Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206511
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4122206511.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova
tr. 88, Nitra, dieťa rodičov: otec – C. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, B., toho času
bytom E. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Uhrínová, s.r.o., so sídlom Bezručova

1, Bratislava, IČO: 52 424 944 a matky – C. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpená
advokátkou JUDr. Dianou Bereseckou, so sídlom Farská 33, Nitra, za účasti Okresnej prokuratúry Nitra,
Damborského 1, 949 99 Nitra 1, o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č.k. 24P/161/2022-725 zo dňa 22.5.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh kolízneho opatrovníka

na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku matky s maloletým dieťaťom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.
SúdprvejinštancieuznesenímnapadnutýmodvolanímdočasneupravilstykmatkysmaloletýmA.B.tak,
že táto je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom v každom párnom týždni od stredy 14.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že

matka si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté
dieťa na tom istom mieste otcovi včas a riadne odovzdá. Otcovi bola uložená povinnosť maloleté
dieťa na stretnutia s matkou riadne pripraviť a matke včas odovzdať (výrok I.). Týmto rozhodnutím sa
ruší uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 24P/161/2022-350 zo dňa 10.10.2022 právoplatné v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/1/2023-615 zo dňa 31.1.2023 (výrok II.). Súčasne súd
prvej inštancie rozhodol o tom, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A. B. v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 24P/161/2022 (výrok III.).

2.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že dňa 15.5.2024 bol súdu prvej inštancie
doručený návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by prvoinštančný

súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/161/2022 zo dňa 10.10.2022 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/1/2023 zo dňa 31.1.2023 v časti úpravy styku
matky s maloletým tak, že by dočasne upravil styk matky s maloletým tak, aby bol dočasne upravený
styk matky s maloletým tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni od
stredy 14.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do
18.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa a na konci styku odovzdá otcovi

dieťa v mieste bydliska. Neodkladné opatrenie žiadal kolízny opatrovník nariadiť až do právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ktorého súčasťou je i úprava práva povinností k maloletému dieťaťu. Tento svoj návrh odôvodnil kolízny opatrovník článkom 3 ods. 1
a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ďalej čl. 5 Zákona o rodine ako aj § 28 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine s poukazom na to, že dieťa má mať zákonom garantované právo byť vychovávané oboma

rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. V tejto súvislosti bolo ďalej v návrhu uvedené, že
aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má preto v primeranom rozsahu podieľať sa
na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním,
nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z toho vzťahu vyplývajúcimi.
Mal preto za to, že súdom upravený styk matky s maloletým na základe uznesenia Okresného súdu

Nitra sp. zn. 24P/161/2022 zo dňa 10.10.2022, ktoré bolo v časti úpravy styku matky s maloletým
zmenené uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/1/2023 zo dňa 31.1.2023 tak, že súd dočasne
upravil styk matky s maloletým každý pondelok a stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas každej
párnej soboty v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod.
do 18.00 hod. je na základe vyššie uvedených skutočností nepostačujúci. Ďalej bolo poukázané na
to, že v súčasnosti je dôležitým faktorom pre zdravý vývin dieťaťa, aby styk matky s maloletým bol

rozšírený. Pre zdravý, duševný, či psychický a sociálny vývin dieťaťa je už dlhodobo potrebný širší
kontakt dieťaťa s matkou, rovnako i vytvorenie širšieho priestoru pre starostlivosť matky o dieťa. Po
období 1 a pol roka sa „dočasná úprava“ styku v úzkom rozsahu javí nie v prospech dieťaťa a je
skôr ohrozujúca pre rozvoj vzťahových väzieb u dieťaťa v útlom veku. Súčasne bol kolízny opatrovník
názoru, že právoplatné rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení v tomto období už stráca status

„dočasnosti.“ Bolo poukázané aj na znalecký posudok č. 40/2023, v ktorom je vyhodnotené, že matka
je schopná samostatne sa o dieťa postarať a nenachádzajú sa vo výsledkoch vyšetrenia žiadne
dôvody, ktoré by matku mali diskvalifikovať z role rodiča, taktiež sa vyšetrením nepreukázali negatívne
osobnostné charakteristiky. Bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa netrpí ani žiadnou duševnou
poruchou,ktorábymalavplyvnajejúsudokakritičnosť,celkovomatkuhodnotiaakonormálnefungujúcu

dospelú osobnosť, bez rizikového správania sa v roli rodiča, má rozvinuté osobnostné predpoklady
ako zrelá osoba na výchovu dieťaťa. Okrem toho matka absolvovala kompletnú protialkoholickú liečbu
podľa odporúčania lekárov, vzhľadom k tomu, že abstinuje aj napriek záťažovej situácii, je reálny
predpoklad dlhodobej až trvalej abstinencie, je plne motivovaná ustáť vzniknutú situáciu a riadne sa
starať o maloleté dieťa. Vzťah dieťaťa k matke vyhodnotený znaleckým posudkom poukazuje na to,

že dieťa citovo preferuje matku a dožaduje sa matky. Interakcia s matkou je charakteristická pokojným
behaviorálnym prejavom, prirodzeným vzťahovaním sa k matke, s frekventovanými fyzickými prejavmi
dôvery, dotýkanie, opieranie, bozky s vyššou snahou o komunikáciu a aktívnejšieho dožadovania svojich
potrieb.

3.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že od poslednej úpravy stretávania sa výrazne
zmenili pomery, či už plynutím času, nakoľko dieťa je podstatne staršie ako aj vybudovaním a obnovením
vzťahu maloletého dieťaťa s matkou. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí konštatované, že v súčasnosti
sa stretávanie matky s maloletým dieťaťom realizuje pravidelne, podľa vyjadrenia matky je maloleté

dieťa počas stretnutí šťastné, vždy na ňu reaguje dobre, pýta sa na ruky a dožaduje sa jej náklonnosti,
preto súd aktuálne stretávanie v rozsahu každý pondelok a streda v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.
a v párnom týždni sobota v čase od 9.00 hod. a v nepárnom týždni nedeľa v čase od 9.00 hod. do
18.00 hod. už nepovažuje pre maloleté dieťa vo veku cca 3 roky za dostačujúce. S pribúdajúcim vekom
dieťaťa je potrebné aj rozširovanie stretávania s druhým rodičom tak, aby mohli byť rodičovské práva

a povinnosti realizované a uplatňované v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a Zákona o rodine, ktoré
stanovujú, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Námietky
otca týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti matky vychovávať a zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa,
plnevyvrátiloznaleckédokazovanienariadenévrozvodomkonanípodč.k.11P/206/2022.Podrobovanie
sa pravidelným kontrolám u ambulantného psychiatra A. F. ako aj u psychologičky A. G. na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Nitra, súd prvej inštancie hodnotí ako dostatočné na preukázanie dlhodobého
abstinovania zo strany matky. Naviac bolo poukázané na skutočnosť, že obaja rodičia bývajú v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí môžu byť nápomocní pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti
o maloleté dieťa a v prípade matky pôsobia aj ako dohľad nad dodržiavaním abstinencie. Ďalšou
skutočnosťou, na ktorú bolo poukázané je fakt, že maloleté dieťa by malo od septembra 2024 nastúpiť do

materskejškoly.Súdmávedomosťokonanísp.zn.26P/54/2024,vktoromsaobajarodičianeodkladným
opatrením domáhali nahradenia súhlasu druhého rodiča so zápisom do škôlky, nakoľko sa rodičia
nevedeli zhodnúť na školskom zariadení. Aj vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nastupuje do školského
zariadenia,kedyplneprebehneseparáciaodprimárnehorodiča,súdprvejinštanciepovažovalrozšírenýkontakt s druhým rodičom za žiadúci pre ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého
dieťaťa. Dieťa by malo cítiť zo vzájomného vzťahu rodičov a z ich komunikácie pocit, že obaja rodičia
podporujú vzťah dieťaťa s druhým rodičom a preto by mali v prospech svojho dieťaťa obnoviť funkčnú

komunikáciu, s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, prihliadať výlučne na jeho potreby a nepresadzovať
svoje osobné záujmy na úkor druhého rodiča, ale najmä na úkor maloletého dieťaťa.

4.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletého.

Mal za to, že právo maloletého je rešpektované a zachované aj pri zachovaní aktuálnej úpravy
styku podľa rozhodnutia Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/161/2022-350 zo dňa 10.10.2022 právoplatné
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/1/2023-615 zo dňa 31.1.2023, a preto
nepovažoval za dôvodné rozširovať neodkladným opatrením úpravu styku matky s maloletým. V tejto
súvislosti poukázal na článok 3 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je ustanovené,
že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už

uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Taktiež je dôležité pripomenúť, čo bolo dôvodom, že maloletý bol
zverený do jeho osobnej starostlivosti, keď matka požívala vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a pod
vplyvom alkoholu a matky došlo k incidentu, kedy matka maloletého držala na rukách na balkóne
a v krvi jej namerali 4,8 promile, následne bola prevezená do nemocnice a bola aj vo Veľkom Záluží

na protialkoholickom liečení. Ďalej namietal, že časové hľadisko nemôže byť za žiadnych okolností
určujúcim faktorom a argumentom, na základe ktorého možno upraviť stretávanie maloletého s matkou
v tak širokom rozsahu, zo dňa na deň, kedy maloletý má svoj domov u otca a zo dňa na deň musí
čeliť situácii, že bude u matky prespávať bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy, odrazu 4 noci
za sebou. Takýto postup považoval jednoznačne v rozpore so záujmom maloletého, pretože to, že

maloletý medzičasom vyrástol je fakt a nie kritérium a presvedčivý argument, na základe ktorého sa má
rozširovať styk maloletého s matkou. Podľa jeho názoru doposiaľ nie je hodnoverne preukázané, a ani
v tomto konaní nebolo osvedčené, či sa matkin zdravotný stav dostatočne stabilizoval a nepredstavuje
pre dieťa potencionálne ohrozenie jeho fyzického a psychického vývinu. Súd sa vôbec nezaoberal
závislosťou matky na alkohole a uspokojil sa s tvrdením uvedeným v znaleckom posudku č. 40/2023

zo dňa 15.3.2024, ktorý bol vypracovaný v konaní 11P/206/2022 len tým, či dieťa prirodzene k matke
inklinuje. Otec nikdy nespochybňoval citové puto medzi maloletým a matkou. V určitom ohľade možno
toto považovať za výsledok dobrej výchovy otca, ktorú maloletému zabezpečuje, nakoľko syn má
zdravé emocionálne väzby s oboma rodičmi, aj napriek obmedzenému styku s matkou, vzhľadom
na jej zdravotný stav, intuitívne jej dôveruje aj napriek tomu, že ho v minulosti ohrozovala na živote

a zdraví svojou závislosťou na alkoholu a nedbalým konaním. Uvedené je možné pripísať aj skutočnosti,
že maloletý má v rodine otca, kde za posledných 16 mesiacov vyrastá a má zabezpečené všetky
emocionálne a fyzické potreby. Pokiaľ ide o matku, tak táto má vo výchove maloletého dieťaťa aktuálne
vymedzený ohraničený čas a uvedený styk sa podľa názoru otca osvedčil ako fungujúci a vyhovujúci
a na výchove maloletého sa podieľa do takej miery ako je to jej zdravotný stav umožňuje. Ďalej namietal,

že znalecký posudok bol nariadený bez jeho prítomnosti na prvom pojednávaní v konaní o rozvod
manželstva (č.k. 11P/206/2022) s tým, že otec sa z dôvodu zmeny právneho zástupcu ospravedlnil
a žiadal odročiť predmetné pojednávanie, avšak súd konal svojvoľne, toto nerešpektoval, na návrh
právnej zástupkyne matky na tomto pojednávaní ustanovil znalecký ústav na vyhotovenie znaleckého
posudku v tejto veci. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v rámci uvedeného znaleckého posudku

neboli zobrané do úvahy ani lekárske správy matky, ktorým došlo jednoznačne k potvrdeniu jej závislosti
na alkohole. Opätovne zdôraznil, že časové hľadisko nemôže byť za žiadnych okolností určujúcim
faktorom a argumentom, na základe ktorého možno upraviť stretávanie maloletého v širšom rozsahu.
Ďalej mal za to, že znalecký posudok objektívne nezodpovedal a pri použitej metodike vyšetrenia ani
objektívne nemohol zodpovedať na zásadnú otázku, či je matka aktuálne stále závislá na alkohole,

či už podľa syndrómov závislosti na alkohole alebo výsledkov laboratórnych testov. Návrh kolízneho
opatrovníka, ktorý si osvojil súd považoval za taký, ktorý uprednostňuje záujem matky, ktorá žiadnym
spôsobom doposiaľ neosvedčila, že nepožíva alkoholické nápoje, i napriek tomu, že predkladala súdu
tzv. „dôkazy“, že abstinuje, avšak tieto sú rok staré. V tomto smere, sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, či matka naďalej nepožíva alkoholické nápoje a či nemôže

dôjsť k ohrozeniu zdravia prípadne aj života maloletého v jej prítomnosti. Z dôvodu komplexnosti
uvedenej problematiky má byť súčasťou znaleckého tímu aj odborník na závislosti, tzv. adiktológ.
Absenciu adiktológa v rámci znaleckého dokazovania možno tak isto považovať za zásadný nedostatok
celého procesu smerujúceho k vypracovaniu znaleckého posudku. Okrem toho súčasťou komplexnéhoa aktuálneho obrazu o zdravotnom stave by mala byť aj aktuálna lekárska správa o zdravotnom stave
od obvodnej lekárky matky, ktorá bola vyžiadaná zo strany súdu a v čase vydania uznesenia, proti
ktorému toto odvolanie smeruje však nebola dodaná do súdneho spisu. Ďalej tvrdil, že návrh kolízneho

opatrovníka, s ktorým sa súd prvej inštancie vo svojom uznesení plne stotožnil nezohľadňuje najlepší
záujem maloletého, pričom jeho zdravie a najlepší psychický a fyzický vývoj by mal byť postavený nad
záujem matky, ktorá sa domáha rozšírenia styku. V závere svojho odvolania uviedol, že účastník konania
má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu už v minulosti vo viacerých
svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu je nesporné, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených
záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosťou súdu je
rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi
uplatnenej žaloby ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej na strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,
v danom prípade, súd nenáležite odôvodnil svoje rozhodnutie. V predmetnej veci postupom súdu prvej
inštancie došlo k naplneniu znakov vady podľa § 420 písm. d) a f) CSP spočívajúcej v tom, že konanie
máinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveciasúdprvejinštanciedospelna

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti úpravy styku matky s maloletým zamietne a ponechá v platnosti predchádzajúce uznesenie
Okresného súdu Nitra č.k. 24P/161/2022-350 zo dňa 10.10.2022 právoplatné v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/1/2023-615 zo dňa 31.1.2023 až do právoplatného skončenia vo veci

samej.

5.
Matka podala taktiež odvolanie voči tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom žiadala, aby odvolací
súd v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie v časti výroku I. zmenil tak, že maloletého A. zveruje do

osobnej starostlivosti matky a otec by bol zaviazaný prispievať naňho výživu sumou 200 eur mesačne
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodnutie napadla z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a z dôvodu uvedeného v § 62 ods. 1 CMP, keď súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti uviedla, že prvoinštančný

súd rozhodoval o návrhu kolízneho opatrovníka zo dňa 15.5.2024 napriek tomu, že ona svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia doručila Okresnému súdu Nitra ešte dňa 9.5.2024. Poukázala
na to, že na tomto súde od 12.8.2022 (takmer 2 roky) je vedené konanie o rozvod manželstva
s otcom maloletého. V tejto súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku č. 40/2023 zo dňa
15.3.2024, ktorý bol vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s r.o.,

z ktorého záverov jednoznačne vyplýva, že po skompletizovaní nálezu psychológa a psychiatra, pokiaľ
ide o predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté dieťa, táto je u otca na emočne menej
zrelej úrovni. V jeho správaní sú zrejmé dominantné egocentrické motivačné pohnútky a nespracované
pocity smerom k manželke, snaha neustále ju vykresľovať v negatívnom svetle, zaznávať jej kvality,
čím sa zvyšuje riziko, že bude dieťa vychovávať proti matke. Formálne síce uznáva rolu matky, aj

to, že dieťa situáciou trpí, v reálnych interakciách s matkou však reaguje cez optiku svojich potrieb
anárokov,nežnormálnejrodičovskejempatieapotriebmaloletéhosyna,čojezrejmérodičovskynezrelé
vnímanie, kde rodičovi uniká skutočná potreba dieťaťa a má na zreteli skôr svoje pohnútky, než práva
a potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o ňu, tak bolo po psychologicko-psychiatrickom posúdení zistené, že je
dospelou osobnosťou bez funkčného poškodenia, bez rizikového správania sa v roli rodiča, má rozvinuté

osobnostné predpoklady ako zrelá osoba na výchovu dieťaťa. Znalci u nej zistili vyššiu mieru schopnosti
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloletého s druhým rodičom a rešpektovať právo maloletého
na udržanie rovnocenného styku s druhým z rodičov. V rozpore s tvrdeniami otca, ktorých pravdivosť
neustále namietala, bolo znalcami zistené, že u nej nie prítomná žiadna psychopatológia, je schopnástarať sa o dieťa a že dokonca niektoré rodičovské nároky zvláda pružnejšie a flexibilnejšie ako otec,
k maloletému má intenzívny a pozitívny materský vzťah, rozumie prejavom dieťaťa. Ďalej nebola u nej
zistená prítomnosť duševnej poruchy ani diagnostikované psychotické poruchy, ako schizofrénia, ani

afektívne poruchy, ako depresia, či bipolárna afektívna porucha a ani organické poškodenie centrálnej
nervovej sústavy (CNS). Pokiaľ ide o užívanie alkoholu tak znalkyne dospeli k záveru, že sa v jej
prípade nejednalo o závislosť na alkohole, ale o škodlivé užívanie alkoholu, pričom skonštatovali, že od
absolvovania protialkoholickej liečby abstinuje, čo preukazujú aj lekárske a laboratórne vyšetrenia. Za
tohto stavu mala za to, že je v rozpore so zdravým psychickým vývojom maloletého A., aby tento naďalej

zotrvával v osobnej starostlivosti otca. U otca bol zistený akcentovaný terén osobnosti, ktorý spôsobuje
neprimerané, rigidnejšie reakcie otca na niektoré situácie, s dopadom i na rodičovské správanie. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva jednoznačná potreba zmeny úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému na čas do rozhodnutia vo veci samej. Ponechanie doterajšej úpravy by
spôsobilo ďalší negatívny zásah do psychického vývoja dieťaťa.

6.
K odvolaniu matky sa podaním zo dňa 14.6.2024 vyjadril otec, ktorý uviedol, že zo samotného
obsahu spisu 24P/161/2022 nebolo zrejmé, aký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 9.5.2024 žiadala dočasne vydať matka, pretože uvedený návrh matky sa v spise 24P/161/2022
(predmetný spis) nenachádzal. Z lustrácie z elektronického spisu bolo zistené, že návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza v spise 54P/67/2024. Uvedená situácia prispieva
k nepriehľadnosti oboch paralelných konaní, nakoľko mal za to, že návrhy na vydanie neodkladných
opatrení boli zlúčené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému A.. Ostatná argumentácia
uvádzaná zo strany otca v tomto podaní už bola zdôrazňovaná v jeho odvolaní a táto sa v podstate
opakuje.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas obaja rodičia maloletého
ako oprávnené osoby (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
sú tieto opravné prostriedky prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako i konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého
je dôvodné a odvolanie matky nedôvodné.

8.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, na
odôvodnenie napadnutého uznesenia, aj argumenty otca ako odvolateľa bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk matky
s maloletým tak, že matka je oprávnená sa s ním stretávať v každom párnom týždni od stredy 14.00
hod. do nedele do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod.

s tým, že matka si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po skončení styku
maloleté dieťa na tom istom mieste otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na
stretnutia s matkou riadne pripraviť a matke včas odovzdať.

9.

Pokiaľ ide o dočasnú úpravu styku matky s maloletou spočívajúcu v jej rozšírení v priebehu konania
vo veci samej, tak odvolací súd má za to, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Zákonná
úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 a § 360 a nasl. CMP)
vyžaduje nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých za splnenia podmienky, že je tu urgentná potreba bezodkladne upraviť pomery
účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup
súduprirozhodovaníonávrhunajehonariadenie,keďsúdrozhodnespravidlabezvýsluchuavyjadrenia
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že sa
prostredníctvom označených dôkazov zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie, spravidla, to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení
navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobností.10.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana

dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11.

Vo vzťahu k odvolaniu rodičov maloletého odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení
vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred
ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa
vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy
maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o

maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať
prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by

ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a
záujmyúčastníkovasúdmôžepristúpiťknariadeniuneodkladnéhoopatreniavzávislostiodkonkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,

keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine.

12.
Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania
s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môževydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

13.
Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to

najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s
maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť
o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým
dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd,
vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom

vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa,
kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo
stykuazásadyjehosprávnehovýkonusapremietajúajdojudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,
ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to,

aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

14.

Odvolací súd nespochybňuje rovnocenné právo oboch rodičov na výchovu a starostlivosť o deti a právo
na rovnocenný čas strávený s nimi, avšak matka, resp. kolízny opatrovník zrejme nepochopili účel
inštitútu neodkladného opatrenia. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto

procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený proces súdu pri rozhodovaní o návrhu
na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez
nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa
vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie NS SR zo dňa 28.11.2012, sp.
zn. 6Mcdo/5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného
opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv
maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí
závažná ujma. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí
a rodičov majú byť v rovnováhe, zachovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu
prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch. Pri

úprave styku má neodkladné opatrenie za účel dočasnú úpravu pomerov tak, aby rodič, ktorý nemá dieťa
v osobnej starostlivosti nestratil s dieťaťom kontakt, aby zostali ich vzájomné citové väzby zachované, čo
v danom prípade je zabezpečené. Za tohto stavu a v tomto štádiu konania (už po vykonanom znaleckom
dokazovaní) nie je potrebné rozširovať úpravu styku matky s maloletým dieťaťom, nakoľko o úpravepráv a povinností rodičov k maloletému bude rozhodnuté vo veci samej. Znamená to, že na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianebolisplnenézákonnépodmienky.Pokiaľajvzhľadomnauplynutiečasudošlo
od vydania predchádzajúceho neodkladného opatrenia k zmene pomerov, ktoré by mohli byť dôvodom

pre inú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, tieto okolnosti budú zákonným spôsobom
preukazované a vyhodnotené v konaní vo veci samej, ktoré aktuálne na súde prvej inštancie prebieha,
pričom ide o viaceré konania, ktoré sa týkajú úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému na čas do
rozvodu ako aj na čas po rozvode.

15.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvejinštanciezmenilvsúladesustanovením§388CSP,keďnávrhkolíznehoopatrovníkananariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu rodičovské práva
a povinnosti matky, t.j. rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, sú súdom upravené
takým spôsobom, že je zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa, keď matka má priestor

na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a zároveň na uplatňovanie svojho výchovného
pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča
s maloletým dieťaťom je veľmi významným činiteľom ovplyvňujúcim vývoj dieťaťa, ktorý je v danom
prípade zabezpečený.

16.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).