Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123205352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123205352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o sídlom C. D. X, E., dieťa rodičov: matky
– A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. X, E., a otca – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H., v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

II. Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,-Eur mesačne, vždy k 15. dňu v
mesiaci vopred k rukám matky.

IV. R u š í uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18P/39/2023 zo dňa 17.03.2023, ktorým súd
nariadil neodkladné opatrenie.

V. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.04.2023 matka žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že ho zverí do jej osobnej starostlivosti s
právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviaže povinnosťou platiť výživné 150,-Eur
mesačne, a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok, štvrtok a sobotu od 16:00 do
18:00 za prítomnosti matky.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že s maloletým vo februári 2023 opustila spoločnú domácnosť
a s maloletým synom bývala v útulku pre rodiny s deťmi I. na J. K. XX L. E.. Tomuto predchádzala
situácia,keďsotcomsapoznali3rokypričom2,5rokažilivspoločnejdomácnostivrôznychpodnájmoch
v E.. Po narodení dieťaťa otec nikde nepracoval na trvalý pracovný pomer a jediný zdroj príjmu v
spoločnej domácnosti boli materský príspevok a finančná pomoc zo strany jeho otca. Aj nedostatok
finančných prostriedkov bol jeden z dôvodov jeho neustále zlej nálady, ktorá vyúsťovala do verbálnych a
fyzických útokov, ktoré neustále eskalovali. Niekoľkokrát zavolala políciu avšak po jej príchode zmenila

rozhodnutie podať naňho trestné oznámenie. Po presťahovaní sa na sídlisko E. bol partner tiež sociálne
násilný, čo sa prejavovalo v tom, že jej zakazoval stretávať sa s jej mamou a dokonca mal voči nej ako
aj voči jej matke rasistické poznámky. Veľakrát jej zobral mobilný telefón, ktorý dal do záložne, čím bola
značne obmedzená v kontaktovaní sa s blízkymi osobami. Niekoľkokrát ju vyhadzoval z ich spoločnejdomácnosti so slovami, že má mesiac na to, aby si našla nejaké iné bývanie pričom ich syn ostane
bývať s ním. Nakoľko to už psychicky nezvládala, mala každodenný strach o svoju bezpečnosť ako aj o
svoje a synovo psychické zdravie, rozhodla sa podať na partnera trestné oznámenie. K výdavkom, ktoré

vynakladá v súvislosti so zabezpečovaním výživy a potrieb maloletého uviedla tieto: Nutrilon mlieko 19,-
Eur mesačne, plienky 15,-Eur mesačne, vlhčené obrúsky 10,-Eur mesačne, strava 150,-Eur mesačne.
Okrem toho sú to aj nepravidelné sezónne výdavky na maloletého spojené so zakupovaním liekov,
vitamínov, ošatenia, obuvi, hračiek, darčekov, voľnočasových aktivít a podobne. Čo sa týka nákladov,
tie sú spojené s bývaním - nájomné vo výške 85 € mesačne. Ďalej uhrádza za mobil 20,-Eur mesačne,

MHD 25,-Eur mesačne a mesačná splátka za osobný bankrot vo výške 14,-Eur mesačne. Jej mesačný
príjem v čase podania návrhu predstavoval rodičovský príspevok vo výške 412,60 Eur, prídavok na
maloleté dieťa vo výške 60,-Eur a Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 17.03.2023, spisová
značka 18/39/2023 bolo priznané výživné vo výške 90,-Eur mesačne. Uviedla, že okrem týchto príjmov
inými nedisponuje, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy z prenájmu. K návrhu
pripojila rodný list maloletého dieťaťa.

3. Otec maloletého návrh na začatie konania s procesnými poučeniami ako aj s uznesením o ustanovení
kolízneho opatrovníka a výzvu na dokladovanie pomerov prevzal dňa 05.05.2023, písomne sa však k
návrhu na začatie konania podanému matkou žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Uznesením zo dňa 13.04.2023 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice maloletému
dieťaťu za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

5. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 07.07.2023 uviedol, že po zistení a prešetrení pomerov v rodine
odporúča súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť s prihliadnutím na jeho

odôvodnené potreby a vzhľadom aj na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti sa strane oboch
rodičov. Tiež odporučil upraviť styk každý utorok, štvrtok a sobotu v mesiaci od 16:00 do 18:00 za
prítomnosti matky a to z dôvodu, že táto forma styku sa realizuje dlhodobo a vzhľadom aj na diagnózu
dieťaťa je uvedená úprava styku jeho najlepšom záujme. Prešetrením pomerov kolízny opatrovník
zistil rovnaké príjmy a výdavky matky. Čo sa týka kontaktovania otca ten bol opakovanie telefonicky

kontaktovaný na rôzne telefónne čísla, ktoré dal k dispozícii úradu prípadne matka za účelom, aby s
ním bol dohodnutý termín, kedy sa na úrad dostaví. Tieto telefónne čísla, o ktorých mal úrad vedomosť,
boli vypnuté, preto sa s otcom dieťaťa úrad práce nevedel skontaktovať a zistiť jeho pomery. Kolízny
opatrovník zároveň uviedol, že maloletý podľa vyjadrenia matky, mal diagnostikovaný autizmus, od
septembra 2023 by mal nastúpiť do Špeciálnej Materskej školy v A. pre deti s autizmom. Matka uviedla,

že navštevuje Centrum včasnej intervencie, kde je poplatok za návštevu vo výške 10,-Eur.

6. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine maloletého zo dňa 21.05.2024 a uviedol, že
matka maloletého býva v prenajatej garsónke v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. Jej príjem
pozostáva z rodičovského príspevku, z prídavku na maloleté dieťa, poberá náhradné výživné v sume

90,-Eur nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť neplní a poberá aj peňažné kompenzácie na maloleté
dieťa v súvislosti s ošatením a na pohonné hmoty spolu v sume 69,-Eur mesačne. V mesiaci október
2023 jej otec dal som mu 170,-Eur, o čom informovala aj úrad, ktorý má na starosti náhradné výživné. Od
uvedenej doby na maloletého nijakým spôsobom neprispel. O maloletého sa nezaujíma, nestretáva sa s
ním a má vedomosť o tom, že otec bol prichytený policajnou hliadkou, kedy mal u seba nejakú kryštalickú

látku, býva často pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok. Matka mesačne za prenájom bytu
uhrádza sumu 215,-Eur. Požiadala o predĺženie rodičovského príspevku v súvislosti so zdravotným
stavom dieťaťa, ktorému bol diagnostikovaný atypický autizmus. Matka je od 01.04.2024 zamestnaná
na polovičný úväzok v spoločnosti M. C. na sídlisku H. na pozícii pokladnička. Matka k nahliadnutiu
predložila trestný rozkaz na otca zo dňa 23.01.2024 súvislosti s neplnením si vyživovacej povinnosti, kde

otcoviboluloženýtrestvovýmere10dníspodmienečnýmodkladomaurčenáskúšobňadobavovýmere
12 mesiacov, kedy v danej dobe má otec uhradiť zameškané výživné v sume 460,-Eur. Matka uviedla,
že ani v skúšobnej dobe otec túto sumu neuhradil ani naďalej si neplní svoju vyživovaciu povinnosť,
preto trvá na podanom návrhu tak ako to uviedla avšak požadovala výživné vo výške 200,-Eur mesačne.
Zároveň uviedla, že netrvá na tom, aby bol presne upravený styk otca s maloletým nakoľko o maloletého

aj tak neprejavuje záujem a má za to, aby sa styk otca s maloletým realizoval po dohode medzi matkou a
otcom dieťaťa. Úrad vykoná sociálne zisťovanie bytových pomerov na strane matky maloletého a zistil,
že maloletý má vytvorené vhodné podmienky na spánok ako aj na trávenie voľného času. Úrad sa opäť
pokúšal skontaktovať sa s otcom maloletého, dňa 20.05.2024 bol telefonicky kontaktovaný za účelom,aby sa dostavil na úrad a vyjadril sa k prebiehajúcemu konaniu. Bol dohodnutý termín na deň 21.05.2024
o 11:00 hod.; otec sa však na úrad nedostavil, pričom na opakované kontaktovanie telefón nedvíhal.

7. V písomnom podaní zo dňa 22.05.2024 matka uviedla jej aktuálne sociálne a majetkové pomery, že
jej mzda za apríl predstavuje XXX,XX N. + stravné lístky za apríl vo výške 80,22 Eur a za máj 76,40
Eur. Predĺžený rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa vo výške 473,30 Eur + prídavok na dieťa
60,-Eur, náhradné výživné 90,-Eur, kompenzácia ZŤP vo výške 69,87 Eur mesačne z toho suma 24,96
Eur na hygienu, šatstvo a obuv a suma 44,91 Eur na zabezpečenie prevádzky osobného motorového

vozidla. Predložila aj lekársky posudok. Čo sa týka výdavkov uviedla tieto: mesačne 14,-Eur splátka
pôžičky za osobný bankrot vo výške 500,-Eur, Antik 17,92 Eur, kredit na mobil 12,-Eur, podnájom 216,41
Eur, strava pre 2 osoby cca 300,-Eur mesačne, oblečenie 40,-Eur, mesačne lieky – Omega 3 sirup vo
výške 18,-Eur, neočakávane výdavky na lieky podľa danej potreby 20,-Eur mesačne, hygiena 20,-Eur
mesačne, materská škola – školné 50,-Eur, strava 50,-Eur, réžia 8,-Eur, rodičovský príspevok 10,-Eur.
Matka súdu predložila potvrdenie o návšteve školy na K. XX L. E. zo dňa 20.05.2024, potvrdenie o

platbách materskej škole zo dňa 17.05.2024, rozhodnutie materskej školy zo dňa 05.03.2024 o prijatí
dieťaťa na diagnostický pobyt v materskej škole od 11.03.2024 do 31.05.2024 vo forme celodennej
výchovy a vzdelávania. Ďalej potvrdenie o podnájme a preddavkoch za energie spojené s užívaním bytu
vo výške 216,41 Eur mesačne, daňový nedoplatok na komunálny odpad celkovo vo výške 180,85 Eur,
zmluvu o pôžičke a dohoda o splátkach za vyhlásenie osobného bankrotu, Rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 12.01.2024 o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia mesačne vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a to
pre ťažko zdravotne postihnutú osobu, ktorou je maloletý. Ďalej Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
veci a rodiny zo dňa 26.09.2023 o tom, že maloletý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so

sprievodcom. Ďalej Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 15.01.2024
o tom, že maloletému priznáva peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,70 % sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zároveň predložila Posudok o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa vypracovaný dňa 04.09.2023 posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych

veci a rodiny Košice so záverom, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si
osobitnú starostlivosť na základe diagnózy - poruchy správania a emočné poruchy v detstve, zdravotný
stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, pri kontrole priebehu ochorenia,
najmä náročný individuálny prístup, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení. Tento
posudok je platný od 01.10.2023 do 17.09.2026. Predložila tiež lekársky posudok zo dňa 14.09.2023

vypracovaný Referátom posudkovej činnosti Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice, v závere
ktorého je vyjadrenie, že maloletý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá vyžaduje
sprievod. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu je stanovený na november 2026.

8. Matka súdu tiež predložila pracovnú zmluvu zo dňa 18.03.2024, z ktorej vyplýva, že jej

zamestnávateľom je spoločnosť M. C., deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 01.04.2024 a
pracovná zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 30.09.2024. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca
vyplýva, že za mesiac apríl 2024 predstavovala čistá priemerná mesačná mzda sumu XXX,XX N..

9. Zároveň matka predložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2024 vo výške 473,30

Eur a potvrdenie o poberaní Prídavku na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne a potvrdenie o poberaní
náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2024 pre oprávnenú osobu, ktorým je maloleté dieťa.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 28.06.2024. Tohto pojednávania sa osobne
zúčastnila matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník. Tohto pojednávania sa nezúčastnil otec

maloletého dieťaťa, u ktorého má súd vykázané doručenie predvolanie na toto pojednávanie v súlade
s postupom podľa ust. § 106 a § 111 Civilného sporového poriadku nakoľko z adresy K. XX E. sa
zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 06.06.2024 a z adresy M. XX E. sa zásielka vrátila
s poznámkou adresát neznámy dňa 17.05.2024. Súd mal za preukázané, že otec svoju neúčasť na
pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, preto

súd postupoval zmysle ustanovenia § 180 CSP a § 32 CMP a v pojednávaní pokračoval v neprítomnosti
otca maloletého dieťaťa.11. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka a listinnými
dôkazmi predloženými v súdnom spise a zistil tento skutočný stav veci: Z rodného listu maloletého
dieťaťa vyplýva, že účastníci konania sú rodičmi maloletého dieťaťa. Rodičia neboli manželmi,

žili len družobnom zväzku. Matka vo svojej účastníckej výpovedi v podstatnom uviedla to, čo vo
svojich písomných podaniach, teda že otec sa s maloletým vôbec nestretáva, nemá o neho záujem,
nekontaktujeanijuanimaloletého,pretomázato,abyúpravastykuostalaneupravená.Zároveňuviedla,
že otec neplatí riadne a včas výživné, preto si uplatnila náhradné výživné. Dávala aj trestné oznámenie,
má vedomosť o tom, že otec má aj exekúcie. Uviedla, že veľa informácií o otcovi nemá, údajne má

novú priateľku, ktorá je tehotná, robil na H. ako pomocný kuchár potom odišiel alebo ho vyhodili z práce,
nevie, kde teraz pracuje. Ohľadom jeho zdravotného stavu uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by mal
nejaké zdravotné problémy, okrem alergie.

12. Kolízny opatrovník na tomto pojednávaní v podstatnom zotrval na všetkých svojich doterajších
písomných vyjadreniach s poukazom na správu zo dňa 21.05.2024 a odporučil súdu zveriť maloletého

do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako aj na
možnosti a schopnosti oboch rodičov a styk neupravovať nakoľko otec o dieťa nejaví záujem.

13. Čo sa týka otca súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 04.05.2023,
že v období od 01.04.2022 nebol ani nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

nepoberal dávku hmotnej núdzi ani prídavok na dieťa. Poberal rodičovský príspevok od 01.04.2021 do
30.04.2022 naposledy v sume 280,-Eur mesačne na maloleté dieťa. Zo správy úradu práce sociálnych
veciarodinyKošicezodňa14.05.2024vyplýva,žeotecvobdobíod01.01.2023nebolvedenývevidencii
uchádzačov o zamestnanie ani nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani inú dávku poskytovanú úradom.
Je povinnou osobou na žiadosti o náhradné výživné od 01.08.2023 a to do doby trvania podmienok

pre oprávnenú osobu, ktorou je maloleté dieťa. Od spoločnosti A. O. C., ktorá bola zamestnávateľom
otca mal súd v podaní zo dňa 14.05.2024 za preukázané, že otec u nich pracoval ako pomocná sila
v kuchyni, ale u nich už nepracuje asi 10 mesiacov. Ďalší zamestnávateľ otca spoločnosť O. C. na
základe výzvy súdu o oznámenie a potvrdenie príjmu otca ako ich zamestnanca nijako nereagovala
napriek tomu, že výzvu súdu prevzala dňa 13.05.2024, čo vyplýva z priloženej doručenky. Zo správy

Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 15.05.2024 vyplýva, že otec období od 01.01.2023
doposiaľ nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok
úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti ani dávať garančného poistenia.

14. Súd uznesením, č.k. 18P/39/2023 zo dňa 17.03.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne

zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec
bol oprávnený sa s maloletým stretávať každý utorok, štvrtok a sobotu od 16:00 hod. d 18:00 hod.
za prítomnosti matky maloletého, určil mu povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere 90,-Eur vždy
k 15. dňu v mesiaci k rukám matky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zároveň matke uložil
povinnosť podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

15. Z listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise vyplýva, že maloletý je v dôsledku
diagnózy „Poruchy správania a emočné poruchy v detstve“ ( dieťa liečené pre dg. Atypický autizmus)
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy je 60 %, je odkázaný
na sprievodcu, preto má v oblasti zvýšených výdavkov nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia ako aj na
kompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichsozabezpečenímprevádzkymotorovéhovozidlanakoľko
je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedených dôvodov je preto
matka oprávnená poberať rodičovský príspevok aj po dovŕšení 3 rokov dieťaťa v zmysle zák. č. 571/2009
Z.z. o rodičovskom príspevku.

Právne posúdenie:

16. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), (1) Rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.17. Podľa ust. § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa ust. § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa ust. § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

20. Podľa ust. § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 ,3 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

23. Podľa ust. § 75 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa ust. § 77 ZoR, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa
odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

27. Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výšky výživného je dôvodný. Otec maloletého
dieťaťa sa k návrhu matky žiadnym spôsobom nevyjadril, počas celého súdneho konania bol pasívny,
nespolupracoval ani s úradom práce ako kolíznym opatrovníkom. Preto sa súdu nepodarilo zistiť jeho
osobné, majetkové a zárobkové pomery priamo. Súd z dostupných evidencii zistil, že otec nie je nikde
zamestnaný, naposledy bol zamestnaný od 06.03.2024 do 09.05.2024 v spoločnosti O. C. a predtým

v spoločnosti A. O., C. od 24.03.2023 do 31.10.2023. Rovnako však súd zistil zo správ Úradu práce
a Sociálnej poisťovne, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani ako záujemca o
zamestnanie a zároveň nie je evidovaný ako poberateľ akejkoľvek dávky. Z uvedeného dôvodu súd pri
určení výšky výživného uplatnil pri posúdení výšky mesačného príjmu otca princíp potenciality príjmov.Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä
to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a

jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem

odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívnehocharakteru,najmäpracovnýmipríležitosťamiprimeranýmivlastnostiamrodičov.Prikaždom
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič
reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý,

je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencialitu príjmov, t.j. k jeho
zjavne nevyužitým schopnostiam.

28. Vyšetrovací princíp ovládajúci mimosporové konanie je odvodený od základných procesných
povinností účastníkov konania a to povinnosti tvrdenia vyplývajúce z § 32 ods. 1 CMP, ktorá v sebe

zahŕňa povinnosť účastníkov úplne a treba zdôrazniť pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie ako aj dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z § 32 ods. 2 CMP, teda povinnosti označiť dôkazy
napreukázaniesvojichskutkovýchtvrdení.Zistenieskutočnéhostavuvecitedapoznávaciačinnosťsúdu
musí byť kooperáciou subjektu rozhodovacieho (súdu) a účastníkov konania, teda tých, ktorých práva a
povinnosti alebo právom chránené záujmy sú predmetom konania. Zistenie skutočného stavu veci preto

vo významnej miere závisí od realizácie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti účastníkov konania
a procesná aktivita súdu suplujúca pasivitu účastníkov konania takto nemôže byť vnímaná absolútne a
to aj s dôrazom na zachovanie rýchlosti a efektívnosti procesného postupu.

29. V ďalšom je potrebné uviesť, že limitujúcim kritériom uspokojovania odôvodnených potrieb dieťaťa

sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine rozšírilo
východiskánazisťovaniemožností,schopnostíamajetkovýchpomerovrodičovoprincípichpotenciality,
ktorý má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že pokiaľ sa javia pomery výživou povinných
osôb nepravdivé, prihliada súd k zjavne nevyužitím schopnostiam a možnostiam povinných a prihliada
i na neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,

resp. vyvoláva jeho stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich
zákonnú a prvoradú povinnosť, preto každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné, životné aktivity
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

30. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal tiež z informácií bežne dostupných na
webových stránkach a to vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zverejnenej
Štatistickým úradom SR. Súd preto vychádza z toho, že otec je schopný a je v jeho možnostiach
zarobiť sumu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR. Štatistický úrad
SRzverejnilnasvojejwebovejstránkyhodnotutejtosumy.Priemernámesačnáhrubámzdaprerok2023

predstavovala X.XXX,-XXX M.. Výpočtom čistej mesačnej mzdy prostredníctvom webových portálov
(platy.sk) za predpokladu, že otec má jednu vyživovacie povinnosti, neuplatňuje si daňový bonus, nemá
iný príjem, predstavuje čistá mzda X.XXX,-XXX A..

31. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú

záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každéhodieťaťa.HocinaúzemíSRneexistujetabuľkováúpravavýškyvýživného,zktorejbybolomožné
vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú
v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesovv rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 0 - 5 rokov pri
existencii jednej vyživovacej povinností stanovená na 18 % z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča.

32. Matka súdu riadne preukázala všetky výdavky a príjmy predloženými listinnými dôkazmi, ktoré súd
považoval za opodstatnené, odôvodnené a účelné. Rovnako riadne preukázala aj nepriaznivý zdravotný
stav maloletého. Vzhľadom na aktuálnu situáciu ako aj dlhodobo trvajúci stav, kedy otec o maloleté dieťa
neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s ním, ani si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, ktorú súd

určil neodkladným opatrením, má súd za to, že je opodstatnené zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky. Rovnako z uvedeného dôvodu súd rozhodol tiež o tom, že maloleté dieťa bude
zastupovaťaspravovaťjehomajetokmatka.Čosatýkaúpravystykusúdstykotcasmaloletýmdieťaťom
na návrh matky a odporučenie kolízneho opatrovníka neupravil. Tento ponechal na dohodu rodičov.
To znamená, že otec v prípade záujmu o stretávanie sa s maloletým nemá právo sa s ním stretnúť
kedykoľvek, keď si on zmyslí, ale až na základe vopred dohodnutého času a podmienok s matkou.

33. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti k maloletému
dospel k záveru, že výživné vo výške 200,-Eur mesačne je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, zdravotný stav maloletého a

otcove zárobkové možnosti a schopnosti. Otec po celý čas súdneho konania ostal pasívny, k návrhu
na začatie konania sa nevyjadril nijakým spôsobom, nereagoval na výzvy a na dohodnuté termíny
s kolíznym opatrovníkom sa opakovane nedostavil.

34. Vzhľadom na to, že otec nepreukázal a počas súdneho konania ani nebolo zistené, že by nebolo

v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať minimálne štatisticky priemerný zárobok, tak súd
dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu
svojho dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb. Maloleté dieťa je v starostlivosti matky, ktorá má výdavky
spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením a zvýšené výdavky súvisiaci s jeho zvýšenými zdravotnými
požiadavkami. Vzhľadom na otcove možnosti a schopnosti súd nevzhliadol dôvod, ktorý by zakladal

prekážku otcovým zárobkovým možnostiam.

35.Súdpripomína,žeotecsimusíuvedomiť,žematkadieťaťuposkytujekaždodennústarostlivosť,dieťa
je vo veku, kedy nie je schopné byť samostatné, uskutočniť osobnú hygienu, a pod. na to všetko musí
matka vynaložiť svoj čas, čo bez pochýb zahŕňa aj istú formu vyživovacej povinnosti, ktorú súd považuje

za kompenzáciu hodnoty zodpovedajúcej peňažnému príspevku druhého rodiča. Taktiež je dôležité
poukázať na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch nielen
za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len prirodzené, že rovnako využíva tieto služby ako
je elektrické energia, voda, teplo a pod.

36. Súd záverom uvádza, že pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na ich výžive. Povinnosť rodiča postarať sa o
výživu svojho dieťaťa považoval za prvoradú, pričom iné výdavky možno zvažovať až následne. Výživné
pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( strava,
oblečenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava

na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby a pod.). Pre určenie výšky výživného pre
dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Súd
prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odôvodnené potreby
maloletého prezentované v priebehu konania nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a

na rovnakom stupni školskej dochádzky, pričom výživné 200,-Eur mesačne pokrýva nielen nevyhnutné
životné potreby maloletého, ale aj ďalšie potreby prospešné pre jeho rast, vývin, školskú dochádzku,
záujmovú činnosť a pod. S prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, ich príjmy (potenciálne),
osobnú starostlivosť matky o maloletého a neexistenciu ďalšej vyživovacej povinnosti rodičov považuje
určené výživné za primerané. Súd vzal do úvahy aj vývoj životných nákladov, ktorý sa ale vzhľadom na

aktuálnu geopolitickú situáciu ako vysoká inflácia, nárast cien potravín, služieb, energií, dotýka každého.

37. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti amožnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na maloletého
vo výške 200,-Eur mesačne je primerané.

38. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

39. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18P/39/2023 zo dňa 17.03.2023, nakoľko jeho trvanie v čase jeho
vydania nebolo časovo vymedzené. Nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku stratí účinnosť.

40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Na tomto pojednávaní sa prítomní účastníci konania, a to matka a kolízny opatrovník po vyhlásení
rozsudku vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie v súlade s ust. § 368 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka ani kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto výslovne
vzdali do zápisnice o pojednávaní po vyhlásení rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia(§370anasl.Civilnéhomimosporového

poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. § 44 CMP, Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.