Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517203144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3517203144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Tomášovou, so sídlom Železničná 90/12,
Považská Bystrica, proti žalovanému F. D. D. - F., so sídlom G. XXXX, E., IČO: XX XXX XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12,

Trenčín, IČO: 52 471 420, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. decembra 2023, č.k.
NM-7Cpr/15/2017-777, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. apríla
2024,
č.k. NM-7Cpr/15/2017-829, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi

zamestnávateľom (žalovaným) a zamestnancom (žalobkyňou) je neplatné a domáhala sa zaplatenia
náhrady ušlej mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného na základe
pracovnej zmluvy
od 04.01.1993, v zmysle ktorej do 01.11.1995 mala dojednaný druh práce skladníčka.
Od 01.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a prevádzkar a dňa 01.07.2013
sa zmenil druh práce na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku. Ich zriaďovateľ TSK v Trenčíne
vykonal v roku 2016 kontrolu u zamestnávateľa. Predmetom kontroly bolo zabezpečiť dodržiavanie

hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti
pri hospodárení s verejnými financiami organizácie a dodržiavanie verejného obstarávania.
Kontrolované obdobie bol rok 2015 a prvý pol rok 2016. Verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa
(žalovaného) nebolo v kompetencií žalobkyne a nebola touto činnosťou nikdy poverená. Výsledkom
kontroly bol návrh správy č. 522016 zo dňa 15.12.2016, ktorý bol doručený riaditeľke H. B. G. dňa
21.12.2016 s tým, že riaditeľka žalovaného bola zaviazaná predložiť prijaté opatrenia na odstránenie

nedostatkov do 20.01.2017.
Po vykonanej kontrole a oboznámení s jej závermi, dňa 20.01.2017 riaditeľka H. B. G. predvolala
žalobkyňu a slovne jej oznámila, že s poukazom na uvedenú správu, ktorej závery považuje za obzvlášťzávažné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, rozhodla sa s ňou okamžite ukončiť pracovný pomer.
Žalobkyňa bola z reakcie riaditeľky prekvapená a požiadala, aby jej listinu zaslala poštou. Listinu, ktorú
riaditeľka držala v ruke,

o ktorej sa vyjadrovala, ako o úkone okamžitej výpovede, žalobkyni nezaslala. Žalobkyňa doposiaľ nemá
doručenú listinu, ktorá má byť podkladom na okamžité ukončenie jej pracovného pomeru. Žalobkyňa
popiera, že sa dopustila konania, ktoré spĺňa zákonné náležitosti okamžitého skončenia pracovného
pomeruzdôvoduobzvlášťzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny.Žalovanýkpodanejžalobeuviedol
že, na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 01.01.1995 bol medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorený

pracovný pomer
a na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2013 bol dojednaný druh práce vedúca
ekonomicko-prevádzkového úseku. Ako vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku sa žalobkyňa s
obsahom tejto pracovnej náplne oboznámila dňa 24.06.2013, čo potvrdila svojím podpisom. Dňa
01.04.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, do doby vymenovania riaditeľa a dňa
05.06.2016 bolo poverenie zrušené. Na základe poverenia

č.52/2016bolavčaseod16.11.2016do14.12.2016vykonanáfinančnákontrolazaúčelomdodržiavania
podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015
a 1. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly je Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v F. D. D.
- F., E., s ktorou sa dňa 21.12.2016 oboznámil štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy
o výsledku finančnej kontroly, bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku

čoho
v organizácií preukázateľne došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu
verejných prostriedkov. Kontrolná skupina v návrhu správy uviedla, že zistené nedostatky pri
nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín predmetného verejného obstarávania,
ako aj ich jednotkových cien, nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých

druhov potravín (predávajúci) a verejným obstarávateľom (kupujúci). Dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol
žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny. V Zápisnici o oznámení dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o doručení listín žalobkyni dňa 20.01.2017 sa uvádza, že na základe výsledkov
uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú

obsahom pracovnej náplne ekonómky, a to najmä s nerešpektovaním zásady hospodárnosti
a šetrného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej
zaobchádzanie s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky žalobkyne
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru si žalobkyňa chcela oznámenie najskôr prečítať, čas

na prečítanie jej bol poskytnutý. Žalobkyni bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia
opatrovateľky, pričom k ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola opätovne vyzvaná
k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa odmietla
podpísať prevzatie. Uvedeného oznámenia dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a
doručenia listín žalobkyni sa zúčastnili okrem štatutárneho orgánu aj traja svedkovia (A. A. I., J. K., B.

E.), ktorí zápisnicu podpísali. V dokumente Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017
žalovaný taktiež citoval § 47 ods. 1 písm. b), § 81, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona
č. 553/2003 Z. z., bod 11.1, bod 11.2, bod 11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom
žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z akého dôvodu považuje konanie žalobcu za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe opisu pracovných činností vedúcej ekonomicko-

prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 (účinnosť 01.07.2013) bolo povinnosťou žalobkyne, okrem
iného, prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice,
ktoré upravujú zaobchádzame s majetkom štátu. Nakoľko žalobkyňa u žalovaného zastávala vysokú
pracovnú pozíciu so širokým rozsahom oprávnení, zodpovedal tomu aj vyšší stupeň zodpovednosti
oproti bežným zamestnancom. Výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukázali na nesúlad s riadne

vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne žalobkyne, a to povinnosť prísne
rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zvereným majetkom, dodržiavať zásady
a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa zároveň ako vedúci pracovník
bola povinná v zmysle bodu 11.2 Pracovného poriadku riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. V
období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, ako štatutárny

zástupca žalovaného a v tomto období vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a
vyjadrovala sa či je alebo nie je finančná operácia alebo jej časť v súlade s rozpočtom na rok 2016,
jednak ako zamestnanec, avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím podpisom žalobkyňa
na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzovala prípustnosť finančnýchoperácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzovala prípustnosť finančných
operácií. To znamená, že žalobkyňa ich kontrolovala aj schvaľovala zároveň. Na platobných poukazoch
za toto obdobie figuruje na listinných dokladoch podpis žalobkyne na strane zamestnanca ako aj na

strane vedúceho zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska platného legislatívneho rámca zákona o
finančnej kontrole prípustný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný okamžite ukončil
so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože
konala v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jej pracovnej náplne. Pracovný pomer so
žalobkyňou žalovaný skončil dňa 20.01.2017

na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, ktorej prílohou bol dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 20.01.2017. Oba uvedené dokumenty boli žalobkyni odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo
preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a o doručení
listín žalobkyni dňa 20.01.2017. Keďže žalobkyňa uvedené dokumenty odmietol prevziať, účinky
doručenia nastali odmietnutím prevzatia týchto dokumentov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má

žalovaný za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je platné, preto navrhol žalobu zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa bola
zamestnankyňou žalovaného na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1995,

v zmysle ktorej mala dojednaný druh práce skladníčka, následne došlo k zmene pracovnej zmluvy na
druh práce prevádzkový pracovník. Od 01.10.2003 došlo k zmene druhu práce na finančný účtovník a
prevádzkar. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 24.06.2013 sa zmenil druh práce na vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku
súčinnosťouod01.07.2013.Dňa24.06.2013žalobkyňaobdržalapripodpisedohodyozmenepracovnej

zmluvy aj Opis pracovných činností, s ktorým obsahom sa oboznámila dňa 24.06.2013, čo potvrdila
svojím podpisom. Dňa 01.04.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného podľa § 5 ods. 9
zákona č. 552/2003 Z. z. na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa
31.03.2016, do doby vymenovania riaditeľa žalovaného. Dňom 05.06.2016 bolo toto poverenie zrušené.
Žalobkyňa bola poverená riadením žalovaného v období od 01.04.2016 do 05.06.2016. Na základe

poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do
14.12.2016 vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného
obstarávania počas obdobia roku 2015 a I. polrok roku 2016. Výsledkom tejto kontroly bol Návrh
správy o výsledku finančnej kontroly v rozpočtovej organizácií F. D. D. - F., E., s ktorou sa dňa
21.12.2016 oboznámil štatutárny zástupca zamestnávateľa. V návrhu správy o výsledku finančnej

kontroly bolo konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho preukázateľne
došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31
ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Kontrolná skupina
v návrhu správy uviedla zistenia, vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v
kúpnych zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie

(dodávateľa) boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného
ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov
vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť A. D., D., pričom predložené skontrolované
faktúry boli vystavené dodávateľom H., D.. D.; výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry
obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená v cenovej

ponuke; v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č. 160/16, č.
229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou
a vyfakturovanými cenami v sume 692 eur; pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný
spôsob fakturovania taktiež od spoločnosti H., D.. D. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16,
č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 predstavuje 317,27 eur. Vyššie opisované zistenia sa objavili aj v

roku 2015. Uvedené nedostatky pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín
predmetného verejného obstarávania, ako aj ich jednotkových cien, nie sú v súlade
s uzatvorenými zmluvami medzi dodávateľom jednotlivých druhov potravín (predávajúci)
averejnýmobstarávateľom(kupujúci).Naporadedňa02.01.2017štatutárnyzástupcažalovanéhožiadal
od žalobkyne, ako od riadiaceho pracovníka ekonomicko-prevádzkového úseku, na ktorom boli zistené

nedostatky vážneho charakteru, vyjadrenie k výsledku kontroly. Dňa 03.01.2017 žalobkyňa doručila
štatutárnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie
k výsledku kontroly, v ktorom uviedla, že riadi 31 zamestnancov a každý má svoju náplň práce v zmysle
Pracovného poriadku. Žalobkyňa uviedla, že nie je osobou spôsobilouna verejné obstarávanie, nemá to v pracovnej náplni, nie je ani štatutár, ktorý podpisuje uzatvorené
zmluvy s dodávateľskými spoločnosťami. Z jej strany dochádzalo ku kontrole finančnej, kde kontrolovala
celkovú sumu faktúry a jej zaúčtovanie v zmysle zákona

o účtovníctve a finančnú kontrolu za rozpočet. Je nemysliteľné, aby žalobkyňa pri svojej rozsiahlej
pracovnej náplni kontrolovala názov obstarávaného tovaru, jednotkovú cenu podľa verejného
obstarávania.

3. Zo Zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru

a o doručení listín A. B. (žalobkyni) dňa 20.01.2017 vyplynulo, že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol
žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného
H. B. G. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny,
a to na základe výsledkov uskutočnenej finančnej kontroly poukazujúcich na nesúlad s riadne
vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne ekonómky, najmä s nerešpektovaním
zásady hospodárnosti a šetrného nakladania

so zverenými finančnými prostriedkami a porušením smernice upravujúcej zaobchádzanie
s majetkom štátu, došlo zo strany ekonómky pani B. A. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
Ukončenie pracovného pomeru končí doručením oznámenia
o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru si pani B. chcela oznámenie najskôr prečítať, čas

na prečítanie jej bol poskytnutý, následne jej bola ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, k
tejto ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola pani B. opätovne vyzvaná k podpísaniu prevzatia
oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom odmietla podpísať prevzatie. Oznámenia
dôvodu okamžitého ukončenia pracovného pomeru a doručenia listín žalobkyni sa zúčastnili okrem
štatutárneho orgánu

(H. B. G.) aj traja svedkovia, a to A. A. I., J. K., B. E., ktorí predmetnú zápisnicu podpísali. Žalovaný
skončil
so žalobkyňou pracovný pomer Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola písomná listina označená
ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017, v ktorej listine žalovaný uviedol všetky

dôvody, pre ktoré sa rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou a taktiež citoval § 47
ods. 1 písm. b), § 81, § 82 Zákonníka práce, § 8 zákona č. 553/2003 Z. z., bod 11.1, bod 11.2, bod
11.3 pracovného poriadku žalovaného, pričom žalovaný v tomto dokumente jednoznačne vymedzil, z
akého dôvodu považuje konanie žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa bodu
11.1 Pracovného poriadku je zamestnanec povinný: - pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl,

vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku
na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce
sa na prácu ním vykonávanú ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť majetok pred jeho poškodením, stratou, zničením a nekonať v

rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach o ktorých
sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným
osobám. Podľa bodu 11.2 Pracovného poriadku je vedúci zamestnanec povinný riadiť a kontrolovať
prácu zamestnancov, utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci, zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa predpisov, kolektívnej zmluvy a pracovných

zmlúv, utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov
a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej
disciplíny, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
Podľa bodu 11.3 Pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä
nesplnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov

vedúcich pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia.
Zo Zápisnice zo dňa 13.01.2017 vyplynulo, že dňa 13.01.2017 sa uskutočnilo rokovanie
vo veci nedodržania zmluvných podmienok z kúpnej zmluvy č. 8/2016 (potravinárske výrobky), kúpnej
zmluvy č. 7/2016 (vajcia čerstvé, konzumné), kúpnej zmluvy č. 6/2016 (mlieko a mliečne výrobky), ktoré
boli uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim

a spoločnosťou H., D.. D.,L. V zápisnici sa uvádzajú zistenia, že predávajúci nedodržal v
niektorých prípadoch zazmluvnené jednotkové ceny a keďže preukázateľne došlo u žalovaného
k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov, je dôvodné
vymáhať škodu od oprávnenej osoby. V zmysle zápisnice sa osoby oprávnené konať za jednotlivésubjekty dohodli na náhrade škody, ktorá vznikla nedodržaním zazmluvnených vysúťažených
jednotkových cien potravín podľa vyčíslenia škodovej komisie. Dňa 10.02.2017 došlo u žalovaného k
spísaniu Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie

za účelom vyčíslenia hodnoty rozdielu medzi záväznými zmluvnými cenami vyplývajúcimi
z platne uzatvorených zmlúv a vyfaktúrovanými cenami potravín, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec,
mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných subjektov H., D.. D.. Prílohou Zápisnice
zo dňa 10.02.2017 je tabuľka výpočtov.
Z Dobropisu č. 244700002 vystaveného dňa 04.05.2017 a splatného dňa 25.05.2017 spoločnosťou H.,

D.. D. vyplynulo, že spoločnosť H., D.. D. ako dodávateľ sa zaviazal uhradiť odberateľovi F. D. D. F.
sumu 6.960,56 eur.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 12 ods. 2,
§ 38 ods. 1, 4, § 47 ods. 1 písm. b), § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 74,
§77,§79ods.1,2,§81písm.a),c),e),§82písm.a),e),f)zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkpráce(ďalej

len „Zákonník práce“). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dôvodná, preto ju zamietol.
Pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný skončil dňa 20.01.2017 okamžite, z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, a to na základe listiny Oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorej prílohou bol

dokument Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Obidva dokumenty boli žalobkyni
odovzdávané osobne dňa 20.01.2017, čo preukazuje aj Zápisnica o oznámení dôvodu okamžitého
ukončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017. V konaní nebolo sporné, že
medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná
zmluva zo dňa 01.01.1995, pričom posledná dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzatvorená

dňa 24.06.2013 a súčasťou dodatku bol aj opis pracovných činností zo dňa 24.06.2013. Žalobkyňa
počas svojho pracovného pôsobenia nebola disciplinárne riešená za porušenie pracovnej disciplíny.
Kontrolované obdobie bolo
od 01.01.2015 do 30.06.2016. K namietaniu, že žalobkyni dňa 20.01.2017 nebolo doručované
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru súd konštatoval, že na základe Zápisnice o

oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručení listín A. B. dňa 20.01.2017,
ako aj z výpovede svedkýň A. A. I., J. K., B. E., ktoré boli dňa 20.01.2017 prítomné pri oznámení
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a doručení listín žalobkyni, mal súd za preukázané,
že dňa 20.01.2017 o 9:00 hod. bol žalobkyni oznámený štatutárnym zástupcom žalovaného H. B. G.
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom sa žalobkyni doručili aj listiny. Pri odovzdávaní

oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru si žalobkyňa chcela oznámenie najskôr prečítať,
čas
na prečítanie jej bol poskytnutý. Žalobkyni bola následne ponúknutá voľná pracovná pozícia
opatrovateľky, k tejto ponuke sa nevyjadrila. Na záver jednania bola žalobkyňa opätovne vyzvaná
k podpísaniu prevzatia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobkyňa odmietla

podpísať prevzatie, preto sa v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce považuje okamžité skončenie
pracovnéhopomeruzadoručenédňom,kedyžalobkyňaprijatiepísomnostíodmietla,t.j.dňa20.01.2017.
Žalobkyňa vzniesla námietku preklúzie lehoty
a uviedla, že subjektívna lehota na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu obzvlášť závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je dvojmesačná odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení

disciplíny žalobkyňou, nastala po vyhotovení záverečného protokolu
od orgánu, ktorý kontrolu vykonával, čo v danom prípade bolo v mesiaci december 2016. Čo sa týka
objektívnej lehoty, teda kedy dôvod vznikol, žalobkyňa namietala, že kontrolou, kedy sa zriaďovateľ
zaoberal faktúrami za obdobie rokov 2015 až 2016, zriaďovateľ zistil nezrovnalosti a na základe toho
objektívna lehota porušenia disciplíny má byť počítaná

od roku 2015, od vyhotovenia prvej faktúry, preto objektívna lehota jedného roka uplynula
v roku 2016. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie
o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci
objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu v zmysle

§ 68 ods. 2 Zákonníka práce, o začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63
ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja č.
52/2016 bola v čase od 16.11.2016 do 14.12.2016 vykonaná finančná kontrolaza účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania počas obdobia roku 2015
a 1. polrok roku 2016. Výsledkom kontroly bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly v organizácií
F. D. D. - F., E., s ktorým sa dňa 21.12.2016 oboznámil vtedajší štatutárny zástupca zamestnávateľa H.

B. G.. Týmto dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou. Nakoľko bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa
20.01.2017,subjektívnalehotaboladodržaná.Čosatýkajednoročnejobjektívnejlehoty,tázačínaplynúť
odo dňa, keď dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Kontrolovaným obdobím
finančnej kontroly bolo obdobie

od 01.01.2015 do 30.06.2016. Vzhľadom na to, že žalobkyni bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru doručené dňa 20.01.2017, pochybenia, ktoré sa udiali do 20.01.2016 nemôžu byť dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru a súd na tieto ani neprihliadol, podstatné obdobie na
posúdenie predmetných výsledkov kontroly bolo obdobie od 20.1.2016 do 30.06.2016. Čo sa týka
porušení uvedených v listine „Závažné porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 20.01.2017, súd mal z
vykonaného dokazovania, najmä

z Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly, z Opisu pracovných činností žalobkyne
zo dňa 24.06.2013, z bodu 11.1, 11.2, 11.3 Pracovného poriadku, za preukázané, že žalobkyňa ako
vedúca zamestnankyňa bola zodpovedná najmä za nasledovné zistenia, a to
vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v kúpnych zmluvách, súčasťou
ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie (dodávateľa), boli v

niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli
pre F. D. D. ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny,
hydinových výrobkov vyhrala v roku 2016 v elektronickej aukcii spoločnosť A. D., D., predložené
skontrolované faktúry boli vystavené dodávateľom H., D.. D.; výberovým spôsobom skontrolované
predložené faktúry obsahovali jednotlivé položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola

zazmluvnená
v cenovej ponuke; v prípade faktúr kontrolovaných výberovým spôsobom bol na došlých faktúrach č.
160/16, č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 ako príklad uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou
ponukou a vyfaktúrovanými cenami v sume 692 eur bez DPH;
pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný spôsob fakturovania taktiež

od spoločnosti H., D.. D. a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16,
č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 predstavuje 317,27 eur bez DPH. Súd mal za preukázané, že
v čase doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, bola škoda za rozhodné obdobie od
20.01.2016 do 30.06.2016 vyčíslená v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 15.12.2016,
v zmysle ktorého hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou

a vyfaktúrovanými cenami je v sume 1.009,27 eur bez DPH, a to v prípade faktúr č. 160/16,
č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16, č. 274/16 (spolu vo výške 692 eur bez DPH) a v prípade faktúr č. 219/16,
č. 235/16, č. 233/16, č. 245/16 (spolu vo výške 317,27 eur bez DPH).
K námietke žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti okamžitého skončenia z dôvodu, že celá škoda, ktorá
vznikla žalovanému, bola následne dobropisovaná, súd uviedol, že skutočnosť, že po okamžitom

skončení pracovného pomeru sa podarilo žalovanému vyrokovať dobropisom zníženie výšky škody,
nemôže byť dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalovaný v čase
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerunemoholvedieť,žerokovaniamisadobropisompodarívýšku
škody znížiť. Je právne irelevantné, že škoda bola následne dobropisovaná, podstatné v tomto smere
pre posúdenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že škoda žalovanému

vznikla. Súd zistil, že ďalšími porušeniami žalobkyne uvedenými v listine Závažné porušenie disciplíny
zo dňa 20.01.2017 bolo, že v období od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením
žalovaného na základe poverenia predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016,
zároveň v tomto období bola žalobkyňa štatutárnym zástupcom žalovaného. V uvedenom období
žalobkyňa vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska jej prípustnosti a vyjadroval sa či je alebo nie je

finančná operácia alebo jej časť v súlade
s rozpočtom na rok 2016 jednak ako zamestnanec, avšak zároveň aj ako vedúci zamestnanec. Svojím
podpisom žalobkyňa na platobných poukazoch ako aj na krycích listoch žalovaného potvrdzovala
prípustnosť finančných operácií alebo ich častí a následne vlastnoručným podpisom potvrdzovala
prípustnosť finančných operácií. To znamená, že žalobkyňa ich kontrolovala aj schvaľovala zároveň. Na

platobných poukazoch za toto obdobie figuruje
na listinných dokladoch podpis žalobkyne jednak na strane zamestnanca, ako aj na strane vedúceho
zamestnanca. Tento postup nie je z hľadiska platného legislatívneho rámca zákona o finančnej kontrole
prípustný. V prípade došlých faktúr č. DF160/16, č. DF190/16,č. DF229/16, č. DF251/16, č. DF265/16 žalobkyňa osobne schválila prípustnosť finančnej operácie
nezmluvnému subjektu H., D.. D. vo veci dodávky, ktorá mala byť predmetom zmluvy mraziarenské
výrobky, hydina, hydinové výrobky. Tieto porušenia sú okrem iných uvedené v listine Závažné porušenie

disciplíny zo dňa 20.01.2017. K tvrdeniu žalobkyni, že verejné obstarávanie v mene zamestnávateľa
(žalovaného) nebolo v jej kompetencii a nebola touto činnosťou nikdy poverená, súd uviedol, že
žalobkyňa zastávala pozíciu vedúca ekonomicko-prevádzkového úseku. Na základe opisu pracovných
činností vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 žalobkyňa mala povinnosť riadiť
ekonomicko-prevádzkový úsek a jej povinnosťou bolo tiež prísne rešpektovať zásady hospodárnosti,

šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom
štátu. Žalobkyňa ako vedúci pracovník bola povinná v zmysle bodu 11.2 Pracovného poriadku riadiť a
kontrolovať prácu zamestnancov. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že verejné obstarávanie nebolo
v jej kompetencii, keďže zamestnanci zodpovední za verejné obstarávanie patrili do ekonomicko-
prevádzkového úseku, v ktorom bola žalobkyňa vedúcou a bola povinná ich prácu kontrolovať.
Žalobkyňa bola kompetentnou osobou na vykonávanie finančnej kontroly podľa § 5 ods. 1 písm. c), d)

a h) zákona
č.357/2015Z.z.ofinančnejkontroleaaudite.Nalistináchfinančnejkontrolyžalobkyňasvojímpodpisom
potvrdzovalaprípustnosťfinančnejoperácieadávalapokynnaúhradu.Žalobkyňabolapovinnouosobou
na vykonávanie finančnej kontroly, čo je podľa zákona
o finančnej kontrole č. 357/2015 Z. z. súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti,

efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich
priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia
a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí. Výsledky uskutočnenej finančnej
kontroly poukázali na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré tvorili obsah pracovnej náplne
žalobkyne. Vo viacerých prípadoch boli uhradené faktúry, kde štatutárny orgán pri finančnej kontrole

písomne uviedol, že finančnú operáciu nie je možné uskutočniť a ďalej v nej pokračovať, napriek tomu
boli úhrady realizované (napr. došlé faktúry 507/2016, 508/2016). Smernicu o finančnom riadení F.- F. s
účinnosťou od 01.02.2015 vypracovala žalobkyňa. Ďalšou smernicou v poradí bola smernica č. 1/2016
o finančnom riadení finančnej kontrole, ku ktorej bol prijatý dodatok č. 1 zo dňa 01.04.2016 podpísaný
žalobkyňou. Toho času bola žalobkyňa aj poverená riadením žalovaného

a zastávala aj funkciu vedúcej ekonomicko-prevádzkového úseku. Z uvedených dôkazov, najmä v
zmysle bodu 2 Prílohy č. 1 vyplynulo, že samotná žalobkyňa bola zodpovedná
za výkon základnej finančnej kontroly. Smernica hovorí o stanovenom postupe, ktorý musí dodržiavať.
Tieto povinnosti jej ako vedúcej zamestnankyne vyplývali zo Zákonníka práce
a pracovnej zmluvy. So žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu, že by verejné

obstarávanie nevykonávala osobne, ale za to, že ako vedúca zamestnankyňa
na ekonomicko-prevádzkovom útvare nezabezpečila, aby sa verejné obstarávanie vykonávalo riadne a
v súlade so zákonom (§ 82 písm. f/ Zákonníka práce). Ako vedúca zamestnankyňa mala dohliadať na
to, aby zamestnanci vykonávali verejné obstarávanie podľa zákona a podľa smerníc zamestnávateľa,
ktoré sama žalobkyňa aj vypracovala. Nedôsledné plnenie povinností vedúceho zamestnanca, ktoré

vyplývalo priamo z pracovného zaradenia a rovnako aj z pracovnej náplne žalobkyne, malo za následok
vznik škody. Žalovaný okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne
porušila pracovnú disciplínu, pretože konala v rozpore s pracovnou povinnosťou vyplývajúcou z jeho
pracovnej náplne,
a to najmä prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok, dodržiavať zásady a

smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Nakoľko v zmysle bodu 11.3 Pracovného
poriadku žalovaného sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä nesplnenie si
pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne, úmyselné neplnenie príkazov vedúcich
pracovníkov alebo odmietnutie ich plnenia, súd sa stotožnil
so žalovaným, že vyššie uvedené porušenia, ktorými žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, boli

závažného charakteru a žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer
so žalobkyňou. Žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce, teda boli splnené zákonné predpoklady
pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, súd preto
vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 ako platné a žalobu v celom

rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo veci úspešný
v plnom rozsahu, preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.5.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalobkyňa.Uviedla,žezákonnousudkyňouvpredmetnej
veci nebola JUDr. Júlia Prikrylová, ale zákonným sudcom mal byť JUDr. Andrej Stachovič, ktorý vykonal
predbežné posúdenie veci. Ústavné právo

na prejednávanie veci zákonným sudcom bolo tak porušené a vec prejednávala sudkyňa JUDr. Júlia
Prikrylová. Základom žaloby bolo doručenie Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 20.1.2017, ktoré žalobkyňa v predmetný deň neprevzala a súdu bolo zdôvodnené, za akých
okolností došlo k neodovzdaniu listiny. V zmysle Oznámenia
o okamžitom zrušení pracovného pomeru je pravdou, že od 24.06.2013 žalobkyňa vykonávala funkciu

vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku a od 01.04.2016 do 05.06.2016 bola riadením F. D. D.. Je
preukázané, že od vzniku pracovného pomeru až do skončenia pracovného pomeru žalobkyňa nebola
žiadnym spôsobom napomenutá, ani postihnutá sankciou, svoju prácu vykonávala svedomite, nebola
upozornená žiadnym z nadriadených, že výkon práce má nedostatky, čoho dôkazom je aj poverenie
na určité obdobie vykonávať riaditeľa zariadenia a uloženie pochvaly predsedom TSK. Podstatou
ukončenia pracovného pomeru má byť závažné porušenie pracovnej disciplíny

a najprísnejšia sankcia, skončenie pracovného pomeru okamžite, dňom doručenia listiny.
V bode 4. Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru je konštatovaný obsah podstaty
obzvlášť závažného konania, ktoré závažné porušenie vyplýva z finančnej kontroly
a obdobia kontroly v čase roku 2015 a prvého 1/2 roku 2016. Porušenie povinností žalobkyňou v
zmysle kontroly malo byť počas obdobia roka 2015 a prvého 1/2 roka 2016, a to nehospodárne,

neefektívne a neúčinné vynaloženie verejných prostriedkov. V bode 5. Oznámenia je poukazovanie na
nesúlad vykonávanej činnosti s obsahom v pracovnej náplni žalobkyne, čo viedlo riaditeľku H. B. G. k
ukončeniu pracovného pomeru okamžite. Počas konania bola vznesená námietka premlčania, ktorou
sa v rámci predbežného posúdenia veci zaoberal aj zákonný sudca JUDr. Stachovič, ktorý konštatoval,
že je dôvodná námietka premlčania, teda obdobie, kedy žalobkyňa mala porušovať obzvlášť závažne

pracovnú disciplínu, je kratšie, ako je uvedené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Konanie bolo neštandardné a nie vedené v súlade s rovnosťou strán sporu a ochrany práv účastníkov
sporu.Súdsaneustálepokúšalozmiereniestrán,pričomdochádzalokzbytočnýmprieťahom,nákladom
konania, čo uznal aj Ústavný súd SR, ktorý nariadil súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal
finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur. Rozhodnutie súdu je nezákonné a sankcionované za

konanie pred Ústavným súdom SR. V rámci dokazovania boli vypočuté svedkyne a pracovníčky, ktoré
vykonávali v rámci svojej pracovnej náplne u žalovaného verejné obstarávanie za rozhodné obdobia (M.
G. a M. N.). Uvedené výpovede svedkýň preukazovali, že kompetencie
vo veci verejného obstarávania vykonávala p. G., ktorá odovzdávala správu
o kontrole objednaného tovaru na faktúrach a obdobné vyjadrenia mala aj p. N.. Kúpne zmluvy v rámci

záverov verejného obstarávania nepodpisovala žalobkyňa, ale poverená riaditeľka E. O. N., pričom
kúpnyzmluvybolizáväzné.Vkúpnejzmluveč.5/2016čl.IV.bolouvedené,žeoprávnenýmpracovníkom
kupujúceho je M. G., nie žalobkyňa. Zmluvy boli záväzné, do obsahu zmlúv a verejných obstarávaní
žalobkyňa nebola oprávnená zasahovať. Až na obdobie od 01.04.2016 do 05.06.2016, kedy bola
poverenáriadením,tedapodstatnúčasťkontrolovanéhoobdobia,zaktorébolokonštatovanékontrolným

orgánom porušenie, vykonávali riadiacu funkciu iné subjekty.
V čase vykonania kontroly, bola poverenou riadiacou pracovníčkou H. B. G., ktorá nezistila žiadne
porušenia,čovrámcikaždoročnéhopredkladaniasprávyzriaďovateľovikonštatovalavovýročnejspráve
v roku 2016 a 2017, ktorá obsahovala hospodárenie
v predošlom roku a tým, že zariadenie efektívne a hospodárne vynakladalo finančné prostriedky. Vo

výročnej správe sú konštatované takéto závery, pričom z krokov
H. G. vyplynulo niečo iné a žalobkyňu z práce vyhodila. Počas dokazovania pred súdom sa snažila
žalobkyňa poukázať na pomery v zariadení a na skutočnosti, že zariadenie bolo dlhodobo zle riadené
a žalobkyňa nespôsobovala nedostatky v zariadení, ale bol to celý komplex aktivít, najmä najvyššieho
vedenia, ktoré mali vplyv na závery kontroly vykonávanej zriaďovateľom, tiež na spôsob vykonávania

verejného obstarávania a končeného uzavretia kúpnych zmlúv. Štatutárny orgán poverená riaditeľka,
bola plne zodpovedná
za chod a riadenie zariadenia a nie žalobkyňa ako ekonómka, ktorá nemala v pracovnej náplni
uzatváranie kúpnych zmlúv, objednávanie tovaru, skladové hospodárstvo, výdaj tovaru, ale to mala v
náplni p. G.. Verejné obstarávanie vykonávala p. N., ktorá bola na túto pozíciu preškolená a sama

uviedla, že bola zodpovednou osobou. Žalobkyňa sa nestotožňuje so záverom súdu, že porušila
pracovnú disciplínu závažným spôsobom a žalovaný bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer.
Súd dĺžkou konania spôsobil žalobkyni škodu, doposiaľ nemá možnosť riadne si uplatniť výplatu
dôchodku, uzavrieť dobu trvania pracovného pomeru a žalobkyňa si myslí, že súd nekonal v jej veciv záujme bránenia pravdy, ale rozhodol ovplyvnený ústavnou sťažnosťou, keď žalobu zamietol. Toto
rozhodnutie súdu predstavuje svojvoľný postup a odmietnutie spravodlivosti. Vytýkané nedostatky nie
sú obzvlášť závažným porušením pracovnej disciplíny a žalobkyňa poukázala na citovanú judikatúru v

rozsudku, ktorú bolo možné aplikovať inak a v prospech žalobkyne, nie tak, ako učinil súd. Namietaním
premlčaniaazobsahulistiny,ktoroubolskončenýpracovnýpomerokamžite,jezrejmé,žečasťnárokuje
premlčaný a v časti je žalobkyňa úspešná. Žalovaný obdobie závažného porušenia pracovnej disciplíny
považoval aj v čase, keď tento nárok bol premlčaný. Súd síce zdôvodňuje a uvádza, že zohľadnil toto
obdobie, avšak žiadnym spôsobom uvedené nevyplýva z výroku a náhrada trov konania v rozsahu 100

% je nezákonná. Súdu je zrejmé, že žalobkyňa bola dlhodobo PN, následne na čiastočnom invalidnom
dôchodku, jej majetkové pomery sú obtiažne a náhrada trov konania je pre žalobkyňu likvidačná.
Vzhľadom na uvedené sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré oprávňujú súd s poukazom na § 257
CSP výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanej strane. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vrátil súdu vec na nové rozhodnutie, prípadne rozhodne, že žalobe vyhovie a prizná žalobkyni náhradu

trov konania.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že považuje napadnutý rozsudok v
plnom rozsahu za vecne správny, zákonný, založený na riadnom
a dostatočne presvedčivom odôvodnení a odvolacie námietky žalobkyne považuje žalovaný za

neopodstatnené. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila svoje povinnosti,
ktoré jej vyplývali z pracovnej zmluvy, pracovnej náplne, ako aj základných povinností podľa § 72
Zákonníka práce. Z bodu 62 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že počas konania bolo
preukázané, že žalobkyňa si riadne neplnila svoje základné povinnosti vyplývajúce z § 82 písm. a), e)
a f) Zákonníka práce, a to riadiť

akontrolovaťprácuzamestnancov,zabezpečovať,abynedochádzalokporušovaniupracovnejdisciplíny
a zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Uvedené
povinnosti bolo z titulu funkcie, ktorú žalobkyňa zastávala, nevyhnuté vykonávať, a to aj z pohľadu
interných predpisov zamestnávateľa (smernica
o finančnom riadení a kontrole, smernica o verejnom obstarávaní a organizačný poriadok).

Z týchto smerníc vyplýva, že žalobkyňa bola vedúcou ekonomicko-prevádzkového úseku, ktorý
aj z pohľadu organizačného poriadku mal zabezpečovať riadny chod zamestnávateľa. Zbavovanie
sa zodpovednosti žalobkyne v tom rozsahu, že za verejné obstarávanie zodpovedala jedna
zamestnankyňa, za vedenie účtovníctva zodpovedala iná zamestnankyňa, nie je z pohľadu skončenia
pracovného pomeru relevantné, nakoľko práve žalobkyňa bola vedúcou zamestnankyňou, ktorá

týchto zamestnancov mala riadiť a kontrolovať. Zlyhanie týchto zamestnancov je zlyhaním vedúceho
zamestnanca, ktorou bola žalobkyňa. V kontexte samotného oznámenia o skončení pracovného pomeru
žalovaný poukázal na to, že odmietnutie prevzatia oznámenia nespôsobuje nezákonnosť skončenia
pracovného pomeru. Uvedené potvrdzuje aj napádaný rozsudok, kde súd prvej inštancie v bode 63
rozsudku konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované náležitosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Súd
prvej inštancie jasne a zrozumiteľne s náležitým odôvodnením uviedol dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ splnil všetky zákonom požadované
náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda zo strany žalovaného boli splnené zákonné
predpoklady ako formálne, tak aj materiálne, pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 20.01.2017 dané žalobkyni zo strany žalovaného ako platné. Podľa súdu prvej inštancie
žalovaný
pri okamžitom skončení pracovného pomeru postupoval zákonným spôsobom a nebol daný dôvod
na určenie neplatnosti. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvej inštancie opravil záhlavie
napadnutého rozsudku v časti označenia súdu, ktorý vydal v prejednávanej veci rozhodnutie, je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalobkyne boli totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, s

ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal
a so všetkými námietkami sa náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal preukázané a ktoré
nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli

a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám § 220 CSP. Námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnila
už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v
odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

9. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných
práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup
nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu

konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť
vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj

právo na preskúmanie rozhodnutia.

10. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne a skúmal, či vo veci rozhodla zákonná
sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová. Pojem zákonný sudca je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi
kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.

K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ako aj
obsadenie príslušného súdu, ktoré je vymedzené v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z.
z. o súdoch. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade
s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba sudca určený podľa
rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným

sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Základné
právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu
zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo
je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania (stranu sporu), že v jeho veci bude rozhodovať
súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov

práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada
pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený
(pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“. Rozhodovanie veci zákonným
sudcom je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.

11. Podľa § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva
funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a
rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia
určenípodľarozvrhuprácenakonaniearozhodovanievsenáte.Účastníkkonaniaalebostranavkonaní,
v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo

na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa
odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce.

12. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, na účely tohto zákona sa rozvrhom práce

rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu
súdnictva na príslušný kalendárny rok.13. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, rozvrh práce obsahuje písm. a) určenie
senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí,
ktoré došli na súd, písm. c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov

senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie
a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade
náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony.

14. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak,

veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

15. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že dňa 20.03.2017 bol Okresným súdom Nové Mesto nad
Váhom (teraz Okresný súd Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom) prijatý nový návrh na začatie

konania v uvedenej právnej veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vec bola náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr.
Júlii Prikrylovej, ako zákonnej sudkyni. Z úradného záznamu zo dňa 12.09.2019 vyplýva, že zákonná
sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová je práceneschopná od 16.07.2019 doposiaľ, pričom zastupujúcim
sudcom v zmysle rozvrhu práce je JUDr. Andrej Stachovič. Podľa dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok

2019
pre Okresný súd Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.09.2019 (účinného od 20.09.2019) došlo
k prerozdeleniu vecí medzi sudcov počas práceneschopnosti sudkyne JUDr. Júlie Prikrylovej, a to
náhodným výberom, (vecí zapísaných v senáte 7Cpr) a predmetná vec vedená
pod sp. zn. 7Cpr/15/2017 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. Andrejovi Stachovičovi. V zmysle dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok 2020
pre Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a z dôvodu skončenia práceneschopnosti sudkyne JUDr. Júlie
Prikrylovej bola vec vedená pod sp. zn. 7Cpr/15/2017 opätovne pridelená dňa 02.06.2020 zákonnej
sudkyni JUDr. Júlii Prikrylovej na prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade týchto skutočností je zrejmé, že odvolacia námietka týkajúca sa nezákonnej sudkyne

nebola relevantná a vo veci rozhodla zákonná sudkyňa JUDr. Júlia Prikrylová.

16. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to na
podklade Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina označená ako Závažné

porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017.

17. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi

do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a
povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje
zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je
možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

18. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

19. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.21. Podľa§68ods.2 Zákonníkapráce,zamestnávateľmôžepodľaodseku1okamžiteskončiťpracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

22. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

23. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne
a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadený je aj predstavený
podľa osobitného zákona, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné právne predpisy vzťahujúce sa na
prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred
poškodením,stratou,zničeníazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenýmizáujmamizamestnávateľa.

24. Podľa § 82 Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených
v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo

k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných
a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného (F. D. D.
– F.) na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1995, v zmysle ktorej mala

žalobkyňa dojednaný druh práce ako skladníčka, pričom v priebehu trvania pracovného pomeru
dochádzalo niekoľkokrát k zmene pracovnej zmluvy z dôvodu zmeny pracovnej pozície. K poslednej
zmene pracovnej zmluvy a druhu práce došlo na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
24.06.2013, s účinnosťou od 01.07.2013, v zmysle ktorej sa zmenila pracovná pozícia žalobkyne na
vedúcu ekonomicko-prevádzkového úseku a spolu s dohodou žalobkyňa obdržala a oboznámila sa

s obsahom opisu pracovných činností. Uvedený pracovný pomer žalovaný skončil so žalobkyňou listinou
označenou ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina označená ako Závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. V obidvoch listinách žalovaný uviedol podrobne všetky dôvody,
prektoréokamžiteskončilpracovnýpomersožalobkyňou,atozdôvoduzávažnéhoporušeniapracovnej

disciplíny. Podľa odvolacieho súdu uvedenú písomnosť možno považovať
za písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa vzniku, zmeny, zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy a pre doručovanie takejto písomnosti je potrebné aplikovať ust. § 38 ods. 1
až 4 Zákonníka práce. Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť zamestnancovi sa splní, len
čo zamestnanec písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako

nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca.
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Pokiaľ žalobkyňa
namietala, že nedošlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto tvrdenie nebolo
v konaní preukázané. Zo zápisnice o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
a o doručovaní listín A. B. zo dňa 20.01.2017, ako aj z výpovede svedkýň A. I., J. K. a B. E., mal aj

odvolací súd
za preukázané, že štatutárnym zástupcom žalovaného, riaditeľkou H. B. G., bol na pracovisku
žalovaného dňa 20.01.2017 o 9.00 hod. žalobkyni oznámený dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeruazároveňboložalobkynidoručovanéOznámenieookamžitomskončenípracovnéhopomeruzo
dňa 20.01.2017 s prílohou Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017. Pri odovzdávaní

a oboznámení sa s Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru bol žalobkyni poskytnutý
čas na prečítanie, následne bola žalobkyni ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, ako
aj ponúknutá voľná pracovná pozícia opatrovateľky, k čomu sa žalobkyňa nevyjadrila.
Po opätovnom vyzvaní žalobkyne k podpisu prevzatia Oznámenia o okamžitom skončení pracovného
pomeru, žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie oznámenia, čo bolo zaznamenané v Zápisnici

o oznámení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a o doručovaní listín zo dňa 20.01.2017,
ktorú zápisnicu podpísala riaditeľka H. B. G.
a 3 prítomné svedkyne A. I., J. K. a B. E.. Svedkyne aj v priebehu výpovede pred súdom prvej
inštancie potvrdili a uviedli, že žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie Oznámenia o okamžitom skončenípracovného pomeru zo dňa 20.01.2017, čo vyplynulo aj zo samotnej Zápisnice zo dňa 20.01.2017.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 s prílohou bolo žalobkyni riadne doručené dňa 20.01.2017

na pracovisku žalovaného s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce, kedy žalobkyňa
odmietla podpísať a prevziať Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

26. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa konštatovania sudcu, že je daná dôvodnosť námietky
premlčania, nakoľko obdobie, kedy žalobkyňa mala závažne porušovať pracovnú disciplínu, je kratšie,

ako je uvedené v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru a za obdobie závažného
porušenia pracovnej disciplíny považoval žalovaný aj v čase, keď tento nárok bol premlčaný, odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné. V zmysle ustanovenia
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce je nevyhnutné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľ uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode, ktorý
zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr

v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne, preto
ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade
subjektívnej prekluzívnej lehoty
na strane zamestnávateľa, stačí, ak sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie

bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený podriadenému
zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu záväzné pokyny. Ústavný súd SR v uznesení sp.
zn. IV. ÚS 561/2012 uviedol, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 64/1973), podľa ktorej je
na začatie plynutia lehoty rozhodujúcej na okamžité skončenie pracovného pomeru podstatný čas,
keď sa o skutočnosti odôvodňujúcej takéto skončenie dozvie iný zamestnanec, ktorý je nadriadený

zamestnancovi, o ktorého pracovný pomer ide. Pokiaľ ide o objektívnu prekluzívnu lehotu, táto lehota
je jednoročná a začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len v prípade, keď sa v rámci subjektívnej
lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej subjektívnej lehoty dozvedel o dôvode

okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie
pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Pre uplatnenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je predovšetkým dôležitá subjektívna lehota,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel
o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať, kedy

nastalmomentuzamestnávateľa,žesadozvedeloporušenípracovnejdisciplínyzostranyzamestnanca
a či okamžité skončenie pracovného pomeru doručil zamestnancovi v rámci dvojmesačnej subjektívnej
lehoty. Odvolací súd má za to, že bola dodržaná subjektívna dvojmesačná lehota na okamžité skončenie
pracovného pomeru
so žalobkyňou, nakoľko s Návrhom správy o výsledku finančnej kontroly v zmysle zákona

č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a kontroly verejného obstarávania u žalovaného,
z ktorého vyvodil žalovaný dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, sa štatutárny zástupca
žalovaného, vtedajšia riaditeľka H. B. G. oboznámila dňa 21.12.2016, čo potvrdila svojim podpisom.
Oboznámením sa s Návrhom správy o výsledku finančnej kontroly sa žalovaný ako zamestnávateľ
dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru a uvedená skutočnosť predstavovala

okamih začatia plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá lehota bola dodržaná, nakoľko
žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.01.2017, kedy žalobkyňa
odmietla prevziať Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručované na pracovisku
žalovaného dňa 20.01.2017. Pokiaľ ide o namietanú jednoročnú objektívnu lehotu na uplatnenie
dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, dodržaná bola aj táto lehota. Na základe

povereniapredseduTrenčianskehosamosprávnehokrajač.52/2016bolavykonanáfinančnákontrolaza
účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania verejného obstarávania u žalovaného počas obdobia
roku 2015 a prvého polroku 2016, výsledkom ktorej bol Návrh správy o výsledku finančnej kontroly.
Vzhľadomnavznesenúnámietkupreklúziezostranyžalobkyne,súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,
že predmetom posúdenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru mohli byť len pochybenia

a nedostatky, ktoré boli zistené v rámci vykonanej kontroly a konštatované v Návrhu správy o výsledku
finančnej kontroly za obdobie od 20.01.2016, keď k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
došlo dňa 20.01.2017. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie správne zaoberal len dôvodmi
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nastali v rámci plynutia jednoročnej objektívnej lehotya žalobkyňa tak nebola úspešná ani sčasti uplatneného nároku, keď dôvody vymedzené v Oznámení
ookamžitomskončenípracovnéhopomeruzodňa20.01.2017spolusprílohouzaposudzovanéobdobie
predstavovali závažné porušenie pracovnej disciplíny.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo predovšetkým posúdenie správnosti právneho záveru súdu
prvej inštancie o naplnení podmienky porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne závažným
spôsobom,ktorébolodôvodompreokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzostranyžalovanéhopodľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

28. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa vyjadril Najvyšší súd SR v uzneseniu sp. zn.
5Cdo/95/2009, v ktorom konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný
právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý
smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje
formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené,

zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziťtak,abyhonebolomožnézameniťsinýmdôvodom(§70Zákonníkapráce).Dôvodokamžitého
skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j.

ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že
uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. V posudzovanej veci žalovaný ako zamestnávateľ
vymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v Oznámení o okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017, ktorého prílohou bola listina Závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 20.01.2017. Z Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru vyplýva, že na

základe poverenia predsedu TSK
č. 52/2016 bola vykonaná finančná kontrola za účelom dodržiavania podmienok uskutočňovania
verejnéhoobstarávaniapočasobdobiaroku2015a1.polroka2016avýsledkomkontrolyjeNávrhsprávy
o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného. V Návrhu správy bolo
konštatované porušenie viacerých právnych predpisov, v dôsledku čoho u žalovaného preukázateľne

došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov. Výsledky
uskutočnenej finančnej kontroly poukazujú na nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú
obsahom pracovnej náplne žalobkyne, a to najmä prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť
zvereným majetkom, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu.
Z dôvodov uvedených v listine Závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá tvorí prílohu oznámenia,

žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny.

29. Dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z
pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených

právnymi predpismi (najmä ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou
zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej
disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti)
a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu

za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita tohto porušenia. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba
zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu

a podobne. Iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny,

a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade
ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami,
ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, akozamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011). Naplnenie tejto skutkovej
podstaty bude najčastejšie súvisieť

so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca
formulovaných v ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí
zamestnávateľ preukázať, a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.

30. Z listiny označenej ako Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.01.2017, ktorá tvorila

prílohu Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 vyplynulo, že
žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa bola zodpovedná najmä
za zistenia uvedené v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania
u žalovaného, keď vo faktúrach sa vyskytli aj tie druhy potravín, ktoré neboli vysúťažené; v kúpnych
zmluvách, súčasťou ktorých sú výstupné jednotkové ceny potravín výhercu elektronickej aukcie
(dodávateľa), boli v niektorých prípadoch ceny na faktúrach odlišné, ako tie, ktoré boli pre žalovaného

ako kupujúceho záväzné; verejné obstarávanie mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov
vyhrala v roku 2016 v aukcii spoločnosť A. D., D., pričom skontrolované faktúry boli vystavené
dodávateľom H., D.. D.. Výberovým spôsobom skontrolované predložené faktúry obsahovali jednotlivé
položky potravín, ktoré mali rozličnú sumu ako bola zazmluvnená
v cenovej ponuke. Žalovaný v tejto listine taktiež poukázal na ust. § 82 Zákonníka práce a body

11.1, 11.2, 11.3 Pracovného poriadku a uviedol, že na základe opisu pracovných činností vedúcej
ekonomicko-prevádzkového úseku zo dňa 24.06.2013 je povinnosťou žalobkyne prísne rešpektovať
zásady hospodárnosti, šetriť zvereným majetkom, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú
zaobchádzanie s majetkom štátu, pričom výsledky uskutočnenej finančnej kontroly poukazujú na
nesúlad s riadne vykonávanými činnosťami, ktoré sú obsahom pracovnej náplne žalobkyne. Tieto

skutočnosti žalovaný subsumoval
pod závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal, či vytýkané
azistenénedostatkyprivýkonepracovnéhopomeruzostranyžalobkynepredstavujúzávažnéporušenie
pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd mal za
preukázané, že v období od 01.04.2016

do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného na základe poverenia predsedu
Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 31.03.2016 podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z., v
tomto období bola žalobkyňa štatutárnym zástupcom žalovaného. V Návrhu správy o výsledku finančnej
kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného bolo konštatované, že zistené nedostatky
pri nedodržiavaní vysúťaženého a zazmluvneného druhu potravín verejného obstarávania, ako aj ich

jednotkových cien, nie sú v súlade s uzatvorenými zmluvami a pri týchto úkonoch došlo u žalovaného
k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov podľa § 31 ods.
1 písm. j) zákona
č. 523/2004 Z.z.. V prípade kontrolovaných faktúr bola na došlých faktúrach č. 160/16,
č. 229/16, č. 213/16, č. 190/16 a č. 274/16 uvedená hodnota rozdielu medzi cenovou ponukou a

vyfaktúrovanými cenami v sume 692 eur a pri obstarávaní mlieka, mliečnych výrobkov bol podobný
spôsob fakturovania a hodnota vyčísleného rozdielu z faktúr č. 219/16, č. 235/16,
č. 233/16, č. 245/16 predstavovala sumu 317,27 eur. Na základe uvedeného vznikla žalovanému
škoda, a to na základe rozdielu medzi cenovou ponukou v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv
a vyfakturovanými cenami vo výške 1.009,27 eur. Vzniknutá škoda bola riešená v rámci Zápisnice

z rokovania zo dňa 13.01.2017 vo veci nedodržania zmluvných podmienok a Zápisnice zo zasadnutia
škodovej komisie zo dňa 10.02.2017, ktorej účelom bolo vyčíslenie hodnoty rozdielu medzi záväznými
zmluvnými cenami vyplývajúcimi z platne uzatvorených zmlúv a vyfakturovanými cenami potravín,
mlieka, mliečnych výrobkov, vajec, mrazenej zeleniny, hydiny a hydinových výrobkov od zmluvných
subjektov

H., D.. D. a A. D., D.. D.. Dobropisom č. 244700002 vystaveným dňa 04.05.2017 sa spoločnosť H., D.. D.
(dodávateľ) zaviazala uhradiť žalovanému sumu 6.960,56 eur. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom
na vyššie zistené skutočnosti žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu v zmysle ust.
§ 81 písm. e) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.1 Pracovného poriadku (povinnosť zamestnanca
hospodáriťriadnesprostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľchrániťjehomajetokpredpoškodením,

stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa) a v zmysle
ust. § 82 písm. f) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.2 Pracovného poriadku (povinnosť vedúceho
zamestnancazabezpečovaťprijatievčasnýchaúčinnýchopatrenínaochranumajetkuzamestnávateľa).
V období od 01.04.2016do 05.06.2016 bola žalobkyňa poverená riadením žalovaného, bola štatutárnym zástupcom žalovaného,
kedy vykonávala finančnú kontrolu z hľadiska prípustnosti, či je finančná operácia v súlade s rozpočtom
na rok 2016 ako zamestnanec a zároveň aj ako vedúci zamestnanec (štatutárny zástupca). Žalobkyňa

tak v danom období kontrolovala a zároveň schvaľovala prípustnosť finančných operácií, ktorý postup
nie je prípustný v zmysle zákona
č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. Pochybenia na strane žalobkyne nastali predovšetkým
v prípade faktúr č. DF160/16, č. DF190/16, č. DF229/16, č.DF251/16,
č. DF265/16, na základe ktorých žalobkyňa schválila prípustnosť finančnej operácie nezmluvnému

subjektu H., D.. D. vo veci dodávky mraziarenských výrobkov, hydiny, hydinových výrobkov, v súvislosti
s ktorými vznikla žalovanému škoda vo výške 1.009,27 eur, ktorá bola zistená a konštatovaná
v Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného. Bez
ohľadu na skutočnosť, že verejné obstarávanie nevykonávala priamo žalobkyňa, ale iný zamestnanec,
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa ako vedúci zamestnanec ekonomicko-
prevádzkového úseku mala v zmysle § 82 písm. a) Zákonníka práce v spojení s bodom 11.2 Pracovného

poriadku povinnosť riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov a zároveň v spojení s opisom pracovných
činností zo dňa 24.06.2013 bola žalobkyňa povinná riadiť
ekonomicko-prevádzkový úsek a prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený majetok,
dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu. Žalobkyňa ako vedúca
ekonomického úseku tak bola povinná kontrolovať zamestnancov, ktorí vykonávali verejné obstarávanie

a objednávali potrebný tovar a zodpovedala za ich výkon práce. Žalobkyňa mala povinnosť kontrolovať
a vystavovať faktúry v súvislosti s objednávaným tovarom (potravinami) v spojení s cenovou ponukou
na základe uzatvorených kúpnych zmlúv, bola tak zodpovedná za výkon základnej funkcie a väčšiu
zodpovednosť za dodržiavanie hospodárnosti, za šetrenie a zaobchádzanie s majetkom žalovaného
mala žalobkyňa v čase výkonu štatutárneho zástupcu, keď schvaľovala a potvrdzovala prípustnosť

finančných operácií v súvislosti s výkonom verejného obstarávania.

31. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zo strany žalobkyne dôsledne riadil úvahami uvedenými v bode 29. odôvodnenia tohto
rozhodnutia a správne posúdil všetky individuálne okolnosti prípadu, keď zohľadňoval pracovnú náplň

žalobkyne, výkon a plnenie pracovných povinností a okolnosti, za akých došlo k zisteným nedostatkom
v rámci výkonu finančnej kontroly a kontroly verejného obstarávania u žalovaného v súvislosti so
vzniknutou škodou. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa sa dopustila zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, pričom ide o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnávateľ
mohol dôvodne použiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne spočívalo v tom, že
konala v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z náplne práce, Pracovného poriadku a predovšetkým
zo Zákonníka práce, a to najmä povinnosti prísne rešpektovať zásady hospodárnosti, šetriť zverený
majetok, dodržiavať zásady a smernice, ktoré upravujú zaobchádzanie s majetkom štátu, ktoré
porušenia pracovnej disciplíny boli dôvodne a preukázane vymedzené v Oznámení o okamžitom

skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 v spojení s prílohou Závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 20.01.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval Oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.01.2017 za platné.

32. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala jej nepriaznivých majetkových

pomerov, postavenia žalobkyne v prejednávanej veci ako slabšej strany sporu
v spojení s aplikáciou § 257 CSP a nepriznania náhrady trov konania žalovanému. Ustanovenie §
257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zo zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo

vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové
a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. V
súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 je preto potrebné
pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom,

či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranamia jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a
majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Preto v tomto prípade
neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že v prejednávanej veci je slabšou stranou sporu, ktorá má

nepriaznivé majetkové pomery. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o nároku na náhradu
trovkonaniavzmysleust.§257CSP.Použitieuvedenéhoustanoveniamusívždyzodpovedaťosobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočnú povahu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 469/2013
zo dňa 03.07.2013). Na základe uvedeného samotné tvrdenie nepriaznivých majetkových pomerov na

strane žalobkyne, ktorá svoje nepriaznivé majetkové pomery žiadnymi dôkazmi
a žiadnym spôsobom nepreukázala, bez ďalšieho nezakladá dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP a
nepostačuje na preukázanie nepriaznivej finančnej situácie.

33. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ
sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva

na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06).

34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení
s opravným uznesením, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v sume určenej rozhodnutím súdu

prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).