Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201235
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224201235.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX, E., t.č.
bytom F. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava a otca C.

C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, G., štátny občan Holandského kráľovstva, zastúpeného
advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, v konaní o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II
č. k. 28P/57/2024-41 zo dňa 22.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Uznesením zo dňa 22.5.2024 súd prvej inštancie zamietol návrh matky na vydanie neodkladného
opatrenia (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania
(II. výrok).
Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka maloletého A. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 28P/18/2024

uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 1.500,- eur, a to vždy do 15.
dňa mesačne vopred k rukám matky.

2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, 360 ods. 1,
§ 366 zákona č. 161/2015 Z. z., (Civilný mimosporový poriadok, CMP) a ustanovení § 324 ods. 1, §

325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 prvá veta, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, CSP).

3.
Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že neodkladným opatrením súd nerozhoduje o
výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a v rámci

neodkladného opatrenia možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, výška výživného 1.500,- eur mesačne, ktorú požadovala matka, nezodpovedá
výživnému v nevyhnutnej miere, pričom matka jednotlivé výdavky len uviedla v priloženej tabuľke, ale
ich nepreukázala.
V ďalšom dôvodil, že matka vo svojej argumentácii nerozlišuje odôvodnené výdavky a nevyhnutné
výdavky, resp. ich zamieňa, a výpočet nákladov, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, nemožno

považovať za nevyhnutný výdavok.Za danej situácie podľa súdu prvého stupňa nebolo možné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie
avyhovieťtakmatke,ktoráneosvedčilatakéokolnostiaskutočnosti,ktorébyumožňovalizáveropotrebe
bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého neodkladným

opatrením, keď sa nestotožnil ani s argumentáciou matky, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani
v nevyhnutnej miere nakoľko uhrádza maloletému školné a náklady na záujmovú činnosť v nemalej
výške (ročne 21.442,30 eur), čím sa nepochybne podieľa na výžive maloletého.

4.

Toto uznesenie napadla včasným odvolaním matka, ktorá namietala, že súd nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvádzala, že odôvodnenie rozhodnutia je absurdné a absolútne nemajúce žiaden právny základ a
podklad v skutkovom stave, nakoľko ak prvoinstančný súd nepovažuje tak elementárne životné potreby,
ako sú strava a bývanie, za nevyhnutné náklady pre uspokojovanie základných životných potrieb,

vyvstáva otázka, čo považuje za nevyhnutné náklady. Podľa názoru matky sa na účely neodkladného
opatrenia sa za základné potreby maloletých detí považujú náklady na bývanie, stravu, ošatenie a obuv,
hygienické potreby, dopravu, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Náklady maloletého sú v pomere
k príjmom matky tak vysoké, že je nútená každý mesiac financovať časť nákladov zo svojej finančnej
rezervy a aktuálne si na úhradu potrieb maloletého požičiava finančné prostriedky od rodiny a priateľov.

Na rozdiel od toho otec, ktorý má zákonnú vyživovaciu povinnosť podieľať sa na nákladoch maloletého
v rovnakom rozsahu ako matka, dlhodobo k rukám matky nehradí žiadne výživne na maloletého.
V ďalšom namietala, že prvoinstančný súd si v jednotlivých častiach odôvodnenia uznesenia protirečil,
keď na jednej strane uvádzal, že za nevyhnutné základné náklady maloletého dieťaťa nepovažuje ani
len stravu a bývanie a na druhej strane argumentuje tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je dôvodný, nakoľko otec sa podieľa na úhrade školného a nákladov na záujmovú
činnosť maloletého. Považuje za neúnosné, aby boli rezidenční rodičia maloletých detí vystavovaní
takémuto stavu hmotnej núdze. V prípade, že rezidenčný rodič riadne preukáže odôvodnené výdavky
na výživu a výchovu maloletého dieťaťa, ktoré boli navyše uhrádzané aj pred odchodom druhého rodiča
z domácnosti, resp. predtým, ako prestal prispievať na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, je

potrebné, aby súd ochránil najlepší záujem maloletých detí tým, že ich životná úroveň a aktuálne potreby
budú bezodkladne zabezpečené rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia v dostatočnej
miere až do rozhodnutia vo veci samej.
V tejto súvislosti poukazovala na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.8.2018, sp.
zn.: 39P/193/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2018, sp. zn.:

11CoP/497/2018, ktorým bolo nariadené platenie nevyhnutného výživného na maloleté deti vo výške
900,- eur a 800,- eur mesačne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to iba na
podklade toho, že maloleté deti navštevujú súkromné školské zariadenie. Preto mala matka za to, že ak
prvoinstančný súd v celom rozsahu zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je naďalej
ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Matka nie je schopná sama uhrádzať všetky náklady bez pomoci

otca.
V ďalšom poukazovala na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov najmä na uznesenie KS BA
zo dňa 10.6.2020, sp. zn.: 20CoP/55/2020, uznesenie OS BA III zo dňa 1.8.2018, sp. zn.: 39P/193/2018,
v zmysle ktorej určenie rozsahu výživného, aj pokiaľ ide o mieru nevyhnutnú, vyplýva z potrieb detí, ktoré
sú ovplyvnené životnou úrovňou ich rodičov a ich majetkovými pomermi. U niektorého dieťaťa môžu

bytˇ vyššie nevyhnutné potreby, napríklad z dôvodu jeho zdravotného stavu, z dôvodu, že navštevuje
súkromnú školu, kde sa platí školné omnoho vyššie ako v štátnej škole, a pod. Taktiež sa nevyhnutná
miera výživného odvíja aj od doposiaľ poskytovanej životnej úrovne deťom, teda zákonite aj od životnej
úrovne a pomerov ich rodičov.
Podľa názoru matky je nepochybné, že otec má príjem minimálne okolo 8.000 eur a vlastní rozsiahly

majetok. Jej životná úroveň je podstatne nižšia, preto aj napriek všetkému úsiliu nedokáže maloletému
A. zabezpečiť takú životnú úroveň, na ktorú bol celý život zvyknutý. Matka si plní vyživovaciu povinnosť
aj výkonom osobnej starostlivosti a nemožno od nej, najmä v situácii, keď sú majetkové pomery otca
nadštandardné, požadovať, aby hradila všetky nevyhnutné výdavky sama.
Záverom navrhovala, aby odvolací súd, napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je povinný prispievať

na výživu maloletého A. výživným v sume 1.500,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa mesačne vopred
k rukám matky.

5.K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že konanie o rozvod manželstva je začaté na návrh
matky, ktorá v návrhu navrhovala zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
azostranyotcavýživnévovýške1.000,-eur.Jednásaosumunižšiuakonavrhujevrámcineodkladného

opatrenia. V rámci návrhu na ÚPP na čas do rozvodu manželstva uviedla rovnaký petit a rovnaké
požiadavky, čiže maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a určiť výživné 1.000,- eur
mesačne. V rámci konania o výživné na manželku žiada určiť výživné na manželku vo výške 2.000,-
eur mesačne.
Podľa názoru otca si jednotlivé návrhy navzájom odporujú a tvrdenia matky v jednotlivých podaniach sú

protirečivé. Aktuálne rodičia realizujú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, pričom rodičia
si maloletého striedajú v nedeľu večer. Maloletého si striedajú rodičia s kufrom, čiže má plnú výbavu
oblečenia na pobyt. Oblečenie a obuv nakupuje prevažne otec, matka iba občas niečo zakúpi.
Otec v ďalšom uviedol, že aktuálne hradí všetky výdavky spojené s krúžkovou činnosťou maloletého
aj školné v súkromnej základnej škole. Matka nehradí žiadne výdavky na maloletého ani sa na nich
nepodieľa, s výnimkou stravy a kozmetiky počas pobytu u nej. Otec sa aktuálne nachádza na starobnom

dôchodku.Matkapracujeakopodnikateľka,pričomjejmesačnépríjmysúibapodľazaloženýchdokladov
približne vo výške 5.000,- eur mesačne, v mesiaci február 2023 ide o sumu 8.450,- eur, v mesiaci
apríl 2023 o sumu 6.294,- eur. Podľa názoru otca matka nielenže nevie hospodáriť, ale nemá ani
najmenšiu predstavu o výdavkoch. Snaží sa len získať peniaze od otca na také svoje potreby ako je
nákup luxusných kabeliek, topánok a iné.

Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu J. G. K. F. L. G. s vyučovacím jazykom anglickým a s
vyučovaním podľa anglických učebných osnov. Maloletý navštevuje školu so súhlasom oboch rodičov,
pričom školné predstavuje sumu 21.442,30 eur ročne, t.j. 1.786,85 eur mesačne plus 300,- eur mesačne
za školský autobus. Maloletý sa vo voľnom čase venuje motokáram, kde sa zúčastňuje pretekov,
má tréningy a tiež športuje formou workout cvičenia s trénerom. Náklady spojené s jeho záujmovou

činnosťou motokáry predstavujú sumu približne 1.900,- eur mesačne, najmä ide o náklady na preteky,
ktorých sa maloletý zúčastňuje 8x ročne, náklady spojené s športovou činnosťou workout (posiľnovacie
cvičenia) predstavujú sumu 240,- eur mesačne. Maloletý má ďalej náklady spojené so zdravotnou
starostlivosťou v Pro Care ročne vo výške 2700,- eur, t.j. 225,- eur mesačne. Otec zabezpečuje aj
maloletého strihanie kaderníkom. Nákupy obuvi a oblečenia sú tiež v prevažnej réžií otca. Maloletý chodí

medzi rodičmi s kufrom v nedeľu, kde má veci kompletne zbalené na celý týždeň pobytu. Všetky tieto
výdavky zatiaľ pokrýva otec, matka na ne neprispela ani len čiastočne.
Na základe uvedeného otec navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

6.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7.
Odvolací súd zistil, že na Mestskom súde Bratislava II sa vedie pod sp. zn. 28P/18/2024 konanie o

rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva a pod sp. zn. 28P/25/2024 konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Tieto konania zatiaľ nie sú právoplatne
skončené.

8.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9.
Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého
dieťaťapovinnýstarostlivouvážiť,čisúpretakéopatreniesplnenévšetkyzákonnépodmienky.Presúdje
prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a

jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať
prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a
záujmyúčastníkovasúdmôžepristúpiťknariadeniuneodkladnéhoopatreniavzávislostiodkonkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak je osvedčené, že riešenie situácie maloletého
dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je
potrebnýokamžitýzásahsúdu.Umaloletýchpôjdevzásadeozásahdostavu,vktoromjebezprostredne
ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených

práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine.

10.

Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať
len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením
neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od

dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,

že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosťniesúcelkomnepochybné.Dočasnouúpravouurobenouvoformeneodkladnéhoopatreniasa
preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

11.
Nakoľko súd rozhodoval v skrátenom konaní, nemal priestor na vykonávanie plnohodnotného
dokazovania vo vzťahu k osobným či majetkovým pomerom účastníkov, čo ani nie je jeho úlohou
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak už tie skutkové okolnosti, ktoré
vyplývajú z obsahu spisového materiálu, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba

navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená.
V konečnom dôsledku, hoci odvolateľka namietala nesprávne či neúplné zistenie skutkového stavu
veci, v obsahu odvolania neidentifikovala, ktoré zo zistení súdu prvého stupňa nezodpovedá skutočnostia prečo, rovnako ako neidentifikovala, ktorá pre rozhodnutie významná skutočnosť nebola dostatočne
objasnená, alebo ktorý dôkaz mal ( mohol ) byť a nebol vykonaný.
Pokiaľ namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, takýto nedostatok by mohol spočívať iba

v takom postupe, kedy by súd pri rozhodovaní vo veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis
alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval. Odvolateľka pritom
použitie konkrétneho právneho predpisu nenamietala a nesprávnosť aplikácie predpisov, podľa ktorých
súd postupoval a vec posudzoval, taktiež nekonkretizovala, jej námietka podľa posúdenia odvolacím
súdom spočíva v subjektívnom názore, že skutkové okolnosti prípadu predbežné určenie vyživovacej

povinnosti otca vo výške 1500 eur mesačne odôvodňujú.

12.
V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého, v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne

odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií
uvedených v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od
oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné

ustanovenie § 366 CMP.

13.
Vdanomprípadejezjavnenedôvodnýmtvrdeniematkyvobsahunávrhu,žesaotecodmietapodieľaťna
úhrade nákladov na maloletého, keď, ako to vyplýva aj z obsahu jej odvolania, súčasne nespochybňuje,

že otec uhrádza školné vo výške 21.442 eur ročne a náklady na záujmovú činnosť maloletého (otec
uvádza aj úhradu iných nákladov maloletého) a netvrdí ani, že by ona sama zabezpečovala osobnú
starostlivosť o maloletého, s výkonom ktorej sú, prirodzene, spojené ďalšie náklady.
V súvislosti s jej popieraním svojej vlastnej schopnosti a možnosti zabezpečovať uspokojovanie potrieb
maloletého do rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností pritom značne nehodnoverne

vyznievajú tvrdenia o príjme z podnikateľskej činnosti priemerne vo výške 3.000 – 3.500 eur mesačne
pri výdavku 3.233,94 eur za nájom podnikateľského priestoru mesačne, výdavku spojeného s užívaním
bytu v prenájme vo výške 1.850 eur mesačne či výdavkoch na maloletého (bez školného a matkou
vyčísleného podielu maloletého na nákladoch bývania 925 eur) cca 3.000 eur mesačne.

14.
V okolnostiach prípadu preto odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov na základe
neosvedčených tvrdení matky obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má
z vyjadrení oboch rodičov, naopak, za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani
nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo možné a dôvodné odstrániť formou

nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

15.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie,
s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).