Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej
veci žalobcu: Moore BDR s. r. o., so sídlom Cesta k nemocnici 1B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
614 556, zastúpený: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15,
811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Úrad pre verejné
obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 5709-6000/2020-OD zo 16. apríla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/2020-132 z 01. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/2020-132
z 01. júla 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) na základe všeobecnej správnej žaloby preskúmaval
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 5709-6000/2020-OD zo 16. apríla 2020, ktorým bolo
zastavené konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (Ministerstvo financií SR, účastník konania,
príp. verejný obstarávateľ) začaté na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č.

343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ZVO). Správny súd rozsudkom č. k. 6S/122/2020-132 z 01. júla 2021, postupom
podľa§191ods.1písm.c)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“)napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov konania, ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Správny súd mal obsahom pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ sa
zúčastnil verejného obstarávania vyhláseného účastníkom konania (verejný obstarávateľ), z ktorého

bol na základe rozhodnutia účastníka konania vylúčený. Proti tomuto rozhodnutiu o vylúčení podal
žalobca námietky, ktoré boli v zákonnej lehote doručené a to tak žalovanému ako aj účastníkovi konania
obom cestou Ústredného portálu verejnej správy (UPVS). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
bolo konanie o námietkach zastavené z dôvodu, že námietky mu neboli doručené vyžadovaným ZVO.
3. K žalobnej námietke, že pri doručení námietok žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania
sa malo postupovať podľa zákona o e-Govermente (§ 25 ods. 1), ktorý je v pozícii lex specialis
voči úprave o doručovaní námietok podľa ZVO správny súd uviedol, že táto neobstojí, nakoľko ZVO

ako osobitný zákon predpokladá špecifickú formu doručovania námietok pri verejnom obstarávaní,
a to v zmysle ust. § 170 ods. 8. Zároveň je treba uviesť, že v danom prípade použitie úpravy
pri doručovaní podľa ustanovení ZVO má vždy prednosť pred použitím postupu podľa zákona o e-
Govermente, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 29 ods. 1 zákona o e-Govermente. Žalobca mal pridoručovaní námietok žalovanému ako aj účastníkovi konania (verejný obstarávateľ - kontrolovaný)
postupovať a svoje námietky kontrolovanému doručiť výlučne prostredníctvom komunikačného systému
JOSEPHINE a nie prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Podľa správneho súdu je

možné elektronický komunikačný systém JOSEPHINE pokladať za špecializovaný informačný systém
slúžiaci aj na elektronickú úradnú komunikáciu a nielen na predkladanie ponúk vo vyhlásenom verejnom
obstarávaní, čo vyplýva aj zo súťažných podkladov vydaných k predmetnému verejnému obstarávaniu.
V prípade, ak systém JOSEPHINE neumožňoval riadne doručenie originálnej podoby plnomocenstva
právneho zástupcu žalobcu žalovanému, žalobca mohol iba tento doklad (plnú moc) doručiť žalovanému

prostredníctvom UPVS, čím by zároveň bola aj zachovaná povinnosť vedenia spisového materiálu
žalovaným a kontrolovaným verejným obstarávateľom v totožnej podobe. Vysporiadanie sa s touto
námietkou, ktorú vzniesol žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2020, resp. z 09.04.2020 v
rámci administratívneho konania bolo podľa správneho súdu v napadnutom rozhodnutí zrealizované v
dostatočnom rozsahu a obsahu a bol logicky vysvetlený postoj žalovaného a z tohto dôvodu nebolo
možné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov.
4.Správnysúdkžalobnejnámietkeneexistenciedôvodunazastaveniekonaniatak,akotobolouvedené
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ZVO v ust. § 174 ods. 1, podľa ktorého postupoval a konanie o
námietkach zastavil žalovaný, nespája zastavenie konania s nedodržaním formy doručenia námietok
kontrolovanému podľa § 170 ods. 8 ZVO, ale odkazuje na § 170 ods. 4 ZVO, ktorý však takúto situáciu

nerieši (rieši podmienku dodržania lehoty, v ktorej musia byť námietky kontrolovanému doručené). V
tejto súvislosti správny súd uviedol, že v danom ustanovení (§ 174 ods. 1) ide o zrejmú nesprávnosť pri
odkaze na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia malo byť správne uvedené § 170 ods. 8 ZVO,
ktoré ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu formy doručovania námietok kontrolovanému a
ktoré pochybenie v danom prípade žalovaný vyhodnotil ako dôvod na zastavenie konania o námietkach.

Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že je zároveň namieste sa pozastaviť aj nad tým,
že táto chyba doposiaľ nebola odstránená a vládny návrh novely ZVO, ktorý to mal napraviť stále nie je
prijatý a teda platný a účinný. Napriek tejto výhrade, mal správny súd za to, že bolo treba dať za pravdu
žalovanému, že pri ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO ide o zrejmú nesprávnosť a zákonodarca celkom
zrejme chcel podmieniť zastavenie konania o námietkach, aj v prípade nedodržania formy podania

námietok, či už kontrolovanému alebo UVO.
5. Žalobcom vznesenú námietku porušenia zásady (zákazu) prílišného formalizmu pri posudzovaní
doručovania námietok správny súd vyhodnotil za dôvodnú. V tejto súvislosti správny súd považoval za
potrebné v prvom rade poukázať na základný cieľ ZVO, ktorým je zefektívniť nakladanie s finančnými
prostriedkami pri obstarávaní tovarov a služieb (v danom prípade štátu - Ministerstvo financií SR) a za

tým účelom zabezpečiť rovnocenné a nediskriminujúce podmienky súťaže pre všetkých zúčastnených
uchádzačov. Zároveň účelom konania o námietkach pri verejnom obstarávaní je reálne zabezpečenie
účinného preskúmania úkonov verejného obstarávateľa v prebiehajúcom obstarávaní a podmienok, za
ktorých došlo k vylúčeniu uchádzača (žalobcu) z verejného obstarávania.
6. V posudzovanej veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného právne odôvodnené skutočnosťou, že

žalobca doručil kontrolovanému (účastník konania) námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania
v elektronickej podobe prostredníctvom UPVS, čo ZVO neumožňuje a preto keďže námietky neboli
doručené kontrolovanému v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) ZVO, neboli pre začatie konania o
preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe takto podaných námietok splnené predpoklady, čím pre
žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca mu v tejto veci konať a preto konanie zastavil.

7. K vyššie uvedenému správny súd poukázal na to, že pri takomto posúdení veci je potrebné si
zodpovedať otázku, či takýto postup žalovaného je v súlade s účelom ZVO. V danom prípade je
treba vychádzať, že v konaní o námietkach, prvoradým účelom bezpochyby je to, aby v prípade, ak
účastník verejného obstarávania podá námietky proti svojmu vylúčeniu z verejného obstarávania, sa
tieto námietky v zákonnej lehote dostali do dispozičnej sféry dotknutým subjektom (kontrolovaný a UVO)

a aby sa potom kontrolovaný mal možnosť k nim riadne vyjadriť. Preto je treba vychádzať v prvom rade
zo zistenia, či námietky boli podané (doručené) v zákonnej lehote všetkým dotknutým subjektom (UVO,
kontrolovaný). V posudzovanom verejnom obstarávaní žalobca podal námietky proti svojmu vylúčeniu
a tieto boli v zákonnej lehote stanovenej § 170 ods. 4 písm. d) ZVO aj doručené kontrolovanému,
ktorý sa s nimi oboznámil a zaslal žalovanému svoje stanovisko k nim. Celé konanie upravené ZVO je

prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných ustanovení upravujúcich postup
v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Prílišný formalizmus však v danej veci nie je
namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že
tieto boli v zákonnej lehote doručené kontrolovanému, žalovaný namiesto ich meritórneho prejednania,konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním formy ich doručenia. Postup, ktorý v danej veci zvolil
žalovaný celkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný namiesto gramatického výkladu zákona mal
zvoliť výklad, ktorý by vychádzal z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru,

že základný účel - doručenie námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v
administratívnom konaní naplnený. Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO
nie je v tomto prípade namieste a žalovaný mal zvoliť výklad, ktorý by zabezpečil účinnú realizáciu práva
žalobcu na prejednanie veci. Postup zvolený žalovaným viedol k zjavnej nespravodlivosti, keď napriek
splneniupodstatnejpodmienky-doručenianámietokvstanovenejzákonnejlehotekontrolovanému,tieto

námietky meritórne neprejednal, hoci mu v tom nič nebránilo. Potom je treba prijať záver, že žalovaným
zvolený postup bol nedôvodne formalistický a viedol k nespravodlivému záveru o zastavení konania.
8. Námietku nevyzvania žalobcu žalovaným v administratívnom konaní na preukázanie doručenia
námietok v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO správny súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z
Výzvy žalovaného zo dňa 24.03.2020 na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému je možné
jednoznačne vyvodiť akú informáciu žalovaný požadoval. Žalovaný sa v tejto výzve žalobcu (jeho

právneho zástupcu) dopytoval s odkazom (citovaním) na ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO na skutočnosť
(preukázanie), či žalobcom podané vo veci námietky boli kontrolovanému (účastník konania) doručené
v podobe v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Predmetnú výzvu tak ako bola formulovaná je treba
pokladať ako riadny dopyt preukázania doručenia námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8
písm. a) ZVO a túto námietku správny súd vyhodnotil ako účelovú.

9. Záverom správny súd uviedol, že za situácie, keď nejednoznačnosť vecou dotknutého ustanovenia
právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným
spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre všeobecné súdy táto povinnosť
vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Navyše oprávnenie
všeobecných súdov namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou (viď čl. 144

ods. 2 ústavy) prehlbuje ich užšiu viazanosť k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho
sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (m. m. sp. zn. II. ÚS 50/01). Ústavný súd Slovenskej republiky
už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že „v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako
ústavne konformným spôsobom, môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd. Podľa

právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej
činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá
základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01)“
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia účastníkov
10.Protiprávoplatnémurozhodnutiusprávnehosúdu,podalžalovanývprocesnompostavenísťažovateľ

riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1. písm. g), v ktorej namietal nesprávnosť
rozhodnutia správneho súdu v celom rozsahu, považoval ho za nepreskúmateľný, nevykonateľný a
nedostatočne odôvodnený. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom prezentovaným záverom o tom, že prílišný formalizmus

nie je namieste. Mal za to, že z ust. § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je zrejmý
záujem dodržať podobu doručenia námietok kontrolovanému. V tejto veci odkázal na dôvodovú správu
k zákonu č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z., ako aj na spoločnú správu
výborov NR SR o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. CRD-1603/2018, kde doplnením
odseku 8 až 10 v § 170 sa vypustila možnosť podávania námietok kontrolovanému prostredníctvom

ÚPVS, nakoľko komunikácia tohto portálu je založená na komunikačnom toku medzi orgánom verejnej
moci a fyzickou, resp. právnickou osobou, pričom vo verejnom obstarávaní mnohokrát ide o komunikáciu
medzi dvoma osobami, z ktorých ani jedna nemá status orgánu verejnej moci, napr. ak ako osoba
podľa § 8 obstaráva štátna akciová spoločnosť, alebo štátny podnik, tak komunikácia prostredníctvom
ÚPVS neprichádza do úvahy. Sťažovateľ mal za to, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z vládneho návrhu zákona a neaplikoval na vec platnú a účinnú normatívnu právnu úpravu, navyše
ust. § 170 ods. 8 podľa sťažovateľa vykladal contra legem a v rozpore s legálnym, gramatickým ba i
teleologickým výkladom.
12. Namietal, že práve situácia, pri ktorej sa žalobca domáhal u sťažovateľa zmeny rozhodnutia
verejného obstarávateľa, no pri tomto úkone nerešpektoval jasné, jednoznačné a zrozumiteľné pravidlá

doručovania námietok podľa § 170 ods. 8 ZVO, je podľa sťažovateľa ukážkovým príkladom, ako
porušením podoby námietok explicitne danej predmetným ustanovením zákona môže dôjsť k zmareniu
cieľa sledovaného zákonodarcom.13. Správny súd de facto schvaľuje postup žalobcu, ktorý odporuje nie len zneniu ale i vlastnému
cieľu ust. § 170 ods. 8 ZVO. Doručenie námietok elektronicky do systému, v ktorom prebieha proces
verejnéhoobstarávaniajenastavenétak,žeakékoľvekpodanievtomkonkrétnomverejnomobstarávaní

priamo smeruje ku konkrétnej osobe zodpovednej za tento proces verejného obstarávania, čo znamená,
že predmetná osoba vie vyhodnotiť akékoľvek podanie a je povinná zabezpečiť aby nevykonala
ďalšie procesné úkony, ktoré by mohli byť nezvratné za predpokladu, že podanie bolo doručené
včas. Sťažovateľ zdôraznil, že nepostačuje doručenie námietok len verejnému obstarávateľovi ako
takému, ale cieľom právnej úpravy je zabezpečiť ich doručenie konkrétnej osobe plne informovanej

o procesnom stave daného verejného obstarávania. Táto osoba totiž nie je zo zákona povinná sa
oboznamovať so všetkými potenciálnymi kanálmi pre doručovanie námietok, ale len s jedným, a tým je
systém JOSEPHINE. Zároveň zdôraznil legitímne očakávanie verejného obstarávateľa a obstarávateľa,
že hospodárske subjekty budú rešpektovať jasné a zrozumiteľné, kogentné a dostupné pravidlá pre
elektronickú komunikáciu používanú v rámci prekluzívnych lehôt, pričom v zmysle ustanovenia §
29 ods. 1 zákona o e-Governmente v spojení s ust. § 170 ods. 8 ZVE elektronické doručovanie

v zmysle zákona o e- Governmente vylučuje. Vytkol správnemu súdu, že nadväznosti na to tiež
opomenul vyhodnotiť aj nevyhnutnosť zabezpečenia transparentnosti priebehu verejného obstarávania,
ako jedného zo základných predpokladov umožňujúcich efektívnu kontrolu tohto účelovo formalistického
procesu využívania verejných prostriedkov. Výklad správneho súdu totiž navodzuje nepredvídateľnosť
postupov vo verejnom obstarávaní, čo je v úplnom rozpore s účelom platnej právnej úpravy.

14. Sťažovateľ vyjadril presvedčenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá pramení práve
z odôvodnenia zakladajúceho sa na protichodných záveroch správneho súdu, ktorý sa totiž stotožnil so
závermi sťažovateľa, že povinnosťou žalobcu bolo doručiť námietky verejnému obstarávateľovi výlučne
prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE, no napriek tomu, že žalobca preukázateľne
porušil predmetnú povinnosť, čo sám súd uznal, označil napadnuté rozhodnutie vydané sťažovateľom

ex lege za nesprávne. Napadnuté rozhodnutie, podľa sťažovateľa, vnáša do výkladu ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní neistotu. Správnym súdom navodený stav nie je žiadúci, nakoľko
s prihliadnutím na zachovanie princípu rovnosti a nediskriminácie je potrebné ustanovenia ZVO
posudzovať moralistickejšie. V konečnom dôsledku, formalizmus je základným atribútom noriem
verejného obstarávania, nevynímajúc právnu úpravu revíznych postupov vo verejnom obstarávaní.

Žalobca nemal relevantný dôvod pochybovať o spôsobe/podobe podania námietok, a to formou
funkcionality informačného systému JOSEPHINE (ktorého funkčnosť ani fungovanie nebolo relevantne
spochybnené), nakoľko ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO nevyvoláva žiadne pochybnosti, ani možnosť
voľby spôsobu, resp. podoby doručenia námietok verejnému obstarávateľovi.
15. Sťažovateľ pripomenul, že žalobca v prípadoch ostatných podaní konal v súlade so znením

súťažných podkladov, ktoré vyžadovalo a upravovalo komunikáciu prostredníctvom informačného
systému JOSEPHINE, preto je zrejmé, že si bol vedomý nutnosti použitia tohto systému aj v rámci
doručenia námietok v predmetnom prípade. V tomto kontexte zdôraznil potrebu posudzovania konania
žalobcu v duchu zásady „vigilantibus iura scripta sunt“. V takejto situácii nemožno zastavenie konania
o námietkach, ako následok nerešpektovania zákonnej úpravy doručovania založenej na ústavnom

princípe legality v správnom konaní, považovať za nelegálny len poukazom na záver o „neprimeranom
formalizme“ pri aplikácii právnej úpravy doručovania vo verejnom obstarávaní.
16. Závery správneho súdu o neprimeranom formalizme považoval za nedôvodné, neprimerané a
rozporné s kogentnými ustanoveniami príslušných právnych predpisov, zásadou legality a ostatnými
zásadami správneho konania. Vo vzťahu k vyhodnoteniu ustanovenia § 170 ods. 8 vykonaného

správnym súdom poukázal na zrejmú rozpornosť, keď na jednej strane súd v bodoch 107 a
108 rozsudku potvrdil správnosť postupu žalobcu trvajúceho na striktnej požiadavke doručovania
prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE a zároveň v bode 113 riešil možnosť výkladu
tohto „nejednoznačného“ ustanovenia ústavne konformným spôsobom. Rovnako je zreteľný rozpor
v poukaze a uznaní striktne formálneho charakteru konania podľa ZVO a charakterizovaní ust. 170

ods. 8 písm. a) ako to „nie z kategórie kogentných ustanovení, s ktorými je ako následok spojené
zastaveniekonania“Poukázalnarozhodovaciučinnosťsúdovvzmyselktorejjeuznaný,nespochybnený
a zdôraznený význam prísneho formalizmu ovládajúceho konanie podľa ZVO. Rovnako zdôraznil
význam a povinnosť rešpektovania zásady legality v konaní. V nadväznosti na možnosti vyslovenia
záveru o neprípustnosti a dôsledkoch „prílišného formalizmu“ pripomenul, že tento nemôže byť v rozpore

s vyjadreným účelom a zámerom zákonodarcu, kogentnými zákonnými ustanoveniami a základnými
zásadami ovládajúcimi konanie správneho orgánu.17. Na podporu argumentácie o dôvodnosti vyžadovania používania elektronickej komunikácie
prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE poukázal na prepojenosť právnej úpravy §20 ZVO
s čl. 52 transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ.

18. Záverom sťažovateľ uviedol, že proces verejného obstarávania predstavuje sled početného
množstva na seba navzájom nadväzujúcich úkonov, z ktorých sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti
nie len verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ale aj hospodárskych subjektov. Formalizmus
daného procesu je preto nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účelného a ekonomického priebehu
verejného obstarávania. K podaniu námietok pred uzatvorením zmluvy môže dôjsť de facto kedykoľvek.

Uzatvorenie zmluvy napriek tomu, že verejnému obstarávateľovi boli doručené námietky, predstavuje
porušenie ust. 56 ods. 1 ZVO. Aby tak verejný obstarávateľ, či obstarávateľ neuzatvorili neúmyselne
a nevedome zmluvu v rozpore s dikciou zákona o verejnom obstarávaní a nevniesli na seba riziko
aplikácie negatívnych dôsledkov, potrebujú včas vedieť, či im boli alebo neboli námietky doručené.
Účelom verejného obstarávania je vytvorenie prostredia čestnej hospodárskej súťaže bez diskriminácie.
Formalizmus a často kazuistické poňatie ustanovení ZOV nemožno považovať za samoúčelné, nakoľko

predstavujú pretavenie základných princípov úpravy hospodárskej súťaže do praxe. Pravidlá verejného
obstarávania sú nástrojom na zamedzenie porušovania jednotlivých princípov, pričom je potrebné
dôkladne zvážiť, či v dôsledku poskytovania „ochrany“ účastníkov pred arbitrárnosťou zo strany orgánov
aplikácie práva nemôže dôjsť k narušeniu právnej istoty. Vo vzťahu k možnosti/prípustnosti používania
výkladu zákona contra legem a k významu hodnoty právnej istoty poukázal na judikatúru súdov českej

republiky a Súdneho dvora EÚ.
19. Vzhľadom na možné dôsledky neprimerane širokej aplikácie inštitútu „prílišného formalizmu“, ako
neprípustného postupu na jednotlivé druhy konaní podľa ZVO vyslovil požiadavku, že ak má byť inštitút
„prílišný formalizmus“ právne perfektne zadefinovaný a aplikovateľný v jeho rozhodovacej činnosti,
je potrebné určiť mu hranice právnej aplikácie s vymedzením dosahu na zásadu legality, aby jeho

výsledkom nebolo vydávanie nezákonných rozhodnutí. Nakoľko rozhodnutie správneho súdu tieto
kvalitatívne požiadavky nenapĺňa, je zároveň odôvodnenie rozsudku nevykonateľné, nepreskúmateľné
a nedostatočné.
20. Ku kasačnej sťažnosti sa písomným podaním vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť zamietol. Nesúhlasil s argumentáciou sťažovateľa a o výklade právnej normy v

rozpore s legálnym, či gramatickým výkladom ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Naopak, mal za to, že
správny súd vykladal predmetné ustanovenie v súlade s účelom zákona, ktorým je okrem iného aj reálne
zabezpečenie účinného preskúmania úkonov verejného obstarávateľa v prebiehajúcom obstarávaní,
vrátane preskúmania podmienok, za ktorých došlo k vylúčeniu uchádzača z verejného obstarávania.
21. Účel zákona a revíznych postupov v ňom zakotvených pritom priamo vyplýva zo Smernice

Rady 89/665/EHS a zo Smernice Rady 92/13/EHS, ktoré boli transponované do súčasného platného
a účinného ZVO. Účelom revíznych postupov zakotvených v ZVO preto nie je „čo najrýchlejšie
doručiť námietky osobe plne informovanej o procesnom stave verejného obstarávania“ ako to mylne
uvádza sťažovateľ, ale základným účelom revíznych postupov je poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu
subjektom, ktoré boli konaním zadávateľa zákazky dotknuté na svojich právach alebo právom

chránených záujmoch. Ak teda platí, že sťažovateľ by nemal pristupovať formalisticky pri posudzovaní
povinných náležitostí námietok, o to viac musí platiť, že by nemal pristupovať formalisticky pri
posudzovaní spôsobu doručenia námietok.
22. Žalobca opakovane zdôraznil, že hoc sťažovateľ tvrdí, že mal mať vedomosť zo súťažných
podkladov, že podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov budú medzi

verejným obstarávateľom a uchádzačmi doručované výlučne prostredníctvom komunikačného systému
JOSEPHINE,námietkyzaslalprostredníctvomUPVSajztohodôvodu,žejedinouzákonnouformou,ako
mohol platne doručiť originál splnomocnenia v elektronickej forme, bolo vykonanie zaručenej konverzie
cez funkcionalitu UPVS, pričom JOSEPHINE obdobnú funkcionalitu neobsahoval. Žalobca mal za to,
že ak by nepredložil originál splnomocnenia, išlo by o podanie námietok neoprávnenou osobou, čo by

mohlo zakladať dôvod na zastavenie konania podľa § 174 ods. 1 písm. a) ZVO.
23. Ďalej žalobca uviedol, že by bolo extrémne nespravodlivé, aby bol vylúčený z procesu verejného
obstarávania na niekoľkomiliónovú zákazku iba preto, že sa snažil zákonom predpísaným spôsobom
doručiť splnomocnenie na zastupovanie a verifikovať podpis na podaní spôsobom ustanoveným pre
komunikáciu s orgánmi verejnej správy.

24. Žalobca nesúhlasil s aplikovateľnosťou judikatúry, na ktorú v kasačnej sťažnosti odkázal sťažovateľ
(rozhodnutia NS SR 5Sžo/57/2014 z 29. júna 2016 a 8Sžf/74/2014 z 26. mája 2016), v rámci ktorej
zhodne kasačný súd judikoval, že absencia zákonom požadovanej prílohy k podaným námietkam podľa
§ 138 ods. 7 pôvodného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, predstavuje dôvod preobligatórne zastavenie konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona 25/2006 Z. z., a to
aj napriek tomu, že Úrad pre verejné obstarávanie si dotknuté chýbajúce prílohy vedel zabezpečiť sám
z verejne dostupných zdrojov. Namietal, že sťažovateľ zrejme pri odkaze na predmetné rozhodnutia

pozabudol na to, že práve v dôsledku vyššie uvedených rozhodnutí kasačného súdu a následných
aplikačných problémov z nich vyplývajúcich zákonodarca vypustil zo ZVO povinnosť predkladať k
námietkam povinné prílohy a to práve z dôvodu prílišného formalizmu pri posudzovaní príloh, kedy Úrad
pre verejné obstarávanie rozhodoval o zastavení konania o námietkach. Keďže uvedené ustanovenie
bolo novelou ZVO odstránené, predmetné rozhodnutia, podľa žalobcu, nie je možné aplikovať na tento

prípad.
25. Záverom žalobca uviedol, že neexistoval zákonný dôvod na zastavenie zastaviť konania o
preskúmanie úkonov kontrolovaného z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok. Ustanovenie §
174 ods. 1 ZVO, ktoré upravuje zastavenie konania, takýto postup neumožňuje, nakoľko medzi taxatívne
vymedzené dôvody nepatrí nedodržanie formy zaslania námietok upravenej v ust. § 170 ods. 8 písm.
a) ZVO. Aj keď súčasné znenie ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO by mohlo byť výsledkom pochybenia

zákonodarcu a toto ustanovenie malo namiesto § 170 ods. 4 ZVO odkazovať na § 170 ods. 8 ZVO ,
výsledkom čoho by bola právna úprava, ktorá by umožňovala zastaviť konanie aj z dôvodu nedodržania
formy doručenia námietok, správny súd k tomu uviedol že táto chyba zákonodarcu nebola doposiaľ
odstránená a návrh novely, ktorý ju mal odstrániť, nie je stále prijatý (v čase vydania rozhodnutia
správneho súdu - pozn. kasačného súdu). Keby uvedené šlo na ťarchu žalobcu, mal za to, že by došlo

k porušeniu princípu právnej istoty, keďže voči orgánu verejnej moci mal ako účastník konania isté
odôvodnené očakávania.
26. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, uviedol, že je spravodlivé očakávať, že nesplnenie
zákonnej podmienky danej pred podanie námietok bude viesť k zastaveniu konania, resp. odmietnutiu
podaných námietok. Aj z tohto kontextu potom vyplýva, že každý odborne spôsobilý navrhovateľ si musí

byť vedomý skutočnosti, že ak má proces štátnych nákupov prebiehať rýchlo a v súlade s pravidlami,
musí dbať na perfektnosť a zrozumiteľnosť podania, ktorým sa domáha preskúmania úkonov verejného
obstarávateľa. Daný výklad sa opiera nie len o jazykové znenie zákona, ale i obsah revíznej smernice
89/665/EHS.
27. Sťažovateľ citoval z dôvodovej správy k novele ZOV, najmä pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce

sa rizika zneužívania konania o námietkach na rôzne formy obštrukcií vo verejnom obstarávaní.
Zdôraznil, že v tomto kontexte jeho úlohou nie je poskytovať ochranu záujemcom, uchádzačom a iným
hospodárskym subjektom vo verejnom obstarávaní, prioritnou úlohou je chrániť hospodársku súťaž,
t. j. zabrániť, aby či už zadávatelia zákaziek alebo záujemcovia, či uchádzači akýmkoľvek spôsobom
porušili nastavené pravidlá. Ochranu hospodárskej súťaže však nemožno poskytovať rýchlo a efektívne,

pokiaľ nesprávna interpretácia žalobcu požaduje individuálne nedôvodné nesprávne doručené námietky
osobitne vyhodnocovať a skúmať, či o nich je alebo nie je potrebné konať. Práve na vylúčenie týchto
prekážok efektívneho postupu sú určené jednoduché a ľahko zrozumiteľné požiadavky na obsah, formu
a spôsob doručovania námietok.
28. Za zjavne nedôvodné považoval sťažovateľ tvrdenia žalobcu, že námietky podával prostredníctvom

UPVS aj z toho dôvodu, pretože by inak nemohol doručiť originál splnomocnenia v elektronickej
forme. Preto opätovne upriamil pozornosť kasačného súdu na rozhodnutie č. 5709-6000/2020-OD, na
ktoré upozornil už v kasačnej sťažnosti a podľa ktorého systém JOSEPHINE podporuje všetky bežne
používané formáty, vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom.
29. Sťažovateľ mal za to, že práve rozhodnutia kasačného súdu, ktoré rozporoval žalobca, jasne

potvrdzujú formalizmus verejného obstarávania a nevyhnutnú potrebu striktného rešpektovania litery
zákona. Z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, na základe akých iných rozhodnutí súdov, či iných relevantných
inštitúcií dospel k presvedčeniu o neaktuálnosti názoru kasačného súdu. Zdôraznil, že právo žalobcu
podať námietky nebolo konaním sťažovateľa porušené. Mal rovnakú príležitosť a rovnaké podmienky
ako iné hospodárske subjekty a práve vlastným zavinením toto právo nevyužil. Vyhovieť teda

argumentácii žalobcu znamená zaviesť istú mieru diskriminácie a svojvôle do rozhodovania o
námietkach.
30. Záverom zdôraznil, že správny súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri ust. § 174 ods.
1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ide o zjavnú nesprávnosť a zákonodarca celkom zrejme
chcel podmieniť zastavenie konania o námietkach aj v prípade nedodržania spôsobu podania námietok

podľa ust. § 170 ods. 8 zákona ZVO, a to či už kontrolovanému, alebo úradu. Názor správneho súdu
potvrdzuje aj sám zákonodarca, ktorý v schválenej novele zákona o verejnom obstarávaní odstránil túto
nesprávnosť v písaní a upravil dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného
na nesplnenie spôsobu doručenia podľa ust. § 170 ods. 8 resp. od 31. marca 2020 podľa ust. § 170ods. 9 ZVO. Pre vylúčenie pochybností uviedol, že nová úprava ust. § 174 ods. 1 písm. b) ako dôvod
na zastavenie konania zavádza, cit. „ ....námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4, alebo
ak námietky neboli doručené podľa § 170 ods. 9.“ Práve novela ZVO preukazuje správnosť postupu

sťažovateľa pri zastavení konania.
III. Konanie na kasačnom súde
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
32. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie im
predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
33. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/122/2020-132 z

01. júla 2021, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného o
zrušenírozhodnutiakontrolovanéhoozastaveníkonaniaonámietkachpodanýchprotivylúčeniužalobcu
z verejného obstarávania zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
34. Podľa § 170 ods. 4 písm. d) ZVO v príslušnom znení námietky musia byť doručené úradu a

kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa
d) prevzatia oznámenia o vylúčení, ak námietky smerujú proti vylúčeniu.
35. Podľa § 170 ods. 8 zákona ZVO v príslušnom znení námietky sa doručujú
a) kontrolovanému
1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné

obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje,
2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa
verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a
b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej
podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie

realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje.
36. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO v príslušnom znení úrad zastaví rozhodnutím konanie o
preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4, alebo ak
námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4.
37. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak osobitný
predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá
osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť,
sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje,
považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním

elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok
podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety, nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa
osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie
elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie
zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do

elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje
z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.
38. Kasačný súd vyhodnotil, že sťažnostné body sa vzťahujú k dôvodnosti použitia ust. § 174 ods.
1 písm. b) upravujúceho možnosť zastavenia konania o námietkach v prípade, ak boli doručené po
lehote, alebo neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4 zákona. Ustanovenie ods. 4 obsahovalo

vymedzenie lehoty na podanie námietok. Kontrolovaný orgán, MF SR pri aplikácii ust. § 170 ods. 4
toto logicky spojil s ust. § 104 ods. 8 upravujúceho spôsob doručovania námietok - v elektronickej
podobe funkcionalitou informačného systému prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje(JOSEPHINE). Odôvodnenie rozhodnutia oprel o skutočnosť, že žalobca síce podal námietky síce v
stanovenej 10 dňovej lehote, ale nie predpísaným spôsobom.
39. V konaní bolo prvom rade bolo sporné, či možno záver o dôvodnosti zastavenia konania pre

nedoručenie „v podobe podľa §170 ods. 4 zákona“ vzťahovať resp. rozširovať na spojenie s § 140 ods.
8 upravujúcim spôsob doručenia. Žalobca namietal, že vo vzťahu k ust. § 170 ods. 4 nebol preukázaný
zákonný dôvod zastavenia konania, nakoľko toto ustanovenie neobsahuje žiadne požiadavky na spôsob
doručenia a nahrádzanie zrejmej chyby spočívajúcej v neodkázaní na spôsob doručenia ust. § 140 ods.
8 ZVO napr. s argumentáciou o neskoršej právnej úprave príp. postupe legislatívnych prác, nie je možné.

40. Druhou spornou otázkou bolo, či v prípade posudzovania včasnosti doručenia možno za zákonom
aprobovanýspôsobdoručenianámietokpovažovaťibadoručenieprostredníctvomfunkcionalitysystému
JOSEPHINE ako to vyžadovali správne orgány, alebo prostredníctvom ÚPVS ako to tvrdil žalobca.
Žalobca doručoval svoje námietky prostredníctvom ÚPVS s tvrdením, že jednak je tento spôsob
doručovania postupom upraveným zákonom o e-Governmente ako lex specialis k úprave doručovania
podľa ZVO a jednak systém JOSEPHINE neumožňoval doručene splnomocnenia vo formáte pdf čo je

zákonná podmienka a je možné ju splniť iba doručením cez ÚPVS.
41. Správny súd svoje rozhodnutie založil na odmietnutí prílišného formalizmu, ktorý videl v zastavení
konania o námietkach sťažovateľa pre ich nedoručenie prostredníctvom funkcionality JOSEPHINE, bez
ohľadu na to, že v predchádzajúcej časti rozhodnutia uznal za základnú charakteristiku konania podľa
ZVO striktnú formálnosť, v tomto prípade sa prejavujúcu požiadavkou na doručovanie prostredníctvom

funkcionality systému JOSEPHINE. Argumentoval pritom požiadavkou na ústavne konformný výklad
ustanovenia zákona pripúšťajúceho dvojaký výklad.
42. Čo sa týka spôsobu doručovania námietok, kasačný súd nemá pochybnosti o tom, že doručovanie
cez ÚPVS predstavuje lex generalis upravujúci komunikáciu s orgánmi verejnej správy, ZVO a z neho
vyplývajúca úprava povinnosti používania funkcionality JOSEPHINE je úprava lex specialis, koniec

koncov aj žalobca takto určený spôsob komunikácie až do podania námietok rešpektoval. Nepovažuje
za relevantnú argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania
zaslal prostredníctvom ÚPVS aj z toho dôvodu, že jedinou zákonnou formou, ako mohol platne doručiť
originál splnomocnenia v elektronickej forme, bolo vykonanie zaručenej konverzie cez funkcionalitu
ÚPVS a pritom nijako nereagoval na vecne podporenú argumentáciu prezentovanú sťažovateľom,

že systém JOSEPHINE disponuje podporou bežne používaných formátov, vrátane dokumentu pdf
podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom. Je teda zrejmé, že žalobca si sám privodil riziko
nemožnosti zohľadnenia námietok, ktoré neboli doručené predpísaným spôsobom.
43. Čo sa týka záveru správneho súdu o nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach, argumentácia
správneho súdu bola vedená nejednoznačne a vnútorne rozporne. Vychádzal z toho, že celé konanie

upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných ustanovení
upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Napriek tomu však
skonštatoval, že prílišný formalizmus v danej veci nie je namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča
základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli v zákonnej lehote doručené
kontrolovanému, namiesto ich meritórneho prejednania, konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním

formy ich doručenia. Vyhodnotil, že zvolený postup celkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný
pri jeho posudzovaní mal namiesto gramatického výkladu zákona zvoliť výklad, ktorý by vychádzal
z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že základný účel - doručenie
námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v administratívnom konaní naplnený.
Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO nie je v tomto prípade namieste

a žalovaný mal zvoliť výklad, ktorý by zabezpečil účinnú realizáciu práva žalobcu na prejednanie
veci. Postup zvolený žalovaným viedol k zjavnej nespravodlivosti, keď napriek splneniu podstatnej
podmienky-doručenianámietokvstanovenejzákonnejlehotekontrolovanému,tietonámietkymeritórne
neprejednal, hoci mu v tom nič nebránilo. Považoval za dôvodný záver, že žalovaným zvolený postup
bol nedôvodne formalistický a viedol k nespravodlivému záveru o zastavení konania.

44. Pre rozhodovanie správneho súdu bol zrejme zásadný záver o „zjavnej nespravodlivosti“ ktorý však
(zrejme) vyhodnocoval iba vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca námietky (aj keď nie predpísaným
spôsobom) v stanovenej lehote doručil a napriek tomu ich správny orgán neprejednal, aj keď mu v tom
nič nebránilo.
45. Kasačný súd musí prisvedčiť sťažovateľovi, ktorý považuje takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné,

nevykonateľné a nedostatočné, nezohľadňujúce celý komplex vzťahov a dôsledkov na konanie podľa
ZVO. Správny súd sa najprv stotožnil so závermi sťažovateľa, a to, že povinnosťou žalobcu bolo doručiť
námietky verejnému obstarávateľovi výlučne prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE,no napriek tomu, že žalobca preukázateľne porušil predmetnú povinnosť, čo sám súd uznal, označil
napadnuté rozhodnutie vydané sťažovateľom ex lege za nesprávne a prílišne formalistické.
46. Z obsahu a účelu zákonnej úpravy ZVO je celkom zrejmé, že cieľom ust. § 170 ods. 8 ZVO

je zabrániť svojvôli v konaní účastníkov verejného obstarávania a zabezpečiť riadnu, spravodlivú,
transparentnú a funkčnú hospodársku súťaž. Kasačný súd má jednoznačne za to, že správnym súdom
vytýkaný formalizmus je základným atribútom noriem verejného obstarávania, nevynímajúc právnu
úpravu revíznych postupov vo verejnom obstarávaní. Aj preto je potrebné zopakovať, že žalobca nemal
relevantný dôvod pochybovať o spôsobe podania námietok, a to formou funkcionality informačného

systémuJOSEPHINE.Kasačnýsúdmázato,žeust.§170ods.8písm.a)ZVOnevyvolávapochybnosti,
neistoty, nezrovnalosti, ani možnosť voľby spôsobu doručenia námietok verejnému obstarávateľovi.
47. Kasačný súd považuje za dôležité vyjadriť sa aj k otázke ktorú opätovne nastolil žalobca aj
vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že sťažovateľ nebol oprávnený zastaviť konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného z dôvodu nedodržania formy doručenia námietok. V tejto súvislosti je treba sa
prikloniť k postupu správneho súdu, ktorý nespochybnil možnosť zastavenia konania o námietkach a k

predmetnému uviedol, že v danom ustanovení (§ 174 ods. 1 ZVO) ide o zrejmú nesprávnosť pri odkaze
na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia malo byť správne uvedené § 170 ods. 8 ZVO, ktoré
ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu formy doručovania námietok kontrolovanému. Podľa
kasačného súdu aj pri akceptovaní platnej právnej úpravy by pri teleologickom výklade tento záver
bol udržateľný, vzhľadom na obsahový a logický súvis pojmov „v podobe podľa § 170 ods.4“ pričom

s obsahom pojmu „podoba“ námietky logicky súvisí úprava doručovania námietky podľa § 170 ods. 8
ZVO. Zrejmý nedostatok vo vymedzení právneho dôvodu zastavenia konania, ktorý v relevantnom čase
bolo potrebné odstraňovať použitím výkladových pravidiel však v súčasnosti bol odstránený v následnej
novele ZVO. Zákonodarca odstránil túto nesprávnosť v písaní a upravil dôvod na zastavenie konania
o preskúmanie úkonov kontrolovaného na nesplnenie spôsobu doručenia podľa ust. § 170 ods. 8 resp.

od 31. marca 2020 podľa ust. § 170 ods. 9 ZVO čo je podporným argumentom o správnosti výkladu
skoršej a neperfektnej právnej úpravy.
V. Záver
48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu je nedostatočne odôvodnený a je vnútorne rozporný, a preto trpí vadou podľa §

440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri novom konaní vo veci sa správny súd znovu
vysporiada s významom záveru, ktorý sám v odôvodnení potvrdil, že v zmysle prísnej procesnej
formálnosti je účastník povinný na podanie námietok využiť systém JOSEPHINE, ktorý doručovanie
námietok vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom umožňuje. V

prípade zotrvania na skonštatovanej neprípustnosti prísneho procesného formalizmu odstráni vytýkané
nedostatky odôvodnenia svojho rozsudku predovšetkým so zohľadnením argumentácie a požiadaviek
uvedených v kasačnej sťažnosti o potrebe vyhodnotenia dôsledkov prípustnosti použitia tohto inštitútu
na konanie podľa ZVO. V každom prípade je dôvodné vyžadovať, aby nové rozhodnutie vo veci
obsahovalo odôvodnenie rešpektujúce zákonom a judikatúrou súdov stanovené požiadavky na

dostatočne podrobné, jednoznačné, zrozumiteľné a preskúmateľné rozhodnutie.
49. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).
50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.