Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 27, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201389
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201389.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: D. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: W. XXXX/XX,
A., právne zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otca: T. A., N..

XX.XX.XXXX, C. A.: K. XXXX/XXE, B., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako „matka) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.05.2024,

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého T. do osobnej
starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že výkon rodičovských práv a
povinností k mal. T. nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Vzťah medzi rodičmi maloletého sa
rozpadol približne pred rokom. Navrhovateľka sa snažila s otcom maloletého vychádzať na priateľskej

úrovni, kvôli maloletému. Dňa 28.02.2024 sa na spoločnej dovolenke na Kube odohral incident, kedy
otec matku fyzicky napadol (chytil ju pod krkom a začal ju dusiť, matka upadávala do bezvedomia, otec ju
následne pustil, avšak matke sa ešte pol hodinu krútila hlava), za prítomnosti maloletého. Matka podala
na otca trestné oznámenie a bola aj na lekárskom vyšetrení, o čom predložila listinné dôkazy. Matka
aktuálne pociťuje z otca strach, nakoľko jeho správanie na dovolenke bolo nepredvídateľné. Pokiaľ ide o
maloletého,rodičiadoposiaľfungovalipodľavzájomnejdohody,aktuálnevšakchcematkaminimalizovať

kontakt otca s maloletým na minimálnu mieru. V minulosti sa už stalo, že sa otec voči matke správal
agresívne. Vo všetkých prípadoch bol otec pod vplyvom alkoholu, matka sa domnieva, že otec má s
alkoholom problém. Do incidentu na dovolenke matka správanie sa otca neriešila právnou cestou, najmä
pre zachovanie si dobrých vzťahov, súčasnú situáciu však matka považuje za zásah do jej fyzickej a
psychickej integrity, a teda správanie otca už nemôže ospravedlňovať. Existenciu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov matka dôvodí jej obavou z ďalšieho násilného správania sa otca voči matke.

3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého, lekársky posudok, lekárske potvrdenie a nález,
zápisnicu o podaní vysvetlenie, fotografie.

4. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu
zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu

pripojených listinných dôkazov, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia vyšlo najavo.5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,

súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

6. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré

sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

7.Neodkladnéopatreniejejednýmzozabezpečovacíchinštitútovvcivilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať.Prinariaďovaníneodkladného opatreniaprevládapožiadavkyrýchlostinadpožiadavkouúplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.

Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

8. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho

začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o

maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného
opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu
práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné
dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

9. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či
neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

10. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv
dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude

rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd
pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre
také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružneriešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom
prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná úprava nerozlišuje
konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu
pristúpiťvzávislostiodkonkrétnychokolností,pričom musíibastarostlivouvážiť,čisúpretakéopatrenie
splnené všetky zákonné podmienky. Môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané, že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť
situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredneohrozenáichvýživa,výchova,prípadneinédôležitézáujmy.Keďženeodkladnéopatrenie
nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých
bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je
však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva
hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.

12. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť
okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme

zamedzeniazneužitiatohtoprocesnéhoinštitútujemožnéuplatniťholenvýnimočne,atoibavprípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

13. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletého a k návrhu
pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

14. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nie sú manželia a aktuálne ani nežijú v
spoločnej domácnosti. Matka sa domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, a to aj napriek
tomu, že maloletého T. v osobnej starostlivosti fakticky má. Z tvrdení matky v návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia vyplýva, že mal. T. v súčasnosti býva v domácnosti matky. Zároveň matka
neuviedla žiadnu takú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že tomuto faktickému stavu aktuálne
otec maloletého bráni resp. že by tomu vôbec niekedy bránil. Nevyhnutnosť úpravy pomerov maloletého
prostredníctvom neodkladného opatrenia matka odôvodňuje obavou z násilného správania otca voči
jej osobe. Matka v návrhu popísala incident, kedy na ňu otec maloletého fyzicky zaútočil, predložila

aj lekárske správy, fotografie a zápisnicu svedčiacu o tom, že na otca maloletého podala trestné
oznámenie. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd
pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre

také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci však nebola zo strany matky
preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a
to zverením maloletého súdnym rozhodnutím do jej osobnej starostlivosti bez vykonania náležitého
dokazovania. Matka v návrhu poukázala na fyzické ataky otca voči jej osobe, matka však neuviedla, že
by sa otec agresívne prejavoval aj voči maloletému T.. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného

z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava
o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo
by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z návrhu
matky je zrejmé, že medzi rodičmi sú nezhody, nevyplýva však z neho, že sú bezprostredne ohrozené
práva a záujmy maloletého. Matka v návrhu popísala fyzický útok otca voči jej osobe, neviedla však

v návrhu žiadne prejavy správania otca voči maloletému T., ktoré by ohrozovali priamo maloletého.
Matka predložila lekársku správu, taktiež fotografie, na ktorých má modriny v oblasti krku. Súd nechce v
žiadnom prípade zľahčovať počínanie si otca, pokiaľ ide o fyzický útok na matku, uvedené je absolútne
neprípustné a odsúdeniahodné, avšak nesporné je to, že otec svoju agresiu smeroval voči matke, nievoči maloletému dieťaťu. Matka vo svojom návrhu taktiež navrhuje upraviť styk otca s maloletým, a to
v trvaní od piatka do pondelka, t. j. celý víkend, z čoho možno usúdiť, že ak samotná matka navrhuje
a tým pádom aj súhlasí so stykom otca s maloletým v trvaní počas celého víkendu, v jej neprítomnosti,

nemožno považovať jej obavu zo správania sa otca vo vzťahu k maloletému za natoľko závažnú, že by
dôvodila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa neodkladným opatrením. Z návrhu
matky vyplýva jednak vypätý vzťah medzi rodičmi maloletého, taktiež obava matky zo správania sa
otca, ale voči jej osobe. Matka vyslovene pri dôvodení neodkladnej potreby nariadenie neodkladného
opatrenia uvádza, že má obavu z násilného správania otca voči jej osobe, nie voči maloletému.

Matka vo svojom návrhu nepopisuje a už vôbec neosvedčuje agresívne alebo inak nevhodné či
neprípustné správanie sa otca voči mal. Richardovi. Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto štádiu
konania nemá osvedčenú dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého resp. iné výnimočné dôvody,
ktoré by zdôvodňovali zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením.
Až v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (ktoré síce doposiaľ na
tunajšom súde neprebieha, avšak matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia avizuje úmysel

podať aj návrh na začatie konania vo veci samej) bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých
sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania a zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady
pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka

zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol.

15. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, taktiež možno vychádzať z vyššie uvedeného a zároveň
súd dopĺňa, že matka nijakým spôsobom neosvedčila, že je v záujme maloletého upraviť jeho styk
s otcom, resp. že záujem maloletého vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere, hoc aj

spôsobom navrhnutým matkou. Matka v návrhu uvádza, že doposiaľ rodičia, pokiaľ išlo o maloletého,
fungovali na základe vzájomnej dohody, z uvedeného možno dedukovať, že styk otca s maloletým
sa realizoval. Súd nepovažuje za vhodné upraviť styk maloletého s otcom, bez vykonania náležitého
dokazovania, obzvlášť s poukazom na tvrdenia matky o agresívnom a nestabilnom správaní otca.
Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých

sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd však z
podaného návrhu matky ani z pripojených listinných dôkazov nemal za preukázané, že v prejednávanej
veci takáto ujma hrozí. Súd v predmetnej veci poukazuje aj na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Treba však zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však

jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na
vydanie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku maloletého s otcom neboli splnené podmienky.
Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v

rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a
jeho rodičov. V predmetnej veci však matka styku otca s maloletým nebráni, ako už bolo vyššie uvedené.
Rodičovské práva a povinnosti k maloletému majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je,
abymalozabezpečenýpravidelnýkontaktsobomarodičmi,čovdanomprípadevyhodnotenéadoposiaľ
preukázané skutkové okolnosti spĺňajú. V prípade, že jeden z rodičov by druhému zjavne upieral kontakt

smaloletýmdieťaťom,žetentobynebolanivminimálnejmiere,bolibysplnenépodmienkynanariadenie
neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, kde by sa úpravy styku
domáhal v tomto prípade práve otec. Súd teda aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
čo do úpravy styku zamietol.

16. Záverom súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí
byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu
pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností
objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne
osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe

využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a
to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby
sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou predložené dôkazy, nestalo.
Súd preto návrh matky zamietol.17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).