Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219208187
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7219208187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov
Základná organizácia 32-33, Záhradková osada GEDER organizačná jednotka združenia, so sídlom
v Košickej Novej Vsi, IČO: 31 99 3443 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. X, F.,
o zaplatenie 29,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.
novembra 2021 č.k. 37C/55/2019-72

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zaplatenia účelového a administratívneho poplatku za obdobie rokov 2016-2018 vo
výške 29,00 eur s úrokmi z omeškania. Procesne úspešného žalovanému priznal nárok na náhradu trov
proti žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca je organizačnou zložkou Slovenského zväzu záhradkárov,
s právnou subjektivitou, má postavenie dobrovoľného, nepolitického, občianskeho združenia záujemcov

o záhradkársku činnosť a bol založený v súlade s ustanoveniami zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov. Bolo nesporným, že žalovaný nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je členom združenia
žalovaného, je podielovým spoluvlastníkom záhrady nachádzajúcej sa v záhradkárskej osade GEDER,
pričom v konaní nebolo preukázané, aby bol aj spoluvlastníkom spoločného majetku – záhradkárskej
cesty. Súd konštatoval, že členská schôdza žalobcu na svojom zasadnutí dňa 29.4.2016, 21.4.2017
a 12.4.2018 rozhodla o povinnosti na plnenie účelového príspevku vo výške 9,00 eur ročne,
administratívneho príspevku vo výške 6,00 eur ročne. Podľa čl. 6 Osadového poriadku a § 5 Stanov

Slovenského zväzu záhradkárov, účelový príspevok slúžil na zriaďovanie a udržiavanie spoločných
zariadení v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov záhradiek ako oplotenie pozemkov, komunikácií,
vodovodných a elektrických prípojok, studní, skladov, spoločenských miestností, sociálnych zariadení,
pričom z predložených zápisníc vyplýval aj ďalší účel použitia účelového príspevku na režijné
a administratívne náklady na činnosť výboru základnej organizácie. Účelové určenie administratívneho
poplatku z dokladov predložených žalobcov súd nezistil. V konaní aplikoval § 1, § 2, § 3, § 5 zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ako aj ustanovenia § 18, § 136, § 137 a § 139 Občianskeho

zákonníka (OZ) upravujúcich právnu subjektivitu združení fyzických, právnických osôb a úpravu práv
a povinností spoluvlastníkov vyplývajúci zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzajúc z § 5 zákona
č. 83/1990 Zb. o tom, že združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov ani ich riadiť, ani
ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi, dospel k záveru, že pokiaľ žalobca na členskejschôdzi prijal rozhodnutie o povinnosti úhrady poplatkov aj pre nečlenov združenia, konal v rozpore so
zákonom, keďže zákonná úprava o združovaní občanov založená na dobrovoľnom princípe upravuje
zákaz ukladať povinnosti iným subjektom než tým, ktorí sú členmi združenia. Pokiaľ išlo o účelový

príspevok, ktorý mal slúžiť aj na financovanie veci spoločnej, záhradkárskej cesty, nárok posudzoval
ako rozhodovanie o povinnosti spoluvlastníka na udržiavanie spoločnej veci v súlade s § 139 OZ,
v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Poukázal na § 14 Stanov Slovenského záhradkárskeho zväzu, podľa ktorého, ak
v rámci rokovania členskej schôdze sa rozhoduje o nakladaní so spoločnou vecou, predsedajúci umožní

hlasovanie aj vlastníkom, resp. spoluvlastníkom spoločnej veci, pričom na prijatie uznesenia sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z predložených zápisníc z členských schôdzí konaných v rokoch
2016, 2017 a 2018 mu vyplynulo, že sa ich zúčastnili aj nečlenovia žalobcu, avšak títo na schôdzi vôbec
nehlasovali. Konštatoval, že ak by akákoľvek povinnosť mala zaväzovať žalovaného ako spoluvlastníka,
s tvrdenou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/277, muselo by byť preukázané, že bolo prijaté
uznesenie väčšinou hlasov spoluvlastníkov zodpovedajúcich 51% podielom. Zo zápisníc mu vyplynulo,

že takáto väčšina na schôdzi dosiahnutá nebola, pričom nečlenom ako spoluvlastníkom nebolo na
schôdzi umožnené hlasovať a žalobca ani nepreukázal, aby žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom
nejakej spoločnej veci (cesty), s čím by sa spájala jeho povinnosť podieľať na úhrade nákladov, ak
by rozhodnutie bolo na členskej schôdzi odsúhlasené platnou väčšinou v súlade s § 139 ods. 1, 2
OZ. Konštatujúc, že nárok uplatnený žalobou je odporujúci ustanoveniam upravujúcich postavenie

občianskych združení i postavenie spoluvlastníkov pri rozhodovaní o spoločnej veci, žalobu v celom
rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) priznajúc plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok napadol žalobca odvolaním podľa jeho obsahu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súduprvejinštancieauložilžalovanémupovinnosťnazaplateniepohľadávky29,00eurspríslušenstvom

a náhradu vzniknutých trov.

4. Odvolateľ vzniesol výhrady voči spôsobu vedenia súdneho konania, ktoré označil za tendenčné, lebo
súd podporuje maniere žalovaného a sklony k anarchii utláčajúc zákonom ošetrené usmernenie práv
a povinností formulované v stanovách Slovenského zväzu záhradkárov a žalobcu. Podľa jeho názoru

súd degradoval svojim rozhodnutím združenie občanov, ktorého existencia je odobrená Ministerstvom
vnútra SR, rovnako ako aj jeho stanovy. Považoval za nevyhnutné, aby práva a povinnosti upravené
stanovami a osadovým poriadkom rešpektovali všetky osoby účastné v združeniach bez ohľadu na
členstvo,čosúpovinnérešpektovaťajsúdySRanepodporovaťneprispôsobivýchpríživníkov.Zdôraznil,
že záhradkové osady vykonávajú svoju činnosť iba z príspevkov od spoluvlastníkov pôdy, pretože

iný príjem nemajú, nikto nie je nútený k členstvu a každý, kto vstupuje do združenia musí súhlasiť
s podmienkami, ktoré sa delia na práva a povinnosti člena a to platí aj pre nečlena. Vytýkal žalovanému
nedostatok uvedomenia si jeho povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pôdy, ktorú dostal iba cez
existujúci Slovenský zväz záhradkárov. Vyporiadanie pôdy v záhradkovej osade sa konalo 9 rokov, bolo
vydané rozhodnutie o vydaní pôdy v roku 2009 členom Slovenského zväzu záhradkárov a túto povinnosť

musí spĺňať aj žalovaný, ktorý nehnuteľnosti získal cez dedičské konanie, považoval za zrejmé, že jeho
spoluvlastníctvo predstavuje 1/277 z celkovej výmery cesty, žalovaný si to nevie prepočítať, aký podiel
mu patrí, pri ostatných 276 spoluvlastníkoch, každý zo spoluvlastníkov aj žalovaný sú bez výnimky
povinní prispievať a podieľať sa na nákladoch veci v spoločnom vlastníctve, rozsudok preto považoval
za nezákonný.

5. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti opravného
prostriedku podaného subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods.1
CSP potvrdený.7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. júla 2023 v pojednávacej
miestnosti č. 202/II.posch., miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej

tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

8. Žiadny zo žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu
podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné
i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP a poskytuje
odpovede na všetky podstatné argumenty žalobcu.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pocit subjektívnej nespravodlivosti, či osobné presvedčenie žalobcu o tom, ako by súdy mali
o jeho nároku rozhodovať, nie sú spôsobilou odvolacou argumentáciou, ktorá by spochybnila správnosť
záverov súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca má postavenie dobrovoľného združenia
občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Právo žalobcu domáhať sa splnenia

povinnosti žalovaného na úhradu administratívneho a účelového poplatku určeného členskou schôdzou
žalobcu, súd správne posudzoval podľa § 5 citovaného zákona, v zmysle ktorého združenia nesmú
ukladať povinnosti tým, ktorí nie sú ich členmi. Je nesporným faktom, že žalovaný nie je členom
združenia, preto akékoľvek rozhodnutia prijímané združením sa na neho nevzťahujú. V rozsahu,
v ktorom by povinnosť na úhradu poplatkov mohla žalovanému vyplývať z jeho spoluvlastníckeho

pomeru k spoločnej veci, súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k správnemu záveru, že ani v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca bol povinný
tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých právo na plnenie vyvodzoval (§132, §150 CSP), avšak
v návrhu ani priložených listinách žiadnu spoločnú nehnuteľnosť, ktorej by bol žalovaný spoluvlastníkom
neidentifikoval (v prípade nehnuteľnosti musí byť táto charakterizovaná údajmi evidovanými v katastri

nehnuteľnosti), a pokiaľ by aj uvedená okolnosť preukázaná bola, z konania vyplynulo, že nečlenovia
nemali hlasovacie právo na členských schôdzach žalobcu, na ktorých bolo rozhodnuté o povinnosti na
úhradupoplatkov.Prevznikpovinnostižalovanéhonaplnenie,bytakabsentovaloajrozhodnutieväčšiny
spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov v zmysle § 139 OZ, ktoré je platné len v situácii,
ak každý zo spoluvlastníkov mal aj reálnu možnosť vyjadriť sa k hospodáreniu so spoločnou vecou.

Je vylúčené, aby spoluvlastník pri rozhodovaní o spoločnej veci nemal hlasovacie právo, ako tomu
bolo na členských schôdzach žalobcu. Nárok žalobcu, ktorý sa zakladá na jeho konaní odporujúcom
zákonu, preto nemôže požívať právnu ochranu, a to bez zreteľa na to, že úmyslom žalobcu bola
ochrana spoločného záujmu. Ani žalobca nemôže prehliadať fakt, že o právach a povinnostiach iných,
nemôže rozhodovať bez ich účasti, osobitne, ak zákon takýto postup vyslovene zakazuje, ako je tomu

v prejednávanej veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektujúce zákonom určené obmedzenia pri
ukladaní povinností iným v súkromnoprávnych vzťahoch bolo potvrdené ako vecne správne, včítane
zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia o náhrade trov konania.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Procesne úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, odvolateľ na ich náhradu nemá právo,
preto žiadnej strane sporu nebola ich náhrada priznaná.

12. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).