Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823200598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8823200598.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Daniela Babinová a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobkyne: Union zdravotná
poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného: JUDr. Ľudmila
Jurčová, advokátka, Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:
42171083, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 183,17 eur

s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Cb/15/2023-51
zo dňa 15.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie vo
veci zastavil s tým, že predmetnú veci postúpi zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa proti žalovanému
domáha vydania rozhodnutia, ktorým by mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie nedoplatku na

poistnom vo výške 183,17 eur, ktorý žalovanému ako poistencovi na zdravotnom poistení vznikol
podľa výkazu nedoplatkov. O nedoplatku na poistnom rozhoduje v zmysle v dôvodoch rozhodnutia
citovaných ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z. i zákona č. 581/2004 Z.z. samotná zdravotná poisťovňa
a o námietkach proti jej rozhodnutiu rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vec
nie je vecou, ktorá by vyplynula zo súkromnoprávneho vzťahu, a preto v zmysle ustanovenia § 3 CSP
austanovenia§4CSPniejedanáprávomocsúdunarozhodnutieopredmetnejžalobe.Pretosodkazom

na ustanovenie § 10 ods. 1 CSP vec postúpil na rozhodnutie Union zdravotnej poisťovni, a. s.

3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie procesným zavinením žalobkyne na
zastavení konania i tým, že žalovanému žiadne trovy preukázateľne nevznikli, a preto pri aplikácii § 256
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalobkyňa. Podľa jej názoru súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V reakcii na obsah odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že žalobkyňa vykonala pre žalovaného ročné zúčtovanie poistného
za rok 2020 a podľa výsledku tohto vyúčtovania vznikol žalovanému preplatok v sume 183,17 eur

po zdanení. Žalobkyňa zaslala žalovanému oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2021. Žalovaný neoznámil žalobkyni nesúhlasné stanovisko voči tomutozúčtovaniu, a preto žalobkyňa poštovým poukazom vyčíslenú výšku preplatku poukázala žalovanému.
Následne však dňa 3.11.2021 žalobkyňa pristúpila k opätovnému prepočítaniu ročného zúčtovania
poistného pre žalovaného za rok 2020, pričom dospela k záveru o nesprávnosti výpočtu uvedeného

v oznámení. Namiesto preplatku bol vyčíslený nedoplatok v sume 251,32 eur. Tento nedoplatok
žalobkyňa od žalovaného vymáhala v osobitnom konaní na podklade výkazu nedoplatkov. Žalobkyňa
však žalovanému poukázala sumu pôvodne vykázaného preplatku v sume 183,17 eur, o ktorú sa
žalovaný bezdôvodne obohatil a napriek výzve žalobkyne túto sumu žalovaný žalobkyni nevrátil.
Uvedený nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom o tomto nároku má rozhodnúť

súd. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie doručil rovnopis odvolania žalovanému, ktorý však k podanému odvolaniu napriek
tomu nezaujal stanovisko.

6. Krajský súd v Prešove najskôr pred vecným prejednaním podaného odvolania skúmal procesné
podmienky, za ktorých môže predmetnú vec na základe podaného odvolania prejednať a rozhodnúť.

7. Predmetná vec napadla na súd prvej inštancie a bola zapísaná do registra vecí obchodnoprávnych.
Okresný súd Vranov nad Topľou túto vec ako vec obchodnoprávnu s odôvodnením kauzálnej

príslušnosti postúpil Okresnému súdu Prešov. Ten s postúpením veci nesúhlasil, a preto predložil
vec Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o príslušnosti. Tunajší krajský súd uznesením zo dňa
12.10.2023 č.k. 3Ncb/1/2023-36 rozhodol, že príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Vranov nad
Topľou. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia plynie okrem iného aj to, že predmetná vec nie je vecou
obchodnoprávnou a že vec na súde prvej inštancie bola nesprávne zapísaná do súdneho registra vecí

obchodnoprávnych. Napriek uvedenému záveru, aj následne Okresný súd Vranov nad Topľou viedol
opätovne vec v súdnom registri „Cb“ a o predmetnom návrhu rozhodol teraz odvolaním napadnutým
uznesením.

8.Pretoževecbolanaokresnomsúdezapísanádoregistra„Cb“,natunajšomkrajskomsúdesavzmysle

ustanovenia § 164 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov
a jej Prílohy č. 1 časť III. Súdne registre odvolacej agendy, bod B, odsek 1 a platného rozvrhu práce
tunajšieho súdu na rok 2024 (strana 26, úprava pod 1.2.2. Súdne registre obchodnoprávnej agendy) sa
zapísala do registra „Cob“.

9. Takýto zápis si vyžiadal aj zodpovedanie otázky, či v predmetnej veci nie je daná funkčná a kauzálna
príslušnosť iného krajského súdu. Z ustanovenia § 40 CSP totiž plynie, že súd aj bez námietky skúma
vecnúpríslušnosť,kauzálnupríslušnosťafunkčnúpríslušnosťpočasceléhokonania.Podľaustanovenia
§ 34 ods. 2 písm. c) CSP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa § 22 písm.

e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach. Vychádzajúc zo základu súdnej reformy, ktorou
je špecializácia súdov na vybavovanie určitých druhov agend, aj v súvislosti s potrebou zodpovedania
nastolenej otázky príslušnosti, treba mať na zreteli dôraz na kauzu – právny charakter predmetného
sporu, a to aj pri interpretácii ustanovenia § 34 ods. 2 CSP. Napriek tomu, že vec je vedená na súde
prvej inštancie ako vec obchodnoprávna a aj na tunajšom súde, vzhľadom na to, v akom registri bola

vedená pred súdom prvej inštancie, je vedená v súdnom registri ako vec obchodnoprávna, bolo žiadúcim
dať odpoveď na otázku, či charakter obchodnoprávny (obsahovo - podľa kauzy) predmetná vec má. Už
vyššie je zdôraznené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý riešil príslušnosť súdu na prejednanie
podaného žalobného návrhu a dospel k záveru o charaktere veci ako nie obchodnoprávnej. Uvedená
podmienka kauzálnej a funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Košiciach (ako súdu odvolacieho) preto

nebola daná. Vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti týkajúce sa skúmania právomoci súdu, Krajský
súd v Prešove nemal teda dôvod na postupovanie veci Krajskému súdu v Košiciach, ktorý by konal vo
veci odvolania vo veci obchodnoprávnej. O odvolaní ako procesnom úkone, ktorý je riadnym opravným
prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak rozhodoval tunajší krajský súd ako súd druhej
inštancie (§ 34 CSP).

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preto prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných
aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože si to
nevyžiadala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania ani iný verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne pre účely prijatého
záveru v napadnutom uznesení zistil potrebné skutočnosti a z nich vyvodil aj správny právny záver.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje. Len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa žiada uviesť nasledovné.

11. Podľa Článku 1 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva
a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

12. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

13. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

14. Podľa § 10 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

15. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z.z. o poisťovníctve a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“)
zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov
dlžnépoistnévyplývajúcezneodvedenéhopreddavkunapoistné,nedoplatkualeboúrokovzomeškania.

16. Podľa § 17a ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej

zdravotnejpoisťovnipodaťnámietkydo15dníododňadoručeniapoistencovialeboplatiteľovipoistného.
Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

17. Podľa § 17a ods. 6 Zákona o zdravotnom poistení, ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči
doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie

v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca
alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov,
voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Zákon o zdravotných poisťovniach“)
zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie a/
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, b/ dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

19. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti

úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných
orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú
neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.

20. Podľa § 77a ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach
z verejného zdravotného poistenia sa vzťahuje Správny poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Tu zákon odkazuje na § 17a Zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého (§ 17a ods. 9) na konanie
o vydanie nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 77 ods. 11 Zákona o zdravotných poisťovniach proti rozhodnutiu úradu nie je možné podať
odvolanie. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné správnym súdom.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 17a ods. 6 Zákona o zdravotnom poistení o námietkach poistenca

rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v tomto prípade je zákon č. 581/2004
Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení ďalších
zákonov a teda o prípadných námietkach rozhoduje ÚDZS.24. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení uvádza, že súd prvej inštancie dospel k
správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že právomocou na rozhodnutie tohto sporu nedisponuje,
a teda odvolateľka si svoj nárok nemôže uplatňovať v civilnom súdnom konaní.

25. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že v zmysle § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.

26. V zmysle § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

27. Aj v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako
„SSP“), sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. V zmysle § 199 ods. 1 písm. e) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie zdravotných poisťovní.

29. Ako je vyššie uvedené v predmetnom konaní absentuje právomoc súdu prejednávať uvedenú
vec, ktorá je vymedzená v § 3 CSP, pretože verejné zdravotné poistenie je verejnoprávny vzťah

medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou, ktorý sa riadi režimom osobitných právnych predpisov,
pričom problematika verejného zdravotného poistenia je v rámci právneho systému Slovenskej republiky
zaradená do odvetvia práva verejného.

30. Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu

(materiálnoprávneho aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci
tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva
(formálny aspekt) (viď napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/106/2003).

31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
„Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s
verejnýmiprostriedkami.2a)Verejnézdravotnépoistenievykonávajúzdravotnépoisťovnezapodmienok
ustanovených v osobitnom predpise.57)“.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Zdravotná
poisťovňa je akciová spoločnosť2) so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely
vykonávania verejného zdravotného poistenia3) na základe povolenia na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).

33. Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 581/2004 Z.z. „Zdravotná poisťovňa vydáva výkaz nedoplatkov
podľa osobitného zákona37)“.

34. Pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa vykonáva len činnosti vo

verejnom záujme, t.j. spravuje verejné zdroje. Vždy je subjektom verejného práva, lebo pri vykonávaní
činnosti vo verejnom záujme ani nemôže byť subjektom súkromného práva. Finančné prostriedky
používané v rámci vykonávania verejného zdravotného poistenia sú súčasťou verejného rozpočtu
Slovenskej republiky. Zdravotná poisťovňa získava prostriedky na svoju činnosti zo zdrojov poistného na
verejné zdravotné poistenie, ktoré platia osoby povinne zdravotne poistené podľa zákona č. 580/2004

Z.z. Zdroje používané pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia nie sú výsledkom podnikateľskej
činnostizdravotnejpoisťovneatedasúkromnýmizdrojmi,alekaždázdravotnápoisťovňaichlenspravuje
a prerozdeľuje a používa ich spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. len na činnosti ustanovené v § 6
zákona č. 581/2004 Z.z. Zdravotná poisťovňa pri vykonávaní činností nepoužíva vlastné finančné zdroje.
Žalobca v predmetnej veci je právnickou osobou, ktorej zákon č. 580/2004 Z.z. a zákon č. 581/2004 Z.z.

zverili vykonávanie činností vo verejnom záujme, ktorých súčasťou je aj vydávanie výkazov nedoplatkov
poistného, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. V skutočnosti aj sú dotknuté. Zdravotná poisťovňa je právnickouosobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

35. Ak odvolateľ poukazuje na to, že uplatňuje nároky titulom vydania bezdôvodného obohatenia potom,
čo bolo zrušené oznámenie o preplatku potom sa žiada uviesť, že tento preplatok a jeho vyplatenie
žalovanému nevyplynul z práva súkromného (občianskoprávneho).

36. Za občianskoprávne vzťahy totiž v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba

pokladať majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, ako legislatívny základ všetkých občianskoprávnych
vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej
rovnosti a autonómie ich subjektov, t.j. fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od tohto, subjekty
vzťahu plynúceho z verejného zdravotného poistenia vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti,

teda v nerovnoprávnom postavení. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom nie je vzťahom
vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného (§ 1 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Ide o verejnoprávny vzťah založený na činnosti vo verejnom záujme, pri ktorej zdravotná
poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami.

37. Na rozdiel od toho, plnenie, ktoré podľa § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka sa za
bezdôvodné obohatenie považuje, musí mať svoj základ v občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenia
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka preto neupravuje právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych
vzťahov.

38. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o zastavení konania a o postúpení veci na
rozhodnutie zdravotnej poisťovni správny. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o trovách konania aj
s odôvodnením, aké je uvedené v napadnutom uznesení.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdil.

40. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, žalovanému preukázateľne trovy nevznikli, preto pri
aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a v spojení s Čl. 17 Základných
princípov CSP odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).