Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 22, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 77Ek/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124341958
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124341958.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt E. X, XXX XX E..Biskup., zastúpeného: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21,
821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, o vymoženie 13,13 eura,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/65/2024 zo dňa

16. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/65/2024 zo dňa
16. 07. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/65/2024 zo dňa 16. 07. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/65/2024 zo dňa 16. 07. 2024 vyšší súdny
úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, keď oprávnený označujúc sa
ako fyzická osoba v podanom návrhu vylúčila právne nástupníctvo vo vzťahu k pohľadávke priznanej
exekučným titulom, a to za stavu, kedy exekučným titulom bola uložená povinnosť nahradiť trovy

exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý však bol odvolaný z postu súdneho exekútora, následkom čoho je
vzhľadom na vyhlásenie dané oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, preukázateľne daný status
absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného.
2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú
odôvodnil predovšetkým tým, že podľa jeho názoru k zmene oprávnenej osoby nedošlo, nakoľko A.
B. C., D. je totožná osoba so súdnym exekútorom A. B. C., D., no nakoľko bol odvolaný z funkcie

súdneho exekútora a zaniklo mu IČO, bol v návrhu uvedený dátum narodenia. Vzhľadom na potrebu
plynulosti exekučného konania však zaslal oprávnený súdu opätovne spísaný návrh na vykonanie
exekúcie, v ktorom v časti vyhlásení je uvedené, že oprávnený je právnym nástupcom osoby uvedenej
v exekučnom titule. Navrhol preto, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), poskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.
6. Právne postavenie súdneho exekútora, v prospech ktorého bol vydaný exekučný titul, upravuje
predovšetkým Exekučný poriadok. Súdny exekútor vystupuje ako subjekt exekučného konania
a exekúcie v dvoj – jedinom postavení. Na jednej strane je subjektom oprávneným na rozhodovanie,
teda disponuje štátom zverenou právomocou autoritatívne ukladať povinnosti či postihovať majetkovú

podstatu patriacu do vlastníckej sféry osoby povinnej, na strane druhej má postavenie účastníka konania
a je povinný rešpektovať autoritatívne rozhodnutia exekučného súdu. Vymyká sa tak všeobecnej teórii
civilného procesu o subjektoch a účastníkoch konania. Právne postavenie exekútora je určené tým, že
vykonáva úlohy orgánu verejnej moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne
postavenie subjektov, ktoré verejnú moc nevykonávajú. Exekútor vykonáva v zásade, resp. primárne
úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia

zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora
je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho
záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom. Pokiaľ ide o postavenie
súdneho exekútora ako účastníka konania vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje

aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na
priebehu a výsledku exekučného konania, a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov
verejnej moci dotknuté, v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd
(napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 4/2012-15 zo dňa 06.03.2012).
Z uvedeného osobitného, sui – generis postavenia súdneho exekútora ako subjektu vyplývajú v praxi

viaceré problémy. Otáznym sa stáva vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným a povinným a teda
či ide o súkromnoprávny, alebo verejnoprávny vzťah. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania pri rozhodovaní o trovách
exekúcie nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 58/2009 zo dňa 14.01.2010), no napríklad podľa záverov z rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ide o súkromnoprávny vzťah (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 165/2012-45 zo dňa 13. 02. 2013).
7. Vo veciach zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospela rozhodovacia
prax najvyšších súdnych autorít v ostatnom čase k záverom, že vzhľadom na povahu právneho vzťahu
medzi oprávneným (aj povinným), ako účastníkom konania na jednej strane a súdnym exekútorom ako

nositeľom štátnej moci vykonávajúcim exekučnú činnosť na strane druhej, je vzťahom verejnoprávnym.
Z hľadiska postavenia súdneho exekútora a výkonu jeho činnosti je zrejmé, že súdny exekútor v
súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej
činnosti je výkonom verejnej moci (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 84/2023-19 zo dňa 16. 02. 2023, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2MCdo/19/2010 zo dňa 28. 02. 2011, sp. zn. 6MCdo/4/2011 zo dňa 08. 08. 2012, sp. zn. 6Cdo/121/2022
zo dňa 23. 04. 2024, sp. zn. 2Cdo 222/2020 zo dňa 18. 08. 2022, 1 Cdo 128/2019 zo dňa 30. 03. 2020,
sp. zn. 6Cdo/74/2022 zo dňa 31. 5. 2023).
8. Vychádzajúc z uvedených záverov o právnom vzťahu medzi súdnym exekútorom a ostatnými
účastníkmi exekučného konania a exekúcie (oprávneným, povinným), tak možno dospieť k záveru, že

oprávneným predložený exekučný titul, ktorým bol súdnemu exekútorovi A. B. C., D., Exekútorský úrad
Bratislava, priznaný peňažný nárok, priznáva pohľadávku Exekútorskému úradu súdneho exekútora A.
B. C., D., z verejnoprávneho vzťahu, v súvislosti s výkonom verejnej moci. Subjekt označený v návrhu
na vykonanie exekúcie „fyzická osoba A. B. C., nar. XX.XX.XXXX“ tak nie je totožný so subjektom,
v prospech ktorého bol vydaný exekučný titul, ktorým je „súdny exekútor A. B. C., Exekútorský úrad

Bratislava“. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením oprávneného v sťažnosti, cit.: „...nedošlo k zmene
osoby oprávnenej a A. B. C., D., ako fyzická osoba nie je právnym nástupcom súdnym exekútorom A.
B. C., D. súdny exekútor (s prideleným IČO). Nakoľko ide o jednu tú istú totožnú osobu, avšak vzhľadom
na odvolanie z funkcie súdneho exekútora osoby oprávnenej z exekučného titulu, jej zaniklo IČO a je
potrebné v návrhu uviesť jej dátum narodenia.“. Je tomu tak už len z dôvodu (argument a contrario),

že totožnej osobe, ktorá by nevykonávala funkciu súdneho exekútora, by z verejnoprávneho vzťahu, v
súvislosti s výkonom verejnej moci nárok priznaný exekučným titulom vzniknúť nemohol. Platná právna
úprava pri zániku exekútorského úradu (nie zaniknutého IČO), v zásade normuje, že pri zániku výkonu
funkcie exekútora je určený náhradník, ktorý vykoná finančné vyúčtovanie spisov, zabezpečí výkonexekúcie v neukončených exekučných konaniach, je oprávnený disponovať s osobitným bankovým
účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol a podobne. Z pohľadu nie dôsledne precíznej právnej
úpravy Exekučného poriadku tak vyplýva, že Exekútorský úrad môže v zásade zaniknúť iba tým

spôsobom, že práva a povinnosti zaniknutého Exekútorského úradu prechádzajú na právneho nástupcu,
ktorým je Exekútorský úrad náhradníka zaniknutého súdneho exekútora. Výnimku upravuje napríklad
ustanovenie § 16a ods. 8 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov nemôže prijať exekučný súd
bez ďalšieho záver, že pokiaľ ide o totožnú fyzickú osobu, nejde o právneho nástupcu, ale postačuje
„IČO“ nahradiť „dátumom narodenia“, resp. iným spôsobom identifikovať jednu a tú istú fyzickú osobu

(na jednej strane fyzická osoba, súdny exekútor, Exekútorský úrad, sídlo, na strane druhej fyzická
osoba, dátum narodenia, trvalý pobyt).
9. Vyšší súdny úradník tak postupoval správne, keď návrh na vykonanie exekúcie fyzickej osoby A. B.
C., D. zamietol z dôvodu, že nie je osobou totožnou uvedenou v exekučnom titule, pričom oprávnený
neuviedol v návrhu žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu prijať záver, prečo práve oprávnený
ako fyzická osoba podáva návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý priznáva

nárok zaniknutému Exekútorskému úradu ktorému bol ustanovený náhradník.
10. K podaniu opravy návrhu na vykonanie exekúcie sudca uvádza, že oprávnený v časti h)
elektronického formulára uviedol, že všetky doposiaľ nároky/pohľadávky súdneho exekútora prešli na
osobu oprávneného v tomto návrhu. Uvedené tvrdenie však oprávnený nepreukazuje a bez náležitého
skutkového, či právneho odôvodnenia uvádza, že napríklad nároky/pohľadávky súdneho exekútora

prešli na osobu oprávneného, no o záväzkoch už mlčí. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekútorský úrad A.
B.C.,D.zanikolvdôsledkuodvolaniazfunkcienavlastnúžiadosť,azanáhradníkaodvolanéhosúdneho
exekútora bol určený nástupca, JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad Bratislava nemožno súhlasiť
bez ďalšieho s tvrdením, že oprávnený je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule.
11. Nakoľko exekučný titul priznáva nárok z verejnoprávneho vzťahu súdnemu exekútorovi, ktorý bol

z funkcie súdneho exekútora odvolaný, pričom odvolaný súdny exekútor má určeného náhradníka, bez
náležitého skutkového odôvodnenia sa súd nestotožnil s prostým tvrdením oprávneného o tom, že na
odvolaného súdneho exekútora, ako fyzickú osobu prešlo bez ďalšieho právo priznané exekučným
titulom, a preto sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
77Ek/65/2024 zo dňa 16. 07. 2024 nevyhovel, a podanú sťažnosť v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do
vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného

poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).