Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124237107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6124237107.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava,
IČO: 35697270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, IČO:
35855673, proti žalovanému: A. B., X.X.XXXX, C. D. X, XXXX E., F., o zaplatenie 330,90 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci a zastavuje konanie vedené na Okresnom súde

Levice pod sp. zn. 12Csp/41/2024.

II. Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

III. Súd vracia žalobcovi Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270
súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 eura prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. – prevádzkovateľ

systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12Csp/41/2023 vedie v spore žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlom Tomášikova 28, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanému: A. B., X.X.XXXX, C. D. X, XXXX

E., F., o zaplatenie 330,90 eura s príslušenstvom. Žaloba bola žalobcom podaná na Okresný súd Banská
Bystrica dňa 9.1.2024.

2. Počas doručovania žaloby súd zistil skutočný pobyt žalovanej na adrese v Maďarsku. Na uvedenú
adresu súd dňa 27.5.2024 doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami. Žalovaná sa do dnešného dňa
k žalobe nevyjadrila. V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvkom, keďže žalovaná má bydlisko

v Maďarsku. Preto súd skúmal, či má právomoc vo veci konať.

3. Z obsahu žaloby a predložených listín vyplýva, že sa jedná o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej
zmluvy,keďžežalovanádňa13.4.2022sožalobcomuzatvoriliZmluvuoposkytovaníverejnedostupných
služieb cez pevné pripojenie č. A19597454 (ďalej len zmluva). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanej svoje služby za odplatu.

4. Podľa § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len„nariadenie Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje sa konania začaté od 10.1.2015, t.j. aplikuje sa
aj na predmetné konanie.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáha splnenia povinnosti zo Zmluvy o poskytovaní
verejne dostupných služieb cez pevné pripojenie č. A19597454 uzatvorenej dňa 13.4.2022. Svojou

povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú
zmluvu a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluvnými stranami sú
dodávateľ, spoločnosť Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, ktorej
predmet činnosti je aj poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných
telekomunikačných sietí, teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na uvedené je rozhodujúce pre určenie, či tunajší súd
má právomoc vo veci konať je zistenie, kde má žalovaná (spotrebiteľ) bydlisko, pretože podľa čl. 18 ods.
2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pod pojmom bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického
pobytu fyzickej osoby spojené s jej úmyslom sa na tomto mieste trvalo zdržiavať. V tomto prípade bolo

zistené, že žalovaná sa na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto
jej terajšieho pobytu (bydliska) je v Českej republike. Žalobca mal teda žalovanú žalovať v zmysle čl.
18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis na súde v Českej republike, pretože predmetom konania je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná – spotrebiteľ má bydlisko v Českej republike.

8. Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu
na bydlisko účastníkov:
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy
členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu

maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom
má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú
bydlisko v tom istom členskom štáte;
2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných
spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť

rozhodnutíichorgánov,súdyčlenskéhoštátu,vktorommáspoločnosť,právnickáosobaalebozdruženie
sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného.
3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register;
4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných

vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o
ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd
členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo
ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za
poskytnuté považujú.

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní
európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú
výlučnúprávomocvkonaniachtýkajúcichsaregistráciealeboplatnostiakéhokoľvekeurópskehopatentu
udeleného tomuto členskému štátu;
5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo

sa má vykonať.

9. Súd tak vo veci skúmal aj skutočnosť, či nedošlo k naplneniu čl. 24 nariadenia Brusel I bis, ktorý
hovorí o výlučnej právomoci súdov členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, avšak dospel
k záveru, že sa v predmetnej veci nejedná o žiaden z uvedených prípadov vymedzených v uvedenom

článku, a preto nie je založená výlučná právomoc súdu.

10. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium saneuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

11. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis vyhlásil,

že nemá právomoc vo veci konať a v zmysle § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku
právomoci slovenských súdov, čo je neodstrániteľná prekážka konania.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že súd nepriznal
žalovanej náhradu trov konania, a to aj napriek skutočnosti, že jej vznikol nárok na náhradu trov
konania, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca, avšak žalovanej preukázateľne žiadne
trovy konania nevznikli (neplatila žiadne súdne poplatky a tiež nebola zastúpený právnym zástupcom).

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej ako ZoSP), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na
základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok
právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená
odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti

zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený
poplatok prevzal.

18. Podľa § 11 ods. 4 ZoSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,00 eura.

Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

19. Zároveň súd vrátil žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa – Slovenská pošta, a.s. zaplatený
súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eura v zmysle § 11 ods. 1 a 4 ZoSP bez jeho krátenia, pretože
konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.