Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124011003.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 31. júla 2024

v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., B. XXX/X, okr. C., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, okr. C., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

3./ I. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, okr. C., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

4./ J. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, okr. C.,

sú vinní, že

- spoločným konaním, dňa 07.03.2024 v čase okolo 11:20 hod. na ul. A. K. v C. pred bytovým
domom s popisným číslom XX najprv žiadali od poškodeného I. D. z C. fľašu vodky, ktorú im dobrovoľne
dal, kde následne A. B. kopol poškodeného I. D. do zadnej časti kolena ľavej nohy, v dôsledku čoho
poškodený I. D. spadol na zem, následne ho A. B. prikľakol a spolu s I. B., J. B. a E. F. ho pridržiavali tak,
aby mu zabránili v pohybe, kde A. B. mu z ľavého vrecka bundy zobral čiernu koženú peňaženku, v ktorej
mal v tom čase vloženú finančnú hotovosť 10,- Eur, občiansky preukaz na jeho meno, kartu poistenca
na jeho meno a bankomatovú kartu mBank na jeho meno a následne všetci obžalovaní z miesta odišli

preč, čím takto proti poškodenému I. D. použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a týmto konaním
spôsobili poškodenému I. D., škodu vo výške 20,- Eur a kožné odreniny na rukách, ktoré
si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

teda

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchali

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.

Za to im súd ukladáobž. A. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. j) Trestného zákona a
neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá
a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

obž. E. F.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.
1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
obž. I. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, §
39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obž. J. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 , ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a
existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1
Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov zo dňa 11. 3. 2024, sp. zn. 3T/77/2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného I. D., nar. X. X. XXXX, bytom E. D. XXXX/XX, C.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 1. 7. 2024 obžalobu pod
sp. zn. 3 Pv 148/24/7707-70 na obvineného A. B., obvineného E. F., obvinenú I. B. a obvinenú J. B.

pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. ako aj obžalovaný E. F., obžalované I. B. a J. B. v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie
za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde všetci štyria obžalovaní postupne uviedli, že každý
jeden obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
ako obžalovaní boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na

slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii
skutkov ako trestných činov, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné
činy kladené im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje
ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil všetkých obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd

vyhlásenie obžalovaných prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok
sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne
pochybnostiotom,žesaskutokstal,anio právnejkvalifikáciiskutku,uznesenímrozhodol,ževyhlásenie

prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom postupne obžalovaní A. B. a E. F.
a obžalované I. B. a J. B. priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení vo vzťahu
k všetkým obžalovaným.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, okrem prečítania listinných dôkazov, aj prečítaním
znaleckých posudkov č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX vypracovaných spoločnosťou
FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. a zistil nasledovné:

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obžalovaného A. B.

vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku a ani v čase vyšetrenia netrpel žiadnou duševnou poruchou
ani chorobou a v čase spáchania skutku bol schopný uvedomiť si trestnosť svojho konania. Obžalovaný
B. v čase spáchania skutku bol v stave jednoduchej opilosti ťažkého stupňa. Nie je závislý od alkoholu
aj keď užíva alkohol, ochranné protialkoholické liečenie by nesplnilo svoj účel. Zo záverov znaleckého
posudku tiež plynie, že znalec navrhuje uložiť úplný zákaz užívania alkoholických nápojov ako prevenciu

prípadného protispoločenského konania v budúcnosti. Keďže obžalovaný nie je duševne chorý, jeho
pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, nie je potrebné ochranné psychiatrické liečenie.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vo vzťahu k obžalovanej I. B. plynie, že obžalovaná nie je duševne
chorá, nespáchala skutok pod vplyvom duševne poruchy alebo choroby a je schopná chápať zmysel

trestného konania a aj v čase skutku bola schopná chápať zmysel trestného konania. Obžalovaná
v čase spáchania skutku mohla mať v krvi hladinu alkoholu 0,2-0,3 promile a ak sa preukáže, že skutok
spáchala, tak jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli v čase spáchania
trestného činu zmenšené len pod vplyvom nízkej hladiny alkoholu, nie však podstatne. Obžalovaná I.
B. pravidelne užíva alkohol, ale nie je závislá od alkoholu, ochranné protialkoholické liečenie ani

ochranné protitoxikomanické liečenie by nesplnilo svoj účel. Takisto ani ochranné psychiatrické liečenieby neslnilo svoj účel, z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný pre
spoločnosť.

Zo znaleckého posudku č. XX//XXXX týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obžalovaného E. F.
vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku netrpel na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu. V čase
spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, tak schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho
konania ako aj jeho schopnosť svoje konanie ovládať, boli v čase spáchania skutku zmenšené len pod
vplyvom alkoholu. O patologickú opilosť sa v čase spáchania skutku nejednalo a takisto sa nejednalo

ani o úplné vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích schopností pod vplyvom alkoholu v čase skutku.
Obžalovaný F. chápe zmysel trestného konania.. Obžalovaný E. F. pravidelne užíva alkohol, ale nie
je závislý od alkoholu, ochranné protialkoholické liečenie ani ochranné protitoxikomanické liečenie by
nesplnilo svoj účel. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného E. F. na slobode nie je nebezpečný
pre spoločnosť, ochranné psychiatrické liečenie by neslnilo svoj účel.

Zlistinnýchdokumentovsúdzistil,že podľa správ FNsPJ.A.ReimanaPrešovani jedenzobžalovaných
nebol v minulosti hospitalizovaný a liečený na Psychiatrickom oddelení FNsP J.A. Reimana Prešov
a ani jeden z obžalovaných nie je vedený v Psychiatrickej ambulancii FNsP J.A.Reimana Prešov.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Svinia A. B. sa v obci Svinia, kde má

trvalý pobyt, dlhodobo nezdržiava, zdržiava sa v obci Hermanovce bez prihlásenia, v mieste trvalého
bydliska mal dobrú povesť, nevyhľadával konflikty medzi spoluobčanmi, na verejnosti sa správal dobre
a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

PodľasprávyopovestivypracovanejstarostomobceHermanovceobžalovaný A.B.nebolprejednávaný

komisiou verejného poriadku.

Podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Chminianske Jakubovany správanie
obžalovaného E. F. nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Zo strany občanov nebola na
neho podaná žiadna sťažnosť.

Podľa správ o povesti vypracovanej starostom obce Chminianske Jakubovany ani
správanie obžalovanej I. B. a rovnako ani správanie obžalovanej J. B. nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku a zo strany občanov nebola ani na obžalovanú I. B. a ani na obžalovanú J. B. podaná
žiadna sťažnosť.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný A. B. zaznamenaných okrem
priestupkov na úseku dopravy aj priestupky podľa § 49 ods. 1 priestupkového zákona
a tiež podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona. Takisto aj obžalovaný E. F. má vo výpise z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR evidované priestupky na úseku dopravy, no priestupky podľa § 49

ods. 1 priestupkového zákona a tiež podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona. Rovnakého druhu má
viacero priestupkov evidovaných vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR aj obžalovaná
I. B. a obžalovaná J. B. má evidované len 4 priestupky (podľa § 50 ods. 1
priestupkového zákona, § 47 ods. 1 priestupkového zákona, § 22 ods. 1 priestupkového zákona a §
32 ods. 1 priestupkového zákona).

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Obžalovaný E. F. bol doposiaľ tri razy súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov
zodňa25.10.2013,sp.zn. 5T/97/2013,kedyboluznanývinnýmzozločinupodľa §201 ods.1Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením pre jeho výkon

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kde tento trest bol vykonaný dňa 25.4.2016.

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp zn. 2T/40/2007 súd zistil, že obžalovaný už v minulosti bol uznaný
vinnýzozločinulúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.c)Trestnéhozákona,atonazákladerozhodnutia
Okresného súdu Prešov zo dňa 8. 10. 2007, sp. zn. 2T/49/2007, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody

v trvaní osem a pol roka so zaradením pre jeho výkon do stredného stupňa stráženia, z ktorého výkonu
bol dňa 26. 3. 2013 podmienečne prepustený a následne mu bol nariadený výkon zvyšku trestu dňa 17.
9. 2014. Tento trest vykonal dňom 8. 1. 2019.Obžalovaná I. B. má v odpise registra trestov 1 záznam, a to na základe trestného rozkazu Okresného
súdu Prešov zo dňa 19.1.2024, sp. zn. 3T/50/2023, kedy bola uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za

čo jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden mesiac s jeho podmienečným odkladom pri určení
skúšobnej doby v trvaní jeden rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2024.

Z spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1 T 14/2024 súd zistil, že dňa 18.3.2024 bol vydaný trestný
rozkaz, ktorým súd uznal obvinenú I. B. vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm.

d), písm. g) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na
skutkovom základe zo dňa 30.6.2023, za čo jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiace s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 rokov.

Obžalovaná J. B. má v odpise registra trestov takisto 1 záznam, a to na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 11.3.2024, sp. zn.

3T/77/2023, doručený obvinenej dňa 12.3.2024, kedy bola uznaná vinnou z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, za čo jej súd uložil trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní jeden rok.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2024.

Súd uzavrel, že keďže všetci štyria obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok sa stal
a že ich spáchali práve obžalovaní a že teda obžalovaný A. B. ako aj obžalovaný E. F., obžalované I.
B. a J. B. svojim konaním naplnili všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu všetkým štyrom obžalovaným vychádzal z rozhodných
okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania

skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods.
2 Trestného zákona.

Trestný zákon za zločin podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody

v rozmedzí 3 až 8 rokov.

Pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť okrem toho, že doposiaľ
viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) aj to, že tento svoje konanie oľutoval (§ 36 písm.
l) Trestného zákona). Z priťažujúci okolností v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu.

Vzhľadom na všetky okolnosti je súd toho názoru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej
prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby, a to v trvaní
2 rokov, čo predstavuje zníženú dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 1 Trestného
zákona o 1/3 vzhľadom na jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na

hlavnom pojednávaní, kde v nadväznosti na tento postoj obžalovaného mal za to, že sú splnené aj
podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného A. B.
nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné
dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Súd zároveň ukladal obžalovanému A. B. aj probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe, nakoľko vzhľadom na závery plynúce zo záverov znaleckého posudku, kde síce
znalec nenavrhoval žiadnu z foriem ochranného protialkoholického liečenia, ale navrhoval uložiťúplný zákaz užívania alkoholických nápojov ako prevenciu prípadného protispoločenského konania
v budúcnosti, preto na preukázanie toho, že si naozaj zobral ponaučenie ukladal
aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej

dobe, kde táto slúži aj na to, aby sa preukázalo, že účel trestu možno dosiahnuť
aj bez nariadenia výkonu trestu, a to z toho dôvodu, že obžalovaný bude povinný viesť v skúšobnej
dobe riadny život a tiež splniť uloženú povinnosť ako „podmienka“ vedúca k podmienečnému trestu
odňatia slobody, lebo v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v
priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol podmienečne odložený.

Zároveň vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 58/2024 spoločnosti FORENZA – znalecká
organizácia psychiatrická spol. s r. o. súd neukladal žiadnu z foriem ochranného psychiatrického
liečenia.

Pri ukladaní trestu obžalovanému E. F. zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, takisto to, že tento svoje
konanie oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Na druhej strane u obžalovaného E.
F. boli splnené podmienky na ukladanie trestu podľa sprísňovacieho ustanovenia v zmysle § 38 ods.
5 Trestného zákona, keďže obžalovanému sa v tomto konaní kladie za vinu spáchanie
zločinu po predchádzajúcom odsúdení za iný zločin, a to vo veci Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 2T 49/2007 ako aj vo veci sp. zn. 5T 97/2013, a preto súd postupoval
podľa tohto ustanovenia a iba ustanovením § 37 písm. m) Trestného zákona poukázal na to, že už bol
odsúdený. V tomto prípade dospel k záveru, že na obžalovaného na uvedomenie si následkov svojho
konania vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho
výkonom, no aj u obžalovaného E. F. však zohľadnil jeho postoj v podobe vyhlásenia podľa § 257 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku a je toho názoru, že na dosiahnutie individuálnej
a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod dolnou hranicou zvýšenej trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, a to v trvaní 40 mesiacov (neukladal trest odňatia slobody
minimálne trvaní 44 mesiacov, čo by predstavovalo zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona), lebo mal za to, že sú

splnené podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona na mimoriadne zníženie trestu
vzhľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti, kedy zároveň reflektoval aj na to, že po zverejnení
Nálezu Ústavného súdu SR k novele Trestného zákona sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvýši dolná
hranica trestnej sadzby o 1/3, a preto trest vo výmere 40 mesiacov vzhľadom na závažnosť skutku,
spôsob jeho spáchania ako aj závažný následok, kedy v dôsledku aj jeho konania došlo k zásahu do

osobnej slobody poškodeného zaručenej Ústavou SR považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch už bol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 61/2024 spoločnosti FORENZA – znalecká organizácia
psychiatrická spol. s r. o., súd neukladal žiadnu z foriem ochranného psychiatrického liečenia, ani žiadnu
z foriem ochranného protialkoholického liečenia ani protitoxikomanického liečenia,
keďže žiadne z ochranných opatrení by neslnilo svoj účel.

Vo vzťahu k obžalovanej I. B. súd uvádza, že skutočnosť, že táto svoje konanie oľutovala posúdil ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. No aj jej priťažuje v zmysle § 37 písm. m)
Trestného zákona tá skutočnosť, že už bola súdne trestaná, čo súd nemohol nezobrať do úvahy, keďže
skutku kladeného za vinu v tomto konaní sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia vo veci sp. zn. 3T 50/2023.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil postoj obžalovanej I. B. a jej vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní a je toho názoru, že trest ukladaný v rámci trestnej
sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej

prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou trestnej sadzby, a teda mal za
to, že sú splnené aj podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona na mimoriadne zníženie trestu. Za
mimoriadne významnú okolnosť považoval teda vyššie uvádzaný postoj obžalovanej, kde potom dolnú
hranicu súd znížil o jednu tretinu, preto trest v takejto výmere teda 2 rokov považoval za primeraný,zákonný a spravodlivý. Nakoľko obžalovanej plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný
jej trestný čin, pre ktorý bola právoplatne odsúdená (pod sp. zn. 3T 50/2023) na dosiahnutie individuálnej
a generálnej prevencie u obžalovanej by iný trest než trest spojený s obmedzením jej osobnej slobody

nebol dostatočný (trest podmienečný ani zákonný to s odkazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona),
keďže zrejme predchádzajúce odsúdenie v podobe podmienečného trestu, neviedlo k jej náprave.

Nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch nebola vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin, preto ju súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Keďže skutky neboli spáchané v súbehu so skutkami, o ktorých bolo rozhodnuté v konaniach vedených
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn 3T/50/2023 a pod sp. zn 1T/14/2024, súd ukladal samostatný
trest.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX spoločnosti FORENZA – znalecká organizácia
psychiatrická spol. s r. o. súd neukladal žiadnu z foriem ochranného psychiatrického liečenia, ani žiadnu
z foriem ochranného protialkoholického liečenia ani protitoxikomanického liečenia,
keďže žiadne z ochranných opatrení by neslnilo svoj účel.

Pokiaľ ide o obžalovanú J. B. súd takisto zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, okrem toho, že pred
spáchaním skutku viedla riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) aj to, že aj táto svoje konanie
oľutovala (§ 36 písm. l) Trestného zákona, no na druhej strane jej priťažuje, že spáchala viac trestných
činov, nakoľko v jej prípade boli splnené všetky podmienky na ukladanie súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Obžalovaná J. B. spáchala skutok kladený jej za vinu v tomto konaní skôr, než bol súdom prvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, v tomto prípade doručený trestný rozkaz
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T 77/2023, a preto ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j.
podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo bolo v tomto
prípade trestná sadzba uvedená v § 188 ods. 1 Trestného zákona. Aj v tomto prípade, dospel súd

k záveru, že na dosiahnutie generálnej a individuálnej prevencie postačí aj
samotná hrozba trestu, a teda nie je potrebné ukladať trest spojený s obmedzením osobnej slobody,
a preto za primeraný považoval trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov (teda trest pri znížení dolnej hranici
trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 1 Trestného zákona o 1/3 s ohľadom na jej
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní) pri určení

skúšobnej doby v trvaní 3 rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložené
obžalovanej skorším trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T 77/2023, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.
Takéto tresty uložené obžalovaným súd považoval za primerané a za dostatočné na
zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody zo strany poškodeného, bolo by jednak potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, berúc do úvahy

formu spáchania trestného činu (§ 20 Trestného zákona), ako aj postoj obžalovaných k predmetnému
zločinu, preto súd poškodenú stranu o s jej nárokom odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.