Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 69Pc/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203095
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223203095.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, toho času
bytom: u D. Z., A. XX, B., I. advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, so sídlom Lachova 32, Bratislava,
proti žene, ktorej materstvo má byť určené: K. Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I.. A. XXX/XX, U., toho času
bytom P. M. V. XXC, XXX XX F., Š. A., a proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Š. X., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. I.. A.E. XXX/XX, U., K. Č. B. P. M. V. XXC, XXX XX F., Š. A., v konaní o určenie

materstva a otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci určenia materstva a otcovstva k plnoletej
F. E., Z.. XX.XX.XXXX.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2023 sa navrhovateľka domáha určenia rodičovstva, t.j. určenia,
že jej matkou je K. Z. a určenia, že jej otcom je Š. X..
X. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa dňa XX.XX.XXXX narodila V. O., kraj Q., Š.. Pri zápise
do knihy narodení na matrike došlo k viacerým pochybeniam pri označení jej rodičov, ktoré majú

za následok, že do dnešného dňa nemá vystavený preukaz totožnosti. Pre chybu v komunikácií
v cudzojazyčnom prostredí sa vo výpise z matriky ako jej matka uvádza E. D. s osobným číslom
XXXXXX-XXXX a ako otec sa uvádza E. J. s osobným číslom XXXXXX-XXXX. Navrhovateľka uviedla,
že jej matkou je odporkyňa v prvom rade K. Z., Z.. XX.XX.XXXX, o čom svedčí test DNA zo dňa
XX.XX.XXXX, a jej otcom je odporca v druhom rade Š. X., Z.. XX.XX.XXXX, o čom svedčí test DNA
zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že rodičovstvo odporcov nebolo zapísané v úradných listinách

spôsobom nevylučujúcim pochybnosti o mene a priezvisku rodičov dieťaťa, je v jej záujme, aby bolo
určené súdom, nakoľko bez tohto určenia nie je identifikovateľná v spoločnosti a nemôže preukázať
rodovú príslušnosť, nemôže v celom rozsahu práv a povinností realizovať základné ľudské práva a
slobody zaručené ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, nemôže viesť plnohodnotný život
bez obmedzení, vybavovať úradné záležitosti, vstupovať do právnych vzťahov, konať pred orgánmi
verejnej moci, realizovať právo na zdravotnú starostlivosť, cestovať do zahraničia, ani byť sebestačná,

a nemôže sa legálne ani zamestnať. Vydané súdne rozhodnutie bude primárnym dokumentom na
vydanie občianskeho preukazu, pričom má záujem aj o zmenu priezviska z doterajšieho E. na X., aby sa
volala po otcovi rovnako ako všetci jej súrodenci. Navrhovateľka k návrhu pripojila rozhodnutie Centra
právnej pomoci č. A.-XXXXX/XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX I. dňa 14.07.2023, výpis z matriky s úradným
prekladom zo dňa 26.04.2021, fotokópiu rodných listov oboch odporcov, protokol o laboratórnej analýze
L. Č.. XXXXXXX I. L. XX.XX.XXXX T. J. T. G. I. L. XX.XX.XXXX.

3. Po výzve súdu navrhovateľka dňa 06.09.2023 oznámila, že sa dňa 04.06.2021 vrátila zo Švédska
na Slovensko, pracovať nemôže, nakoľko nemá preukaz totožnosti, je tehotná a nemá zabezpečenúani zdravotnú starostlivosť. So svojimi rodičmi žila v spoločnej domácnosti od narodenia, najprv vo
Švédsku, potom aj na Slovensku a zase vo Švédsku, pričom v súčasnosti je s nimi v bežnom kontakte.
Z predložených rodných listov rodičov je zrejmé, že jej matka sa narodila v B., H. V. Š., ide o skutočných

ľudí, občanov SR, žijúcich vo Švédsku. Pri zápise údajov do knihy narodení na matrike vo Švédsku
došlo k pochybeniu a mylnému zápisu z dôvodu jazykovej bariéry, nakoľko v tom čase (pred XX rokmi)
ani jeden z rodičov (vtedy mali jeden XX a druhý XX rokov) sa v cudzojazyčnom prostredí nedokázali
dorozumieť po švédsky o čom svedčí zápis vo Výpise osobných údajov z matriky zo dňa 26.04.2021, v
ktorom je jej matka zapísaná ako „. D. a otec ako „. J., s neexistujúcimi rodnými číslami. Gramatickým a

logickým výkladom zapísaného mena a priezviska rodičov je možné vyvodiť záver, že z genealogického
hľadiska ide o nesprávne a zmätočné údaje. Aby jej rodičia pomohli získať úradné doklady, na jej žiadosť
dobrovoľne podstúpili testy DNA (H. na Q. L. XX.XX.XXXX T. F. V. Š. L. XX.XX.XXXX). Výsledky testov
DNA vylučujú akékoľvek pochybnosti o ich rodičovstve k nej a súčasne sú aj dôkazom o skutočnom
mene a priezvisku rodičov, ktoré majú byť správne zapísané do jej rodného listu. V zásade je teda
požiadavka na určenie rodičovstva založená na zosúladení údajov v mene rodičov zapísaných v knihe

narodení so skutočným stavom podľa ich rodného listu. Obaja odporcovia vydali aj čestné vyhlásenie
o svojom rodičovstve, a to aj z dôvodu, že sa pravdepodobne nebudú môcť pre dlhodobý pobyt vo
Švédsku osobne zúčastniť súdneho pojednávania pokiaľ ho súd nariadi. Navrhovateľka uviedla, že
má šesť súrodencov a dcéru G. E., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá býva na rovnakej adrese ako ona. Doklad
totožnosti zo Švédska nemá, je štátnou občiankou SR, nakoľko štátne občianstvo nadobudla narodením

podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z.. Rozpráva a rozumie po slovensky, rómsky a švédsky.
V matričnej knihe narodení došlo iba k administratívnemu pochybeniu, ktoré sa nedá napraviť inak, než
autoritatívnym rozhodnutím súdu. K vyjadreniu navrhovateľka doložila náhradný cestovný doklad, dve
čestné prehlásenia zo dňa 31.08.2023 a rodný list maloletej G. E.H. I. L. XX.XX.XXXX.
X. Z doložených dokladov zo strany navrhovateľky vyplýva nasledovné:

-podľavýpisuosobnýchúdajovzmatrikyzodňa26.04.2021matkoup.F.E.sosobnýmčíslomXXXXXX-
XXXXjeD.E.sosobnýmčíslomXXXXXX-XXXX(vregistriobyvateľovSRneboladanáosobanájdená)a
otcom je J. E., s osobným číslom XXXXXX-XXXX (v registri obyvateľov SR nebola daná osoba nájdená),

- navrhovateľke bol dňa 04.05.2021 Zastupiteľským úradom SR v Štokholme vydaný náhradný cestovný

pas (emergency travel document) / platný do 04.06.2021/, ktorý mal slúžiť na prepravu navrhovateľky zo
Švédska na Slovensko, (pozn. navrhovateľka má v uvedenom doklade uvedené rodné číslo XXXXXX/
XXXX)

- v rodnom liste maloletej G. E., Z.. XX.XX.XXXX V. F., Š. kráľovstvo, je ako jej matka zapísaná

navrhovateľka - F. E. s uvedeným dátumom narodenia XX.XX.XXXX s nešpecifikovaným štátnym
občianstvo a neuvedeným rodným číslom (rovnako je navrhovateľka označená aj v lustrácií v registri
obyvateľov pri druhej dcére C. C. E., Z.. XXXX).

5. Z lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľka - F. E. s evidovaným

dátumom narodenia XX.XX.XXXX Q. Z. V. Š. A. a jej štátna príslušnosť je nešpecifikovaná, v agende
cestovných dokladov a občianskych preukazov jej bol pridelený identifikátor XXXXXXXXXX, s tým, že v
lustrácii v agende občianskych preukazov má uvedenú štátnu príslušnosť Švédskeho kráľovstva.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

9. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodnýchúnosochdetí(znenie,ktorýmdošlokprepracovaniunariadeniaRady(ES)č.2201/2003o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností), (ďalej aj ako „Nariadenie“ ) sa toto nariadenie nevzťahuje na určenie alebo popretie
rodičovstva.

10. Podľa č. 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996 v Haagu,
sa dohovor nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.

11. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na
určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej
republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „zákon

o štátnom občianstve“) štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa ktorého
aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo narodené na území Slovenskej
republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo narodené na území Slovenskej republiky,
ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho
z nich.

14. Podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona o štátnom občianstve ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo,
považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej
republiky, alebo bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ
sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu. Štátnym občanom Slovenskej

republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa
neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v prvom rade skúmal, či sú
splnené procesné podmienky, za ktorých môže pokračovať v konaní. Súd posudzoval právomoc podľa

ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko aplikácia nariadenia
Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských
veciachavoveciachrodičovskýchprávapovinnostíaomedzinárodnýchúnosochdetíakoajHaagskeho
dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a
povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 je vo veciach určenia alebo popretia rodičovstva

priamo vylúčená. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že vo veci určenia
rodičovstva nemá právomoc konať a konanie zastavil.

16. Z obsahu návrhu a doložených listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľka sa narodila vo
Švédsku, od XX.XX.XXXX má vydané povolenie na pobyt vo Švédsku, kde aj prevažujúcu časť života

žila. Hoci navrhovateľka uvádza, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky a štátne občianstvo
nadobudla narodením podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o štátnom občianstve, uvedené nekorešponduje
so skutkovými okolnosťami, ani žiadnymi listinnými dôkazmi. V zásade pri nadobudnutí štátneho
občianstva treba vychádzať z princíp práva krvi (princíp ius sanguinis), kde pri tomto princípe je
rozhodujúce štátne občianstvo rodičov dieťaťa, a to aj vtedy ak sa narodilo v cudzine, alebo z princípu

práva teritória (princíp ius soli), pri ktorom je rozhodujúce miesto narodenia. Deti nadobúdajú štátne
občianstvo štátu, v ktorom sa narodili, bez ohľadu na štátne občianstvo rodičov. V uvedenej veci nie
je možné vychádzať z toho, že splnené podmienky uvedené § 5 zákona č. 40/1993 Z.z., teda že
navrhovateľka nadobudla narodením štátne občianstvo Slovenskej republiky. Navrhovateľka sa podľa
výpisu osobných údajov z matriky Švédskeho kráľovstva narodila vo Švédskom kráľovstve rodičom,

ktorých príslušnosť nie je uvedená, pričom z lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky je
zrejmé, že nejde o osoby so slovenskou štátnou príslušnosťou (pozn. vychádzajúc z prezumpcie
správnosti a záväznosti úradného dokumentu, ktorým je výpis osobných údajov z matriky, za rodičov
navrhovateľkyjenutnépovažovaťosobyzapísanévovýpisematriky,t.j.matkou-navrhovateľkyjeE.D.sosobným číslom XXXXXX-XXXX T. H. E. J. s osobným číslom XXXXXX-XXXX). Keďže sa navrhovateľka
nenarodila na území Slovenskej republiky a nenarodila sa ani rodičom, z ktorých aspoň jeden má
slovenské štátne občianstvo, nemožno uvažovať o tom, že navrhovateľka nadobudla slovenské štátne

občianstvo narodením. Zo všetkých listinných dôkazov a lustrácií navrhovateľky tak v registri obyvateľov
ako aj registri cestovných dokladov vyplýva, že navrhovateľka štátne občianstvo Slovenskej republike
nenadobudla v zmysle zákona o štátnom občianstve ani voľbou, narodením, osvojením alebo udelením.
V tejto súvislosti si súd dovoľuje poznamenať, že navrhovateľka má vo výpise z matriky i na náhradnom
cestovnom doklade uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX, no v slovenských evidenciách (či už v

Registri obyvateľov, agende občianskych preukazov, agende cestovných dokladov) má uvedený dátum
narodenia XX.XX.XXXX. Vo viacerých slovenských databázach je štátna príslušnosť navrhovateľky
nešpecifikovaná, no podľa lustrácie občianskych preukazov je p. F. E., Z.. XX.XX.XXXX štátnou
príslušníčkou Š.L. A. /navrhovateľka po výzve súdu na predloženie dokladov totožnosti či rodného
listu tieto súdu nepredložila/. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že navrhovateľka a ani
jej rodičia zapísaní v matrike vedenej Švédskym kráľovstvom nie sú občanmi Slovenskej republiky a

nemajú ani všeobecný súd v Slovenskej republike (t.j. evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky). S poukazom na skutočnosť, že nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v § 40
zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pre ustálenie právomoci slovenských súdov
konať v danej veci, vyvodený nedostatok právomoci slovenských súdov v konaní určenie rodičovstva
predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, preto súd v súlade s citovanými právnymi predpismi po

vyhlásení nedostatku svojej právomoci, konanie zastavil.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.