Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208444
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1616208444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ Y. F., W..
XX.XX.XXXX, S. V. XX/X, L., X/ K.. L. F., W.. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., proti žalovanej: E. L., W..
XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, L., právne zast. Advokátska kancelária Antónia Džupinová, s.r.o., so sídlom
Konventná 9, Bratislava, IČO: 54 376 319, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu spísané vo
forme notárskej zápisnice zo dňa 31.03.2011 pod sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 27C/182/2016-256, zo dňa 23.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok); žalovanej priznal voči
žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ v rozsahu 100%, a to vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2/ Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne (matka
a dcéra poručiteľky) sa v predmetnom konaní domáhali voči žalovanej určenia neplatnosti listiny o
vydedení a závetu spísané poručiteľkou E. Y., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
S.Š. V. XX/X, L. do notárskej zápisnice notárky JUDr. Marty Pavlovičovej zo dňa 31.03.2011 sp. zn. W.
XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX.

3/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby,
podľa ktorého žalobkyne pri predbežnom vyšetrení dedičstva zistili, že poručiteľka dňa 31.03.2011
spísala vydeďovaciu listinu a závet spísané vo forme notárskej zápisnice notárky JUDr. Marty
Pavlovičovej zo dňa 31.03.2011 sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, podľa ktorého vydedila v
zmysle § 469a ods. 1 písm. a) a b) Obč. Zák. žalobkyňu 1/ nakoľko v rozpore s dobrými mravmi
opakovane poručiteľke ako biologickej matke od roku 2003 neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a
starobe, od roku 2003 neprejavuje o osobu poručiteľky opravdivý záujem, ktorý by mala prejavovať.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okrem iného aj na hanbu, ktorú si musela za svojho života vytrpieť,
ako aj vzhľadom na to, že niektoré zo zlých skutkov (napr. žaloba Y. F. voči poručiteľke vedená na
Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/428/2009) vyslovila, že účinky vydedenia sa vzťahujú aj na jej
potomkov a súčasne celý svoj majetok - hnuteľný a nehnuteľný odkázala svojej dcére E. L.. Žalobkyňa1/ vydeďovaciu listinu a závet poručiteľky neuznáva ako platné. Z toho dôvodu bola žalobkyňa 1/ v
dedičskom konaní odkázaná na podanie určovacej žaloby. Žalobkyne tvrdili, že dôvody uvedené v listine
o vydedení neboli dané. Svoje tvrdenie odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ žila so svojimi rodičmi a svojou

dcérou, žalobkyňou 2/ v spoločnej domácnosti a spolunažívali bez sporov, spolu viedli domácnosť,
hospodárstvo a fyzické práce na rodičovskej záhrade a vinohrade takmer štvrťstoročie, pokiaľ otec
žalobkyne 1/ nedostal porážku a zomrel.

4/ Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej, tá tvrdila, že žalobkyňa 1/ sa k rodičom do ich rodinného

domu nasťahovala v čase rozvodového konania spolu s vtedy maloletou dcérou ( žalobkyňou 2/).
Poručiteľka s manželom, otcom žalobkyne 1/ a žalovanej, nežili v dome so žalobkyňou 1/ harmonicky.
Otec akoby sa žalobkyne 1/ bál, žalobkyňa neprispievala na domácnosť, nepomáhala s chodom
domácnosti, všetko mala v rodičovskom dome k dispozícii a zadarmo, poručiteľka kým vládala, tak
aj varila. Poručiteľka pomáhala žalobkyni 1/ celý život, napriek všetkým problémom a strastiam, ktoré
spôsobovala, pretože to považovala za svoju povinnosť rodiča voči dieťaťu. Po smrti manžela sa

poručiteľka pýtala do domácnosti k žalovanej, pretože po operácii potrebovala primeranú opateru a k
žalobkyni 1/ nemala dôveru. Aj keď sa poručiteľka vrátila do predmetného rodinného domu, žalobkyňa
1/ jej robila prieky, vypínala elektriku aj plyn, vymieňala zámky na dverách domu a na skriniach.
Fakt, že žalobkyňa 1/ neustále vyhľadávala konflikty a spôsobovala zármutok poručiteľke potvrdzuje aj
rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 02.02.2011 č.k. 4C/428/2009-129 v právnej veci žalobkyne

1/ proti poručiteľke o zaplatenie 3.435,36 Eur s príslušenstvom. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa 1/ bola
zodpovedná za naštrbené rodinné vzťahy, nejavila záujem o rodičov a pri každej príležitosti im skôr
spôsobovala problémy a sklamania, v rozpore s dobrými mravmi opakovane poručiteľke neposkytla
potrebnú pomoc v jej chorobe a starobe, z ktorého dôvodu sa poručiteľka rozhodla, že pristúpi k spísaniu
listiny o vydedení žalobkyne 1/ a 2/.

5/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 06.09.2016 sa konalo sa konalo
dedičské pojednávanie po poručiteľke E. Y., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, na ktorom žalobkyňa
1/ uviedla, že závet a listinu o vydedení neuznáva za platné. Z Notárskej zápisnice sp. zn. W. XXX/XXXX,
W. XXXXX/XXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že poručiteľka dňa 31.03.2011 napísala vydeďovaciu

listinu a závet, kde vydedila svoju dcéru - žalobkyňu 1/ a jej dcéru - žalobkyňu 2/, nakoľko v rozpore
s dobrými mravmi jej žalobkyňa 1/ opakovane ako svojej biologickej matke od roku 2003 neposkytla
potrebnú pomoc v jej chorobe, starobe a vtedy, keď ju vzhľadom na jej vek a ubúdajúce sily najviac
potrebovala, ale aj v iných závažných prípadoch a taktiež preto, že napriek jej prosbám a materinským
napomenutiam, na jej žiaľ trvalo od roku 2003 neprejavuje o jej osobu opravdivý záujem, ktorý by ako

potomok prejavovať mala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a okrem iného aj na hanbu, ktorú si musela
ako jej matka za svojho života vytrpieť, ako aj s ohľadom na to, že niektoré z jej zlých skutkov (napríklad
žaloba Y. F. proti jej osobe vedená na Okresnom súde Malacky 4C/428/2009), boli žiaľ namierené
priamo voči jej osobe, vyjadruje týmto svoju poslednú vôľu, aby sa účinky vydedenia vzťahovali aj na
jej potomkov. Poručiteľka pre prípad svojej smrti vyhlásila, že všetok jej majetok odkazuje svojej dcére

E. L.. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že listom zo dňa 03.03.2003 poručiteľka vyzvala žalobkyňu 1/,
aby jej prostredníctvom žalovanej odovzdala všetky kľúče od rodinného domu, nakoľko je poručiteľka
od 16.01.2003 po operácii kĺbu a sama nechodí a odvtedy nemá ani na požiadanie jej dcéry kľúč, len
od brány a tam býva z vnútra kľúč, takže jej druhá dcéra - žalovaná nemôže priniesť ani veci, ktoré
potrebuje. Ani pošta jej (poručiteľke) nebola doručená. V liste ďalej poručiteľka požiadala žalobkyňu 1/,

aby sa do 15.03.2003 vysťahovala z jej a otcovho rodičovského domu. Poručiteľka žalobkyni 1/ ďalej
napísala, že jej ďakuje za vyprázdnenie smetiaka, avšak smetiak je jej a jej manžela, má aj poplatok
zaplatený,čižesitambudedávaťsmetieaona(žalobkyňa1/)akchce,simásmetiakkúpiť.Ďalšímlistom
poručiteľka napísala: „to lístie, čo si porozhadzovala pod bránou minulý týždeň po napadnutom snehu
a včera 9.12. v nedeľu, čo to má znamenať, ja mám opatrovateľku pre mňa a nie po tebe upratovať, to

mám odmenu za tie roky. Z podacích lístkov ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1/ adresovala
poručiteľke opakovane doporučené listy; jedna zásielka pre poručiteľku sa vrátila s rukou napísaným
textom: „odmietam prevziať, ja nejsem Y., ja som odporkyňa“. Z ďalšej kópie obálky súdu zistil, že
jedna zásielka pre poručiteľku sa vrátila s rukou napísanou poznámkou: „adresat neznami, biva tu len
odporkyňa“. Dňa 23.02.2003 napísala žalobkyňa 1/ list poručiteľke, v ktorom uviedla, že sa dnes vrátila

L., jej vnučka (žalobkyňa 2/) z M. domu (žalovaná), pretože jej (poručiteľke priniesla) lieky a veci, ktoré
si kázala pre zlepšenie jej zdravotného stavu. Prišla za ňou z F. z návštevy otca v nemocnici, odkiaľ
jej žalobkyne telefonovali a chceli jej odovzdať odkaz od lekárky otca. Žalobkyňa 1/ v liste uvádzala,
že informuje poručiteľku o zdravotnom stave otca, lebo tak nemohla spraviť pri hodinovej návšteveporučiteľky. Žalobkyňa 1/ uviedla, že má zhoršený psychický a fyzický stav zo slovných útokov jej sestry
- žalovanej. Žalovaná mala žalobkyni 2/ na jednej strane vytýkať, že poručiteľka je u nej už týždeň a
až teraz sa za ňou zastavila a na druhej strane nechcela žalovaná nechať žalobkyňu 2/ osamote s

poručiteľkou, preto jej žalobkyňa 1/ píše tento list.

6/ Z úradného záznamu mesta Stupava - Mestský úrad Stupava zo dňa 08.09.2016 súd prvej inštancie
ďalej skutkovo zistil, že žalobkyňa 1/ ukázala vchod do domu, 2 izby, bol uzamknutý, jej časť domu,
ktorú užívala, elektrika je odpojená od roku 2007. Druhý vchod uzamknutý, nikdy nemala od neho kľúče,

kde je kúpeľňa, WC, nemá sa tam ako dostať. Žalobkyňa 1/ ozrejmila pracovníčke mestského úradu L.
situáciu tak, že v rodičovskom dome má trvalý pobyt. Rodičia už obaja zomreli. Bývala s nimi od 1979.
Po obhliadke bolo zistené, že sociálne zariadenie nemá žalobkyňa 1/ sprístupnené a nemôže ho užívať.

7/ Z rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/428/2009-129 zo dňa 02.02.2011, právoplatného dňa
21.08.2012 v spojení s rozsudkom KS BA 5Co/332/2011-168, 5Co/364/2011 súd prvej inštancie ďalej

zistil, že žalobkyňa 1/ podala voči poručiteľke E. Y. dňa 01.04.2009 žalobu na zaplatenie 3.435,36
Eur s prísl. dôvodiac, že poručiteľka od apríla 2006 neprispieva na náklady súvisiace s bývaním
- elektrina, voda, plyn a všetky účty platí len žalobkyňa 1/. Dlžná čiastka bola 103.493,69 Sk, t.j.
3.435,36 Eur. Poručiteľka sa v označenom konaní bránila tým, že od 05.02.2003 do 06.07.2006
v predmetnom rodinnom dome nebývala, napriek tomu uhrádzala faktúry za poskytovanie služieb

spojených s užívaním rodinného domu, aj keď tam bývala len žalobkyňa 1/, ktorá si mala prepísať všetky
energie u poskytovateľov na svoje meno v lete 2005. Keď sa poručiteľka vrátila bývať do rodinného
domu, žiadala poskytovateľov služieb o prepis všetkých faktúr späť na jej meno, ale nebolo jej vyhovené,
lebo žalobkyňa 1/ k tomu nedala súhlas. Až keď Krajský súd Bratislava konaním pod sp. zn. 13Cod
72/05 zrušil poverenie spravovaním domu pre žalobkyňu 1/ a bolo možné prepísať platby energií naspäť

na poručiteľku. Žaloba bola zamietnutá. Zo Zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 21.07.2003 bolo
zistené, že na žalobkyňu 1/ bolo dané oznámenie, že dňa 09.04.2003 bránila vstupu svojej matke a
sestre do rodinného domu, pričom sestru - žalovanú mala slovne napadnúť. Zo záznamu o podaní
oznámenia o priestupku zo dňa 29.05.2006 súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobkyňa 1/ urobila
oznámenie o tom, že tohoto dňa 08:30 hod. začala na ňu jej matka kričať, aby sa z domu vysťahovala,

keďže takto dlhšiu dobu neurobila, matka sa na ňu dvakrát zahnala barlou. V čase okolo 14:00 mala
problém s robotníkom, ktorého najskôr vyzvala, aby vypol vŕtačku, lebo ona platí elektriku. S robotníkom
sa dostala do konfliktu, nadával jej, že toto robí vlastnej matke. Z listu poručiteľky zo dňa 04.06.2003 súd
prvej inštancie zistil, že poručiteľka vystavila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že sama rozhodla už
dávnejšie, že ju doopatruje jej dcéra E.. Dcéru Y. s vnučkou prijali dočasne bývať pred 22 rokmi, keď

odišla od manžela. Dňa 25.10.2000 jej mala poručiteľka podpísať trvalý pobyt, nakoľko si neuvedomila,
že podpisom potvrdzuje trvalý pobyt a následky z toho. Tvrdenie, že počas celých tých 20 rokov
vychádzali dobre nie je pravdivé, preto jej viackrát hovorila, že ju doopatruje dcéra E.. To, že pomáhali
pri domácich prácach, keby žili samostatne, tiež by museli upratovať, prať, umývať riad. Za to, že im
pomáhali, oni celých 22 rokov platili všetky náklady domácnosti, či inkasá alebo stravu. Keď prišla

poručiteľka z nemocnice, nemala ani kľúče od vlastného domu, mala ich len žalobkyňa 1/. Listom zo dňa
21.03.2003 poručiteľka požiadala žalobkyňu 1/, aby dala vyhotoviť druhé kľúče a nenechávala kľúče
zvnútra. Ďalej bolo skutkovo zistené, že v deň pohrebu manžela poručiteľky prišla do svojho domu,
brána bola zvnútra zamknutá, dcéra Mária na veľké búchanie bránu otvorila, keď poručiteľka žiadala
kľúče, tak jej ich nedala a povedala, že všetko je odomknuté. Poručiteľka išla do spálne si zobrať veci a

zistila, že jej chýbajú zlaté veci, retiazky, prstienky, hodinky, peniaze, ktoré nechala manželovi na stravu
a výdavky, oba ich dôchodky, všetky písomné doklady, účty a zaplatenie inkasa, kľúče od osobného
auta, ktoré bolo na jej meno aj s dokladmi. Privolali bezpečnosť a bolo to 2 hodiny pred pohrebom.
Dňa 04.04.2003, nakoľko nemala prístup do domu, zavolala zámočníka a príslušníka PZ, aby jej urobili
výmenu kľúčov. Dňa 09.04.2003 znovu bol v bráne vymenený kľúč a znovu musela volať zámočníka a

príslušníkaPZ,abysadostaladodomu.VtedypožiadalavnukaT.,abyodpojilstarépoistkynaelektrinua
plynové kúrenie išlo na 25 stupňov, tak to stíšila, lebo všetky účty platí naďalej, aj keď tam už 5 mesiacov
nebýva, je to stále jej dom. Vnuk T. odpojil telefónny prístroj, lebo tento bol dcéry Y., poručiteľka si zamkla
svoje obytné časti. Plyn, voda, elektrika sú v prevádzke, takže dcéra Y. vo všetkom klame. Zo zápisnice o
podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.03.2003 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1/ uviedla, že

jej sestra - žalovaná sa voči nej v mesiaci január 2003 viackrát o jej osobe vulgárne vyjadrovala a urážala
ju, dňa 08.03.2003 prišla za prítomnosti príslušníka PZ za ňou do rodičovského domu a oznámila jej, aby
jej odovzdala kľúče a do 15.03.2003 sa z domu vysťahovala. Mala si to žiadať ich mama - poručiteľka,príslušník polície žalobkyni 1/ mal odovzdať originál listu od poručiteľky. Dňa 10.03.2003 bola zo strany
žalobkyne 1/ podaná sťažnosť na postup policajného orgánu.

8/ Zo svedeckej výpovede V. L. súd prvej inštancie zistil, že vozieval poručiteľku k doktorovi, navštevoval
ju, veľakrát tam bola v jej dome aj polícia, mala vymontovaný plyn a podobne, bývala u nich tri roky,
potom sa vrátila do svojho domu. Často sa stalo, že poručiteľka volala jeho manželke - žalovanej, že jej
treba niečo urobiť alebo vybaviť. Jeho manželka bola často u poručiteľky, hlavne cez víkend, starala sa
o ňu, kúpala ju, umývala vlasy. Žalovaná a žalobkyňa 1/ nemali skoro žiadny vzťah ako sestry, nakoľko

tam boli problémy s kľúčmi, elektrikou a pod. Poručiteľka sa bála žalobkyne 1/, obávala sa, že by sa
o ňu nepostarala, preto sa po operácii nasťahovala radšej k nim. Keď sa poručiteľka vrátila domov z
nemocnice, mala všetky veci vypratané a nemala kľúče. Situáciu v rodine opísal tak, že poručiteľka
prijala žalobkyňu 1/ s maloletou dcérou, potom 25 rokov všetky účty platila sama s manželom. Žalobkyňa
1/ vypínala poručiteľke elektriku, plyn, vodu aj v zime. Poručiteľka mala opatrovateľku a cez víkendy
a sviatky sa o ňu starala jeho manželka - žalovaná, prala, varila, nakupovala. Žalobkyňa 1/ poručiteľku

terorizovala. Zo svedeckej výpovede T. L. (vnuk poručiteľky) súd prvej inštancie zistil, že o tom, že
poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení sa dozvedel, až keď babka zomrela, ale nediví sa tomu.
Žalobkyne žili približne 20 rokov u babky avšak jeho matka - žalovaná tam stále chodila a starala sa o
babku. Žalobkyňa vypínala elektrinu, viedla aj súdne konanie voči svojej mame. Babka sa bála o život,
v deň pohrebu manžela poručiteľky ich žalobkyne nechceli vpustiť do domu, bola volaná aj polícia, tá

bola volaná viackrát, nakoľko sa babke vypínala elektrika a jej bolo zima. Jeho mama - žalovaná sa
starala o babku stále, babka mu aj raz povedala, že vidíš čoho som sa dožila, celý život som ich živila.
Nebol nikdy pritom, že by poručiteľka žiadala žalobkyňu 1/ o pomoc, nevie, prečo by to aj robila, keďže ju
niekoľkokrát aj fyzicky napadla. Bol svedkom toho, že žalobkyňa 1/ napadla jeho matku, keď raz babke
priniesli jedlo. Trhala jej veci z ruky.

9/ Zo zápiskov poručiteľky, písaných rukou súd prvej inštancie zistil, že poručiteľka napísala: „ja
odporkyňa 83 ročná čestne prehlasujem len pravdu, p. F. došla k nám večer 19.03.1980 aj s jej dcérou L.
8 ročnou. Pre nezhody s manželom, my rodičia sme ich pritúlili z ľútosti, veď je to kresťanská povinnosť.
Ale bohužial vtedy sme si neuvedomili čo robíme, bol to pre nás osudný deň. P. F. oponuje, že sme ju boli

nahovoriť, aby išla k nám, nie je to vôbec pravda. Trvalý pobyt mala na Y. v spoločnom dome do 1980,
keď prišla k nám si písala prechodný pobyt do roku 2000. Až v roku 2000 mňa oblbla a nedopatrením
som jej podpísala trvalý pobyt. Mala od nás stavebný pozemok, na ktorom mala vysadenú vinicu, ktorú
sme jej obrábali. Elektrickú skrinku má zamknutú, keď prišiel elektrikár odpisovať stav elektro hodín sa
čudoval, že to nesmie byť zamknuté, keď sa niečo stane, nie je prístup voľný. Poštovú schránku našu

na bráne ma zamknutú, nemožem sa dostať pre poštu, ktorú ani ona mi neodovzdá, nedostala som aj
na súd predvolanie, ani ona sa 4x nedostavila na dedičské pojednávanie, že je chorá a doklad nedala.
Náš pán doktor mi osobne recept na lieky, ani ten som nedostala, telefonovala som mu druhýkrát. Tri a
pol roka som bola u dcéry L., nikto veci neošetril, keď som prišla domov, bolo všetko znehodnotené. P.
F.Á. píše, že som prerábala bez jej súhlasu, ale všetko moje, všade píše, že má polovičku, ona bohužiaľ

nemá ešte nič, ani jedna dcéra ani druhá. Mám to ešte ja a môj manžel v hrobe na cintoríne, bohužiaľ
už 8 rokov nemáme majetkovo právne vyporiadanie. Dala sa na súd za správkyňu, ale krajský súd to
zrušil 10.05.2006, ale ona sa tým dodnes preukazuje. 06.06.2006 som po 3 aj pol roku došla do nášho
bytu a na privítanie mi vykrútila poistky, tak, že som bola po tme, na druhý deň som volala políciu, prišiel
príslušník PZ a ten kázal elektrikárovi, aby to zapojil, p. F.I. zakázala, že ona to platí. Ja som platila 3 aj

pol roka, bývala som u L. a ja za celý čas som jej neurobila nič a ona mňa takto privítala, keď som ju po
3 aj pol roku prišla požiadať, aby mi na inkaso prispela, plyn, vodu. Odpovedala že nemôže platiť lebo
to neni na jej meno, rozhodla som sa, že si budem platiť od hodín. P. F. to využila, prepísala všetko na
svoje meno, že vlastní pol domu, všetko z klamstvom. Keď ona začala platiť vypustila z môjho bytu vodu
z radiátorov, tak že mňa odpísala, keď došli murári mne byt prispôsobiť, zapojili vŕtačku do kúpeľne, p.

F. ju 4 x vytrhla zo steny, že ona platí. Vypla vodu, zhášala plamienok, tak, že som nemohla kúriť, bolo
to veľa razy, vždy som volal políciu, oni mi to veľakrát zažli, V roku 2008 31.1. mňa dokonca odpojila z
elektriny, volala som elektrikárovi, on šiel ju žiadať, aby mňa pripojila, bola zima, volala som na políciu,
nepomohlo, elektrikár prišiel za mňou, aby som dala 1000 sk. Tri dni som bola pri 10 stupnovej teplote.
06.02.2008 odrezala drót k termostatu, volala opravára. Dňa 10.03.2008 mňa vodári odpojili. 17.03.2008

odpojili plyn. 04.04.2006 vymenila všetky zámky v byte, 12.04.2006 som platila nedoplatok 7.397 Sk.
29.05.2006 začali prerábať. Keď som išla domov V. L. mi vytrhla tašku zobrala mi návliečku na perinu
a vankúš a po svokre motlitebnú knižku. 23.12.2006 volala som políciu, urobila oznámenie krádeže
skrine, stola z domu. 19.01.2007 vypla elek plyn vypustila vodu. 20.01.2006 odrezala zámok, zhaslazase plamienok. 21.01.2007 znova zhasla plamienok. 05.03.2007 znova zhasla plamienok. 16.05.2007
vysypala smetiak pod bránu, september 2007 opakovane zhasla plamienok, október 2007 oprava kotla,
22.12.2007 večer zvonila polícia, že beriem na čierno elektrinu, bola oznámiť p. F., také som mala

bohužial sviatky 2 x za sebou vianočné.“; „Pani F., celé leto horel na plynovom kotli plamienok a teraz keď
sa začína kúriť si mi ho už 2 x sfúkla, čoho je svedkom aj moja opatrovateľka lebo vieš, že ja do pivnice
po schodoch nezídem a tak musím byť v zime a bez teplej vody. Ja som platila 3 a pol roka inkaso a ani
som ti nezhášala, som nútená dať na pivnicu zámok, ak ho odrežeš a zase zhasneš plyn, tak ťa dám
na políciu a plynárom, že ma vypínaš a ja 80 ročná bezvládna musím byť v zime. Dátum 21.09.2007. E.

Y., majiteľka“. Z ďalšej písomnosti súd prvej inštancie zistil, že poručiteľka uviedla: „31.08.2008 načisto
mňa odpojila od elektriny, 11 stupnova teplota. Elektrikár jej s príslušníkom niesol 1000 Sk, aby ma na
tri dni pripojila, odriekla, urobil mi novú prípojku, ja som bola v zime, chladnička, mraznička sa odmrazili,
potrava znehodnotená po tme v noci o barlách na potrebu. 02.02.2008 o 20:30 konečne som mala prúd.
06.02.2008 odrezala drôt k termostatu, volala som opravára. 10.03.2008 ma odpojili od vody, 06.06.2006
som po troch rokoch došla do môjho bytu na privítanie mi p. F. vykrútila poistky, že som bola potme.“ Z

ďalšej písomnosti súd zistil, že poručiteľka uviedla: Y. Y.. Uvodom ti ďakujem za otrhanie fazule zelenej
aj suchej aj všetku bobovicu keď ty chceš jesť si nakop a posaď je zemi dosť a neokrádaj mňa 80 ročnú
ťažko telesne postihnutú ženu bych povedala že matku ale bohužial u teba nie som, 4 krát si sa mi
vlúpala a zobrala si všetko, úplne všetko, nechala si prázdne skrine aj v kuchyni, ešte si to pozamykala,
museli mi to pootvárať. Platili sme plyn elektriku celých 22 rokov z mojim nebohým manželom, potom

po 4 operáciach vo veľmi kritickom stave bez bederného kĺbu som musela ísť k dcére L. lebo u teba
nebola istota, že mňa opatríš, nakoľko si nikdy nemala čas s nami prehovoriť.“ V ďalších písomnostiach
poručiteľka písala: „došla som sa pozrieť či už si vysťahovaná, dala som ti ultimátum pred viac ako
dvoma rokmi a ja chcem ísť konečne do môjho ale sama lebo by si ma okradla aj o ostatné. Dokiaľ budeš
preťahovať to dedičské, ja bych sa toho nedožila ja nebudem čakať ja dojdem bývať na druhý mesiac

a podotýkam, že budem sama, ja si dám prerobiť kúpeľňu lebo nemôžem chodiť a mám opatrovateľku
ktorá sa bude o mňa starať a variť. Nechala si sa aj s dcérou živiť od 1980 nedala si vôbec na nič, inkaso
stravu vodu pranie a prášky“.

10/ Právne odkazujúc na § 192 a § 194 ods. 1 C.m.p., § 469a ods. 1, 2, § 476 ods. 1, § 477, § 479, §

480 ods. 1 Obč. Zák. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd prvej
inštancie ozrejmil, že sa primárne zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby. Uviedol, že z procesného
hľadiska ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. o určenie právnej skutočnosti, keďže závet a listina o
vydedení nesporne právnou skutočnosťou sú, pričom určenie takejto právnej skutočnosti v zmysle § 194
C.m.p. vyplýva z osobitného právneho predpisu, keď notárka prejednávajúca dedičstvo po poručiteľke

E. Y. odkázala žalobkyňu 1/ na iniciovanie predmetnej žaloby, čím došlo k vyvolaniu sporu o dedičské
právo.

11/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ust. § 469a ods.1 Obč. Zák. taxatívne určuje dôvody vydedenia
a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické správanie sa potomka v

rozpore s dobrými mravmi. Existenciu dôvodov vydedenia uvedených v odseku 1 písm. a), b) treba
posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti. Z predmetnej notárskej zápisnice W. XXX/XXXX
súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1/ bola vydedená z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi
neposkytla poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o
poručiteľku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Z notárskej

zápisnice W. XXX/XXXX zistil, že poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že žalobkyňa 1/ v rozpore
s dobrými mravmi opakovane svojej biologickej matke od roku 2003 neposkytla pomoc v chorobe a
starobe a vôbec vtedy kedy ju vzhľadom na jej vek a ubúdajúce sily najviac potrebovala ako aj v
iných závažných situáciách a preto, že napriek jej materinským napomenutiam a na jej žiaľ trvalo o ňu
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj

na hanbu, ktorú si musela poručiteľka ako matka vytrpieť, ako aj vzhľadom na iné z jej skutkov, ako bola
žaloba voči nej na Okresnom súde Malacky 4C 428/2009 uviedla poručiteľka, že sa vydedenie bude
vzťahovať aj na potomkov žalobkyne 1/. Žalobkyne v žalobe uviedli, že o poručiteľku mali záujem, že
skôr ona o ich pomoc nemala záujem. Uviedli, že zhoršené vzťahy s poručiteľkou nastali v roku 2003
po smrti manžela poručiteľky - otca žalobkyne 1/. Dôvod zhoršenia vzťahov nepoznali, uviedli len, že

poručiteľka podľa nich konala pod nátlakom žalovanej, ku ktorej poručiteľka odišla bývať na jar v roku
2003 po operácii bedrového kĺbu. Žalobkyňa 1/ uviedla, že si nevie vysvetliť prečo jej matka - poručiteľka
nešla po operácii naspäť domov k nej, ale odišla bývať k žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že dôvody na jej
vydedenie nikdy neboli dané. Ako jediný dôvod zhoršenia uvádzala žalobkyňa 1/ len to, že začiatkomroka 2003 bola svedkom a zabránila podpisu papierov predkladaných žalovanou ich otcovi, išlo o nejakú
zámennú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom. Žalobkyňa na uvedené skutočnosti upozornila
aj Slovenský pozemkový fond. Žalobkyne uviedli, že dovtedy si žili s poručiteľkou a otcom v spoločnej

domácnosti harmonicky, podieľali sa na spoločných prácach v domácnosti a zdieľali spoločné starosti
aj radosti. Po operácii bedrového kĺbu poručiteľky podľa žalobkýň žalovaná realizovala umelé odlúčenie
poručiteľky a žalobkýň. Zo strany žalovanej mal byť marený aj fyzický ale aj telefonický kontakt žalobkýň
sporučiteľkou.Po3apolrokusaporučiteľkavrátilanaspäťdosvojhodomu,aleopomocžalobkýňvôbec
nestála, dokonca si prerobila dom tak, že žalobkyne stratili prístup do kúpeľne a WC. Žalobkyne napriek

zhoršujúcimvzťahom,kedysaporučiteľkaknimsprávalaakokcudzímosobám,sasnažiliokomunikáciu
aspoň písaním listov a pohľadníc k sviatkom, niektoré poručiteľka prevzala, niektoré odmietla prevziať a
nalistnapísalapoznámku:odmietamprevziať,nejsemY.aleodporkyňa.Žalobkyneuviedli,žepodľanich
bola poručiteľka pri spísaní druhej zápisnice o vydedení značne ovplyvnená žalovanou, vzhľadom na jej
vtedajší vek 80 rokov a dosiahnuté vzdelanie. Poručiteľka o ich pomoc nestála dokonca ju odmietala.
Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení a pri zisťovaní

danosti materiálnych dôvodov vydedenia je viazaný dôvodmi vydedenia uvedenými v listine o vydedení.
Na to, aby mohla byť takáto žaloba úspešná, musí byť zo strany žalobcu preukázané, že v čase pred
spísaním listiny o vydedení dôvody neexistovali a vzťah žalobcu - potomka a poručiteľa bol harmonický
alebo aspoň bežného charakteru vzťahu staršieho rodiča s dospelým samostatným dieťaťom, resp. by
muselo byť preukázané, že potomok nedal svojim správaním príčinu prípadného odmietavého postoja

poručiteľa. Vo vzťahu k prejednávanej veci potom súd prvej inštancie uviedol, že poručiteľka E. Y. spísala
dve vydeďovacie listiny, prv dňa 05.05.2003 a následne 31.03.2011, pričom predmetom konania bolo
určenie neplatnosti druhej z nich. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení a záveru, tieto sú
splnené. Obe listiny sú spísané vo forme notárskej zápisnice, ktorá spĺňa náležitosti § 47 zákona č.
323/1992 Z.z. notárskeho poriadku. Je tam riadne uvedené miesto spísania, deň, mesiac, rok, meno,

priezvisko, sídlo notára, identifikácia účastníkov, vyhlásenie, že sú spôsobilý na právne úkony, obsah
právneho úkonu, podpisy účastníkov. Po formálnej stránke teda súd prvej inštancie nevidel dôvody
vyhlásenia uvedenej listiny za neplatnú. Ako materiálne náležitosti notárskej zápisnice skúmal samotné
dôvody vydedenia obsiahnuté v texte vydeďovacej listiny. Ako dôvody vydedenia boli v listine o vydedení
uvedené dva dôvody, a to podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Obč. Zák. a to tým, že žalobkyňa 1/ v rozpore

s dobrými mravmi neposkytla pomoc poručiteľke, ktorú vzhľadom na jej vek a ubúdajúce sily potrebovala
a tiež že žalobkyňa 1/ ako potomok od roku 2003 trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem
aký by prejavovať mala napriek jej prosbám a materinským napomenutiam.

12/ Po vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyne nepreukázali, že dôvody

vydedenia neboli dané. Z dokazovania mal za nesporné, že žalobkyňa 1/ sa so svojou vtedy maloletou
dcérou (žalobkyňou 2/) sa v roku 1980 prisťahovala do rodičovského domu a bývala spolu s poručiteľkou
a jej manželom s nimi v rodičovskom dome. Poručiteľka teda poskytla žalobkyni 1/ pomoc ako matka
dcére v ťaživej životnej situácii, keď sa rozhodla odísť od manžela a poskytla jej v rodičovskom dome
útočisko a opateru. Žalobkyne tvrdili, že žili s poručiteľkou a jej manželom harmonicky a podieľali sa

na spoločných prácach okolo domu a v domácnosti. Z predložených listinných zápiskov poručiteľky
však mal súd prvej inštancie za preukázané (listinné zápisky predložila žalovaná a žalobkyne pravosť
a autenticitu uvedených zápiskov nikdy nerozporovali), že počas ich spoločného života sa o všetko
prevažne starala sama poručiteľka kým vládala a s manželom poskytli žalobkyni 1/ výbavu do života
vo forme hmotného zabezpečenia domácnosti - riady, periny, ale poskytli jej aj pomoc ako rodičia

tým, že jej zabezpečili stavebný pozemok a pomoc pri výstavbe rodinného domu. Žalobkyne predložili
na preukázanie svojich dobrých vzťahov s poručiteľkou kópiu kalendára z roku 2001 a 2002, kde sú
vlastnou rukou poručiteľky uvádzané práce, ktoré žalobkyňa 1/prípadne aj žalobkyňa 2/ mali v spoločnej
domácnosti vykonávať. Ide pritom o bežné práce ako umytie dlážky a okopávanie zemiakov, ktoré
vyznievajú ako bežná činnosť spojená s bývaním v rodinnom dome na vidieku. Takýto dôkaz sám o

sebenepreukazuje,ževzťahymedziporučiteľkouažalobkyňamibolinejakýmspôsobomnadštandardné
alebo harmonické. Navyše z predloženého dôkazu jasne vidieť, že v kalendári boli v iné dni rukou
zapísané aj iné zápisky poručiteľky, ktoré sú vybielené, pričom počet vybielených častí prevyšuje počet
nevybielených častí. Takto predložený dôkaz sa tak javil súdu prvej inštancie ako neobjektívny a
skreslený. Podľa jeho názoru z takého dôkazu nemožno vychádzať. Žalobkyne predložili súdu aj 5

fotografií, z ktorých nie je zrejmé z akého dátumu sú a kto na nich je. Je z nich zrejmé len to, že išlo o
rodinné udalosti ako svadba, oslava, Vianoce. Ak aj na nich boli zachytené poručiteľka a žalobkyne vedľa
seba, nemožno vyhodnotiť, že 5 fotografií počas rôzne dlhého časového obdobia nasvedčuje tomu, že
vzťahy boli vrúcne. Navyše ide zrejme o fotografie z obdobia, ktoré predchádzalo dobe, kedy sa v roku2003 poručiteľka zo svojho domu odsťahovala k žalovanej, čo bolo obdobie, kedy sa ich vzťahy mali
badateľne zhoršiť. Ďalej žalobkyne predložili fotografie, na ktorých boli zachytené vypratané veci pred
domom a nahádzaný neporiadok za oknom, pričom nie je zrejmé kto tieto veci vypratal a prečo. Uvedené

preukazuje, že nezhody medzi poručiteľkou a žalobkyňou skutočne existovali. Žalobkyne predložili súdu
aj 4 pohľadnice, z ktorých len jedna je písaná žalobkyňou 1/ a adresovaná poručiteľke, táto je z roku
1993 a obsahuje formálny pozdrav z kúpeľov. Ostatné pohľadnice sú rôznych ľudí, buď rodinných
príslušníkovaleborodinnýchznámychzasielanéporučiteľke,čonepreukazuježiadnymspôsobomvzťah
poručiteľky a žalobkyne a nemá s vecou súvis. Ďalej bol súdu prvej inštancie predložený list z roku

2000, ktorý zrejme zasielala žalobkyňa 2/ poručiteľke a jej mužovi, ako jej starým rodičom na liečenie,
kde ich pozdravuje a opisuje aké je počasie. Tento dôkaz tak isto nemôže dokazovať, že vzťahy medzi
poručiteľkou a žalobkyňou 1/ v čase spísania listiny o vydedení boli harmonické. Javí sa skôr ako
list písaný z povinnosti a je formálnejšieho charakteru. Žalobkyne v žalobe tvrdili, že sa o kontakt s
poručiteľkou po roku 2003 snažili formou listov a pohľadníc, avšak tieto listy nepredložili. Predložili len
kópie podacích lístkov, ktoré dosvedčujú to, že žalobkyňa 1/ poručiteľke nejaké listy adresovala, ale nie

je vôbec zrejmé akého obsahu. Kópia obálky, kde je zrejme rukou poručiteľky napísané: „Odmietam
prevziať, nejsem Y. ale odporkyňa“, preukazuje odmietavý postoj poručiteľky zrejme z dôvodu podanej
žaloby žalobkyne 1/ proti nej a takémuto odmietavému postoju sa niet podľa súdu prvej inštancie ani
čudovať. Žalobkyňami predložené listy adresované Slovenskému pozemkovému fondu preukazujú len
to, že zrejme zo strany otca žalobkyne malo prísť k podpisu nejakej zmluvy, s ktorou žalobkyňa 1/

nesúhlasila, avšak taktiež nie je zrejmé, akého obsahu zmluva bola. Predložené zápisnice o podaní
oznámenia o spáchaní priestupku preukazujú, že medzi poručiteľkou a žalobkyňou 1/ v dôsledku
spoločnéhospolužitiaod06.06.2006,kedysaporučiteľkavrátilabývaťkžalobkyni1/,vznikalikonflikty. K
tvrdeniu žalobkyne 1/, že ju poručiteľka bezdôvodne vyhadzovala zo spoločného bydliska, a že ju nútila
žiť v nedôstojných podmienkach, keď vybudovaním priečky v dome, zamedzila poručiteľka žalobkyniam

v prístupe do kúpeľne a wc, ktorú pred tým bežne používali a teda nemali prístupné sociálne zariadenie,
čo dosvedčujú aj správy z prejednania na Mestskom úrade Stupava, keď na Okresom súde Bratislava
IV sa malo viesť konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mala žalobkyňa 1/ žiadať, aby
súd uložil povinnosť poručiteľke jej sociálne zariadenie sprístupniť, súd prvej inštancie nemohol zaujať
relevantné stanovisko. Žalobkyne totiž nepredložili žiadny písomný dôkaz (potvrdenie alebo príslušné

uznesenie súdu), z ktorého by tieto tvrdenia vyplývali. V spojení so zápiskami poručiteľky mal súd prvej
inštancie preukázané, že ak aj poručiteľka k prerobeniu domu pristúpila, tak to bolo dôvodu, aby mohla
dom nerušene užívať, keďže po operácii bedrového kĺbu bola rekonštrukcia nevyhnutná aj z dôvodu,
že potrebovala bezbariérové bývanie. Ako sama poručiteľka uviedla, do domu sa vráti, ale prerobí
si ho tak, aby ho mohla užívať v kľude. Konanie poručiteľky vo forme vybudovania priečky v dome

zamedzujúcej prístup k sociálnym zariadeniam pre žalobkyne súd prvej inštancie neobhajoval, avšak z
takéhoto konania vyvodil, že poručiteľka mala k žalobkyniam odmietavý postoj z dôvodu, že po 3 a pol
roku od jej žiadosti žalobkyňa 1/ nerešpektovala jej vôľu a z domu sa neodsťahovala. Nemožno teda
konštatovať, že úmyslom poručiteľky bolo bezdôvodne žalobkyniam škodiť, ale jej postoj vyplýval podľa
predložených zápiskov z ich predchádzajúcemu správaniu k nej. Samé žalobkyne v konaní predložili

súdu listinu z 03.03.2003, z ktorej vyplynulo, že poručiteľka napísala list žalobkyni 1/, kde poverila svoju
druhú dcéru - žalovanú, aby od žalobkyne 1/ priniesla všetky jej kľúče od otcovho a jej rodinného domu
a požiadala svoju dcéru - žalobkyňu 1/, aby sa do 15.03.2003 vysťahovala z rodičovského domu. Z
vyjadrenia žalobkyne 1/ súd prvej inštancie zistil, že uvedené neakceptovala a ostala v rodičovskom
dome bývať aj naďalej. Z predloženého listu poručiteľky vyplýva, že nechcela už ostať bývať v dome

so žalobkyňou 1/. Nemala k nej dôveru, že sa o ňu postará, keď bude potrebovať, čo dosvedčili aj
svedkovia V. L. (zať poručiteľky) a T. L. (vnuk poručiteľky). Vierohodnosť týchto svedkov nebola v konaní
zo strany žalobkýň spochybnená. V tomto časovom období bola spísaná aj prvá listina o vydedení vo
forme notárskej zápisnice N 218/2003. Spísaniu tejto zápisnice predchádzal aj incident pred pohrebom
manžela poručiteľky - otca žalobkyne 1/. Súd mal so zápiskov poručiteľky a zo svedeckých výpovedí

svedka V. L. a najmä T. L., ktorý bol uvedenej situácie prítomný, preukázané, že v deň pohrebu manžela
poručiteľky, táto chcela ísť do svojho domu po jeho veci na pohreb, avšak zo strany žalobkyne 1/ malo
tomu byť bránené tým, že dom, resp. brána mala byť zamknutá a nechcela im otvoriť. Až po privolaní
polície sa poručiteľke podarilo dostať do jej vlastného domu. Naviac následne zistila, že všetky jej cenné
veci mali byť preč. Poručiteľka tak v deň pohrebu svojho muža bola nie vlastným zavinením vystavená

nesmierne stresovej situácii, kde žalobkyňa 1/ ako jej dcéra jej mala byť v ťažkých chvíľach maximálne
nápomocná tieto prežiť čo najviac v pokoji a zvládnuť ťažkú situáciu a nie jej svojim správaním situáciu
zhoršovať. Uvedené nasvedčuje charakter vzťahu žalobkyne 1/ k svojej matke - poručiteľke. Žalobkyňa
1/ tvrdila, že po tom ako sa poručiteľka nasťahovala naspäť do svojho domu mala žalobkyni 1/ neustálevypínať elektriku, vodu, plyn, čo však nepreukázala. Z predložených zápiskov poručiteľky však mal
naopak súd prvej inštancie preukázané, že poručiteľka sa po 3,5 roku dňa 06.06.2006 nasťahovala
naspäť do svojho vlastného domu a keďže žalobkyňa 1/ nerešpektovala jej vôľu, aby sa z domu

odsťahovalaaostalanapriektomuvdomebývať,bolanútenásisvojdomprestavaťtak,abyvňommohla
v kľude žiť a nebola žalobkyňou 1/ rušená. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/, napriek žiadosti poručiteľky,
sa z jej domu neodsťahovala, nasvedčuje tomu, že matku nerešpektovala, čo poručiteľke spôsobovalo
zármutok. V zápiskoch poručiteľky táto uvádzala, že malo zo strany žalobkyne 1/ dokonca dochádzať k
odpojeniuporučiteľkyodplynu,elektrinyajvody.Poručiteľkauvádzalaopakovane,žežalobkyňazhášala

plamienok na kúrení a ona si ho sama nevedela zapnúť, lebo nevedela zísť po schodoch do pivnice,
keďže bola po operácii bedrového kĺbu, bola nútená sa obrátiť na opravára a ostala niekoľkokrát aj po 3
dni bez teplej vody a po tme, čo dosvedčili svojimi výpoveďami aj V. E. T. L.. Sama poručiteľka uvádzala,
že musela byť v zime o teplote 10 stupňov vnútri, po tme, aj v noci keď musela ísť na toaletu, pritom
bola o barlách. V tom čase mala poručiteľka skoro 80 rokov. Sama uvádzala, že počas ich spoločného
bývania všetko platila ona s manželom a žalobkyňa 1/ poplatky neprispievala, ale v dome bývala. Aj po

dobu 3 a pol roka, kedy poručiteľka vo svojom dome nebývala, platila inkasá napriek tomu, že v dome
bývala len žalobkyňa 1/, resp. aj žalobkyňa 2/ a poručiteľka žalobkyňu neodpájala. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie akcentoval aj konanie sp. zn. 4C 428/2009 vedené na tunajšom súdu, ktoré nasvedčuje
tomu, aký vzťah mala žalobkyňa 1/k svojej matke, keď na svoju matku podala žalobu, aby jej zaplatila
adekvátnu čiastku za úhrady elektriny, vody a plynu za obdobie asi dvoch rokov, kedy toto platila celé

žalobkyňa 1/. Žalobkyňa 1/ uvádzala, že táto žaloba bola len posledným zo zúfalých činov, ktoré a urobila
v snahe riešiť situáciu bývania s matkou. Súd prvej inštancie však uvedenú žalobu skôr posúdil ako
konanie žalobkyne 1/ v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 1/ ako dcéra, ktorú matka prichýlila v
ťažkej situácii a 20 rokov sa o ňu a jej potomka starala, mala mať uvedené na zreteli a zachovať sa tak,
že matke umožniť dôstojné bývanie, rešpektovať jej vôľu bývať sama alebo aspoň pomáhať jej tak, že sa

bude na platbách za elektrinu, plyn, vodu a celkovo vedenie domácnosti podieľať ak nie ich aj z väčšej
časti sama hradiť. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ nevykonávala starostlivosť o svoju matku - poručiteľku
dosvedčuje aj to, že poručiteľka napriek tomu, že bývala v dome so svojou dcérou, platila opatrovateľku,
ktorá jej pomáhala s každodennou starostlivosťou. Aj zo svedeckej výpovede V. E. T. L. mal súd prvej
inštancie za preukázané, že práve žalovaná sa o poručiteľku starala, keď to potrebovala, nakupovala

jej, umývala ju. Žalobkyne v žalobe tiež tvrdili, že poručiteľka bola pri spísaní závetu a listiny o vydedení
pod vplyvom nátlaku zo strany žalovanej, avšak toto tiež ostalo len v rovine tvrdenia. Naopak, to že sa
poručiteľka napokon do svojho domu od žalovanej vrátila, nasvedčuje tomu, že ubytovanie u žalovanej
poručiteľka chápala ako krajné riešenie, keď v dome bývali žalobkyne, pričom sa cítila vytlačená zo
svojho vlastného domu.

13/ Sumarizujúc vyššie uvedené súd prvej inštancie zhrnul, že žalobkyniam sa nepodarilo produkovať
dôkazy, ktoré by spochybnili platnosť nimi namietaných právnych úkonov, ktoré spĺňajú materiálne
aj formálne náležitosti listiny o vydedení, ako aj závetu. Bolo na strane žalobkyne 1/, aby v konaní
preukázala, že mala o matku opravdivý záujem, aký dcéra o matku má mať, že nebola príčinou

odmietavého postoja matky k jej osobe. Žalobkyňa bola tým účastníkom vzťahu matka - dcéra, kto
sa nechoval správne, keď proti vôli poručiteľky ostala v dome bývať, bývanie jej znepríjemňovala
odpájaním plynu, elektriky alebo vody. Možno konštatovať, že z predložených výpiskov poručiteľky
bolo preukázané, že konanie žalobkyne 1/ vnímala poručiteľka ako zahanbujúce a v rozpore s dobrými
mravmi. Poručiteľka sa cítila veľmi sklamaná správaním žalobkyne 1/, čo potvrdil aj svedok T. L., ktorý

uviedol, že poručiteľka mala uviesť, že kam to dopracovala, že na staré kolená sa k nej dcéra takto
správa. Naviac, žalobou podanou voči svojej matke žalobkyňa 1/ matku skutočne hlboko zasiahla až
natoľko, že tento jej skutok v listine o vydedení vymedzila ako samostatný dôvod, prečo vydedenie
vzťahuje aj na potomkov dediča - žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ na druhej strane neprodukovala jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval, že jej správanie voči matke malo byť vrúcneho charakteru a jej odmietavý

postoj voči nej bol neopodstatnený.

14/ Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne 1/ na výsluch svedka R.. R. Č.E., ktorý mal byť jej právnym zástupcom
v čase, keď si mala poručiteľka vybudovať priečku v rodinnom dome, súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa 1/ opakovane svedka na pojednávanie nezabezpečila, opakovane žiadala o jeho odročenie.

Neuviedla súdu ani dátum narodenia a adresu, z ktorej by súd mohol svedka sám predvolať. Súd
aj napriek tomu vyhodnotil dôkaz ako nehospodárny a nadbytočný, keďže svedok mal vypovedať
o tom, aký vzťah mali poručiteľka a žalobkyňa 1/, avšak sama žalobkyňa 1/ uviedla, že R.. Č. sa
opakovane pokúšal s poručiteľkou stretnúť, táto ho však odmietla. Teda svedok poručiteľku nepoznal,nemohol sa preto relevantne vyjadriť k ich vzťahu, vedel by v konaní uviesť len skutkové okolnosti danej
situácie, ktoré mu boli známe len od žalobkyne 1/, čiže sprostredkovane. Rovnako súd prvej inštancie
ozrejmil dôvody, pre ktoré nevykonal dôkaz - zvukové záznamy zachytené na CD nosiči, ktorý mal

obsahovať nahrávku telefonického rozhovoru žalobkyne 1/, 2/ so žalovanou. Žalovaná túto nahrávku
namietla, nakoľko nedala vopred súhlas na jej vyhotovenie a jej vyhotovením bolo zasiahnuté do jej
práva na ochranu osobnosti a s poukazom na § 11 a 12 ods. 1 Obč. Zák. Takto získanú nahrávku
súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôkaz získaný nezákonným spôsobom a preto naň neprihliadal.
Naviac, nahrávka mala preukazovať ako žalobkyňa 2/ nebola zo strany žalovanej pustená k poručiteľke,

čo nebolo v konaní relevantné. CD nosič mal tiež obsahovať nahrávku rozhovoru žalobkyne 1/ s
pracovníčkou nemocnice, čo tiež nebolo v konaní relevantné, keďže predmetom konania bolo skúmanie
osobného vzťahu žalobkyne 1/ k poručiteľke.

15/ Súd prvej inštancie napokon za preukázané, že žalobkyňa 1/ naplnila dôvod vydedenia uvedený v
§ 469a ods. 1 písm. b) Obč. Zák. Dodal, že nakoľko bol v konaní preukázaný už jeden zo zákonných

dôvodov vydedenia, bolo potrebné žalobu zamietnuť. K naplneniu dôvodu vydedenia podľa § 469a
ods. 1 písm. a) Obč. Zák. súd prvej inštancie v krátkosti ozrejmil, že počas konania bolo preukázané,
že žalobkyňa1/ bývala v spoločnom dome s poručiteľkou a mali medzi sebou nezhody - postavenie
priečky v dome, toto len potvrdzuje. Z vyššie uvedeného správania žalobkyne 1/ bolo súdu prvej
inštancie zrejmé, že ak aj poručiteľka potrebovala pomoc v starobe a chorobe (po operácii bedrového

kĺbu), radšej si zabezpečila opatrovateľku alebo sa o pomoc obracala na žalovanú. Jednoznačne
teda v konaní vyplynulo, že žalobkyňa 1/ poručiteľke potrebnú pomoc neposkytla. Zdôvodňovala to
nezáujmom zo strany poručiteľky. Z predložených zápiskov poručiteľky súd prvej inštancie dospel k
záveru, že odmietavý postoj poručiteľky k žalobkyni 1/nebol svojvôľou z jej strany, ale vyplýval z vzťahov
vzniknutých medzi nimi najmä po roku 2003, kedy zomrel otec žalobkyne 1/ a od kedy sa poručiteľka

žila u svojej druhej dcéry (žalovanej) kvôli tomu, že nemala dôveru v žalobkyňu 1/, že by sa o ňu
riadne postarala. Odmietavý postoj poručiteľky k žalobkyni 1/ bol na základe aj predložených trestných
oznámení a žaloby zo strany žalobkyne 1/ voči matke pochopiteľný a nemožno spravodlivo uzavrieť, že
neposkytnutá pomoc zo strany žalobkyne 1/ bolo jej nezavinené správanie. Z vykonaného dokazovania
(predložením kalendára, pohľadníc, podacích lístkov) nemožno uzavrieť, že žalobkyňa 1/ preukázala,

že by jej správanie bolo v súlade s dobrými mravmi a že by poručiteľka sama zavinila že pomoc zo
strany žalobkyne 1/ jej poskytnutá nebola.

16/ Súd prvej inštancie záverom dodal, že žalobkyne žiadali určiť aj neplatnosť závetu. Zhrnul, že
závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, ktorá spĺňala všetky náležitosti podľa § 47 zákona č.

323/1992 Zb. Notárskeho poriadku, teda po formálnej stránke nebol daný dôvod vyslovenia neplatnosti
závetu. V samotnej žalobe ako dôvod neplatnosti závetu žalobkyne označili len tú okolnosť, že nedošlo
k ich platnému vydedeniu, preto je závet v rozpore s § 479 Obč. Zák. a teda neplatný. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že platnosť vydedenia nebola relevantne zo strany žalobkýň
spochybnená, teda vydedenie bolo platné. Nakoľko poručiteľka platne vydedila žalobkyňu 1/ a jej

potomka, je aj závet, ktorým odkazuje celý svoj majetok druhej dedičke (jednej z dvoch do úvahy
pripadajúcichdedičov),platný.Keďžedošlokplatnémuvydedeniužalobkyne1/akoplnoletéhopotomka,
poručiteľka jej vynechaním zo závetného dedenia zákon neporušila, a preto žaloba ani v tejto časti
nebola podaná dôvodne a bolo ju potrebné aj v tomto rozsahu zamietnuť.

17/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.
plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyniam nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, o
ktorej výške si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18/ Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ a 2/ a navrhli odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Dôvodili, že žalobkyniam bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvej
inštancie o veci rozhodol v ich neprítomnosti, hoci mal z doloženého lekárskeho potvrdenia preukázaný
zlý zdravotný stav žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ doložila lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave,

napriek tomu bolo vytýčené nové pojednávanie, čím musela opätovne žiadať o odročenie, z čoho bola
v strese, strachu a napätí, čím sa jej zdravotný stav, pre nedodržanie lekárskeho nariadenie byť v
kľudovom režime, rapídne zhoršil. Na podporu svojej argumentácie poukázala na nález ÚS SR sp. zn. I
ÚS 68/98. Namietali tiež, že počas celého konania trvali na svedeckej výpovedi R.. R. Č., keď mali za to,že navrhovaný svedok je v konaní kľúčovým dôkazom pre posúdenie vzťahu, ktorý mala poručiteľka so
žalobkyňami. V danom prípade konajúci súd mal rešpektovať procesné záruky a tento dôkaz vykonať.
Zopakovali tiež svoje skutkové tvrdenia uvádzané v prvoinštančnom konaní, že s poručiteľkou žili v

spoločnejdomácnostibezsporov,spoluzdieľalivedeniedomácnosti,pracovalinaspoločnejdomácnosti,
okolo hospodárstva, na záhrade a vinohrade. Preto je nepochopiteľné, že v listine o vydedení sú
uvedené dôvody vydedenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, považujú ich za účelové a vykonštruované
zo strany žalovanej. Poukázali pritom na ust. § 479 Obč. Zák. Zhrnuli, že na vydedenie musí existovať
zákonný dôvod, ktorý však v danom prípade neexistoval. Dôvody vydedenia sa nezakladajú na pravde,

keďže žalobkyne nemali reálnu možnosť poskytnúť poručiteľke pomoc v jej starobe, chorobe, ani v iných
závažných prípadoch, naopak, poručiteľka ich snahu o kontakt s ňou a opateru v starobe a chorobe
celý čas od vykonanej operácie v roku 2003 odmietala a neumožnila. Majú za to, že poručiteľka bola
ovplyvnená žalovanou. Z predložených dokladov a listín žalobkýň a žalovanej jednoznačne vyplýva,
že poručiteľka odmietla pomoc od žalobkýň, a zároveň sa prestala s nimi kontaktovať. Z uvedeného
vyplýva, že dôvody vydedenia neboli dané a k platnému vydedeniu nemohlo dôjsť.

19/ Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu žalobkýň navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zhrnula, že žalobkyne v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti ani argumenty,
než tie, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie, a sa ktorými sa súd už v napadnutom rozsudku
dostatočne vysporiadal. K odvolaciemu argumentu, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom,

keď súd prvej inštancie neakceptoval ich žiadosť o odročenie pojednávania uviedli, že žalobkyne
podali žalobu v roku 2016, svojim obštrukčným konaním opakovane spôsobovali prieťahy v konaní
(opakované žiadosti o odročenie pojednávania, či už z dôvodu práceneschopnosti, alebo zmien
právneho zástupcu). Žalobkyne riadne prevzali predvolanie na pojednávanie nariadené na 23.07.2021,
súd prvej inštancie vyhodnotil ich opakované žiadosti o odročenie pojednávania ako nedôvodné, čo

riadne odôvodnil, pričom tieto jeho závery považuje žalovaná za správne a spravodlivé. Žalobkyne sa
totiž prostredníctvom účelových obštrukcií snažili oddialiť rozhodnutie vo veci samej a nemali úprimnú
snahu o bezprieťahové ukončenie sporu, čím účelovo predlžovali aj ukončenie dedičského konania,
a to nielen po matke, ale aj po otcovi, ktoré taktiež z dôvodov na ich strane trvalo viac než 10 rokov.
Pokiaľ namietajú, že nebol vykonaný dôkaz výsluchom svedka R.. R. Č., bolo na žalobkyniach, aby

prítomnosťniminavrhovanéhosvedkazabezpečili,čosanestalo.Naviac,súdprvejinštancievdôvodoch
napadnutého rozsudku objasnil, prečo vykonanie toho dôkazu považuje za nadbytočné. Dodala, že súd
prvej inštancie vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, či už oboznámením listín a výsluchom svedkov,
riadne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Skutočnosť, že nebolo rozhodnuté
podľa predstáv žalobkýň, nie je možné hodnotiť ako porušenie ich procesných práv. Konštatovanie

osobného názoru žalobkýň v rozpore s výsledkami dokazovania, nezakladá právny nárok na dôvodne
podané odvolania a zmenu rozsudku.

20/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkýň nie je možné priznať úspech. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil s použitím správnych ustanovení právnych predpisov,

ktoré správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť.

21/ Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. Zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými
mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

22/ Z vydeďovacej listiny spísanej formou notárskej zápisnice zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX
dňa 31.03.2011 vyplýva, že poručiteľka E. Y. vydedila svoju dcéru Y. F. (žalobkyňu 1/), nakoľko v rozpore
s dobrými mravmi jej opakovane ako svojej biologickej matke od roku 2003 neposkytla potrebnú pomoc

v jej chorobe, starobe a vtedy, keď ju vzhľadom na jej vek a ubúdajúce sily najviac potrebovala, ale
aj v iných závažných prípadoch a taktiež preto, že napriek jej prosbám a materinským napomenutiam,
na jej žiaľ trvalo od roku 2003 neprejavuje o jej osobu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala
prejavovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okrem iného aj na hanbu, ktorú si ako jej matkamusela za svojho života vytrpieť, ako aj s ohľadom na to, že niektoré z jej zlých skutkov (napr. žaloba
Y. F. proti jej osobe vedená na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C 428/2009), boli žiaľ namierené
priamo proti jej osobe, vyjadrila týmto svoju poslednú vôľu, aby účinky vydedenia sa vzťahovali aj na

jej potomkov (žalobkyňu 2/).

23/ Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. Zák. je taká
správanie potomka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej
pomoci v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch. Tento zákonný predpoklad je naplnený len

vtedy, ak pomoc v uvedených životných situáciách bola potrebná a za danej situácie sa správanie javí
ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na
objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc. Nie je možné akceptovať vydedenie, ak dedič
nemal vedomosť o existencii potrebnej pomoci Významná je teda aj subjektívna stránka na strane
vydedenej osoby. Pre skúmanie naplnenia predpokladov druhého dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 1
písm. b/ Obč. Zák.) je potrebné existenciu záujmu k poručiteľovi hodnotiť vo vzťahu k objektívnym

možnostiam potomka. Inak sa totiž bude prejavovať záujem dediča, ktorý žije s poručiteľom v spoločnej
domácnosti a záujem dediča, ktorý trvalo žije v zahraničí. Bez významu však nie je ani posúdenie
subjektívnychskutočnostínastraneporučiteľaajehozáujemnaudržiavanírodinnýchvzťahovavzťahov
s dedičmi. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a v spektre dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili.

Ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že
poručiteľ o potomka neprejavuje záujem, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že neprejavovanie tohto
záujmu potomkom by mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa
tohto zákonného ustanovenia je potrebné tiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o
poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potom mal prejaviť, t.j. či zosnulý mal sám záujem

sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie totiž prichádza do úvahy
len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne
citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kde je mu tento stav ľahostajný, prípadne
kedy k nemu aj podstatne prispel.

24/ Odvolací súd je názoru, že žalobkyne nepreukázali nepravdivosť ani jedného z dvoch poručiteľkou
uvádzaných dôvodov vydedenia v listine o vydedení. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu je nepochybné, že žalobkyňa 1/ opakovane poručiteľke bránila vstupu do domu, správajúc sa
ako jeho výlučná vlastníčka, hoci v tom čase (až do smrti otca poručiteľky v apríli 2003) jej nepatril
akýkoľvek spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti a na jeho užívanie nemala žiadny právny

titul, tento odmietala opustiť, čo vyplýva z výzvy poručiteľky na vypratanie nehnuteľnosti v termíne do
15.3.2003 (čl. 9), zo Zápisnice o podaní oznámenia zo dňa 10.3.2003 (č.l. 82) a z listu adresovanom
Obvodnému oddeleniu PZ SR v Zohore zo dňa 9. marca 2003 (č.l. 83). Naviac žalobkyňa 1/ rodinný
dom užívala bezplatne, bez toho aby participovala na úhradách za energie a médiá, na ktorých spotrebe
sa spolupodieľala, resp. ktoré v období rokov 2003 až 2006 sama spotrebovávala. Poručiteľke robila

prieky aj po úmrtí otca, keď jej opätovne výmenou kľúčov zamedzovala vstupu do svojej nehnuteľnosti.
Od júla 2006, kedy sa poručiteľka vrátila domov, žalobkyňa opakovane vypínala v dome elektriku a
plyn (napr. od 30.1.2008 do 2.2.2008, kedy mala v tom čase 80 ročná imobilná poručiteľka v dome
izbovú teplotu 10 st., č.l. 170). Pre úplnosť treba dodať, že žalobkyňa 1/ sa spolu so žalobkyňou 2/
vrátili do rodičovského domu v roku 1979 (po rozvode žalobkyne 1/) a od tej doby tvorili s poručiteľkou

spoločnú domácnosť. Poručiteľka od tej doby žalobkyni poskytovala bezplatné útočisko, domov a túto aj
finančne podporovala. Na „oplátku“ jej žalobkyňa 1/ ako starej a imobilnej osobe po jej návrate do svojho
domu v roku 2006 robila prieky, vypínala elektriku, plyn, vymieňala zámky na dverách a skriniach a
napokon v roku 2009 na ňu podala na Okresný súd Malacky žalobu o zaplatenie 3.435,36 Eur s prísl.
Uvedené skutkové závery vyplývajú nielen z listín zachovaných po poručiteľke (čl.169-171), ale aj z

odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C 428/2009-158 z 31. mája 2011. Nemôže
preto obstáť odvolací argument žalobkýň, že s poručiteľkou žili harmonicky, spoločne viedli domácnosť,
vzájomne si pomáhali a dôvody ich vydedenia uvádzané v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde.

25/ Na akcentovanie správnosti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o konanie sp. zn. 4C 428/2009

vedené na Okresnom súde Malacky, treba uviesť, že žalobu v predmetnej veci podala proti poručiteľke
žalobkyňa 1/ a odôvodnila ju tým, že „poručiteľka po návrate domov od apríla 2006 neprispieva na
náklady súvisiace s bývaním - elektrika, voda, plyn, všetky účty za elektrinu, vodu, plyn platí výlučne
ona, celkový dlh za energie za obdobie od apríla 2006 do mája 2008 predstavuje sumu 103.493,69 Sk,čo činí 3.435,36 Eur“. Poručiteľka (v danom konaní žalovaná) proti žalobe namietala, že „od 5.2.2003
do 6.7.2006 v predmetnom dome nebývala, napriek tomu uhrádzala faktúry za poskytovanie služieb
spojených s užívaním rodinného domu, v ktorom bývala žalobkyňa 1/. Poručiteľka tak platila všetky

faktúry za dodávky energii a médií, okrem toho aj daň z nehnuteľnosti a poplatky za odvoz komunálneho
odpadu.Dňa18.07.2005došlozostranyžalobkynekprehláseniumeračaspotrebyelektrickejenergiena
jej meno, dňa 18.8.2005 aj k prehláseniu merača spotreby plynu v rodinnom dome, faktúry za odber tak
boli vystavené na meno a priezvisko žalobkyne. Dňa 6.7.2006 začala poručiteľka opäť bývať v rodinnom
doma a požiadala príslušných poskytovateľov jednotlivých služieb, aby boli faktúry za dodávky

jednotlivých energií vystavené opäť na jej meno. Príslušné obchodné spoločnosti ako dodávateľa energií
a médií žiadosti poručiteľky nevyhoveli, nakoľko na to bol potrebný súhlas žalobkyne, ktorý odmietla
dať. Až potom, ako Krajský súd v Bratislave dňa 29.3.2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cod
72/2005 svojim rozhodnutím zrušil poverenie navrhovateľky spravovaním rodinného domu, bolo možné
fakturácie za spotrebu plynu v rodinnom dome od 13.5.2008, fakturácie za spotrebu elektrickej energie
od 13.02.2009 a fakturácie za spotrebu vody od 24.1.2008 opätovne adresovať na meno a priezvisko

poručiteľky“. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku „odporkyňa (poručiteľka) v rámci svojej výpovede v
konaní uviedla, že keď sa navrhovateľka vydala, dva roky aj s manželom bývala v rodičovskom dome,
kde ju s manželom živili, odporkyňa s manželom pomáhali navrhovateľke so stavbou rodinného domu,
pomáhali jej aj finančne, keď darovali navrhovateľke na stavbu 200.000 Kčs. a ešte pred vydajom jej
darovali dva stavebné pozemky. Odporkyňa v rámci svojej výpovede uviedla aj to, že keď sa vrátila

do predmetného rodinného domu, navrhovateľka jej robila prieky, vypínala elektriku aj plyn, vymieňala
zámky na dverách domu aj na skriniach. Navrhovateľka uvedené skutočnosti nepoprela a preto ich súd
mal za nesporné“. Súd prvej inštancie v označenom konaní dospel k záveru, že s poukazom na § 3
ods. 1 Obč. zák. nebolo možné žalobe vyhovieť. Skonštatoval, že „uplatňovanie žalovaného nároku
je v rozpore s dobrými mravmi, domáhanie sa žalovanej sumy ako platieb za energie, vodu a odpad

navrhovateľkou (žalobkyňou 1/) voči matke, ktorá jej pomohla nielen v ťažkej životnej situácii, keď spolu
s maloletou dcérou hľadala útočisko v čase rozvodu s manželom, ale pomáhala jej fakticky celý život
a to napriek nie harmonickým vzťahom, pretože to považovala za svoju povinnosť rodiča voči dieťaťu,
je v rozpore s mravnými normami spoločnosti, ktoré sú vyjadrené aj v ust. Zákona o rodine (čl. 4)“.
Súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že „vzniknutú situáciu žalobkyňa 1/ spôsobila najmä vlastným

konaním.Dorodičovskéhodomusaprisťahovalavčase,keďboltentovbezpodielovomspoluvlastníctve
jej rodičov. Napriek tomu, ako sama uviedla vo svojej výpovedi - s bývalým manželom si spoločný
majetok vyporiadali tak, že bývalý manžel jej vyplatil finančné prostriedky za podiel na rodinnom dome,
mala teda prostriedky na zadováženie si vlastného bývania, v rodičovskom dome zotrvala. Po smrti otca
v roku 2003 začalo dedičské konanie, predmetom ktorého je aj rodinný dom, v ktorom účastníčky bývajú

a navrhovateľka prichádza do úvahy ako dedička a spoluvlastníčka predmetného rodinného domu v
podiele 1/6. Ako súd zistil z obsahu dedičského spisu po poručiteľovi E. Y. - otcovi navrhovateľky a
manželovi odporkyne, je to navrhovateľka, ktorá svojou nečinnosťou sťažuje prejednanie dedičstva.
Právne vzťahy k predmetnému rodinnému domu teda nie sú, vzhľadom k neukončenému dedičskému
konaniu, usporiadané, navrhovateľka, však bez dohody s odporkyňou ako väčšinovou vlastníčkou a

svojou sestrou ako potencionálnou spoluvlastníčkou v rovnakom podiele ako navrhovateľka, uzavrela
zmluvy s dodávateľmi energií a vody, pričom sa jedná o hospodárenie so spoločnou vecou, kde sú
dedičky oprávnené a povinné voči osobám spoločne a nerozdielne. Aj v tejto skutočnosti - že vzniknutú
situáciu spôsobila navrhovateľka a následne sa domáha voči odporkyni plnenia, súd vzhliadol rozpor s
dobrýmimravmi“,apretožalobuzamietol. KrajskýsúdvBratislavenaodvolaniežalobkyne1/predmetný

rozsudok ako vecne správny potvrdil (rozsudkom č.k. 5Co 332/2011-168 zo dňa 12. 06.2012).

26/ Sumarizujúc uvedené potom nie je možné prijať iný záver, než ten, že žalobkyňa 1/ nielenže
poručiteľke v čase choroby a v starobe neposkytla potrebnú pomoc, neprejavovala o ňu úprimný záujem
hoci s ňou žila v jednej nehnuteľnosti, ale svojim úmyselným konaním rozporným s pravidlami morálky

a slušnosti túto ohrozovala na zdraví, upierala jej výkon jej väčšinového spoluvlastníckeho práva na
rodinnom dome a viedla s ňou nezmyselný a s dobrými mravmi rozporný súdny spor, a preto oba
dôvody vydedenia (§ 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Obč. Zák.) sú opodstatnené. Z týchto dôvodov je potom z
hmotnoprávneho hľadiska platný aj závet spísaný poručiteľkou formou notárskej zápisnice v prospech
žalovanej (§ 476d Obč. Zák.).

27/ K odvolaciemu argumentu žalobkýň, že konaním a rozhodnutím vo veci samej v ich neprítomnosti
boli porušené ich procesné práva a právo konať pre súdom, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie mal dňa 23.07.2021, kedy ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok vo veci samej, splnenévšetky procesné podmienky (§ 183 ods. 2 a 4 C.s.p.) na takýto postup, čo náležite aj v dôvodoch
svojho rozhodnutia objasnil (ods. 16 až 27 rozsudku č.k. 27C 182/2016 - 256). Z obsahu spisu
vyplýva, že obe žalobkyne boli v konaní riadne vypočuté, a až do momentu, kedy výlučne účelovo

vypovedali svojmu právnemu zástupcovi plnú moc (ako reakciu na oznámenie súdu, že ich žiadosť o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane žalobkyne 1/ nebude akceptovať), boli v
konaní kvalifikovane právne zastúpené. Pokiaľ ide o žalobkyňou 1/, zdravotné dôvody, ktoré podporila
potvrdením neurologickej ambulancie Neurologickej kliniky SZU a UNB Bratislava zo dňa 26.04.2021,
kde je bolo odporučené dodržiavať kľudový režim, bez fyzickej námahy, bez dvíhania bremien, bez

práce v predklone a vyhýbať sa stresovým situáciam, neboli pre odročenie pojednávania dostatočné.
Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu citovaného lekárskeho potvrdenia z apríla 2021,
zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorá sama predmetný spor v roku 2016 podaním žaloby iniciovala, jej
dňa 23.07.2021 neznemožňoval účasť na pojednávaní. Nejednalo sa totiž o kvalifikované vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že žalobkyňa 1/ nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 130/2012

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 132/2014). Pokiaľ
ide o žalobkyňou 1/ navrhovaný výsluch svedka R.. R. Č., v spise sa nachádza jeho súhlas byť v
konaní vypočutý, preto žalobkyniam nič nebránilo zabezpečiť jeho účasť na niektorom z nariadených
súdnych pojednávaní. Podľa § 197 ods. 1 C.s.p. totiž ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí
jeho prítomnosť na pojednávaní, o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Žalobkyne

takto procesne nepostupovali, čo im oprávnene súd prvej inštancie aj vytkol. Naviac, v napadnutom
rozsudku objasnil dôvody, pre ktoré tento dôkaz považoval za nadbytočný.

28/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že vo veci plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyniam nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

30/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).