Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514219513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7514219513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátuJUDr.NatálieŠtrkolcovejaJUDr.RastislavPelluvsporežalobcu:RICORSO,s.r.o.,Werferova3,
040 11 Košice, IČO: 46 656 561, proti žalovanému: Obec Nižný Klátov, Hlavná 1/1, 044 12 Nižný Klátov,
IČO: 00 324 507, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO:
35 514 892, o odstránenie poškodenia úseku miestnej komunikácie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 10Cb/96/2014-544, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 1. decembra 2022, č. k.
10Cb/96/2014-544 v jeho I., II., III. výroku.

II. Odmieta odvolanie proti IV. výroku – t. j. výroku, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice) rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

III. Slovenskej republike priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

IV. Návrh na prerušenie konania zamieta.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 06.11.2014, v znení jej zmeny pripustenej uznesením
Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 29. októbra 2018, č. k. 10Cb/96/2014-311 právoplatným dňa
09.11.2018, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady do 30
dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť poškodenia úseku miestnej komunikácie a zabezpečiť úpravu
miestnej komunikácie Hlavná ulica v celkovej dĺžke 570 m (úseku medzi napojením ulice Hlavnej na

komunikáciu III. triedy a odbočku Tichá) tak, aby stav predmetnej komunikácie bol vyhovujúci pre prejazd
motorových vozidiel s okamžitou hmotnosťou do 27 ton, aby zodpovedal dopravnej záťaži na prepravu
vyťaženej suroviny z dobývacieho priestoru Vyšný Klátov 1 do 50 000 ton ročne, alebo povinnosť
žalovanému na náklady žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť poškodenie úsekumiestnej komunikácie a zabezpečiť úpravu miestnej komunikácie Hlavná ulica v celkovej dĺžke 570
m v úseku medzi napojením ulice Hlavnej na komunikáciu III. triedy a odbočku Tichá tak, aby stav
predmetnej komunikácie bol vyhovujúci pre prejazd motorových vozidiel s okamžitou hmotnosťou do 27

ton, aby zodpovedala prepravnej záťaži na dopravu vyťaženej suroviny z dobývacieho priestoru Vyšný
Klátov do 50 000 ton ročne.

2.1. Žalobca dôvodil, že má povolenie na ťažbu v dobývacom priestore, ku ktorému je jedinou
prístupovou cestou miestna komunikácia Nižný Klátov – Hlavná ulica, ktorej správu vykonáva žalovaný

podľa § 3 ods. 2 zák. č. 153/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Jej
stav je nevyhovujúci, pričom žalovaný sa opravy miestnej komunikácie bráni, čím porušuje § 3 ods.
6 Zákona o cestných komunikáciách a § 19 ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách. V dôsledku
uvedeného žalobca nemôže vykonávať svoje podnikanie, t. j. banskú činnosť v dobývacom priestore
napriek tomu, že práva k dobývaciemu priestoru získal v januári 2013, pričom od decembra 2013 má
na výkon tejto činnosti právoplatné povolenie.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, argumentujúc, že zo žiadneho právneho predpisu jej nevyplýva
voči žalobcovi povinnosť odstrániť požadované nedostatky na miestnej komunikácii. Vzniesla aj
námietku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko pokiaľ mal výhrady voči umiestneniu dopravnej
značky, mohol sa domáhať rozhodnutia jedine žalobou o preskúmanie rozhodnutia na súde, čo sa

nestalo. Poukázala tiež na stanovisko vydané Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, z ktorého vyplýva, že najväčší negatívny
vplyv v dobývacom priestore spôsobujú hlukové pomery na pohodu života obyvateľov dotknutých
sídiel a doprava po miestnej komunikácii. Podmienkou dodržiavania povolených limitov pri doprave,
zodpovedajúcej zvýšeným objemom odvážaného kameniva je odklonenie dopravy na novú komunikáciu

mimo zastavaného územia.

4. Na úvod je potrebné uviesť, že Okresný súd Košice – okolie už vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 12.10.2017, č. k. 10Cb/96/2014-243 tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej trovy konania v celom rozsahu, argumentujúc, že účelom miestnych komunikácií je v zmysle

§ 4b ods. 1, 2 Cestného zákona, aby slúžili miestnej doprave, pričom tieto komunikácie musia byť
všeobecne prístupné. Obec miestnu komunikáciu využíva na miestnu dopravu a vzhľadom na jej stav,
šírku a možné ohrozenie priľahlých nehnuteľností, nemá záujem na jej využití aj pre nákladnú dopravu
– prejazd motorových vozidiel s vyťaženým amfibolitom.

4.1. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

- Obvodný banský úrad v Košiciach Rozhodnutím o povolení banskej činnosti č. 32-2477/2011 zo dňa
18.8.2011 povolil spoločnosti KRUŠGEO.SK s.r.o., Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 36 597 228 banskú
činnosť, pozostávajúcu z otvorenia, prípravy a dobývania výhradného ložiska amfibolitov v dobývacom
priestore Vyšný Klátov 1, na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. A. B. s identifikačným číslom 841129
v okrese B. – C. s kódom 806 v Košickom kraji s kódom 8, na parcele registra „C“, p. č. XXXXX/X,

podľa overeného plánu otvárky, prípravy a dobývania. Rozhodnutie nadobudlo v znení druhostupňového
rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 118561/2012 zo dňa 28.2.2012 právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 9.3.2012. Po jeho zrušení Ministerstvom hospodárstva SR č. 2226-4/2013-4100 zo dňa 27.6.2013
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v nadväznosti na nové rozhodnutie Hlavného
banskéhoúradupodč.1602284/2013zodňa4.12.2013.Kuvedenémudobývaciemupriestorujejedinou

prístupovou cestou miestna komunikácia obce Nižný Klátov – Hlavná ulica, ktorej správu vykonáva
žalovaný podľa § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon).
Spoločnosti KRUŠGEO.SK s.r.o. bol povolený prejazd nákladných motorových vozidiel cez miestnu
komunikáciu s okamžitou hmotnosťou 27 ton;
- na základe Zmluvy o prevode dobývacieho priestoru zo dňa 28.12.2022 uzavretej medzi prevádzajúcim

KRUŠGEO.SK s.r.o. a nadobúdateľom RICORSO, s.r.o. Bratislava podľa § 27 ods. 7 zák. č. 44/1988 Zb.
o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, došlo k prevodu dobývacieho
priestoru na žalobcu, a to na základe predchádzajúceho súhlasu na prevod dobývacieho priestoru
udeleného Obvodným banským úradom Košice pod č. 1364-3509/2012 zo dňa 27.12.2012. Zápisomuvedeného prevodu do evidencie dobývacích priestorov vykonaným dňa 22.1.2013 došlo k prevodu
dobývacieho priestoru Vyšný Klátov 1 zo spoločnosti KRUŠGEO.SK, s.r.o. na žalobcu;
- dňa 31.3.2008 bolo prijaté uznesenie č. 26/03/2008 žalovanej, keď obecné zastupiteľstvo súhlasilo

s obmedzením prepravy max. do 12,5 t na miestnej komunikácii na ulici Hlavná a Tichá na základe
sťažností občanov na poškodzovanie telesa cesty a na základe zistení na ceste III. triedy a to zosuvu
pôdy pri telese cesty, vlnenia telesa cesty cca od zastávky autobusu v časti Mlynky smerom na Košice.
Bolo vyvolané konanie ohľadne obmedzenia tonáže na miestnej a štátnej komunikácii III. triedy. Občania
v minulosti podpísali petíciu v súvislosti so zákazom prechodu nákladných vozidiel žalobcu obcou;

- v odbornom posudku vypracovanom Ing. Pavlom Titlom – PT INŽINIERING na základe objednávky
žalovaného je konštatované, že povrchová asfaltová vrstva na miestnych komunikáciách je v hĺbke 4-5
cm a bola zrealizovaná v roku 1980 bez úprav podložia. Vzhľadom na nekvalitné podložie vplyvom
pôsobenia spodných aj povrchových vôd, najmä v zimnom období a po vyše tridsaťročnom užívaní
týchto komunikácií bez akýchkoľvek rekonštrukčných a údržbárskych prác na telese komunikácie je
značná časť povrchu týchto komunikácií poškodená s nutnosťou okamžitej rekonštrukcie tak podložia,

ako aj povrchových asfaltových vrstiev. Miestne obecné komunikácie nie sú v prevádzkovo vyhovujúcom
stave. Znalec v ďalšom poukázal na nevyhnutnosť v krátkom časovom období pristúpiť k odstráneniu
havarijného stavu, teda k rekonštrukcii miestnych komunikácií Hlavná a Tichá s tým, že keďže
prejazdom ťažkých motorových vozidiel kategórie N2 bude dochádzať až do ukončenia realizácie
rekonštrukčných prác na miestnych komunikáciách k ďalšiemu poškodzovaniu povrchu vozovky so

súčasnou deformáciou jej konštrukcie, navrhol súčasné zvislé dopravné označenie P6 + E6 – Zákaz
nákladných motorových vozidiel, presahujúcich hmotnosť 12,5 t zameniť za dopravné značenie B6 + EG
s dodatkovou tabuľou 3,5 t, t. j. na možnosť vjazdu iba nákladných vozidiel projektovaných konštrukčne
na prepravu tovaru s najväčšou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg. Zároveň bolo zistené
pri obhliadke miestnej komunikácie, že pri rekonštrukcii by bolo vhodné rozšíriť existujúcu vozovku na

šírku minimálne 5,5 m a vybudovať jednostranné chodníky v šírke aspoň 1,5 m, pričom v súčasnosti
križovatka Hlavná – Cintorínska dosahuje prejazdnú šírku komunikácie iba 4,5 m;
- vo vyjadrení Okresný úrad Košice – okolie, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa
10.7.2017 uviedol, že cestným správnym orgánom na miestnych a účelových komunikáciách je obec
a cestné správne orgány majú dbať na to, aby nedochádzalo k nadmernému poškodzovaniu pozemných

komunikácií a aby stavebno-technický stav ciest zodpovedal ich všeobecnému užívaniu; avšak okresný
úrad nevykonáva túto kontrolu, pretože kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú iné orgány
štátnej správy v zmysle zákona č. 10/96 Z. z.;
- Obvodný banský úrad v Košiciach vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.8.2011 č. 322477/2011 uviedol,
že kompetenciu v oblasti regulácie, dopravy a správy ciest majú vlastníci, resp. správcovia pozemných

komunikácií a štátny odborný dozor v zmysle zák. č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách.
Prípadné obmedzenia premávky na pozemných komunikáciách sú preto v zmysle § 7 a § 8 Cestného
zákona v kompetencii cestného správneho orgánu. Odklonenie nákladnej dopravy z intravilánu
obcí a výstavba novej komunikácie z lomu po ceste 25/548 nie je predmetom správneho konania
a nesúvisí s povolením banskej činnosti. Obdobne aj nevyhovujúci stavebný stav a dopravno-technické

parametre ciest nesúvisia s konaním o povolení banskej činnosti a riešenie nevyhovujúceho stavu
a dopravno-technických parametrov ciest nie je v kompetencii úradu. Preprava vydobytého nerastu po
obecných cestách a komunikáciách nie je súčasťou banskej činnosti, otvárky, prípravy a dobývania
výhradného ložiska, preto samotným povolením banskej činnosti, nemôžu byť práva a právom chránené
záujmy súvisiace s prepravou dotknuté. Úrad nemá kompetenciu na riešenie problematiky pozemných

komunikácií;
-listomz2.9.2016obecodpovedalažalobcovi,žeObecnézastupiteľstvoprijalouznesenieč.135,ktorým
vyslovilo nesúhlas s uzavretím dohody o úprave miestnej komunikácie pre potreby RICORSO s.r.o.;
- podľa záverečného stanoviska Lomu Vyšný Klátov 1 č. 1020/2009 vydaného Ministerstvom životného
prostredia v zmysle zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov má najväčší negatívny vplyv na hlukové pomery a pohodu života
dotknutých sídiel doprava po existujúcej komunikácii 3/050193. Podmienkou dodržania povolených
limitov pri doprave odpovedajúcej zvýšeným objemom odvážaného kameniva je odklonenie dopravy
kameniva na novú komunikáciu mimo zastavaného územia. Výstavbou novej komunikácie sa zlepšia
podmienky na sprístupnenie územia aj pre širokú verejnosť. Z odporúčaných podmienok pre etapu

prípravy a realizáciu navrhovanej činnosti vyplýva, že zvyšovanie objemu ťažby amfibolitu a jeho
preprava je podmienená odklonením nákladnej dopravy z intravilánu obce a výstavbou novej účelovej
komunikácie z kameňolomu po cestu 2/548;- v znaleckom posudku č. 12/2019 vypracovanom Ing. Jozefom Hamildom na základe uznesenia súdu
prvej inštancie sp. zn. 10Cb/96/2014 zo dňa 13. mája 2019 znalec neodpovedal na tri súdom položené
otázky (1. Či stavebno-technické vybavenie miestnej komunikácie v Obci Nižný Klátov, Hlavná ulica,

úsek medzi napojením ulice Hlavnej na komunikáciu III. triedy a odbočku Tichá zodpovedá premávke
na tejto komunikácii pre prejazd vozidiel s okamžitou hmotnosťou do 27 ton, pri dopravnej záťaži na
prepravu vyťaženej suroviny do 50 000 ton ročne, 2. Pokiaľ stavebno-technické vybavenie miestnej
komunikácie v Obci Nižný Klátov, Hlavná ulica, úsek medzi napojením ulice Hlavnej na komunikáciu III.
triedy a odbočku Tichá nezodpovedá premávke na tejto komunikácii pre prejazd vozidiel s okamžitou

hmotnosťou do 27 ton, pri dopravnej záťaži na prepravu vyťaženej suroviny do 50 000 ton ročne,
uveďte aké úpravy miestnej komunikácie je potrebné vykonať, 3. Či úprava miestnej komunikácie
v Obci Nižný Klátov, Hlavná ulica, úseku medzi napojením ulice Hlavnej na komunikáciu III. triedy
a odbočku Tichá v takom rozsahu, aby zodpovedala premávke na tejto komunikácii pre prejazd vozidiel
s okamžitou hmotnosťou do 27 ton, pri dopravnej záťaži na prepravu vyťaženej suroviny do 50 000
ton ročne je možná a účelná), dôvodiac nejasnosťou zadaných otázok, keď v príslušných normách

aprávnychpredpisochnenašieldefiníciupojmu„stavebno-technickévybavenie.“Zodpovedaldruhúčasť
štvrtej otázky, súvisiacu s tým, či technický stav komunikácie je vyhovujúci, kde po meraní a hodnotení
únosnosti cestnej komunikácie konštatoval, že podložie vozovky je únosné a technický stav asfaltových
vrstiev na dotknutej komunikácii je nevyhovujúci. Na piatu otázku súvisiacu s tým, aké opravy je potrebné
vykonať, aby uvedená komunikácia vyhovovala prejazdu vozidiel s okamžitou hmotnosťou do 27 ton pri

predpokladanej dopravnej záťaži, znalec túto otázku zadal prof. dr. Ing. Martinovi Deckému zo stavebnej
fakulty Žilinskej univerzity, ktorý predmetnú otázku zodpovedal (znalec nepožiadal súd o súhlas, aby
mohol byť prizvaný konzultant a teda iný spracovateľ). V doplňujúcom znaleckom posudku 1/2020
z 10.1.2020 znalec uviedol, že nebude používať technický termín stavebno-technické vybavenie, ale
vybavenie pozemnej komunikácie, tak ako to predpokladá STN 6100 a STN 736114. Konštatoval,

že miestna komunikácia v dotknutom úseku nie je vybavená takým vybavením a nemôže vyhovovať
premávke nákladných vozidiel s uvažovanou užitočnou hmotnosťou a pri uvažovanej dopravnej záťaži.
V spojitosti s potrebou úprav konštatoval, že v projektovej dokumentácii je potrebné navrhnúť potrebné
vybavenie ako bezpečnostné zariadenia, záchytné bezpečnostné zariadenia, zvodidlá, odvodňovacie
zariadenia, chodník oddelený výškovo alebo obrubníkom od komunikácie pre bezpečný pohyb občanov

a chodcov v zmysle platných STN. Zároveň uviedol, že oprava miestnej komunikácie je realizovateľná
a možná, no účelnosť opravy sa musí posudzovať z viacerých hľadísk (ekonomických, hygienických
a pod.). Účelnosť opravy vyhodnotil len na základe technického stavu asfaltových vrstiev, keď technický
stav asfaltových vrstiev je nevyhovujúci a z tohto hľadiska navrhovanú opravu považuje za účelnú;
- Technická univerzita v Košiciach ako znalecký ústav v odbore 370000 – stavebníctvo vypracovala

znalecký posudok č. 23/2020 (zadávateľom posudku bola žalovaná). Na prvú položenú otázku (či
stavebno-technické vybavenie miestnej komunikácie v Obci Nižný Klátov, Hlavná ulica, úsek medzi
napojením ulice Hlavnej na komunikáciu III. triedy a odbočku Tichá zodpovedá premávke na tejto
komunikácii pre prejazd nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 26 ton a najväčšou povolenou
hmotnosťou 40 ton a nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 12 ton a najväčšou povolenou

hmotnosťoudo27tonpridopravnejzáťažinaprepravuvyťaženejsurovinydo50000tonročne)znalecký
ústav uviedol, že súčasné stavebno-technické vybavenie tejto komunikácie nezodpovedá premávke
tak, ako bola špecifikovaná. Na druhú položenú otázku (aké úpravy miestnej komunikácie je potrebné
vykonať) znalecký ústav uviedol, že je nutné šírkovo upraviť komunikáciu na funkčnú triedu C2, t. j.
kategória NOK 7,5/40, resp. na funkčnú triedu C2, C3, t. j. kategória NOK 7,0/30. Zároveň vzhľadom

na bezpečnosť chodcov musí byť komunikácia vybavená chodníkom, resp. pásom pre chodcov šírky
minimálne 1,5 m po jednej strane komunikácie, v rámci šírkového usporiadania zrealizovať funkčné
odvodnenie komunikácie, odfrézovanie pôvodnej asfaltovej vrstvy vozovky a pokládka novej konštrukcie
vozovky, ktorej únosnosť bude vyhovovať pre prejazd nákladných vozidiel, tak ako je to v hmotnosti
žiadanej žalobcom. Na tretiu položenú otázku (uveďte, či oprava miestnej komunikácie v takom

rozsahu, aby zodpovedala premávke na tejto komunikácii pre prejazd nákladných vozidiel s užitočnou
hmotnosťou 26 ton, je možná a účelná) znalecký ústav uviedol, že oprava miestnej komunikácie je
možná, avšak jej účelnosť je potrebné posúdiť z viacerých hľadísk a vzhľadom na to, že ide o miestnu
komunikáciu (intravilán obce), tak predovšetkým z hľadiska vplyvu na životné prostredie a regionálny
rozvoj. Znalec dôvodil, že v súlade s Ústavou SR, vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, ako aj to, že výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom. V prípade, ak sa bude realizovať doprava ťažkými nákladnými
vozidlamivintraviláneobce,budevyvolanázmenasúčasnejsituácievokolípredmetnejkomunikácie.Zanajviac nepriaznivý vplyv sprevádzajúci dopravu ťaženého materiálu po komunikáciách obce je možné
označiť vplyv na akustickú situáciu v okolí, na tento účel použitých komunikácií. WHO nepovažuje
za zdravie ľudí iba neprítomnosť choroby, ale zdravie chápe v celom kontexte súvisiacich fyzických,

psychických a sociálnych aspektov. Z hľadiska akustického, v sledovanej lokalite a za predpokladanej
situácie, bude hluk spôsobovať jednorazový prejazd nákladného vozidla v priemere raz za hodinu
s predpokladanou emisiou hluku do okolia cca 79 d(B), čo v prípade takéhoto bodového pohyblivého
zdrojamôževyvolaťzhoršenieakustickejsituácie.Tátohodnotamôžebyťzvýšenáešteajovplyvzmeny
pozdĺžnehosklonukomunikácie.Vzhľadomnatietoskutočnostimožnokonštatovať,žezhľadiskavplyvu

na životné prostredie, oprava miestnej komunikácie v obci Nižný Klátov, nie je účelná. Účelnosť znalecký
ústav vyhodnotil aj vzhľadom na náklady na opravu, ktoré by predstavovali sumu 250.449,83 eur, resp.
320.730,49 eur. Na štvrtú položenú otázku (uveďte, či technický stav miestnej komunikácie v obci Nižný
Klátov je vyhovujúci pre prejazd nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 26 ton) znalecký ústav
konštatoval, že na základe vizuálnej obhliadky miestnej komunikácie a hodnotenia podľa IPSVp možno
konštatovať, že technický stav miestnej komunikácie je nevyhovujúci. Na piatu položenú otázku (pokiaľ

technický stav miestnej komunikácie v obci Nižný Klátov nevyhovuje premávke na tejto komunikácii pre
prejazd nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 26 ton, aké opravy je potrebné vykonať) znalecký
ústav uviedol, že je potrebné vymeniť konštrukciu vozovky – odfrézovanie pôvodnej asfaltovej vrstvy
vozovky a pokládka novej konštrukcie vozovky;
- Obvodný banský úrad listom zo dňa 29.3.2021 odpovedal, že povolenie banskej činnosti v dobývacom

priestore Vyšný Klátov 1 bolo vydané 18.8.2011 s platnosťou do 31.12.2020, ktorým dňom skončila
platnosť tohto rozhodnutia, keď žalobca nepožiadal úrad o predĺženie povolenia;
- žalobca dňa 23.8.2022 adresoval Obvodnému banskému úradu v Košiciach žiadosť o povolenie
banskej činnosti. Dňa 29.9.2022 sa na Obecnom úrade Nižný Klátov uskutočnilo ústne pojednávanie
spojené s miestnou obhliadkou vo veci povolenia banskej činnosti, ktoré bolo ukončené pre vznesenie

námietky zaujatosti proti zamestnancovi banského úradu;
- D. E. F. v mesiaci november 2021 vypracoval na žiadosť žalobcu projektovú dokumentáciu, ktorej
obsahom má byť znalcom navrhované vybavenie a teda zohľadnené závery znaleckých posudkov.

6. Vec právne posúdil podľa § 3, § 8, § 6 zák. č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách - ďalej len

„Cestný zákon“ alebo „CZ“ (právna úprava miestnej štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií
a účelových komunikácií, právna úprava vlastníctva miestnych komunikácií, právna úprava vlastníkov
a správcov pozemných komunikácií, právna úprava povinnosti vlastníkov a správcov pozemných
komunikácií vo vzťahu k týmto komunikáciám), podľa § 4 CZ (právna úprava vymedzenia účelu
miestnych komunikácií), § 19 CZ (právna úprava práv a povinností pri veľkých stavbách, ťažobných

prácach alebo terénnych úpravách vo vzťahu k pozemným komunikáciám), podľa zák. č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení.

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Žalobca ju

odvodzoval od § 19 CZ (keďže je subjektom s osobitným povolením na ťažbu), avšak povolenie banskej
činnostivdobývacompriestoreVyšnýKlátov1malsplatnosťoudo31.12.2020.Dňa23.8.2022adresoval
Obvodnému banskému úradu v Košiciach novú žiadosť o povolenie banskej činnosti, o ktorej nebolo
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vydané rozhodnutie. Je tak nesporné, že nie je naplnená
hypotézauvedenáv§19ods.1Cestnéhozákona,keďžalobcanedisponujepovolenímpodľaosobitných

predpisov.

8. V ďalšom dôvodil, že stavebno-technické vybavenie komunikácie nezodpovedá premávke na tejto
komunikácii pre prejazd nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 26 ton a najväčšou povolenou
hmotnosťou 40 ton a nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 12 ton a najväčšou povolenou

hmotnosťou 27 ton pri dopravnej záťaži na prepravu vyťaženej suroviny do 50 000 ton ročne. Uvedené
vyplýva zo znaleckých posudkov Ing. Hamildu, ako aj znaleckého posudku Technickej univerzity
v Košiciach. Obaja znalci konštatovali, že oprava komunikácie je možná, pričom znalecký ústav sa
vyjadril, aké úpravy je potrebné vykonať na miestnej komunikácii, ale nie je účelná. Súd prvej inštancie
nespochybnil, že úprava miestnej komunikácie vybudovaním chodníkov, jej rozšírením (a to nielen

v dotknutom úseku) prispeje k bezpečnosti peších účastníkov cestnej premávky a zabezpečí vyššiu
kvalitu života obyvateľov, avšak v celkovom kontexte a v súvislosti s prejazdom nákladných vozidiel
žalobcu tomu tak nie je. Bezpečnosť účastníkov cestnej premávky aj znalecký ústav považoval za
nedostatočnú, v súvislosti s prípadným prejazdom vysoko tonážnych nákladných vozidiel. Dopravavyťaženého kameňa nesúvisí len s potrebou opravy určitého úseku miestnej komunikácie, ale značne
negatívne bude ovplyvňovať život občanov dotknutých obcí Vyšný Klátov, Nižný Klátov, Baška, Hýľov,
ako aj Myslavy, ktorá je miestnou časťou Košíc, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov.

Starostovia týchto obcí boli účastní verejného prerokovania správy o hodnotení vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie, ako aj pri pojednávaní Obvodného banského úradu vo veci povolenia
banskej činnosti a poskytli svoje stanoviská, ktoré boli jednoznačne zamietavé vo vzťahu k ťažbe,
ako aj preprave, pričom žalovaná kládla dôraz na vybudovanie obchvatu, ktorý nebude zasahovať do
zastavaného územia obcí.

9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je v kompetencii obce podľa § 3d ods. 6 Cestného zákona udržiavať
miestne komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Obec túto komunikáciu
využíva na miestnu dopravu a vzhľadom na jej stav, šírku a možné ohrozenie priľahlých nehnuteľností,
nemá záujem na jej využití aj pre nákladnú dopravu – prejazd s vyťaženou horninou, keď tu ide
o súkromný záujem podnikateľského subjektu a nie verejný záujem zohľadňujúci záujem obyvateľov

obce. Miestne komunikácie sú súčasťou verejného priestoru vo všetkých obciach a mestách. Verejný
priestor v zastavanom území slúži nielen pre dopravnú, ale aj pre iné funkcie ako sociálnu, pobytovú,
estetickú, kompozičnú, hygienickú a pod. Miestne komunikácie musia reflektovať na požiadavky
funkčnej náplne okolitých objektov a funkčných plôch (znalecký posudok znaleckého ústavu). Nie
sú určené na zabezpečenie prepravy vyťažených nerastov z dobývacích priestorov. Aj po prípadnej

rekonštrukcii a oprave, by preprava vyťažených nerastov ohrozila bezpečnosť obyvateľov obce a mala
by vplyv na stabilitu susediacich nehnuteľností. Súd prvej inštancie zdôraznil aj skutočnosť, že príslušný
banský úrad v čase vydávania povolenia dopravu vyťaženého amfibolitu z lomu neriešil, pretože
v jeho kompetencii to nie je, rovnako ako aj záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia
nemá (pokiaľ ide o prepravu) pre žalovanú záväzný charakter. V rozhodnutí obvodného banského

úradu o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore nebola riešená doprava vyťažených nerastov
a preto v zmysle § 19 ods. 1 CZ, keďže nie je možná dohoda o úprave pozemných komunikácií
svlastníkomalebosprávcomaanivykonanieúpravbyneboloúčelné,musísavybudovaťnovápozemná
komunikácia, ktorá zodpovedá predpokladanej dopravnej záťaži. Stavbu takejto komunikácie je povinný
zabezpečiť žalobca, keďže on takúto potrebu vyvolal.

10. K tvrdeniu žalobcu, že úprava miestnej komunikácie prinesie pozitívny vplyv pre obec z hľadiska
hospodársko-ekonomickej časti regionálneho rozvoja, a ak by tomu aj tak nebolo, náklady by znášal
žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že obec pri výkone jej samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť
v obci, utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce (§ 4 ods. 3

písm. d), h) Zákona o obecnom zriadení). Samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace
so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje
osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba, alebo fyzická
osoba. A do tejto výlučnej samosprávnej pôsobnosti nemôže zasahovať ani súd v civilnom sporovom
konaní, ukladaním povinností obce nad rámec prípadov, ktoré výslovne vyplývajú z ustanovení právnych

predpisov. Orgány obce sú povinné chrániť majetok pred poškodením, zničením a používať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu, vrátane uplatňovania svojich práv a oprávnených záujmov pred
príslušnými orgánmi. Na užívanie miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na
iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len zvláštne užívanie) je potrebné povolenie cestného
správneho orgánu, cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie. Cestný

správny orgán má zároveň dbať na to, aby nedochádzalo k nadmernému poškodzovaniu pozemných
komunikácií, aby stavebno-technický stav zodpovedal ich všeobecnému užívaniu, na čo nadväzuje
§ 19 ods. 1 CZ. Obciam a mestám je na ústavnej úrovni garantované jednak postavenie subjektu
oprávneného nadobúdať majetok (postavenie vlastníka) a ďalej postavenie subjektu spôsobilého
s nadobudnutým majetkom nakladať na základe vlastného a ekonomického uváženia (postavenie

hospodára). Obec autonómne dokáže posúdiť, čo je pre ňu účelné a čo nie. Vychádzajúc z účelu
miestnych komunikácií podľa § 4b Cestného zákona a povinností žalovanej podľa Zákona o obecnom
zriadení, tak súd prvej inštancie uzavrel, že nemožno dospieť k záveru, že by žalovaná bola povinná
udržiavať miestnu komunikáciu v stave, ktorého sa žalobca v zmenenej žalobe domáha, a to či už na
vlastné náklady alebo na náklady žalobcu. Na základe uvedeného žalobu zamietol.

11. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že nevyhovel žiadosti žalobcu na
odročenie pojednávania konaného dňa 1.12.2022 (žalobca žiadal pojednávanie odročiť 30.11.2022).
Súd prvej inštancie argumentoval, že ide o konanie začaté v roku 2014, zrušené už odvolacím súdom,kde bolo vykonané dokazovanie v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Odo
dňa 25.5.2021, kedy žalobca učinil posledné podanie vo veci (vyjadrenie k znaleckému posudku
predloženého žalovaným) nebolo zo strany žalobcu do súdneho spisu doručené žiadne podanie, a teda

ani žiaden dôkaz, či návrh na vykonanie dokazovania. Žalobcovi bolo dobre známe predchádzajúce
rozhodnutie Okresného súdu Košice, Krajského súdu v Košiciach, ako aj znalecké posudky, ktoré
boli v konaní predložené a nebol dôvod sa špeciálne pripravovať na pojednávanie, na čom nemení
nič ani skutočnosť, že súčasná konateľka žalobcu je vo funkcii od 15.9.2022. Sám žalobca sa
rozhodol vypovedať plnú moc svojmu právnemu zástupcovi, dňa 30.11.2022, teda bezprostredne pred

pojednávaním. Žalobca síce bezodkladne oznámil túto skutočnosť súdu, ale len deň pred pojednávaním
doručil Okresnému súdu Košice – okolie žiadosť o odročenie, pričom jeho žiadosť neobsahovala ani
telefónne číslo, ani elektronickú adresu, na ktorú by ho súd mohol upovedomiť o rozhodnutí o návrhu na
odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak došlo k ukončeniu právneho zastúpenia
doterajším právnym zástupcom, žalobca má právo, aby ten vykonal neodkladné úkony v zastupovanej
veci v lehote 15 dní od doručenia odvolania plnej moci. Súd prvej inštancie navyše zdôraznil, že zmena

právneho zástupcu nie je podľa ustálenej judikatúry dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania.
Len pre úplnosť súd uviedol, že ani do dňa napísania svojho rozhodnutia v písomnej forme, nedoručil
žalobca plnú moc pre nového právneho zástupcu, za ktorých okolností sa jeho žiadosť javí byť účelovo
podaná za účelom obštrukcie v súvislosti s pojednávaním vo veci.

11.1. Súd nevyhovel návrhu na zmenu žalobného petitu, pretože v novom návrhu neuplatňoval žalobca
iný nárok, ani ho nerozširoval, ani nepredkladal nové skutkové okolnosti.

11.2. Súd prvej inštancie neprerušil konanie na základe návrhu žalobcu doručeného mu dňa 1.12.2022,
ktorý žalobca odôvodňoval prebiehajúcim správnym konaním o vydanie povolenia banskej činnosti –

otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska amfibolitov v dobývacom priestore Vyšný Klátov
(vedené pred Obvodným banským úradom v Košiciach) a to do právoplatného rozhodnutia Obvodného
banskéhoúraduopodanejžiadostiargumentujúc,žeprerušenímkonaniadoskončeniainéhosprávneho
konania môže prísť k predĺženiu sporu aj o niekoľko mesiacov.

11.3. Súd prvej inštancie zamietol dokazovanie výsluchom znalcov a novým znaleckým posudkom,
ktorého sa žalobca domáhal návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.12.2022, nakoľko to
nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že právo na ich náhradu priznal v konaní

úspešnej žalovanej. O trovách štátu rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 253 a § 259 CSP.

13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)
CSP.

13.1. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o absencii svojej aktívnej vecnej legitimácie.
Ak súd poukazuje na zánik povolenia banskej činnosti – otvárka, príprava a dobývanie výhradného
ložiska amfibolitov v dobývacom priestore Vyšný Klátov 1, vydaného rozhodnutím Obvodného banského
úradu v Košiciach dňa 18.8.2011 pod č. 32-2477/2011, tak jednostranne upriamuje pozornosť na
právnu skutočnosť, ktorá z pohľadu platnej právnej úpravy pre rozhodovanie súdu nie je rozhodujúca.

Povolenie banskej činnosti bolo platné do 31.12.2020. Počas celej doby platnosti povolenia žalovaný
bránil vo vývoze vyťaženého materiálu tým, že zamedzil prístup motorových vozidiel s hmotnosťou
nad 12 ton po jedinej prístupovej komunikácii k dobývaciemu priestoru, a to s odvolaním sa na
nevyhovujúci stav miestnej komunikácie. Bez ohľadu na platnosť povolenia banskej činnosti, nedošlo
k vývozu vyťaženého materiálu z dobývacieho priestoru. Zánikom povolenia banskej činnosti nezaniká

oprávnenie nakladať s vyťaženým materiálom, ktorý je potrebné z dobývacieho priestoru vyviesť a to
práve po miestnej komunikácii. Postup súdu, ktorým sa aj za cenu porušenia procesných práv žalobcu,
snažil vec rozhodnúť ešte pred vydaním povolenia, vyvoláva odôvodnené otázky ohľadne nezaujatosti
a nestrannosti súdu.

13.2. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej dôvodil, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie
malo smerovať k preukázaniu možnosti a účelnosti opravy miestnej komunikácie, ktorej opravy
a úpravy sa žalobca domáhal. Po vrátení veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.4.2019
nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Petrom Hamildom (znalecký posudok č. 12/2019 doplnenýznaleckým posudkom č. 1/2020). Zo záverov znaleckého posudku a doplňujúceho znaleckého posudku
vyplynulo, že oprava miestnej komunikácie tak, aby umožňovala prejazd nákladných vozidiel s užitočnou
hmotnosťou 26 ton a najväčšou povolenou hmotnosťou 40 ton a nákladných vozidiel s užitočnou

hmotnosťou 12 ton a najväčšou povolenou hmotnosťou do 27 ton, pri dopravnej záťaži na prepravu
vyťaženej suroviny do 50 000 ton ročne, je možná a účelná. Technická univerzita v Košiciach,
znalecký ústav v odbore 37000 – stavebníctvo v znaleckom posudku č. 23/2020 v odpovedi na tretiu
otázku uviedol, že oprava je možná, avšak nie je účelná. Tento súkromný znalecký posudok bol
znalcom vypracovaný dňa 29.10.2020, súdu predložený právnou zástupkyňou žalovanej až podaním

zo dňa 17.3.2021, pričom nebolo žalovanou vysvetlené, čo spôsobilo zdržanie v rozsahu 6 mesiacov
od vypracovania znaleckého posudku, po jeho predloženie súdu. Odvolateľ považuje predloženie
znaleckého posudku po 6 mesiacoch od jeho vypracovania za účelové predlžovanie súdneho sporu,
ktoré zo zjavných príčin vyhovuje žalovanej. Odvolateľ tak namieta prístup súdu, ktorý princípy
efektívnosti a hospodárnosti konania uplatňuje selektívne iba voči žalobcovi, no návrhu žalovanej na
prerušenie konania nevyhovel, teda javí sa, že hospodárnosť a procesná ekonómia „prežaruje“ konaním

iba vtedy, keď je to na úkor procesných práv žalobcu. Zdôraznil aj skutočnosť, že princíp hospodárnosti
a procesnej ekonómie nie je jediným a už vôbec nie najdôležitejším princípom civilného sporového
konania.

13.3. V ďalšom argumentoval, že Cestný zákon používa pojem účelnosti vykonania opráv miestnej

komunikácie, avšak hľadisko, z ktorého sa účelnosť má posudzovať v zákone uvedená nie je.
Gramatickým a logickým výkladom znenia „ak vykonanie úprav nie je účelné alebo možné, musí
sa vybudovať nová pozemná komunikácia, ktorá zodpovedá predpokladanej dopravnej záťaži,“ je
treba dospieť k záveru, že účelnosť opravy pôvodnej komunikácie, sa bude posudzovať vo vzťahu
k vybudovaniu komunikácie novej. Ak teda znalecký ústav podrobne hodnotil účelnosť opravy pôvodnej

komunikácie, bol povinný vziať do úvahy znenie § 19 Cestného zákona a účelnosť hodnotiť vo vzťahu
k možnosti vybudovania komunikácie novej, a nie vytvárať kategórie účelnosti podľa toho, ako to
vyhovuje žalovanému. Odvolateľ nesúhlasí s postupom znaleckého ústavu, ktorý hodnotil účelnosť
úprav komunikácie z pohľadu vplyvu na životné prostredie a regionálny rozvoj. Znalecký ústav bez
opory v akomkoľvek právnom predpise zvolil kritériá, ktoré vyhovujú záveru o neúčelnosti opravy

miestnej komunikácie. V doplňujúcom znaleckom posudku č. 1/2020, vypracovanom Ing. Hamildom
v odpovedi na otázku č. 3 znalec uvádza, že „účelnosť opravy NK je možné posudzovať z viacerých
hľadísk, napr. ekonomických, hygienických (dopad hluku a prašnosti na obyvateľov v prípade ťažby
a dopravy) a pod. Ako znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie dopravné stavby, môžem účelnosť
takejto opravy hodnotiť na základe technického stavu asfaltových vrstiev.“ Vychádzajúc z týchto záverov,

znalecký ústav posudzovaním účelnosti úpravy komunikácie z pohľadu vplyvu na životné prostredie
a regionálny rozvoj, prekročil svoje oprávnenia. Znalecký ústav sa pustil do podrobného rozboru
právnych predpisov, so zásahom dokonca do ustanovení ústavy, čo je hrubým prekročením oprávnení
znaleckého ústavu. Odvolateľ zdôraznil, že úprava miestnej komunikácie má slúžiť na zabezpečenie
prepravy vyťaženého materiálu, čo v súčasnosti pre katastrofálny stav miestnej komunikácie nie je

možné. Až nepochopiteľne potom vyznieva záver znaleckého ústavu o nepreukázaní pozitívneho vplyvu
v rozvoji priemyslu. Znalecká organizácia zrejme opomenula ťažobný priemysel. Odvolateľ zdôraznil
aj skutočnosť, že náklady na úpravu miestnej komunikácie by znášal žalobca, teda aj v prípade,
ak by úprava miestnej komunikácie nepriniesla pozitívny vplyv z hľadiska hospodársko-ekonomickej
časti regionálneho rozvoja, náklady obce preto nebudú žiadne. Vzhľadom na závažné nedostatky

súkromného znaleckého posudku, kde jednak znalecký ústav prekročil rozsah znaleckého oprávnenia,
vyjadroval sa k otázkam, ktoré sú otázkami právnymi, pričom závery znalcov o účelnosti vykonania
opravy miestnej komunikácie sú v zjavnom rozpore, navrhol odvolateľ vykonať výsluch znalca Ing.
Petra Hamildu, ako aj výsluch znalca prof. Ing. Dušana Katunského, CSc. za znalecký ústav a navrhol
vykonanie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súd prvej

inštancie odstraňovanie rozporov medzi znaleckými posudkami odmietol s konštatovaním, že podľa
jeho názoru znalecké posudky v rozpore nie sú. V znaleckom posudku nariadenom súdom, ako aj
v súkromnom znaleckom posudku znalci odpovedali na totožné otázky, pričom základná otázka, ktorá
je pre rozhodnutie tohto sporu určujúca, teda účelnosť opravy a úpravy miestnej komunikácie, bola
vyhodnotená rozdielne. Ak v tomto súd nevidí rozpory v znaleckých posudkoch, potom hodnotenie

súdu nielenže prekračuje hranice voľného hodnotenia, ale je arbitrárnym a poškodzuje odvolateľa
ako stranu sporu. Súd prvej inštancie vymedzuje charakter a účel miestnych komunikácií, pričom sa
úplne odkláňa od ich charakteru, ako ciest slúžiacich miestnej prípadne aj diaľkovej doprave. Nakoľko
aj miestna cesta je všeobecne prospešnou stavbou, Cestný zákon nezveruje obciam neobmedzenéprávomoci rozhodovať o tom, aký typ miestnej dopravy sa v obci bude realizovať a aký nie. Takéto
chápanie kompetencií obce by viedlo k absurdným záverom, kedy by obec mohla zamedziť pohyb po
miestnej komunikácii v podstate ľubovoľne, s odvolaním sa na záujem obce. Pokiaľ súd uviedol, že

obec využíva miestnu cestu na miestnu dopravu a nemá záujem ju využívať aj na dopravu nákladnú,
nakoľko ide o súkromný záujem podnikateľského subjektu, takýto záver je diskriminačným, nemajúcim
oporu v práve a je diskriminačným aj vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom, ktorým je užívanie
miestnej cesty umožnené. Súčasťou práva na využívanie všeobecne prístupnej miestnej komunikácie
na miestnu dopravu, je aj právo využívať ich na rozvoj a podporu miestneho podnikania. Pokiaľ by zákon

skutočne zveroval obci kompetenciu rozhodovať o tom, aký pohyb po miestnej komunikácii umožní,
pričom by obec mohla uprednostňovať vlastný záujem pred záujmom verejným, potom by zákonodarca
do Cestného zákona nevložil ust. § 19, ktoré celkom jednoznačne upravuje využívanie pozemných
komunikácií, teda aj miestnych ciest, v súvislosti s veľkými stavbami, ťažobnými prácami a terénnymi
úpravami.

13.4. Vo vzťahu k odročeniu pojednávania odvolateľ uviedol, že dňa 21.11.2022 sa s právnym
zástupcom dostavila na pojednávanie za žalobcu D. E. E.. Dostavila sa na pojednávanie z Bratislavy,
pričom predchádzajúce pojednávanie nariadené na deň 17.10.2022 súd na žiadosť žalobcu odročil.
Po rozsiahlych prednesoch právnych zástupcov súd nepristúpil k výsluchu konateľky spoločnosti
a pojednávanie odročil s konštatovaním, že nebolo ani otvorené. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva,

že trvalo od 10.15 hod. do 11.15 hod., pričom zápisnica obsahuje rozsiahle prednesy sporových strán.
Žalobcovi tak nie je zrejmé, ako je možné hodinu pojednávať bez otvorenia pojednávania a čo bolo
účelom takéhoto postupu súdu. Súd na pojednávaní jasne a zrozumiteľne formuloval svoj právny
názor, z ktorého bolo odvolateľovi zrejmé, že nepristúpi k prerušeniu konania ani k vykonaniu ďalšieho
dokazovania. Na vysporiadanie sa s týmto názorom súdu, predložil odvolateľovi neprimeranú lehotu

10 dní, keď nariadil termín pojednávania na deň 1.12.2022. Nakoľko v otázke ďalšieho postupu
nedospel žalobca s predchádzajúcim právnym zástupcom k zhode, rozhodol sa poveriť zastupovaním
iného advokáta, pričom súd požiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania a poskytnutie
primeranej lehoty na prípravu nového právneho zástupcu, pričom takýmto postupom by stranám sporu
nepochybne žiadne zvýšené náklady nevznikli, keďže právna zástupkyňa žalovaného má svoje sídlo

v Košiciach. Súdom prvej inštancie citované uznesenie najvyššieho súdu je potrebné vykladať vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a nie je možná ich násilná aplikácia pri odlišných skutkových okolnostiach,
len aby odôvodňovali postup súdu porušujúci práva sporovej strany. V ďalšom odvolateľ poukazuje
na prieťahy v konaní pred súdom prvej inštancie a na skutočnosť, že mu nebolo oznámené, z akého
dôvodu bola vec odňatá zákonnému sudcovi JUDr. Eve Dosedlá, ktorá pôsobí ako sudca Okresného

súdu Košice – okolie. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd pochybil, ak nepripustil zmenu žaloby.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380

CSP a dospel k záveru, že je sčasti dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.

15.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil inýprávny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane

poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného

práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,

a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15.5. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.6.2024 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

17. Sumarizujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobu zamietol, argumentujúc 1) absenciou aktívnej

legitimácie žalobcu, 2) neúčelnosťou opravy (úpravy) predmetnej komunikácie.

17.1. K aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd udáva, že ju má ten, kto má také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého mu vyplýva uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi aktívna vecná legitimácia neprislúcha, pretože

povolenie banskej činnosti v dobývacom priestore Vyšný Klátov 1 vydané Obvodným banským úradom
dňa 18.8.2011 bolo s platnosťou do 31.12.2020, teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
žalobca povolenie nemal; nie je teda naplnená hypotéza právnej normy § 19 CZ.
Odvolací súd má za to, že za situácie, keď je spornou otázkou „používanie“ miestnej komunikácie (pre
stav nevyhovujúci žiadnej preprave), v dôsledku čoho žalobca aj v období, keď povolenie na banskú

činnosť viažuce sa na daný dobývací priestor mal, dobytú nerastnú surovinu z dobývacieho priestoru
vyviesť nemohol (teda sa v ňom naďalej nachádza, t. j. otázka „používania“ miestnej komunikácie je
naďalej relevantná), nemožno dôjsť k záveru, že by žalobcovi aktívna legitimácia neprislúchala. V otázke
existencie aktívnej legitimácie tak súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, preto je (v tejto
otázke) naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

18. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii aktívnej
legitimácie žalobcu, zaoberal sa aj ďalšími skutočnosťami, relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej,
t. j. dokazovanie zameral na splnenie zákonných podmienok uvedených v § 19 CZ, kedy by žalobe bolo
možné vyhovieť.

18.1. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (mimo existencie aktívnej legitimácie žalobcu)
riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil
na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených

v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva
a povinnosti strán sporu; odvolateľom uvádzané odvolacie dôvody tak nie sú naplnené.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

19.1. Ako už uviedol súd prvej inštancie, miestne komunikácie (teda aj komunikácia, opravy ktorej sa
žalobca domáha) sú vo vlastníctve obce (§ 3d ods. 3 CZ), ktorá aj vykonáva ich správu (resp. právnické
osoby, na tento účel obcami zriadené - § 3d ods. 5 písm. d CZ), pričom vlastníci a správcovia pozemných
komunikácií (v prejednávanom spore obec) sú tieto povinní udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu,

na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 CZ).
§ 4b ods. 1 CZ vymedzuje miestne komunikácie ako všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
komunikácií. Podľa ods. 2 cit. ust. zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej

dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám
diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
§ 4b CZ vymedzuje teda charakter a účel miestnych komunikácií.

19.2. Z jeho znenia je nepochybné, že účelom miestnych komunikácií nie je preprava vyťažených

nerastných surovín, pretože túto činnosť nemožno subsumovať pod miestnu ani poľnohospodársku
dopravu (ani diaľkovú dopravu a dopravu slúžiacu obrane štátu, kedy by bolo možné užívať miestnu
komunikáciu za predpokladu, že to vyžadujú všeobecné záujmy).Užívanie miestnych komunikácií (aj užívanie iných pozemných komunikácií) iným, než zvyčajným
spôsobom a na iné účely, než na ktoré sú určené (zvláštne užívanie) upravuje § 8 CZ, keď je na
takéto užívanie potrebné povolenie cestného správneho orgánu (okrem výnimiek, kde prejednávaná

vec nespadá), vydané na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného
inšpektorátu. Používanie komunikácie na iný účel, než na ktorý je určená sa teda viaže na povolenie
správneho orgánu (aplikujúc na prejednávanú vec na povolenie obce - § 8 CZ).
Použitie pozemnej komunikácie pri veľkých stavbách, ťažobných prácach alebo pri terénnych úpravách
výslovne rieši § 19 CZ, podľa ktorého, ak sa má pri vyššie uvedených činnostiach používať pozemná

komunikácia, ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá požadovanej premávke na tejto
komunikácii, musia sa na nej vykonať potrebné úpravy po dohode s jej vlastníkom alebo správcom.
Ak vykonanie úprav nie je účelné alebo možné, musí sa vybudovať nová pozemná komunikácia,
ktorá zodpovedá predpokladanej dopravnej záťaži. Stavba novej komunikácie alebo úpravy jestvujúcej
komunikácie je povinný zabezpečiť na vlastný náklad ten, kto túto potrebu vyvolal.

19.3. V prejednávanom spore ide o používanie miestnej komunikácie na iný účel, keď je
potrebné povolenie cestného správneho orgánu a zároveň používanie na ťažobné práce (keď bolo
znaleckými posudkami preukázané, že ide o miestnu komunikáciu, ktorej stavebno-technické vybavenie
nezodpovedá požadovanej premávke), kde sa vyžaduje vykonanie potrebných úprav po dohode s jej
vlastníkom alebo správcom (t. j. obcou), pričom platí, že ak vykonanie úprav nie je účelné alebo možné,

musí sa vybudovať nová komunikácia a stavbu novej komunikácie alebo úpravy jestvujúcej komunikácie
je povinný na vlastný náklad zabezpečiť žalobca, ktorý túto potrebu vyvolal.

19.4. Bola v konaní preukázaná absencia súhlasu žalovaného ako s použitím predmetnej komunikácie
na iný, než obvyklý účel, tak aj absencia dohody o vykonaní úprav na nej. Znalec Ing. Pavol Titl,

znalec Ing. Jozef Hamilda a Technická univerzita v Košiciach ako znalecký ústav zhodne konštatovali,
že vykonanie úprav na danej komunikácii možné je (len pre úplnosť odvolací súd udáva, že možná
je úprava každej komunikácie, či už s väčšími alebo menšími nákladmi). Vychádzajúc z § 19 CZ sa
znalci vyjadrovali následne k otázke, či je vykonanie úpravy účelné. Ing. Jozef Hamilda otázku účelnosti
vyhodnotil len z pohľadu technického stavu asfaltových vrstiev, ktorý je nevyhovujúci, preto z uvedeného

hľadiska úpravu považoval za účelnú. Znalecký ústav posudzoval účelnosť z viacerých hľadísk (účinky
hluku, vibrácií, exhalátov na obyvateľov obce) a vyhodnotil ju ako neúčelnú.

19.5. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, že vychádzal pri posudzovaní účelnosti opravy predmetnej
komunikáciezoznaleckéhoposudkuznaleckéhoústavu,ktorýposudzovanímúčelnostizpohľaduvplyvu

na životné prostredie a regionálny rozvoj prekročil svoje oprávnenia a „pustil“ sa aj do rozboru právnych
predpisov (aj Ústavy SR), čo je tiež hrubým prekročením jeho oprávnení.

19.6. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivé konanie, ale neustanovuje žiadne pravidlá

pre spôsob, akým majú byť dôkazy posúdené. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,
ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Žiaden z dôkazov nemá
v procesnom práve predpísanú „silu“ ani znalecký posudok, pri hodnotení ktorého súd nemôže hodnotiť
odborné závery vyjadrené znalcom, ale výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne, t. j. vo vzťahu

k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.
Aplikujúc na prejednávanú vec, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nevychádzal pri posudzovaní
účelnosti len zo znaleckého posudku, ale aj z iných dôkazov a ďalších vlastných úvah, ktoré
v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne uvádza. A už vôbec sa neriadil „rozborom“ právnych
noriem (ako to uvádza odvolateľ), pretože ich výklad urobil sám v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd

pozná právo). Vyššie uvedená námietka odvolateľa je tak nedôvodnou. Vo vzťahu k odvolateľom
navrhovanému dokazovaniu (vypočutie znalcov) odvolací súd udáva, že nevzhliadol rozpor medzi
znaleckým posudkom Ing. Hamildu a Technickej univerzity v Košiciach v otázke účelnosti, pretože Ing.
Hamilda túto posudzoval len na základe technického stavu asfaltových vrstiev, keď ten nie je vyhovujúci
a z tohto hľadiska oprava je účelná, na rozdiel od znaleckého ústavu, ktorý účelnosť posudzoval

z viacerých hľadísk.
Odvolacísúdsastotožnilajsozáveromsúduprvejinštancievovzťahukžalobcomnavrhnutémunovému
dôkazu–znaleckémudokazovaniuÚstavomsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity,ktorájeznaleckým
ústavom v odbore stavebníctvo a v odbore cestná doprava, keď tento nepovažoval za potrebný prerozhodnutie vo veci samej. Žalobca znalecké dokazovanie navrhol pre rozpor znaleckých posudkov
o účelnosti vykonania úpravy predmetnej komunikácie. Odhliadnuc od skutočnosti, že znalecký posudok
znaleckého ústavu bol žalobcovi doručený dňa 22.4.2021 (kedy mal/mohol zistiť ním namietaný

rozpor so znaleckým posudkom Ing. Hamildu) a doplnenie dokazovania novým znaleckým posudkom
žalobca navrhol podaním zo dňa 1.12.2022 (spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, prerušenie
konania a oznámením o odvolaní plnej moci), ktorý postup nemožno označiť za súladný s § 153
CSP (sudcovská koncentrácia konania), čo by samo o sebe mohlo byť dôvodom pre odmietnutie
tohto prostriedku procesného útoku, je potrebné zdôrazniť, že rozpor medzi znaleckými posudkami

odvolací súd nevzhliadol a otázka účelnosti bola súdom prvej inštancie vyhodnotená v kontexte všetkých
predložených dôkazov, kde znalecký posudok bol len jedným z nich.
Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté
dôkazy, ale len tie, ktoré môžu preukázať rozhodný skutkový poznatok stranou tvrdený.

19.7.Odvolacísúdsanestotožnilanistvrdenímodvolateľa,žegramatickýmalogickýmvýkladomznenia

„Ak vykonanie úprav nie je účelné alebo možné, musí sa vybudovať nová pozemná komunikácia, ktorá
zodpovedá predpokladanej dopravnej záťaži“ je potrebné dospieť k záveru, že účelnosť úpravy pôvodnej
komunikácie sa bude posudzovať len vo vzťahu k možnosti vybudovania komunikácie novej.
Odvolací súd udáva, že takýto výklad cit. ustanovenia nezodpovedá právnemu postaveniu obce, podľa
ktorého je obec samostatným územným samosprávnym a správnym celkom, právnickou osobou, ktorá

za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom (§ 1, 2 zák. č.
369/1990 Zb. – ďalej len zákon o OZ), ktorej úlohou je pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný
rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov, usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje
osobitnýpredpis,vydávasúhlas,záväznéstanovisko,stanoviskoalebovyjadreniekpodnikateľskejainej
činnosti právnických a fyzických osôb (§ 4 ods. 3 písm. d) ZoOZ), utvára a chráni zdravé podmienky

a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie (§ 4 ods. 3 písm. h),
zabezpečuje výstavbu a vykonáva správu miestnych komunikácií (§ 4 ods. 3 písm. f) ZoOZ).
Vlastníkom miestnej komunikácie je obec, ktorá vykonáva aj jej správu tak, aby slúžila svojmu účelu, kde
jej účelom nie je doprava nerastnej suroviny z dobývacieho priestoru. Ak obec hospodáriaca so svojim
majetkom a plniaca svoje úlohy zhodnotila, že oprava miestnej komunikácie vzhľadom k účelu, ktorý

sa žalobca snaží dosiahnuť je vo vzťahu k všetkým okolnostiam pre ňu neúčelná, potom nie je povinná
sa dohodnúť na jej úprave so žalobcom. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, obec autonómne
dokáže posúdiť, čo je pre ňu účelné a čo nie a jej stanovisko podporuje aj znalecký posudok Technickej
univerzity v Košiciach, ktorý účelnosť vyhodnocuje vo viacerých aspektoch, nie len vo vzťahu k možnosti
vybudovania novej komunikácie.

Výklad prezentovaný odvolateľom v podstate popiera autonómnosť rozhodovania obce vo vzťahu
k svojmu majetku (mimo zákonných obmedzení obci daných), pretože ním zvolené kritérium zohľadňuje
len finančné vyjadrenie opravy komunikácie vo vzťahu k vybudovaniu novej komunikácie, kde bude
oprava účelnejšia takmer vždy.

19.8. Ako už bolo uvedené, príslušný banský úrad v čase vydávania povolenia dopravu amfibolitu z lomu
neriešil,pretoževjehokompetenciitonieje,rovnakoakoajzáverečnéstanoviskoMinisterstvaživotného
prostredia nemá (pokiaľ ide o prepravu) pre žalovanú záväzný charakter. Keďže používanie miestnej
komunikácie na iný účel, než na aký je určená, sa viaže na súhlas správneho orgánu, ktorým žalobca
nedisponuje a zároveň ide o pozemnú komunikáciu, ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá

preprave vyťaženej nerastnej suroviny a dohoda na jej preprave s vlastníkom (obcou) nie je pre
neúčelnosť možná; súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol.

19.9. Odvolací súd udáva, že bolo vecou žalobcu „vyriešiť si“ otázku dopravy vyťaženej nerastnej
suroviny z dobývacieho priestoru tak, aby ju mal zabezpečenú (resp. zabezpečenú včas). Ak tak

neurobil, potom ako podnikateľský subjekt znáša riziko s týmto súvisiace. Odvolací súd zdôrazňuje, že
nemožno hovoriť o jeho akejkoľvek diskriminácii, keďže § 19 CZ má na uvedenú situáciu „riešenie“ a to
vybudovanie novej komunikácie, ktorému sa žalobca bráni.

19.10. Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že znenie § 19 CZ ukladá povinnosť zabezpečiť

(t. j. postarať sa o úpravu, obstarať úpravu, zaistiť ju...) úpravu miestnej komunikácie tomu, kto
potrebu úpravy vyvolal (t. j. žalobcovi), čomu nezodpovedá žalobcom navrhovaný petit žaloby („...uložil
žalovanému povinnosť odstrániť poškodenia...“). Pod význam slova zabezpečiť podľa odvolacieho súdu
nemožno subsumovať „zabezpečenie rozhodnutia“, ktorým bude povinnosť daná § 19 CZ žalobcovi,uložená žalovanému (v súvislosti s uvedeným je bez právneho významu, že žalobca žiada alternatívne
uložiť žalovanému túto povinnosť na náklady žalobcu).

20. K odvolateľom vytýkaným procesným pochybeniam:

21. Odvolateľ argumentuje, že z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 17.10.2022 sa ospravedlnil
a žiadal ho odročiť z dôvodu, že nová konateľka žalobcu E. E. sa ho chce osobne zúčastniť, no
pre ochorenie dcéry tak urobiť nemôže. Pojednávanie bolo odročené na 21.11.2022, ktoré napriek

skutočnosti, že trvalo viac ako hodinu, nebolo ani „otvorené“, a následne bolo odročené na deň
1.12.2022, pričom súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť o jeho odročenie pre zmenu právneho
zástupcu (k vypovedaniu plnej moci došlo dňa 30.11.2022). V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na
dĺžku súdneho konania tvrdiac, že v ňom žiadne prieťahy nespôsobil, poukázal na prieťahy samotného
súdu, keď od zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu uplynuli viac ako 4 roky, teda nie je možné
konštatovať, že by sám konal riadne a bez prieťahov.

21.1. Je pravdou, že každá zo sporových strán je oprávnená dať sa v konaní pred súdom zastupovať.
Toto právo je subjektívnym právom, ktoré je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc
v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a výrazom jedného zo základných princípov sporového
konania. Efektívny výkon práva na zastúpenie tak umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné

úkony pomocou zástupcu, ktorého si volí a ktorým môže byť aj advokát, ktorého povinnosti vo vzťahu k
zastupovaniu sú vymedzené v zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

21.2. Odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť
na prvom pojednávaní, čomu zodpovedá aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia, a to len

z dôležitých dôvodov (§ 183 CSP), ktoré súd posudzuje podľa konkrétnych okolností v prejednávanej
veci.

21.3. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod uvádzaný odvolateľom
(zmena právneho zástupcu pre stratu dôvery a následné zvolenie nového právneho zástupcu

s poskytnutím dostatočného časového priestoru na oboznámenie sa so spisom) nespĺňa v kontexte
okolností daných v prejednávanej veci podmienku dôležitosti. Dôvody, prečo je tomu tak, súd prvej
inštancie veľmi podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia a odvolací súd na ne odkazuje a nemá k nim
čo viac dodať.

22. K porušeniu procesných práv žalobcu nedošlo ani tým, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu
žaloby zo dňa 9.11.2022, nakoľko mal za to, že zmenou žaloby nie je, pretože ním žalobca neuplatňuje
iný nárok, ani ho nerozširuje, ani nepredkladá iné skutkové okolnosti, ktorý záver považuje odvolací súd
za správny.
V konaní žalobca žiadal vykonať opravy a úpravy miestnej komunikácie tak, aby vyhovovala prejazdu

motorovýchvozidielsokamžitouhmotnosťoudo27ton,vnávrhunazmenutak,abyvyhovovalaprejazdu
nákladných vozidiel s užitočnou hmotnosťou 26 ton a najväčšou povolenou hmotnosťou 40 ton.

22.1. § 140 CSP výslovne uvádza, čo je zmenou žaloby (návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo a
návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo).

22.2. Žalobca nemení skutkový stav, na základe ktorého uplatňuje nárok, ani na rovnakom skutkovom
základe neuplatňuje iný nárok; len ho spresňuje s terminológiou súladnou so znaleckými posudkami.
Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že súd môže aj sám modifikovať žalobný petit s cieľom dosiahnuť
prípadnú budúcu vykonateľnosť.

23. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že mu nebolo zo strany súdu oznámené, z akého dôvodu bola
vec odňatá zákonnému sudcovi, odvolací súd udáva, že uvedenú povinnosť súd nemá. Bola žalobcovi
oznámená zmena zákonného sudcu, tak, ako to súdu ukladá vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
543/2005, ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia nachádzajúceho sa na č. l. 466 súdneho spisu.

24. Odvolací súd tak potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho I., II. a III. výroku ako vecne správne
(§ 387 ods. 1 CSP).25. V jeho IV. výroku, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, odvolanie
odmietol (§ 386 písm. c) CSP), pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné (§ 357 CSP).

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu bol priznaný v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s §
262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).