Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219011188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219011188.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,
sudcov JUDr. Martina Michaľanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 14. mája 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 09.05.2023 sp. zn. K2-6T/67/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 09. mája 2023 sp. zn. K2-6T/67/2019 oslobodil
obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom, D. E. XXX, okres Košice-okolie spod obžaloby
Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 1 Pv 269/2018/8803-24 zo dňa 26.8.2019 za skutok právne
kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe od dňa 18.4.2013 do dňa 10.4.2018 na ul. F. G. XXX/XX H. C. uviedol do
omylu I. B. tak, že jej najprv prisľúbil pomoc pri predaji jej rodinného domu a priliehajúcich pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec Košice-Myslava, okres Košice II, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX na ul. F. G. XXX/XX, C. s čím ona súhlasila a dňa 18.4.2013 spolu uzavreli kúpnu

zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv
k tomuto domu na nového vlastníka A. B. s bremenom doživotného užívania tohto domu pôvodnou
vlastníčkou I. B. a na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.4.2018, ktorú spolu taktiež uzavreli došlo aj k
prevodu vlastníckych práv týchto priliehajúcich pozemkov z I. B. na A. B. a následne pri ďalšom predaji
tohto domu s priliehajúcimi pozemkami z vlastníka A. B. na ďalšieho nového vlastníka prisľúbil I. B., že
jej z predaja týchto nehnuteľností zaplatí 70 % z celkovej predajnej sumy a zvyšných 30 % si ponechá za

náklady, ktoré údajne mal pri ich údržbe a predaji, pričom od nej požadoval, aby dala súhlas na výmaz
bremena jej doživotného práva užívania tohto domu z katastra nehnuteľností pred týmto predajom s čím
ona súhlasila, nakoľko mu uverila, že jej 70% z predajnej sumy odovzdá, ale doposiaľ jej bezdôvodne
z tohto predaja nehnuteľností žiadne peniaze neodovzdal, čím takto svojím celkovým konaním spôsobil
I. B., nar. X.X.XXXX škodu podľa znaleckého posudku vo výške 96.700,- eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa§288ods.3TrestnéhoporiadkusúdodkázaldedičovpoškodenejI.B.,nar.X.X.XXXXvStropkove
zomrelej dňa 28.3.2023 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný

prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.Prokurátor sa nestotožňuje so záverom súdu, že skutok, pre ktorý bola dňa 26.08.2019 na obžalovaného
A. B. podaná obžaloba pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. na
skutkovom základe obsiahnutom v obžalobnom návrhu sa nestal.

Obžalovaný je podľa názoru prokurátora jednoznačne usvedčovaný predovšetkým výpoveďou
poškodenej I. B., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala priebeh
skutkového deja tak, ako bol ustálený v obžalobnom návrhu.

Poškodená zdôraznila, že po uzatvorení kúpnej zmluvy s obžalovaným tento následne predmetnú
nehnuteľnosť predal tretej osobe, pričom jej následne po predaji nevyplatil dohodnutý podiel z predaja
nehnuteľnosti, a to 70 % z predajnej ceny.

Poškodená taktiež uviedla, že ešte pred predajom jej domu verila, že jej obžalovaný vyplatí dohodnutú
sumu z predaja, alternatívne jej kúpi byt, ktorého bude vlastníčkou. Tieto sľuby zo strany obžalovaného

neboli nikdy naplnené.

Poškodená dňa XX.XX.XXXX zomrela. Pokiaľ ide o skutočnosť, že dohoda o odovzdaní príslušného
podielu z predaja nehnuteľnosti nemá písomnú formu, táto okolnosť neznižuje jej dôkaznú silu, nakoľko
s poukazom na charakter skutku je nepochybné, že poškodená ako pôvodná majiteľka domu mala

legitímny nárok na aspoň čiastočný finančný zisk plynúci z predaja nehnuteľnosti.

Skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodenej potvrdil aj svedok F. I., ktorý síce nebol prítomný
pri dohode medzi poškodenou a obžalovaným, avšak bez akýchkoľvek pochybností reprodukoval
skutočnosti tak, ako mu ich opísala samotná poškodená.

Z výpovede svedkyne J. K. vyplýva, že niekedy v roku 2013 jej poškodená uviedla, že obžalovaný
jej pomôže prerobiť dom, pričom však o tom, že tento uvedenú nehnuteľnosť predal tretej osobe, sa
dozvedela až z internetu na katastrálnom portáli.

Skutočnosti uvádzané poškodenou potvrdil aj svedok A. K..

Mestský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatuje, že obžalovaný nemohol dať
poškodenej 70 % z predaja domu a zároveň jej kúpiť byt.

Avšak obžalovaný neučinil ani jedno, ani druhé. Obžalovaný síce kúpil byt na ulici L. E. X H. C., avšak
jeho majiteľkou sa nestala poškodená, ale samotný obžalovaný, ktorý jej ani nezriadil v uvedenom byte
doživotné právo bývania ani trvalý pobyt.

A napokon po smrti poškodenej sa teda uvedený majetok ani nestal predmetom dedičského konania vo

vzťahu k iným dedičom a obžalovaný teda nesplnením dohody s poškodenou /odovzdanie finančného
podielu z predaja domu, resp. kúpa bytu v prospech poškodenej/ disponuje s majetkom, ktorý získal
podvodným spôsobom, ktorý vyplýva z vyššie uvedených dôkazov.

Prokurátorzastávanázor,žesumártaktopreukázanýchskutočnostíjednoznačnenasvedčujezáveru,že

obžalovaný už v čase uzatvorenia dohody s poškodenou konal v úmysle získať neoprávnený prospech
z predaja domu a následnej kúpy bytu, čo sa mu napokon aj podarilo.

Z vykonaného dokazovania je podľa názoru prokurátora jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý
sa vedie trestné stíhanie, sa stal, a že ho spáchal obžalovaný.

Dôkazy zabezpečené v súdnom spise podľa názoru prokurátora jednoznačne preukazujú naplnenie
trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného v intenciách obžalobného návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil

a vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný
súdlogickýmpostupomvyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachadospel
k záverom s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť
ani prokurátorom použitá odvolacia argumentácia.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na
spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ktorý považuje za
vecne správny a výstižný do tej miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.

Preskúmaním jednotlivých odvolacích námietok považuje krajský súd za potrebné uviesť, že
argumentácia prokurátora vychádza jednostranne len z výpovede poškodenej, ktorá je podporená
výpoveďou svedka I., svedkyne K. a svedka K.. Výpovede svedkov, podporujúcich verziu poškodenej,
majú charakter sprostredkovaných dôkazov, nakoľko svedkovia vypovedajú v podstate o tom, čo im

povedala samotná poškodená. Vo veci niet priameho svedka, ktorý by dosvedčil presný obsah dohody
medzi obžalovaným a poškodenou. Ťažiskovo na tieto usvedčujúce dôkazy prokuratúra upriamuje svoju
pozornosť, pričom bližšie nijako nehodnotí dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného. Na rozdiel od
prokuratúry, v hodnotiacej činnosti okresného súdu je badať komplexnejší prístup, ktorý dané výpovede
hodnotí aj v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi, na základe čoho následne konajúci súd celkom

dôvodne vyslovuje názor, že nie je dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutočne
došlo k dohode v tomto zmysle, že obžalovaný mal poškodenej odovzdať 70 % z peňazí získaných
predajom rodinného domu, ako sa to uvádza v obžalobe. Naopak obhajoba obžalovaného, že z týchto
peňazí (získaných predajom domu) kúpil byt, v ktorom poškodená mohla riadne bývať, nebolo ničím
spochybnené. Okresný súd teda vecne správne vyhodnotil zistené skutočnosti a v tomto smere odvolací

súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa venuje náležitá
pozornosť všetkým podstatným zisteniam, či už sú to nezhody s potomkami, pre ktoré poškodená
predala dom obžalovanému, jeho následná rekonštrukcia, ktorú finančne znášal obžalovaný, ktorej
náklady boli zahrnuté do celkového ocenenia predmetného domu bez toho, aby sa bližšie vyčíslili,
až po správanie potomkov k samotnej poškodenej po predaji domu. Ako správne uviedol okresný

súd, skutočne tým hlavným dôvodom jeho oslobodenia boli pochybnosti o existencii dohody medzi
obžalovaným a poškodenou a presných záväzkov obžalovaného voči poškodenej.

Krajský súd kriticky preskúmal daný prípad a konštatuje, že tak z pohľadu právneho, ako aj morálneho,
ťažko vyčítať z konania obžalovaného podvodný úmysel resp. dolus malus. Pokiaľ by sme zvolili čisto

právny prístup, je potrebné povedať, že po právnej stránke sa obžalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti
a na základe dohody došlo medzi ním a poškodenou k zrušeniu vecného bremena zriadeného
vprospechpoškodenej.Následneobžalovanýakovýlučnývlastníknebolnijakoobmedzovanývosvojom
vlastníckom práve a teda aj v práve slobodne nakladať s nehnuteľnosťou. Celá záležitosť sa vyvíjala
po dlhšiu dobu, nakoľko sa preukázalo, že pôvodne bol zámer zrekonštruovať dom a až následne sa

obžalovaný rozhodol dom predať. Teda ťažko si predstaviť, aby už vtedy, keď nadobúdal nehnuteľnosť
od poškodenej, mal podvodný zámer, keďže v tom čase asi ťažko mohol predpokladať ako sa veci
v priebehu niekoľkých rokov budú napokon vyvíjať.Aj z morálneho hľadiska je konanie obžalovaného a jeho obhajoba akceptovateľná. Sama poškodená
vytýkala, že nemala zriadený trvalý pobyt, resp. právo doživotného užívania bytu. Podľa názoru súdu,
na zriadenie trvalého pobytu, resp. poskytnutia práva na dožitie v byte mohol obžalovaný vynaložiť

trochu väčšie úsilie a nevyčkávať na aktivitu poškodenej, avšak je pochopiteľné, že po začatí jeho
trestného stíhania nebolo by správne, ak by kontaktoval poškodenú. Chvályhodné je, že aj po začatí
trestného stíhania obžalovaného, naďalej pretrvávala starostlivosť o poškodenú a to zo strany jeho
manželky. Preto má súd za to, že zlý úmysel nemožno vidieť v konaní obžalovaného aj preto, že
pokiaľ pripustíme, že zámerom poškodenej bolo dôstojne dožiť a aby sa mal kto o ňu postarať, tak je

zrejmé, že bolo postarané o jej dôstojné dožitie, pretože až do svojej smrti žila v byte obžalovaného, za
jeho užívanie obžalovaný neprijímal od poškodenej žiadnu odplatu, aj keď poškodená hradila náklady
s užívaním bytu, nedoplatky hradil obžalovaný a o bežné životné potreby poškodenej bolo postarané
prostredníctvom osobnej pomoci, ktorú vykonávala manželka obžalovaného. V praxi je celkom bežné
a spoločensky akceptovateľné, že potomok, ktorý prevezme na seba záväzok doopatrovať staršieho
príbuzného, nadobúda aj väčšiu časť jeho majetku v porovnaní s ostatnými potomkami, pričom nie je

výnimočnéaninadobudnutieceléhomajetku.Vtejsúvislostisprávnepoukázalokresnýsúdnasprávanie
sa svedkov k poškodenej v čase ich spolužitia v predmetnom dome, ako aj na starostlivosť o poškodenú
z ich strany v neskoršom období.

Predstavu o prístupe svedkov k poškodenej a jej majetku si možno vytvoriť aj podľa stavu domu, ktorý

zanechali po svojom vysťahovaní, čo vo vzájomných súvislostiach vrhá trochu iné svetlo na oprávnenosť
ich dedičských nárokov.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.