Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205009
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5122205009.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpená: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s.r.o., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 36 857 769, za účasti subjektov: 1/ neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom G. H., zast. Slovenským

pozemkovým fondom, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik správca lesného pozemku, so sídlom Námestie SNP
8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 49Vyd/14/2022-148 zo dňa 19.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol,
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd vyhodnotiac navrhovateľkou tvrdené
skutočnosti ako aj ňou predložené listinné dôkazy a zohľadniac námietky Slovenského pozemkového
fondu (ďalej označený ako „SPF“) konštatoval, že námietky SPF sú dôvodné. Z obsahu súdneho

spisu totiž vyplynulo, že navrhovateľka nepredložila, resp. nepoukázala na taký právny titul (hoci
aj domnelý), ktorý by svedčil v prospech dobromyseľnosti navrhovateľky o tom, že sa po zákonom
stanovenú desaťročnú dobu potrebnú na konštatovanie o vydržaní práva mohla domnievať, že jej
patrí aj zostávajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre katastrálne územie F.. Nesporne navrhovateľka je v súčasnosti zapísaná ako
podielová spoluvlastníčka podielu (o veľkosti 1) na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

a to na základe osvedčenia o dedičstve č. 4D 90/11, Dnot 86/12, Z 21/14 – 72/14. Navrhovateľka
pritom vydržanie zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na predmetných pozemkoch
odôvodňovala tým, že pôvodnými vlastníkmi celej nehnuteľnosti mala byť jej prastará matka C. I., po
ktorej mala dediť jej matka a následne navrhovateľka. Bez ohľadu na skutočnosť, či na predmetnom
liste vlastníctva č. XXXX je ako vlastník k druhému spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 zapísaný G.
H., ktorý mal mať manželku C. I. (t.j. prastarú matku navrhovateľky) alebo to má byť podľa Slovenského

pozemkového fondu predloženého výťahu číslo 44/1950 na č. l. 116 rub – 117 spisu H. G. (man.
J. K.), táto skutočnosť nemá vplyv na preukázanie dobromyseľnosti navrhovateľky o tom, že jej aj
zostávajúci spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch o veľkosti 1 patrí. Totiž skutočnosť, že
nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po neznámom vlastníkovi H. G., a ani prípadnú
skutočnosť, že na matku navrhovateľky tieto nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely na nich)
neboli prededené, a následne prededené na navrhovateľku, nemožno zhojiť tým, že navrhovateľke

bude potvrdené vydržanie predmetných pozemkov. Účelom konania o potvrdení vydržania nie je
nahrádzať dedičské konanie po na liste vlastníctva zapísaných poručiteľoch. Dedičské konanie je totižsamostatné konanie s osobitným právnym režimom. Navrhovateľka síce v rámci svojich písomných
podaní tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti v celosti od roku 2011 užívala, resp. sa o nich v celosti
od uvedeného roku starala, ale samotná držba nepostačuje na splnenie podmienky na potvrdenie

vydržania k zostávajúcemu spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch. Dlhodobá držba nehnuteľnosti
právnymi predchodcami navrhovateľky bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v
nej vyvolať presvedčenie, že sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti nepostačuje na ustálenie splnenia
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľka neosvedčila, že by zostávajúce
spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1 na predmetných nehnuteľnostiach (tie, vo vzťahu ku ktorým sa

domáhala potvrdenia vydržania) boli predmetom dedičských konaní po jej právnych predchodcoch.
Navrhovateľka v konečnom dôsledku neosvedčila, že jej držba sa zakladala na vôbec nejakom titule,
z ktorého by mohla odvodzovať svoj nárok. Potencionalita prejednania spoluvlastníckych podielov v
dedičskom konaní po svojich predchodcov, a ani to, že nikto si o predmetné spoluvlastnícke podiely
neuplatnil nárok jednoznačne medzi také okolnosti, ktoré by svedčili o oprávnenosti a dobromyseľnosti
držby navrhovateľky nepatrí. Uvedené umocňuje aj skutočnosť, že z vyjadrení navrhovateľky je zrejmé,

že navrhovateľka už minimálne od roku 2019 vedela, že na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX je k
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaný iný subjekt (H. G.), keďže uvádzala,
žeodtohorokusapokúšalazistiťinformácieojehoprávnychnástupcoch.Uvedenésamoosebevylučuje
dobromyseľnosťnavrhovateľkyotom,žejejajzostávajúcespoluvlastníckepodielynapozemkochpatria.
Naviac navrhovateľka svoju domnienku o tom, že ako spoluvlastník 1 podielu na nehnuteľnostiach

bol zapísaný H. G. na podklade nesprávne posúdeného práva k nehnuteľnosti v danej dobe, žiadnym
spôsobom neosvedčila. Pre tieto dôvody súd vyhodnotil námietky Slovenského pozemkového fondu
ako dôvodné a po opätovnom preskúmaní návrhu navrhovateľky dospel k záveru, že navrhovateľka
nespĺňa predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k zostávajúcim spoluvlastníckym podielom
o veľkosti 1 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území F.. Preto návrh

navrhovateľky o potvrdenie vydržania k označeným nehnuteľnostiam zamietol. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP
a ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Súd
preto výrokom II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla,
že odvodzuje svoje práva, dobromyseľnosť a oprávnenosť držby nehnuteľnosti od svojich právnych
predchodcov, ktorí nehnuteľnosti mali v držbe nepretržitú dobu, a to po p. C. G., rodenej I. (uznesenia
o dedičstve sp.zn. D 309/59 a D 1085/79), ktorá nehnuteľnosti nadobudla spolu so svojím manželom,
a to titulom kúpy v roku 1909, ďalej titulom skutočnej držby v roku 1943 a titulom deľby z roku 1943,

všetko tak, ako je uvedené vo vložke č. 122 vedenej pre k.ú. F.. Navrhovateľka preukázala, že p. C.
G., D. I. je jej stará mama, a teda preukázala oprávnenosť držby po viac ako 10 rokov. Navrhovateľka
preukázala, že osoba zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. F. označená tam ako H. G. (ž C. r. I.), ktorý
mal údajne nadobudnúť nehnuteľnosti na základe ROEP 3-2/2009 neexistuje. Podľa SPF predloženého
uznesenia o dedičstve č. D 101/1950 existovala osoba menom H. G. žen. S J. K., avšak v predmetnom

uzneseníabsentujúúdajeodátumochnarodeniauvedenýchosôb,pretoichniejemožnéúplnestotožniť.
Na vyvrátenie dôkazov doložených SPF predložili ako dôkaz uznesenie o dedičstve č. 37D/179/2014
po osobe menom H. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy F. F. XX, v ktorom si osoba menom L. E., D. G.
nárokovala právo titulom dedenia k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX pre kú F.. V tejto veci jej
nebolo vyhovené, nakoľko nebolo možné ustáliť, že osoba zapísaná na LV č. XXXX je osobou poručiteľa.

V predmetnom uznesení tiež absentuje údaj o manželke osoby menom H. G., nar. XX.X.XXXX. Zo
všetkýchuvedenýchdôkazovjezrejmé,žeosobauvedenánaLVč.XXXXprekúF.jeosobouneznámou,
resp. táto osoba nemala byť vôbec zapísaná na predmetnom LV č. XXXX, nakoľko tento spoluvlastnícky
podiel patrí p. C. G., D. I., tak ako je uvedená v zátvorke na LV XXXX pre k.ú. F., ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX. Sud prvej inštancie argumentuje, že dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ

oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo
právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci
alebo oprávnenom výkone práva. Tento argument považuje za účelový, lebo práve znalosť skutočnosti,
ktorá právne spochybňuje oprávnenosť držby (zápis tretej osoby na LV) musí vyvolať reakciu držiteľa,
ktorý je psychicky presvedčený o oprávnenosti a dobromyseľnosti svojej držby, pričom ak by mala táto

skutočnosť byť striktným dôvodom na zánik dobromyseľnosti držiteľa, neexistovala by vôbec možnosť
preukázať dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Má za to, že nárok na nehnuteľnosti zapísané na LV
XXXX v celosti vychádzajú z dedičstva po mojej prastarej mame C. I. narodená XX.XX.XXXX - zomrela
XX.XX.XXXX, 1. manžel : H. K. : narodený XXXX - zomrel XX.XX.XXXX. Spolu mali 2 deti - dcéry: H. F.,D. K.; XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX - stará mama B. C. - navrhovateľky, J. G., D. K.: /písalo sa to rôzne aj
K./ narodená XX.XX.XXXX. 2. manžel : I. G. - narodený XX.XX.XXXX - zomrel XX.XX.XXXX Sobáš s: C.
K., D. I. dňa XX.XX.XXXX. C. G., D. I. už deti so I. G. nemala. Dcéra J. si zobrala za manžela brata I. G.

H. G. a s ním mala syna H. G.. Čiže matka a dcéra si zobrali bratov (táto skutočnosť môže byť dôvodom
práve chybného zápisu na LV XXXX pre kú F.). V ďalšom poukázala na Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/30/2010 z 1.
marca 2011, sp.zn. 3Cdo/117/94 (R 44/96). Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva

podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
považovaťtakývýklad§134Občianskehozákonníka,ktorýpodporujezákonnúintenciuuviesťdosúladu
dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne
presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý
túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne

konformný. Navrhovala, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení uviedol, že uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
49Vyd/1/2022-148 zo dňa 19.12.2023, ktorým súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania

zamietol, považuje za vecne správny. Zároveň na preukázanie tvrdení, že pri zápise údajov o manželke
H. G. došlo v pozemnoknižnej vložke č. 122, k.ú. F. k zrejmej chybe v písaní (nakoľko v zmysle listiny
č.d. 1728/50 vyplýva že manželkou H. G. je J. K.), a tento chybný zápis sa následne preniesol aj do
listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., predložil súdu Oznámenie Okresného úradu zo dňa 21.11.2023 č
X-316/2023, Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 14.11.2023 č. X-316/2023, v zmysle

ktorého došlo k vykonaniu opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorou Okresný úrad Žilina, katastrálny
odbor opravil doplnkový údaj pri vlastníkovi H. G. (žen. s C. I.) na H. G. (žen. s J. K.) a taktiež list
vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. (stav k 15.02.2024).
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu SPF uviedla, že pri zápise údajov o manželke H. G. došlo
v pozemnoknižnej vložke č. 122, k.ú. F. k zrejmej chybe v písaní (nakoľko v zmysle listiny č.d. 1728/50

vyplýva že manželkou H. G. je J. K.), a tento chybný zápis sa následne preniesol aj do listu vlastníctva č.
XXXX, k.ú. F.. Tento dôkaz označila za absurdný a neopodstatnený. Žiadala, aby súd naň neprihliadol,
nakoľko oprava v zápise na LV č. XXXX bola uskutočnená až 4.11.2023 na podnet SPF, nie z vlastnej
vôle príslušného okresného úradu , katastrálneho odboru. V čase podania návrhu v júni v roku 2022
na predmetnom Liste vlastníctva takýto zápis nebol a nebol tam až do 14.11.2023. Táto oprava nastala

až podnetom SPF, ktorý tak konal len a výlučne z dôvodov, že iniciovala konanie o vydržanie, kde je
SPF povinným účastníkom konania. V opačnom prípade by takáto oprava nikdy nenastala. Zároveň
oprava nastala len na základe tvrdení SPF a dôkazov, ktoré SPF predložil bez riadneho skúmania
ich pravdivosti. Z týchto dôvodov tvrdí, že tento dôkaz neobstojí. Navrhovateľka ako spoluvlastníčka
predmetnej parcely na LV XXXX nemala o oprave žiadnu vedomosť a ani nemohla žiadnym spôsobom

reagovať a to napriek tomu, že sa jej vec dotýka, keďže na LV XXXX je uvedená Poznámka v znení:
P 474/2023 - Začatie súdneho konania na Okresnom súde v Žiline č. 49Vyd/1/2022-93 na uplatnenie
námietokprotivydaniuuzneseniaopotvrdenívydržaniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam:pozemky
registra E KN parcelné čísla 182/1, 325, 343, 394, 395, 556, 572 a 637 na podiel 1/2 - 177/2023. SPF
má vedomosť, že predmetom sporu je práve identifikácia osoby H. G., a to aj prostredníctvom manželky.

Oprava bola teda uskutočnená akoby "poza chrbát" druhého vlastníka bez jeho vedomia.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností, tak ako

sú zadokumentované v spise, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle § 220 a nasl. CSP odôvodnil.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V danom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu. Za potrebné považoval dodať, že navrhovateľka nepredložila, resp. nepoukázala
na taký právny titul (hoci aj domnelý), ktorý by svedčil v prospech dobromyseľnosti navrhovateľky o
tom, že sa po zákonom stanovenú desaťročnú dobu potrebnú na konštatovanie o vydržaní práva mohladomnievať, že jej patrí aj zostávajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie F.. Nesporne navrhovateľka je v súčasnosti
zapísaná ako podielová spoluvlastníčka podielu (o veľkosti 1) na pozemkoch zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, a to na základe osvedčenia o dedičstve č. 4D 90/11, Dnot 86/12, Z 21/14 – 72/14.
Navrhovateľka pritom vydržanie zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na predmetných
pozemkoch odôvodňovala tým, že pôvodnými vlastníkmi celej nehnuteľnosti mala byť jej prastará matka
C. I., po ktorej mala dediť jej matka a následne navrhovateľka. Bez ohľadu na tú skutočnosť, či na
predmetnom liste vlastníctva č. XXXX je ako vlastník k druhému spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1

zapísaný G. H., ktorý mal mať manželku C. I. (t.j. prastarú matku navrhovateľky) alebo to má byť podľa
Slovenského pozemkového fondu predloženého výťahu číslo 44/1950 na č. l. 116 rub – 117 spisu H. G.
(man. J. K.), táto skutočnosť nemá vplyv na preukázanie dobromyseľnosti navrhovateľky o tom, že jej aj
zostávajúci spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch o veľkosti 1 patrí. Totiž skutočnosť, že
nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po neznámom vlastníkovi H. G., a ani prípadnú
skutočnosť, že na matku navrhovateľky tieto nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely na nich) neboli

prededené, a následne prededené na navrhovateľku, nemožno zhojiť tým, že navrhovateľke bude
potvrdené vydržanie predmetných pozemkov. Účelom konania o potvrdení vydržania nie je nahrádzať
dedičské konanie po na liste vlastníctva zapísaných poručiteľoch. Dedičské konanie je totiž samostatné
konanie s osobitným právnym režimom.
9. Dobromyseľnosť navrhovateľky nie je možné odvodiť iba od skutočností, že H. G., ako ďalší podielový

spoluvlastník 1/2 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. je neznámy, nakoľko z listín,
obsiahnutých v spise jednoznačne vyplýva, že H. G., ako v tom čase žijúca osoba, nadobudol svoj podiel
1/2 na sporných nehnuteľnostiach v dedičskom konaní D101/1950 po poručiteľovi M. G., ktorý bol ženatý
s C. I., čo napokon korešponduje i tvrdeniam navrhovateľky v návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania. Sama uviedla, že po smrti M. G. si jeho manželka C., D. I., dedičstvo neuplatnila a po M. G.

dedil jeho synovec (syn jeho brata H. G.) H. G.. V návrhu ďalej sama uvádzala, že H. G. bol ženatý so
sestrou starej mamy J., D. K., ktorý podľa informácií mal zomrieť v roku XXXX a jeho manželka J. v roku
XXXX. Napriek tomu v podanom odvolaní uviedla, že dcéra J. si zobrala za manžela brata I. G. H. G.
a s ním mala syna H. G., čiže matka a dcéra si zobrali bratov. Odhliadnuc od uvedeného, nepochybne
navrhovateľka žiaden dôkaz o tom, že by disponovala akýmkoľvek právnym dôvodom, resp. titulom a to

i putatívnym – domnelým o tom, že jej H. G. svoj podiel 1/2 na nehnuteľnostiach previedol, nedoložila. Vo
väzbe na to nebolo možné ani vyhovieť jej návrhu a potvrdenie vydržania na predmetných pozemkoch
jej vydať.
10. Odvolací súd preto uznesenie prvoinštančného súdu, stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by v odvolacom konaní niektorej zo strán nárok na náhradu trov
konania vznikol, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)