Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321010560
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1321010560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného M. I. a spol., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 10.01.2023, sp. zn.
3T/89/2021, na verejnom zasadnutí konanom 16. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H.,

ukladá

podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 10.01.2023, sp. zn. 3T/89/2021, bol obžalovaný M. I.
uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obaja obvinení po predchádzajúcej dohode v čase od 01:12 hod. dňa 03.06.2020 do 02:34 hod. dňa
03.06.2020 v Bratislave na M. ul. č. XX vnikli do pivnice č. XX/XX, ktorá sa nachádzala na prízemí a to
tak, že N. G. sprístupnila pivničné priestory, nakoľko je obyvateľom tohto bytového domu a disponuje
kľúčom a následne jeden z nich vypáčil petlicu s visiacim zámkom na drevených latkových dverách a
následne z pivnice odcudzili 1 ks monitor zn. MSI, zabalený v krabici, zakúpený v roku 2019 v hodnote
400,- Eur a 2 ks väčšie svetlá - lustre, bielej farby, zakúpené v roku 2020 v hodnote spolu 400,- Eur
zabalené v krabici, čím týmto konaním bola poškodenému S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. ul. č.

XX spôsobená škoda krádežou spolu vo výške spolu 800,- Eur.

Za uvedený prečin bol obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba vo výmere 4

roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca
v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
smerujúci výlučne do výroku o treste.

Prokurátor v dôvodoch podaného odvolania úvodom zvýraznil, že z odpisu registra trestov vyplýva, že
obžalovaný M. I. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, z toho 4-krát pre rovnakú trestnú činnosť, aká mu
je kladená za vinu aj v posudzovanom konaní, 1-krát pre drogovú trestnú činnosť, 1-krát v zahraničí
a 1-krát za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona. V jeho osobe sa jedná o špeciálneho

recidivistu, na čo aj súdy dosiaľ reflektovali, keď mu z celkového počtu siedmich odsúdení v šiestich
uložili nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že na obžalovaného nemali ani
doteraz uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody absolútne žiadny prevýchovný účinok, keď
tento sústavne pokračuje v páchaní majetkovej trestnej činnosti, z čoho vyplývajú dve veci. Prvou
je, že u obžalovaného nie sú splnené kritériá uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

(t. j. že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v
ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný) a zároveň, že v
jeho prípade, nakoľko sústavne pokračuje v páchaní trestnej činnosti, je potrebné pri úvahe o druhu a
výmere trestu do popredia postaviť ochrannú funkciu trestu. Ako tiež vyplýva z odpisu registra trestov,

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 09.10.2018, sp. zn. 3T/155/2017, právoplatným v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30.04.2019, sp. zn. 3To/22/2019, bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 2 mesiace, ktorý vykonal dňa 27.09.2021.
Posudzovaného skutku sa obžalovaný dopustil dňa 03.06.2020, t. j. až po tom, ako vyššie označený
rozsudok nadobudol právoplatnosť, avšak ešte predtým, ako nastúpil na výkon trestu odňatia slobody.

Teda ani ďalšie, v poradí už siedme odsúdenie, mu nezabránilo dopustiť sa ďalšieho skutku a to ešte
skôr, ako nastúpil výkon trestu odňatia slobody v zmysle predchádzajúceho právoplatného rozsudku.
Na základe uvedeného prokurátor navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušiť a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodnúť na
podkladeskutkovéhostavu,ktorýbolvnapadnutomrozsudkusprávnezistenýatotak,žeobžalovanému

bude uložený primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný M. I. a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie
bez prítomnosti poškodeného S. F., nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že sa
pridržiava dôvodov odvolania okresného prokurátora, ktoré smerovali do výroku o treste a navrhla, aby
na podklade tejto argumentácie odvolací súd odvolaniu vyhovel, zrušil rozsudok vo výroku o treste a
aby obžalovanému uložil nepodmienečný trest v strede trestnej sadzby.

Obžalovaný M. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že on by v podstate aj súhlasil s prokuratúrou, ale
musí zdôrazniť, že skutok sa stal ešte predtým, ako nastúpil do výkonu trestu v ostatnom odsúdení
a po výkone trestu nemá záznam ani len o priestupku, snaží sa žiť riadnym životom, pracuje, chodí
precvičovaťasnažísazaradiťdospoločnosti.Domnievasa,žeponechanímpodmienečnéhotrestubude

pre spoločnosť prospešnejší, ako keby bol vo výkone trestu. Nemá výhrady k probačnému dohľadu a má
za to, že dohľadom probačného úradníka dokáže ďalej pracovať a viesť riadny život. On s rozsudkom
súdu prvého stupňa súhlasí. Odvolanie prokuratúry navrhol zamietnuť.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora
iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine.

Krajský súd ďalej len vyslovuje, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci a uplatnenia práva obžalovaného M. I. na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie

súdu, teda bolo vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v zmysle § 2
ods. 10 Trestného poriadku. Odvolací súd je názoru, že okresný súd vykonané dôkazy správne a
logicky vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to ukladá § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa
stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchal (popri teraz už

odsúdenej N. G.) aj obžalovaný M. I.. Na tomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové
zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. Inými slovami, súd druhého stupňa nemá
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a
nesporne preukázané, že obžalovaný spolu ďalšou trestne zodpovednou osobou sa posudzovaným

skutkom dopustil protiprávneho konania voči majetku poškodeného S. F. spôsobom a za okolností
ustálených v prvostupňovom rozsudku. Teda výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti. Vzhľadom na to, že skutkové zistenia okresného
súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a

zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach
na ne aj odkazuje.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému M. I. bol v predmetnej trestnej veci

uložený neprimerane mierny trest, čo zakladalo apelačné dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky

skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj
ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona

základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Záveryna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Možno sa stotožniť so spôsobom, ako súd prvého stupňa určil existenciu, resp. neexistenciu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Aj odvolací súd zistil, že u obžalovaného M. I. nie je daná
žiadna poľahčujúca okolnosť, na druhej strane je daná jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), preto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je 0:1, vzhľadom na ktorý došlo k úprave trestnej sadzby (§ 38 ods. 4 Trestného zákona) na 8 mesiacov

až 2 roky.

Pochybil však súd prvého stupňa pri úvahách o druhu trestu, keď obžalovanému v posudzovanom
prípade uložil trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil so stanovenou skúšobnou
dobou.

Je pravdou, že Trestný zákon, napr. vo svojom § 49 ods. 2, technicky nevylučoval uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, zároveň však musela byť splnená podmienka jeho primeranosti
a opodstatnenosti, ktorá je vyjadrená v zákonných ustanoveniach upravujúcich tak zásady pre ukladanie
trestov, ako aj podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody, hoci aj vo výmere vyplývajúcej z
napadnutého rozsudku, zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, ani podmienkam
ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, nezodpovedal a tento nedostatok nevyvážilo ani
určenievysokejvýmerypodmienečnéhotrestu.Súdprvéhostupňasamylnedomnieva,žeúčinkyhrozby
vyššímtrestommôžumaťvzmyslepotrebynápravyobžalovanéhoaochranyspoločnostilepšíefekt,ako

uloženie primeraného nepodmienečného trestu. Takáto domnienka je hypotetická a v posudzovanom
prípade obžalovaného M. I. neopodstatnená.

Odvolací súd sa teda stotožnil s argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania, k čomu
dodáva, že okresný súd pri úvahách o treste, ktoré vyústili do uloženia podmienečného trestu odňatia

slobody, dôsledne nezohľadnil všetky kritériá vyplývajúce z § 34 Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona a zistené skutočnosti nevyhodnotil komplexne a vo vzájomných súvislostiach.

Prvostupňový súd mal pri ukladaní trestu dôslednejšie prihliadnuť tak na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, rovnako mal dôkladnejšie brať

zreteľ na osobu obžalovaného M. I. i jeho kriminálnu minulosť, teda jeho doterajší život a v neposlednom
rade mal prihliadnuť aj na možnosť jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov nepochybne vyplýva, že obžalovaný M. I. je špeciálnym recidivistom, ktorý sa
opakovane dopúšťa majetkovej (ale i drogovej) trestnej činnosti, nakoľko v čase rozhodovania súdu

prvého stupňa mal evidovaných 7 odsúdení, z nich 5 pre trestné činy krádeže.

Naposledy pred spáchaním stíhaného skutku bol obžalovaný M. I. odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II z 09.10.2018, sp. zn. 3T/155/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave z 30.04.2019, sp. zn. 3To/22/2019, pre spáchanie prečinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 2
mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K osobe obžalovaného M. I. je potrebné zdôrazniť fakt, že do spáchania prejednávaného skutku mu bol

v rámci ostatných šiestich odsúdení vždy uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čo v súhrne
evokuje, že jeho náprava nebola dosiahnutá ani skoršími odsúdeniami a pozitívny výchovný vplyv na
obžalovaného nemali ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Navyše, ako aj správne podotkol prokurátor, výrazne v neprospech obžalovaného M. I. vyznieva

okolnosť, že prejednávaného trestného činu krádeže sa dopustil dňa 20.06.2020, teda po tom, ako bol v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 3T/155/2017 dňa 30.04.2019 právoplatne
odsúdenýzainúúmyselnútrestnúčinnosťnanepodmienečnýtrestodňatiaslobody,avšakeštepredtým,
ako dňa 28.07.2020 nastúpil na výkon uvedeného trestu, čo znamená, že ani ďalšie, v poradí už siedmeodsúdenie obžalovanému nezabránilo dopustiť sa ďalšieho úmyselného trestného činu a to ešte skôr,
ako nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v zmysle predchádzajúceho právoplatného rozsudku.

Už z takto uvedených skutočností krajský súd vyvodil, že z pohľadu § 34 Trestného zákona a § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému M. I. uložený
súdom prvého stupňa, bol neprimerane miernym trestom, ktorý navyše nezodpovedal ani požiadavkám
generálnej prevencie, ako správne na to poukázal prokurátor vo svojom odvolaní. Najvýraznejším
faktorom z hľadiska ukladania trestu bola špeciálna recidíva na strane obžalovaného.

Preto krajský súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného M. I. a ochranu spoločnosti nebude
stačiť len uloženie prevýchovného podmienečného trestu odňatia slobody (ako postupoval súd prvého
stupňa), ale je potrebné uložiť mu primeraný represívny trest. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu
odňatia slobody, východisko pre uloženie tohto druhu trestu predstavovala, ako je už vyššie uvedené,
upravená trestná sadzba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a to od 8 mesiacov

do 2 rokov. Vzhľadom opakovane páchané trestné činy krádeže, za ktoré boli obžalovanému uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody, odvolací súd následne uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v strede upravenej trestnej sadzby (16 mesiacov), čo treba považovať za trest síce citeľný (s
poukazom na jeho nepodmienečnú formu), ale zároveň aj spravodlivý a zákonný.

Z v podstate rovnakých dôvodov, aké sú ohľadom osoby obžalovaného M. I. a okolnosti skutku
konštatované v odôvodnené tohto rozsudku, odvolací súd považoval argument obžalovaného, aby
sa prihliadlo na jeho snahu viesť už riadny život, v danom prípade za neopodstatnený. Navyše,
obžalovaným uvádzané okolnosti ani neboli v konaní dostatočne preukázané.

Zaradenie obžalovaného M. I. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, uložený mu
v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/29/2014 pre spáchanie prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, obžalovaný vykonal dňa 06.08.2015.

Odvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.