovanie SBL do tretích krajín cez hraničný priechod
Bezledy -Bagrationovsk.

11. Colný úrad preveril i tvrdenie žalobcu o poukázaní zálohovej platby vo výške 4.752,- eur na účet
spoločnosti RASKO zaslaním žiadosti VÚB banke, a.s. Z preverenia všetkých finančných transakcií
realizovaných uvedenou bankou na účty vedené v bankách na území Ruskej federácie za obdobie
mesiacov júl 2013 - august 2013, v ktorých ako príkazca vystupuje žalobca, vyplýva, že dňa 02.08.2013
bola z účtu žalobcu zaslaná suma 4.752,00 eur v prospech spoločnosti RASKO. Prevod peňažných

prostriedkov realizovaný dňa 02.08.2013 bol však dňa 12.08.2013 opätovne zaúčtovaný s kurzovou
stratou na účet žalobcu s poznámkou „vrátená platba zo zahraničnej banky - účet príjemcu nie je vedený
v banke príjemcu“.12. Po zhrnutí skutkového a právneho stavu vydal colný úrad rozhodnutie č. 1096231/1/450761/2014
zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj „v poradí prvé rozhodnutie colného úradu“), ktorým bol žalobca ako daňový
subjekt - právnická osoba uznaný za zodpovedného z dopustenia sa správneho deliktu v zmysle § 47

ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom v čase porušenia predpisov tým, že
nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok na označovanie SBL s identifikačným číslom
10404401000400 v celkovom množstve 2.814.000 kusov v súlade s príslušnými ust. § 10 zákona o
spotrebnej dani z liehu. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 12.156.480,- eur.
13. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa 21.01.2015 v

spojení s opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/CI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj „v poradí prvé
rozhodnutiežalovaného“)vporadíprvérozhodnutiecolnéhoúradupodľa§74ods.4Daňovéhoporiadku
potvrdil.
14. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo
„správny súd“) rozsudkom č. k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj „v poradí prvý rozsudok
krajského súdu“) žalobu žalobcu zamietol.

15. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“). Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/2019 zo dňa 28.06.2018 (ďalej aj „rozsudok sp. zn. 8Sžf/59/2019“) podľa §
250ja ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) v poradí prvý rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že v poradí prvé rozhodnutie žalovaného ako aj v poradí prvé rozhodnutie

colného úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K uvedenému najvyšší súd pristúpil
z dôvodu, že výrok rozhodnutia v poradí prvého rozhodnutia colného úradu nie je dostatočne určitý
a jednoznačne špecifikovaný, nakoľko tento neobsahuje čas a spôsob spáchania správneho deliktu.
Najvyšší súd mal za to, že takýto výrok o uložení sankcie za správny delikt je nepreskúmateľný pre jeho
nezrozumiteľnosť. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd zdôrazňoval, že je dôležité, aby výroková časť

rozhodnutia obsahovala aj čas spáchania správneho deliktu resp. aj spôsob jeho spáchania s presnou
konkretizáciou správneho deliktu (konania/nekonania), ktorým žalobca porušil ustanovenie toho ktorého
zákona. Najvyšší súd poukázal aj na dodržanie zásad ukladania trestov v zmysle Odporúčania výboru
ministrov Rady Európy (91) zo dňa 13.02.1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií
platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných. Správne orgány v ďalšom konaní zaviazal aj k

tomu, aby sa vysporiadali s otázkou, či je potrebné postupovať podľa skoršej alebo neskoršej právnej
úpravy s vyhodnotením toho, ktorá úprava bude pre žalobcu priaznivejšia.
16. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad opätovne rozhodol novým rozhodnutím č.
680035395/2019 zo dňa 01.08.2019 (ďalej aj „v poradí druhé rozhodnutie colného úradu“), ktoré na
odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj „v poradí

druhé rozhodnutie žalovaného“) zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. V ďalšom konaní colný úrad tu napadnutým rozhodnutím č. 680003731/2020 zo dňa 27.01.2020
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným z dopustenia sa správneho deliktu
v zmysle § 70 ods. 1 písm. r) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov“), nakoľko

v lehote určenej colným úradom do dňa 09.08.2013 nepreukázal použitie kontrolných známok s
identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2.814.000 kusov podľa § 53 zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, konkrétne v súlade s ustanovením § 53 ods. 13 tohto
zákona, okrem kontrolných známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d). Uvedeného správneho
deliktu sa žalobca dopustil tým, že ku dňu 09.08.2013 nepreukázal colnému úradu použitie kontrolných

známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s identifikačným číslom 10404401000400 v
celkovom množstve 2.814.000 kusov v súlade so zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Bývalý konateľ žalobcu o predmetných kontrolných známkach tvrdil, že ich dňa 13.07.2013 odovzdal
spoločnosti RASKO za účelom výroby a označovania spotrebiteľských balení alkoholických nápojov
pre daňový subjekt na základe obchodnej zmluvy Contract No. 02/13/SK uzatvorenej medzi nimi dňa

01.07.2013, čo však daňový subjekt nepreukázal. Tým daňový subjekt nepreukázal použitie vyššie
uvedených kontrolných známok podľa zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Uvedené
porušenie daňových predpisov bolo zistené colníkmi colného úradu počas vykonávania miestneho
zisťovania dňa 30.07.2013 v čase od 09:15 do 11:30 hod. v priestoroch daňového skladu daňového
subjektu nachádzajúcich sa na adrese: Festivalová 802/9, 089 01 Svidník a bolo zachytené v zápisnici

o miestnom zisťovaní zo dňa 30.07.2013. Colný úrad za vyššie uvedený správny delikt uložil žalobcovi v
zmysle § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov pokutu vo výške 100.000,-
eur.18. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
prvostupňové rozhodnutie colného úradu potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom
19. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na krajský súd,
ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby, preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane) a priznania práva na
náhradu trov konania.

20. Uznesením č. k. 5S/35/2020-63 zo dňa 17.09.2020 krajský súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku podanej správnej žaloby zamietol.
21. Krajský súd rozsudkom č. k. 5S/35/2020-75 zo dňa 10.02.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie colného
úradu (ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
22. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom
neriadili právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa
28.06.2018 a žalobou napadnuté rozhodnutia vydali v tom istom znení ako v pôvodnom konaní. Týmto
postupom správnych orgánov sa podľa názoru krajského súdu stali rozhodnutia správnych orgánov

nepreskúmateľné na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Následne krajský súd
správnym orgánom vytkol, že sa v dostatočnej miere nevenovali odôvodneniu samotného skutku,
ktorého sa mal žalobca dopustiť.
23.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkukrajskýsúdďalejuviedol,žesprávnyorgánreagovalnanávrhy
žalobcu, hlavne ohľadom vypočutia príslušníkov colného úradu ako aj svedka - konateľa spoločnosti

RASKO benevolentne a tieto návrhy vykonané neboli. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach pritom
argumentovali tým, že daná osoba neexistuje. Podľa vyjadrení žalobcu však existovali poznámky v
administratívnom spise, v ktorých podľa žalobcu skutočnosti o osobe konateľa spoločnosti RASKO
existujú, táto osoba bola zidentifikovaná, o čom svedčia aj doklady, na ktoré poukázal žalobca jednak v
odvolaní, ako aj v samotnej žalobe. Predmetné návrhy neboli zo strany správnych orgánov akceptované.

K nevypočutiu zamestnancov colného úradu sa správne orgány nevyjadrili. Z uvedeného podľa názoru
správneho súdu vyplýva, že správne orgány nevykonali všetky potrebné dôkazy na to, aby dospeli k
záveru o spáchaní správneho deliktu tak, ako ho klasifikovali.
24. Následne krajský súd argumentoval tým, že v rozhodnutiach správnych orgánov nebola dostatočným
spôsobom a dôkladne odôvodnená ani samotná výška uloženej pokuty za spáchaný delikt vo výške

100.000,- eur, a to s dôrazom na § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov. V predmetnom ustanovení je uvedené, že colný úrad uloží pokutu od 1.000,- do 100.000,-
eur za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. r) predmetného zákona. Z ustanovenia § 70 ods. 1
písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyplýva, že správneho deliktu sa dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa

tohto zákona, konkrétne § 53, okrem kontrolných známok označených podľa § 53 ods. 19 písm. d) tohto
zákona. Z popísaného konania uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia však podľa správneho súdu
bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že žalobca sa daného správneho deliktu dopustil tak, ako mu
je to dané za vinu v rozhodnutí o uložení pokuty. Neakceptujúc maximálnu výšku pokuty, správny súd
argumentoval ďalej tým, že maximálnu výšku z rozpätia 1.000,- eur do 100.000,- eur je možné uložiť

len v tom prípade, keď má správny orgán bezpochyby preukázané, že žalobca sa takého záväzného
pochybenia, ktoré možno klasifikovať ako správny delikt, dopustil, dopustil sa ho opakovane, dopustil
sa ho vo vysokej výške. K žiadnym takýmto záverom však správne orgány na základe dokazovania
nedospeli. K osobe žalobcu pritom uviedli, že išlo o prvé konanie žalobcu, ktoré bolo vyhodnotené ako
správny delikt.

25. Správny súd mal za to, že správny orgán nedostatočne vyhodnotil dôsledky ,,spáchaného správneho
deliktu zo strany žalobcu a nedôsledne a nedostatočne vyhodnotil aj samotnú výšku uloženej pokuty
za spáchanie uvedeného deliktu“. V tomto bode krajský súd zároveň zdôrazňoval, že v danom prípade
ustanovenie § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vôbec nebolo pre žalobcu
priaznivejšie oproti sankcii za správny delikt klasifikovanej v § 47 a § 47a zákona o spotrebnej dani z

liehu účinného do 31.12.2014. Krajský súd argumentoval tým, že aj v prípade, ak dôjde k prepočítaniu
samotného obsahu alebo samotného počtu kontrolných známok na množstvo liehu v spotrebiteľskom
balení, nedosiahne uvedená výška pokuty v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 písm. e) zákona o
spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014 výšku 100.000,- eur tak, ako bola uloženážalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. r) v nadväznosti na § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov. Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že v rozhodnutí žalovaného citované § 73
ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vôbec nebolo správne aplikované na osobu

žalobcu v danom prípade.
26. Uložená výška pokuty sa krajskému súdu javila ako likvidačná, a to argumentujúc tým, že
nezodpovedá povahe závažnosti daného skutku tak, ako žalobcovi je v rozhodnutiach správnych
orgánov kladené za vinu. Vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí, že nemôže v odvolacom konaní
meniť uloženú výšku sankcie, ale môže skúmať, či uváženie o výške sankcie je postavené na kritériách,

ktoré pre určenie výšky pokuty ustanovuje § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,
sa javilo správnemu súdu ako „ospravedlňovanie niečoho čo nechce napraviť“. Podľa krajského súdu
sa žalovaný týmto ustanovením vôbec neriadil a ani v danom prípade neskúmal, či samotné uváženie
colného úradu o výške uloženej pokuty bolo postavené na kritériách, ktoré pre určenie výšky pokuty
stanovilo ustanovenie § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
27. Správny súd neakceptoval návrh žalobcu na použitie moderácie v zmysle § 192 SSP argumentujúc

tým, že by bolo potrebné v danom prípade vykonať všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v správnom
konaní, čo správny súd nepovažoval za hospodárne, a preto rozhodnutia správnych orgánov zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V tomto bode súčasne uviedol, že to nie je „ani v súlade so
SSP“, pretože nie je úlohou správneho súdu vykonávať za správne orgány dôkaznú povinnosť.
28. Žalobcom vznesenú námietku preklúzie (t. j. uplynutie lehoty na uloženie pokuty) považoval krajský

súd za závažnú. Argumentoval tým, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nezaoberali a
nevyhodnotili uplynutie zákonnej (prekluzívnej) lehoty 5 rokov v súlade s § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov „v takom rozsahu, aby správny súd konštatoval, že s uvedenou námietkou
sa dostatočným spôsobom zaoberali“. V tomto bode správny súd ďalej uviedol, že v rozhodnutiach
správnych orgánov oboch stupňov absentuje vysporiadanie sa s námietkou preklúzie. Správny súd

mal za to, že uvedenej námietke sa správne orgány budú musieť po zrušení rozhodnutí venovať v
dostatočnej miere. Ďalej krajský súd argumentoval aj tým, že lehota na uloženie pokuty v zmysle §
70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že
uplynutím tejto lehoty zaniká právo na uloženie pokuty zo strany správcu dane, pričom na dodržanie tejto
lehoty sú správne orgány povinné prihliadať ex offo, t. j. uplynutie lehoty nie je potrebné namietať. V tejto

päťročnej prekluzívnej lehote musí rozhodnutie, ktorým sa pokuta ukladá, nadobudnúť právoplatnosť,
nakoľko uloženie pokuty za predmetné porušenie zákona po uplynutí zákonom ustanovenej prekluzívnej
lehoty, by bolo uložené bez právneho titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd prijal
záver, že „Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie po uplynutí prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty
uvedenej v § 70 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie Colného úradu zruší“, čo

je však povinnosťou správnych orgánov v ďalšom konaní.
29. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že vyjadrenie žalovaného k
podanej žalobe obsahuje oveľa širšie odôvodnenie uloženia samotnej pokuty, ako aj vyjadrenie sa
k päťročnej prekluzívnej lehote, čo podľa správneho súdu malo byť obsahom rozhodnutia, keďže
vyjadrenie nenahrádza preskúmavané rozhodnutie. Preto správny súd pri rozhodovaní vyjadrenie

žalovaného neakceptoval ako smerodajné.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
30. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa
sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.
31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci kasačného dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces
uviedol najmä tieto sťažnostné body:

- v napadnutom rozsudku absentuje riadne odôvodnenie a zodpovedanie otázok zásadných pre meritum
veci. Sťažovateľ považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a svojvoľný. S poukazom na čl. 46 ods.
1 Ústavy SR namietal, že dôvody krajského súdu nie sú zjavné, zreteľné a preskúmateľné. Sťažovateľ
podotkol, že vyjadrenie k žalobe zaslanej na výzvu súdu sa obsahovo skladalo z dvoch častí, a to
(i) vyjadrenie v súvislosti s námietkami, ktoré žalobca už vzniesol v konaniach vedených správnymi

orgánmi (v tejto časti sťažovateľ odkázal na preskúmavané rozhodnutie) a (ii) vyjadrenie k špecifickým
„novým“ námietkam žalobcu, v ktorom sťažovateľ rozviedol svoju argumentáciu na stranách 11 až 18
vyjadrenia. Toto „nové“ vyjadrenie k žalobe (na ôsmich A4 stranách) pritom bolo zásadného vecného
charakteru a v priamom rozpore so závermi krajského súdu. V časti III. rozsudku v odseku 21 krajskýsúd iba skonštatoval, že sťažovateľ vo svojom písomnom stanovisku zotrval na skutkových a právnych
okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a zároveň v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom tieto
podstatné skutkové a právne argumenty sťažovateľa neposúdil. Uvedený postup krajského súdu

považoval sťažovateľ za rozporný s § 139 ods. 2 SSP. V tomto bode sťažovateľ krajskému súdu ďalej
vytkol, že sa vôbec nezaoberal zásadnou argumentáciou sťažovateľa prezentovanou v preskúmavanom
rozhodnutí a vo vyjadrení žalobe, resp. jeho konštatovania bez bližšieho zdôvodnenia označuje za
nesprávne, pričom ani nenaznačuje, čo a ako má sťažovateľ vo svojom ďalšom postupe a rozhodovaní
validovať;

- postup krajského súdu je v rozpore s procesným princípom ustaľovania súdnej praxe a zosúlaďovania
právnych názorov súdov, čím je dotknutá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania,
ich právna istota, ale i samotná zákonnosť procesného postupu súdu. Sťažovateľovi nebolo zrejmé,
prečo krajský súd (odhliadnuc od nedostatkov skutočne vytknutých najvyšším súdom v rozsudku sp.
zn. 1Sžf/59/2016) do základu popiera vecné argumenty týkajúce sa zodpovednosti žalobcu za správny
delikt ním už ustálené v poradí prvom rozsudku krajského súdu (napr. str. 26, tretí odsek zdola) ako aj

v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/59/2016.
32. V rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ uviedol, že krajský
súd si osvojil zásadne nesprávny právny výklad správneho deliktu nepreukázania použitia kontrolných
známok podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (resp. § 47 ods.
1 písm. e/ zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014) spôsobom prezentovaným

žalobcom. Sťažovateľ v tomto bode kasačnej sťažnosti následne objasňoval zásadný právny princíp,
na ktorom je uvedený správny delikt postavený, a to pasivita daňového subjektu, ktorý odobral
kontrolné známky - jeho nekonanie, nemožnosť a neschopnosť preukázať ich použitie. Zdôrazňoval, že
vzhľadom na objektívnu zodpovednosť za dopustenie sa predmetného správneho deliktu je následne
bezpredmetným, na základe akých subjektívnych dôvodov k dopusteniu sa správneho deliktu na strane

žalobcu (odberateľa kontrolných známok) došlo. Colný úrad v prípade správneho deliktu nepreukázania
použitia kontrolných známok iba preukazuje omisívne konanie daňového subjektu, t. j. že použitie
odobraných kontrolných známok daňový subjekt nepreukázal. To, že sa správne orgány vo svojich
rozhodnutiach zaoberali aj tvrdeniami žalobcu, že malo dôjsť k vývozu kontrolných známok a k ich
strate konaním tretích osôb bez jeho pričinenia, bolo dôsledkom ich povinností zaoberať sa v rozhodnutí

všetkými tvrdeniami a námietkami účastníka konania (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Zdôraznili však
tieto rozhodujúce postuláty: 1. okolnosť údajného vývozu, či konania tretích osôb nemá žiadny vplyv
na skutok žalobcu spočívajúci v nepreukázaní použitia kontrolných známok v súlade so zákonom o
spotrebnejdanizalkoholickýchnápojov(§53),atedadopusteniasasprávnehodeliktu;2.niecolnýúrad,
ale žalobca je v konaní povinný dokazovať tvrdenia o subjektívnom pozadí nakladania s kontrolnými

známkami; 3. naviac žalobca relevantným a objektívnym spôsobom ním tvrdenú skutkovú konštrukciu
prípadu ani nepreukázal; 4. z uskutočneného dokazovania vyplýva, že nielenže sa uvedené skutkové
tvrdenia žalobcu nepotvrdili, ale došlo k ich popretiu.
33. Sťažovateľ zdôrazňoval, že ním uvedený základný princíp chápania správneho deliktu
nepreukázania použitia odobraných kontrolných známok nie je postavený iba na tvrdeniach správnych

orgánov prezentovaných v ich rozhodnutiach, ale bol zdôrazňovaný i v poradí prvom rozsudku krajského
súdu (str. 26 ods. 3 zdola), rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/83/2014 zo dňa 25.06.2015 a
rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/70/2015 zo dňa 27.09.2017. Sťažovateľ pritom prízvukoval, že
najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016 síce namietol definičné nedostatky správneho deliktu - čo
do miesta, času a spôsobu jeho spáchania, avšak uvedeným nepoprel (a vzhľadom na ním rozhodnutý

rozsudok sp. zn. 6Sžf/70/2015 v predchádzajúcom skutkovo podobnom prípade ani nemohol) existujúcu
judikatúru na obsahové chápanie predmetnej skutkovej podstaty, t. j. najvyšší súd uložil zadefinovať čas,
miesto a spôsob spáchania samotného omisívneho aktu - nepreukázania použitia kontrolných známok,
nie okolností o ich údajnom vývoze do Ruskej federácie.
34. Ako odporujúci obsahu rozhodnutia colného úradu sťažovateľ označil záver krajského súdu, že

správne orgány sa právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016
neriadili. Sťažovateľ zastával názor, že colný úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia jasne a
zrozumiteľne vymedzuje spôsob spáchania správneho deliktu, ďalej definuje, akým konaním sa ho
žalobca dopustil, čas kedy k spáchaniu správneho deliktu došlo ako aj miesto spáchania správneho
deliktu. Podľa názoru žalovaného colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí v súlade s právnym názorom

najvyššieho súdu vymedzil správny delikt tak, aby tento nebol zameniteľný s iným. Colný úrad taktiež v
zmysle požiadavky najvyššieho súdu uvádza ustanovenie § 53, pričom uvádza aj ustanovenie § 53 ods.
13, v zmysle ktorého mal žalobca podľa jeho tvrdení použiť kontrolné známky, avšak danú skutočnosť
nepreukázal.35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dôrazne odmietol tvrdenia krajského súdu, že správne orgány
nevykonali všetky potrebné dôkazy, aby dospeli k záveru o spáchaní správneho deliktu. Podrobne
argumentujúc podstatou správneho deliktu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej

dani z alkoholických nápojov zdôrazňoval, že vzhľadom na zásadu objektívnej pravdy colný úrad nebol
absolútne povinný realizovať ďalšie dokazovanie, a to dovtedy, kým sa nepreukážu alebo nepotvrdia
tvrdenia žalobcu o použití kontrolných známok ich odovzdaním spoločnosti RASKO. Z vykonaných
dôkazov boli dostatočne preukázané závery o dopustení sa správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r)
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov žalobcom a tak colný úrad nemal povinnosť vykonávať

ďalšie dokazovanie vypočutím p. P. (údajného konateľa spoločnosti RASKO, pozn. kasačného súdu)
alebo colníkov vykonávajúcich daňový dozor v daňovom sklade žalobcu.
36. Vo vzťahu k výhrade krajského súdu, že správne orgány sa nevyjadrili k návrhu žalobcu na vypočutie
svedkov - zamestnancov colného úradu a konateľa spoločnosti RASKO sťažovateľ uviedol, že colný
úrad sa uvedenou problematikou zaoberá na strane 21 prvostupňového rozhodnutia a sťažovateľ na str.
16 až 18 preskúmavaného rozhodnutia a rovnako aj na str. 15 a 16 vyjadrenia k žalobe. Ak mal krajský

súd za to, že uvedené vyjadrenia k vypočutiu svedkov sú nedostatočné, bolo podľa názoru sťažovateľa
povinnosťou krajského súdu konkretizovať obsahovo, akými nedostatkami trpia. Sťažovateľovi taktiež
nebolo zrejmé, ako má colný úrad vypočuť (v postavení svedka) osobu, ktorá vystupuje ako konateľ
neexistujúcej spoločnosti, pričom preverovaním prostredníctvom príslušných orgánov Ruskej federácie
sa zistilo, že používateľom telefónneho čísla +XXXXXXXXXXX je občan Ruskej federácie F., narodený

XX.XX.XXXX, č. ruského pasu XXXXXX, séria XX XX, vydaný 14.12.2010, bytom B. E. XX, č. bytu
X, B., Ruská federácia. Zmluva o poskytnutí komunikačných služieb bola uzavretá dňa 30.07.2013.
Bolo zistené, že vyššie uvedené telefónne číslo je odpojené. V rámci preverovania na vyššie uvedenú
adresu bol uskutočnený výjazd, počas ktorého sa zistilo, že na adrese sa nachádzajú osoby: A. I. B.
a X.. M.. B., čo sa potvrdilo výpoveďou obyvateľov domu nachádzajúceho sa na adrese B. E. XX,

B. a taktiež osvedčením o adrese vydaným oddelením adresno-referenčných prác Úradu federálnej
migračnej služby Ruska pre Kaliningradskú oblasť. Z UFMS Ruska pre Kaliningradskú oblasť bolo
zistené, že F., narodený XX.XX.XXXX, nie je zapísaný ani odhlásený z registra Kaliningradskej oblasti.
Pas občana Ruskej federácie (niečo ako občiansky preukaz) ani cestovný pas mu neboli vydané. UFMS
Ruska pre Kaliningradskú oblasť neobdržal formulár pasu č. XXXXXX, série XX XX, čo znamená, že

tento pas nevydali. Zistiť pobyt uvedenej osoby v Kaliningradskej oblasti sa nepodarilo.
37. Pokiaľ ide o výhrady krajského súdu k výške uloženej pokuty sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol,
že značne nezrozumiteľne až irelevantne vyznieva tvrdenie krajského súdu v ods. 55 napadnutého
rozsudku, že § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vôbec nebolo priaznivejšie
oproti sankcii za správny delikt klasifikovaný v § 44 a 47a zákona o spotrebnej dani z liehu účinného do

31.12.2014. Sťažovateľ zdôrazňoval, že hoci v § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu
sa „objavuje“ suma 331,93 eura, uvedená suma nepredstavuje dolnú hranicu rozpätia uloženia pokuty,
ale iba nutne uloženú výšku pokuty, ak by daň na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli
kontrolné známky určené, bola napr. 120 eur. Ustanovenie § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej
dani z liehu je však založené na striktne taxatívnom určení výšky pokuty odvíjajúcej sa od dane na

množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené. V prípade žalobcu
uvedená výška pokuty by predstavovala 12.156.480,- eur. Pokuta v uvedenej výške aj bola pôvodne
žalobcovi uložená a najvyšší súd ju v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016 verifikoval. Je preto nevysvetliteľné,
prečo krajský súd zrazu pri porovnaní taxatívnej výšky pokuty 12.156.480,- eur (§ 47 ods. 2 písm. e/
zákona o spotrebnej dani z liehu) k výške pokuty v rozpätí od 1.000,- do 100.000,- eur (§ 70 ods. 2 písm.

p/ zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) uvádza, že sankcionovanie žalobcu podľa zákona
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vôbec nie je priaznivejšie oproti právnej úprave zákona o
spotrebnej dani z liehu.
38. Sťažovateľ sa taktiež nestotožnil so spôsobom, akým krajský súd v ods. 54 napadnutého rozsudku
právne vykladá spôsob a podmienky určenia výšky pokuty. Považoval za nesprávne, ak súd vyvodí

záver,žeakišlooprvékonaniežalobcu,maximálnuvýškupokutynemôžeakceptovať.Uvedenétvrdenie
súdu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení ani v pravidlách správnej úvahy pri stanovení výšky
pokuty (§ 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov). Sťažovateľ mal za to, že
skutočnosť, že sa subjekt dopustí protiprávneho konania prvýkrát, neznamená, že nie je mu možné
uložiť maximálnu výšku pokuty, ak je toto konanie podstatne závažné. Je taktiež irelevantné, keď v ods.

56 napadnutého rozsudku si súd pri úvahách o výške pokuty vypomáha ustanovením § 47 ods. 2 písm.
e) zákona o spotrebnej dani z liehu, aby následne bezpredmetne skonštatoval, že množstvo liehu, na
ktoré pripadajú kontrolné známky, nedosahuje 100.000,- eur. V prvom rade v zmysle § 47 ods. 2 písm.
e) zákona o spotrebnej dani z liehu sa pre účely výšky pokuty kvantitatívne neprepočítava množstvoliehu (ako mylne tvrdí krajský súd), ale výška dane pripadajúca na množstvo liehu v spotrebiteľských
baleniach, na označenie ktorých boli kontrolné známky určené. A práve výška dane v zmysle § 47 ods. 2
písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu predstavuje sumu 12.156.480,- eur, a túto výšku dane pozná,

resp. akceptuje súd už v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016. Uvedená výška dane 12.156.480,- eur by de
factopredstavovalavýškudaňovéhoúnikupripredpokladanomzneužitíuvedenýchkontrolnýchznámok.
Jepretoneakceptovateľné,akkrajskýsúdnepovažujeuvedenýskutokžalobcuzazávažnýapriúvahách
o uložení maximálnej výšky pokuty vyžaduje ešte iný determinant, ako opakovanie konania žalobcu.
39. Ako bezpredmetné označil sťažovateľ tvrdenia krajského súdu o likvidačnej povahe výšky uloženej

pokuty. Argumentoval tým, že colný úrad pri zákonom stanovenom rozpätí ukladá výšku pokuty v rovine
jej primeranosti k závažnosti skutku bez prihliadnutia na to, či výška pokuty môže byť likvidačná. V
konečnom dôsledku samotný súd v uznesení, ktorým zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku žaloby, sa vyjadril, že likvidačná povaha výšky uloženej pokuty nie je preukázaná. Záverom k
výške pokuty sťažovateľ poukázal na to, že pokuta bola žalobcom uhradená a sťažovateľovi nie je
známe, že došlo k zániku (likvidácii) žalobcu v dôsledku úhrady tejto pokuty. Žalobca naďalej vykonáva

svoju činnosť ako daňový sklad, s čím je spojená aj pravidelná úhrada spotrebnej dane a colný úrad
neeviduje voči žalobcovi nedoplatky na spotrebnej dani.
40. Vo vzťahu k výhradám krajského súdu k uplynutiu prekluzívnej lehoty sťažovateľ skonštatoval
nesprávnosť a nepravdivosť tvrdení krajského súdu. Primárne uviedol, že žalobca namietal uplynutie
prekluzívnej lehoty v odvolaní voči rozhodnutiu colného úradu a v podanej žalobe, a teda nie v

konaní pred vydaním rozhodnutia colným úradom. Ak teda prekluzívna lehota na uloženie pokuty ešte
neuplynula, správny orgán je povinný sa týmto neuplynutím zaoberať iba v prípade, ak danú skutočnosť
účastník konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietal, k čomu však v prípade vydávania
rozhodnutia colným úradom nedošlo. Krajský súd v ods. 58 napadnutého rozsudku najprv nepriamo
potvrdzuje, že žalobca v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia colným úradom uplynutie

prekluzívnej lehoty nenamietal, aby hneď na to v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vytkol, že v rozhodnutí colného úradu vysporiadanie sa s uvedenou námietkou uplynutia
päťročnej prekluzívnej doby s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov absentuje. Pritom dôvod, prečo nebol colný úrad povinný rozvádzať okolnosť
plynutia prekluzívnej lehoty, konštatuje sťažovateľ aj priamo v preskúmavanom rozhodnutí (str. 15).

O to viac nepochopiteľnejšie pôsobí tvrdenie krajského súdu v ods. 59 napadnutého rozsudku, že
síce vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu k plynutiu prekluzívnej lehoty,
avšak uvedené vyjadrenie malo byť obsahom rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí, na str. 14.
a 15., sa sťažovateľ prvorado a podrobne zaoberá práve námietkou žalobcu k uplynutiu prekluzívnej
lehoty. Sťažovateľ pritom vysvetľuje, prečo nedošlo k preklúzii sankcionovania žalobcu za dopustenie

sa správneho deliktu, ako aj to, prečo colný úrad nebol povinný v rozhodnutí sa okolnosťou plynutia
prekluzívnej lehoty zaoberať.
41. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
42. Prejednávaná vec bola dňa 11.07.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 4S a bola jej pridelená spisová značka 4Sfk/71/2022. V súlade s Opatrením č. 5/2024 (Sfk)
Najvyššieho správneho súdu SR bola dňa 01.03.2024 prejednávaná vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie senátu 1S.

43. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie

a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
44. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
45. Podľa § 10 ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014 (t. j.
v čase porušenia právnych predpisov): „Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolnýchznámok a tie nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolnej známky alebo
prostredníctvom prepravcu výrobcovi liehu na daňovom území, alebo zahraničnému výrobcovi liehu

alebo prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte na nalepenie na spotrebiteľské
balenie, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.“
46. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014:
„Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie
a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.“

47. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014: „Colný
úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli
kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm. e).“
48. Podľa § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019
do 30.06.2021 (t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Kontrolné známky môže použiť len
odberateľ kontrolných známok a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe,

okrem odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom
prepravcu zahraničnému výrobcovi liehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte
alebo dodávateľovi spotrebiteľského balenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie
spotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území alebo
prepravené mimo pozastavenia dane.“

49. Podľa § 53 ods. 19 písm. d) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom
od 01.12.2019 do 30.06.2021: „Odberateľ kontrolných známok preukáže použitie kontrolných známok
v súlade s týmto zákonom, ak kontrolné známky boli nenávratne zničené v technologickom zariadení
slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie najviac v množstve 0,02
% vrátane, ak je rozmer kontrolných známok 16 x 150 milimetrov alebo 16 x 210 milimetrov, a

najviac v množstve 0,1 % vrátane, ak je rozmer kontrolných známok 16 x 55 milimetrov alebo 16
x 90 milimetrov; počet nenávratne zničených kontrolných známok v technologickom zariadení sa
vypočíta ako rozdiel celkového množstva kontrolných známok použitých na označenie spotrebiteľských
balení v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok, skutočne nalepených
kontrolných známok na spotrebiteľské balenia a poškodených kontrolných známok vybratých z

technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie a
predložených colnému úradu na zničenie za kalendárny mesiac.“
50. Podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom
od 01.12.2019 do 30.06.2021: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba -
podnikateľ, ak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných

známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d).“
51. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od
01.12.2019 do 30.06.2021: „Colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa
odseku 1 písm. r).“
52. Podľa § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019

do 30.06.2021: „Pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky
protiprávneho stavu.“
53. Podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019
do30.06.2021:„Pokutunemožnouložiť,akuplynulopäťrokovodkoncaroka,vktoromdošlokporušeniu
tohto zákona.“

54. Podľa § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019
do 30.06.2021: „Konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31.
decembra 2014 právoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa
§ 70 a 71 predpisu účinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu
priaznivejšie.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
55. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu (v poradí druhý), ktorým
krajský súd zrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ktorými bola
žalobcovi uložená pokuta za porušenie § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov na tom skutkovom základe, že žalobca v lehote určenej colným úradom nepreukázal použitie

kontrolných známok na označovanie spotrebiteľských balení alkoholických nápojov v súlade so
zákonom.
56.Vpredmetnejvecikasačnémusúdupripadloposúdiťdôvodnosťsťažovateľomuplatnenýchnámietok
o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom a porušení práva na spravodlivý proces, v rámciktorého sťažovateľ krajskému súdu vytkol arbitrárnosť (svojvoľnosť) a absenciu riadneho odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k otázkam zásadným pre meritum veci.
57. Primárne kasačný súd pristúpil ku skúmaniu otázky, či možno napadnutý rozsudok krajského

súdu považovať za spĺňajúci požiadavku jeho riadneho odôvodnenia. Sťažovateľ mal za to, že
dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie, nie sú zjavné, zreteľné a preskúmateľné.
Brojil predovšetkým proti tomu, že krajský súd nerozviedol vyjadrenie sťažovateľa k správnej
žalobe, ktoré obsahovalo aj jeho reakcie na nové špecifické námietky žalobcu, nielen zotrvanie na
dôvodoch napadnutého rozhodnutia, a následne neposúdil skutkové a právne argumenty sťažovateľa

prezentované v konaní. Kasačný súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že krajský súd na námietky
žalovanéhovskutkunereagovaldostatočneaanisvojeprávnezáverynezdôvodnilpodrobneadôkladne,
z napadnutého rozsudku je zrejmé, z akých dôvodov krajský súd rozhodol tak, že rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tieto dôvody
krajský súd rozviedol v bodoch 49 až 60 odôvodnenia napadnutého rozsudku a kasačný súd s
prihliadnutím na ne nevzhliadol celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku (vzhliadol však

čiastkovú nepreskúmateľnosť záveru krajského súdu o dôvodnosti žalobnej námietky preklúzie - viď
body 71 až 74 tohto rozsudku). Následne preto kasačný súd pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu
veci, pričom námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vyhodnotil ako dôvodnú.
58. Kasačný súd konštatuje, že neskoršia právna úprava (zákon o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov),platnáaúčinnávčasevydaniaprvostupňovéhorozhodnutiacolnéhoúraduapreskúmavaného

rozhodnutia žalovaného, prevzala obsah ako aj trestnosť skoršej skutkovej podstaty (zákon o spotrebnej
dani z liehu) predmetného správneho deliktu. Účelom neskoršej i skoršej právnej úpravy pritom je
kontrola nad pohybom vysokorizikového tovaru - alkoholických nápojov a kontrolných známok na
ich označenie so zreteľom na správne vyberanie spotrebnej dane. Kontrolné známky určené na
označovanie SBL majú povahu ceniny, ktorá slúži ako kontrolno-technické opatrenie na daňové účely,

a preto podlieha zvýšenej ochrane a režimu nakladania.
59. Koncepcia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej
dani z liehu (v znení účinnom do 31.12.2014 t. j. v čase porušenia právnych predpisov), podľa ktorej
„Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie
a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.“, ako aj koncepcia skutkovej podstaty správneho

deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (v znení účinnom
od 01.12.2019 do 30.06.2021, t. j. v čase vydania napadnutých rozhodnutí), podľa ktorej „Správneho
deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie kontrolných
známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d).“,
súvisí s povinnosťou daňového subjektu preukázať použitie kontrolných známok v súlade so zákonom a

je založená na objektívnej zodpovednosti daňového subjektu. V teórii práva je objektívna zodpovednosť
definovaná ako zodpovednosť za protiprávny stav (následok), bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti
vyvinenia sa z porušenia právnych predpisov. V súdenej veci tak ide o správny delikt, pri ktorom
zavinenie ako subjektívny vzťah porušiteľa k porušeniu daňových predpisov colný úrad neskúma a ani
nepreukazuje. Preukazuje sa len porušenie daňových predpisov, pričom porušiteľ je sankcionovaný za

objektívny stav veci.
60. Z vymedzenia skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu vyplýva, že dôkazné bremeno
vo veci nakladania s kontrolnými známkami niesol žalobca, a teda žalobca bol objektívne zodpovedný
za preukázanie použitia kontrolných známok v súlade so zákonom, a to bez ohľadu na subjektívne
okolnosti i bez ohľadu na konanie tretích osôb. Z tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú

námietku sťažovateľa týkajúcu nesprávneho právneho výkladu správneho deliktu nepreukázania
použitia kontrolných známok krajským súdom.
61. Povinnosťou žalobcu v daňovom konaní bolo preukázať správcovi dane zákonné nakladanie s
kontrolnými známkami, a to objektívne a bez pochybností. Dôkazná aktivita žalobcu však spočívala
iba v jednostranných vyhláseniach a nepreukazných dôkazoch žalobcu o údajnom odovzdaní

kontrolných známok ruskej spoločnosti RASKO, ktorá mala byť prepravcom a zároveň výrobcom
spotrebiteľských balení liehu v Ruskej federácii. Pravdivosť tvrdení žalobcu sa však v administratívnom
konaní nepreukázala. Kasačný súd zastáva názor, že na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania
vykonaného colným úradom došlo k vyvráteniu žalobcom predložených tvrdení a dôkazov. Bez
akýchkoľvek pochybností možno pritom konštatovať, že pravdivosť tvrdení žalobcu, na základe ktorých

sa usiloval zbaviť zodpovednosti za predmetný správny delikt, bola zo strany colného úradu vyvrátená.
62. Vychádzajúc zo znenia § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, resp. § 10
ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu (právna úprava platná a účinná v čase porušenia právnych
predpisov), žalobca ako odberateľ kontrolných známok mohol v rámci použitia kontrolných známokodovzdať kontrolné známky výrobcovi liehu na daňovom území, zahraničnému výrobcovi liehu alebo
prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte, priamo alebo prostredníctvom prepravcu,
a to iba za účelom ich nalepenia na spotrebiteľské balenie liehu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov

v súdenej veci (viď body 6 - 11 tohto rozsudku), spoločnosť RASKO bola neexistujúcim subjektom. Zo
šetrení vykonaných colným úradom vyplýva, že spoločnosť RASKO nebola vôbec identifikovaná resp. jej
existencia potvrdená, nakoľko nebola príslušnými orgánmi Ruskej federácie registrovaná, na adrese sa
jej sídlo nenachádzalo, označený bankový účet nebol vedený. Všetky šetrenia vykonané colným úradom
potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval do Ruskej federácie žiaden dovoz kontrolných známok pre

spoločnosť RASKO, ale ani pre akýkoľvek iný ruský podnikateľský subjekt.
63. Použitie kontrolných známok v súlade s § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov tak bolo žalobcom len formálne deklarované, avšak nie reálne preukázané. V daňovom konaní
sa teda nepreukázali tvrdenia žalobcu o odovzdaní kontrolných známok spoločnosti RASKO s údajným
sídlom v Ruskej federácii, za účelom výroby a označovania spotrebiteľských balení alkoholických
nápojov pre žalobcu na základe obchodnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa 01.07.2013. Preto

je podľa kasačného súdu odôvodnený záver, že žalobca nepreukázal použitie kontrolných známok s
identifikačným číslom 10404401000400 v množstve 2.814.000 kusov v súlade so zákonom, konkrétne
v súlade s ustanovením § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a dopustil sa
správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
64. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dôrazne odmietol tvrdenia krajského súdu, že správne orgány

nevykonali všetky potrebné dôkazy, aby dospeli k záveru o spáchaní správneho deliktu. Ako kasačný
súd uvádza vyššie, z vykonaných dôkazov boli riadne a dostatočne preukázané závery o dopustení
sa správneho deliktu žalobcom. V zhode s názorom sťažovateľa ani kasačný súd nevidel potrebu
vykonávať v predmetnej veci ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav zistený na základe rozsiahleho
šetrenia bol bezrozporný. Ďalšie dokazovanie v predmetnej veci by bolo nadbytočné, nehospodárne, ale

najmä nespôsobilé zmeniť dôvodné závery správnych orgánov vyplývajúce z vykonaného dokazovania.
Navyše, pokiaľ ide o výsluch údajného konateľa spoločnosti RASKO, kasačný súd uvádza, že túto osobu
objektívne nebolo možné vyslúchnuť, keďže ju nebolo možné ani vypátrať, pričom vyvstali objektívne
pochybnosti o skutočnej existencii osoby s daným menom.
65. Ako nemajúcu oporu v administratívnom spise vyhodnotil kasačný súd aj výhradu krajského súdu,

že správne orgány sa nevyjadrili k návrhu žalobcu na vypočutie svedkov - zamestnancov colného
úradu a konateľa spoločnosti RASKO. V tomto smere uvádza svoju argumentáciu colný úrad na strane
21 prvostupňového rozhodnutia a žalovaný na strane 16 až 18 preskúmavaného rozhodnutia. Tieto
vyjadrenia správnych orgánov vo vzťahu k návrhu žalobcu na vypočutie svedkov kasačný súd označuje
za vyčerpávajúce a zrozumiteľné.

66. Krajský súd v napadnutom rozsudku správnym orgánom vytkol, že sa dostatočným spôsobom
neriadili právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v skoršom rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016
vydanom v tejto veci. Kasačný súd konštatuje, že tieto závery krajského súdu sa nezakladajú na
pravde. Plne v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu colný úrad riadne a náležite vo výroku
prvostupňového rozhodnutia konkretizoval žalobcom spáchaný správny delikt, a to tak, aby nebol

zameniteľný s iným. Colný úrad pritom jasne a zrozumiteľne vymedzil spôsob spáchania správneho
deliktu, čas ako aj miesto jeho spáchania, pričom konkretizoval i ustanovenie právneho predpisu, k
porušeniu ktorého došlo. Okrem konkretizácie skutku uložil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8Sžf/59/2016
správnym orgánom aj povinnosť vysporiadať sa s prípadnou aplikáciou neskoršej priaznivejšej právnej
úpravy vo vzťahu k ukladanej sankcii. Správne orgány sa riadili aj týmto právnym názorom najvyššieho

súdu,akovyplývaznižšieuvedeného,arozhodnutiamsprávnychorgánovnietvtomtosmerečovytknúť.
67. Kasačný súd vyhodnotil ako plne dôvodnú aj námietku sťažovateľa smerujúcu proti výhradám
krajského súdu k výške uloženej pokuty.
68. Príkaz použiť priaznivejšiu právnu úpravu bol správnym orgánom výslovne uložený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR, pričom tento vyplýva z Ústavy SR, i znenia prechodného ustanovenia § 73 ods.

22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.10.2014. Colný úrad v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia náležite porovnal priaznivosť skoršej právnej úpravy (platnej
a účinnej v čase porušenia právnych predpisov) a neskoršej právnej úpravy (platnej a účinnej v čase
vydania jeho rozhodnutia). Správne pritom dospel k záveru, že výška pokuty určená podľa pôvodnej
právnejúpravyjeprežalobcuprísnejšia,nakoľkobydosahovalasumu12.156.480,-eur.Podľaneskoršej

právnej úpravy už výška pokuty nie je určovaná podľa výpočtu, ale správnou úvahou colného úradu v
rozpätí od 1000,- do 100.000,- eur, a teda je pre žalobcu priaznivejšia.
69. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako krajský súd dospel k záveru,
že sankcia za správny delikt podľa skoršej právnej úpravy § 44 a § 47a zákona o spotrebnej dani zliehu účinného do 31.12.2014 by mala byť pre žalobcu priaznivejšia oproti sankcii za správny delikt
podľa neskoršej úpravy zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Ako správne a dôvodne
uvádza sťažovateľ, ustanovenie § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu je založené na

striktne taxatívnom určení výšky pokuty odvíjajúcej sa od dane na množstvo liehu v spotrebiteľskom
balení, na ktoré boli kontrolné známky určené. Výška pokuty by tak v prípade žalobcu predstavovala
sumu 12.156.480,- eur. Kasačnému súdu preto nie je zrejmé, prečo krajský súd nereflektoval tú
skutočnosť, že v zmysle § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu sa pre účely výšky
pokuty kvantitatívne neprepočítava množstvo liehu, ale výška dane pripadajúca na množstvo liehu v

spotrebiteľských baleniach, na označenie ktorých boli kontrolné známky určené. Výška dane v zmysle
§ 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu predstavuje sumu 12.156.480,- eur (výpočet je
podrobne uvedený na s. 33 prvostupňového rozhodnutia) a pri predpokladanom zneužití uvedených
kontrolných známok by táto výška dane predstavovala výšku daňového úniku.
70. Rovnako za dôvodnú považoval kasačný súd námietku sťažovateľa, v ktorej vyjadril nesúhlas s
právnym výkladom spôsobu určenia výšky pokuty krajským súdom. Podľa názoru kasačného súdu

skutočnosť, že v danom prípade išlo prvé konanie žalobcu, neznamená, že žalobcovi nemožno uložiť
pokutu na hornej hranici sadzby, teda v sume 100.000,- eur, ako dôvodí krajský súd. Podstatné podľa
kasačného súdu je, že správne orgány vzhliadli bezprecedentnú závažnosť konania žalobcu. Táto
závažnosť mala spočívať v tom, že predpokladané zneužitie uvedených kontrolných známok, ktorých
použitiežalobcanevedelpreukázať,byznamenalodaňovýúnikažvovýške12.156.480,-eur.Colnýúrad

použijúcpriurčovanívýškypokutysprávnuúvahutakriadneprihliadolnazávažnosťprotiprávnehostavu,
dĺžku trvania protiprávneho stavu a následky protiprávneho stavu a svoje rozhodnutie v tomto smere
náležite odôvodnil, kedy podrobne vysvetlil okolnosti týkajúce sa vysokej závažnosti protiprávneho
konania žalobcu. Tvrdenia krajského súdu o likvidačnom charaktere výšky uloženej pokuty pritom stáli
v rovine ničím nepodloženého a neodôvodneného tvrdenia, navyše krajský súd posudzoval následky

zaplatenia pokuty na fungovanie žalobcu pri svojom rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žalobe,
ktorý nepriznal z dôvodu nepreukázania vzniku závažnej ujmy žalobcom.
71. Pokiaľ ide otázku preklúzie práva na uloženie pokuty, krajský súd pomerne nezrozumiteľným
spôsobom skonštatoval jednak (i) absenciu vysporiadania sa s touto otázkou zo strany správnych
orgánov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí, a v ďalšom konaní im uložil povinnosť riadne

sa vyysporiadať s touto otázkou a jednak (ii) vecnú dôvodnosť žalobnej námietky, že právo na uloženie
pokuty prekludovalo a uložil povinnosť žalovanému rozhodnutie colného úradu zrušiť. Už tieto závery
krajského súdu sa vzájomne vylučujú, čo by samo o sebe mohlo postačovať na to, aby kasačný
súd vyslovil nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu v rozsahu tejto žalobnej námietky. Kasačný
súd sa však v záujme hospodárnosti zaoberal aj jednotlivými závermi krajského súdu tak o absencii

vysporiadania sa s otázkou preklúzie zo strany správnych orgánov ako aj o dôvodnosti žalobcovej
námietky preklúzie.
72. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s touto otázkou správnymi orgánmi, kasačný súd dáva za pravdu
sťažovateľovi v tom, že preklúziou sa sťažovateľ v ním vydanom rozhodnutí zaoberal, konkrétne na
stranách 14 a 15 preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca pritom namietal uplynutie prekluzívnej lehoty

„až“ v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu colného úradu. Dôvody, pre ktoré nebol colný úrad
povinný rozvádzať okolnosti plynutia prekluzívnej lehoty, sťažovateľ tiež uvádza v preskúmavanom
rozhodnutí, konkrétne na strane 15. Nie je preto pravdivé tvrdenie krajského súdu, že sa touto námietkou
žalobcu sťažovateľ prvýkrát zaoberal až vo vyjadrení k správnej žalobe.
73. Pokiaľ ide o vecnú správnosť záveru krajského súdu o prekludovaní práva uložiť pokutu, kasačný

súd konštatuje, že tento záver krajského súdu je nepreskúmateľný. Krajský súd vôbec neuviedol, z
akých dôvodov dospel k záveru o dôvodnosti žalobcovej argumentácie o tom, že právo colného úradu
na uloženie pokuty prekludovalo. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu túto otázku opätovne
posúdiť, pričom nebude v tomto smere viazaný len žalobnými bodmi (§ 195 písm. b) SSP). Vezme pritom
do úvahy, že podľa právnej úpravy OSP a SSP lehota pre zánik práva vyrubiť pokutu počas súdneho

konanianeplynie,čoexplicitnevyplývazprávnejúpravyobsiahnutejv§71ods.1SSPresp.§246dOSP.
74. Kasačný súd uzatvára, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil
skutkový stav dostatočne a v súlade s Daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho
spisu, ako aj administratívneho spisu colného úradu a žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány
vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav a konanie žalobcu posúdili

správne ako správny delikt v zmysle § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov. Náležite bol tiež konkretizovaný spáchaný skutok zakladajúci správny delikt - miestom, časom
a spôsobom jeho spáchania - vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia colného úradu. Uložená
sankcia bola uložená podľa priaznivejšej úpravy § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani zalkoholických nápojov vo výške 100.000,- eur v rámci zákonom dovoleného rozpätia a za riadneho
zdôvodnenia správnej úvahy jej výšky. Pokiaľ ide o otázku preklúzie práva na uloženie pokuty, kasačný
súd konštatuje nepreskúmateľnosť záveru krajského súdu, že k preklúzii došlo, pretože krajský súd

tento svoj záver nijako nezdôvodnil s poukazom na časové okolnosti vyplývajúce z administratívneho
a súdneho spisu a relevantnú právnu úpravu (vymedzením časových úsekov, kedy lehota plynula a
neplynula a z akého dôvodu, a následným vyhodnotením, či k preklúzii v tomto prípade došlo alebo nie,
čo bude jeho úlohou v ďalšom konaní).
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

75. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
je dôvodná. Z tohto dôvodu kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa §
462 ods. 1 SSP zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom a čiastočnej
nepreskúmateľnosti v právnej otázke preklúzie a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v
Košiciach, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym

názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou správneho súdu
bude v novom konaní opätovne sa vecou zaoberať, prejednať ju a rozhodnúť, a to v zmysle všetkých
uplatnených žalobných námietok pri vysporiadaní sa s argumentáciou žalovaného reflektujúc stanoviská
prezentované v tomto rozsudku tak, aby odôvodnenie nového rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám
kladeným § 139 ods. 2 SSP. Osobitnú pozornosť bude venovať otázke preklúzie.

76. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.
77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.