Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203095
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom Švédske kráľovstvo, t. č. pobytom C. XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Libuša
Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti žene, ktorej materstvo má byť určené: E.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. C. XXX/XX, H., t. č. bytom I. J. K. XXX, XXX XX A., Švédske

kráľovstvo a proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G.
C.XXX/XX,H.,t.č.pobytomI.J.K.XXX,XXXXXA.,Švédskekráľovstvo,vkonaníourčeniematerstvaa
otcovstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 69Pc/12/2023-63
zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil, že
nemáprávomockonaťvoveciurčeniamaterstvaaotcovstvaknavrhovateľke(výrokI.)akonaniezastavil
(výrok II.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP“), § 161 ods. 1, ods. 2, § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), čl. 1 ods.
4 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (ďalej aj ako ,,Nariadenie“), č. 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa

uzavretého 19.10.1996 v Haagu (ďalej aj ako ,,Dohovor“), § 40, § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ako ,,zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom), § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve
Slovenskej republiky (ďalej aj ,,zákon o štátnom občianstve“). Mal za preukázané, že navrhovateľka sa
narodila vo Švédsku, kde aj prevažujúcu časť života žila. Odo dňa 04.04.2000 má vydané povolenie
na pobyt vo Švédsku. Navrhovateľka uviedla, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky a štátne

občianstvo nadobudla narodením podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o štátnom občianstve, uvedené
však považoval v rozpore so skutkovými okolnosťami. Súd prvej inštancie mal za to, že pri nadobudnutí
štátneho občianstva treba vychádzať z princípu práva krvi (princíp ius sanguinis), kde pri tomto
princípe je rozhodujúce štátne občianstvo rodičov dieťaťa, a to aj vtedy ak sa narodilo v cudzine,
alebo z princípu práva teritória (princíp ius soli), pri ktorom je rozhodujúce miesto narodenia. Deti
nadobúdajú štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodili, bez ohľadu na štátne občianstvo rodičov.

V uvedenej veci nie je možné vychádzať z toho, že sú splnené podmienky uvedené § 5 zákona
o štátnom občianstve, teda že navrhovateľka nadobudla narodením štátne občianstvo Slovenskejrepubliky. Navrhovateľka sa podľa výpisu osobných údajov z matriky Švédskeho kráľovstva narodila
vo Švédskom kráľovstve matke B. N. s osobným číslom XXXXXX-XXXX a otcovi B. O. s osobným
číslom XXXXXX-XXXX, ktorých príslušnosť nie je uvedená, pričom z lustrácie v registri obyvateľov

Slovenskej republiky je zrejmé, že nejde o osoby so slovenskou štátnou príslušnosťou. Navrhovateľka
sa nenarodila na území Slovenskej republiky a nenarodila sa ani rodičom, z ktorých aspoň jeden
má slovenské štátne občianstvo, a preto nebolo preukázané, že navrhovateľka nadobudla slovenské
štátne občianstvo narodením. Z listinných dôkazov a lustrácií navrhovateľky v registri obyvateľov a
v registri cestovných dokladov vyplynulo, že navrhovateľka štátne občianstvo Slovenskej republike

nenadobudla v zmysle zákona o štátnom občianstve ani voľbou, narodením, osvojením alebo udelením.
Poukázal na navrhovateľkin výpis z matriky i na náhradný cestovný doklad, v ktorom je uvedený
dátum narodenia XX.XX.XXXX, no v slovenských evidenciách (či už v Registri obyvateľov, agende
občianskych preukazov, agende cestovných dokladov) má uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX.
Vo viacerých slovenských databázach je štátna príslušnosť navrhovateľky nešpecifikovaná, no podľa
lustrácie občianskych preukazov je navrhovateľka štátnou príslušníčkou Švédskeho kráľovstva, pričom

navrhovateľka po výzve súdu prvej inštancie na predloženie dokladov totožnosti či rodného listu tieto
súdu nepredložila. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka a ani jej rodičia zapísaní v matrike
vedenej Švédskym kráľovstvom nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú ani všeobecný súd
v Slovenskej republike (t. j. evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky). S poukazom na
skutočnosť, že nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v § 40 zákona o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom pre ustálenie právomoci slovenských súdov konať v danej veci, vyvodený
nedostatok právomoci slovenských súdov v konaní určenie rodičovstva predstavuje neodstrániteľnú
prekážku konania, preto konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a to
z odvolacích dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h ) CSP a § 62 CMP. Navrhla odvolaciemu
súdu uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

5. Nesúhlasila so zastavením konania, pretože súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a jeho
postup sa vymyká aj postupu podľa § 37 CMP, podľa ktorého súd si môže osvojiť zhodné skutkové
tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti. Mala za to, že tvrdenia účastníkov v
rozhodujúcej otázke nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V napadnutom rozhodnutí nie sú

zistiteľné úvahy, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami
uvedenými v návrhu. Súd prvej inštancie riadne neodôvodnil dôvody neakceptovania testov DNA,
ktorými sa preukazuje rozhodujúca skutočnosť, že rodičmi navrhovateľky sú osoby označené v návrhu.
Závery súdu prvej inštancie považovala za nesprávne najmä z dôvodu, že ide o vadu zápisu v matrike
Švédskeho kráľovstva spočívajúcu v nesprávnom označení rodičov navrhovateľky, ktorá je výsledkom

jazykovej bariéry medzi štátnymi občanmi SR a administratívou vo Švédskom kráľovstve. Z označenia
rodičov navrhovateľky vo výpise z matriky nie je možné vyvodiť záver, že ide o občanov Švédska.
V prospech tohto tvrdenia neexistujú žiadne dôkazy. Z uvedeného osobného čísla, ktoré nespĺňa
požadované parametre, aby osoby takto označené boli identifikovateľné nielen vo Švédsku, ale aj v
zahraničí, je zrejmé, že označení rodičia ako B. N. s osobným číslom XXXXXX-XXXX a otec B. O.

s osobným číslom XXXXXX-XXXX, nie sú občanmi Švédska. Pochybnosti o správnosti zapísaných
údajov vyvoláva aj samotné označenie oboch rodičov navrhovateľky v ženskom rode. Jednoznačne
ide o vadu zapísaných údajov, ktorých nápravy sa navrhovateľka domáha v tomto konaní. A teda
záver súdu, že sa navrhovateľka nenarodila rodičom so slovenským štátnym občianstvom, nie je
verifikovaný zákonným spôsobom, a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala, že súd prvej

inštancie zo zisťovania rodičovstva vo vzťahu v návrhu označeným rodičom, ktorí sú preukázateľne
štátnymi občanmi Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v Slovenskej republike, žijúci vo Švédsku,
identifikovateľní dátumom narodenia a rodovou príslušnosťou a ktorých rodičovstvo osvedčujú testy
DNA a z predložených dôkazov, nevyvodil žiadne závery. Napokon uviedla, že adresa trvalého pobytu
ženy, ktorej materstvo má byť určené a muža, ktorého otcovstvo má byť určené je totožné s adresou jej

rodičov uvedenej vo výpise z matriky. Mala za to, že právomoc slovenských súdov je daná.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tentoopravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1potvrdil.

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky na určenie
materstva a otcovstva. Súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc v tejto veci konať, konanie
zastavil a zároveň rozhodol o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré
jezrozumiteľné,pretoodvolacísúdkonštatujesprávnosťdôvodov,ktoréviedlisúdprvejinštanciektomu,
že zastavil konanie v nadväznosti na svoj záver o nedostatku právomoci na konanie v tejto veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné, pretože súd
prvej inštancie v súlade s ust. § 161 ods. 1 CSP správne skúmal splnenie procesných podmienok, za
ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť a dospel tiež k správnemu záveru o existencii neodstrániteľnej
prekážky spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci v
dôsledku čoho potom opodstatnene v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.

11. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by mohli dopomôcť k odlišnému záveru ku akému dospel
súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne
zisteného skutočného stavu veci a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa

stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

13. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. a) Nariadenia, sa toto nariadenie nevzťahuje na určenie alebo popretie
rodičovstva.

15. Podľa č. 4 písm. a) Dohovoru, sa dohovor nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.

16. Podľa § 40 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na určenie rodičovstva
(zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v
Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd,
ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší
súd.

17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie
alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa
narodením.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením
nadobúda dieťa ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo narodené naúzemí Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda
štátne občianstvo žiadneho z nich.

19. Podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona o štátnom občianstve ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo,
považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej
republiky, alebo bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ
sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu. Štátnym občanom Slovenskej
republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa

neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.

20. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že sa jedná o spor s tzv. cudzím prvkom, keďže predmetom
sporu je rodinnoprávny vzťah, resp. určenie rodičovstva (materstva a otcovstva) voči navrhovateľke.
Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie obchádzal dôkazy ňou predložené a to DNA testy, ktoré
potvrdzujú materstvo ženy, ktorej materstvo má byť určené a otcovstvo muža, ktorého otcovstvo má byť

určené ako aj ich pripojené rodné listy a tiež, že sa súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatnými
okolnosťami uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 06.09.2023. Navrhovateľka mená rodičov v rodnom liste
pripisuje administratívnej chybe zo strany švédskych úradov a to z dôvodu jazykovej bariéry jej rodičov.

21. Z obsahu spisu je zrejmé z výpisu osobných údajov z matriky zo dňa 26.04.2021, že matkou

navrhovateľky s osobným číslom XXXXXX-XXXX je N. B. s osobným číslom XXXXXX-XXXX (v registri
obyvateľov SR nebola daná osoba nájdená) a otcom je O. B., s osobným číslom XXXXXX-XXXX (v
registri obyvateľov SR nebola daná osoba nájdená), zapísaní rodičia navrhovateľky nie sú občanmi SR,
nemajú všeobecný súd v SR, iné preukázané nebolo. Navrhovateľke dňa 04.05.2021 bol Zastupiteľským
úradom SR v Štokholme vydaný náhradný cestovný pas (emergency travel document) platný do

04.06.2021, ktorý mal slúžiť na prepravu navrhovateľky zo Švédskeho kráľovstva na Slovensko.
Lustrácie vykonané okresným súdom nie sú síce správne, ale pokiaľ ide o rodný list navrhovateľky, tento
súd nemôže opravovať.

22. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné

podmienky, za ktorých môže pokračovať v konaní a to podľa ustanovení zákona o medzinárodnom
právesúkromnomaprocesnom.Ustanoveniazákonaomedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom
uzákoňuje, že návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom
všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani
navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským

občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd, pričom určenie (zistenie alebo zapretie)
rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

23. Z výpisu osobných údajov má však odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka sa narodila
vo Švédskom kráľovstve a v rodnom liste má zapísaných rodičov, ktorých príslušnosť nie je uvedená.

V danom prípade je potrebné uviesť, že vo výpise údajov sú zapísané osoby B. N. s osobným číslom
XXXXXX-XXXX ako matka a B. O. s osobným číslom XXXXXX-XXXX ako otec, pričom je potrebné
vychádzať z daného výpisu záväzného ako úradného dokumentu. Navrhovateľkou uvádzané osoby,
ku ktorým žiadala určiť rodičovstvo nie sú v postavení rodičov, pretože navrhovateľka už má rodičov
zapísaných v matrike. Preto nie možné vychádzať z toho, že slovenský súd možno považovať za

všeobecný súd, pretože navrhovateľka nemá všeobecný súd v SR a ani jej zapísaní rodičia nemajú
všeobecný súd v SR. Pokiaľ sa navrhovateľka sa odvoláva na priložené DNA testy, správne súd prvej
inštancie musel skúmať právomoc slovenských súdov a nie vykonávať dokazovanie, ktorý by viedlo
k rozhodnutiu vo veci samej. Preto pri skúmaní procesných podmienok správne vychádzal z daných
zistených skutočností a to, že navrhovateľka nenadobudla slovenské štátne občianstvo narodením,

nakoľko vo výpise z matriky má uvedených rodičov, ktorí nie sú slovenskými občanmi. Samotná
navrhovateľka potvrdila, že má zapísaných rodičov, avšak pre jazykovú bariéru došlo k pochybeniu a k
mylnému zápis do matriky vo Švédsku. Toto pochybenie je však pravdepodobne možné riešiť opravou
zápisu do matriky vo Švédsku.

24. Na záver odvolací dodáva, že procesné podmienky v súdnom konaní, i napriek tomu, že ich
Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za
predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené
na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporovéhoči mimosporového poriadku. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo
veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o
taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví.

25. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie o správnosti
napadnutého uznesenia už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

26. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/

stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).

27. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s

§ 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

29. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.