Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823010306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov

JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 28. mája 2024
prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/51/2023
z 18.1.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/51/2023 z 18.1.2024 v časti - vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenených výrokoch o vine a náhrade škody rozsudku

Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/51/2023 z 18.1.2024,

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom B. D. XXX/X,
E.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. k),
písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/51/2023 z 18.1.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. h) Tr. zák., na
skutkovom základe, že:

dňa 20.12.2022 v čase okolo 19:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo Ford Focus RS, ev. č. F., po
ceste I/78 cez mesto Námestovo smerom na Oravskú Jasenicu, rýchlosťou najmenej 67 km/hod., počas
toho v kilometri 22,3 pri autobusovej stanici v Námestove, v dôsledku neprimeranej rýchlosti zareagoval

s oneskorením minimálne 0,9 sekundy na chodca G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez riadne
vyznačený prechod pre chodcov približne kolmo na pozdĺžnu os cesty I/78 smerom od autobusovej
stanice a nachádzal sa približne v strede jazdného pruhu, pričom obžalovaný dolným okrajom nárazníka
a hranou prednej kapoty narazil do ľavého boku stehna a predkolenia ľavej nohy poškodeného, čímdošlo k miernej rotácii a naľahnutiu G. H. ľavou stranou trupu na prednú kapotu vozidla, vzápätí ľavou
čelovoustranoutvárenačelnéskloaľavýmlakťomnarozhraniečelnéhosklaastrechyvozidla,následne
v dôsledku brzdenia vozidla, bolo telo poškodeného odmrštené na pevný povrch cesty v smere jazdy

vozidla,
čím spôsobil G. H. mnohopočetné zranenia štruktúr dutiny lebečnej, zlomeniny skeletu, vnútrohrudné
a vnútrobrušné poranenia v komplexe nezlučiteľné so životom (polytraumatizmus), v dôsledku ktorých
poškodený umrel dňa 21.12.2022 o 18:30 hod. na oddelení Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny
Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku,

pričom A. B. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, dať prednosť chodcovi,
ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov a pritom ho neohroziť, tiež povinnosti
prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50
km/hod., teda dôležité povinnosti vodiča, ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. f/, § 16 ods.

1 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Za to bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39

ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 5 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného I. H. s nárokom na náhradu škody

na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku bol napadnutý odvolaním obžalovaného priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 18.1.2024, a to do všetkých jeho výrokov

(na č.l. 349 súdneho spisu). Dňa 14.2.2024 bolo okresnému súdu doručené podanie obžalovaného
prostredníctvom zvoleného obhajcu, ktorý písomne zdôvodnil podané odvolanie (na č.l. 363-366
súdneho spisu). Z podstatnej odvolacej argumentácie vyplýva, že ustálil rozsah podaného odvolania
proti výroku o treste a proti naň nadväzujúcim výrokom. Ďalej uviedol, že Okresný súd v Námestove
nepostupoval pri rozhodovaní o uložení trestu

v súlade so základnými zásadami ukladania sankcií uvedených v § 34 Tr. zák., preto je trest neprimerane
prísny. Trest nevychádzal zo zásady proporcionality. Klient sa ku skutku
v plnom rozsahu od začiatku trestného stíhania priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, čím dokladujú skutočnosti odôvodňujúce možnosť uloženia
alternatívneho trestu, s poukazom aj na legislatívny zámer novely Trestného zákona upúšťať od trestu

odňatia slobody ako univerzálneho trestu a priorizovanie primeraných alternatívnych trestov. Tiež
poukázal na ciele restoratívnej justície ako významného doplnku tradičného trestného konania o vhodné
alternatívy a na možnosť aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam aj v prípade
uznania viny podľa
§ 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.

Samostatným podaním doručeným okresnému súdu 28.3.2024 obhajca doplnil a rozšíril odvolaciu
argumentáciu (na č.l. 383-392, vrátane príloh). Namietal, že doslovné znenie výroku o treste
napadnutého rozsudku je v rozpore s jeho obsahom, čím táto situácia vytvára rozpor s princípom právnej
istoty a koncepciou legitímneho očakávania. Obžalovaný odôvodnene očakával, že ak vo výroku pri

určovaní trestu súd použil aj § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., táto skutočnosť sa aj prejaví na
výške trestu, teda tento bude nižší ako 2 roky. Ak mu bol napadnutým rozsudkom uložený trest v trvaní
2 roky, k aplikácii predmetných právnych noriem nemohlo dôjsť aj napriek ich deklarovanému použitiu
vo výroku o treste. Takáto situácia je v materiálnom právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je, neprípustná.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti odôvodnenia výroku o treste je nepreskúmateľné, čím
je porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Z odôvodnenia
rozhodnutia vôbec nevyplýva myšlienkový proces súdu, nakoľko sa obmedzil len na doslovnú citáciu
ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. v odôvodnení ani nebolcitovaný. Z nasledujúcich častí odôvodnenia je však zrejmé, že o aplikácii označeného ustanovenia ani
neuvažoval. Dôvody, prečo tak postupoval, neuviedol.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vôbec nie je zrejmé, ako sa s aplikáciou týchto právnych

noriem vysporiadal a či ich vôbec vzal do úvahy. Vzhľadom na to, že mu bol uložený najprísnejší možný
trest – nepodmienečný trest odňatia slobody, považuje
za obzvlášť dôležité poskytnúť presvedčivé odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, teda odpoveď na
všetky kľúčové momenty aplikácie práva majúce vplyv na určenie druhu
a výmery trestu. V súvislosti s aplikáciou § 34 ods. 4 Tr. zák. okresný súd zhodnotil osobu páchateľa,

následok trestného činu a vyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkusavšaknedozvedá,akosavovzťahukurčovaniudruhuavýmery
trestu vysporiadal so spôsobom spáchania činu, so skutočnosťou, že išlo
o spáchanie trestného činu z nedbanlivosti. Pri spôsobe spáchania činu dal do pozornosti znalecké
posudky vypracované v predmetnej veci z odborov zdravotníctva a cestná doprava vo vzťahu
k poškodenému. Poškodený mal podľa odhadu znalca v čase dopravnej nehody koncentráciu alkoholu

v krvi s hodnotou nad 3,00 promile, teda išlo o akútnu intoxikáciu alkoholom, ktorá sa výrazne
negatívnym spôsobom podieľala na jeho psychických, zmyslových a pohybových funkciách pred
predmetnou dopravnou nehodou. Znalec z odboru zdravotníctva popísal vo všeobecnosti stav takto
akútne intoxikovanej osoby alkoholom. Znalec z odboru dopravy uviedol, že poškodený neprechádzal
cez cestu bezpečne vo vzťahu

k skutočnej rýchlosti vozidla Ford a nemal na sebe žiadne reflexné prvky.
Obžalovaný má za to, že vyhlásenie o vine nemôže zabrániť vyhodnocovaniu prípadnej
spoluzodpovednosti poškodeného za vzniknutú dopravnú nehodu. Okresný súd síce opísal pomery
obžalovaného, ale bližšie sa týmito pomermi na určenie trestu nezaoberal. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že je otcom dvoch neplnoletých detí, žije spolu s nimi

a manželkou v jednej domácnosti. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody sa negatívne odrazí
na psychickom a finančnom stave rodiny, keďže na riadnom chode domácnosti, výchove a finančnom
zabezpečení rodiny sa podieľajú s manželkou rovným dielom. V tejto súvislosti navrhol vypočuť ako
svedka manželku G. B. k osobným pomerom obžalovaného. Tiež nie je zrejmé, ako sa súd riadil normou,
v zmysle ktorej má zabezpečiť, aby druh a výška trestu mala čo najmenší vplyv na rodinu a blízke osoby

páchateľa. Podľa názoru obhajoby boli splnené všetky podmienky na to, aby došlo k aplikácii § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. Ak dôvody neaplikácie tejto právnej normy nie sú v odôvodnení uvedené, dochádza k
porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v jeho neprospech. Poukázal, že doteraz nebol nikdy súdne trestaný,
má rodinu, o ktorú sa stará, chodí do práce, s výnimkou spáchaných priestupkov jeho správanie doposiaľ
nevybočovalo z rámcov slušného

a zodpovedného správania. Preto má za to, že k jeho náprave nie je nevyhnutné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. V rozpore s názorom okresného súdu tvrdí, že ochrana spoločnosti sa v
dostatočnej miere zabezpečí uloženým trestom zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
a rovnako podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. To, že bude vo výkone trestu,
neochráni spoločnosť viac ako kombinácia navrhovaných trestov. Vo vzťahu k prednosti individualizácie

trestu pred efektom všeobecnej prevencie poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn.
23To/73/2017 zo dňa 25.9.2017.
Ojehovnútornompostojikspáchanémutrestnémučinusvedčianasledujúceskutočnosti:Dňa27.3.2024
uhradil synovi poškodeného - I. H. všetky preukázané náklady, ktoré vznikli v súvislosti s následkami
spáchaného trestného činu a ktoré zdokladoval poškodený vyšetrovateľovi. K tomu predložil poštový

poukaz na adresu zo dňa 27.3.2024 (na č.l. 387 súdneho spisu). Zabezpečil odslúženie svätej omše
vo Farnosti sv. Petra a Pavla apoštolov v Zubrohlave dňa 4.3.2024 za zosnulého poškodeného (viď
priložené farské oznamy na č.l. 388 súdneho spisu). Dňa 1.3.2024 zaniesol smútočnú kyticu na miesto
posledného odpočinku zosnulého poškodeného (fotografie miesta posledného odpočinku G. H. na
č.l. 389-390 spisu). Je mu nesmierne ľúto, čo sa stalo. S touto tragickou udalosťou doposiaľ nie je

vysporiadaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol krajskému súdu, aby zrušil rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. a),
b), e) Tr. por., alternatívne aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine,

odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil
s uložením primeranej skúšobnej doby, resp. uložil alternatívny trest uvedený v § 53 ods. 1, ods. 4, § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trest zákazu činnosti v súlade s § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.Súčasťou spisu je aj vyjadrenie poškodeného k odvolaniu obžalovaného prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne (na č.l. 397-403 súdneho spisu). Poškodený vyjadril nesúhlas

s argumentáciou obžalovaného ohľadom zmiernenia trestu. Je toho názoru, že počas vyšetrovania
a následne na pojednávaní svoje konanie dostatočne úprimne neoľutoval a sám dobrovoľne neurobil
úkony smerujúce aspoň k čiastočnému zmierneniu spôsobenej straty pozostalých a k náhrade
spôsobenej škody. Zvažovať alternatívnu formu trestu je možné za predpokladu, že by nedošlo k takému
následku ako v posudzovanom prípade. Rozhodnutie súdu ohľadom druhu a výšky trestu považujú za

správne a zákonné. Súd bral do úvahy nielen zásah do ľudských práv a slobôd odsúdeného, ale aj
zásah do ľudských práv a slobôd poškodeného a v prípade usmrtenia aj jeho pozostalých. Uviedol, že
poškodený G. H. mal síce v čase dopravnej nehody koncentráciu alkoholu v krvi nad
3 promile, avšak z videozáznamu zachytenej chôdze poškodeného nebadať, že by sa správal tak, ako
to vo všeobecnosti v znaleckom posudku popisujú znalci z odboru zdravotníctva. Chôdza zosnulého
tesne pred dopravnou nehodou bola prirodzená, plynulá, bez náznakov dezorientácie a neprimeranosti.

V nasledujúcich častiach vyjadrenia poškodený poukazuje
na závery znaleckých posudkov, či už z odboru cestná doprava alebo zdravotníctvo. Čo sa týka
vnútorného postoja odsúdeného k spáchaniu trestného činu, tak všetky ním následné úkony vykonané
po vynesení rozhodnutia okresného súdu v spolupráci s jeho obhajcom považujú za účelové, nakoľko
boli realizované viac ako rok po dopravnej nehode a viac ako dva mesiace po vynesení rozsudku.

Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že prejav úprimnej ľútosti obžalovaným nad úmrtím poškodeného bol
počas celého trestného konania len formálny a účelový. Súčasne poukázal, že pred dopravnou nehodou
bol odsúdený A. B. opakovane sankcionovaný za priestupky v doprave, pričom výpis z evidencie
priestupkov je súčasťou trestného spisu. Nesúhlasí so stanoviskom uvedeným v odvolaní a žiada, aby
krajský súd potvrdil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo.

Iné vyjadrenia strán trestného konania k odvolaniu obžalovaného nie sú súčasťou spisu.

Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom o odvolaní obžalovaného prokurátorka v konečnom
návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Trest uložený

okresným súdom považuje za zákonný, dôvodný a spravodlivý. V tejto súvislosti poukázala na
priestupkovú minulosť obžalovaného na úseku cestnej dopravy a tiež na následok trestného činu, kde
porušením dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného došlo k fatálnemu následku na živote inej osoby.
Splnomocnenkyňa poškodeného zotrvala
na svojom písomnom vyjadrení, k čomu poškodený dodal, že peniaze boli zaslané, ale tieto si neprevzal,

čiže ide o účelovú ľútosť obžalovaného. Obhajca v konečnom návrhu po vyjadrení sústrasti pozostalým
uviedol, že obžalovaný sa snažil zmierniť následky svojho konania a poukázal na ním prejavený
postoj v odvolaní. Zaplatil najmä úhradu vyčíslenú poškodeným. Pokiaľ ide o vyjadrenie poškodeného
k odvolaniu, ním uvádzané skutočnosti (alkohol u chodca, oblečenie, spôsob prechodu a pod.) tieto budú
predmetom občianskoprávneho konania. Nesúhlasil so spochybňovaním úprimne prejavenej ľútosti

poškodenýmavtejtosúvislostiuviedol,ženedošlonapríkladkvráteniufinančnejhotovosti.Tátotragická
udalosť postihla aj rodinu obžalovaného. Obhajca odkázal na odôvodnenie odvolania, ako aj jeho
odvolací návrh s tým, že opätovne žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 2 Tr. por. zrušil
rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku
o vine, odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil s uložením primeranej skúšobnej doby. Obžalovaný sa pripojil
k svojmu obhajcovi a požiadal súd o zhovievavosť a miernejší trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., na to

oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods.
1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nachyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania – do výroku o treste
krajský súd dospel k záveru, že hoci okresný súd uložil obžalovanému zákonný trest, takto uložený trest
považoval za neprimerane prísny, preto sa čiastočne stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, čo
v konečnom dôsledku viedlo krajský súd k zrušeniu napadnutého rozsudku v časti – vo výroku o treste
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným

členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Primárne treba uviesť, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie pre uloženie trestu a zákonným
spôsobom v súlade s ust. § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. Tiež je treba zvýrazniť, že krajský súd na rozdiel od

obhajoby sa stotožnil aj s druhom uloženého trestu, a to nepodmienečným trestom odňatia slobody za
skutok, pre ktorý urobil obžalovaný vyhlásenie o vine a po procesne bezchybnom postupe a prijatí tohto
vyhlásenia súdom bol uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. h) Tr. zák. a súd
dokazovanie obmedzil v súvislosti s rozhodnutím o treste a nároku na náhradu škody.

Pokiaľ ide o druh uloženého trestu, v tomto smere krajský súd poukazuje najmä
na druh porušenej povinnosti vodiča, že v obci sa pohyboval nedovolenou rýchlosťou o 17 až 21 km/hod.
vyššou a ďalej spôsobil nenapraviteľný následok – následkom protiprávneho konania obžalovaného je
smrť poškodeného (smrť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou). K zrážke s chodcom došlo na

priechodeprechodcov,tedaobžalovanýakovodičobmedzilchodcavjehochránenompriestore.Chodec
prechádzal po priechode pre chodcov kolmo na vozovku, priestor bol dostatočne osvetlený, teda vodič
mohol vnímať aj chodca v čiernom – tmavom oblečení (svietila pouličná lampa a nahromadený snehodrážal svetlo). Obžalovaný poznal miesto zrážky, prechádzal tadiaľ často, miesto dopravnej nehody
bolo
vo frekventovanej časti obce, vedľa je autobusová stanica, oproti je obchodný dom Terno. Chodec

z technického hľadiska nevytvoril náhlu prekážku a pri rešpektovaní dovolenej rýchlosti a včasnej reakcii
by k zrážke nedošlo. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. e)
zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov - dbať na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči
osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Od charakteru porušenej povinnosti vodiča

amiestazrážkychodcasaodvíjaajuholpohľadukrajskéhosúdunaspáchanýskutokatrestzaňuložený.
Pokiaľ by sa obžalovaný správal v súlade so zákonnou požiadavkou zvýšenej opatrnosti voči chodcom
avpredstihureagovalnarizikovémiesto,bolbyschopnýchodcavčasspozorovaťasprávnereagovaťna
vzniknutú situáciu. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že chodec sa považuje za zraniteľnejšieho
účastníka cestnej premávky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný porušil povinnosť vodiča
podľa § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Zvýšenú opatrnosť v blízkosti priechodu pre chodcov je

nevyhnutne a bezpodmienečne potrebné od vodičov vyžadovať a porušenie takejto povinnosti vzhľadom
na miesto zrážky chodca sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti podľa § 138 písm. h) Tr. zák.

Alkohol u chodca v zistenej miere, ako aj tmavé oblečenie, z pohľadu individuálnych okolností stíhaného
skutku, z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti voči obžalovanému neboli významné skutočnosti,

tieto však môžu mať vplyv na posúdenie zodpovednosti
za škodu v civilnom konaní.
Je neprehliadnuteľné, že obžalovaný od začiatku trestného konania nespochybňoval svoju vinu na
dopravnej nehode, priznal sa, oľutoval svoje konanie a pred súdom urobil vyhlásenie o svojej vine.
Uvedené súd bral do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. O existencii

označenej poľahčujúcej okolnosti nemal odvolací súd žiadne pochybnosti a nepokladal ju ani za účelovú.
Nenapovedá tomu prejavený postoj obžalovaného, aj keď s časovým odstupom. Prežívanie traumy
a spôsob vysporiadania sa s konaním, ktoré skončilo smrťou inej osoby, je rýdzo individuálna záležitosť.
Okresný súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života podľa § 36 písm.
j) Tr. zák. Túto poľahčujúcu okolnosť krajský súd musel prevziať do výrokovej časti rozsudku, pretože

odvolanie podal len obžalovaný, ale krajský súd nezdieľa názor okresného súdu, že táto poľahčujúca
okolnosť mu patrí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na opakované porušovanie dopravných
predpisov, o čom vypovedá evidenčná karta vodiča, zvlášť opakované priestupky za nedodržanie
rýchlosti. Bolo to práve opätovné porušenie dopravných predpisov, ktoré viedlo k jeho trestnému stíhaniu
v danom prípade (opakované postihy

za rýchlosť v priestupkovom konaní). Táto poľahčujúca okolnosť by nemala obžalovanému patriť.
Vzhľadom na prejavený postoj obžalovaného k následkom dopravnej nehody, ktoré doplnil aj vo svojej
odvolacej argumentácii, že vyvinul úsilie o odstránenie škodlivých následkov, mu krajský súd priznal
ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák. Skutočnosť, že poškodený odmietol prijať
finančné prostriedky, na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nemá žiadny vplyv. Evidentná prevaha

poľahčujúcich okolností, pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti, viedla k zníženiu hornej hranice
zákonom určenej trestnej sadzby o jednu tretinu (základná trestná sadzba 2 až 5 rokov), t.j. na 4 roky.
Postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu viedol krajský súd po preskúmaní veci, s ohľadom
na skutočnosti, že obžalovaný nebol doteraz súdom postihnutý za inú trestnú činnosť, k aplikácii ust. §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, teda vo výmere 16 mesiacov (upravená trestná sadzba
16 mesiacov až 4 roky). Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav akceptoval aplikáciu vyššie
označeného ustanovenia, ktorého materiálna aplikácia a pretavenie do odôvodnenia napadnutého
rozsudku chýbalo, a v tejto časti aj doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. na základe zisteného skutkového stavu veci krajský súd nezistil
žiadne dôvody. V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je zmienka o jeho aplikácii ani citáciou, preto
jeho uvedenie vo výroku rozsudku krajský súd považoval iba za formálny nedostatok. Inak povedané,
vo výroku napadnutého rozsudku okresný súd uviedol ustanovenie, ktoré nemal ani v úmysle použiť na
daný prípad, preto označené ustanovenie krajský súd vo výrokovej časti rozsudku uvádza len formálne,

nakoľko odvolanie podal len obžalovaný.

Krajský súd odmietol doplnenie dokazovania výsluchom manželky obžalovaného, nakoľko k osobným
pomerom sa vyjadroval sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní a následne skutočnosti o jehoosobných pomeroch vyplývajú aj zo správ o povesti - z posudku obce. Obžalovaný neuvádzal žiadnu
mimoriadnu zmenu osobných pomerov, ktorá by nastala v priebehu trestného stíhania, na ktorú by bolo
potrebné adekvátnym spôsobom reflektovať. Je prirodzené, že výkon trestu odňatia slobody postihne

istým spôsobom aj rodinu, ale to
je všeobecný dopad tohto druhu uloženého trestu v každom jednotlivom prípade.
Na zohľadnenie zásady, že trest má postihnúť len páchateľa a má mať čo najmenší dopad
na jeho rodinu, súd musí mať k dispozícii nejaké osobitné okolnosti rodiny, nakoľko výkon tohto druhu
trestumávždynepriaznivýdopadnarodinu.Takétookolnostisúdnezistil,pretotátozásadanemohlamať

plné uplatnenie v danom prípade. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného
činu, je už sama osebe zohľadnená v zákonnej trestnej sadzbe za súdený prečin, preto nie je potrebné
túto skutočnosť zvlášť zdôrazňovať. Krajský súd neuvažoval ani o inom alternatívnom treste, či už
peňažnom treste alebo treste domáceho väzenia, s poukazom na účel trestu v rovine tak individuálnej,
ako aj generálnej prevencie.

Obžalovaného na výkon trestu odvolací súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko boli splnené zákonné podmienky § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák.

Rovnako za primeraný a zákonný považoval krajský súd aj trest zákazu činnosti vodiča vo výmere 5

rokov, tak ako ho ustálil aj okresný súd. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla, preto je potrebné na jeho prevýchovu vplývať aj týmto druhom trestu. V tejto
súvislosti súd poukazuje tiež na druh porušenej povinnosti, ako aj spôsobený nenapraviteľný následok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti predmetného rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.